49. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Nedá sa mi do tejto rozpravy nezapojiť, aj keď myslím, že budem dneska ešte hodinu rozprávať na túto tému, takže možno aj je o čom rozprávať, lebo, že naozaj tak, ako pristupujeme k tejto téme, to je nonsens. To je úplný nonsens. Viete, ja sa celkom práve v tom céčku, čo máte, nestotožňujem s tým, že treba vyčleňovať na to peniaze, lebo však máme z eurofondov viac ako 900 miliónov vyčlenených na riešenie tejto problematiky. Problém je, že to nerieši kompetentný človek. On vôbec tomu nerozumie, ale pochopiteľne, že tomu nerozumie, pretože nikdy v živote v tejto problematike nerobil. On je muzikant, on hral a teraz jediné, jediná jeho kompetencia, že je Róm. To znamená, že je Róm, že to bude vedieť robiť. To nie je pravda. To ako keď niekto povie, že ja viem, ako funguje jadrová elektráreň, lebo ja bývam blízko jadrovej elektrárne. No nevie, ako funguje jadrová elektráreň. Ten človek musí byť vzdelaný, musí mať skúsenosti, musí mať zručnosti, manažovať ženské zručnosti a tak ďalej a takýto človek dokáže riešiť veci. Bo viete, bo keď my máme splnomocnenca vlády pre Rómov a má 900, viac ako 907, myslím, že miliónov tam je, plus spolufinancovanie, tak naozaj nastaví tie programy na tie skutočné, na tie skutočné veci. Lebo my máme národné projekty, terénna komunitná práca, potom máme terénna práca, komunitná práca, potom máme rozvojové tímy, potom máme asistentov učiteľov. Povedzte, prečo tí ľudia nerobia preventívnu činnosť vo osadách? Prečo neupozorňujú tých, prečo ich neškolia? Prečo im neukazujú, že moment, problém? Lebo naozaj tí ľudia nevedia, že v takej neznalosti, neinformovanosti, neskúsenosti oni sa dostanú do tých havárií, do ktorých sa dostanú. Prečo nemáme vyčlenených? My tu každý rok riešime nejakú haváriu a my nevieme, odkiaľ zobrať naozaj pár tisíc ľudí a kde ich potom ubytovať, keď vyhoria. Však sme ľudia, sme v strednej Európe, tak keď niekto vyhorí, tak musíme mu dať nejaké náhradné ubytovanie. Lebo keď im tie deti zoberieme a dáme do detského domova, tak štát jedno dieťa stojí 17 000 €, 17 000 € preboha, tak im dajme nejaké normálne ubytovanie, nejakú unimobunku minimálne zateplenú a na 100 to vyjde sakra lacnejšie. Ale na to tiež by mal byť vyčlenený nejaký fond na také havarijné situácie, že tých ľudí vieme poriešiť. A nám sa to stále dookola opakuje a nikto taký fond nevyčlenil a nenastavil nejaké pravidlá. A potom splnomocnenec vlády dá zo svojich peňazí cez ministerstvo sociálnych vecí organizácii, ktorú založil a dlhé roky viedol, ktorú previedol na svoju manželku, keď sa stal splnomocnencom, 749 000 €, 749 a povie, že to je v poriadku. Povie, že to je v poriadku. A cieľom toho projektu nie zamestnať ľudí alebo urobiť niečo užitočné, aby tí, čo budú chodiť na to školenie, zopár z nich, myslím, že 17 jedincov, sa nejako zamestnalo. Alebo projekt, ktorý sme zastavili za 17 miliónov pre 200 ľudí, aby tých 200 ľudí získalo základné zručnosti. 17 miliónov? A viete, komu mal ísť ten projekt? No, nedozvieme sa to. Máme len indície, pretože sme ho pozastavili, lebo sme na to prišli včas. Veď ja sa tu cítim ako strážny pes. Naozaj ako strážny pes, lebo keď niečo objavím, ja chápem, že problematika európskych fondov je problematika, v ktorej sa pohybuje úzka skupina ľudí. A keď sa jedná ešte o problematiku európskych fondov na rómske komunity, to je ešte užšia skupina ľudí, takže chápem, že proste málo ľudí sa tomu venuje, málo, málo ľudí si to nejak naštuduje a prečíta, ale viete, ja, keď začnem bušiť do nejakej hlúposti, tak oni nakoniec tú hlúposť rušia. To znamená, a to teraz či je to mediálny dom, či je to sadenie stromčekov, či je to informatívne stretnutia pre sociálne podniky alebo tie projekty, ktoré sa... Ale keď neskoro na to prídem, ako keď dal manželke tie peniaze, tak proste ten projekt tam majú. Čiže my tu nemáme problém, že nemáme peniaze. My tu máme problém, že to vedú nekompetentní ľudia, ktorí majú za sebou zástup zlodejov, ktorí idú tie peniaze ukradnúť. Organizácii, ľudí a tak ďalej. Oni jednoducho tie peniaze idú ukradnúť. A keď im na to zavčasu prídete, tak oni tie peniaze neukradnú, lebo proste mediálna sila ich jednoducho od toho odplaší. Ale keď prídete neskoro, tak je to tak. Takže naozaj toto je problém našej krajiny. Nie, že nemáme peňazí. Máme peňazí na to habadej. Zlodeji, nekompetentné rozhodovanie a zakrývanie, keď prídete na nejakú krádež alebo na nejakú zlodejinu, tak miesto toho, aby niekto bol za to potrestaný, tak jednoducho ešte zakrývanie a hovorenie, že to je v poriadku. To, že jeho žena dostala dotáciu vlastne z jeho peňazí, že to je v poriadku. Pane Bože, to kde žijeme? V nejakej Burkina Faso alebo kde? Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Kosová, s faktickou poznámkou.

Pekne za slovo. Pán Ledecký hovorí veľmi správne. Áno. A mali sme k dispozícii posledné programovacie obdobie 907 miliónov €. A ja si spomínam na to, že keď sa tento budget vyrokoval, tak sme hovorili, že to bude naozaj historická príležitosť, ako môžeme s touto témou pohnúť dopredu. Ale stalo sa to presne, čoho sme sa obávali, že vôbec neznie tá otázka, koľko peňazí máme. Ale otázka znie, čo s tými peniazmi dokážeme urobiť. A popritom, čo hovoril pán Medvecký, je aj jedna veľká pravda, že my máme naozaj veľký problém s tým, že my nedokážeme robiť tvrdé investičné a infraštruktúrne projekty. My väčšinu tých finančných prostriedkov naozaj vyhodíme na dopytovo orientované projekty, tzv. mäkké projekty. Čo sa týka ale bývania, ktoré je základom pre vôbec naštartovanie inklúzie komunít, tak viete, koľko sme na túto oblasť vyčlenili finančných prostriedkov? 22 miliónov. Myslíte si, že to je dostatočná čiastka? A teraz sa dostávame k tomu bodu C. My sme tam nenapísali, aby vláda vyčlenila dostatočné množstvo finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. My sme napísali iba, aby vyčlenili tie peniaze a je mi úplne jedno, skade to zoberieme, či to zoberieme z Európskej únie, ale preboha, nie 22 miliónov. My potrebujeme aspoň 200 miliónov alebo 400 miliónov. Aj to bude málo na to, aby sme sanovali tie problémy, ktoré sú s bytovou otázkou v jednotlivých osadách. To je ten problém. Takže keď hovoríme o komplexnom pláne a o naozaj funkčnej stratégii, tak to nemôže byť o 22 miliónoch z budgetu 907 miliónov, kde sa nerobia infraštruktúrne projekty, to znamená voda, kanalizácia, vysporiadanie pozemkov, vlastne vôbec nič. A robia sa len dopytovo orientované projekty, kde sa zamestnávajú sociálni pracovníci stále viac a viac, ktorí v podstate udržiavajú

Riešenia máme, ponúkame ich, ale márne. Ja to poviem za rezort školstva, ktorý nedokáže túto vec vyriešiť samostatne, aj keď pán minister Drucker to predstiera, že to tak je. Toto musí byť ruka v ruke, poskytnutie príležitosti na postupný nábeh na získanie pracovných návykov tých, ktorí ich nikdy nemali. To znamená nie z nuly na 100 a viniť ich, keď to nedokážu. Ten, kto vydrží, zvyšuje sa mu gáža, zvyšuje sa mu úväzok, dáva sa mu príležitosť, podmienená príležitosť na získanie bývania, na ktorom participuje vlastnou prácou za podmienky, že dieťa prichádza do komunitného centra, povedzme medzi omami, detské skupiny, čokoľvek, peniaze na sociálnych pracovníkov, terénnych pracovníkov, ktorí sprevádzajú týchto ľudí. Nech sú zaplatení extrémne dobre. To je úplne jedno. To sú dobre vynaložené peniaze. Nech sú to opatrenia adresné a nie plošné. Tých 1500 učiteliek materských škôl, ktoré pán minister napočítal, že treba na plošné zavedenie povinnej dochádzky od troch rokov, keby boli použité tie personálne a finančné zdroje na to, aby sa pomohlo tam, kde to treba, adresne, aby ľudia, ktorí chcú nestratiť svoju identitu, ale pomôcť im vyjsť z pasce generačnej chudoby, a zopakujem to, spojením zdravotníckej starostlivosti, hospodárskej príležitosti na ich úrovni, tak ako to dokážu urobiť. Máme také príklady školskej, vzdelávacej, rannej starostlivosti o deti, sociálnej, tak toto je recept. V dvoch minútach sa nedá bližšie popísať, ale viackrát sme o tom hovorili aj na školskom výbore, aj priamo s ministrom a Markom. Nie. Pani poslankyňa Bajová Holečková, nech

Pekne. Ja pochádzam z obce Kozárovce a nechcel sa úplne vyjadriť k tejto téme, ale teraz, keď to Vladko to tak emotívne povedal, tak naozaj ja zdieľam s ním ten ten ten hnev, chvíľami je to smútok a z toho, kde sa vlastne posunula táto problematika, lebo ona sa neposunula nikde. Ja som pôsobila aj v mojej obci ako ako poslankyňa. To je 13 rokov, 13 rokov a my sme sa neposunuli, že absolútne nikde, že mohla by som tu rozprávať príbehy o tom, ako tá samospráva je naozaj, že nechaná napospas všetkého. Robte, čo, čo môžete, len nejako ako akože žite tam, hej? A pritom kopa kopa peňazí, ktoré, ktoré sú určené na pomoc vo vylúčených komunitách, premrhali, zmizli a je to je to fakt, že je to strašné. My naozaj jediné, čo máme za 13 rokov v tej našej obci, sú mopsovi, hej? To si hovoríme, že super, toto funguje. No máme jednu jedinú vec, ktorá akože funguje, aj to vždy čakáme, či bude predĺžený projekt, či nebude predĺžený. Akože fakt je to, že, že zúfalé. A normálne, keď si teraz predstavím, viete, ja som ja som robila na rozvojových projektoch. My sme realizovali vodovody v Afrike. A teraz sa hovorí, že my 13 rokov v našej obci sme pre nie schopní zabezpečiť vodu. A ja si pamätám presne z tej Afriky, vždy sme hovorili, že čo je základ všetkého od hygieny, aj voda, že tam sa začína ten ten život. A my v Európe v súčasnom storočí nie sme schopní zabezpečiť vodu, kde ešte už nehovorím o bezpečnom bývaní a tých tých ďalších veciach. Čiže naozaj, Vladko, zdieľam s tebou tento rozhorčenie, ten smútok a fakt je neuveriteľné, že roky rokúce na post splnomocnenca nedokážeme dostať niekoho, kto konečne túto problematiku nejakam posunie. Pán

Ledecký, ďakujem za tvoj príspevok. Máš skúsenosti s touto problematikou a ja chcem zareagovať na to, čo si povedal, a pýtať sa, prečo na prevenciu situácií, ako je tá, na ktorú teraz spomíname v tomto uznesení, nie je vyčlenený nejaký špeciálny fond. Aj keby ste v koalícii nechceli dať na to peniaze zo štátneho rozpočtu, ako bolo povedané, na rómsku problematiku je vyčlenených 900 miliónov €, to je obrovská suma. Podporujú sa terénni pracovníci, prečo terénni pracovníci nekomunikujú preventívne opatrenia v osadách? V čom je skutočný problém, koaliční kolegovia? Kolega Ledecký povedal aj to, že vedú to Bolo povedané, na rómsku problematiku je vyčlenených 900 miliónov €, to je obrovská suma, podporujú sa terénni pracovníci, prečo terénni pracovníci nekomunikujú preventívne opatrenia v osadách? V čom je skutočný problém, koaliční kolegovia? Kolega Ledecký povedal aj to, že vedú to, že podľa neho je problém v tom, že to vedú nekompetentní ľudia, za ktorými sú ľudia, ktorí chcú tie peniaze ukradnúť. Vy to ako vidíte, koaliční kolegovia? Veľmi rád by som počul vašu odpoveď. Na výbore bolo mlčanie. Mne to pripomína trochu situáciu, ktorú máme v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a ministra Takáča, ktorý sa tvári, že problémy v agentúre nie sú, hoci všetci vidia, že sú. Vidia to farmári, vidíme to my v opozícii, vidí to Európska komisia. Vidíte to aj vy v koalícii, keď sa s vami individuálne rozprávame, ale minister sa tvári, že problém nie je. Vy predsa tiež nemôžete nevidieť tie problémy, na ktoré upozorňuje aj toto uznesenie. A tak sa pýtam, prečo ich nechcete riešiť aj tu na pôde parlamentu? Prečo ich nechcete riešiť v exekutíve a v teréne? A ak to nechcete riešiť tak, ako navrhujeme my v opozícii, aké sú vaše riešenia?

Kolega Ledecký, ďakujem ti za toto aj veľmi trefné zhodnotenie situácie a prinesenie ďalšej perspektívy. Naozaj suma 907 miliónov, veď to by to je naozaj generačná výzva, že to sme tu mali obrovskú príležitosť, ako sme v podstate mohli skončiť s osadami, ktoré nie sú hodné krajiny Európskej únie v 21. storočí. A čo sa s tým stalo? To je, keby sa naozaj podarila vyriešiť otázka bývania Rómov, toho, aby neboli segregovaní, aby mali prístup k dôstojnému bývaniu, k vode, tak vyriešime množstvo problémov a nevidíme takéto tragédie. Zlepšil by sa prístup ku školskej dochádzke, zlepšila by sa možnosť ľudí zamestnať sa, lebo však, keď nemáte, keď vašou dennodennou starostlivosť, teda dennodennou úlohou je zohnať pre deti nejaké drevo, aby ste si zakúrili alebo vodu, aby sa mali čo len malé deti kde umyť. Však ja mám teraz 11-mesačnú dcéru, tak vidím, že aká je to spotreba vody udržať vlastne také bábätko v hygiene. A neviem si predstaviť, že by som takéto niečo robila v osade, že by som v osade existovala v nejakej chatrčke, kde ju budem učiť chodiť alebo čítať alebo písať popri tom, ako sa snažím zabezpečiť úplne, že elementárne prežitie pre to dieťa a zvyšok mojej rodiny. Toto treba vyriešiť. 907 miliónov tu je a my trestuhodne zlyhávame ako krajina. To je naozaj zahanbujúce.

No od roku 1995 som bol doslova do písmena v každej osade na Slovensku rómskej a v niektorých je to úplne strašné. A môžem vám povedať, že keď sa stane takáto tragédia, tak Rómovia majú takú naozaj jednu vlastnosť, že tie deti sú pre nich naj. To ako naozaj musí byť obrovská výnimka a tam to je trošku psychického pôvodu potom, ale vo všeobecnosti naozaj deti sú pre nich nepoškvrnené. To, čo povedal premiér, je jeho karma, ale ja chcem povedať, že pán Ledecký, viete, ja vás, ja som sledoval vašu prácu aj predtým ešte, teda keď ste boli Za ľudí a aj predtým. A to vaše vystúpenie bolo veľmi silné, veľmi emotívne, veľmi dôrazné, dôsledné. Hovoril ste veľmi nahlas. A som rád, že vás nikto mne tu nebude označovať za agresora, že ste agresívny, lebo ste tu kričal. Ale toto sa mi, mne sa toto páči. Mne sa páči emócia. Viete, vystúpiť a povedať, že no mali by sme s tým niečo robiť, tak to robme, lebo toto budeme robiť a to bude dobré, to tak to nie. Mne sa toto páčilo. To bol vox populi, vox Dei. Povedali ste to otvorene, povedali ste to úprimne. Mne sa to veľmi páči. Ja hovorím, že aj pani Mesterová je tento typ človeka, ktorý takto vystúpi a na to ste prišli do parlamentu, teda na to sme prišli do parlamentu, aby sme sa vyjadrovali k veciam, ktoré sú veľmi dôležité a každý z nás má právo vyjadriť svoj názor. Mne sa to veľmi páčilo. Chválim vás za to. Ale chcem povedať jednu vec, že viete, ako tá vaša emócia bola super, ale nikto z nich si tú emóciu nezoberie. Nikto z nich váš hlas nevypočuje, ale, teda myslím koalíciu, ale hovorili ste o pre tých, pre ktorých to patrilo. Ďakujem. Bolo to výborné.

Kolegovia, kolegyne, dámy a páni, mám osobitný vzťah k rómskej problematike. Môžem túto faktickú poznámku brúsiť, ale predpokladám, že by vám nikto nerozumel. Môžem pokračovať?

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že je veľmi dôležité to, čo tu zaznelo. Tie tragédie. To je škvrna podľa mňa. Na rukách všetkých, ktorí s touto témou nehýbu a nerobia nič, hoci majú v rukách príležitosti aj peniaze. Pohnúť tým, ale aj, ako tu povedala aj kolegyňa na začiatku, máme na Slovensku asi pol milióna vlastne Rómov a z toho 1/3, necelá 1/3 vlastne žije v takýchto ťažkých podmienkach, v segregovaných oblastiach, v chudobe. A to naozaj nie je taká veľká skupina obyvateľstva, s ktorou by sme si s takým balíkom peňazí, ako je skoro miliarda eur, nedokázali poradiť. A keď sa bavíme o množstve vlastne tých chatrčí, ktorých sa potrebujeme zbaviť, to je to ešte menšie číslo. Tam sa naozaj bavíme v niekoľkých desiatkach tisíc, ktoré potrebujeme vymeniť za nejaké dôstojné bývanie. Hlavne, ako povedala aj kolegyňa Števlová, bývanie, kde je prístup k teplej vode, kde majú ľudia kúpeľňu, lebo my od nich chceme, aby tie deti chodili do školy. My od nich chceme, aby tie deti, aby tí dospelí chodili do práce. Ale ako si môžu nájsť prácu, keď sa nevedia umyť, keď nevedia vlastne dodržiavať hygienu? No nikto ich do tej práce nevezme, keď nevedia vlastne zabezpečiť toto. To je tá asistencia, ktorú potrebujú. Aj tie deti, keď sú zavšivené, no viete, ako sa k nim v tej škole budú správať? Viete, akú segregáciu zažívajú? No a my od nich chceme, aby chodili do školy, aby si plnili povinnosti. Keď nie, tak tu sa vyhráža koalícia, že toto im vezme, toto im vezme, nechaj ich hladovať. Nedaj im ani euro, aby tam, ja neviem, pomreli, fakt. Ale nepozerajú sa na to, že to kľúčové, čo potrebujú, je naozaj prístup k vode a prístup k teplu, ktoré bude bezpečné, aby sa nediali tragédie, kvôli ktorej sa rozprávame o tejto téme. A ja som rada, že to tu zaznieva.

Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len k dvom veciam. Prvá je, že, no, že aj, keď ideme riešiť tú problematiku, tak musíme sa na to pozrieť z profesionálneho hľadiska a, keď tu bolo spomenuté bývanie, tak na Slovensku máme 3000, 3000 kolíb alebo nevhodných bývaní a, keď si zoberieme programy, ktoré tu bežia a ktoré bežali a ktoré sa aj osvedčili, tak za 100 miliónov by sme vedeli vyriešiť bývanie všetkých kolíb na Slovensku. My máme cez 907 miliónov, či 908 miliónov a 100 miliónov nám treba na vyriešenie toho. Ale nie, my namiesto toho, aby sme to riešili, my povieme, že dáme 20 miliónov na mediálny dom a ľudia pijú vodu z potoka. Ach, akože ste a, ktorý kompetentný, vysvetlite mi, ktorý kompetentný človek toto môže navrhnúť? Veď a ešte splnomocnenec vlády, ktorý má túto problematiku na starosti, veď ja by som sa hanbil na jeho mieste. Ja by som sa prepadol pod zem. A takýchto rozhodnutí je 10, 20, kde by som sa prepadol pod zem, čo on ich urobil a, keď sa mu na to prišlo, ešte to obhajuje. Hanba. Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať