46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ako ste si mali možnosť všimnúť, aj v tomto prípade bolo stiahnuté skrátené legislatívne konanie rozhodnutím vlády na môj návrh a v princípe môžme v riadnom konaní túto problematiku rozobrať teda na dvoch schôdzach, prvé čítanie na tejto schôdzi, druhé čítanie na aprílovej schôdzi.
Sú tam navrhnuté viaceré zmeny, ktoré súvisia s tým, že je tu, myslím, zhoda naprieč politickým spektrom, že je potrebné sprísniť podmienky pre účinnosť, respektíve pre činnosť registrovaných sociálnych podnikov. Tento režim tu funguje od roku 2018, teda už vlastne osem rokov a objavili sa rôzne informácie o tom, že popritom vznešenom cieli, ktoré sociálne podniky plnia a určite majú svoje opodstatnenie, sa za tými sociálnymi podnikmi skrýva aj v niektorých prípadoch, teda nie v niektorých prípadoch, ale mnoho špekulantov, a preto je potrebné nastaviť alebo prenastaviť ten systém, ktorý, opakujem, tu funguje už osem rokov, tak, aby naozaj sociálne podniky slúžili len svojmu účelu. Tieto zmeny, a to chcem teraz zdôrazniť, boli pripravené v súčinnosti s alianciou pre sociálnu ekonomiku. Asi ste mali možnosť vidieť, že na jednej tlačovej besede, kde sme tieto zmeny predstavovali, so mnou stáli nielen predstavitelia aliancie pre sociálnu ekonomiku, ale aj priamo zdravotne alebo inak znevýhodnení zamestnanci týchto sociálnych podnikov. Čiže napriek tomu, že ide o sprísnenie podmienok, tak sa našla zhoda v tejto komunite, teda minimálne teda tou najväčšou alianciou, ktorá ich zastrešuje. A čo je možno ešte dôležitejšie, tak tieto zmeny boli pripravované, respektíve konzultované s Najvyšším kontrolným úradom, Najvyšší kontrolný úrad tiež na ďalšej tlačovej besede so mnou potvrdil, že tieto zmeny sú potrebné a to preto Najvyšší kontrolný úrad do toho vstúpil, pretože Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu fungovania sociálnych podnikoch, v podnikoch v období od 2018 do roku 2023 a presne pri nástupe tejto súčasnej vlády a mňa na ministerstvo práce bol odovzdaný protokol s viacerými, ktorý konštatoval viaceré nedostatky v činnosti a kontrole sociálnych podnikov v období 2018 až 2023. 2018 až 2023, ešte raz to zdôrazním.
Takže preto sme pristúpili spoločne s touto jednak alianciou pre sociálnu ekonomiku a s Najvyšším kontrolným úradom k spomínaným zmenám, ktoré v krátkosti predstavím a som, samozrejme, pripravený o nich diskutovať, teoret... samozrejme ich aj meniť, pokiaľ, pokiaľ to bude potrebné, samozrejme v tom druhom čítaní, toto je skôr technická záležitosť. Tie základné zmeny už boli viackrát prezentované aj verejne, ale teda v krátkosti ich na úvod uvediem.
Tou prvou takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na takzvanú socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť, pôvodný návrh je z piatich na...
===== bol takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na tzv. socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť. Pôvodný návrh je z piatich na dva roky, ale po diskusii s poslancami okolo pána Huliaka a so Združením miest a obcí Slovenska sme teda usúdili, že vieme to pozmeňujúcim návrhom zmeniť teda na trojročné obdobie. V prípade, v prípade, že sociálny podnik v tomto období buď zanikne z vlastnej vôle, alebo mu bude odobratý štatút, bude musieť tú nesocializovanú časť zisku jednoducho vrátiť. Toto bude proste sankcia. Toto bola veľmi citlivá vec, na ktorú som bol teda aj upozorňovaný.
Ďalej. Ďalšia zmena, ktorá sa, ktorá je dôležitá. Pre nové sociálne podniky skracujeme lehotu na splnenie podmienok sociálnych podnikov na štyri mesiace, čo v praxi znamená, že do štyroch mesiacov budú musieť naplniť podmienku tie sociálne podniky tridsaťpercentného podielu znevýhodnených, znevýhodnených zamestnancov, teraz je to rok. Majú rok na to, rok môžu pôsobiť bez toho, aby mali splnenú tú kvótu tridsiatich percent. Skracujeme logicky túto lehotu na štyri mesiace, aby sa to nezneužívalo.
Ďalšia zmena spočíva v tom, že bude povinnosťou sociálnych podnikov umiestniť znevýhodnených uchádzačov o prácu na pracovnom trhu po pôsobení v tom sociálnom podniku, pretože sú to, väčšina z tých sociálnych podnikov sú integračné podniky, to znamená, že ich funkciou nie je dlhodobo zamestnávať ľudí, ale integrovať ich na pracovný trh, čo sa vôbec za týchto osem rokov nedeje, ani nejakým spôsobom nekontroluje. Ono sa to deje v nejakej miere, ale nie v dostatočnej. Takže bude povinnosť integrovať za, samozrejme, jasných podmienok toho človeka na pracovnom trhu, ale platí to len pre inak znevýhodnených zamestnancov sociálnych podnikov, neplatí to zdravotne znevýhodnených zamestnancov, lebo je logické, že keď tam pracujú ľudia s ťažkými diagnózami, veľmi ťažko ich umiestňovať na pracovný trh, otvorený pracovný trh. My tam necháme možnosť, že títo ľudia môžu naďalej pracovať. Ale inak znevýhodnení uchádzači, ktorým pomáhame so zručnosťami a podobne, ktorí nie sú zdravotne znevýhodnení, tak tam bude povinnosť umiestniť týchto ľudí na otvorený pracovný trh. Pokiaľ tak integračné podniky neurobia, tak v takom prípade budú musieť vrátiť alikvótnu časť toho vyrovnávacieho príspevku, pretože vlastne nenapĺňa svoj cieľ. Ale po dohode so sociálnymi podnikmi sme tam dali lehotu trojmesačnú, že pokiaľ prijmú takéhoto človeka do sociálneho podniku, budú mať tri mesiace na to sociálne podniky, aby sa sami rozhodli, že či s tým človekom budú pracovať aj naďalej aj pod rizikom, že by ho nemuseli potom umiestniť na otvorenom pracovnom trhu, budú mať jednoducho tri mesiace na to, aby teda sa rozhodli, či takýto človek je umiestniteľný na trhu a pracujú s ním ďalej, alebo s ním teda rozviažu pracovný pomer, pretože usúdia, že ho nevedia jednoducho na tom pracovnom trhu umiestniť.
Ďalšia zmena, dôležitá, ktorá, na ktorú chcem teda upozorniť, že ak už raz človek pracuje v sociálnom podniku, tak nebude mať možnosť iného pracovného vzťahu, pretože, pretože ak už raz niekde je zamestnaný a my dotujeme jeho pracovné miesto, tak proste má pracovať v tom sociálnom podniku a nebude môcť mať ani živnosť, nebude môcť mať iný pracovný pomer, aby sa s tým nešpekulovalo. A čo sa týka, že pôvodne sme tam mali, že nemôže byť ani štatutárom v inom sociálnom podniku, to sme odstránili, takže štatutárom a s nejakou majetkovou účasťou môže byť aj v inom, samozrejme, sociálnom, teda môže byť v sociálnom podniku. Samozrejme ten, je tam jedna výnimka, čo sa týka tých, pracovno-právneho vzťahu. Bude sa to týkať výnimky, teda dohôd, z ktorých mesačné odmeny nepresiahnu sumu životného minima. Takúto dohodu popri tom svojom zamestnaní podporovanom ešte, samozrejme, bude ten dotyčný zamestnanec mať.
No a potom, samozrejme, ďalšia vec, to je taká najdiskutovanejšia, že chceme skrátiť vyrovnávací príspevok, a to na úroveň minimálnej mzdy. Čiže v roku 2026 je 915 eur. Toto opatrenie má dva dôvody. V súčasnosti, my ponechávame, samozrejme, možnosť, a to je, to zostáva aj v súčasnom zákone, že tá výška príspevku bude 75 % celkovej ceny práce pre invalidných zamestnancov, 60 % celkovej ceny práce pre tých, čo nie sú invalidný, ale majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a potom ešte ďalšie úrovne, 50 %, 25 %, rovnako ako je to doteraz, len my nastavujeme nový strop toho príspevku na 915 eur, teda na úroveň minimálnej mzdy. Sú na to dva, sú pre to dva dôvody, o ktorých sme hovorili. Ten prvý dôvod je, že doteraz štedro nastavený príspevok vlastne spôsobil to, že sa suma, celkový objem peňazí eurofondov na tento program minie v tomto roku a pre rok ´27 jednoducho už nebudú na to eurofondy. Jednoducho bude koniec, pretože až nové programovacie obdobie začína až v roku 2028 a keďže ide o obligatórny príspevok, teda povinný, tak v takom prípade by musel štát v roku 2027 vyplatiť sedemdesiat, približne 75 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Ten druhý dôvod je, samozrejme, princíp spravodlivosti. Ak ide o dotované pracovné miesto, tak sa pýtam, prečo by sme mali dotovať takéto pracovné miesto dvojnásobkom minimálnej mzdy, pokiaľ tu máme stále 180-tisíc ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu bez akejkoľvek dotácie štátu? Povedzme za tú základnú minimálnu mzdu, aby som bol presný, 127-tisíc ľudí. Takže je to tento, je tu tento rozmer. Ale môžeme aj priznať, že pre nové programovacie obdobie, čo už bude asi úloha teda novej vlády, sa môžeme s tým príspevkom, sa môže ten príspevok opäť upravovať. Ale opakujem, ten hlavný dôvod je, že pri takomto štedrom režime sa tieto príspevky teda minú v tomto roku.
Po posúdení celej situácie s eurofondami v rezorte práce sme usúdili, že pokiaľ by došlo k tomuto skráteniu príspevku s účinnosťou k 1. 5. alebo k 1. 7., to ešte vysvetlím, tak v tomto roku by ešte eurofondy mali postačovať na vyplácanie tohto vyrovnávacieho príspevku, ale, samozrejme, pokiaľ bude už minimálne polovicu roka v tej skrátenej, v tej skrátenej podobe. Aj toto bolo odkonzultované s organizáciami teda, ktoré zastrešujú sociálne podniky, a samé si uvedomujú, že lepšie je skrátiť tento vyrovnávací príspevok ako to, že by sa na to potom nenašli v priebehu roka ´27 peniaze. Takže a navyše je to naozaj, ešte jednu vec treba dodať (povedané s úsmevom), to, že sa skráti ten vyrovnávací príspevok, teda tá forma dotácie zo strany štátu, neznamená, že zamestnávateľ musí skrátiť plat tomu človeku. On pokojne môže mu priznávať ten istý plat, ako doteraz, len od štátu bude tá dotácia cez eurofondy jednoducho nižšia.
Máme tam aj, keďže hovorím o sprísňujúcich kritériách, máme tam poslednú vec, ktorú poviem, jednu pozitívnu zmenu. My sme, aj bola to, myslím, požiadavka opozície, viete, že v prípade tých zdravotne znevýhodnených ľudí chceli požadovať okrem potvrdenia invalidity ešte aj posúdenie na konkrétnu pracovnú činnosť posudkovým lekárom, pretože asi uznáte, že človek, ktorý nemá ruky, asi nemôže robiť murára. A sú aj takéto rôzne špekulácie a pochybnosti v súvislosti so sociálnymi podnikmi, ale dobre, bolo by to, bola by to byrokracia navyše, tak ponechávame to, čo v tom zákone je aj v súčasnosti, že stačí potvrdenie o invalidite zo Sociálnej poisťovne, a naopak, ideme odbúravať byrokraciu, a to v tom zmysle, že teraz si to ten človek to právoplatné potvrdenie o invalidite musí zháňať sám. Od, keď tento zákon prejde, tak už ten človek nemusí, nebude musieť si to potvrdenie zháňať, ale komunikácia prebehne medzi Sociálnou poisťovňou a úradmi práce.
Na záver chcem povedať, že tento zákon nerieši DPH pre sociálne podniky, áno? Aby sme si to teda neplietli. DPH rieši ministerstvo financií a chcelo ho vyriešiť v samostatnom zákone pred koncom roka, ale dobre vieme, ako to napokon dopadlo. Čiže tento zákon z dielne ministerstva práce nerieši, nerieši DPH, ktorá je asi najcitlivejšia v tomto probléme. Musím ale povedať, že ministerstvo financií po dohode s ministerstvom práce sa rozhodlo, že navrhne určitý mechanizmus riešenia DPH pre sociálne podniky a bude sa ho snažiť vyriešiť pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu v druhom čítaní. Ministerstvo financií založilo pracovnú skupinu, v ktorej sedia zástupcovia ministerstva financií, ministerstva práce, Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj ďalších organizácií, a hľadajú mechanizmus na vyriešenie tej DPH, pretože DPH asi spôsobuje úplne najväčší, keď to povieme, najväčší problém, čo sa týka sociálnych podnikov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani Novákovej.
Nech sa páči.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedenou pod tlačou 1131. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ústavného zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1186 z 1. decembra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1232 z 22. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, poslankyňa Petrík a poslanec Ledecký.
Nech sa páči.

Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, ja by som sa teda tiež rada vyjadrila v prvom čítaní k návrhu zákona o registrovaných sociálnych podnikoch, resp. o tých zmenách, ktoré, ktoré ich čakajú. Ale keďže sme v prvom čítaní, ja sa nebudem venovať tým konkrétnostiam, o ktorých ste hovorili, pán minister, a ktoré už viackrát ste aj komunikovali, pretože ja sa domnievam, že v druhom čítaní dôjde k určitým zmenám práve z dôvodu pozmeňujúcich návrhov, napríklad aj toho pozmeňujúceho návrhu z ministerstva financií, ktoré zásadne zmenia povahu tohto zákona a ovplyvnia potom aj to ďalšie fungovanie, to nové fungovanie registrovaných sociálnych podnikov. A áno, má to súvis s tou dépeháčkou. Vy ste sa síce veľmi snažili to tu teraz ako keby oddeliť, ja tomu rozumiem, akože legislatívne to bude oddelené, ale v skutočnosti, viete, sociálnym podnikom je jedno, v ktorých zákonoch čo bude napísané, proste ony sa budú musieť riadiť novými regulami a tie nové reguly budú znamenať napríklad zvýšenú DPH zrejme na úroveň 23 %, k tomu sa ešte dostaneme.
Ja by som sa teda ale chcela, alebo skôr by som rada pripomenula, prečo vlastne tento návrh zákona sa vôbec začal riešiť, prečo sa začal riešiť tak chvatne hneď na konci roka v decembri a vlastne akým spôsobom sa doteraz komunikoval, pretože mám za to, že sa to dalo riešiť aj iným spôsobom a hlavne, že sa to dalo riešiť skôr, skôr ako vám, ako ste zistili, že vám v kasičke chýbajú peniaze na vyrovnávacie príspevky. Takže keď to mám zjednodušiť, tak v podstate tu ani tak nejde o, o všetky tie zmeny, ktoré navrhujete. Ja s množstvom tých zmien súhlasím a myslím si, že je dôležité, aby sme sprísnili pravidlá pre sociálne podniky a aby sme naozaj vyčistili tie, tie dobré sociálne podniky, ktoré majú integračné, socializačné účely a naozaj chcú zamestnávať zdravotne alebo inak znevýhodnených ľudí. Inak znevýhodnení ľudia znamenajú ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo sú to ženy na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrábať a podobne. Čiže to je všetko v poriadku.
Ale v skutočnosti keď to zjednoduším, tak problém nastal kvôli zvýhodnenej päťpercentnej dépeháčke pre registrované sociálne podniky, ktorá...
===== ...ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo sú to ženy na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrábať a podobne. Čiže to je všetko v poriadku, ale v skutočnosti keď to zjednoduším, tak problém nastal kvôli zvýhodnenej päť percentnej dépéháčke pre registrované sociálne podniky, ktorá prišla do platnosti v prvo, 1. januára 2025, čiže za vašej vlády. A, a práve aj vďaka tej zvýhodnenej päťpercentnej dépéháčke sa začali množiť sociálne podniky ako huby po daždi, pretože to bola proste konkurenčná výhoda pre nich, keď mohli operovať päťpercentnou dépéháčkou popri ostatných podnikoch, ostatných bežných firmách. No a va, a vy ste zistili, že vlastne týmto stovkám sociálnych podnikov, ktoré sa začali množiť, nestíhate alebo už nebudete schopní vyplácať, napríklad, vyrovnávacie príspevky v takej sume v akej im, v akej vám ich ukladá zákon. Takže vlastne kvôli týmto veciam ste prišli do parlamentu, preto ste to chceli urobiť v chvate cez skrátené legislatívne konanie, a toto je podľa mňa veľmi dôležité si povedať a, a, a si uvedomiť, a vy ste tým v podstate absolútne vystrašili všetky sociálne podniky aj tie, o ktorých som hovorila, ktoré sú naozaj malé. Ja som v množstve z nich bola, to sú, to sú sociálne podniky, ktoré robia naozaj záslužnú činnosť nehovoria o obecných sociálnych podnikoch, možno kolega Dubovický k tomu aj bude chcieť niečo, niečo doplniť. Takže vy ste ich vystrašili, pretože to vyzeralo, že od 1. 1. 2026 môžu rovno zabaliť krám, pretože nebudú schopní vlastne dodržať, dodržať tie, alebo nebudú schopní vyžiť z toho, že teda budú mať aj nižšie vyrovnávacie príspevky a zároveň aj vyššiu 19 % DPH. Takže ja úplne rozumiem, že aj ministerstvo práce a ministerstvo financií sa oprávnene zľaklo, keď videli, čo sa tu deje, a že teda v niektorých prípadoch dochádza k zneužívaniu tohto štatútu. No, len teda, čo ste urobili je, že, že ste prišli s týmito dvomi návrhmi, ktoré nakoniec ten jeden ste posunuli na ministerstvo financií, kde vlastne sa tu musel pán Kamenický nejakým spôsobom obhajovať, no a ja sa teraz pýtam, že čo idete robiť po novom. Pretože ja si vážim, že mi ministerstvo financií bolo ochotné vysvetliť nejaký nový zámer, a ten zámer má byť, že to nebude zvýšená 19 % dépéháčka, ale bude to zvýšená 23 % dépéháčka pre sociálne podniky, že to bude rovnaká DPH ako pre všetky, pre všetky ostatné, čiže ešte vyššia ako 19 %, a teda návrh alebo ten protinávrh kompenzácie je, že vlastne v spolupráci s ministerstvom práce sa nastavia určitý počet kritérií, ktoré budú musieť registrované sociálne podniky splniť, aby mali nárok na plnú výšku nového vyrovnávacieho príspevku, ktorý bude už teraz aj tak v zníženej sume. Hej? Teda v maximálnej výške minimálnej mzdy, čo je 915 eur. Čiže vy im ju idete aj znížiť, dobre, ja tomu celkom rozumiem, ale tam zas musím opäť pripomenúť, že prečo ste to nezačali riešiť skôr. Či to sa rieši tu až naozaj vtedy, keď už vidíte, že už vám proste nezostávajú peniaze, tak rýchlo, rýchlo, nieže o päť minút dvanásť ale vyslovene päť minút po dvanástej ste prišli s tým, že okej, tak buď nedostanete v 2027 nič milé podniky lebo nemáme alebo vám to teraz znížime, aby ste teda aspoň niečo dostali. Inými slovami, tie peniaze sa skrátka prejedli a vy ste si to uvedomili neskoro. Ale zas dobre, lepšie neskoro ako nikdy.
No a teraz, mne sa ťažko vyjadruje k akýmkoľvek zneniam zákona v prvom čítaní, keď vy v druhom čítaní prídete, teda konkrétne ministerstvo financií príde a vy hovoríte, že s tým nič nemáte, ale ono to, že explicitne s tým súvisí. Absolútne priamo to s tým súvisí, že ministerstvo práce príde s pozmeňujúcim návrhom, kde zvýši DPH pre sociálne podniky na 23 % a zároveň sa stanoví nejakých päť, šesť kritérií, ktoré vraj budete vy potom z kapitoly ministerstva práce kompenzovať formou týchto vyrovnávacích príspevkov. Tak možno, pán minister, keby ste to vysvetlili, že ako to teda bude vyzerať. Že, že potom, keď sociálny podniky splní len štyri zo šiestich kritérií, tak aké percento z toho vyrovnávacieho príspevku z tej sumy nakoniec tí ľudia dostanú. Pretože to doteraz nevieme. Nevedia to ani oni, nevie, nevieme to ani my. Ja som ten, ten návrh nevidela, zároveň, aké budú tie kritériá. Ja som ich tiež ešte nevidela. Ako nápad to môže byť fajn, len je to hodne komplikované, mám pocit, že teda ministerstvo práce to, teda ministerstvo financií to vyriešilo elegantne, že teda nebude, nebude nejako stupňovať tú dépéháčku, ale vlastne tie peniaze, ak to správne chápem, tie peniaze, ktoré sa navyše vyberú od sociálnych podnikov cez tú zvýšenú DPH, vám potom nejakým spôsobom oni presunú do, do kapitoly rozpočtu ministerstva práce, ktoré potom použijete v tých vyrovnávacích príspevkoch? Ak áno, tak ako ich teda, ako ich teda použijete. Čiže v podstate, toto sú tieto moje otázky, že mohli ste k tomu pristúpiť naozaj rôznym, rôznym spôsobom. Ja neviem, zvýšiť kontroly sociálnym podnikom, veď okej, koľko ich je? Je ich vyše 500, myslím tých sociálnych podnikov, tak ste ich mohli tie kontroly zvýšiť aj skôr. Ja neviem, tak ako, aké časté kontroly ste robili v sociálnych podnikoch, aby ste zistili, že, že či svoj štatút zneužívajú alebo nie. Potom mohli ste sa pohrať so zákonom o verejnom obstarávaní, keď tam bol, keď tam bol problém s tou 5 % DPH a bolo to proste neúmerne zvýhodňujúce oproti iným, iným firmám. Ako dalo sa robiť naozaj veľa vecí, ale vy ste ju vlastne ani jednu neurobili a na konci roka ste prišli proste s bubnom na zajace s tým, že sa ide zvyšovať DPH a ešte aj znižovať vyrovnávací príspevok a ešte všetky tie ostatné veci, ktoré ste dnes hovorili, ktoré sú okej, hej, považujem ich za fajn, za, za okej, len teda sú ako keby minoritné oproti týmto dvom situáciám, ktoré naozaj dostávajú do veľmi ťažkej a neistej situácie sociálne podniky, ktoré sú malé veľakrát, ktoré zamestnávajú naozaj kopec znevýhodnených, rôzne znevýhodnených ľudí, a preto si myslím, že si títo ľudia zaslúžia, aby ste im to aj takto v prvom čítaní, lebo to druhé čítanie bude až v apríli, keďže teraz máme zasa, opäť kopec voľna tuto v parlamente. Tak, takže druhé čítanie príde až niekedy po 15. 04., takže dovtedy by možno bolo fajn, pán minister, keby ste tým sociálnym podnikom vysvetlili ako to teda myslíte s tou zvýšenou DPH a s tými kritériami a, a či vôbec ich budú schopné naplniť alebo nie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Štyri faktické poznámky. Pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Sima, veľmi pekne ti ďakujem za, za úvod, samozrejme, budem s tebou absolútne súhlasiť, že tie zmeny budú práve v tom druhom čítaní, lebo môžeme sa teraz teoreticky baviť ako vyzerá v súčasnosti to, to prvé čítanie. Ale áno, stále si myslím, že ešte sa stále neurobilo dosť pre tie sociálne podniky, lebo budem s tebou súhlasiť, že minulý rok z pozície ministerstva financií, ako minister Kamenický tu prišiel obhajovať to zvýšenie DPH pre sociálne podniky, ale práve pre tie, ktoré boli pod obcami, bol obrovský problém s tým, že boli schválené rozpočty. Však vieme, že aj tie sociálne podniky sme, nás kontaktovali, že to znamená, že po novom roku ich rovno môžu zatvoriť, takže my stále čakáme, s čím príde ministerstvo financií a v akom, aký to bude mať konečný dopad na tie sociálne podniky na Slovensku, ale či vôbec sa op, či sa vôbec oplatí mať tieto sociálne podniky v budúcnosti. Takže áno, ja skôr tú diskusiu budem čakať v tom druhom čítaní ako v tom prvom čítaní, a možnože ja aj vystúpim krátko v rozprave, ale keď som si tak pozrel v rámci tých dôvodových správ a doložku, doložku vplyvov, mne to celkom nedávalo zmysel, že máme i pozitívne, negatívne sociálne vplyvy. Je tam, je tam príliš chaotické rozdelenie tých, tých dolož, tých vplyvov či na to podnikateľské prostredie, či na tie rozpočty tých obcí, že ja by som chcel mať aj toto nejakým spôsobom vysvetlené od pána ministra.
Ďakujem.

Poslankyňa Turčanová.

Ďakujem veľmi pekne. Aj keď teda pán minister upozornil, že nebudeme meniť DPH, v tej diskusii sme sa práve tej dépéháčke nevyhli, takže ja skúsim zareagovať, pani kolegyňa aj na to, áno, od 1. januára ´25 bola 5 % DPH, dovtedy fungovali sociálne podniky s 10 % DPH. Myslím si, že to fungovanie bolo dobré a štandardné. Čiže ak sa máme potom na ministerstve financií rozprávať o zmene DPH, tak asi by som sa vrátila ten krok späť pred rok prvý, pred 1. január ´25 a da tým sociálnym podnikom 10 % dépéháčku. Lebo prečo sa to udialo, práve v roku ´25 potom vznikli niektoré sociálne podniky, ktoré veľmi záhadne rýchlo získali status a potom zároveň ešte záhadnejšie rýchlo získali práve zákazky z rôznych ministerstiev. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať, už som to viackrát aj v tomto pléne hovorila, čiže toto považujem za uzavreté. Skôr sa chcem spýtať, pán minister, keďže hovoríme o tomto návrhu zákona, vraveli ste, že nebude možnosť iného pracovného vzťahu pre zamestnancov sociálnych podnikov. Bude sa to týkať všetkých zamestnancov alebo iba tých 30 % znevýhodnených, ktorí tam teda musia splniť tú podmienku, čiže iba keď tam bude vyrovnávací príspevok, tak takýto nebude môcť mať iné zamestnanie? Lebo pokiaľ tam budú pracovať aj zdraví ľudia, tak budú zasa znevýhodnení tým, že vlastne možno ako nejaký manažér tam bude chcieť byť, prísť pomôcť alebo majster nejakej partie odborník a on bude obmedzený na tom, že nebude môcť nikde inde pracovať. A povedzme si, že zo znevýhodnenými musí pracovať aj niekto, kto ich vie usmerniť a odkontrolovať, nedá sa to, že budú zrazu všetci schopní. A ešte som sa chcela upriamiť pozornosť na to, že keď hovoríme o sociálnych podnikoch, tak vlastne zo všetkých sociálnych podnikov, ktorých bolo registrovaných vyše 600, viac ako 64 % je zriadených sú, v súk alebo je v súkromnom vlastníctve...(Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Prosím, využívajte inštitút faktických na reakciu na vystupujúceho, nie na otázky ministrovi. Pán poslanec Ledecký.