46. schôdza

Ďakujem vám pekne ešte raz za slovo, kolegovia, kolegyne ako som uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho návrhu je ochrana detí, ktoré sa stávajú svedkami a teda aj sekundárnymi obeťami trestnej činnosti. Za týmto účelom navrhujeme dve legislatívne zmeny. Tou prvou je to novela Trestného zákona, je rozšírenie priťažujúcich okolností pri páchaní trestnej činnosti o situáciu, kedy je trestný čin spáchaný v prítomnosti dieťaťa. Tou druhou je novela Trestného poriadku, kedy navrhujeme rozšírenie osôb, ktoré sa automaticky považujú za poškodenú osobu podľa Trestného poriadku o dieťa, v ktorého prítomnosti došlo k spáchaniu trestného činu a to podľa 1, 2, 3, 9 a 12-tej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. To sú konkrétne tie najzávažnejšie trestné činy. Ide o trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestné činy proti rodine a mládeži, trestné činy proti iným právam a slobodám, trestné činy proti mieru, trestné činy proti ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové.
A teraz prečo s týmto návrhom prichádzame? Deti sú až príliš často svedkami násilia, svedkami páchania násilnej trestnej činnosti a v mnohých prípadoch ide o trestnú činnosť páchanú na ich blízkych osobách, ich najbližších osobách, zväčša na ich matkách. Od bitiek, týrania až po vraždy. Aby som nehovorila len všeobecne, teraz uvediem pár prípadov zo slovenskej reality. Tie teda nie sú veľmi vhodné pre mladšie ročníky alebo ľudí citlivých na informácie o násilí, tak na to upozorňujem.
Február 2003. "Chcem byť policajtom", tvrdil druhák Andrej vo výpovedi pre vyšetrovateľkou. Na vlastné oči videl ako jeho opitý otec bodol nôž matke do srdca. Stalo sa to doma, v obývačke po predchádzajúcej hádke. Žena žila ešte asi tri až päť minút. Zranenie takmer 20 centimetrovou ostrou čepeľou však bolo smrteľné, ešte do nej kopal a kričal, nech zdochne, opisuje tragédiu Andrejová dvojička Mária.
December 2004....

To sú všetko citáty z médií, pán predsedajúci, takže určite môžu odznieť verejne, Ďakujem veľmi pekne.
December 2004. Vladimír najprv manželku škrtil a keď pre ním utekala bosá na dvor zasadil jej 15 rán kuchynským nožom. V útoku mu nezabránili ani 15-násťročný syn Janko a 13-násťročná dcéra Zuzana.
Máj 2009. Opitý František zaútočil na mladú ženu po tom, čo dostal zamietavú odpoveď na naliehanie, či ho chce a či sa už rozhodla. Následne ju chytil za hlavu, oblial benzínom a podpálil. Mladej žene sa podarilo na seba vyliať vedro vody a uhasiť sa, ale aj tak utrpela ťažké popáleniny na 40% tela. Svedkami incidentu bol aj tri Marianiné deti, dve z nich Peťka 12 rokov, a Mirka 9 rokov má s Františkovým synom. Deti, ktoré videli svoju mamu horieť sú stále v šoku a stará sa o ne babka.
September 2009. Muž vystrelil na svoju partnerku a potom zbraň obrátil proti sebe. Svedkyňa uviedla: "Videla som z okna ako sa rozprávajú. Vyzeralo to akoby sa hádali. Zrazu jej muž vytiahol z vrecka zbraň a strelil jej do hlavy, dvakrát. Potom strelil do hlavy sebe. Tie výstrely boli riadne počuť.". Zarážajúce bolo, že pri hádke a streľbe boli aj jej deti, 5 ročné dievčatko a 8 ročný chlapček. Obe deti začali veľmi plakať, bolo to strašné. Deti mala postrelená žena z prvého manželstva. "Zbraň ležala na zemi medzi skrvavenými telami", uviedla druhá susedka.
Január 2018. Martin si po rozchode prišiel do bytu bývalej partnerky vybavovať účty. Martin ju mal zastihnúť vtedy keď sa s malou chystala von. Muž najskôr zastrelil svoju ex-partnerku a následne obrátil zbraň na seba. Vražda sa odohrala pred očami ich štvormesačnej dcérky Mie.
December 2024. Okresný súd v Nitre poslal do väzby 44 ročného muža podozrivého z vraždy. Obeťou je jeho 51 ročný kamarát Peter, s ktorým sa pred osudným incidentom pohádali. Podľa informácií TV JOJ mal navyše ohavný skutok spáchať priamo pred očami 6 ročného syna zavraždeného.
Jún 2025. V podchode mal muž brutálne zaútočiť na svoju ex-partnerku v čase, keď prišla do školy po ich spoločné dieťa. Keď vyšli von, už ich tam čakal. Bývalej manželke zasiahol nožom brucho a hrudník. To všetko sa stalo priamo pred očami ich 8 ročného syna.
Toto je len zopár prípadov, ktoré som za chvíľu hľadania našla na internete uverejnené v rôznych médiách. O mnohých ďalších sa nikdy ani nedozvieme. Ale aj keby išlo "len" o tieto prípady, už dávno sa malo konať a venovať sa ochrane detí, ktoré zažijú tieto hrôzostrašné traumy. Z krátkeho, námatkového prehľadu týchto prípadov, kde som uvádzala aj dátumy vidno, že ide o problém dlhodobý, opakujúci sa a nemiznúci. Naše zákony nechránia deti, ktoré sú sekundárnymi obeťami násilia, dostatočne. Často sú vnímané len ako svedkovia, ale oni nie sú len svedkovia. Oni sú obeťami, sekundárnymi obeťami týchto násilností. A štát by mal tento fakt uznať a poskytnúť im aj právnu ochranu. Náš návrh vychádza aj z odporúčaní Istanbulského dohovoru, ktorý jasne hovorí, že spáchanie trestného činu v prítomnosti dieťaťa má byť priťažujúcou okolnosťou, a že osobitná ochrana sa má poskytnúť detským svedkom. Pamätáme si, asi všetci, čo tu sedíme ako predstavitelia tohto parlamentu a všetky organizácie a cirkvi bojujúce proti tejto ochrane žien pred násilím podľa Istanbulského dohovoru tvrdili, že Istanbulský dohovor nepotrebujeme. Netreba ho ratifikovať, lebo všetky opatrenia si vieme prijať do našej legislatívy aj bez neho. No ubehli roky, a v tejto oblasti sa nestalo absolútne nič. Ochrana detí zostala len v sľuboch. Ak dnes teda niekto hovorí, že Istanbulský dohovor nepotrebujeme, má šancu to dokázať, napríklad pri tomto návrhu. Ak a napríklad aj pána predsedajúceho vyrušili tie prípady, ktoré som uvádzala, tak je to preto, že sú naozaj hrôzostrašné a že tento náš návrh je úplne opodstatnený. Čiže máte priestor ho podporiť, pán predsedajúci. Chcem tiež pripomenúť, že návrh je v súlade s programovým vyhlásením tejto vlády. V ňom sa vláda zaviazala zlepšiť ochranu žien a detí pred domácim násilím a účinne stíhať páchateľov. Zatiaľ teda mám dojem, že zlepšila len ochranu korupčníkov a zlodejov, ale možno, možno by sme konečne mohlo pomôcť aj obetiam. Či už ženám zažívajúcim násilie, ale hlavne deťom. Naozaj tu ide o ochranu detí. Tých najzraniteľnejších, v najhorších situáciách v akých sa žiadne nikdy by nemalo ocitnúť. Tu ide o deti, ktoré sa stávajú rukojemníkmi násilia v rodinách. O deti, ktoré sú prítomné ako otec bije matku alebo iných blízkych v jeho rodine. A často, ako som uviedla aj tie prípady dochádza až k tomu najtragickejšiemu k vraždám, k femicídam. To všetko samozrejme na tých deťoch zanecháva jazvy, traumy o tom to asi nemusím ani zdôrazňovať. Veď čo je asi horšie, ako keď malé dieťa zažije, že mu pred očami zabijú jeho mamu? Nesú si to celý život, či už všade proste so sebou. A myslím si, že ako poslanci a poslankyne máme povinnosť pomôcť týmto deťom. Je to aj o tom, aby právny poriadok Slovenskej republiky jasne povedal, že dieťa je obeť, aj keď nie je priamo zasiahnuté útokom. Preto vás naozaj žiadam o podporu, nie je vás tu veľa z koalície, verím, že v opozícii tento návrh nájde podporu, ale prosím vás skúste to odkázať smerom do vašich klubov, alebo verím, že vaši kolegovia, kolegyne sledujú aj čo sa deje v pléne. Jediným cieľom nášho návrhu je posilniť ochranu najzraniteľnejších detí. Nenechajme tieto deti samé. Môžeme im vyslať signál, že nám ich trauma a ich bolesť nie sú ľahostajné. Tu aj skončím, myslím že nechám priestor ešte pre kolegov a kolegyne a opätovne len chcem na záver poprosiť o podporu tohto návrhu, ktorým môžeme pomôcť najzraniteľnejším deťom. Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Števulová, celkovo päť faktických poznámok, nech sa páči. Luci ďakujem ti za predstavenie nášho návrhu na ochranu detských svedkov násilných trestných činov a aj za tie tragické príbehy, ktoré si povedala naozaj pokiaľ sa nám zdá, že sme príliš citliví na to, aby to naše uši počuli, takéto hrozné príbehy, tak v tom prípade je na to ľahká odpoveď. Urobme ako Národná rada zásadné legislatívne kroky preto, aby sa po prvé takéto veci nediali, aby naozaj táto spoločnosť stopla rodovo podmienené násilie ktorého výsledkom je práve vražda častokrát žien, femicída partnermi, manželmi. Takéto násilné konanie vo vzťahu pri ktorom sú v prvom rade vždy prítomné často aj teda deti, ktoré musia toto zažívať a potom majú traumu na celý život. A v 2. rade príjmime tento náš návrh, ktorý zabezpečí naozaj to, aby, aby tieto deti mali tiež postavenie obeti. Na to je taká tá odpoveď, prosto Národná rada si nemôže len z dôvodu útlocitnosti zakrývať oči, uši a ústa pred tými najtragickejšími príbehmi, ktoré sa v našich rodinách, v našich domácnostiach odohrávajú. Je našou úlohou si vypočuť čeliť tomu pretože pokiaľ tieto deti to musia zažívať, to čo mi zažívame, keď to počúvame akokoľvek je to hrozné počúvať tak je to len zlomok, zlomok tej bolesti, ktorú tie deti musia zažívať. Čiže ak nám vadí počúvanie týchto príbehov ak cítime zlosť znechutenie frustráciu to najmenej čo môžeme spraviť a to najmenej čo týmto deťom dlžíme, je prijať takú právnu úpravu, ktorá ich ochráni, a ktorá tomu zabráni.

Lucia, ďakujem ti za predstavenie tohto nášho návrhu na ochranu detských svedkov násilných trestných činov a aj za tie tragické príbehy, ktoré si povedala, naozaj pokiaľ sa nám zdá, že...

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Ja sa musím priznať, že mne nevadí to počuť tie hrozné príbehy. Ale to, že z druhej strany je tu ticho a že s ním nejdeme nič robiť, že toto má vyrušuje na celej tejto téme na viac, najviac
a veľmi zle sa počúva áno páni, že aké prípady násilia na ženách máme na Slovensku a že do akého extrému to až zachádza, až k vražde ženy. A my stále nemáme v našom trestnom zákone ani len definíciu vraždy ženy z dôvodu, že je žena. Aj preto nám chýbajú napríklad štatistiky, aby sme k tomu vedeli nastaviť efektívne mechanizmy. My sme s kolegyňami za minulý rok počítali prípady týchto vrážd žien, a bolo ich 12. To znamená že jedna žena zomrie každý mesiac s rukou partnera alebo len pretože je žena práve v takýchto konfliktných situáciách a že deti sú svedkami skutočne tohto najhoršieho, špeciálne v prípadoch keď sa jedná o ich rodičov tak to je to je niečo s čím by sme jednoznačne mali a nie mali, to je naša proste povinnosť urobiť s tým niečo tu priamo v pléne. A ja chodím vždy mimo schôdzí do regiónov a navštevujem takéto organizácie pomoc ženám zažívajúcim násilie alebo aj deťom, a musím vám povedať, že vždy sa tak pýtam sama seba, že v akom štáte to žijeme. Že tu sa míňajú milióny na rôzne malichernosti, na všetkých ministerstvách a potom takéto organizácie prežívajú z darov. Oni si musia vyzbierať na svoje fungovanie cez rôzne stránky, alebo od podnikateľov, ktorí ich podporujú podobne. Že ani len v tomto ten štát nefunguje. Ale viete čo m tu môžeme niečo spraviť. My sme navrhovali napríklad zákon o domácom násilí, kde bola aj táto úprava čo sa týka detských svedkov Teraz tu máte ďalší návrh zákona. Veď aj vy máte deti, vnúčatá. Ako sa im pozriete do očí, že keď ste tu sedeli tak ste s tým mohli niečo spraviť a nezahlasovali ste za.

Viete ono sa to naozaj nepočúva dobre. Ja týchto prípadov poznám stovky. Viete aké je strašné, keď vám príde rodina, kde otec týra deti tým, že im hasí cigarety na tele, a potom tie deti vyzerajú ako keby mali po ovčích kiahňach. A to je len začiatok toho, že ten otec, nielen týra, ale ublíži aj svojej manželke, ublíži deťom a deti sú toho svedkom. My to nemáme zakotvené právnom systéme, a je krásne, že sa to našim predstaviteľom nepáči a sú citlivý a povedia, že prosím vás nečítajte to lebo to je strašné. Ale som zvedavý, či ten človek, ktorý tu rozpráva o tom, že je to strašné za tento zákon zahlasuje. Či ten človek, ktorý rozpráva prosím vás nečítajte to tu, lebo to trhá uši. A boli tu štyria poslanci, sú tu štyri poslanci. Som zvedavý, dobre si ich budem tiež pamätať, ktorý to počuli, čo ste čítali, lebo ostatní sú zase niekde. Či za toto zahlasujú. Či zahlasujú za to, aby deti, ktoré boli svedkami toho, že im niekto zobral matku, prípadne niekoho blízkeho a boli svedkami strašnej tragickej udalosti, ktorá ich postihne na celý život. Či za toto títo štyria koaličný poslanci a pán Andrej Danko, ktorému to vyslovene vadilo čo ste čítali, či za to zahlasuje. Na to som veľmi zvedavý.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Ja teda prezumpujem, že ste poznámku pán predsedajúci zniesli, zniesli s dobrým úmyslom a možno aj s isto mierou empatie voči tomu čo kolegyňa čítala, len teda pripomínam, že my v tomto pléne, kedykoľvek sa otvorí téma trestného zákona a jeho noviel, tak sa nikdy netýka obetí, ale s veľkým útlocitom sa cizeluje úprava na prospech páchateľov. A nikto nepovie, že je to nechutné. Rovnako sme si tu zvykli, že pri téme trestného zákona mám tu usual suspect obvyklý, obvyklý podozrivý začnú od nemoty do nemoty rozprávať ako čo bolo a nebolo v prípadoch, ktorých, ktoré sa teda týkajú nejakej závažnej ekonomickej kriminality alebo zneužívanie právomoci verejného činiteľa a nikomu to nepríde nechutné hoci to teda naozaj je tiež nechutné. Tieto prípady sú o to väčšmi špecifické, že tá detská obeť je vlastne poznačená tým skutkom alebo ten príbeh si nesie oveľa dlhšie, než ten príbeh páchateľa, ktorý dokoná a v tom momente skončí. Pretože ona si ho bude niesť celý živo. Ak sa nedajbože skutok skončí tragicky, že tá primárna opäť povedzme matka alebo neviem starý rodič atak ďalej zomrie, tak to dieťa, ktoré vlastne trestný zákon vôbec nestavia do role obete, ktorá má takisto právo na nejakú hej, teda spravodlivosť a aby jej ujma bola spravodlivo potrestaná, je o to horšie a tá naliehavosť tej spravodlivosti o to pálčivejšia, že ona s ňou bude žiť do konca života. A nikdy sa jej, nikdy sa jej nezbaví.
Ja tu budem potom možno v rozprave hej, hovoriť aj také tie výpovede z toho detského pohľadu ako sa s tým potom oni musia vyrovnávať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Toto by mal byť budíček pre všetkých, ktorí tú hlasujú a prinášajú som rôzne témy zvlášť pre poslancov a poslankyne, ktoré sa venujú trestnej politike štátu napríklad taký poslanec Gašpar, a ďalší samozrejme minister spravodlivosti ktorého sme tu nevideli za vyše dva roky priniesť žiadnu zmenu ktorá by pomáhala obetiam trestných činov. Ale naopak sme svedkami ako táto koalícia dlhodobo sústavne pomáha obžalovaným obvineným a páchateľom trestných činov.
Aj dnes sme mohli sledovať tlačovú konferenciu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý doslova povedal, že napríklad boj proti korupcii v Slovenskej republike je v katastrofálnom stave. No áno, pretože táto koalícia schvaľuje zmeny trestných zákonov iba v prospech páchateľov. Na obete trestných činov zvlášť na ženy, ktoré sú obeťami trestných činov alebo deti nemyslí vôbec. Nemáme tu žiadnu ani jednu zákonodarnú iniciatívu, ktorá by sa tomuto venovala. Je to alarmujúce a mal by to byť budíček pre všetkých, ktorí tu sedia. A to je minimum čo môžete urobiť je podporiť tento návrh zákona z dielne mojich kolegov a kolegýň.
Ďakujem

Ďakujem vám kolegovia kolegyne za faktické poznámky, ja by som rada počula aj niekoho z koalície, aby akokoľvek odôvodnil, že nebude za tento návrh hlasovať, ak teda sa ho nechystáte podporiť, čo naozaj nepredpokladám. Naozaj by som chcela počuť tie dôvody. Ale asi sa ich nedozviem.
Presne ako o kolegyňa Jurík povedala, že pri tejto téme počuje ticho a nie len to ešte som to podľa pána predsedajúceho mala byť aj ja ticho. Tak to je už ako vrchol.
Čiže nevidíme nepočujeme proste to nebudeme riešiť, neexistuje to.
Ale tie obete tu sú. Oni žijú na Slovensku, sú to detské obete, detskí svedkovia týchto násilných trestných činov. A toto je jednoduchá novela, ktorou môžeme vyslať nejaký signál a pomôcť im. Musíme už niekde začať, ak chceme zlepšiť ich situáciu. Naozaj to ako málo čo je hroznejšie ako to, čo tie deti prežijú.
Tak skúste v sebe nájsť ten kúsok dobra, ktorý, ktorý by im mohol pomôcť. Naozaj niekde musíme začať, pretože ako som uvádzala v tých prípadoch. Sú to dlhé roky, dlhé roky, kedy sa to dookola opakuje a presne aj preto som spomenula práve aj tú femicídu ako kolegyňa Jurík na to na nadviazala, to je súvisiaci problém, ktorý tu tiež dlhé roky máme. A vo väčšine týchto prípadov sú aj deti prítomné pri týchto vraždách. Tak ja len opätovne chcem apelovať skúsme týmto deťom najzraniteľnejším deťom pomôcť.
Ďakujem

Ďakujem vám predsedajúci, kolegyne kolegovia. Predkladaný návrh zákona je súčasťou nášho širšieho a povedal by som systémového úsilia zlepšiť ochranu detí pred násilím. Spolu s kolegyňou Plavákovou sme tu v pléne minulý rok predkladali zákon ktorým mala byť zaručená, zaručené právo detí na detstvo bez násilia a rešpektujúcu výchovu, žiaľ tento návrh nenašiel podporu dostatočného počtu poslancov a poslankýň. Prichádzame teraz s týmto návrhom, ktorý sa dotýka detí ako svedkov.
Dieťa, ktoré je svedkom násilného trestného činu je zvlášť zraniteľné, preto je potrebné chrániť ho v celom procese vyšetrovania a súdneho konania a súčasný právny poriadok toto aj rieši, berie na to ohľad ale potrebné povedať, že aj to trvalo veľmi dlho kým sme zaviedli postupy na ochranu detí pri vyšetrovaní, keď sú v postavením svedkov.

Je dobré, že sa na Slovensku rozbieha projekt Barnahus, ktorý má komplexne riešiť ochranu detí v priebehu vyšetrovania a trestného konania. Tento náš návrh však rieši iný aspekt. Dieťa tým, že je zvlášť zraniteľné, ak je vystavené násilnému konaniu ako svedok sa zároveň stáva aj poškodeným. Teda nie je len svedkom, ktorý by akosi bez nejakých následkov prešiel touto skutočnosťou. Ale to, že vidí, že sa pozerá na násilné konanie hoci samotné to dieťa nie je terčom toho násilného konania, na ňom zanecháva trvalé následky a je teda poškodené. Z tejto skutočnosti vychádza vlastne tento návrh. A ja by som vo svojom vystúpení chcel poukázať predovšetkým na to, že na tom to je všeobecná zhoda psychológov, ktorý sa venujú štúdiu