49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za faktické poznámky. No je to jedna motanica podľa mňa, že ten váš návrh alebo aj ten pozmeňujúci návrh váš a, že podľa mňa, že už vy sa, ja si naozaj skutočne myslím, že vy sám neviete, že, že čo vlastne tie veci znamenajú, že vám to niekto napísal a jednoducho zle vám to asi vysvetlil alebo neviem, no v niečom určite je problém. Však možno nám to prezradíte, ale, že kolegovia vám tu skutočne dávajú tie argumenty, kam to celé smeruje a ja naozaj, že nechápem, prečo ste sa vy už nepoučili za tých 2 a pol roka, že, že vždy prišlo na naše slová. Či to bolo pri Trestnom zákone, či to bolo pri Úrade na ochranu oznamovateľov a vy nie a nie, aby ste sa poučili, že keď vám tu naozaj kolegovia, ktorí sa teda rozumejú tej legislatíve a tým návrhom, tým zákonom hovoria niečo, že teda bude asi smerovať na, nie že asi, ale určite ten návrh, keď bude schválený, na Ústavný súd, tak vy jednoducho úplne to ignorujete a nemáte ani vlastne protiargumenty a potom to tak bude vyzerať na konci dňa zase a budú zase len ľudia na konci dňa trpieť. Ďakujem.

Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Šimko ako navrhovateľ. Pán poslanec, dávam vám ako obvykle tri možnosti. Stihnete do 20.00. Buď prerušíme o 20.00, budete pokračovať, alebo to teraz preruším. Stihnete do 20.00, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Mňa teší váš živý záujem, až jedného Košičana som videl z celého klénu, ktorý vystúpil doposiaľ a ďalší je pán poslanec Sitkár prihlásený do rozpravy. To nehovorím, že by ste sa nemali k tomu vyjadrovať. To hovorím o tom, že až teraz ste zistili, že existuje zákon o meste Košice, že má samostatnú právnu úpravu a že existuje to niečo ako katastrálne územia v mestských častiach, pán kolega. Neuveriteľné, že v štatúte sú kompetencie a že nový námestník po verejnej diskusii, ktorého sme tam dali na základe diskusie aj so starostami, pretože tí práve volajú o tom, po tom, že majú nerovnaké kompetencie, tak ten ich bude mať na starosti, aby ich dal na poriadok, pretože každá mestská časť ich má iné, pani Mesterová. Môžete na mňa pľuť, kydať a smiať sa mi, ako len budete chcieť, pretože vy ste sa doteraz o toto mesto, v ktorom pravdepodobne žijete, nezaujímali. A mňa to mrzí, že tu rozprávate, že ako ja teraz niekde idem, v tejto chvíli si tu robím kampaň. Veď vy ste sami povedali, pán poslanec Dostál, že minulý rok v marci 2025 sme otvorili túto verejnú debatu aj na verejnosti, tak snáď nechcete povedať, že ak by bolo to bývalo, čo hovoríte dnes ako základná premisa, že by som to začal robiť minulý rok v marci. Tak toto nie je žiaden dôvod. Toto dnes je vyvrcholenie určitej agendy, ktorú tu máme dlhodobo ako Košičania, ako ľudia, ktorí vnímajú tie obštrukcie v meste, pretože dnes ľudia chcú menej mestských častí, chcú menej ľudí, ktorí by boli nejakým spôsobom zainteresovaní na administratíve. A chcú tie peniaze dávať práve do verejných služieb. A majstri obštrukcie, Progresívne Slovensko, sa neuveriteľným spôsobom už teraz zadušajú, len aby všetko znefunkčnili. Dvadsaťdva ľudí s aktovkami, prihlásených do verejnej služby, práve od vás čaká, aby ste znefunkčnili tento proces a aby ste obsadili druhé najväčšie mesto v Košiciach. Mňa to veľmi mrzí. To by vám mali povedať vaši voliči, že teda chcete nie šetriť, ale chcete míňať peniaze. Peniaze na vašich funkcionárov. Ale, čo je veľmi podstatné povedať a už končím. Bod č. 5 spoločnej správy na konci tejto rozpravy, keď bude hlasovanie, by som chcel poprosiť o vyňatie na samostatné hlasovanie. A v neposlednom rade, ja, ak budem cítiť vôbec nejaký verejný záväzok, že budem mať potrebu diskutovať s ľuďmi o budúcnosti čohokoľvek, či to budú Košice alebo Košický kraj a budem s nimi viesť nejakým spôsobom dialóg, tak ja ich o tom budem informovať. A vy, pani Ja, ak budem cítiť vôbec nejaký verejný záväzok, že budem mať potrebu diskutovať s ľuďmi o budúcnosti čohokoľvek, či to budú Košice alebo Košický kraj a budem s nimi viesť nejakým spôsobom dialóg, tak ja ich o tom budem informovať. A vy, pani Mesterová alebo pán Pročko, ma nemusíte v tomto nejakým spôsobom šticovať, lebo je to fakt trápne. Ďakujem pekne.

Keďže je minúta pred 19:40, prerušujem dnešné rokovanie parlamentu. Budeme pokračovať zajtra. 800, pekný večer vám prajem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni ospravedlnenie požiadali poslankyňa Holečková, Čauček, Ledický, Lupták, Majerský, Palá. Asi od Ševčíka podľa schváleného programu pristúpime k prejavu čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1822014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva o zmene doplnení niektorých zákonov z dne neskorších predpisov. Návrh zákona má parlament odtiaľ čísiel 240 návrh na pridelenie prerokovania výboru je v rozhodnutí č. 1313. Dávam slovo poslancovi Gašparovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Predkladám návrh skupiny poslancov poslaneckého klubu SMER na novelu zákona č. 180 z roku 2014 o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou novelou chceme zásadným spôsobom zmeniť a nie zrušiť, tomu sa ešte budem vyjadrovať, voľbu zo zahraničia, ktorá prebiehala do tejto doby a pokiaľ bude prijatá táto novela, tak dôjde k zmene tohto spôsobu voľby zo zahraničia, spôsobom, že sme volili prostredníctvom korešpondenčných lístkov poštou. My navrhujeme voľbu, ktorá bude prebiehať na našich zastupiteľstvách, konkrétne na diplomatických misiách, teda veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch, priamo. Ďalšou časťou, ktorú chceme novelizovať, je úprava určovania výšky volebnej kaucie. K tomu sa tiež bližšie vyjadrím. A rozširujeme možnosť tejto voľby zo zahraničia, okrem doterajšej možnosti voliť poslancov do Národnej rady alebo voliť teda zastupiteľský zbor Slovenska a zúčastňovať sa na referende, aj o voľbu prezidenta Slovenskej republiky. Inými slovami, rozširujeme možnosť. Podvodom. Dánsko, žiadna voľba poštou, ak občan žije 2 roky mimo Dánska, stráca volebné právo dokonca. Kým sa nepresťahuje naspäť. Írsko, voľba poštou len pre diplomatov, vojakov, respektíve chorých. Trvalý pobyt v Írsku nevyhnutný. Malta, Cyprus, Chorvátsko, Bulharsko, Nemecko, Ukrajina, Izrael. Nechcem úplne ďalej špecifikovať, ako sú upravené, ale treba povedať tú základnú myšlienku. Voľby zo zahraničia nie sú vo všetkých členských krajinách. Nie je to v rozpore s európskym právom, nie je to v rozpore s dohovorom, základným dohovorom o ľudských právach a rozhodoval túto otázku dokonca aj Európsky súd pre ľudské práva. Myslím, že to bolo v roku 2012 alebo 14, ale obrátila sa grécka komunita žijúca vo Francúzsku na Európsky súd pre ľudské práva, že v tom čase zrejme Gréci neumožňovali voliť svojim občanom žijúcim v zahraničí vôbec túto voľbu zo zahraničia a Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že tým neboli porušené žiadne ich teda základné práva v zmysle dohovoru. Konštatoval, že je to vecou členských krajín, ako si upravia voľbu zo zahraničia. Takže, ak tu chcete niekto namietať, že je to v rozpore s európskym právom, tak vám dopredu hovorím, že to nie je v rozpore s európskym právom a že viaceré krajiny ani túto možnosť neumožňujú svojim občanom žijúcim v zahraničí. Naša úprava naďalej zachováva možnosť voľby zo zahraničia. Upravuje ju do tej podoby, v akej sa vykonávajú voľby na území Slovenska a presne tak, ako volia občania Slovenska na Slovensku. Ja to zjednodušene popíšem, prídete do volebnej miestnosti, preukážete svoju totožnosť, zaevidujú vás ako voliča, dostanete hlasovací lístok, idete za plentu. Rozhodnete sa, koho chcete voliť, tajným hlasovaním, samozrejme, a priamo teda volíte niekoho, koho chcete. A následne hádžete do urny svoj lístok, ktorý sa neskôr spočítava a váš hlas je rovný ako každý iný hlas a započítaný do výsledku volieb. A ak ste, samozrejme, volič, ktorý spĺňa požiadavky veku a ďalšie, ktoré stanovuje zákon, tak je zachovaná aj všeobecnosť týchto volieb v zmysle toho, že máte právo voliť. A presne tieto pravidlá sa tieto zmeny snažia zaviesť aj na voľbu zo zahraničia. Voľba zo zahraničia korešpondenčným lístkom totižto v rozpore s ústavou pripúšťa to, čo som tu povedal. A síce, že nie je zistiteľné, kto vlastne rozhodol a mám teraz na mysli, koho chce voliť a dal ten hlasovací lístok do tej obálky, pretože sa to nekontroluje. Nekontroluje to žiadna volebná komisia. A včera niekde som počul, že predsa rodina volí jednotne. Dokonca to boli vyjadrenia nejakého opozičného politika. No tak ja poznám množstvo rodín, kde sú mladí ľudia voliči Progresívneho Slovenska, starší ľudia sú voliči SMER-u a dokonca tam nájdete babku, voličku KDH. Takže neplatí to, čo hovoríte, že aj rodina ako komunita volí jednotne, a pokiaľ členovia rodiny, ak tam žije celá rodina, ktorá má právo voliť, nemajú záujem všetci o to, aby vykonali svoje volebné právo, môže tak učiniť jeden člen rodiny, ktorý za svojich ostatných členov rodiny rozhodne ako a odošle tieto lístky. To platí o komunitách pracovných, to platí o komunitách študentských, ktorých je tiež nie málo v zahraničí. Takže tá možnosť toho podvodu a manipulácie tu je. A že či sa vôbec stretávame s tým, že voľby sa snaží... Pán podpredseda, dovoľujem si vás prerušiť. A myslím, že je to v záujme rokovania. Pani Mesterová, mohol by som vás poprosiť, čo znamenajú tie vizuálne pomôcky v sále? Dobre, aby sme to nenaťahovali. Upozorňujem vás v zmysle rokovacieho poriadku § 32 ods. 2, že porušujete rokovací poriadok tým, že ste vniesli vylúčené... Dobre, ja vediem schôdzu, dobre? V roku 2016 pán Matovič rozsypal podobným spôsobom bankovky. Na základe toho bol zmenený rokovací poriadok. Ste predsedníčka klubu, veľmi rád, osobne vás vykážem zo sály, takže vás prosím. § 32 ods. 2 ma ako predsedajúceho oprávňuje upozorniť vás, pani Mesterová, že ste porušila rokovací poriadok bez ohľadu na váš názor. Je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Berte to ako prvé upozornenie. V prípade druhého upozornenia budete vykázaná zo sály aj s tými papierikmi, ktoré ste priniesla. Pokračujte, pán predseda, vo vystúpení. A pani Mesterová, máte šancu vyniesť tieto veci do ukončenia vystúpenia pána Gašpara von. Pán Galko, ja chápem, že máte násilnícku povahu, ale skúste sa kontrolovať, lebo do tohto parlamentu násilie určite nepatrí. Viete, vy ste porušovali už viackrát rokovací poriadok, naposledy v decembri, keď ste neumožnili hlasovanie Národnej rady, a dá sa predpokladať, že chcete narušiť aj toto vystúpenie spôsobom, ktorý bude v rozpore s rokovacím poriadkom. Skúste počúvať, nič viac nechcem. Potom prídete sem, ste prihlásený do rozpravy, budete môcť rozprávať každých 20 minút. Nechcem po vás nič, len aby ste počúvali. Budem pokračovať tým, ako sa Ministerstvo zahraničných vecí ako subjekt pre zabezpečenie voľby zo zahraničia pripravuje na voľby zo zahraničia. Volebné miestnosti, keďže bola otázka aj zo strany opozície a dosť častý argument aj zo strany koaličnej strany HLAS, či sme schopní zabezpečiť túto voľbu v tých podmienkach, ako som opísal, a čo všetko preto je potrebné urobiť, tak momentálne sa predpokladá, že sa bude utvárať 75 volebných miestností na 75 zastupiteľských úradoch, konkrétne to bude 68 veľvyslanectiev a sedem generálnych konzulátov. V roku 2023 požiadalo o voľbu poštou teda 72 000 voličov. Reálne volilo 58 000 aj nejaké drobné. A plánuje sa, na rozdiel od slovenských volieb, že volebnú komisiu nebude tvoriť päť členov volebnej komisie, ale budú to traja členovia volebnej komisie plus jeden zapisovateľ. Členov komisie menuje, samozrejme, Ministerstvo zahraničných vecí a tiež sa teda predpokladá, že to budú hlavne zamestnanci našich zastupiteľských úradov, ich rodinní príslušníci, miestne sily a krajania, ktorí fungujú v niektorej krajine. Jedinou podmienkou, ktorá bude pre účasť v takto kreovanej volebnej komisii, bude ovládanie slovenského jazyka. Dôležité, čo je a čo chcem povedať, že každá politická strana, ktorej kandidátna listina bude zaregistrovaná, má právo delegovať svojho člena a náhradníka do každej volebnej komisie v zahraničí. Máte tým možnosť si kontrolovať aj priebeh týchto volieb v zahraničí na tých jednotlivých zastupiteľských úradoch. Podmienkou je, samozrejme, ovládanie slovenského jazyka a bydlisko v štáte, v ktorom bude člen vykonávať funkciu. Zámerne hovorím bydlisko, nie je požiadavka trvalého či prechodného, lebo tie formy pobytu sú v tej ktorej krajine, samozrejme, iné. Podľa posledných informácií, ktoré poskytlo Ministerstvo zahraničných vecí, by malo byť menovaných cirka 544 členov komisií, tých trojčlenných plus zapisovateľka. Potrebné bolo vytipovať okolo 272 náhradníkov a samozrejme hovorím o zatiaľ neidentifikovanom počte členov, ktorých budú delegovať politické strany. Členovia volebných komisií v zahraničí budú mať rovnakú odmenu, to je cirka 80 €, tak ako majú členovia na Slovensku. Hovorím o občerstvení, stravnom, s výnimkou cestovných náhrad. Nie je možné vzhľadom na to, že môžu vznikať až neprimerane vysoké náklady, aby sa hradili aj zo strany štátu tieto požiadavky alebo tieto náklady. Všetky potrebné volebné materiály či vyškolenie zapisovateľov a členov sa bude uskutočňovať v súčinnosti s Ministerstvom zahraničných vecí. A teraz niekoľko údajov k tomu, ako tá voľba prebehne. 40 dní pred dňom konania volieb sa ukončuje registrácia tých, ktorí chcú voliť zo zahraničia. Samozrejme, v dostatočnom predstihu a čase každý bude vedieť, aký je termín volieb. Do 40 dní pred konaním volieb ste, ak máte záujem voliť, povinný sa zaregistrovať v systéme, ktorý už bol vyvinutý, a prejaviť vôľu, že ja chcem, žijem v zahraničí, v tej ktorej krajine a chcem voliť. 35 dní pred dňom konania volieb Ministerstvo zahraničných vecí určí podľa tohto záujmu, ktorý vznikne z tej registrácie, okrsky. Jeden okrsok by mal byť zhruba na 1000 voličov. Takže všetko bude prebiehať v čase a bude sa na to určovať dostatočný čas, aby sa vedeli zastúpenia tohto ministerstva pripraviť na vykonanie volieb priamo tak, ako som to opísal. 30 dní pred dňom konania volieb sa doručí zoznam voličov na Ministerstvo zahraničných vecí. Hovorím o doručení z Ministerstva vnútra, kde je systém registrácie voličov. 25 dní pred voľbou sa zriaďujú komisie pri jednotlivých zastupiteľských úradoch. Členov menuje Ministerstvo zahraničných vecí, ako som povedal, plus budú tam možné delegácie politických strán, ktoré si chcú prípadne tieto voľby kontrolovať. Možno vás bude zaujímať aj nejaký údaj, aká je nákladovosť takýchto volieb. Najprv sa vyjadrím k tomu, čo stáli voľby zo zahraničia v roku 2023. Celkové výdavky sa pohybovali na úrovni 860 000 €. Prečo to hovorím? Predpoklad na výdavky voľby spôsobom, akým navrhujeme, sa zhruba rovná v tej istej výške, ak nie nižšej. Je to aj celkom dôležité pre tú ekonomickú stránku a pohľad na tieto voľby. 863 000 € informačný systém na registráciu stál 410 000, kompletizácia zásielok pre voľbu poštou zo zahraničia 70 000, poštové poplatky na zasielanie zásielok do zahraničia 363 000. Musíte si uvedomiť, že aj to posielanie tej návratovej obálky tomu, kto volil prostredníctvom korešpondenčného lístka, stojí nejaké poštovné, ktoré neustále stúpa, každá krajina ho má iné. Takže to sú náklady, ktoré s tým boli spojené. Výdavky volebných komisií pre voľbu poštou, ktoré boli tu, bolo zhruba 20 000 €. Čo sa týka výdavkov, ktoré by mohli prichádzať do úvahy pri spôsobe voľby, ktorý navrhujeme. Hovoril som o tom, že tu bude nejaká odmena členom volebných komisií, tak ako boli odmeny a sú odmeny na Slovensku. Bola otázka z našej strany na Ministerstvo zahraničných vecí, ako to bude s tlačou a s doručovaním napríklad tých hlasovacích lístkov. Pre okolité krajiny si doručí Ministerstvo zahraničných vecí po vlastnej línii lístky vytlačené na Slovensku. Pre nejaké vzdialenejšie krajiny na druhej strane sveta to bude možné tým, že si ich vytlačia na danom zastupiteľstve a budú teda spôsobom elektronickým zaslané, tak, aby mal každý zabezpečenú možnosť voliť. Predpoklad a odhadované teda výdavky sú na úrovni 533 000 €, čo by bol rozdiel niekde na úrovni 300 000 € a viac. Materiálne zabezpečenie volebných komisií, nájomné za volebné miestnosti, doprava a podobne napríklad tvorí z tejto položky 161 000 €. Výdavky na to občerstvenie a to stravovanie členov volebných komisií 202 000 €, ale úplne presne to budeme vedieť povedať až v situácii, keď budeme vedieť, koľko vlastne voličov sa prihlási, že chce voliť týmto novým spôsobom a zaregistruje sa, tak ako som povedal, 40 dní pred voľbami. Teraz by som sa dotkol volebnej kaucie. Jednou zo zmien, ktorú prinášame do zákona o výkone volebného práva, je aj zmena určovania a systém výpočtu volebnej kaucie, ktorú skladajú strany. Volebná kaucia po starom bola v podstate na úrovni, nie, že na úrovni, bola 17 000 € do volieb do Národnej rady a do Európskeho parlamentu to bolo 1700 €. Už v minulosti sa sťažovali niektoré politické strany, či táto kaucia nie je vysoká. Vtedy sa tým zaoberal náš Ústavný súd, ktorý konštatoval, že v tom čase, keď ten Ústavný súd rozhodoval, tých 17 000 € bolo 25-násobok priemernej nominálnej mzdy v našom hospodárstve a povedal, že to je primeraná kaucia na to, akým spôsobom má politická strana fungovať a zložiť túto kauciu. Keď sme sa držali tohto názoru Ústavného súdu a urobili prepočet na tú dnešnú nominálnu mzdu priemernú, tak nám to vyšlo na úrovni 35 000 a to je to, čo sa mení. My nejdeme určovať teraz, samozrejme, konkrétnu sumu touto novelou. My chceme zaviesť naopak ten mechanizmus, ako sa tá volebná kaucia pri každých voľbách bude vyratávať a ten mechanizmus má byť násobkom priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve. To je to, čo sa mení. My nejdeme určovať teraz samozrejme konkrétnu sumu touto novelou. My chceme zaviesť naopak ten mechanizmus, ako sa tá volebná kaucia pri každých voľbách bude vyratávať a ten mechanizmus má byť násobkom priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve. To platí aj pre voľby do Európskeho parlamentu, kde sa vychádzalo tuším z 2,5-násobku tejto mzdy. Preto to tvorilo v minulosti a je dnes 1700 €, po novele by to bolo okolo 3500 alebo 3700 €. Môžeme diskutovať, či 25 či 20-násobok alebo aký násobok, ak bude s tým problém, pretože otvorene poviem, koaličná strana, konkrétne, ktorú tu zastupuje tých troch poslancov, pán Malatinec, má nejaké otázky k tomu, že či predsa len nejdem s tým násobkom nižšie, bude to vecou ešte diskusií s koaličnými partnermi. Finančná čiastka, ktorú skladajú tieto politické strany a kandidáti, samozrejme, sa skladá na osobitný účet. Používa sa z časti na krytie nákladov spojených aj s organizáciou volieb a od roku 2000 vlastne, odkedy sa zaviedla, pardon, tak sa v zásade nemenila. Takže si nemyslíme, že táto zmena nejakým spôsobom obmedzuje súťaž politických strán alebo účasť na samotných voľbách, reflektuje len na zmenu hodnoty peňazí, ktorá za tie roky prebehla. Vrátenie kaucie prebieha vtedy len vtedy, ak po voľbách získate aspoň 2 % platných hlasov. To platiť bude aj naďalej a prepadnutie kaucie samozrejme nasleduje, ak nedosiahnete tie 2 %. Môže výška kaucie mať sekundárne dopad aj na to, že sa volieb nebudú zúčastňovať skutočne straničky, ktoré spôsobujú zvýšenie nákladovosti volieb ako takých. Práve pre niektoré okolnosti súvisiace s tým hradením a s tým ekonomickým ohľadom na výkon volieb. No a všetko ostatné sa týka toho, že sú tam potom už určené technicko-administratívne povinnosti, ako som už spomenul v tej novele pre Ministerstvo zahraničných vecí, Ministerstvo vnútra, ako fungujú, ako sa tvorí volebná komisia v zahraničí, kto ju tvorí, do akých lehôt sa čo má splniť. Toto nebudem rozvádzať detailnejšie, ale myslím si, že som sa k tej konkretizácii možnosti volieb zo zahraničia vyjadril dosť podrobne. Na čo chcem ale na záver reagovať politicky, sú prejavy politickej opozície, slovenskej klamajúcej opozície, ináč vás nemôžem nazvať, ktoré robíte, ktoré robíte okolo tejto zmeny zase samozrejme hystériu a z vášho pohľadu dobre. A možno som sa nevyjadril správne slovensky, tak ma opravte, pani Števulová. Ako sa to povie? No. Dobre? Poprosím kľud, pán poslanec, pokračujte. Tak snažím sa, len stále majú problém a rozprávajú a narúšajú moje vystúpenie. Pani Mesterová, vás osobitne už druhýkrát upozorňujem, že porušujete rokovací poriadok. Nech sa páči, pán „Nevezmú nám voľby, tentokrát ide o veľa“. Zopakujem, lebo ma nepočúvajú progresívci, to je ich heslo. Myslím, že pán Šimečka. „Nevezmú nám voľby, tentokrát ide o veľa. Idú nám zrušiť voľby, voliť nám nezakážu. Chcú obmedziť volebné právo, určovať, kto môže a kto nie voliť. Chcú sa zabetónovať, nevezmú nám demokraciu.“ No, tak pozrime sa, kto to kričí a ako inak toto nazvať, ak nie číro-čírym klamstvom. Ale to už je pre vás tak charakteristické, že vy v podstate každý verejný výstup, a vidím, že tu už sedí aj predseda Progresívneho Slovenska pán Fecko, a včera som vás púšťal z tej tribúny, čo ste rozprával, to sú číro-číre klamstvá. Pretože výkon volebného práva zo zahraničia sa mení na iný spôsob, než tu bol, ale sa neruší. Nikomu tie voľby neberieme. Urobíme ho tak, aby bol v súlade s ústavou. A výroky o tom, že vám berieme nejaké voľby, nie sú pravdivé. Sú zavádzaním. Sú zavádzaním. Snažíte sa zase vo verejnosti vyrobiť nejakú kauzu alebo tému, ktorá potom opäť je len cestou k šíreniu nenávisti, ničoho iného. Vy, ktorí sa tu tvárite za tých, ktorí v politike pôsobíte akýmsi spôsobom upokojujúcim, tak samozrejme, že to nie je pravda. Kde môžete, tam prídete s klamstvom a verejnosti ponúkate zavádzajúce informácie. „Idú nám zrušiť voľby.“ A ja som to hovoril, keby sme išli extrémnym spôsobom, ako to je vo Francúzsku, ktoré som tu čítal prvé, a zrušili túto možnosť, tak by ste hovorili určite pravdu, ale pravdu nehovoríte. Môžete byť kľudné, pani poslankyňa. Nič som... Nech sa páči, pán podpredseda. Pani poslankyne a páni poslanci alebo páni poslanci. Neviem, či ste páni pani niekedy, ale čo, čo urobím? Budem, budem, budem tu z tohto miesta sa snažiť to vaše vystúpenie narúšať rovnakým spôsobom. Som zvedavý, aké budú reakcie potom. Vy nedokážete byť chvíľu ticho. Vy ste normálne ako piataci v základnej škole, ktorí majú problém udržať sa chvíľku v pozornosti a počúvať. Robte si poznámky a potom tu máte, pani poslankyňa Juríková, 20 minút na to, aby ste rozprávali. A ja vás nebudem rušiť pri tom vystúpení, hoci budete každú tretiu vetu klamať. Chceme sa zabetónovať. Dosah volieb zo zahraničia som tu popísal štatisticky. Štatistici hovoria, samozrejme, že je to niekde na úrovni 1 %. Ale čo treba povedať? Čítal som zaujímavý komentár, že keď by sme uplatnili na obsadenie tohto parlamentu výsledky volieb zo zahraničia, tak by tu sedelo zo 150 mandátov 118 poslancov Progresívneho Slovenska na štýl severokórejských volieb. To len, aby ste vedeli. Jasné, jasné. Štatisticky to samozrejme nevychádza. Viacerí vám povedia, že výsledky sa môžu od toho štandardu, ktorý dosiahnutý bol na Slovensku, líšiť, ale nie tak, ako sa stalo teraz. Čo je pre mňa prvý predpoklad toho, že tie voľby neboli riadne vykonané podľa ústavy, ale boli podvodné a boli zmanipulované. A že vy máte, že vy máte tendenciu manipulovať voľby, veď to všetci vieme. Prosím. Prosím, prosím, pani poslanci, osobitne z PS na čele s pani Mesterovou. Prosím, kľud a nechajte vystupovať pána podpredsedu. Nenarúšajte priebeh a ešte raz vás vyzývam, vyneste tie hárky vonku. Dobre, pani Mesterová? Nech sa páči. Pani, páni poslanci z Progresívneho Slovenska, ja vám fakt tu predvediem o chvíľku, ako to vyzerá, keď neumožňujete vystúpiť poslancovi. Budem riskovať to upozornenie, to je jedno. Pán Vančo, veď ja s vami nediskutujem, ja vystupujem v rozprave a rozprávam svoj názor a vy si ho potom komentujte. Vy si ho komentujte. Pokiaľ ste si nevšimli, pán poslanec uvádza zákon. Nechajte ho uviesť zákon. Môžete sa prihlásiť do rozpravy, dobre? Nerobte z toho kabaret, hoci to od rána prenášate a potrebujete cirkus. My vám nenabijeme zbrane a nevyprovokujete nás. Dobre? Pán „Nie, veď ste...“ Vy ste, pán Hargaš, na vašom mieste by som sa vôbec nesmial, dobre? Dobre? No, počul som o vás dosť. Nech sa páči, pán poslanec. Pani poslankyňa Plaváková už mi tu ponúka, že to je vlastne moje posledné vystúpenie, takže chcem jej poďakovať, že ma na to upozornila. Predpokladám, že ma vonku asi zrazí auto alebo máte na mysli... Ale veď to je... Ja nemám problém, ja nebudem mať problém sa prispôsobiť rokovacímu poriadku. Vidím, problém máte vy. Vy nebudete dodržiavať ani nový rokovací a nedodržiavate ani tento rokovací poriadok. A posledná poznámka k tomu, že prečo si myslím, že tá voľba mohla byť manipulovaná, podvodná a hlavne zo strany Progresívneho Slovenska. No, preto, lebo vy to máte v génoch. Vy ste... U vás je už preukázané, že vy neviete voľby vyhrať férovo. Vám musia pomáhať zahraničné vlády, vás musia financovať mimovládky a toto sú fakty, ktoré neviete zmeniť. Ja viem, že vás to vyrušuje, pretože snažíte sa to prekryť rôznymi... Nemôžem vystupovať, pán predseda. Ja viem. Pozastavujem vystúpenie pána navrhovateľa. Opakovane ste, pani Mesterová, ako predsedníčka poslaneckého klubu PS, narúšala priebeh rokovania, vniesla ste vizuálne pomôcky. Ja som vás upozornil v zmysle rokovacieho poriadku § 32, vás vykazujem z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tomto dni. Prosím vás, opustite miestnosť a zoberte si vizuálne pomôcky. Opätovne vás vykazujem, pani poslankyňa Mesterová, z pôdy Národnej rady, z rokovacej sály. V zmysle rokovacieho poriadku som povinný prerušiť rokovanie. Zvolávam vás z tejto sály na tento deň. V zmysle rokovacieho poriadku zvolávame poslanecké grémium na 11:00. Pána predsedu zastupuje poverený podpredseda pán Žiga, ktorý sa následne s tým vysporiada a verím, že využijete čas na ukľudnenie v sále. Pani Mesterová, dnešný deň nemáte čo robiť v rokovacej sále. Ďakujem.

Voliť zo zahraničia o voľbu prezidenta. Čo je opäť v rozpore s tým, čo ste tu kričali na námestiach, k čomu sa tiež neskôr vyjadrím. Ďalšie zmeny súvisia s tým, aby boli tieto zmeny, ktoré sú navrhované, najmä čo sa týka toho spôsobu na našich veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch, technicky a administratívne zo zákona pokryté a ho určujú, aké úlohy a čo konkrétne plní a za čo zodpovedá pri organizácii týchto volieb. Nový subjekt, ktorý do toho vstupuje, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a samozrejme istým spôsobom sa upravuje aj kompetencie Ministerstva vnútra. Sú to predovšetkým tieto dva štátne ústredné orgány štátnej správy, ktoré sa na tejto voľbe zúčastňujú a ju vlastne aj zabezpečujú. Na úvod by som si dovolil zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne z čl. 74, ktorý rieši aj otázku volieb a citácia znie: „Poslanci, má sa na mysli do Národnej rady Slovenskej republiky, sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním podľa zásad pomerného zastúpenia. Podrobnosti o voľbách ustanoví zákon.“ My ideme teda meniť a upravovať niektoré veci, ktoré sa týkajú zákona o podmienkach výkonu volebného práva. A to aj preto, že tie základné požiadavky ústavy, ako je predovšetkým priamosť vo voľbách a tajné hlasovanie, nie sú napĺňané súčasným stavom a to umožňuje, sa ma často pýtajú aj médiá, že tieto voľby môžu byť vykonané v rozpore s ústavou, v rozpore s predpokladanými pravidlami všeobecných, rovných, priamych a tajných volieb, pretože neviete s istotou zaručiť, do akej miery korešpondenčný lístok vkladá do obálky a vyjadruje názor na tom korešpondenčnom lístku tá osoba, ktorá je evidovaná ako volič. Kdežto pri priamych voľbách, ktoré si vykladáme, a nie ja, ale právo spôsobom, to je zabezpečené tak, že prídete so svojím dokladom totožnosti. Volebná komisia skontroluje vašu totožnosť. Je nepochybné, že ste to vy, kto idete voliť. Nie je to nikto iný, kto by za vás ten korešpondenčný lístok do tej obálky zalepil. Idete za plentu a tajným spôsobom odvolíte v rámci toho, ako to požaduje ústava. Keďže toto voľba formou korešpondenčného lístku nezaručovala, tak sme sa rozhodli a je to jeden z dôvodov, pre ktorý chceme túto zmenu uskutočniť. Ja sa k tým zmenám alebo prečo to robíme, vyjadrím ešte tiež podrobnejšie. Otázka tajného hlasovania je samozrejme na každom z nás. Kto chce zachovať si svoju tajnosť, tak sa o tom ďalej nevyjadruje, ale voľba za plentou mu umožňuje, že nikto sa nedozvie o tom, ako volil a komu svoj hlas dal. Naopak, ak príde návratová obálka s korešpondenčným lístkom, kde je jeho totožnosť a ktorú administratívne spracováva určite viacero úradníkov, dá sa ľahko zistiť, kto akým spôsobom volil, čím nie je naplnená táto tajnosť, takže preto sa pristavujem aj pri tom tajnom hlasovaní a pri tej tajnej voľbe. Chcel by som vám na úvod priviesť alebo uviesť niekoľko čísel štatistických k voľbám, ktoré sme mali naposledy zo zahraničia a rozprávame sa o voľbách parlamentných v roku 2023. Ministerstvo vnútra zaregistrovalo v tom čase 58 779 návratových obálok od voličov, ktorí hlasovali poštou zo zahraničia. O voľbu však požiadalo dokopy 72 993 voličov. Keby som to mal vyjadriť percentuálne, tak z tých, čo požiadali o voľbu zo zahraničia, volilo 80,5 % zaregistrovaných voličov. A preto sme sa pýtali, že čo je s tým zvyškom. Čo sa stalo s tými korešpondenčnými lístkami a s tými hlasmi? A dostali sme odpovede, že ešte teraz chodia. Išiel sa rok 2026 a niektoré obálky prichádzajú teraz. Môžeme si položiť otázku, prečo je to tak? Odpovede sú rôzne, pretože základným, základným problémom je, že pošta, ktorá vykonáva toto doručovanie, nie je spoľahlivá. My tu dnes máme v severských krajinách dokonca krajinu, ktorá tuším už svoju národnú poštu zrušila úplne. Aj tak by nás čakala pravdepodobne táto zmena, pretože svet sa vyvíja, technológie prichádzajú a ja viem, že mi tu poviete, že Estónci volia z mobilného telefónu, ale chcem povedať, že práve korešpondenčná voľba sa javí ako nespoľahlivá. Mnohí z tých voličov poslali lístky pravdepodobne po termíne a preto dochádzajú až teraz. Ja neviem, či prešli poštami viacerých krajín, ale je to tak. Možno, že sú tu aj voliči, ktorí poslali v riadnom termíne návratovú obálku, aby bol ich hlas započítaný a nebol. Prišla dávno po voľbách, čiže, aby ste vedeli, 20 %, 20 %, skoro 20 % zaregistrovaných voličov nevolilo, alebo sa ich voľba nedostala včas do súčtu výsledkov volieb v roku 2023. Najviac návratných obálok prišlo na Ministerstvo vnútra z Českej republiky, kde ich bolo z toho počtu, ktorý som tu prečítal, 23 486, čo je skoro 50 %. Nasleduje Spojené kráľovstvo, kde ich bolo 6 238. Nemecko 5 546 a v prvej desiatke sú ďalej krajiny ako je Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko, Spojené štáty americké, Írsko, Belgicko a tak ďalej. Všetky návratné obálky boli priebežne ukladané do zapečatených schránok a spracovávali sa zo zahraničia na 18 osobitných okrskových volebných komisiách. Treba tiež povedať, že prvýkrát mohli voliči voliť v roku 2006 zo zahraničia a že počet zúčastnených voličov v roku 2023 bol rekordný, najvyšší a s tým, že sa očakáva, že toto číslo môže samozrejme ešte narastať, ale už len minimálne. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že toto číslo, ktoré bolo zdokumentované pri roku 2023, bolo použité aj pre nejaké odhady, ako zabezpečiť nasledujúce voľby v roku 2027 v tej podobe, v akej ich my navrhujeme, aby sa uskutočnili. Ak sa dotknem ešte štatistiky alebo niektorých údajov, tak by som vám rád povedal, aká je úprava voľby zo zahraničia v niektorých členských krajinách, prípadne krajinách sveta, pretože voľbu zo zahraničia nemajú všetky krajiny, členské krajiny Európskej únie. Francúzsko. Nie je možné voliť zo zahraničia. Zrušené to bolo v roku 1975 a to je dôležité, čo poviem, kvôli podozreniam z podvodov. Aj tam sa rozhodli neupraviť voľbu a umožniť ju na zastupiteľstvách, ako to ideme my. My nerušíme voľbu, zopakujem to druhýkrát a budem to opakovať ešte viackrát. Ale tiež pripustili, že táto voľba pripúšťa a sú tu možnosti podvodov. Dánsko, žiadna voľba poštou, ak občan žije dva roky mimo Dánska, stráca volebné právo dokonca. Kým sa nepresťahuje naspäť. Írsko, voľba poštou len pre diplomatov, vojakov, respektíve chorých. Trvalý pobyt v Írsku nevyhnutný.