46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja nemám štatistiku koľko ľudí sa vrátilo, ja mám len taký, taký pocit, taký ciťák, že potom ako zistili výsledky volieb a videli aká vláda sa tu zložila, tak si myslím, že naozaj ich veľa nebolo.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som len stručne podporiť tento návrh zákona, a teda povedať, že tá idea, že by sa malo umožniť aj v prezidentských voľbách voliť občanom Slovenskej republiky žijúcim v zahraničí, a ktorí sa nevedia v deň volieb dostaviť do volebných miestností na území Slovenskej republiky je plne legitímna a zaslúži si podporu. My sme sa o to pokúšali už v predchádzajúcom volebnom období a je tam teda ten dôvod, pre ktorý, pre ktorý je to legitímne a pre ktorý je potrebné. Nie je v tom, koho občania Slovenskej republiky v zahraničí volia alebo nevolia, ku ktorej strane majú sympatie alebo nemajú sympatie, sú to občania Slovenskej republiky a majú mať právo podieľať sa na správe veci verejných, a ak je to možné, tak je potrebné im umožniť, aby sa aj oni podieľali na voľbe svojich zástupcov. Dnes je to možné voľbou poštou iba v parlamentných voľbách. My sme v predchádzajúcom volebnom období riešili ako poslanci s ministerstvom vnútra rozšírenie tejto možnosti aj na prezidentské voľby, tam ale je problém nie so samotnou dvojkolovou voľbou, ale najmä s lehotami, ktoré sú dnes v ústave, a ktoré sú také krátke, že neumožňujú technicky zvládnuť voľbu poštou, a teda bolo by potrebné najprv zmeniť ústavu a opraviť tam tie lehoty. Bol aj pokus zmeniť ústavu a opraviť tam tie lehoty tak, aby voľba poštou bola možná, a, ale táto novela ústavy nebola schválená v predchádzajúcom volebnom období a bol, paralelne išiel s tým aj návrh novely volebného zákona, ktorý riešil viacero iných vecí a riešil aj, aj zavedenie voľby, voľby poštou a potom vlastne tie ustanovenia, ktoré sa týkali voľby poštou v prezidentských voľbách potom, čo neprešla tá novela ústavy, museli byť vypustené z tej novely volebného zákona a boli schválené iba tie ostatné veci. S tou dvojkolovou voľbou sa to dá technicky ošetriť aj pri voľbe poštou, teda spôsobom, že voliči, ktorí, asi by bol problém medzi prvým a druhým kolom distribuovať tie lístky, ale oni môžu mať lístok pre voľbu poštou s plným zoznamom kandidátov, a teda s tým, že teda ak na ňom vyznačia iného kandidáta ako toho, ktorý postúpil do druhého kola, teda keď tú voľbu uplatnia v druhom kole, tak, tak ten lístok bude neplatný, ako keby na normálnom hlasovacom lístku niekoho dopísali a technický problém môže byť, že z niektorých končín sveta nemusí prísť pošta za tie, za tie dva týždne, ktoré sú medzi prvým a druhým kolom. No, ale tak to je nedokonalosť sveta a myslím si, že pre väčšinu tých, ktorí využi, využívajú možnosť voľby poštou, napríklad v parlamentných voľbách, by sa to dalo stihnúť aj do tých dvoch týždňov. A ešte by som teda dodal, že riešili sme aj voľbu poštou v iných typov volieb, kde teraz nie je, a, a teda postoj ministerstva vnútra, ktorý, ktoré to zastrešovalo z odborného hľadiska bol taký, že vo vzťahu k, komunálnym a regionálnym voľbám by to asi nebolo úplne najvhodnejšie vzhľadom na to, že reálne tam tí ľudia nežijú, teda myslí sa, ľudia, ktorí tam nemajú trvalý pobyt a, a teda, že mohlo by to byť komplikované, tak od toho sme ustúpili. A keď sme pripomienkovali ten návrh ministerstva vnútra, lebo prebiehalo o tom diskusia v rámci vládnej koalície a ešte posledné voľby o ktorých sa to môže týkať a ktorých by sa to malo týkať, sú voľby do Európskeho parlamentu, kde bol problém s tým, že bude potrebné prepojiť nejako európske databázy, aby nedochádzalo k dvojitému hlasovaniu, aby občania Slovenskej republiky žijúci v zahraniční nevyužili možnosť voliť na území štátu, na ktorom, na území ktorého reálne žijú a zároveň aj na území Slovenskej republiky. A v tom čase neexistovalo nejako prepojenie tých databáz a možnosť overenia, tak ministerstvo vnútra nemalo teda záujem, alebo teda nechcelo to upraviť s týmto rizikom, ale vtedy v tom čase a teda nepamätám si presne ktorý to bol rok, ale, ale v minulom volebnom období bol postoj ministerstva vnútra, že sa to rieši, rieši sa to aj na európskej úrovni a do tých nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu by to už malo byť ošetrené tak, aby voľba poštou pre občanov Slovenskej republiky mohla už v tých nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu fungovať a byť využiteľná. Takže, aj keď by náhodou neprešiel tento návrh, ktorý predkladáte, že by sa koalícia z nejakého dôvodu rozhodla, že ho nepodporí, tak verím, že do nasledujúcich prezidentských volieb bude ešte šanca ošetriť to po najbližších parlamentných voľbách, že sa podpora pre to nájde, a možnože koalícia ešte aj v tomto volebnom období príde s nejakým vlastným návrhom, lebo ešte raz, to nie je o tom, že či tí voliči zo zahraničia volia, volia viacej koalíciu alebo opozíciu. Ide o to, že sú to naši občania a majú mať možnosť zúčastniť sa volieb ak je to technicky možné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, ja chcem určite podporiť, a ako som aj uviedla v mojom príspevku akékoľvek snahy o rozšírenie možností voliť zo zahraničia, tá voľba poštou je samozrejme, najlepším riešením a ak sa nájde spôsob v budúcnosti ako to dosiahnuť, tak my to určite podporíme, pretože sme presvedčení, že možnosť voliť by mala byť čo najviac dostupná a pre všetkých. Naozaj, bez ohľadu na to koho volia. Ohľadom podpory zo strany koalície, respektíve, či prídu s nejakým vlastným návrhom, tak ja si skôr pamätám viaceré vyjadrenia, ktoré boli také skôr negatívneho charakteru voči ľuďom žijúcim v zahraničí, a to je možno aj odpoveď na otázku pána poslanca za SMER, že prečo, alebo že či a koľkí sa vracajú, tak ide o to, aj aké signály sa im vysielajú z najvyšších miest, to je napríklad vláda, od vládnych predstaviteľov, čiže možno sa treba aj nad tým zamyslieť, pretože sme tu viackrát počuli výroky typu, že prečo by tí ľudia mali voliť, lebo však oni chodia na Slovensko si dávať opraviť len zuby a podobne, ja si toto pamätám. Tak to asi nepovzbudzuje ľudí k tomu hlbšiemu vzťahu k Slovensku s cieľom vrátiť sa sem, tak možno na zamyslenie.
To je za mňa všetko. Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. No, ja som si pozrela posledné prieskumy v tejto otázke, a teda, že v každom ďalšom sa vždy zvyšuje počet ľudí, ktorí zvažujú, zvažujú odchod zo Slovenska a to už bez ohľadu na vek. To už nie je, že mladí ľudia, tu už odchádza každý kto môže alebo to minimálne zvažuje. Nebol prieskum, že koľkí sa masívne chcú vrátiť, čiže asi, asi nie taký, taký, taký dopyt. A je to, je to vizitka pri všetkej úcte, pán kolega z koalície, vlády, a keďže posledných 15 rokov s nejakou krátkou prestávkou tu vládne strana SMER, tak je to vaša vizitka, že z tade všetci chcú odísť, len nikto akosi sa nechce vrátiť. A povedať, že odišli dobrovoľne, tak nech nevolia, a akože tu čo ostane, prázdny priestor v strede Európe, nech všetci odídu a tu bude čo? Čo tu bude. Zem nikoho alebo spálená zem alebo smerácka centrála na celom Slovensku tu bude alebo čo to, čo toto je za stratégiu, že kto chce, nech odíde a nech nevolí, a potom čo, vy tu zhasnete a bude koniec? Alebo ja nerozumiem. To už keď sa chcete prihlásiť o slovo, tak aspoň odpovedzte na tieto otázky, lebo ja sa potom zamýšľam, že čo tu bude. Budeme tade putovať a nikde nikoho nestretnem od Košíc do Bratislavy, či ako to bude. No.
Ďakujem.
===== ... Slovensku tu bude alebo čo toto je za stratégiu, že kto chce, nech odíde a nech nevolí a potom čo vy tu zhasnete a bude koniec alebo ja nerozumiem. To už keď sa chcete prihlásiť o slovo, tak aspoň odpovedzte na tieto otázky, lebo ja sa potom zamýšľam, že čo tu bude. Budeme tade putovať a nikde nikoho nestretnem od Košíc do Bratislavy, či ako to bude. No. Ďakujem.

Ja som asi pred ôsmimi rokmi moderoval takú jednu akciu pre študentov a bolo to veľmi také zaujímavé, pretože oni rozprávali, že naozaj, že nemá to tu zmysel, to bolo 2016 alebo 2017 tak nejako, a že tu nemá zmysel zostať, pretože tu, tu je v tejto republike nám vládnu ľudia, ktorí nemajú záujem o mladých ľudí a ja si presne pamätám, tiež chcem povedať, že pán poslanec jedno dievča tam povedalo, že aj ja chcem ísť študovať do zahraničia, ale keby tu vládol niekto iný, tak tu zostanem. Vy ste vy, teda pardon nemám, budem reagovať na pani predchádzajúceho pána Dostála. Pán Dostál, Ficova vláda vyhnala naozaj schopných a mladých ľudí, ktorí by sa vrátili. Oni by sa určite vrátili, keby tu mali podmienky nielen ekonomické, sociálne, ale aby tu nevládlo zlo a agresia.

Ďakujem kolegyniam aj kolegovi za reakcie na moje vystúpenie a rád by som v reakcii na ich vystúpenia zacitoval jednu vetu z jedného dokumentu. Tá veta znie. Vláda vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, pre voľby, ktoré sa uskutočnia v roku 2029. A ten dokument, z ktorého citujem, sa volá Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a je to Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027. Takže prinajmenšom deklaratívne, prinajmenšom v čase vzniku súčasnej vlády sa aj súčasná vláda a politické strany, ktoré ju tvoria a poslanci, ktorí hlasovali za vyslovenie dôvery tejto vláde a schválenie Programového vyhlásenia prihlásili k tomu, že možnosť voliť zo zahraničia, možnosť voliť poštou sa má okrem parlamentných volieb, kde taká možnosť existuje už dnes, rozšíriť aj na prezidentské voľby, tak ja viem, že tá úprava, ktorú navrhujete, je trochu odlišná, ale smeruje k tomu istému cieľu a rovnako viem, že bez zmeny ústavy je ťažko realizovateľný tento zámer, ale myslím si, že keby sa zmena ústavy obmedzila na túto jednu vec, teda umožnenie voľby poštou, respektíve zmena lehôt prezidentských volieb tak, aby na zákonnej úrovni bolo možné voliť poštou aj v prezidentských voľbách, tak takáto zmena ústavy by našla podporu aj v rámci opozície a bola by schválená, aj keď sme sa tu teda doobeda bavili s pánom poslancom Ferenčákom, že ústava by sa nemala meniť príliš často a nemala by byť trhacím kalendárom, tak myslím si, že takáto úprava by bola oprávnená a nebol by to žiadny účelový zásah do nej.

Chcel by som zareagovať na tú krátku rozpravu, ktorá to bola, ale najprv si dovolím ešte raz pozdraviť našu návštevu zo zdravotníckej školy. Dúfam, že si odtiaľ odnesiete pozitívne dojmy. Ja len skonštatujem to, čo hovoril pán poslanec Dostál, že naozaj tak poctivo to rozobral, že prečo regionálne a komunálne voľby. Nie je až tak dôležité, aby bola tá voľba zo zahraničia poštou, lebo naozaj mali by rozhodovať alebo hlavne by mali rozhodovať ľudia, čo v tom území žijú, však to sú najkompetentnejší ľudia, ktorí majú rozhodovať o tom, ako sa to dané mesto alebo obec, alebo ten región má rozvíjať. Kto iný, keď nie tí ľudia, ktorí v danom území žijú. Takisto spomínal, že pri tých eurovoľbách je problém, lebo tí ľudia môžu alebo majú priestor voliť v iných štátoch, v štátoch, v ktorých žijú, ale práve voľba Národnej rady, národný parlament a rovnako voľba za prezidenta to je ten priestor, kde by sme mali dať šancu ľudí, ktorí sú Slováci, ktorí z rôznych dôvodov žijú v zahraničí, aby, aby si to mohli uplatniť. Voľba do Národnej rady je vyriešená a teraz nám ostala ešte voľba prezidenta. Ja pevne verím, že ak sa táto novela alebo tento zákon neschváli, tak že keďže voľba prezidenta je až po parlamentných voľbách, takže navrhovatelia na to nezabudnú a hneď po voľbách znova prídu s týmto zákonom, ktorý dúfam, že sa schváli a najbližšia voľba prezidenta už bude sa mohla uskutočniť aj voľbou zo zahraničia s tým, že ideálne by bolo, keby sa to zmenilo aj v ústave a keď sa to nepodarí, tak hľadať možnosti, hľadať možnosti, ako to zmeniť, aby sa to mohlo realizovať, lebo si myslím, ešte raz, že to je taký malý čriepok do toho, aby sme pripomenuli tým ľuďom, ktorí sú zo Slovenska, sú v zahraničí, že máme o nich záujem, nech sa zúčastňujú na, na dianí na Slovensku a keď po takýchto malých kúskoch im to budeme dávkovať, tak naozaj možno si to rozmyslia a tí, ktorí tejto republike môžu pomôcť, že časť z nich sa vráti a naozaj budeme tu lepšie fungovať ako doteraz. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Náš návrh je veľmi stručný a jednoduchý. Navrhujeme, aby zvýšený prídavok na dieťa, ktoré nastupuje do prvého ročníka v sume 110 eur bol vyplácaný pred začiatkom školského roka, kedy je školské potreby nutné naozaj reálne kúpiť a nie v októbri, ako tomu je pri súčasnej právnej úprave, keďže to nedáva logický ekonomický zmysel a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1027. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1077 z 29. septembra 2025 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby Národná rada návrh zákona, aby prerokovali tento návrh zákona: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegovia, kolegyne, ja som si vlastne pri poslednej faktickej poznámke poslanca Dostála uvedomila, že ja tu predstavujem tretí poslanecký návrh za náš poslanecký klub PS a v podstate každý jeden z nich napĺňa aj Programové vyhlásenie vlády a napriek tomu koaliční poslanci a poslankyne ich nepodporujú. Ten prvý sa venoval ochrane žien a detí pred násilím. To je výslovne v Programovom vyhlásení vlády. Druhý umožneniu voľby v prezidentských voľbách zo zahraničia, čo teda je síce ako voľba poštou v Programovom vyhlásení vlády, ale je to tam a tento tretí sa týka podpory rodín, čo teda tiež v Programovom vyhlásení vlády nájdeme. Lebo my sme tu boli svedkami už na mnohých schôdzach toho, že koaliční poslanci a poslankyne, teda koalícia ako celok rieši absolútne iné problémy ako tie, ktoré majú ľudia na Slovensku a v prvom rade prostredníctvom zmien trestných kódexov sa tu pomáhalo korupčníkom a zlodejom a toto tu máme ako leitmotív dlhodobý ako hlavný motív. Ale tak teda mohli by sme konečne sa zamerať už na tie problémy, ktorým čelia ľudia na Slovensku a k tomu smeruje aj náš návrh zákona, ktorým chceme umožniť rodičom detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka základnej školy vyplatenie jednorazovo zvýšeného prídavku na dieťa, ktorý je určený už dnes ako zvýšený ešte pred začiatkom školského roka, tak aby reálne mohli za tieto peniaze tie školské potreby nakúpiť. Dnes dostávajú tento príspevok až v októbri, pričom logicky deti nastupujú v septembri, tak v októbri zjavne tie školské potreby musia mať a to mnohých rodičov dostáva do komplikovanej ekonomickej situácie, pretože naozaj počet rodín, ktorí sa dostávajú do takej finančnej situácie, že nemajú žiadne úspory, narastá a to by sme si mali uvedomiť a takýmto spôsobom aj adresovať tento problém. Podľa aktuálnych údajov môžu náklady na základné školské vybavenie pre prváka dosiahnuť až 280 eur, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o ďalších 20 eur. Čiže ešte aj tie výdavky každoročne narastajú či už v dôsledku inflácie, ale výdavky rodín ako takých narastajú aj v dôsledku konsolidačných opatrení vlády Roberta Fica. Žiaľ. Čiže tá situácia sa zhoršuje. To je pomenovanie toho aktuálneho stavu a tento príspevok štátu po tej zmene by mohol zásadne a hlavne adresne pomôcť tým rodinám, ktorých sa to najviac dotýka, ktoré naozaj tie úspory nemajú. Čiže cieľom je podporiť hlavne tie rodiny s nižšími príjmami, ktoré nemajú žiadne úspory a to im spôsobuje komplikácie pri kupovaní týchto školských potrieb. Lebo reálne, keď potrebujú zabezpečiť úplne najzákladnejšie potreby ako je jedlo pre svoje deti alebo oblečenie, tak jednoducho im to nevychádza a podľa prieskumu spred myslím, že to bolo pred dvomi rokmi už vtedy zo začiatku alebo roku 2024 nemá vyše 40 % Slovákov a Sloveniek žiadne úspory. To je obrovské množstvo a finančné problémy majú podľa prieskumu častejšie ženy, ľudia vo veku 34 až 49 rokov a ľudia s nižším vzdelaním bez maturity. Veľmi to zasahuje aj jednorodičov, jednorodičovské domácnosti, pretože tie sa z povahy veci nachádzajú v horšej finančnej situácii. Čiže toto je opatrenie, adresné opatrenie, ktorým im môžme jednoducho pomôcť a čo je na ňom najlepšie, ono nič nestojí. Toto tento náš návrh nič nestojí, pretože my chceme len posunúť výplatný termín k finančným prostriedkom, ktoré už tak či tak z rozpočtu odchádzajú. Čiže je to absolútne jednoduchá pomoc, adresná pomoc, ktorá ja ani neviem ako a aká výhrada voči tomu by mohla existovať. Čo sa týka tých jednorodičovských domácností, tak až 46 % je ohrozených chudobou. Čiže naozaj hovoríme o veľkom zásahu pre veľký počet ľudí a takýmto jednoduchým spôsobom by sme im mohli pomôcť a ja by som teda, máme tu už dvoch koaličných poslancov, tak možno by vedeli reagovať, že ak majú nejaké výhrady voči tomuto návrhu, ktorý nič nestojí a pomáha najohrozenejším rodinám, tak nech tie výhrady skúsia prezentovať a my ich prípadne vieme aj zapracovať. Ďakujem veľmi pekne.