6. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
No, pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili, to oceňujem teda, keď musíte odísť, ale aké upratovanie? Veď ten balíček 1,5 miliardy je v podstate 1 : 1 k novým výdavkom, ktoré ste vyrobili, 1 : 1, tam sa nič neupratalo, len teda si pokryjete to, čo ste sľúbili.
A potom veľmi málo hovoríte o tom, a budem rád, ak to zaznie, no, váš prvý rozpočet k tomu všetkému, hej, vytvorí minimálne ďalších 7 miliárd deficitu a teda, samozrejme, aj nového dlhu, čiže takto o rok už nebudete môcť hovoriť, že len tí pred vami sa zadlžovali. Akože, bohužiaľ, proste bude to platiť už znova, znova aj na vás.
No a ešte jednu vec stihnem. No tak balíček za 1,5 miliardy teda budeme preberať bez pána ministra? Chápem aj nechápem, hej, je to proste vec, kde pán minister mal sedieť v pléne, aj keď rozumiem, že má povinnosti, že ide do Bruselu, okej. Ale zároveň, ako ste možno, kolegovci, počuli, výbor máme 13.30 h a ráta sa, že asi do druhej skončíme, keďže začína rokovanie pléna. No tak za 30 minút prebrať bod po odbornej stránke s ľuďmi z ministerstva, jeden a polmiliardový balíček, ja viem, že chcete rýchlo, ale všetko má nejakú mieru, ako fakt 30 minút je málo.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Ja som sa to chcel spýtať v rozprave, ale keď pán minister avizoval, že bude reagovať aj na faktické, tak sa to spýtam teraz. Mňa by zaujímalo, ako ste sa vysporiadali s tým, že navrhujete daň z dividend zvýšiť zo 7 na 10 %, ale týka sa to už zdaňovacieho obdobia 2023. To znamená tohto existujúceho. A mám také avízo, že to, aj mne sa to tak javí, ja právnik nie som, ale mne sa to tiež javí ako retroaktívne, hej, že či ste vysporiadaný s tým, že toto môže javiť sa byť ako retroaktívne, že či potom nebude problém prípadne v rozpore s ústavou a s ústavným, s Ústavným súdom. Akože vecne o dani z dividend prípadne poviem niečo v rozprave, ale samotná technikália, že už tam zahŕňate aj toto obdobie 2023, sa môže javiť ako retroaktívne.
Ďakujem.

Pán poslanec Jakab.

Ďakujem.
Pán minister, spomínali ste nejaké tabuľky a ESI a tak ďalej, tak vám poviem v rýchlosti pár faktov. Počas ťažkých kríz a enormnej podpory obyvateľstva krajiny sme od roku 2020 hospodárili s rozpočtom lepšie, ako priemer krajín Európskej únie, aj ako priemer krajín eurozóny. To sa nepodarilo ani jednej vašej vláde a dokonca ani Dzurindovým vládam. Konkrétne to bolo 0,7 % HDP ročne lepšie, ako priemer týchto krajín. Len deväť krajín Európy bolo schopných splniť maastrichtské kritériá a my sme boli medzi nimi. A zároveň sme dokázali medzi krízovými rokmi 2021 a 2022 skonsolidovať verejné financie o 3 %. Mali ste krízu finančnú 2008 – 2010. Čistý dlh ste vtedy zvýšili o takmer 15 % z 22,6 na 37,1 %. Počas našej vlády sme čistý dlh zvýšili len o 4 %, 15 a 4. My sme doručili obrovskú pomoc počas, na covid a energetickú krízu išlo 17,9 miliardy eur, na prorodinnú politiku 1,17 miliardy eur. Oproti vládam SMER-u a HLAS-u sme dôchodcom doručili miliardy eur počas našich vlád, ktoré za vás nezažili. Učiteľom, zdravotníkom a štátnym zamestnancom sme historicky navýšili platy, učiteľom o 26,9 %, zdravotníkom a štátnym zamestnancom o 21,2. Vo vašom konsolidačnom balíku im nechcete valorizovať nič. Preto by som chcel povedať a porovnať tie vaše dve krízy. Oproti tejto obrovskej pomoci, tak za vašej finančnej krízy ste doručili ľuďom akurát príspevok na šrotovné automobilov, ktoré bolo radovo pár miliónov eur.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Hajko.

Ďakujem za slovo. Ja sa vrátim do roku 2019 krátko. Vtedy, vtedy minister financií, súčasný minister financií zostavoval rozpočet na rok 2020 a už vtedy uznal, že je nereálny. To znamená, že už tam bolo jasné, že tie deficity budú vyššie, ako sa očakávalo.
Grécka cesta. Kto, kto nás tak trošku navádza na tú grécku cestu, pán Jakab to spomínal, čo všetko musela robiť predchádzajúca vláda. Nebudem sa jej nejak zastávať. Poviem rovno, že mohla hospodáriť lepšie, ale skutočne, bola tu pandémia, bola tu energetická kríza, vysoká inflácia. To znamená, to všetko ide do, do hospodárskych problémov.
Ja som pánovi ministrovi nevytýkal to, že teraz razom by začal klesať dlh Slovenska, to si jasne uvedomujem. Ja vytýkam to, čo povedal pán Viskupič, sa len k tomu pridám, že sú tu výdavky, ktoré, ktoré sú rozšafné, a ja potom k tomu pridám – neadresné. Ja som spomínal energie. Energie budú dotované pre všetkých, pre všetky domácnosti. Pokladám to za zbytočné. Sú domácnosti, ktoré takéto dotácie nepotrebujú.
Tiež sa môžeme rozprávať o trinástych dôchodkoch.
Ja chcem upozorniť ešte na jednu vec, dôležitú. Stále tu máme platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ten zákon hovor... má teda určité, určité pravidlá a podľa týchto pravidiel, ak sa tento zákon nezmení, tak o dva roky, ak sa nemýlim, tak vláda bude musieť zostaviť vyrovnaný rozpočet. Tak som veľmi zvedavý, že kde, kam sa dostaneme o dva roky a čo to bude znamenať a potom to už ozaj bude grécka cesta a upozorňujem, že grécka cesta znamená opäť dosah na tých najodkázanejších, na ľudí, ktorí majú najmenšie príjmy.
Ďakujem.

Pán poslanec Muňko.

Pán minister, som rád, že ste sa im pokúsili vysvetliť, v akom stave sa nachádzali a prebrali ste verejné financie. Samozrejmá vec, že, páni kolegovia, máte niektorí pravdu, že provizórny rozpočet by bol ďaleko lepší ako tento rozpočet, ktorý dávame dohromady. Ale predsa sme zaviazaní Európskou úniou a zaviazali sme sa, že budeme znižovať 0,5 %. Čaká nás zložitá situácia, to o tom, o tom sa netreba baviť. A pokiaľ sa týka balíčka alebo to, čo vy tu hovoríte, že sme 1,5 miliardy proste dali z hľadiska výdavkovej časti, na druhej časti z hľadiska museli zohnať ďaleko viac z hľadiska príjmovej časti. Nehovoriac o tom, že každý jeden rozpočet sa u nás veľmi ťažko zostavuje, pretože 92 % HDP robí dvanásť nadnárodných firiem. A všetko sa to premieta len zo daní a proste koľko zdaňuje týchto, keď zoberiete v rozpočte, zdaňujú tieto nadnárodné firmy, ktoré sú tuná. Akurát riešia zamestnanosť.
Čiže je to politické rozhodnutie, ako sa vláda rozhodne a akým spôsobom bude proste ten rozpočet zostavovať. Brusel nám dal, že budeme mať na budúci rok rast 1,7 %. Predpokladám, že nebude taký, že bude mať problém a že bude, že tomuto rozpočtu ešte budeme musieť pristúpiť. Ale počkajme na konečné čísla, potom sa môžme k tomu vyjadriť.

Pán poslanec Kišš s faktickou.