6. schôdza

Pán Viskupič, ďakujem pekne. Pán Viskupič, vaše pripomienky sú z istého pohľadu opodstatnené, najmä keď ten uhol pohľadu môže byť opozičný. Avšak k meritu veci. Aké majú dnes mladí ľudia možnosti, keď si chcú založiť rodinu a chcú opustiť mama-hotel, majú možnosti ísť do seriózneho nájomného bývania? Minulý týždeň sa vám tu, sa nám tu vykrikovalo, že sme podviedli ľudí vo voľbách a neplníme sľuby. Po troch týždňoch už nás bilancujete. A dnes kritizujete zase, že plníme sľub.
Spomeňme si ale na vaše programové vyhlásenie vlády v súvislosti s nájomným bývaním. Kde je tých 20-tisíc nájomných bytov ročne postavených na Slovensku? Koľko sa ich reálne postavilo? Áno, viem, žiadna vláda to uspokojivo neriešila. Ale práve tá vaša si na tom postavila časť volebnej agendy. Keby bol dostatok nájomných bytov, či už štátnych alebo mestských, vaše pripomienky by boli plne oprávnené. Ale nie sú postavené. A ísť do nájomného bývania do súkromných nájmov? Tie sú finančné mrzačenie všetkých tých najslabších mladých ľudí. Do takých podmienok majú ľudia privádzať deti? Keď nemajú žiadnu istotu, kedy a o koľko sa im zvýši nájom, kedy príde žiadosť k vyprataniu bytu, k uvoľneniu a výmene nájomníka. Toto sú dnes smutné reálie mladých ľudí.
Takže táto pomoc má opodstatnenie aj s tým, že je limitovaná tým 1,6-násobkom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne za pripomienky. No v prvom rade poviem, že škoda, že sme, poviem, my všetci politici neradili klientom pred tými tromi rokmi, keď si brali polpercentné úročenie a trojročnú fixáciu, že teda si mohli zobrať desaťročnú kľudne za 0,9 alebo 1,1, ako to bolo dostupné a dnes by vlastne to štát nestálo nič, ľudia by boli spokojní a situácia by bola lepšia. No tak holt, stalo sa, nestalo sa.
No dobre. To, čo ste ale povedali, pán Šalitroš, že teda koho sa to týka, no veď v poriadku, veď to som ja povedal, aj to nami, nami prezentované riešenie by presne takéto situácie pokrývalo, samozrejme, pri tom vysokom percentuálnom nárast proste by trebalo pomôcť, áno? Keď sú také prípady, je ich asi jedno percento, tak tam treba pomôcť a my sme teda navrhovali inak, bez použitia verejných zdrojov.
No a čo sa týka tých úrokových sadzieb, tak v podstate som rád, že pripúšťate, že teda sa to môže stať, je to úplne prirodzené, hej? Tvrdíte teda, že ten problém je menší. No uvidíme, trh ukáže, ale teda vidíte, že aj vy pripúšťate, že toto, takáto forma pomoci vie mať vplyv na rast úrokov, vie a obávam sa, že bude zásadný, že bude prevyšovať poskytnutú pomoc.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel položiť pánovi ministrovi jednu otázku, už som sa ju pýtal v rozprave ku skrátenému legislatívnemu konaniu k tomuto bodu, že aký problém tuto riešite, pán minister? Pretože ja, ja ho nevidím. Strana SMER už v predvolebnej kampani avizovala, že sa jedná o obrovský problém a potrebuje zachrániť státisíce ľudí pred, pred katastrofickými dopadmi hypoték. Z môjho pohľadu to bolo skôr šírenie poplašnej správy ako, ako skutočného problému. A konštatuje to aj Národná banka Slovenska: „Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky. Ani mierny nárast do roku 2026 sa stále nebude vymykať dlhodobým priemerom." Ten vrchol, ktorý nastane niekedy ku koncu roka 2026 a ´27, kedy budú tie refixy hypoték kulminovať, sa dostane niekde na úroveň 2,5 % tohto, tohto rizika, čo je ešte stále v rámci, v rámci dlhodobého priemeru. Tak prečo sme, prečo sme takýto problém neriešili doteraz a zrazu je to väčší problém ako, ako kedykoľvek predtým? A teda nesúhlasíte s týmto konštatovaním Národnej banky?
Druhá vec a takisto otázka na pána ministra, prečo hovoríte, že toto, že týmto opatrením riešite sociálny problém? Čo sa, čo sa tuto udeje, že nie tí najchudobnejší ľudia, ktorí, ktorí potrebujú pomoc od štátu a sociálnu politiku, dostanú takúto dotáciu, pretože najchudobnejší ani hypotéku nemajú, pán Šalitroš. Mnohí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, vôbec na trhu, vôbec nepracujú alebo pracujú za minimálnu mzdu a v živote by cez rizikové ohodnotenie v bankách vzhľadom na ich nízky príjem neprešli. A títo ľudia, ktorým ďalšou legislatívou, ktorú budeme prerokovať, zvýšite dane, tým najchudobnejším napríklad aj dane z tabakových výrobkov, z alkoholu a ďalšie, tak to zaplatia títo ľudia. A zaplatia to aj tí, ktorí platia za minim.... ktorí pracujú za minimálnu alebo nízku mzdu pod priemernou a týmto zvyšujete ešte okrem, okrem týchto spotrebných daní aj daň z práce cez vyššie zdravotné odvody. Takže sa pýtam, toto, toto je naozaj sociálne opatrenie?
A tretí bod, ak dovolíte, celé toto opatrenie nás stojí, nás stojí 130 miliónov, teda vláda to prezentuje v dvoch, v dvoch separátnych zákonoch. Jeden z nich daň z príjmu, ktorý prerokovávame teraz, druhý o dva body neskôr cez dávku úradu práce. Ja som si na výbore od pani štátnej tajomníčky vypočul, že teda sa to týka ix stotisíc ľudí, ktorí, ktorým sa zvýšia hypotéky, ale čakal by som od ministra financií, že okrem teda ľudí, čo je, samozrejme, veľmi relevantný pohľad, vidí aj tých 130 miliónov, ktorý minieme na takýto nafúknutý problém.
A čo je v tomto kontexte pre mňa najabsurdnejšie a podľa mňa by za to dostal vyhadzov akýkoľvek šéf firmy, ktorý, ktorý by s takýmto opatrením prišiel, že na túto dávku, ktorú bude dávať úrad práce s jedným z tých, jedným z tých troch komponentov tohto riešenia, ide minúť štvrtinu všetkých peňazí, ktoré sú na túto dávku alokované. Áno, čiže máme 130 miliónov dokopy na daňový bonus, plus dávku cez ÚPSVaR, dávka cez ÚPSVaR je rozpočtovaná v doložke vplyvov na 90 miliónov, a z toho 25 miliónov, čo je teda vlastne ešte viac ako štvrtina z tých 90 miliónov, ktoré ide cez ÚPSVaR, sa minie na administratívu, na 300 ľudí, ktorí budú túto dávku procesovať. Týchto 300 ľudí potrebuje počítače, potrebuje priestory, potrebuje softvér. Toto má pre mňa veľmi ďaleko od dobrého fungovania vecí verejných. Teda strana SMER alebo teda to bol skôr slogan strany HLAS, že chce, že chce silný štát, ale teda ak silný štát znamená väčší štát, tak toto týmto opatrením plníte.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kišš, ja len by som chcel reagovať, že ste spomínali report Národnej banky Slovenska, kde miera nesplácanej hypotéky je okolo jedného percenta, ale vravím, za aké obdobie? Prišlo už, došlo už k refixácii hypoték? Podľa mňa vo významnej miere ešte nie, tie ešte len prídu.
A za druhé, áno, ako ľudia keď majú ten malý byt niekde v okresnom meste a sa im zvýši tá hypotéka, tak oni zoberú z iných šuplíkov svojho rozpočtu a dajú menej možno na deti, na školy, na výlety, na čokoľvek, keď vôbec by ešte na to mali, a aby len tú hypotéku zaplatili, lebo v podstate to je to ich bývanie, ktoré je pre nich najdôležitejšie. Ale tým potom trpia ich deti a možno aj menej dajú na stravu a podobne. Takže ja si myslím, že pre tieto nízkopríjmové rodiny je veľmi kľúčové vykompenzovať to masívne navýšenie úrokových sadzieb. A logicky, ako pán Viskupič vravel, keď pôjde úroková sadzba dole Európskej centrálnej banky, tak proste tá podpora už nebude, čo je, čo je super. A ak, ohľadom vašej poznámky na mňa, ja si myslím, že sociálnych opatrení od nášho pána ministra Erika Tomáša tu budete počuť veľmi veľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja musím poďakovať Števovi Kiššovi za vyčíslenie tých vysokých výdavkov, ktoré budú ako príspevok alebo respektíve pomoc ľuďom s hypotékou, pretože tieto príspevky mohli byť použité oveľa adresnejšie. Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva naozaj nedostali hypotéky od bánk, pretože keď banky si zvážili svoje riziká, tak uvažovali aj nad tým, že môže dôjsť k zvýšeniu úrokových sadzieb. To znamená, že tie nízkopríjmové, ktoré naozaj potrebujú skutočnú pomoc a boria sa s chudobou, nedostanú tieto príspevky. A verím, že suma vyše, respektíve tých miliónov, o ktorých hovoril Štefan Kišš, mohli byť použité úplne iným spôsobom, úplne adresnejšie a ochrániť ľudí pred prepadom do zóny chudoby.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Šalitroš, za obdobie 1,1 % v tomto roku a 2,5 % v roku 2026. Tak ako som povedal v rozprave, pozrite si tú správu, tú správu. No veľmi jednoduchý interface, veľmi jednoduchý jazyk, zhrnutie je veľmi krátke, dá sa to veľmi ľahko pochopiť. A nie, nie deti týchto ľudí doplatia na takéto oparenia, ale, ale, ale naše deti a my zo svojich daní zaplatíme vaše sociálne opatrenia.

Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť, aj keď som sa nestihol prihlásiť dostatočne rýchlo, zvykáme si na nové technológie, najmä vo vyššom veku. Nebudem dlho rečniť, ale teda idem rovno k pomoci pre tých, ktorí majú hypotéky.
Táto pomoc pomáha všetkým, ktorým stúpne, ktorým stúpne splátka hypotéky. Aj trošku keď im stúpne, aj, aj mierne keď im stúpne, tak štát im preplatí 75 % z toho, čo im, čo bol nárast. Treba si ale uvedomiť, že v trhovej ekonomike ceny jednoducho nie sú fixne stanovené, niečo ako cenový úrad, čo sme mali za socializmu, dnes už nefunguje. A najmä keď centrálna banka, v našom prípade Európska centrálna banka vykupuje verejný dlh, ale aj kvôli iným faktorom dochádza k takzvanej inflácii, teda k nárastu cien. Nárast cien na jednej strane a na druhej strane nárast miezd. Za posledné tri roky stúpli mzdy o 27 %. Tomu, komu stúpla splátky hypotéky o menej ako 27 % pri trojročnej fixácii napríklad, nie je reálny dôvod pomáhať. Akože pomoc je fajn, kto by to nechcel, každý sa poteší, keď niečo dostane zadarmo a navyše, len ten rozpočet teda je deravý jak rešeto a, a nie je z čoho pomáhať. No ale tu sa ide pomáhať teda ľuďom, ktorým stúpla splátka hypotéky menej ako im stúpla ich nominálna mzda. Lebo nominálna mzda za posledné tri roky stúpla o 27 %, pevný štatistický údaj.
Na druhej strane zavádza sa horný limit, to je 1,6-násobok priemernej mzdy. Priemerná mzda je nejakých 1 400 eur. 1,6-násobok je okolo 2 200-2 300. Takže stredná trieda, ľudia, ktorí povedzme zarábajú 2 500, 2 700, čo v Bratislave teda nerobí ešte z nikoho žiadneho milionára, ale aj títo ľudia musia niekde bývať. Aj ľudia s platom 3 000 eur v Bratislave musia niekde bývať, po prvé. A po druhé, s platom 3 000 eur v Bratislave v hrubom nie sú to rozhodne žiadni milionári pri dnešných cenách a najmä pri nákladoch na bývanie. A títo ľudia majú hypotéky a keďže byty sú v Bratislave najdrahšie na celom Slovensku, tak majú hypotéky vysoké. Takému človeku, keď stúpne splátka hypotéky výrazne, tak ten, tomu sa pomoc nedostane. Ten jednoducho utrie hubu, lebo to je ten, to je tá hnusná stredná trieda, ktorej treba, ktorú treba najskôr niekde utopiť alebo zaškrtiť. Týmto ľuďom vôbec nepomôžeme. Človek s platom 3 000 eur a s hypotékou 600, 500-600 eur preto, lebo ten byt tu bol drahý, to nie je žiaden okázalý luxus, keď niekto platí povedzme 800 eur za hypotéku. A jemu keď sa výrazne zvýši splátka na hypotéku, tak takémuto človeku nepomôžeme ani trochu.
Teraz komu stúpne splátka na hypotéku? No tomu, kto si zobral hypotéku, keď boli úroky veľmi nízke, povedzme pol percenta. Niekto si teda zobral hypotéku za pol percenta, teraz musí platiť štyri a pol percenta, je to extrémny nárast. A pri jednoduchšom pohľade by sme si mohli povedať, no však doteraz to mal strašne lacno, tak veď nech platí primeraný úrok. Lenže ruka v ruke s tým, s tou pol percent, s tým pol percentným úrokom ide aj to, že ceny nehnuteľností v tom čase, kedy bol pol percentný úrok, tie ceny nehnuteľností extrémne vyleteli do výšok, extrémne. My sme mali druhý-tretí najvyšší nárast cien nehnuteľností v Európe ešte povedzme dva roky dozadu. Takže tí ľudia majú síce, mali, mali nízky úrok na svoju hypotéku, ale mali vysokú cenu nehnuteľnosti. Lebo ceny nehnuteľností klesajú až teraz, keď úrok na hypotéke stúpa. A na týchto ľudí sa kompletne vykašlete, úplne.
A ďalšia, ďalší dôvod, alebo respektíve ďalší aspekt, ktorý treba zohľadniť, že vaša pomoc ako v prvom rade znamená 300 úradníkov navyše. Tu sme to počuli, koľko miliónov pôjde na vyplatenie tej pomoci, koľko bude stáť organizácia toho celého, ale navyše 300 úradníkov navyše. Stav, počet úradníkov stúpne o 300 a už nikdy viac neklesne, toto za 30 rokov, si myslím, že poznáme všetci veľmi dôverne. Ďalších 300 úradníkov. A táto vláda, pokiaľ sa nemýlim, si napísala, že chce znížiť stav úradníkov o 5 %. Čiže znižovanie stavu úradníkov o 5 % začína tým, že zamestnáme 300 ďalších navyše. To asi je taká istá hlúposť ako svojho času malo byť zamestnaných 500 úradníkov navyše kvôli vyplácaniu športových poukazov, či voľnočasových poukazov.
Pritom existovalo, pán Kamenický, omnoho jednoduchšie riešenie. Stačilo si sadnúť s bankami, dohodnúť sa s nimi, že banky zabezpečia, aby nikomu nerástla splátka hypotéky o viac ako rástla priemerná mzda, a to je tých, priemerná nominálna mzda, samozrejme, to je tých 27 %, toto mohlo byť urobené v prvom týždni po voľbách alebo v prvom týždni po vzniku vlády a problém mohol byť zo sveta. Idete na to extrémne komplikovane, nepomáhate tým správnym, ktorí to naozaj potrebujú, ktorým hypotéky, splátky hypotéky sa pomaly zdvojnásobia. aj také prípady sú a pomáhate tým nesprávnym, ktorým splátka hypotéky stúpne len mierne. Toto je pomoc v podaní sociálnych demokratov.
Na záver by som chcel tu prísediaceho kolegu, prepáčte, neviem ešte vaše meno, reagovať na vašu faktickú poznámku. Jedno, Národná banka vykazuje jedno percento úverov, ktoré sa nesplácajú, v tej správe sa ale píše, že aj pri tej časti úverov, kde už došlo k refixácii, je to tiež približne jedno percento. Ako rozumiem, čo ste chceli povedať, že tam to môže byť desať, ale realita nie je taká a je to aj preto, lebo ešte raz zopakujem, ten extrémny nárast, lebo treba riešiť extrémny nárast hypoték, splátky hypoték a ten extrémny nárast je v takom malom množstve prípadov, že sa to jednoducho ne, nemá sa to ako štatisticky príliš prejaviť, preto tam nie sú žiadne veľké čísla pri tom nesplácaní ani v tej časti úverov, ktoré už boli refixované, lebo refixácia znamená aj, že niekomu stúpne hypotéka z 300 na 315. Sú to dokonca prípady, že niekomu klesne splátka hypotéky. Ten život je jednoducho rozmanitý.
A preto na záver ešte raz, to, čo mala vláda riešiť, bolo iba odchytiť tých, tie extrémne nárasty a tých bude možnože pár tisíc prípadov a na toto budú mať, na toto nemuseli zamestnať nikoho, nie, sociálni demokrati idú zamestnať tristo úradníkov navyše. Gratulujem. Mám niečo stlačiť?

Ďakujem. Ďakujem pekne. No ono keby to bolo tak, ako to bolo počuť, nárast príjmov o 27 % by bol, tak by som aj ja uznal, že toto opatrenie možno nemá opodstatnenie. Avšak tak ako 75 % zhruba pracujúcich nedosahuje priemernú mzdu v národnom hospodárstve, tak predpokladám, že ani 70 % ľudí pracujúcich, im nestúpla mzda za posledné tri roky o 27 %. Treba brať ale do úvahy aj fakt, že reálne mzdy klesli. Darmo nominál stúpol o 27 %, keď náklady enormne vybehli. To znamená, že napriek aj keby to ten nárast bol pravdivý 27 %, zostáva v peňaženkách menej, lebo zdraželi veci najmä dennej spotreby, potraviny, drogéria, pohonné hmoty, to, čo najviac, najvyššie výdavky a sú prioritné v rodinách. Len poddotaz, lebo už to tu tretíkrát bolo tu spomenuté, jedno percento že ľudí nespláca. No myslím si, že každá normálna rodina, keď je aspoň kus zodpovedná, tak urobí všetko preto, aby svoj hypoúver splácala, lebo opak by ich položil na dlhé roky finančne.
Takže to si každý rozmyslí, že a čo nesplácať a čo teda? Čo by potom nastalo? Prídu o bývanie alebo, alebo o obrovské peniaze, ktorých aj tak nemajú dosť, takže áno, budú to ťahať aj za cenu rapídneho poklesu životnej úrovne.
Ďakujem.

Pán poslanec Sulík, ja chcem najprv komentovať to, čo ste vraveli, že úplne stačilo s bankami sa dohodnúť, aby navýšili tie úrokové sadzby maximálne o 27 % a, a vybavené, tak ja chcem k tomu povedať, že to považujem úplne za akože veľkú hlúposť a hlavne kvôli tomu, že banka keď dáva hypotéku napríklad s fixáciou tri roky, tak ona si tie peniaze požičia na tri roky od Európskej centrálnej banky a pred troma rokmi si to požičiavala za nulu a dneska pri refixácii si to požičia za štyri percentá. Takže z 0,5 %, čo mal predtým klient, tam tých 0,5 je nejaká marža banky, vy vravíte o 27 %, čo je plus-mínus 0,65 a, ale jak to môžu dať, keď si to dneska požičajú za štyri percentá. Veď to je totálna blbosť. Takže, takže takéto riešenie neexistuje.
A čo sa týka reportu Národnej banky Slovenska, že jedno percento iba nespláca, aj pán Kišš vraví, že v roku 2023 iba dve, 2,6 %, tak jako ja neviem, či Národná banka má nejakú vešteckú guľu, ale pozrite sa na report Národnej banky pred štyrmi rokmi, ako odhadovali infláciu a rast cien nehnuteľností na tieto posledné tri roky a uvidíte, že to bolo diametrálne odlišné. Proste v tomto svete, kde je veľa faktorov typu covid, Ukrajina, Izrael a podobne, tak tie veci sú oveľa viac turbulentné ako predikuje napríklad Národná banka Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne.
Pán Šalitroš, no ja som na vašu, vaše vyjadrenie reagoval úplne slušne, vecne, som vám niečo vysvetlil, ale keďže ste zvolili slovník ako, aký ste zvolili, tak ja sa prispôsobím. Totálne hlúposti rozprávate vy, ale také, že mŕtveho to musí na chrbte zaboleť. Ako takú kravinu povedať, že keď bol úrok 0,5 %, tak keď stúpne na 0,65, ako to má fungovať, keď banka platí štyri percentá. Ako to ste fakt tak blbí, že nechápete, že splátka má aj svoju istinu? A keď hovorím, že nárast splátky hypotéky, tak je to samozrejme že vrátane istiny. Tak keď tu budete najbližšie mne rozprávať o hlúpostiach, prosím vás, tak sa najprv zamyslite, čo idete vy vypustiť do ovzdušia.
Pán Hazucha, hovoríte, reálne mzdy klesli. No však jasné, že reálne mzdy klesli, ale splátka hypotéky je reálna splátka? Však to je nominálna splátka hypotéky. Splátka hypotéky je vždy nominálna, tak skúste si teda nejak načítať rozdiel medzi reálnou a nominálnou cenou čohokoľvek a potom pochopíte, že keď sa bavíme o náraste splátok hypoték, sa vždy bavíme o nominálnych nárastoch. Tá mzda rástla nominálne o 27 %. Nikto nespochybňuje, že reálne klesla, lebo inflácia bola ešte vyššia ako 27 % za posledné tri roky, ale nárast bol nominálny. A keby sa vláde zdalo, že 27 %, aj to sa dá z čísiel veľmi presne zistiť, že 27 % je moc vysoký nárast, kde by až niečo začala riešiť, tak trebalo s bankami dohodnúť 25 %, možnože 20 %. To všetko sa dalo spraviť. Dalo sa to spraviť jednoducho, okamžite a bez 300 úradníkov navyše.
Ďakujem pekne.