6. schôdza

Ďakujem za odpoveď, pán predseda vlády. Pán predseda vlády, chcel by som vás požiadať o váš názor na tzv. obštrukciu poslancov OĽANO pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočtom, ktorá nemá s politickou obštrukciou nič spoločné a zrejme vyústi do čiastočnej nefunkčnosti štátu neschválením štátneho rozpočtu v potrebnom čase so všetkými negatívnymi dôsledkami. Respektíve, myslíte si to isté, čo ja, že scenár poslancov OĽANO, ktorí tu zdržujú svojou rozpravou takzvanou, je, čím viac uškodím Slovensku, tým lepšie?

Ďakujem pekne. Pán poslanec, pokiaľ si pamätám zoznam otázok, ktoré som dostal, tak medzi ďalšími otázkami je aj otázka, ktorá sa podobá tej, ktorú ste práve položili, preto odpoviem veľmi, veľmi krátko.
Do výbavy tej druhej strane na slovenskom politickom spektre, teda opozície, okrem pokusov kriminalizovať predstaviteľov vládnej koalície sú aj pokusy znefunkčniť štát. A znovu, ak niekto považuje tieto slová za príliš tvrdé, tak sa ospravedlňujem, ako inak sa dá nazvať konanie europoslancov opozičných, ktorí reálne, opakujem ešte raz, reálne navštívili predstaviteľov Európskej komisie, reálne navštívili predstaviteľov Európskeho parlamentu a žiadali o to, aby nám boli odobraté európske fondy.
Na jednej strane komunikujeme s pánom predsedom Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý je súčasne županom v Prešove, o presune peňazí na vyššie územné celky z európskych fondov a na druhej strane možno jeho pani manželka a ďalší v Európskom parlamente hovoria, že treba nám tieto fondy v Európskom parlamente vziať.
A do tohto prichádza druhý nástroj, a to je deštrukcia v podobe neprijať štátny rozpočet, aby sme od 1. januára mali provizórium a nemali k dispozícii mechanizmy na pomoc ľuďom. Ak nebude schválený rozpočet k 1. januáru 2024, ľudia dostanú domov pozdrav, faktúry o 200-percentnom zvýšení cien plynu pre domácnosti, o prudkom zvyšovaní cien energií, pretože nebudeme môcť aplikovať tie cenové mechanizmy a tie kompenzačné mechanizmy, ktoré máme k dispozícii. Preto je to len opäť nástroj, ja poviem politologicky, neschopnosti alebo nespôsobilosti opozície reagovať na tempo vlády, ktoré sme nasadili.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec.
Predovšetkým chcem oceniť, že na rokovaní Európskej rady sa začína viac a viac akceptovať pomerne krutá pravda, pokiaľ ide o stratégiu, ktorá je používaná vo vojne medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Nebudem si dávať teraz servítky pred ústa a poviem to presne tak, ako to my vidíme vo vláde, ale ako to vidia už aj ďalší premiéri krajín Európskej únie.
Po tom, čo Ruská federácia porušila medzinárodné právo, čo vstúpila na územie Ukrajiny, boli dva relevantné pokusy o uzatvorenie mierových dohôd a ukrajinská strana bola pripravená tieto dohody podpísať. Dnes je potvrdené bez akýchkoľvek pochybností, že to boli významní predstavitelia západného sveta, ktorí zabránili Ukrajine tieto mierové dohody podpísať. Prevládala totiž pred dvoma rokmi myšlienka, že so západnými peniazmi a zo západnými zbraňami pri boji do posledného Ukrajinca cez Ukrajinu Západ dostane ako darček na kolenách kľačiace krvácajúce Rusko. Toto je stratégia, ktorá dva roky bola podporovaná bez akejkoľvek hanby a zábrany.
Prijímali sa sankcie, ktoré nefungujú, územné zisky Ruskej federácie v roku 2023 boli vyššie ako územné zisky Ukrajiny, hospodársky rast Ruskej federácie je vyšší ako je priemerný hospodársky rast v rámci Európskej únie. Teda vidíme, že stratégia jednoducho nefunguje, nefunguje. A my musíme dnes konštatovať, či sa nám to páči alebo nepáči, ak budeme pokračovať v tejto stratégii, ktorej ja oponujem na pôde Európskej rady, nebuďte potom, dámy a páni, prekvapení, ak podmienky mieru a podmienky toho, ako bude vyzerať usporiadanie vzťahov medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, bude určovať Ruská federácia.
Do toho vstupuje, samozrejme, moment volieb prezidenta Spojených štátov amerických a výrazne klesajúca podpora súčasného prezidenta Spojených štátov a vysoká pravdepodobnosť víťazstva kandidáta pána Trumpa, ktorý má úplne iný názor na vojnový konflikt na Ukrajine a úplne iný názor pokiaľ ide o vzťahy medzi svetovými veľmocami. Európska únia nie je schopná ťahať dlhodobo pomoc Ukrajine, pretože napriek tomu, že sme neschválili revíziu rozpočtu Európskej únie na roky 2024 – 2027, je fakt, že z existujúceho rozpočtu každý mesiac posielame na Ukrajinu jeden a pol miliardy eur. My sanujeme v podstate základné potreby tohto štátu. Ak dôjde k zlyhaniu finančnej pomoci zo strany Spojených štátov amerických, ktorá je momentálne zastavená, Európska únia nebude schopná pokračovať v takomto obrovskom balíku pomoci, pretože je to už neudržateľné. Uvedomme si, prosím, jeden údaj.
Je tu návrh na stole, že máme poskytnúť v rokoch 2024 – ´27 Ukrajine pomoc vo výške 50 mld. eur. Z toho 17 mld. majú byť priame peniaze a 33 mld. majú byť rôzne pôžičky, možno rôzne úvery, iný typ návratnej pomoci. Ak porovnáme tých 17 mld., čo sú priame peniaze na podporu Ukrajiny, tak zistíme, že na programy, ktoré nás najviac trápia v Európe, to je migrácia a všetko ostatné, idú iba 4 mld. A veľmi oprávnene sa pýtajú premiéri krajín Európskej únie, tak čo je pre nás priorita? Je pre nás priorita život v Európe, alebo je pre nás priorita situácia na Ukrajine, ktorá sa nedá vojensky vyriešiť?
Prosím, už si dajme dolu ružové okuliare. Nie je možné vyriešiť konflikt na Ukrajine vojenskou cestou. Nemožné, vybavené, koniec, bodka. Ukrajina nie je schopná vojensky zvládnuť tento konflikt, môžeme ho naťahovať, môžeme spôsobovať ďalšie a ďalšie úmrtia ľudí, ale o päť rokov budeme tam, kde sa nachádzame teraz. Preto si myslím, že silnie hlas v rámci Európskej únie, že treba začať rokovať o zmene stratégie, že treba si priznať, že to, čo bolo dva roky prezentované ako správne, nefunguje.
Viete, desať rokov nás pri Afganistane presviedčali každý deň, aké veľké víťazstvá dosahujú vojaci Severoatlantickej aliancie, až došiel jeden večer a bola z toho potupná porážka aj víťazstvo Talibanu so všetkými dôsledkami. Dva roky nás médiá a všetci presviedčajú, aké obrovské víťazstvá dosahuje ukrajinská armáda v tomto vojenskom konflikte a pritom realita je diametrálne, ale diametrálne odlišná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán predseda vlády, boli prijaté nejaké sankcie na samite, ktoré by mohli ublížiť Slovenskej republike?

V tomto sankčnom balíku, pán poslanec, sa okrem iného hovorilo o diamantoch, pýtam sa, že prečo až teraz. No bolo treba pokúpiť, poschovávať a potom sa mohlo o diamantoch rozhodovať, mňa však zaujíma niečo iné. My sme si urobili analýzu a analýza potvrdila, ani jedna sankcia, ktorá bola navrhnutá, nepoškodzuje ekonomiku Slovenskej republiky. Naviac v sankčnom balíku je výnimka pre Slovenskú republiku navrhnutá, ktorá zabezpečuje, že budeme môcť pokračovať v spracovaní ruskej ropy v Slovnafte a produkty z tejto ruskej ropy budeme môcť distribuovať nielen na území Slovenskej republiky, ale určité obdobie budeme môcť distribuovať tieto produkty aj na území Českej republiky. Chcem poďakovať aj pánovi českému premiérovi, aj ďalším premiérom, ktorí sa postavili za túto výnimku pre Slovenskú republiku, pretože je to významná pomoc pre jeden z najvýznamnejších podnikov, ktorý máme na území Slovenskej republiky. (Potlesk.)

15.
Ďakujem pekne za slovo. Prečítam odpoveď pani ministerky.
Vážený pán poslanec, odmietam tvrdenie, že som podľahla akémukoľvek hoaxu, a teda ani tomu o strate suverenity voči Svetovej zdravotníckej organizácii. Práve naopak, ako sme aj informovali občanov, ktorí na ministerstvo zdravotníctva adresovali listy plné obáv z podpisu takzvanej pandemickej zmluvy, Svetová zdravotnícka organizácia nemá možnosť zasahovať do integrity jednotlivca, ani do suverenity jednotlivých štátov, nakoľko na základe ústavy WHO plnohodnotnými členmi organizácie môžu byť výlučne členské štáty OSN, ktoré disponujú rozhodovacou právomocou v rámci organizácie.
Slovenská republika počas rokovaní o znení takzvanej pandemickej zmluvy, ako aj o aktualizácii medzinárodných zdravotných predpisov opakovane aj pred mojím pôsobením na rezorte zdôrazňovala a naďalej zdôrazňuje potrebu praktického rozmeru a vedeckého charakteru predložených návrhov a rovnako zdôrazňuje prebiehajúce prípravy hodnotení, identifikáciu nedostatkov, pripravenosti štátov a ich zdravotných systémov na núdzové situácie v oblasti zdravia. Stanoviská Slovenskej republiky ohľadom dôrazu na vedecký rozmer boli podporené aj štátmi ako Spojené kráľovstvo, Nórsko, Francúzsko či USA.
Nakoľko je termín prijatia predmetných dokumentov určený na máj 2024, Slovenská republika sa zasadzuje viac za prijatie vyváženého textu, hoci v neskoršom termíne, ako prijatie narýchlo vyrokovaného dokumentu. Aj preto som ako ministerka zdravotníctva informovala generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie o nesúhlasnom stanovisku, v ktorom som v mene Slovenskej republiky odmietla dodatok medzinárodných zdravotných predpisov schválených v máji 2022. Týmto dodatkom sa skrátila lehota, ktorú mali jednotlivé vlády na zamietnutie budúcich zmien a doplnení medzinárodných zdravotných predpisov alebo vznesenie výhrad k nim, a to z 18 mesiacov na 10 mesiacov. Vzhľadom na súčasný stav rokovaní o aktualizácii týchto predpisov a množstva návrhov na zmeny zo strán zmluvných štátov si Slovenská republika vyhradila právo zamietnuť tento dodatok medzinárodných zdravotných predpisov.
Pripomienky jednotlivých štátov si podľa môjho názoru aj názoru Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vyžadujú ďalšie podrobnejšie rozpracovanie, ako aj dlhšie obdobie na implementáciu, aby sa zabezpečila dôkladná pripravenosť zmluvných štátov na budúce potenciálne ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. Cieľom môjho listu je najmä zabezpečiť súlad revízie medzinárodných zdravotných predpisov s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Novovzniknutá vláda Slovenskej republiky je totiž podobne ako revízna komisia MZP znepokojená tým, že viaceré návrhy na revíziu medzinárodných zmluvných predpisov, ak by boli schválené tak, ako boli pôvodne predložené členskými štátmi, by tak neboli reakciou na pripravenosť štátov a ich zdravotných systémov na núdzové situácie v oblasti zdravia. Zastávam názor, že jednou z kľúčových úloh štátu je zastaviť šírenie dezinformácií a bojovať s nimi na všetkých úrovniach.
Chcela by som aj preto znepokojených Slovákov uistiť, že žiadne dokumenty z dielne WHO oslabujúce pozíciu Slovenska ako suverénneho štátu či dokonca obmedzujúce ústavné práva slovenských občanov aktuálne neexistujú, ani také zástupcovia rezortu zdravotníctva neplánujú prijímať či akokoľvek podporovať. Zároveň si dovoľujem zdôrazniť, že napriek odmietnutiu dodatku o skrátení obdobia pripomienkovania bude Slovenská republiky aj naďalej podporovať aktualizáciu medzinárodných zdravotných predpisov, navrhované zmeny, ktoré má prijať Svetové zdravotnícke zhromaždenie v máji 2024, bude tak ako doteraz podrobovať vnútornej kontrole, aby bol zabezpečený súlad s národným kontextom.
Aj týmto spôsobom, pán poslanec, už teraz bojujeme proti hoaxom. Rovnako ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pokračuje v spolupráci s ďalšími organizáciami verejnej správy v oblasti zastavenia šírenia nepravdivých či polopravdivých informácií. Myslím si, že boj proti hoaxom je nadrezortná téma, preto sa jej budeme venovať v rámci spoločnej platformy aj bez toho, že by bola táto téma spomenutá v programovom vyhlásení vlády v časti venujúcej sa zdravotníctvu, je však spomenutá v iných častiach programového vyhlásenia vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za odpoveď. V prvom, v prvom rade musím reagovať na ten nezmyselný traktát, z ktorého podľa mňa nikomu nie je jasné, čo nám ministerka chcela povedať a len dokazuje to, že podlieha ďalej hoaxom. V skutočnosti to, čo nám tu opisoval na jednej A4-ke, vyrába hoax z toho, že sa tu skracuje doba pripomienkovania nejakých predpisov. Tie predpisy sa skracujú preto, aby zo skúseností z pandémie covidu boli štáty akcieschopnejšie. A aj týmto šírením hoaxu a nafukovaním a rozprávaním o strate suverenity si dovolím povedať, že ministerka zoslabuje pozíciu Slovenska na medzinárodnej pôde a hlavne voči Svetovej zdravotníckej organizácii.
Prvá vec, ktorú by som sa teda chcel spýtať, mne nebolo zodpovedané, aké konkrétne opatrenia ide robiť ministerstvo zdravotníctva. Nejaké, nejaké všeobecné vágne odpovede o tom, že tu bude nejaká koordinácia, mi nezodpovedajú tú otázku. V minulosti ministerstvo zdravotníctva vyhrávalo rôzne ceny za komunikáciu počas pandémie za podporu očkovania. Ja sa chcem opýtať veľmi jasne, či ministerstvo bude v tom ďalej pokračovať.
A druhá vec, chcel by som sa možno spýtať, že máme tu napríklad koaličného poslanca pána Kotlára, ktorý šíril reči o vymyslenej pandémii, a chcem sa možno spýtať aj vás priamo, ale aj ministerky, keď tu stojíte vy namiesto pani ministerky, či súhlasí s týmito tvrdeniami o vymyslenej pandémii covidu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Myslím si, že pani ministerka jasne zdôvodnila, že potrebuje väčší čas, časový priestor na to, aby mohla vyrokovať tieto otázky v rámci medzinárodných organizácií, takže to je jediné, jediné hľadisko a nemyslím si, že by to bol, bol nejaký hoax. A pokiaľ ide o vyjadrenia pánov poslancov, ja teda nepoznám tie vyjadrenia, takže ťažko sa k tomu vyjadrím.
Ďakujem.

Ide o naozaj veľmi, veľmi komplikovanú otázku z hľadiska samotnej legislatívnej úpravy vzhľadom k tomu, že dokazovanie takejto skutočnosti je aplikačne veľmi problematické, a preto táto otázka bude predmetom podrobnej odbornej diskusie. Bližšie sa budeme vedieť vyjadriť až po jej uskutočnení. Evidujeme, že tieto otázky sú predmetom záujmu a budeme sa ich snažiť v rámci tohto volebného obdobia diskutovať a prísť k nejakému záveru.
Táto téma je momentálne predmetom rokovaní o návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorá je v záverečnej fáze trialógov s Európskym parlamentom. Európsky parlament navrhol pred posledným rokovaním zavedenie definície trestného činu znásilnenia do smernice. Niektoré členské krajiny ako Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Česká republika, Maďarsko, Holandsko, ale aj Slovensko a ďalšie sa vyjadrili, že nemôžu akceptovať kompromisný návrh, zahrnutie teda trestného činu znásilnenia do tejto smernice, pričom dôvodom je skutočnosť, že podľa nich pre trestný čin znásilnenia nie je v čl. 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právny základ. Nechcú precedens do budúcnosti. Konečné riešenie bude závisieť od záverov trialógov s Európskym parlamentom, na ktorý si aj my počkáme, akým spôsobom dopadne a podľa toho sa potom prispôsobíme.
Ďakujem.

Trošku sa tu zmiešali dve veci nesúvisiace, ale ja mám teda doplňujúcu otázku k tomu, že potrebujete odbornú diskusiu.
Redefinícia znásilnenia už bola v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. Tá diskusia prebiehala dlhé, dlhé mesiace medzi všetkými zúčastnenými rezortmi. Ja som sa tiež zúčastňovala aj rozporových konaní, takže veľmi dobre viem, že tá debata už prebehla, takže by som sa zaujímala, akú ďalšiu odbornú diskusiu ešte potrebujete, keď už prebehla a výsledkom tej diskusie bol návrh novej formulácie trestného činu znásilnenia, to po prvé. A po druhé, vy sa tu často odvolávate na potrebu zosúladenia našej trestnoprávnej úpravy s nejakým európskym štandardom, tak väčšina krajín už prijíma redefiníciu znásilnenia presne na absencii súhlasu, a či teda v tomto prípade nie je potrebné toto zosúladenie s európskym štandardom čo najskôr dosiahnuť.
Ďakujem veľmi pekne.