6. schôdza

Ideme na ďalšiu otázku na pána premiéra, ktorá je od poslanca Jozefa Pročka a znie:
„Pán premiér, z môjho pohľadu je návšteva susedného štátu tesne za našimi hranicami s ignoráciou ich hlavného mesta Kyjev neúctou. Prečo ste nenavštívili hlavné mesto a neprejavili tak úctu Ukrajine?"
Pán premiér.

Ďakujem pekne.
Keď počúvam slová rešpekt a úcta z úst pána profesora Pročka, tak si kladiem otázku, kde sme sa to, preboha, dostali. Pán poslanec, vy ste dnes etalónom neúcty, nerešpektu, vulgarizmov a neslušného správania v Národnej rade. Zavádzate s vašimi kolegami do Národnej rady kultúru, ktorá tu nikdy nebola. Ja som prvýkrát bol zvolený za poslanca Národnej rady v roku 1992 a pamätám si úplne iné vzťahy opozície a vládnej koalície. Rešpektovali sme sa, boli sme schopní sa normálne porozprávať, ale keď človek zoberie vašu úroveň správania sa v Národnej rade, tak zisťujeme, že nachádzame veľmi veľa, málo spoločných bodov.
Pokiaľ ide o vašu samotnú otázku, pán poslanec, ja si myslím, že je úplne jedno, kde sa politici stretnú, či sa stretnú na hranici, či sa stretnú v Kyjeve, v Užhorode, alebo v nejakej malej dedine v blízkosti Užhorodu. Včera to bolo veľmi vážne stretnutie a myslím si, že keby ste vy absolvovali za pondelok, utorok a stredu to, čo som absolvoval ja, tak ste dnes pocikaný a trasiete sa na áre, lebo by ste to nezvládli. (Potlesk.) My sme včera absolvovali vážne stretnutie, ktoré sa týkalo dvoch krajín, ktoré na jednej strane chcú spolupracovať, áno, je to pravda, vláda Slovenskej republiky je pripravená pomáhať Ukrajine, ale súčasne sú to dve krajine, ktoré majú úplne odlišné názory na to, čo sa dnes na Ukrajine deje.
Ja verím, že pán predseda vlády Denys Šmyhal, s ktorým som mal veľmi otvorené a priateľské stretnutie, sa na mňa nenahnevá, keď zopakujem, na opakované otázky, aký majú plán, pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, neustále opakoval jednu odpoveď – vojnu. No jednoducho nikdy sa nemôžme stotožniť s takýmto plánom. Nikdy nemôžeme súhlasiť s tým, že budeme rešpektovať jediné vojenské riešenie, ktoré nefunguje. Sám predseda vlády konštatoval, že konflikt je zamrznutý. V roku 2024 vôbec neočakávajú žiadne pohyby, maximálne to môže byť 100 metrov na jednu stranu alebo 100 metrov na druhú stranu. Očakáva sa pokračovanie vojnového konfliktu v roku 2025, a teraz budem naozaj veľmi diskrétny a nepoviem určité čísla, ktoré sme sa včera dozvedeli na Ukrajine, pokiaľ ide o počet obetí. Ja mám skôr pocit, že to je prvá svetová vojna a nie rok 2024.
Komu to prospieva? Načo to je celé dobré? Pretože je evidentné, že vojensky nevie nikto vyriešiť to, čo sa dnes na Ukrajine deje. A napriek tomu naďalej pokračuje filozofia – poďme zasielať na Ukrajinu zbrane. Dobre, peniaze sú pomoc, ak potrebujú pomoc, nech ju majú, aj ja som hlasoval a budem hlasovať v Európskej rade za to, aby na nasledujúce štyri roky išla finančná pomoc Ukrajine v objeme 50 mld. eur. A to budú aj naše peniaze, aj my tam dávame pomerne veľkú sumu peňazí. Včera sme tam oznámili humanitárnu pomoc 20 ton v objeme 230-tisíc eur, poslali sme tam sanitky, transformátory, riešime teraz odmínovanie, dokonca chceme ponúknuť Ukrajine špeciálnu ženijnú jednotku, ktorú máme na odmínovanie na dne napríklad jazier alebo riek, pretože aj toto je veľký technický problém pre krajinu. Ale nesúhlasíme a ja si to jednoducho vyprosujem, aby mi niekto hovoril, čo mám stále verejne opakovať.
Ak niekto chce od slovenskej vlády, aby hlasovala za 50 mld. pre Ukrajinu, v poriadku, môžme mať k tomu milión výhrad, zahlasujeme. Ak niekto chce, aby sme dali Ukrajine európsku perspektívu, hoci si myslíme, že nie je ešte Ukrajina teraz na to pripravená, v poriadku a poďme Ukrajine pomôcť, aby tú perspektívu dosiahla čo najrýchlejšie, pretože členstvo v Európskej únii bolo pre nás prospešné. Ak niekto od nás chce, aby sme humanitárne pomáhali tejto krajine, v poriadku, budeme to robiť. Ale, prosím, nechcite odo mňa, aby som bol hovorca nemeckej, francúzskej alebo americkej vlády a rozprával to isté, čo hovoria oni.
Ja neverím vo vojenské riešenie tohto konfliktu, preto včerajšie stretnutie malo v tomto fantastický rozmer, že pán predseda vlády rešpektoval to, čo hovorím. Povedal som, v tomto sa nezhodneme, toto je jednoducho téma, kde nielen preto, že už ani nemáme čo poslať, ale preto, že neveríme vo vojenské riešenie, sme zastavili vojenské dodávky. Rovnako som veľmi otvorene povedal, že mám problém s členstvom Ukrajiny v NATO, pretože ak by bola Ukrajina v NATO, je vysoký predpoklad ďalšieho konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale potom to je konflikt s celým NATO vrátane Slovenska.
Pán Pročko, vy by ste akože išli, už vás vidím, ako by ste utekali, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán premiér, obávam sa, že vám vypršal čas a ani už nebude asi čas na ďalšiu otázku... (potlesk), takže, takže pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Jozefa Pročka smerujúca na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára, ktorého zastupuje pani ministerka zdravotníctva Dolinková, a tá otázka znie:
„Pán minister, nie je z vášho pohľadu neúctou a medzinárodnou hanbou, keď premiér ide navštíviť susednú krajinu len tesne za naše hranice a nenavštívi ich hlavné mesto Kyjev?"
Pani ministerka, prosím, máte slovo.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, z opozičných lavíc nás neustále kritizujete, že robíme podľa vás pre Ukrajinu málo, že sa nestretávame s ukrajinskými predstaviteľmi, hoci ja sám – pán minister zahraničných vecí – som bol v kontakte s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Dmytrom Kulebom najprv telefonicky a potom sme sa aj osobne stretli v Bruseli. A teraz, keď sa nám podarilo zorganizovať stretnutie aj na úrovni premiérov oboch štátov, tak je zase podľa vás zle, lebo sa stretli pri Užhorode a nie v Kyjeve?
Miesto, na ktorom sa predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico a premiér Ukrajiny Denys Šmyhal stretli, bolo dohodnuté telefonicky na základe vzájomnej dohody oboch strán. Ešte raz zopakujem, na základe dohody premiérov. Tak, prosím, nefabulujte a nesnažte sa degradovať hodnotu samotného stretnutia, ale najmä výstupov, ktoré z neho vzišli a ktoré sú obsiahnuté v záverečnom komuniké. Išlo o pracovné stretnutie s konkrétnymi výsledkami. Premiér Fico ohlásil ďalšiu humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, jasne podporil snahy Ukrajiny o členstvo v Európskej únii a obaja premiéri posúdili aj konkrétne návrhy týkajúce sa dvojstrannej cezhraničnej spolupráce. V tomto kontexte malo práve rokovanie pri Užhorode osobitnú symboliku, keďže práve v tejto časti krajiny žijú naši krajania, občania Ukrajiny, ktorí sa hlásia ku slovenským koreňom.
Ďakujem pekne.