46. schôdza

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Sima, veľmi pekne ti ďakujem za, za úvod, samozrejme, budem s tebou absolútne súhlasiť, že tie zmeny budú práve v tom druhom čítaní, lebo môžeme sa teraz teoreticky baviť ako vyzerá v súčasnosti to, to prvé čítanie. Ale áno, stále si myslím, že ešte sa stále neurobilo dosť pre tie sociálne podniky, lebo budem s tebou súhlasiť, že minulý rok z pozície ministerstva financií, ako minister Kamenický tu prišiel obhajovať to zvýšenie DPH pre sociálne podniky, ale práve pre tie, ktoré boli pod obcami, bol obrovský problém s tým, že boli schválené rozpočty. Však vieme, že aj tie sociálne podniky sme, nás kontaktovali, že to znamená, že po novom roku ich rovno môžu zatvoriť, takže my stále čakáme, s čím príde ministerstvo financií a v akom, aký to bude mať konečný dopad na tie sociálne podniky na Slovensku, ale či vôbec sa op, či sa vôbec oplatí mať tieto sociálne podniky v budúcnosti. Takže áno, ja skôr tú diskusiu budem čakať v tom druhom čítaní ako v tom prvom čítaní, a možnože ja aj vystúpim krátko v rozprave, ale keď som si tak pozrel v rámci tých dôvodových správ a doložku, doložku vplyvov, mne to celkom nedávalo zmysel, že máme i pozitívne, negatívne sociálne vplyvy. Je tam, je tam príliš chaotické rozdelenie tých, tých dolož, tých vplyvov či na to podnikateľské prostredie, či na tie rozpočty tých obcí, že ja by som chcel mať aj toto nejakým spôsobom vysvetlené od pána ministra.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Aj keď teda pán minister upozornil, že nebudeme meniť DPH, v tej diskusii sme sa práve tej dépéháčke nevyhli, takže ja skúsim zareagovať, pani kolegyňa aj na to, áno, od 1. januára ´25 bola 5 % DPH, dovtedy fungovali sociálne podniky s 10 % DPH. Myslím si, že to fungovanie bolo dobré a štandardné. Čiže ak sa máme potom na ministerstve financií rozprávať o zmene DPH, tak asi by som sa vrátila ten krok späť pred rok prvý, pred 1. január ´25 a da tým sociálnym podnikom 10 % dépéháčku. Lebo prečo sa to udialo, práve v roku ´25 potom vznikli niektoré sociálne podniky, ktoré veľmi záhadne rýchlo získali status a potom zároveň ešte záhadnejšie rýchlo získali práve zákazky z rôznych ministerstiev. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať, už som to viackrát aj v tomto pléne hovorila, čiže toto považujem za uzavreté. Skôr sa chcem spýtať, pán minister, keďže hovoríme o tomto návrhu zákona, vraveli ste, že nebude možnosť iného pracovného vzťahu pre zamestnancov sociálnych podnikov. Bude sa to týkať všetkých zamestnancov alebo iba tých 30 % znevýhodnených, ktorí tam teda musia splniť tú podmienku, čiže iba keď tam bude vyrovnávací príspevok, tak takýto nebude môcť mať iné zamestnanie? Lebo pokiaľ tam budú pracovať aj zdraví ľudia, tak budú zasa znevýhodnení tým, že vlastne možno ako nejaký manažér tam bude chcieť byť, prísť pomôcť alebo majster nejakej partie odborník a on bude obmedzený na tom, že nebude môcť nikde inde pracovať. A povedzme si, že zo znevýhodnenými musí pracovať aj niekto, kto ich vie usmerniť a odkontrolovať, nedá sa to, že budú zrazu všetci schopní. A ešte som sa chcela upriamiť pozornosť na to, že keď hovoríme o sociálnych podnikoch, tak vlastne zo všetkých sociálnych podnikov, ktorých bolo registrovaných vyše 600, viac ako 64 % je zriadených sú, v súk alebo je v súkromnom vlastníctve...(Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne, ale moja predrečníčka naozaj hovorila k veci a využívala ten čas a reagovala, takže neviem kde je problém. Ja by som chcel zareagovať práve na to, čo spomínala moja predrečníčka na DPH. My naozaj nemôžeme oddeliť do DPH od, od iných príspevkov a tváriť sa, že to nemá s tým súvis, lebo jednak áno, v minulosti to prísne bolo pod ministerstvo financií, ale teraz ako sme sa dozvedeli od pána ministra, ale aj sme boli pozvaní na rokovanie na ministerstvo financií a tam nám povedali, že práve chcú vložiť do tohto zákona o ktorom sa bavíme nejaký pozmeňujúci návrh, kde by sa to dépéháčko ako, ako keby ten zisk z tých, z tej 23 % sadzby, ktorá sa, ktorá sa chystá, rozdelil na tie sociálne podniky. A ja si osobne myslím, že tuná aj poslanci okolo Huliaka sa mýlia, lebo keď boli za nami rokovať o tom, tak akože oni mali také klapky na očiach, že DPH nezmeníme, že DPH ostane také, také ako je. Ale však to súvisí to, tie sociálne podniky dostávajú vyrovnávacie príspevky, DPH, nejaké ďalšie výhody a vlastne oni to berú v jednom balíku. Tak keď chceme, aby tie sociálne podniky fungovali a, a nepozeráme na DPH len na vyrovnávacie príspevky, nepozeráme na to komplexne. To znamená, že my naozaj musíme na to, na to komplexne, na tie benefity komplexne pozrieť a nadstaviť ich tak, aby jednak sa nezneužívali, ale na druhej strane, aby boli motivačné, aby tie sociálne podniky nejakým spôsobom fungovali a plnili tú úlohu, ktorú plniť majú.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, a ďakujem aj vám, pani poslankyňa Petrík za vašu rozpravu. Vy ste správne kládli otázky pánovi ministrovi, pán minister vlastne krútil hlavou, nesúhlasil s vami, ale je to práve on, ktorý by mal vysvetľovať dôsledky tohto návrhu zákona. Čo mu slúži ku cti, že je to zrejme asi jediný poslane a teda minister tejto vlády, ktorý sem nenosí návrhy, ktoré pomáhajú tejto vládnej koalícii, ale snaží sa pomôcť tým ľuďom tam vonku, o to viac je to ušľachtilé, keď sa to týka sociálnych podnikov a tých najzraniteľnejších ľudí. Áno, a správne ste kládli tú otázku, že čo bude znamenať vlastne tento zákon, táto novela pre existujúce menšie sociálne podniky, že ako sa majú pripraviť títo ľudia a vlastne aj tí, ktorí zriaďujú tieto sociálne podniky ako budú vlastne viesť ďalší život, že či budú zamestnaní alebo ich budú prepúšťať a kde sa zamestnanú. Toto sú veľmi dôležité otázky. Ja som naozaj veľmi zvedavý, ako sa bude ďalej kreovať tento návrh zákona. V druhom čítaní očakávame pozmeňujúce návrhy, a ja sám sa teda budem podieľať na tom, aby sme pripravili dôsledne pozmeňujúce návrhy, aby tento, táto novela bola účinná a pomáhala tým, ktorí to naozaj potrebujú. Naozaj, slúži ku cti ministrovi, že sem chodí do parlamentu so zákonmi, ktoré pomáhajú ľuďom tam vonku.

Ďakujem. No, ja si myslím, že kolega Ledecký na mňa úplne, že adekvátne reagoval, pretože hovoril presne o tom, že napriek tomu, že pán minister sa snaží nám tu komunikovať, že DPH nie je v jeho kompetencii, ale ono to skutočne je naozaj veľmi prepojené, a vlastne dokazuje to aj tá súčasná spolupráca toho ministerstva financií s ministerstvom práce, čo na jednej strane by sme aj mohli pochváliť, že konečne tu máme aj nejakú spoluprácu dvoch ministerstiev, ktoré chcú nejakým spôsobom vyriešiť situáciu sociálnych podnikov. Len čo ja hovorím je, že sa to rieši neskoro, že skrátka zasa len rozliate mlieko a my nad ním teraz tu akože plačeme, ale dobre veď keď sa to nadstaví dobre, tak budeme len radi, len by sme naozaj potrebovali vedieť, ako, ako to nakoniec bude vyzerať, lebo ako kolega Pollák správne povedal, tu môže nastať pokojne aj prepúšť...
===== ... neskoro, že skrátka zasa len rozliate mlieko a my nad ním teraz tu akože plačeme, ale dobre veď keď sa to nastaví dobre, tak budeme len radi, len by sme naozaj potrebovali vedieť, ako, ako to nakoniec bude vyzerať, lebo ako kolega Pollák správne povedal, tu môže nastať pokojne aj prepúšťanie v množstve sociálnych podnikov a to asi nechceme pri tom, pri tej zvyšujúcej sa krivke prepúšťania, ktoré sa deje na Slovensku aj v iných podnikoch. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja skôr než, skôr než začnem a dúfam, že pán bývalý minister, pán Richter, mi neutečie, lebo ho chcem pochváliť. No možno, keď to spomeniem dvakrát, tak. Ja chcem povedať, že so sociálnymi podnikmi sme mali nedobré skúsenosti. V minulosti za pani ministerky Tomanovej vznikli sociálne podniky a naozaj neviem, prečo to nazvali sociálnymi podnikmi, lebo keď nechcete, aby sa peniaze rozkradli a chcete, aby nejaký systém fungoval, tak musíte zaviesť nejaké pravidlá, nejaké zákony a vlastne oni tvrdili, že vymysleli sociálne podniky, ale nezaviedli žiadne pravidlá a tým pádom sa tie sociálne podniky v krátkom čase, naozaj v krátkom čase rozkradli a Slovensko prišlo o 24 miliónov. Horšie ešte na tom je to, že tieto sociálne podniky mali byť financované z Európskych fondov, nakoniec minister Počiatek, ktorý bol vtedy minister, ani nepožiadal o sumu, ktorá sa minula a bola to 11,3 milióna, ale požiadal len o sumu 356 000 z európskych zdrojov, lebo dopredu vedel, že, že Európska únia ho tak maximálne vysmeje a nie, nie že by tie peniaze mu, mu dali a preto, naozaj preto slúži ku cti, že pán minister Richter v tej dobe, pán minister Richter, pán Richter, práve vás chválim, v tej dobe mal odvahu a povedal, že idú zaviesť sociálne podniky a naozaj si dali prácu, zmysluplnú prácu a tie sociálne podniky sa zaviedli tak, že sa aby sa tie peniaze nerozkrádali. Naozaj ten systém bol zavedený dobre a bez nejakých hlbších zásahov tie sociálne podniky fungovali osem rokov. Vlastne až teraz sa robila nejaká zásadná zmena. Keď, keď bola bývalá vláda, vláda Igora Matoviča, tak vtedy som ja pánu ministrovi hovoril, že aby sa pozrel na tie sociálne podniky a nejakým spôsobom keď je niečo, čo treba opraviť alebo čo nefunguje, tak, tak aby sa to zmenilo. Naozaj tam boli kozmetické zmeny. Jedinú zmenu, ktorú pán minister presadil, ktorá podľa mňa nebola ideálna, že k tým sociálnym podnikom urobil aj rodinné podniky, ale proste celý ten systém tých rodinných podnikov je akože zavedený, ale nepočul som, ani nezistil, aby to nejakým spôsobom ovplyvňovalo alebo fungovalo. Ja by som sa najprv asi vyjadril k tomu, čo na začiatku pán minister spomínal tie body, ktoré sa idú meniť, aj keď vieme, že ešte to neni jasné a komplexné. Na ministerstve financií nás informovali, že sa, že sa na tom pracuje, že aj ten ich návrh sa bude do toho zapracovať, takže najprv by som išiel k bodu DPH. Tak ja som sa stretol v poslednom období, to znamená, naozaj v posledných dvoch mesiacoch s desiatkami sociálnych podnikov, myslím, že tridsať ich bolo a veľmi zaujímavé podnety boli k tomu DPH. Takisto ich trápilo, že to DPH sa zneužíva. Poviem taký jeden konkrétny príklad. Je krajčírstvo, ktoré zamestnáva šesť ľudí, šijú rôzne produkty, a keďže majú dosť veľa zákazok a nestíhajú šiť, tak subdodávkach si objednávajú nejaké tie výrobky, ktoré nie sú schopní ušiť alebo proste nestíhajú tým množstvom a oni sa nad tým podivujú, že oni kúpia, kúpia vlastne za tú zvýšenú DPH a predávajú to za tú zníženú DPH. Keď sa tých svojich účtovníčiek pýtali, že či to je naozaj v poriadku, že či to tak môžu, tak tie účtovníčky vraveli, že nieže môžu, aleže musia, lebo taký, taký je predpis. Takže samotnej tej firme bolo divné, že tovar, ktorý kúpi a predá, nevyrobí, že zákon im prikazuje využiť tú zníženú DPH. Takže asi, asi niečo nie je v poriadku a majú s tým taký problém, že keďže majú veľký príjem z toho DPH, tak to DPH im stojí na ministerstve alebo na, na ministerstve financií alebo de facto im stojí na daňovom úrade a niekoľko mesiacov sa nemôžu k tým peniazom dostať a vlastne im to týmto komplikuje život, lebo nemajú, nemajú zdroje na prevádzku. Čiže oni normálne by radšej privítali, aby mohli si účtovať DPH len, len za to čo vyrábajú a nie za to čo kúpia a predajú. Čiže naozaj s tým, s tým dépeháčkom treba niečo robiť. A viete čo, zaujímavé bolo, že ja som bol na jednom stretnutí, kde bolo trinásť sociálnych podnikov, trinásť a padol od nich taký návrh, čo som tak až, až sa divil, že, že proste keď sa hlásia sociálne podniky do súťaže, ktorá nie je pre sociálne podniky, ale pre všetkých, aby nemohli využívať zníženú DPH, ale aby tú DPH využívali tak ako tie všetky ostatné podniky, aby nijakým spôsobom neboli zvýhodnení. Proste, keď ideš do toho, do tej súťaže, tak až ma to prekvapilo a ako keby sami proti sebe išli, ale vtedy som si uvedomil, že sú to podniky, ktoré naozaj nechcú klamať štát, nechcú zneužívať tú výhodu, ktorú majú a hnevá ich, že niekto im to kazí a potom tých poctivých, ktorí naozaj vyrábajú, ktorí ten benefit potrebujú, tak asi im ho znížia alebo zoberú práve kvôli tým, ktorí to, ktorí to zneužívajú. Čiže takýto pohľad. Ďalší pohľad bol, že sociálny podnik, ktorý zamestnáva naozaj viac ako sto zdravotne znevýhodnených, sa ich pýtam, že čo sa stane, keď tú DPH vám dajú na, na tú, na tú maximálnu hranicu, tak oni si to vypočítali a zistili že, vlastne budú na nule, že teoreticky mali by byť na nule a vlastne takým spôsobom fungovať, a keď majú byť na nule, tak samozrejme to ich nemotivuje, lebo to množstvo starostí, byrokracie, zodpovednosti a tak ďalej, ich, ich nebude nútiť starať sa o toľko ľudí a zamestnávať ich. Ale, keď k tomu pripočítame aj to zníženie vyrovnávacích príspevkov, tak už sú v mínuse a už nejakým spôsobom nieže ich nemotivuje nič, už to musia zatvoriť, lebo jednoducho, lebo jednoducho nevedia fungovať. Ja som, ja som strašne rád, lebo ja si myslím, že najdôležitejšia vec, ktorá sa podarila tým, že sa to neschválilo minulého roku, bola tá, že od 01.01. toho roku to všetko neplatí. Lebo tie sociálne podniky majú priestor teraz niekoľko mesiacov sa na to pripraviť, vedia, že sa veci budú meniť, že sa budú znižovať a tak aj dodávateľsko-odberateľské zmluvy, tak aj pracovné zmluvy musia si k tomu nastaviť. Taký zaujímavý moment my hovoril jeden podnikateľ, že on keď chce prepustiť zdravotne znevýhodneného, ale ono naozaj to je reálny prípad, hej, to neni, to neni žiadna teória, že ho chcel prepustiť, tak vlastne ten zdravotne znevýhodnený musí s tým súhlasiť. Ten zdravotne znevýhodnený s tým nesúhlasil, tak on keď ho chce prepustiť, tak musí si pýtať súhlas úradu práce, a keďže vedel, že sa zníži DPH, vedel, že sa zníži tie vyrovnávacie príspevky, že mu to nepôjde, tak, tak vlastne toto udal ako dôvod na to, že ekonomicky to nevie toho človeka udržať, že ho musí prepustiť. No a úrad práce mu odpísal, že toto nie je dôvod na prepustenie toho človeka. Tak teraz mi povedzte, ako ten podnikateľ, ktorý má sociálny podnik, má fungovať, keď ekonomicky mu to nevychádza a toho zamestnanca prepustiť nemôže. Takže naozaj nevytvárajme také podmienky, aby sme týchto ľudí, ktorí robili takúto záslužnú činnosť v sociálnych podnikoch, aby sme privádzali do takýchto situácií, ktoré sú neriešiteľné. Jedna, jedna, jeden dôležitý moment je, pozrieť sa na to, či chceme pomôcť sociálnym podnikom, ktoré zaviedli samosprávy. Lebo ja celkom s tým nesúhlasím, že to DPH problém začal 01.01., keď sa znížilo z 10 % na 5 %. Ja si myslím, že problém začal niekedy v lete, keď ministerstvo financií v zákone malým dodatkom zmenilo to, že DPH na sociálne podniky, že do toho systému DPH okrem sociálnych podnikov, verejnej správy a fyzických osôb, ktorí už ďalej s tou DPH ani verejná správa, ani fyzické osoby ďalej s tou dépeháčkou nemohli nič robiť, čiže nejakým spôsobom odpisovať a vlastne oni týmto zákonom povolili, že do tohto systému mohli vstúpiť platitelia DPH, to znamená ďalšie podniky. A to, že sa to z 5 % na teda z 10 % na 5 % znížilo, to už, to už len taká malá čerešnička, taký malý prídavok k tomu a teraz je otázka, že prečo sa to stalo. Na ministerstve financií ma presvedčili, že oni sa na to pýtali Európskej komisie a Európska komisia, dokonca aj nejaký dokument tam predstavili, že Európska komisia súhlasila s tým, že, že je to v poriadku, lebo to nenarúša hospodársku súťaž. No tak viete, každá krajina máme nejaké právne a zákonné normy, v niektorých krajinách to možno hospodársku súťaž nenarúša, ale keďže my vieme o tom, čo sa začalo diať s tou DPH, že firmy, ktoré neboli sociálne podniky, sa začali sťažovať, že pri tých verejných súťažiach sú znevýhodnené, takže asi u nás to narúša tú, tú hospodársku súťaž. Takže keď to narúša tú hospodársku súťaž, tak asi niečo v tomto systéme je potreba zmeniť. A naozaj v prvom rade čo by som menil, tak by som sa pozrel na výberové konanie ako, ako prebiehajú, aké sú parametre a nastavil to tak, aby toto nikto nijakým spôsobom nemohol narúšať. Čo je dôležité, čo je dôležité, že predtým, predtým letom 2024 než sa to zmenilo, ako som spomínal, mohli do toho vstupovať samospráva, to znamená verejná správa, do ktorej patrí samospráva a to je taký rozhodujúci činiteľ, pri ktorom by sme sa mali zastaviť. Lebo naozaj tie integrujúce podniky, ktorí zväčša nezamestnávajú len zdravotne znevýhodnených, ale aj tých sociálne znevýhodnených, tak oni robia nejakú stavebnú činnosť. Hej. Väčšinou niečo opravujú, stavajú. Proste ten servis kolo tej obce. Ja, keď som bol starosta, tak som staval byty, sociálny podnik staval byty. Čiže, čiže naozaj pre tie obce to je ziskové. A teraz je otázka. Chceme pomôcť tým samosprávam? Lebo keby sme sa vrátili naspäť k týmto zákonom, ktorý bol predtým, tak vlastne to DPH vlastne mohli využívať hlavne tie sociálne podniky, ktorí boli obecné, lebo dodávali služby samosprávam a zlacňovali tú činnosť. Čiže naozaj viete ten sociálny podnik ja vnímam ako nástroj, ako motor rozvoja, ale ten sociálny podnik, keď si pozriete starostov a primátorov, ktorí si založili sociálne podniky, to sú naozaj šikovní ľudia. To sú ľudia, ktorí nerobia len za svoju výplatu len tých osem hodín, ale naozaj sa musia si zobrať na plecia o to väčšie bremeno, aby tej obci niečo priniesli, zamestnávajú znevýhodnených ľudí, majú viac peňazí tým pádom na rozvoj, ale viacej starostí, viacej povinností, viacej rizík. Čiže je otázka, či takýchto ľudí chceme v tých regiónoch, či práve tých chceme podporiť a či, či toto nie je naozaj tie obecné sociálne podniky najlepšia cesta rozvoja. Viete, keď urobíme to, čo sa plánuje, že tie, že tie to DPH dáme na 23 % a potom to nejak prerozdeľujeme pre sociálne podniky, tak naozaj ja by som jeden z parametrov, jeden z parametrov veľmi dôležitý, ktorý by tam bol, by som dal práve na tých ľudí, ktoré zamestnávajú nie zdravotne znevýhodnených, ale sociálne znevýhodnených v tých najzaostalejších regiónoch. A prečo? No ja som sa dostal k štatistike práve na ministerstve financií, že koľko sociálne podniky zamestnávajú zdravotne znevýho ...
=====