Videokanál poslanca

.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, naše vystúpenia nemajú za úlohu presvedčiť opozičného voliča a už, nedajbože, ani nie opozičných poslancov a dokonca ani koaličných poslancov a partnerov. Naše vystúpenia slúžia najmä na informovanie občanov, tých, ktorí sú mimovládnym sektorom tohto razenia a médiami hlavného prúdu zavádzaní, že pravda je niekde inde.
Pani poslankyňa, neviem nájsť v tvojom vystúpení jedinú časť, s ktorou by som na sto percent nesúhlasil a ani by som to nevedel povedať lepšie. Takže ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

Ďakujem pekne.
No musím povedať, že mne ako celoživotnému zamestnancovi by sa toto tiež veľmi páčilo, by som to uvítal, ale myslím si, že zamestnávatelia majú aj teraz možnosti na takúto dohodu o nerovnomennom rozvrhnutí pracovného času, avšak využívajú to minimálne alebo, by som povedal, že vôbec.
Na druhej strane nie som za to, aby sme zamestnávateľov nútili k takémuto kroku, pretože som tiež celoživotný odborár a nie raz som viedol kolektívne vyjednávanie, aj na rôznych fórach sme tieto témy otvárali a zamestnávatelia vždy mali, uvádzali mnoho dôvodov, prečo nesúhlasia. A niet naozaj času tu uvádzať, že prečo nesúhlasili, ale musím povedať, že mnohé z tých ich dôvodov, ktoré oni nám vytýkali alebo uvádzali, museli sme priznať, že boli namieste a boli oprávnené. Tak ako aj tento názor je tiež oprávnený a má svoje ratio, ale zase z pohľadu zamestnanca, nie zamestnávateľa.
Pokiaľ by to so zamestnávateľov niekto využíval aj dnes, lebo má možnosť to využívať, myslím si, že bolo by to obrovský benefit pre svojich pracovníkov a veľká výhoda. Oveľa vyššia, ako je voľná pracovná doba, ktorá tiež je fajn, ale väčšinou ten stred tej voľnej pracovnej doby je medzi deviatou až štrnástou, takže nie je možnosť vynechať celý deň. Avšak chcem uviesť, že v návrhu zákona, ktorý máme v materiáloch, neviem, či je to zle prekopírované alebo čo, ale účinnosť je 1. júla 2024, tak tam by to bolo asi bolo treba na ’25 opraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja na rozdiel od vás, pani poslankyňa, som rád, že sa DSS-kám dáva možnosť investovať aj do vnútroštátnych infraštruktúrnych projektov typu nájomných bytov a diaľnic. Toto boli aj jedny z argumentov, keď sme uzatvárali zmluvy so sporiteľmi, investície do hospodárstva Slovenskej republiky, čo bude na obojstranný prospech Slovenska, ale aj sporiteľa.
A aký je výsledok po tých dvadsiatich rokoch? Veľká časť, možno aj väčšina sporiteľov je z výnosov II. piliera sklamaná. Predpokladané dôchodkové dávky, ktoré DSS-ky zasielajú sporiteľom, sú v maličkých sumách. S trochou sarkazmu poviem, že poslúžia tak možno v budúcnosti na kávu. Hovorím o sporiteľoch ale, ktorých mzda nedosahuje ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ktorých je ale cca 70 %. Nehovorím o sporiteľoch, ktorých príjmy sú v násobkoch priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Pre tých je pravdepodobne tento II. pilier výhodný.
Sám som od začiatku v II. pilieri a patrím do tej prvej skupiny sporiteľov. Najlepším vysvedčením tohto typu sporenia by bolo opätovné dočasné otvorenie tohto systému a dať možnosť vrátiť sa do II. piliera sporiteľom, ktorí nie sú spokojní.
Prosím, pán minister, zamyslite sa nad touto možnosťou a ja som jeden z tých, ktorý by som vystúpil a išiel naspäť do Sociálnej poisťovne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Cieľom mojich faktických poznámok, pán poslanec Vančo, nebolo obhajovať transakčnú daň dnes, lebo prerokovávaný bod je o pomoci samosprávam schválením preddavku 150 miliónov na mesiac máj. Samosprávy o to žiadali a my sme im vyhoveli. Aby ste zatienili tento pozitívny krok voči samosprávam, tak ho prekrývate inou témou, burcujete ľudí avšak klamlivými argumentami. Použili ste ich dnes mnoho a ja som reagoval na ne. Na medzery vo vašej argumentácii a aj na faloš vo vašej argumentácii. Nemyslím teraz osobne, ale vcelku. Viem, že pre vás je to zbytočné aj tak hovoriť, ale robím to pre občanov, pre ktorých to môže, ktorých to môže zaujímať. A tak ako ste povedali, ale my diskusiu neodmietame, to vy o ňu nemáte záujem.
Žiaľ, viete len papagájovať svoje mantry neustále dookola. Tak ako ostatné dni máte novú mantru, čo bude ešte chvíľku trvať, Ficova hlúpa daň. Paráda. Ide vám to, blahoželám.

Ďakujem pekne. Ani predchádzajúce, ani toto vystúpenie moje nemá úlohu obhajobu transakčnej dane, ktorá ale, mimochodom, vznikla kvôli trojročnému šafáreniu trojvládia Matovič, Heger, Ódor. Reagujem však len na medzery v argumentácii, jej nekorektnosť a preháňanie a strašenie ľudí.
Spomenuli ste, pán poslanec, tú zľavu 2 % na nákup v hotovosti. Keby tá kaviareň, alebo čo to bol za podnik, úplne prešla na všetky príjmy len v hotovosti, tak by teda mala hotovosť. Keby všetky príjmy aj minula na výdavky a z každého vydaného eura by aj zaplatili transakčnú daň, čomu určite tak nie je, tak ako čítal kolega, tak obídením tejto povinnosti platbou v hotovosti, získanou tiež tou platbou v hotovosti, by získal ten podnikateľ 0,4 %. Čiže ušetril by 0,4 výdavkov, percenta. Avšak príjmy by si znížil deklarovanou zľavou, čo ste vy povedali, o 2 %, lebo on ponúka zľavu 2 % za platbu v hotovosti. Teda vyšlo by ho to päťnásobne viac a drahšie, ako keby normálne zaplatil transakčnú daň. Toto je ďalší príklad toho, že buď aj ten majiteľ, ak je to teda pravda, že ten majiteľ buď nerozumie tento novej dani, alebo sa mýli, alebo vy zámerne zavádzate a strašíte. Podobne ako váš pán predseda v nedeľňajšej relácii spomenul, že podnikateľ, keď si preloží z vrecka jedných nohavíc do druhých nohavíc 50 eur, tak si preloží iba 48. Pán kolega to teraz prečítal, že nie je pravda, prevod medzi dvoma účtami nie je zdanený. A, mimochodom, nie 48 euro, lebo to sú 4 %, pán kolega, asi neviete počítať, lebo daň je 0,4 %, čiže preložil by si 49 euro a 80 centov. Nie ako ste vy v rádiu povedal, že 48.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k návrhu na voľbu dvoch členov/členiek Správnej rady Ústavu pamäti národa, parlamentná tlač 650.
Dňa 6. decembra 2024 a 14. februára 2025 v súlade s § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákona o pamäti národa) zaniklo členstvo dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolených Národnou radou Slovenskej republiky.
V zmysle § 12 ods. 2 citovaného zákona sa stanovuje, že po zániku členstva člena Správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladá návrh na voľbu dvoch členov alebo členiek Správnej rady Ústavu pamäti národa na šesťročné funkčné obdobie. Na návrh predsedníčky výboru pani Lucie Plavákovej stanovil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny lehotu na podanie návrhov na kandidátov a kandidátok do 17. januára 2025.
Do tejto lehoty boli výboru podané nasledovné návrhy: pán prof. Martin Homza, podával poslanec Roman Michelko, pán Ing. Pavol Hric, podával pán poslanec Marián Čaučík, pán doktor Miloš Jesenský, podával poslanec Ján Podmanický, pani Mgr. Zuzana Kumanová, podávala poslankyňa Ingrid Kosová, pán prof. Róbert Letz, podával poslanec Marián Čaučík, pán doktor Pavol Mutafov, podával poslanec Viliam Zahorčák a pani doc. Eva Škorvanková, podával poslanec Ondrej Prostredník.
Výbor prerokoval návrhy na kandidátov a kandidátky na svojej 30. schôdzi dňa 3. februára 2025 a svojím uznesením č. 48 konštatoval, že navrhnutí kandidáti a kandidátky spĺňajú podmienky podľa § 11 zákona o pamäti národa.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny zároveň vo svojom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky aby:
1. Zvolila dvoch členov/členky Správnej rady Ústavu pamäti národa z predložených návrhov
2. Uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že vo voľbe nebude zvolený potrebný počet členov/členiek Správnej rady Ústavu pamäti národa s tým, že do opakovanej voľby postupujú všetci kandidáti a kandidátky, ktorí vo voľbe nezískali potrebný počet hlasov.
Prílohou správy výboru je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No myslím si, že každá daň je nevítaná a nepríjemná a nečudujem sa, že sa na ňu reaguje s nevôľou. Ani mne sa nepáčia rôzne dane, mne sa tiež nepáčila na začiatku ani DPH, ani teraz sa mi nepáči, ani daň napríklad z vkladov v bankách nepovažujem za spravodlivú, ale nemyslím si, že aj táto daň má až taký katastrofálny dopad, ako to vy vykresľujete a snažíte sa to prezentovať a využívate to len ako dobrú tému na hecovanie ľudí proti vláde a najmä predsedovi vlády, lebo vy ju spájate s jeho menom. Ale k faktom, ktoré uviedol pán kolega, že firmu stálo 1 094 odoslanie výplaty, 1 094 euro. Keď som to prepočítal, musí to byť pomerne slušná firma a musí mať zhruba 180 až 200 zamestnancov. Keď má toľko zamestnancov, myslím si, že pri takej veľkej firme a viem to vypočítať aj zhruba na obrat, aký by mohla mať, 1 094 neznamená až tak veľa eur. Ste povedali, že mohli by dať radšej zamestnancom. Áno, vypočítal som, keby zarábali priemerné mzdy v národnom hospodárstve, tak ich mzda by sa zvýšila o šesť euro mesačne. Fíha, to by ich ale teda trhalo, trhalo by ich to z biedy, hej? Takže 0,4 %, ja hovorím, nevravím, že je to fajn daň, ale určite nemá také katastrofálne dôsledky, ako vy ich prezentujete.
Prípadne pri cene práce na trhu by si tá firma za tú transakčnú daň mohla dovoliť prijať 0,3 zamestnanca.
To znamená, že k dvesto zamestnancom by mohli prijať ešte 0,3 ďalšieho, a to by im tá daň zaplatila.
Tak asi toto sú dopady matematické. Ešte raz by som sa vyjadril aj k iným matematickým výpočtom vášho pána predsedu, ktoré v nedeľu uviedol, ale to už nestihnem, v médiách. Tomu sa povenujem v ďalšej faktickej. Ďakujem.