Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Návrh zákona na zrušenie voľby poštou a pre zavedenie voľby do Národnej rady, voľby prezidenta Slovenskej republiky a zapojenie sa do rozhodovania v referendách som sa rozhodol podporiť z viacerých dôvodov. Jeden z dôvodov mojich dôvodov je taký politicko-morálno-filozofický. Minulý týždeň jeden náš kolega v debate k tejto téme uviedol, že občan Slovenskej republiky okrem iného je...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Návrh zákona na zrušenie voľby poštou a pre zavedenie voľby do Národnej rady, voľby prezidenta Slovenskej republiky a zapojenie sa do rozhodovania v referendách som sa rozhodol podporiť z viacerých dôvodov. Jeden z dôvodov mojich dôvodov je taký politicko-morálno-filozofický. Minulý týždeň jeden náš kolega v debate k tejto téme uviedol, že občan Slovenskej republiky okrem iného je povinný platiť dane a má právo voliť. Tieto dve veci, právo a povinnosť, síce nie sú vzájomne podmienené, avšak pre mňa previaznanosť majú. Občania, ktorí platia dane, tvoria aj hodnoty, z ktorých tieto dane platia, a teda sa podieľajú na tvorbe i raste prosperity nášho štátu. Keďže okrem svojej práce platia aj dane a iné poplatky tomuto štátu, ktorý rozhoduje o ich použití vo verejnom záujme, považujem za sväté právo, aby taký občan mal právo rozhodovať o tom, kto bude rozhodovať o tom a kto bude krajinu viesť. Kto bude rozhodovať o tom, ako sa jeho výsledky, jeho práca, jeho dane, odvody a poplatky, ktoré vyprodukuje a odvedie, ako sa použijú? A to má možnosť ovplyvniť vo voľbách. Aby ma nikto nenapadol, lebo to sa mi tu ľahko môže stať, že chcem, aby volili len ľudia, ktorí platia dane. Samozrejme, toto právo majú aj ľudia, občania, ktorí z nejakých objektívnych príčin tvoriť hodnoty, pracovať a následne platiť dane nemôžu. No ale máme tu výdobytok slobody a demokracie, ktorý sme veľmi chceli. Ale máme tu aj nechcené dieťa kapitalizmu, že značná časť obyvateľstva využíva tento výdobytok slobody, ale aj tragiku kapitalizmu, že chce alebo z núdze využíva možnosť pracovať, ale aj žiť v zahraničí. Veľká časť nich tvrdí, že by sa už na Slovensko vrátiť nechcela. Ale len maličká časť z nich si neponechá pootvorené zadné dvierka, nezruší si občianstvo a nestane sa občanom inej krajiny, tej, v ktorej žije, a v ktorej sa jej darí, a v ktorej platí aj dane. A to som rád, že si tie zadné dvierka pre návrat do svojej domoviny nechajú otvorené a že sa vrátia na Slovensko. Avšak viem z vlastnej skúsenosti, že veľká časť ľudí, ktorí žijú a pracujú mimo Slovenska, majú na túto krajinu z rôznych dôvodov ťažké srdce. Možno oprávnene, možno nie. A tento pocit, túto emóciu prenesú aj pri možnosti voliť a pri svojom rozhodovaní, komu dať svoj hlas. A voľby sú aj opačné, to aj o emóciách. Možno sa dajú uniesť negatívnou emóciou, ako naša dnešná opozícia, že čím horšie pre Slovensko, tým lepšie. Veď na nich, keďže žijú mimo Slovenska, ťarcha a dôsledok ich rozhodnutia nepadne. Pre tých menej frustrovaných, ktorí žijú mimo svojej republiky, iste platí, že nevnímajú tak citlivo, takpovediac z prvej ruky a na vlastnej koži, čo sa v našej spoločnosti deje. Kto má v politike aký prístup, aké postoje a ako pracuje, aké má výsledky, ale aké vonkajšie vplyvy na Slovensko doliehajú. Toto, keďže žije v inej krajine, veľmi často veľmi vzdialenej, žije inými starosťami, inou kultúrou, tak možno nesleduje a možno sleduje len povrchnejšie a určitá časť z toho má informácií, ktoré sa o svojej domovine dozvedá, je len z pohľadu médií tej krajiny, v ktorej žije. A to zďaleka nie sú objektívne informácie a sú veľmi často v rozpore s tým, ako to vnímajú občania, ktorí v tejto krajine žijú. No a aj na základe takýchto informácií sa rozhodujú, koho budú voliť, ale nie pre seba. Oni volia pre mňa a pre nás všetkých, ktorí žijeme tu na Slovensku a nesieme na svojich pleciach lesk aj biedu tejto krajiny. Som absolútne presvedčený, že rozhodnutie možno 90 % ľudí žijúcich vonku, vrátiť sa späť na Slovensko, nie je podmienené tým, ako dopadnú voľby, a teda výsledok volieb má na ich rozhodnutie, či sa vrátia alebo nie, len malý dopad. Na nás to však dopad má v plnej miere a ťarchy ich rozhodnutia. Preto, čo sa mňa osobne týka, rozumiem veľkému počtu silných a demokratických krajín, európske nevynímajúc, ktoré istým spôsobom voľbu občanov žijúcich mimo ich krajiny regulujú alebo vôbec neumožňujú. Myslím si aj ja, že väčšia, možno drvivá časť občanov, ktorá žije mimo Slovenska, nezanevreli na svoju domovinu. Majú tu rodiny, nespretrhali úplne väzby so Slovenskom a majú úprimnú snahu v dobrom ovplyvniť výsledok volieb na Slovensku a aj svojím hlasom tak môžu tento záujem prejaviť. A nemôže byť pre nich až taký veľký problém raz za štyri roky si naplánovať cestu domov a zúčastniť sa aj volieb, veď to je len otázka úprimného záujmu a priority. Viem, o čom hovorím, mám skúsenosti aj z vlastnej rodiny. Ďalším dôvodom a pre mňa vážnejším na zrušenie voľby poštou bol ten samotný spôsob voľby. Asi neexistuje v živote rozhodnutie, ktoré na základe života a skúseností často časom nedospeje k revízii tohto rozhodnutia. Je to tak aj v technike. Vyjde niečo nové, čo máme pocit, že je už takmer dokonalé a onedlho ten, kto to vymyslí, alebo aj niekto iný nájde slabinu, alebo sa sama táto slabina ukáže a je treba ju odstrániť. Áno, myslím si aj ja, že zákon o voľbe poštou, ktorý bol zavedený po roku 2000, síce v dobrej viere, ale nenaplňal podmienky uvedené v ústave. Voľba týmto spôsobom neumožňovala ani priamosť, ale hlavne neumožňovala tajnosť aktu hlasovania. Výsledok volieb v rokoch 23 a porovnanie výsledkov volieb na Slovensku s výsledkom volieb zo zahraničia je rozdielny. Áno, je úplne samozrejmé a logické, že existujú rozdiely v jednotlivých aj mestách, obciach, krajoch aj Hlavne neumožňovala tajnosť aktu hlasovania. Výsledok volieb v rokoch 23 a porovnanie výsledkov volieb na Slovensku s výsledkom volieb zo zahraničia je rozdielny. Áno, je úplne samozrejmé a logické, že existujú rozdiely v jednotlivých mestách, obciach, krajoch aj regiónoch. Niekde vyhrá jedna strana a poradie výsledkov je nejaké a inde vyhrá iná strana a tiež je poradie strán iné. A v tomto momente vás, pán poslanec, musím prerušiť, keďže je 13:00. Na hodinu prerušujeme rokovanie pléna Národnej rady.
Skryt prepis