46. schôdza

Ďakujem pekne, Roman Mikulec, za tvoje vystúpenie. Ja som si zobral z tohto vystúpenia jedno ponaučenie. Presne tak, ako si hovoril, ako to bolo v tvojom prípade, ako ti nastrčili tú SD kartu, aby ťa nejakým spôsobom sa snažili obviniť, že vynášaš nejaké utajované skutočnosti, aby... chceli ťa zničiť, pretože si poukazoval na to, ako sa tu rozkráda verejné, tajné, ako sa tu rozkráda Vojenské spravodajstvo, a toto je presne to, čo ti chceli spraviť, aby ťa zničili, aby sa ťa zbavili, ale ty si vydržal, vytrval si, tých osem rokov si sa súdil a vyhral si, očistil si svoje meno. Áno, bolo to ťažkých osem rokov, nie každý by to zvládol, nie každý by to vydržal, ale to meno si očistil a teraz je z teba silnejší bojovník. A tak, ako nás tu táto vládna koalícia chce umlčať, ako nám chce zakázať rozprávať, ako nám chce zakázať, aby sme tu ukazovali vizuálne pomôcky, ako nám chcú zakázať, aby sme ukazovali pravdu na tých tričkách a mikinách, ale už nevidia to, že celé Slovensko si myslí, že ten problém je v tom, že tu mnohí z nich pijú a sú pod vplyvom alkoholu, tak verte, že my to tým ľuďom budeme rozprávať v tých regiónoch. My to tým ľuďom budeme ukazovať, ako chodíte do parlamentu. Teraz ako ste tu zrazu večer prišli, pretože potrebujete zarezať rozpravu, potrebujete, aby dnes sa o tom hlasovalo, lebo zajtra už potrebujete ísť domov, zajtra sa vám už nechce hlasovať. Tak toto je presne tá vaša vizitka. A tá slušnosť sa presne odzrkadľuje v tom, že ani jeden z vás nesedí na svojom mieste, predkladateľ ani spravodajca, a bojíte sa ísť do toho, aby sme tu odvolávali ministrov. Je to naše ústavné právo. Bojíte sa ísť do toho, aby sme tu vyslovovali vašej vláde dôveru. Hanba vám!

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, za mňa len pár slov k téme požívania alkoholu, pretože dnes mi pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Čellár, v televíznej diskusii povedal, citujem: „Ja si osobne nemyslím, že alkohol je problémom v Národnej rade, pretože neevidujem takú situáciu, že by poslanci chodili pod vplyvom alkoholu.“ Voila, no vidíte, vyriešené. V duchu japonského porekadla o troch opičkách, nevidím, nepočujem, nehovorím.

Ďakujem. Tak ja sa čudujem, že aj keď si hovoril ten svoj príbeh, Roman, aj keď si hovoril tú skutočnosť, ktorá nastala, lebo to nie je len tak príbeh, že to je nejaká rozprávka, to je skutočnosť, ktorá nastala v roku 2013, že vyšetrovatelia, ktorí boli pod Gašparom, jeho priami podriadení, tak proste nastrčili do auta Mikulcovi niečo, za čo ho potrebovali odstíhať, za čo ho potrebovali naháňať. Tak ja sa pýtam, že kde chcete zájsť? Teraz sa pozerám túto na koaličných kolegov. Kde chcete zájsť? Nedáte si ešte nejaké stredoveké metódy, že nás budete ťahať za koňom alebo, ja neviem, budete zvoniť na zvone alebo nás budete upaľovať, alebo čo ešte? Nás budete na kolese lámať za to, čo povieme? Čo si ešte vymyslíte? Ja vás tu sledujem celý čas, ako tam sedíte ako päť peňazí, ja sa vás pýtam, teraz sa vás pýtam, pozerajte sa na mňa v pohode: Vy ste chlapi? Vy ste chlapi? Toto robia chlapi, že nevystúpite celý čas, že to neviete obhájiť? Že si tam ani nesadnete dopredu, že sa tu skrývate popod balkóny? Takto sa to robí, že keď tak, tak niečo povykrikujete z tej lavice? Si neviete stáť za svojim slovom, sa necháte zneužívať touto vládou? Ja neviem, akože ja byť vašimi deťmi, tak sa vás na to pýtam, že či sa normálne nehanbíte proste toto prijímať? Keď viete dobre o čo ide. To neni, že vy ste hlúpi. Vy dobre viete, čo prijímate, sa postavíte pred zrkadlo ráno a si poviete, že takto je to v poriadku, že robím to pre svoju rodinu, že majú teplé fleky, teplé kšefty, neviem. Toto je ono? To ste chceli celý život robiť, tam sedieť a stláčať tlačítka, ako vám niekto prikáže? Aby ste niekoho naháňali, niekomu blížili, aby ste niekomu dávali pokuty? Si vstúpte do svedomia aspoň na chvíľu, že či toto je ono, kvôli čomu ste tam skladali sľub, chytali ste tam dvojkríž a ste hovorili, ako to bude super a že budete sa zastávať slovenského národa, lebo zatiaľ je to veľká hanba, páni. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. No, v kuloároch naozaj sa hovorí o tom, že to zarežú, lebo nikdy v živote som večer nevidel tuná niektorých dvoch-troch možno, ale takúto zostavu? Bože, veď Kapuša som tu večer nevidel prinajmenej 20 rokov. Takže uvidíme, ako to bude, hovorí sa, že vraj budeme rokovať dlho do noci, dlho do noci, uvidíme, ale, milí občania Slovenskej republiky, oni okrem toho, že teraz zase vyrušujú, tamto pani Čavojová, Matejičková a pán Poseidón ich nepreruší, lebo fakt vyrušujú. Tak, milí občania Slovenskej republiky, ide o to, že naozaj nám idú brať naše ústavné práva. A vy, čo nepoznáte ústavu, tak hneď prvý bod je článok 12: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nezcudziteľné a nepremlčateľné a nezrušiteľné a v politických právach sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.” Sloboda prejavu vám nič nehovorí. Vy chcete prejav, ktorý chcete vy, to robili komunisti. Komunisti rozprávali, toto môžeš hovoriť a toto nemôžeš hovoriť. Komunisti diktovali, čo je správne a zlé, a komunisti mali v tých svojich orgánoch svojich ľudí, tak ako máte vy v mandátovom a imunitnom výbore, ktorí rozhodovali, čo je dobré a čo nie je zlé. Vy ste neskutočne odporní, zlí a zákerní komunisti. (Reakcia z pléna.) A tu nikto nie je, však jemu to je to jedno, Posiedónovi, že tu nie je nikto už. Jasné. Ten to má na saláme.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické a už len naozaj pár slov.
Lukáš, ty si spomínal tie ich mikiny a ja si myslím, že keby prišli s návrhom, že si dajú všetci tie mikiny a či by tam bolo napísané, že som zlodej, tak ako navrhoval pán Glück, alebo by tam bolo čokoľvek iné, ja neviem, napríklad že ovečka alebo, alebo čokoľvek iné, no tak myslím si, že my by sme ich podporili v tom, aby tie mikiny, a vôbec by nám nevadilo, že by tu v tých mikinách sedeli, lebo ony, tie mikiny, by im pasovali.
Pán Dej, vy ste hovorili o slušnosti, no, ja sa obávam, že na, ani, ani po tejto rozsiahlej debate, ktorú tu už pár dní teda vedieme, apelujeme na koaličných poslancov, že slušnosť a najmä naozaj od niektorých to je farizejské hovoriť o slušnosti, že to je ako hrach na stenu hádzať, ale verím, že ľudia, ktorí toto sledujú, tí občania Slovenskej republiky, ktorí to počúvajú, tak tým to jedno nebude.
Ďakujem ešte raz, kolegovia.

Ďakujem pekne. Vzhľadom na rôzne informácie, ktoré sa tu šíria a ktoré pripúšťajú aj možnosť, že budeme mať v noci nejaké hlasovanie, žiadam pri vopred neavizovaných hlasovaniach, ktoré sú v rozpore s informáciou, ktorú nám o čase hlasovaní podal predseda Národnej rady Slovenskej republiky na začiatku tejto schôdze, minimálne 24-hodinovú lehotu od informovania k aktu hlasovania, odôvodnenie, dostatočný časový priestor na zabezpečenie starostlivosti o deti pre tých, ktorí majú malé deti a sú na nich sami, keďže mám manžela odcestovaného. Dúfam, že sa naozaj neznížite k takému niečomu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Stihli ste, pani poslankyňa? Dobre, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, 29 prihlásených. Vyhlasujem dvojminútovú technickú prestávku.

(Prestávka.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mohli by ste trochu utíšiť? (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím kolegov, kolegyne, aby ste sa utíšili, aby pán poslanec mohol vystúpiť v rozprave. Kolegyne, kolegovia, poprosím, kľud.
Nech sa páči, pán poslanec.

Dej, Dávid, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Viem, že to nie je pre vás štandardné, tu sedieť o takejto hodine, väčšinou sú len dva časy, kedy tu sedíte, to je buď o jedenástej alebo o piatej. Takže chápem, že to nie je príjemné, ale sme tu kvôli vám, nie kvôli mne a ako býva zvykom, opäť ideme riešiť niečo, čo nepomôže ľuďom na Slovensku, niečo, čo nezlepší ekonomickú situáciu ľudí, ktorí, žiaľ, dneska trpia chudobou, aj takí ľudia, ktorí by to možno pred pár rokmi ani nepovedali, a nie ich vlastnou vinou, ale vinou vás. Tým, ako túto krajinu riadite, tým, za aké zákony tu hlasujete, aj tým, akým časom mrháme, kvôli čomu mrháme tieto rokovacie dni, len preto, aby ste nás umlčali. A naozaj ma to mrzí, pretože keď z pohľadu mladých ľudí sa na to pozriem, v akej situácii sú mladí ľudia na Slovensku, že jednoducho dneska na Slovensku si mladí ľudia nemôžu dovoliť bývanie, mladí ľudia nevidia budúcnosť a nemajú pocit, že by sa dokázali adekvátne uplatniť v krajine, ktorej sa narodili, v ktorých ich rodičia žili a pracovali a mohli tejto krajine odovzdať, tak my namiesto toho, aby sme zlepšovali ekonomickú situáciu nielen mladých ľudí na Slovensku, tak tu, žiaľ, musíme riešiť etický kódex a rokovací poriadok. Ten rokovací poriadok, ktorý jednoducho ide iba o to, aby ste nás umlčali a skrátili nám čas, ktorý môžme vystúpiť a poukazovať na tie chyby, ktoré pri tom vládnutí robíte, a ich nie je málo, žiaľ, nie je ich málo. A mňa to mrzí, pretože vy máte moc, jednoducho ľudia tak rozhodli, ja s tým nemusím súhlasiť, ako rozhodli, ale rešpektujem to, jednoducho máte moc, tak urobte niečo pre tých ľudí, aj pre tých, ktorí vás volili.
Teraz poviem príklad. Ja som dostal možnosť, teda tú energopomoc, ja som ju dostal, ale moja mama ju nedostala. Mne to, mne to, toto mi príde maximálne neslušné teda. Ja mám nárok na energopomoc, ale moja mama ju nemá z nejakého dôvodu. A teda ak si myslíte, že zlepší situáciu v krajine to, že my budeme môcť kratšie hovoriť a vystupovať v rozprave, tak sa mýlite, pretože slušnosť nie je o tom, čo má človek na sebe oblečené alebo či hovorí desať minút alebo päť alebo dve minúty, alebo desať minút. Slušnosť sa nemeria časom, ale slušnosť sa meria jednoducho tým, ako sa správate. A premiér tejto krajiny vyháňa mladých ľudí, študentov vyháňa bojovať na Ukrajinu. Toto je podľa vás slušné? Toto je podľa vás slušné? Mne to príde maximálne neslušné.
A keď sa pozrieme na to, s akými zákonmi sem chodíte a preto tie rokovania častokrát sú do noci, pretože poukazujeme na tie chyby, ktoré vy robíte, aj ktoré tu potom, napriek tomu, že my sme tu aj do nociach na to upozorňovali, tak vy ste to sem doniesli znovu, lebo ste to museli opravovať. A nejakým spôsobom sme to hovorili aj preto, že jednak tá legislatíva, ten zákon obsahovo bol absolútne škodný a na konci dňa sa to ukázalo, pretože aj na tejto schôdzi máme dokonca cestný zákon, o ktorom som ja hovoril a vystupoval som v tej rozprave, že ten zákon nie je dobrý, že sú v ňom jednoducho chyby, ale samozrejme, vy ste tak dobrí, že ste si to schválili a, žiaľ, dneska na tejto schôdzi ten zákon, teda nie dnes, ale na tejto schôdzi ten zákon máme a zase budete opravovať to, čo ste si sami spôsobili. Tak neviem, akým spôsobom chcete garantovať tú slušnosť tým, že nás chcete umlčať, budeme musieť kratšie vystupovať a buď budeme asi pravdepodobne v nejakých rovnošatách alebo niekto bude stáť pri dverách a bude hodnotiť naše oblečenie. Ja si myslím, že slušnosť sa nemeria tým oblečením, ale slušnosť sa meria napríklad tým, ako pristupujete k tej legislatíve. Sme zákonodarný, legislatívny zbor a ja si myslím, že nie je slušné, ak sem dôjde minister športu a cestovného ruchu, keď je tu niečo úplne iné na programe, keď tu mal vystupovať úplne iný minister, a on sem dôjde s tým, že treba predlžovať licencie, končiace licencie herniam a kasínam len preto teda, aby asi pravdepodobne nejaká biznisová lobby mohla ísť ďalej a peniaze sa zarábali. Argumentuje to tým, že jednoducho to sú peniaze, ktoré ležia na zemi a ich treba pozbierať. Toto je, toto je slušné? Vy za to zahlasujete. Toto je slušné?
A obžalovaný predseda Národnej rady, ktorý keby bol stíhaný vo väzbe, ak by prešiel tento rokovací poriadok, naďalej by bol poslancom, ale ak by náhodou niekto mal nejaké nálepky alebo slúchadlá, alebo podobne, to je väčší problém ako toto. Naozaj? Naozaj je toto zrovna ten problém? Toto treba riešiť? Netreba riešiť to, akým spôsobom sa tu prijímajú zákony, akým spôsobom sem chodia ministri, aké prílepky sa tu donesú aj na výbory, o ktorých ani štátni tajomníci nevedia, že vlastne prídu, lebo nejaký poslanec donesie prílepok, ktorý nijako nesúvisí s tým, za čo tam ten štátny tajomník je a ešte pozerá von oknom, že aby sa neprepadol od hanby pod zem.
Takže naozaj mňa mrzí, keď hovoríte o slušnosti, ale v skutočnosti to treba jasne pomenovať. Tu ide len o to, aby ste nás umlčali, aby sme museli kratšie vystupovať, pretože chápem, tá pravda sa ťažko počúva, ale verte mi, že aj tí ľudia na konci dňa musia pochopiť, a verím tomu, že to pochopia a častokrát už aj chápu, aj vaši voliči chápu, že vás volili, ja si myslím, nie kvôli tomu, aby tu ľudia nemohli chodiť oblečení tak alebo onak, ale aby sa mali lepšie. A ja si nemyslím, že po toľkých rokoch vládnutia sa ľudia na Slovensku majú lepšie a to hovorím aj o vašich voličoch, ktorí sa podľa mňa lepšie nemajú, majú sa horšie. Tá ekonomická situácia na Slovensku je taká, že sa ľudia majú z roka na rok, zo dňa na deň sa majú horšie a horšie. A to je jedno, či sú to mladí ľudia, ktorí volia nás, alebo sú to starší ľudia, ktorí volili vás. Aj ja mám starých rodičov a, žiaľ, situácia je taká, že moja babka z každého jedného dôchodku prerátava každé jedno euro, či jej vyjde na lieky alebo na potraviny. A celý život tu slušne žila a pracovala, a toto je tá slušnosť? To má za to, že tu celý život slušne žila a pracovala? A potom ja sa dozviem, alebo si prečítam niekde v novinách, že tu berie dotácie na nejaké haciendy a vily niekto, kto je napojený na vládnu koalíciu? Toto je slušné? A vy tu budete hovoriť o slušnosti? Naozaj? Ako mňa to strašne ma to mrzí, pretože máme tu už neviem koľkatý deň, tá krajina je v takom stave, že ona je v podstate pred kolapsom, pretože tu nefunguje nič, to je jedno, či idete k lekárovi, keď sa pozrieme na ceny potravín, keď sa pozrieme na všetko, všetko je drahé, všetko ide k horšiemu. Jednoducho aj tá inflácia. Dneska bola štatistika o tom, že sme už aj za tými Rumunmi, že máme najvyššiu infláciu. Tá ekonomika na tom nie je dobre a ľudia to cítia. Chodíme po Slovensku a tí ľudia nám to hovoria. Tých ľudí netrápi rokovací poriadok, že či tu my vystupujeme desať minút alebo päť. Naozaj ich trápi to, že rodiny živí otec rodiny, musí chodiť pracovať do zahraničia, aby uživil tú rodinu. A toto je podľa vás slušné, že vyháňate ľudí, nielen mladých ľudí, vyháňate z krajiny? Toto je podľa vás slušné? Alebo napríklad keď sa porovnáme s inými štátmi, tak treba na Slovensku viacej ročných platov ako napríklad v takom Londýne alebo Amsterdame, veď to je šialené, v akej situácii sme.
A mňa to mrzí, pretože namiesto toho, aby sme tu riešili niečo, čo je podstatné, čo pomôže našej krajine, tak my tu, žiaľ, za desať sedem večer musíme už tretí deň riešiť rokovací poriadok. Ja keby som súčasťou vládnej koalície a vidím, že sa aj tie preferencie asi právom prepadávajú, pretože neriešite tie problémy, pre ktoré vás ľudia volil, ale, žiaľ, riešite tu iba seba, tak ja by som sa snažil tieto rokovacie dni využiť na to, aby som naozaj naštartoval tú ekonomiku, zlepšil zdravotnú starostlivosť, ktorá naozaj nie je na tom dobre, pretože máme najvyššiu mieru úmrtnosti na predvídateľnosť chorôb. Jednoducho keby sa tým ľuďom dostala tá zdravotná starostlivosť skôr, tak by nemuseli umierať. A to je niečo, čo naozaj v tejto krajine je a mňa to mrzí. Keď sa pozrieme na to, v akom veku je výška odchodu mladých ľudí od rodičov, pretože sa nevedia osamostatniť, nie preto, žeby nechceli, ale si to nemôžu dovoliť, tak sme v OECD, to sú krajiny, ktoré sú aj naše susedné, ale teda krajiny Európskej únie, tak my máme najvyšší vek odchodu mladých ľudí od rodičov. A to nie je o tom, žeby Slováci boli lenivejší odísť od rodičov ako Nemci alebo podobne, ale je to preto, že si to nemôžu dovoliť. A potom sa netreba čudovať, že odchádzajú do zahraničia. Vidím, že sa chytáte za hlavu, ale je to tak. Žiaľ, mňa to mrzí. A namiesto toho, my tu riešime rokovací poriadok, či niekto môže nosiť to alebo ono, ale je úplne v pohode, že tu niekto proste chľastá a hlasuje tu opitý a potom sadne do auta a na križovatke zrámuje semafor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Prosím, kľud, kolegyne, kolegovia, prosím, kľud, aby mohol pán poslanec rozprávať. Ďakujem pekne. Ďakujem.

Dej, Dávid, poslanec NR SR
Keby naozaj chcete riešiť tú slušnosť, tak si myslím, že začnete od seba, pretože príde mi absurdné, aby predseda vlády vyháňal mladých ľudí, ktorí tu študujú, bojovať na Ukrajinu len preto, že majú iný názor. To je to, čo vy často hovoríte, že má niekto iný názor. Tí mladí ľudia majú iný názor a premiér tejto krajiny pohŕda mladými ľuďmi. To mi príde úplne absurdné, ale hlavne mi to príde maximálne neslušné. Keď do budúcna budete chcieť hovoriť o slušnosti, tak, prosím, začnite od seba a nie od toho, že budete skracovať čas na to, aby opozícia nevystupovala vo faktickej dve minúty, ale minútu, alebo, ja neviem, nebudem môcť hovoriť desať minút alebo päť, ale je to tak a pred tou pravdou neutečiete. A o slušnosti sa nehovorí, tá slušnosť sa žije.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Dej, kde ste? Tu sa teraz pozrite na vašu kolegyňu pani poslankyňu Mesterovú, jak sa správa, ako sa vyjadruje k mojej (reakcia poslankyne Mesterovej), ešte som nepovedal jedno slovo. (Potlesk.) Ja som cez obed kolegom povedal, že urobím veľmi krátku záverečnú reč, že budem pokojný, že nepôjdem do konfliktu a... (reakcie z pléna), pán predsedajúci, žiadam, aby ma neprerušovali a neskákali mi do reči. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím kolegyne a kolegov, aby sme si mohli vypočuť záverečné slovo pána navrhovateľa. Ďakujem pekne.

Gašpar, Tibor, poslanec NR SR
Chcem vás aj ja osobne požiadať, slušní poslanci z Progresívneho Slovenska, aby ste slušne počúvali, čo dnes poviem v záverečnej reči, dobre? Slušne.
Krátko by som sa chcel vyhradiť k tomu, prečo tu nesedím ja alebo nesedel tu spravodajca, kde je pán poslanec Grendel, chýba lebo zase sa asi obáva toho. V poslednom alebo predchádzajúcim volebnom období, kedy sme tu nesedeli viacerí, tak som dostal informáciu, že práve vedenie parlamentu a s podpredsedom pánom Grendelom, hnutia SLOVENSKO, sa na grémiu rozhodlo, že teda nemusia tu sedieť. Pretože poslanci, ktorí tu vystupovali, im nesedeli. Nesedeli im asi ľudsky, buď im smrdeli alebo niečo podobné. Nechcem hovoriť o tých poslancoch, ktorých sa to týka, tak len chcem povedať to, čo som povedal doobedu, no ja sa obávam o svoje zdravie, keď tu stojí pán Pročko. Takže preto tu nesedím a pokiaľ platí, že grémium rozhodlo, že môžeme sedieť v sále a nemusíme sedieť na tomto mieste, tak to budem využívať. Ale je to úprava, ktorú ste si schválili v minulom volebnom období (potlesk), a keď chcete byť puritáni, pán predseda výboru Mikulec, tam sú miesta pre predsedov výborov. Keď chceme byť puritáni, tak si sadnite všetci tam, kde máte sedieť podľa zasadacieho poriadku.
Mikulec povedal: „Parlament nie je miesto, kde sa má Gašpar obhajovať," ja dodávam, ale je miesto, kde sa môže Gašpar obviňovať. Pán Mikulec, keď ste taký hrdina a hovoril ste tu o nejakých konaniach, ktoré sa týkali vás a za ktoré som vraj ja zodpovedný, vzhľadom na to, že v tejto sále máme výrokovú imunitu, buďte taký hrdina, choďte vonku pred parlament alebo do médií a zopakujte to, čo ste povedal, a s určitosťou sa stretneme na súde. To vám môžem určite zaručiť, že sa stretneme na súde. Buďte taký hrdina a choďte to zopakovať.
Čo sa týka toho, jako ste vy vraj bol teda údajne zaujatými policajtmi naháňaný a, samozrejme, súdom rozhodnutý, že ste sa ničoho nedopustil. Pán Horecký, vy ste tak krásne o tom hovoril, pán poslanec Horecký, že čo sa vám teda stalo. Ja mám tri rozhodnutia, už tri rozhodnutia, kde je konštatované, že som bol obvinený nezákonne a bez dôkazov, pán Horecký, tri. A predpokladám, že tak dopadne aj to štvrté, ale už o tom nebudem hovoriť. Dobre? Tri. A viete, kto bol zodpovedný za to? Skupina policajtov čurillovcov, na čele ministerstva ktorého stál tam hore sediaci Mikulec.
Na doplnenie toho, kto je Mikulec, ešte raz prečítam nahlas: „Považujem za potrebné reagovať a odmietnuť z predmetných dôkazov nasvedčujúce konanie ministra vnútra," hovoríme o Mikulcovi, „a vtedajšieho prezidenta Policajného zboru, ktorí z titulu svojich funkcií nemali byť vôbec informovaní o prebiehajúcich živých trestných konaniach a už vôbec neboli oprávnení zasahovať akýmkoľvek spôsobom do prebiehajúceho vyšetrovania, vyjadrovať sa k diskreditácii, zadržaniu, zastaveniu príslušníkov ÚIS realizujúcich vyšetrovania." Toto je veta z uznesenia Generálnej prokuratúry o Mikulcovi. Takú vetu o mne nenájdete v takomto rozhodnutí, ale nájdete vetu v čurillovskom uznesení. Tri z nich, tri tieto konania, zdôrazňujem, sú konečné rozhodnutia, že to bolo nezákonné a bez dôkazov. Pán Mikulec, dobre?
My sa vraj chceme priblížiť a podobať Matovičovi, no pán Boh nás ochraňuj. To keby sa malo stať, aby sme sa podobali Mikulcovi a Matovičovi, teda ozaj to už by bolo teda niečo, čo by som skutočne prijal zodpovednosť a odišiel by som z parlamentu, keby som sa mal podobať im a znížiť sa na tú úroveň argumentácie, akú máte vy. Matovič tu dnes povedal, použijem jeho slová: „Teče nám do bot". Tuším to je tak po trnavsky, ja neviem, ja som neni z východu, teda zo západu, ale z východu. No, neni tu, ale teče do bot Matovičovi. Ja ho chápem, tú agresivitu, nervozitu, lebo včera keď si vypočul, ako sa správa a čo hovorí kajúcnik Slobodník, tak musím povedať, že to je práve kajúcnik, s ktorým sa v Trnave v istom autoservise stretával Matovič a zrejme tam plánovali tieto účelové politické procesy, len aby ste vedeli, je to tiež vo výsluchu a dokonca na hlavnom pojednávaní to bolo pojednávané. (Reakcie z pléna.) Prosím vás, prosím vás, pani poslankyňa, ja sa vyjadrím aj k rok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím kolegov a kolegyne, aby sme sa ukľudnili, aby mohol navrhovateľ v záverečnom slove vystúpiť.

Gašpar, Tibor, poslanec NR SR
Pani poslankyňa, tak ja som si mohol vypočuť aj to, na čo reagujem, ale ja na to reagovať nemôžem, že? To je podľa vás, to je tá spravodlivosť podľa vás. (Reakcie z pléna.)
Na margo poslancov zo SLOVENSKA ešte jedna poznámka, mne tiež prišli asi tri maily od ich voličov, ktorí tvrdili teda, že volili ich minule, ale že už teda voliť nejdú, lebo že ten primitivizmus a tá agresivita, ktorá v tej Národnej rade je, že ich vedie k tomu, že toto robiť nebudú. A minimálne tri takéto som dostal správy, tak vám to len oznamujem, aby ste vedeli, že strácate touto agresivitou svojich voličov.
No a ešte pán Dej, k tej slušnosti, lebo aj to bolo súčasťou vášho vystúpenia. Vy ste vyzýval niekoho na nejaké zápasy v boxe a v ringu, alebo ja? Keď ste hovoril o mojej slušnosti. Že ste to bol vy? Vy tam máte kolegu, ktorý tu, teda zrejme má nejaké iné pracovné povinnosti, on nechýba v tomto parlamente, ktorý hajloval? Vám stačilo, že sa ospravedlnil, páne, Progresívne Slovensko, čo ste z toho teraz nervózni? Keď vy rozprávate, my to musíme počúvať, keď my rozprávame, vy to nemusíte počúvať? (Reakcie z pléna.) Ja klamem, že Sabo hajloval? (Reakcie z pléna.) Tak vidíte, tu máte príklad toho, ako to vyzerá. To, že sa ospravedlnil, tu niekto z vás rozprával, že to postačovalo na to, že môže zostať v poslaneckom klube. Presne tak to bolo. A to už nechcem hovoriť, lebo bude samostatný bod o matke vášho šéfa a o tom, ako sa dojil štátny rozpočet.
Teraz sa dotknem tých najčastejších argumentov, ktoré tu padali a ktoré boli vecné a ktoré teda budem chcieť okomentovať už teraz, bez toho možno útočného spôsobu. Často v rozprave zaznievalo, že chceme obmedziť nielen časovo, ale teda najmä obsahovo vaše vystúpenia, vašu rozpravu, lebo že chceme zamedziť tomu, keď niečo hovoríte, s čím nie sme spokojní. Tak samozrejme, že je to absolútne klamstvo, lebo tak ako teraz ste slobodne rozprávali čokoľvek, bez toho, žeby sa to týkalo častokrát predmetu tejto prerokovanej veci a dnes rokovací poriadok hovorí, že sa vám môže zobrať slovo, nikto vám to slovo nezobral. Vy si tu môžte obsahovo skutočne hovoriť, čo chcete, ja sa usilujem a budem sa naďalej usilovať a rokovací poriadok sa mení v tom zmysle, aby to bolo slušne, slušnou formou. Tak jak pán Horecký povedal. Aj ja oceňujem spôsobom, akým hovoril tu a kritizoval niektoré veci, vyjadrím sa ešte k niektorým veciam, ktoré ste povedal, ale určite to bolo slušné. Vy ste nikoho osobne, na nikoho neútočil, nikoho ste nedehumanizoval, nebolo to urážlivé, neboli to osobné útoky. Takže platí, novela rokovacieho poriadku nikomu z vás nebráni, aby ste si tu obsahovo povedali, čo chcete. Skutočne čo chcete. Výrokovú imunitu máte, môžte krivo ohovárať, obviňovať, ale bolo by načase, aby sme prestali s osobnými urážkami.
Čo sa týka časového obmedzenia, lebo už v médiách, v jednom, nebudem robiť reklamu tomuto rádiu, zaznelo, že na zákon je už len 37,5 hodiny. No tak chcem len upozorniť, že na prvé, druhé čítanie je 37,5 hodiny pre všetkých a tá matematika, pán Horecký, teraz k vám jedna poznámka, vy ste to nazval matematika umlčania. Aj dnes platí matematika presne taká, aká bude platiť po prípadnom schválení tejto novely, pretože aj dnes máte každý nejaký konkrétny čas a keby sme ho všetci využívali pri každom zákone, tak tento parlament neprijme žiaden zákon. To je úplne isté. Ale platí tá istá matematika. Čiže pokiaľ sa budeme baviť o treťom čítaní alebo o čítaní o dôvodoch pre skrátené legislatívne konanie, tam máte ďalší čas určený rokovacím poriadkom. A takisto sa rieši aj čas ku prijímaniu štátneho rozpočtu, resp. programového vyhlásenia vlády. Z môjho pohľadu preto, aby bol parlament funkčný, aby sa nestalo aj to, čo sme tu teraz videli, aj keď je to právo, ja to nespochybňujem. Pán Mikulec prečítal, čo prečítal, ale v zásade ide skôr o účelové predkladanie pozmeňujúcich návrhov s cieľom naťahovať rozpravu, tak teraz to bude limitované časom jeho poslaneckého klubu, nestihne, nestihne, odovzdá písomne, ale parlament sa pohne ďalej. To je zmyslom týchto noviel, dobre?
Diskrétna zóna, pán Horecký. Nevadí vám to. Čo je na tom, že tu pristúpi a v podstate vám narúša vaše vystúpenie. Tak ste to povedal. No tak mne to vadí. A ja môžem vyskúšať raz prísť k vám a dýchať vám tu na krk, rozprávať vám do ucha a znervózňovať vás, a keď sa máte sústrediť na tento prejav, to je v poriadku? Ale vy ste to povedali, tak si to vypočujte, lebo ja som tu sedel, keď som to počúval. Tak jak ste povedali, že mikina je prejavom každého z nás, že to je v poriadku. Dobre, ak táto spoločnosť príjme vo všeobecnosti zmenu pravidiel tak ďaleko, že nie je rozhodujúce, ako ľudia chodia, to sa môže stať. Ja som starší človek a treba sa prispôsobiť to, čo chcú mladí. Bude jedno, či v tom divadle budete v šľapkách a v kraťasoch, bude jedno, či v tomto parlamente budete v mikine. To keď prijmeme, tak ideme podľa mňa, samozrejme, do pekla. Ja to zopakujem ešte raz, pretože tieto pravidlá vy chcete uvoľniť aj v tom vyjadrovaní. Vy ste to len tak jemne pomenoval, že všetko má svoje hranice. Ale ani raz ste vo svojom prejave nepovedal, že áno, za tou hranicou boli tieto vyjadrenia, tento spôsob správania, aj toto narúšanie vystúpenia. To je bránenie právu poslanca sa vyjadriť. Preto diskrétna zóna. A každý príčetný rozumie, čo to je, tak ako v banke, na pošte a bude zrejme chcieť predsedajúci, aby to takto tu bolo, aby ste mohol slobodne vystupovať. Keď vám tu budeme vracať tento spôsobom, akým sa to tu uplatňuje, tak sa nedopracujeme k ničomu. Skutočne sa nedopracujeme k ničomu.

Mikiny – myslíte, že je problém? Chcem vám len povedať, že ja ako predsedajúci, keďže teda vy s tou mikinou nemáte problém, tak sedím tam dve až tri hodiny denne, miesto obleku si teda dám mikinu a napíšem si tu nejaké výroky, Matovič, daňový podvodník, Matovič nám dal sekeru 20 miliárd, dvojtvárne KDH, a záber, na každé moje slovo bude záber kamery a všetci to budú stále čítať, lebo to je vraj podľa vás všetko v poriadku. (Reakcia z pléna.) Ale to ste povedal (povedané so smiechom), vy ste povedal, že mikina patrí k prejavu osobnosti. Nemal ste problém s tým, aby Matovič v tej mikine tu chodil s urážlivými výrokmi. Ale ja sa neznížim na tú úroveň, by som toto uplatňoval.

No, pán Dostál, vy ste ten najkorektnejší, ktorý tu vystupuje, skutočne, to teraz nemyslím na srandu, úplne vážne. Chcem vám len povedať, že ak budete opäť raz môcť vládnuť a meniť rokovací poriadok, som na tisíc percent presvedčený, že neurobíte proaktívne žiadnu zmenu, ktorú tu teraz kritizujete, tak aby bola v prospech tej budúcej opozície. To som úplne presvedčený. Lebo vy to tak rád interpretujete, že prečo to nerobíme tak, že to bude na prospech teda aj vás, aj nás, alebo teda toho zmyslu, pre ktorý tu má Národná rada diskutovať o zákonoch. No určite to tak nebude.

Tresty za verejné vyjadrenia. Pán poslanec Eliáš sem prišiel a predniesol teda nejaké zmeny, pretože opäť vaša interpretácia bola taká, že čo vy budete na tých verejných zhromaždeniach robiť, alebo reláciách, keď už nebudete môcť byť vulgárni, útoční a osobne dehumanizovať nejakého politického protivníka. Si vymýšľam. Takže asi som nesedel tu a nepočúval som, o čom tu rozprávate. Tak chcem vás, chcem vás s istotou ubezpečiť, že mandátovo-imunitný výbor, pokiaľ sa raz nejaké takéto podanie dostane, to určite dá a nastaví nejaké latky, a tak ako som na úvod povedal, že vám nebolo zobraté slovo počas tejto rozpravy ani raz, hoci ste porušovali niekoľkokrát rokovací poriadok a nerokovali o predmete veci, tak napríklad pán Mikloško povedal, ja teraz poviem na verejnom zhromaždení, že SMER nás vedie do slepej uličky. Presne takýto výrok ste použil. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) No, že nás priebežne vedie do slepej uličky. (Búrlivé reakcie z pléna.) Pán Mikloško, prepáčte, tak premiér nás vedie do slepej uličky, a teraz mňa zoberú na mandátový a imunitný výbor a dajú mi tam... To nemyslíte vážne. To je, to je rečnícka otázka, lebo ja, ale viete, to je presne ten spôsob toho preháňania celého a chcel som tak korektne vás požiadať, že viete, o čom ja hovorím. Hovorím o výrokoch, ktoré keď poviete vonku na tribúne, môžu byť predmetom trebárs ohovárania, to je trestné konanie. Môžu byť predmetom civilnej žaloby. A najmä ak sa týkajú tretích osôb a nie politikov. A je na nás politikoch, aby sme zvážili, voči akým výrokom sa ohradíme-neohradíme a budeme žiadať, aby imunitný výbor, mandátovo-imunitný výbor posúdil, dobre? A ja neviem o takom rozhodnutí, ktoré by poškodilo niekedy nejakého poslanca, keď tam takýto podnet bol.

Ale viem s istotou, pán Horecký, teraz k vám, že keď som ja tu použil výrok o politickej korupcii voči Františkovi Majerskom, tak ste mal za to, že to musí prejednávať mandátovo-imunitný výbor. Hoci som to povedal tu v pléne, bol to môj úsudok z toho, čo menil hlasovanie pri ústave. Čo tieto výroky tu o zločincovi, korupčníkovi a podobne? To je ako v poriadku? To sa vám zdá v poriadku? (Reakcie z pléna.) Ja len, ja nie, ja tieto výroky, ja dávam odkaz Mikulcovi a Matovičovi, že my sa stretneme a keď bude treba, aj každý týždeň na tom mandátovo-imunitnom výbore a budeme tam riešiť kolektívne, že čo je norma a čo nie je norma.

Lebo povedať, že tu sedí progresívna mafia, to teraz k vám, pani poslankyňa Bihariová, vy ste povedali, že čo je zlé na slove mafia . (Reakcia z pléna.) Tak progresívna mafia . Kam chcete doviesť to Slovensko? Kde chcete ako mafiáni zájsť? Ovládate médiá, ovládate niektoré inštitúcie (reakcie z pléna), ja chápem, chápem, chápem vašu reakciu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR

Pán poslanec Pročko!

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR

Chápem vašu reakciu. Akonáhle ste dotknutí... (Povedané súbežne s predsedajúcim. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR

Máme ešte dva týždne na reakcie. (Búrlivý potlesk).

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR

Dobre? (Doznievanie potlesku. Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR

Dobre, ukonči to, hej? Dobre, ďakujem pekne. Poprosím kolegyne a kolegov, aby sa ukľudnili.

Poprosím pána navrhovateľa.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR

Pročko mi, Pročko mi hovorí, že ma majú vypnúť. To, čo tu tri dni, tri dni tu Pročko, teda Pročko tu hovorí, že ma majú vypnúť. (Reakcia z pléna.) Tri dni tu rozpráva o tom, že ich chceme vypnúť a on povie, že ma vypnúť. (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR

Pán poslanec, neskáčte do reči. (Reakcia z pléna.) Ale, pán poslanec, je to jeho názor a vy keď hovoríte svoje faktické alebo v rozprave, tiež je to váš názor, aj keď si myslíme, že klamete. (Reakcia z pléna.)

Pán, pán navrhovateľ, pokračujte.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR

Ja by som ako predsedajúci upozornil podľa 32 ods. 2, aby nenarušoval hranice slušného správania. Určite by som to urobil. A vy môžete s tým súhlasiť-nesúhlasiť, ale ja ako predsedajúci by som to určite urobil. (Reakcie z pléna.) Tak jak by som urobil to isté rozhodnutie, keď hovoril predsedajúcemu, Andrejko , a ukazoval, že, že si tu ide vypiť. Jednoducho ak to nebudeme uplatňovať rovnako, tak to takto dopadne. (Reakcia z pléna.) Ale mne to nehovorte. Mne to nehovorte, pani poslankyňa, dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR

Poprosím, kľud.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR

Ešte by som, ešte by som sa chcel vyjadriť krátko ku vizuálnym pomôckam, pretože áno, bola dohoda s opozíciou, že sa tu budú používať A4-kové grafy, tabuľky a že rozhodne o tom predsedajúci, či to súvisí s predmetom a vystúpenia poslanca. To sa zmenilo. Zmenilo sa aj zopár iných ustanovení, trebárs aj o tom, že ten, kto je funkcionár v parlamente na poste predsedu výboru, podpredsedu a dostane sa do väzby vďaka nejakému Naďovi, ktorý chce robiť hlbokú orbu, tak že nepríde o funkciu, pán Dej, nie o mandát. O mandát určite nepríde. Ale tieto zmeny sú v koalícii kompromisom. Vyžadoval si to koaličný partner, takže sme ich museli prijať v mene toho, aby sa koaličný poria... a zmeny, ktoré v ňom chceme, a rokovací poriadok, pardon, dostal do, do účinnosti a plat... (Reakcie z pléna.) Pani Mesterová, normálne pohár vody, do salóniku, nadýchnite sa päťkrát zhlboka, zadržte dych, päťkrát vydýchnite a určite to bude kľudné. (Potlesk.)

A posledná, posledná moja výzva je, chcem vás poprosiť, opozičných poslancov a najmä možno z KDH, netlieskajte vulgarite. Netlieskajte agresivite. Vy ste dnes mali ale niekoľko vystúpení hlavne vo faktických poznámkach, keď ste, pani poslankyňa Turčanová, ďakovali za skvelé vystúpenie poslancom, ktoré bolo plné urážok aj voči žene, voči poslankyni Plevíkovej, jak, jak pekne to bolo povedané. Skúste, skúste skutočne aj prispieť k tomu, ak tu chceme zmeniť klímu, a teraz to hovorím v dobrom, bez akýchkoľvek osobných urážok, skúste, skúste raz povedať, že nie, toto sa mi v tom vystúpení nepáčilo. Či mám to chápať tak, že budúci koaličný partner sa nemôže nijakým spôsobom kritizovať? (Potlesk. Reakcie z pléna.)

A teraz, teraz ako človek, ako, teraz ako človek, tej nenávisti, ktorú sme dostali do toho parlamentu, a ja sa necítim ten, ktorý by ju sem vniesol, je už toľko, je už toľko, že skončí to opäť nejakým takým nešťastím, aké sa stalo v Handlovej. A je otázkou času, kedy sa to možno stane aj niektorému politikovi z opozície. Som zvedavý, ako potom budete reagovať na všetko to, čo sa tu deje a k čomu ste prispeli. Na všetko, čo sa tu deje. A fakt to hovorím v dobrom. Ja si myslím, že ten rokovací poriadok nezmeníte, keď sa dostanete do vlády a že ho bude naďalej uplatňovať tak, ako sa to stalo... (Reakcia z pléna. Rečník bezmocne rozhodil rukami.) Pán Galko, vám niekedy najbližšie prečítam, akú máte komunikáciu na sociálnych sieťach, lebo vy ste, vy ste ten najslušnejší skutočne a ten, ktorý nešíri v spoločnosti nenávisť.

Ďakujem za vystúpenie. Skončil som. (Búrlivý potlesk.)

.