6. schôdza

Ďakujem pekne. Predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie.
Nárast úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností. Za účelom poskytnúť pomoc obyvateľom, ktorým sa zvýšili náklady v súvislosti s úhradou mesačných splátok úveru na bývanie, je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré by mali čo najpriaznivejšie vplyvy na obyvateľov v čase vysokej finančnej záťaže na domácnosti.
V zákone sa navrhujú také opatrenia, ktoré by podporili schopnosť osôb riadne a včas splácať splátky úveru a súčasne si zabezpečili primeranú životnú úroveň.
Upravuje sa zákon o dani z príjmov, ktorý zavádza nový daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky. Daňovníci si ho budú môcť uplatniť najviac vo výške 1 800 eur ročne v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní za rok 2023.
Pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých od januára 2024 sa upravujú podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky pre mladých vo veku od 18 až 35 rokov. V nadväznosti sa navrhuje aj úprava zákona o úveroch na bývanie, ktorou sa dopĺňa povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk, vydávať na účely uplatnenia daňového bonusu potvrdenie. V nadväznosti na pomoc so splácaním úverov a potreby úpravy ochrany bankového a daňového tajomstva sa spresňujú príslušné ustanovenia v zákone o bankách a daňovom poriadku. Rovnako sa legislatívno-technicky spresňujú ustanovenia upravujúce sankcie v daňovom poriadku s cieľom predísť neoprávnenému čerpaniu daňového bonusu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na záver vás požiadať o podporu k tomuto zákonu.
Ďakujem pekne.

Pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Šalitrošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tlač 80, vo výboroch Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 53 zo 7. decembra 2023 pridelila vládny návrh, tlač 80, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko, ktoré je uvedené pod bodom III tejto správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov, tlač 80a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 27 zo 7. decembra 2023. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Radomíra Šalitroša, aby na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Dvaja páni poslanci.
Ako prvý, pán poslanec Hajko, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať?
Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy, dobre, v poriadku, strednú vrstvu treba tiež chrániť. Ak majú byť ohrození mladí ľudia, pre ktoré, pre ktorých slúži schéma hypotéka pre mladých, dobre, v poriadku. Ak majú byť ohrození ľudia, ktorí majú najhlbšie do vrecka... nájdeme ich tam? Nenájdeme ich tam. A skutočne nám musí ísť komplexne o všetkých ľudí, ale najviac si musíme všímať tých, ktorí si nedokážu svojimi vlastnými silami pomôcť sami. To je princíp sociálnej politiky štátu.
Problém bývania a hypoték je oveľa širší, ako je tu nastolený. Chápem, že ide o opatrenie, ktoré má postihnúť alebo ktoré sa má zamerať na určité daňové zvýhodnenia tento rok a budúci rok, ale problém bývania je oveľa širší. Už to tu viackrát spomínali rečníci, myslím si, že to spomínal aj pán minister, Slovensko sa nachádza vo veľmi zvláštnej situácii, pretože v 90. rokoch v podstate ľudia, ktorí bývali vo svojich bytoch, si tieto byty sprivatizovali, to znamená, že máme jedno z najvyšších percent vlastníctva bytov v súkromnom, v súkromnom vlastníctve v celej Európskej únii. To je jeden problém.
Druhý problém je v tom, že bytová výstavba u nás stále zaostáva a sme na tých posledných priečkach v Európskej únii, čo sa týka počtu, počtu bytov na jednotku obyvateľov. Takže zamyslime sa nad tým, že áno, ideme s určitou pomocou, dá sa o nej diskutovať, aká je, ale zamyslime sa nad tým, ako tento problém riešiť komplexne. A tu vyvstáva viacero veľkých otáznikov, vecí, ktoré sa na Slovensku neriešia dlhé roky.
Čo bráni na Slovensku, aby sa viac stavalo bytov a aby boli dostupné? To sú veľmi vážne otázky. Odpoviem len v pár bodoch.
Prvá vec je stavebné konanie. Máme tu nový stavebný zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti alebo do účinnosti od 1. apríla tohto roku, zatiaľ je veľmi nejasné, že ako by tento zákon mal platiť, ako by sa mal uplatňovať. Je to úplne nový stavebný zákon po vyše tridsiatich rokoch. Čakám odpo... od vlády odpoveď na otázku, ako budeme postupovať so stavebným konaním od 1. apríla. Ideme naskočiť na tento vlak? Ideme naskočiť na nový stavebný zákon, ktorý má veľmi veľa nejasností?
Druhý problém, pozemky. Slovensko má totálne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Ak chce developer získať pozemok, tak sa musí dosť usilovať, aby sa k nemu vôbec dostal. A ak sa k nemu dostane, tak musí často podstúpiť proces, proces zdĺhavý, to znamená proces vyrovnania sa s vlastníkmi často veľmi silno rozdrobených parciel. A týka sa to aj individuálnej výstavby, pochopiteľne, ale týka sa to, samozrejme, aj samospráv. Je to veľký problém. Takže čakáme odpoveď na otázku, čo s týmto bude robiť vláda.
Áno, sú tu rozbehnuté určité komasácie, ale akú prioritu im dáme. A s tým, samozrejme, súvisí ďalšia veľká otázka, a to je dedičský zákon. To znamená, ak scelíme pozemky, tak musíme si položiť otázku, ako zabrániť tomu, aby sa nám opäť nekúskovali v dedičskom konaní.
Tretia vec, čo poviem, štát, vláda a štát všeobecne disponuje veľkým množstvom budov, často nevyužívaných. Prečo by tieto budovy nemohli ísť do vlastníctva samospráv, aby si pomohli napríklad pri výstavbe alebo rekonštrukcii týchto budov a pri výstavbe nájomných bytov? Tým otváram ďalšiu, ďalší veľký problém, a to je nájomné bývanie. Boli tu na Slovensku pokusy, viacero pokusov, ako rozbehnúť nájomné bývanie. Asi ten najviac používaný nástroj je Štátny fond rozvoja bývania. Ale máme tu určitú schému po minulej vláde, ktorá je tiež diskutabilná, podobne ako nový stavebný zákon. Čo s tým budeme robiť? Ako podporíme samosprávy, aby mohli viac stavať nájomné byty?
My sme tu preberali návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo dopravy bude určovať a bude, alebo bude regulátor pri nájomnom v bytoch. V poriadku, ale čakáme odpoveď na otázku, čo vlastne urobiť, aby tento štát začal v skutočnosti ozaj, naozaj budovať nájomné byty tak, aby boli dostupné.
Posledný bod k tomuto, čo poviem, je cena úverov. Ono to všetko so všetkým súvisí. Ak štát nebude dobre hospodáriť a bude sa zadlžovať, hrozí nám, že nám vzrastú úrokové sadzby, úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch. Dnes sme zhruba na úrovni Grécka. Za nami sú len také štáty, ako je Taliansko alebo Španielsko. Čoraz viac zaostávame za úrokovými sadzbami Nemecka, čo by sme mohli pokladať ako za taký referenčný, referenčný bod. Ak štát nebude rozumne hospodáriť, je veľká pravdepodobnosť, že nám vzrastú úrokové sadzby. Čo to bude znamenať? Pre banky to je dobrý biznis. Jednoducho si pokúpia štátne dlhopisy a riešia si svoj, svoj úrokový, úrokový diferenciál, ktorý je medzi vkladmi a pôžičkami. To znamená, my vtiahneme tie banky do systému štátnych dlhopisov a, pochopiteľne, bude menej peňazí na to, aby sa úverovali iné veci pre biznis a pre obyvateľov, no a to je zákon, zákon trhu. Jednoducho kde je, kde je väčší dopyt, tak vlastne aj cena toho ponúkaného produktu stúpa. A v tomto prípade je to úver, často úver pre developera, často úver pre majiteľa, súkromného majiteľa pozemku.
Ohradím sa proti tomu, čo povedal aj pán minister, že Kresťanskodemokratické hnutie nechce pomáhať pri energiách, nechce pomáhať pri hypotékach. Áno, mali sme to v programe, potrebujeme vylepšiť schémy, ktoré sa týkajú hypoték, štátnej pomoci, a potrebujeme zmeniť aj prístup k energiám. KDH je za to, aby sa pomáhalo odkázaným ľuďom, ktorí nedokážu splácať vysoké účty za energie, ale prosím vás, robme to adresne. Robme to podľa to, kto to ozaj potrebuje. Nedávajme zbytočne nízke ceny energií majiteľom veľkých nehnuteľností, ktorí vôbec nepotrebujú štátnu pomoc, šetrime štátne peniaze.
Druhá vec, čo poviem, sme za pomoc ľuďom, ktorí majú problém s bývaním. Ja som privítal, že v programovom vyhlásení vlády sa objavila stať, že sa prehodnotí, akým spôsobom sa bude poskytovať príspevok na bývanie. A sme za to, aby sa tento príspevok ozaj prehodnotil a aby sa vážilo, či ozaj domácnosť potrebuje peniaze na to, aby sa jej pomohlo. Aby si vedela splácať, aby si vedela uhrádzať náklady na bývanie.
Netreba chodiť ďaleko, používajme osvedčené postupy. V Česku platí schéma, podľa ktorej príspevok na bývanie sa viaže na výšku, výšku platieb za energie. To znamená, kto si nemôže dovoliť vysoké platby za energie, tomu štát pomáha. To je funkčný príspevok na bývanie. Poďme týmto smerom. Opäť zdôrazňujem to isté, čo pri energiách, pomoc musí byť adresná. Je to spravodlivé a šetrí to verejné financie, vieme, že sú vo veľmi zlom stave.
Posledný bod, čo poviem, daňový bonus sa netýka len tých, ktorí si ho odpočítavajú a ktorí vlastne o toľko platia menšiu daň, týka sa aj tých, čo sú závislí od tejto dane, a to sú samosprávy. Toto opatrenie má budúci rok priniesť mínus pre samosprávy 15 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Váš čas vypršal, pán poslanec. (Potlesk.) Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Marián Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Hajko, ďakujem pekne, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Absolútne súhlasím, zákon nepomáha tým, ktorí to potrebujú, a pomáha aj tým, ktorí tú pomoc nepotrebujú. Aj my v SaS vnímame, že teda pomáhať treba tam, kde je to potrebné, a tá cielenosť by, je, je dôležitá, je zásadná. Navrhovali sme riešenia, no vláda sa rozhodla inak.
Ale teda dotácia zvýšenia splátky v kombinácii s tým, že, že pri presune hypotéky medzi bankami, to znamená, že tá pomoc už nie je možná, táto kombinácia, paradoxne, a teda verím, že nechcene, pomôže práve bankám a na konci znovu zostane klient, ktorý bude platiť vyšší úrok. Áno, tomu, komu teda štát doplatí dotáciu dočasne, tak ten si povie, že okej, veď dobre, štát mi doplatil, ale aj takémuto klientovi zostane tá vyššia sadzba aj, aj po ukončení pomoci. No a vyššia sadzba, samozrejme, budú, zostane všetkým, ale budú ju mať aj ľudia, ktorí sa nie, ktorí neparcipujú, ne-par-ti-ci-pu-jú na pomoci. No a proste obmedzením konkurencie, ktoré týmto štátnym vstupom nastane, jednoducho to vždy znamená nižšie ceny. Nižšia konkurencia... pardon, vyššie ceny. Hej? Nižšia konkurencia znamená, že banky si budú vedieť aplikovať vyššie ceny.
No a ako málo týmto trhovým silám rozumejú, rozumejú aj, aj na ministerstve financií sa fakt ukázalo včera na minister... na, na výbore, kde teda ministerstvo tvrdilo, že dokáže zabezpečiť vlastne anonymnosť toho, aby banky nevedeli, že teda či sa klient kvalifikuje, alebo nekvalifikuje na tú pomoc. Toto je absolútne mylná myšlienka, banka vie o našich príjmoch, banke bolo treba aj pri hypotéke do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Andrea Turčanová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hajkovi, že to takto vystihol všetko a poukázal na problém. Ja som tiež roky pracovala v samospráve, využívali sme Štátny fond rozvoja bývania na výstavbu mestských nájomných bytov, žiaľ, samosprávy majú dosť problém s pozemkami, takže toto možno by bolo treba riešiť.
Ale vidím tu obidvoch pánov ministrov, a tak mi nedá nepovedať, že chápem, že vláda chce pomôcť, ale prečo dvaja, keď niečo robia, tak majú rovnaký cieľ, ale nie je to to isté. Na jednej strane ministerstvo financií bude dávať daňový bonus, ktorý, ako povedal pán Hajko, postihne samosprávy, na druhej strane plošná pomoc cez ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktorá nezasiahne zasa tých najslabších, o ktorých sme tu už hovorili. Takže prosím, venujme sa naozaj tým, adresne tým, ktorí to potrebujú a sú na pomoc tejto vlády odkázaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Július Jakab, nech sa páči.