Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, keď ste čítali mená tých ospravedlnených, to by nemal kto hlasovať. Poospravedlňovaní všetci.
Cez čo to uchopiť a splniť si povinnosť? Aspoň dovoľte na začiatok úvod, že oceňujem, že miesto spravodajcu zaujala osoba, ktorá je, budem diplomat, menej konfliktná v celom procese, ale v zásade nám to vyhovuje, že lídrom, hlavným spíkrom v celom tomto, v tejto fraške, v tejto tragikomédii je jeden človek. V zásade nám to vyhovuje. A vy uvidíte neskôr prečo.
K samotnému návrhu niečo, niečo skúsim vytiahnuť, prosím vás, vyextrahovať. Proces neriešim, bolo to tu povedané, vy ste to, pán predseda, povedali, že je to úplne v poriadku, nech sa páči. Budem hovoriť o samotnom návrhu a nie o celom, lebo však to je tak objemný, to je buchla, to je veľká vec, hej. Čiže pokúsim sa len niečo z toho vytiahnuť a na tom zadokumentovať, že čo stvárate.
Samotný návrh váš predložený je na úrovni vlastizrady. Naozaj to je pomaly sabotáž. Doviesť sem návrh, ktorý rozbije právny poriadok, len kvôli tomu, že sanujete nejakú ad hoc situáciu nejakej súkromnej firmy a neváhate rozbiť právny poriadok, Obchodný zákonník, čo je biblia vlastne, to je ústava podnikateľov, to je pilier, na ktorom to stojí, ktorý upravuje tie základné parametre, neváhate do toho vložiť parametre, že jeden by sa čudoval. (Reakcia predkladateľa.) Áno, však novelizujete Obchodný zákonník (reakcia rečníka na poznámku predkladateľa). Akože nie? Ale viete, toto ja milujem, keď... Kľudne si listujte v tých dovolenkách, ale ja hovorím, veď doniesli ste návrh, kde novelizujete Obchodný zákonník, novelizujete zákon o konkurze a reštrukturalizácii, novelizujete zákon o osobitnom odvode, novelizujete 10 zákonov, prosím vás. Na šupu novelizujete 10 zákonov, neváhate rozbiť právny poriadok (reakcia predkladateľa) kvôli tomu, aby ste si zachránili kožu, politicky, aby ste to mali, pocit, že ste to ustáli, aby sa premiér postavil, postavil, pripol si stužku a za ním niekto stál a povedal: zachránil som to, prišiel som v pravú chvíľu, zachránil som to. Neváhate to, ale vy vypustíte takú hydru z klietky, a vy to viete, vy to viete, vy ešte tomu plus-mínus rozumiete, vy ste vypustili takú hydru z klietky, vypustite hlasovaním, že nás to všetko dobehne. Niekto to bude musieť sanovať. Niekto. To budú náhrady škody, konania, arbitráže, neviem, čo všetko možné. Prídete sem so stiahnutým chvostom možno už na ďalšej schôdzi s nejakou tou novelou, prepašujete ju do nejakých jadrových škôd. Viete, to je celé. Však my to tu už poznáme.
Ja si vyberiem jeden prípad a to je ten pohľad na to, že či áno alebo nie, na verejné financie. A ja som na začiatku, ako ste predstavili, tak som povedal, že áno, že chcete zaplatiť dlhy Váhostavu z verejných zdrojov, a nič sa nezmenilo. A môže sa tu postaviť, neviem, aký kaliber, ktorý bude hovoriť o, neviem, akej kalibrácii, stále sa nič nezmenilo. Vy chcete dlhy Váhostavu zaplatiť z verejných zdrojov. A teraz dokonca vznikla určitá polemika, že, lebo už hádam to by sme sa mohli, uznať, lebo však v zákone, v texte zákona o osobitnom odvode je napísané, že to sú štátne finančné aktíva, ktoré sú vedené na osobitnom mimorozpočtovom účte. Aspoň toho by sme sa mohli, či už to sa mierne rozporuje. A teraz hovoríte, že to nebude mať v zásade na nič vplyv. Stále ešte tí odvážnejší z vás, tí, by som povedal, s väčšou panvicou na tvári povedia, že to nie sú verejné zdroje, to sú peniaze bánk a neviem čo všetko a niekde to aj v tých novinách zaznie takýmto štýlom.
Ale vznikla tá polemika, že či táto operácia, lebo to je normálne, to je operácia Barbarosa v tomto, že idete kúpiť dlhy Váhostavu z verejných zdrojov, a na čo tu bude mať vplyv, alebo nebude. To bolo malebné. No malebné. Čiže nejaký rešpektovaný, nie nejaký pán Ódor, rešpektovaný člen mimo rozpočtovej rady, napísal nie blog, napísal nejakú, niečo napísal, viete, tak (poznámka predkladateľa) tej, neviem akej vašej rady, čo má strážiť, aby ste nemíňali veľa. Viete, viete, pán minister, ak ma idete chytať za slovíčka, tak ja vás budem chytať za slovo. To vám stojí za to? Veď to musíte mať nejakú fazónu, viete. Pán Ódor napísal, že celá táto operácia má viaceré vplyvy a môže mať, jeden dokonca definoval, že má, a niektoré, že môže mať, čisté bohatstvo štátu.
Čiže včera tu stál minister, ja som tu vtedy nebol, ja som si to zo záznamu pozeral, on to povedal dokonca aj v tej tlačovke. Ak niekto tvrdí, že to, táto operácia bude mať vplyv na čisté bohatstvo štátu, to znamená, že štát bude o niečo chudobnejší touto operáciou, to tvrdí niekto a ja sa s tým v zásade stotožňujem, lebo to má vnútornú logiku, tak potom sem príde minister a povie, že nemá, že nemá, lebo v zásade: veď my tie peniaze dáme živnostníkom. Ergo to bohatstvo štátu zostáva zachované. V zmysle tejto logiky, myslím, že ste to aj vy tiež povedali, v zmysle tejto logiky je aj vila na Bahamách vlastne zahrnutá v bohatstve štátu. Prísne vzaté. Viete, niekto znova pripomína tú scénu Bolka Polívku: tak su boháč, alebo nejsu boháč? Viete, že to je proste (vyslovené s pobavením), že naozaj v zmysle tejto logiky, čo nám predstavuje minister financií, my sme jeden z najbohatších štátov. My sme Brunei. My sme normálne Brunei a nemáme ani ropu. Keby sme mali ropu, tak aj, ani Brunei by sa na nás nechytal. Čiže v zásade tie peniaze, áno, peniaze na Cypre, na Kostarike, na Curacao, na Bahamách sú vlastne čistým bohatstvom štátu v zmysle logiky pána ministra, ktorý povedal, že je v zásade jedno, kde tie peniaze sú, u koho, lebo stále predstavujú čisté bohatstvo štátu.
Je to čarovné, malebné je to, ale je to zase aj urážajúce, podľa toho, že k akému auditóriu to hovoríte. Takže to je presne, že: su boháč, alebo nejsu boháč? No áno, ľudia, vychudnuté poštárky, chúďatá, čo ste tam boli, keď sa raz doplazíte niekde k tomu Počiatkovi a prijme vás, keď príde zo žúrky, tak povie: vy ste boháči. Veď my sme všetci tu boháči, veď čisté bohatstvo štátu je enormné, lebo my zahŕňame do čistého bohatstva štátu všetko.
Samozrejme, že táto operácia má vplyv na čisté bohatstvo štátu. Potom ostáva otázka verejný dlh a deficit. Tam nastáva určitý rozpor. Ale ja som teda nie makroekonóm, ale aký-taký sedliacky rozum mám, pán minister. Takže skúsme. Tam vznikla polemika, pán minister hovoril, že nie, nie, že verejný dlh určite nie, lebo však to určite nie. Pripustil, že deficit, by to mohlo mať vplyv. Podľa toho, že ako to zaradia, Eurostat, ako to zaradí. Či ak to zaradí ako finančnú operáciu, nie, ak to zaradí ako rizikovú, tak áno. Prosím vás pekne, ja neviem teda, jak vyzerajú tí úradníci z Eurostatu, ale všetci finančáci, to sú tvrďáci. Viete, to sú ľudia, ktorí pozerajú do papierov. Čiže ja si vizualizujem tú scénu. Prídu úradníci z Eurostatu k pánovi Kažimírovi: ukážte, čo tam máte. Áno, držíte skrátka zdravotníkov, držíte deficit, proste držíte, aby vám to neutieklo. A toto, toto, čo máte? Teraz sa tak budú okúňať, to je také nič. Jak nič, čo to je? No, viete (vyslovené s pobavením), to sme kúpili také dlhy. Koho dlhy? No takej stavebnej. Jakej stavebnej firmy? No takej. A kde je ten konateľ? Na Bahamách. Aha, ktorý to je? Jaj, a je tam trestné konanie?
Prosím vás, táto operácia nieže, otázka nestojí, či bude zaradená medzi rizikové operácie, tá operácia je už zaradená medzi rizikové operácie, ergo zvyšuje deficit štátu. A teraz v mojej, teda zvýši, teda v mojej logike, a teraz poďme tak, ak sme sa my dohodli, že budeme držať deficit nejako, teraz dáte, kúpite dlhy Širokého za 40, podľa toho, že čo všetko nakúpite, je to niekde interval, myslím, od 40 do 50, dokonca to môže byť, keď kúpite dlhy aj cyperské. Čiže my o 40 mil. eur, tak jednu sumu si vyberme, to už sa z toho nestrieľa, táto suma vlastne bude zarátaná do deficitu, to znamená, že túto sumu budete musieť niekde ušetriť. A teraz znova vizualizujem. Prídu školskí odborári k Ficovi, k premiérovi Ficovi. Povedia, že teda aká je situácia. On povie: chlapi, sory, nedá sa, my sme, viete my musíme držať deficit, my sme nakúpili Širokého akcie, máme dlh, my, proste nepustí nás to. Potom pôjdu spolu na tlačovku a ten odborár povie: je to tak, vážení učitelia, nedá sa, štát nakúpil dlhy Váhostavu, proste musí držať deficit, sory; vydržte, kúpte si rožky v Lidli, sú lacnejšie jak v Tescu, vydržte, keď Váhostav zarobí, čo teda veríme, že zarobí, tak potom prípadne tie platy môžu ísť hore.
A ja vám to budem oplieskavať o hlavu stále. Tá istá suma, o ktorú proste nakúpite dlhy Váhostavu, tak tá istá suma bude niekde chýbať. O túto sumu budete musieť strážiť štátny rozpočet, aby ste nezvyšovali deficit štátu. To znamená, ak by sa vám darilo dobre, tak z toho, z čoho sa vám zadarilo dobre, budete musieť o 40 mil. eur menej minúť. Ak sa nám bude dariť tak ako doteraz, to znamená, že tých 40 mil. budete musieť niekde ušetriť. To znamená, niekto dostane menej. Školskí odborári, zdravotníci, poštárky vychudnuté, keď sa doplazia k Úradu vlády a povedia: nevládzeme, za tých 350 euro sa nedá žiť, nevládzeme. Premiér príde, poťapká, povie: pani kolegyňa, nebojte sa (tie hodinky Patek Philippe), nebojte sa, vydržte, my sme nakúpili teraz Váhostav akcie, ale keď Váhostav zarobí, vydržte, to vydržte, vydržte (vyslovené s pobavením), nebojte sa.
Je to čarovné, prepáčte mi to. Ako, jak to mám plastickejšie povedať? Je to tak. Štát nakúpil za verejné zdroje. Ide nakúpiť za verejné zdroje dlhy, dlhy Širokého, ktoré budú v deficite, to znamená, tie peniaze sa budú musieť ušetriť. U niekoho sa budú, čiže kde by sa mohli použiť, tam sa nebudú môcť použiť, lebo už budú bloknuté na to, že ste nakúpili dlhy štátu, či dlhy Širokého. Čarovné. Odborári, ja ináč sa čudujem, kde je to, všetky tie slávne odborárske zväzy? Keď pôjdete k premiérovi Ficovi a bude vám hovoriť, ako sa to nedá, tak, prosím vás, aspoň sa, zachovajte si akú-takú tvár, že nechoďte na tlačovku, alebo keď tam budete, tak povedzte, že keby nebol nakúpil dlhy Širokého, tak tých 40 mil. sa niekde mohli zjaviť. Teraz sa nemôžu. Čarovné, úplne čarovné.
A, samozrejme, najčarovnejšie na tom je, že ešte čo v tej, teraz pre niekoho, v eufórii, pre niekoho v tom celom procese ste vytušili ako šancu, hej, že vytušili ste ako šancu, ako sa dostať k peniazom. Všimnite si prvý návrh. Prvý návrh, ktorý sem prišiel, hovoril, pri zákone o osobitných odvodoch, pán minister, lebo ho novelizujete. Viete o tom? Tušíte o tom niečo? No tak v prvom návrhu, ktorý ste tu doniesli, bolo napísané, ste rozširovali možnosť použitia tých prostriedkov. Lebo teraz tam je jasne napísané, že tie peniaze môžu byť použité na stabilizáciu finančného sektora a na doplnenie prostriedkov na vykrytie strát pri Fonde na ochranu vkladov.
Zjednodušene, ľudia, pre vás to poviem. Čiže keď kľakne banka, budete chcieť teda to, čo slušné krajiny majú, že časť tých vkladov sa vám vráti, tak to sú tie peniaze. A ony, ony sú, niekde sú, sú uložené, nesmie sa ich nikto chytiť, hej. A oni sa do týchto peňazí nabúrali. V prvom návrhu sa nabúrali takým spôsobom, že rozširujú to použitie, kde uviedli, nemám tu ten zákon, ale myslím, si to pamätám, že je možné ich použiť na doplnenie kapitálovej vybavenosti štátnych organizácií, právnických osôb zriadených za účelom na podporu podnikateľského sektora. Je to hrozne chrobačná formulácia, hrozne chrobačná, ale táto formulácia ináč hovorila o tom, že je ich možné použiť na kapitál. Čiže vlastne oni identifikovali cez túto textáciu Slovenskú záručnú a rozvojovú banku (reakcia z pléna). A nielen, pravdupovediac, mohol to byť aj niekto iný, hej. Ale asi v zásade, prísne vzaté, nemôžte do zákona napísať slovenská záručná a rozvojová, a to by asi nebolo správne. Ale proste znížili ten okruh. Lebo viete, SPP nie je zriadená, je v stopercentnom vlastníctve štátu, ale nie je zriadená za účelom podpory podnikania štátu. Nie je, hej. Čiže v tom prvom návrhu to bolo tak, čiže áno, chceli identifikovať slovenskú záručnú.
Ale všimnite si druhý návrh, všimnite si niekto, prosím vás, otvorte oči, všimnite si druhý návrh. V druhom návrhu je napísané, že tieto prostriedky môžu byť použité na kapitálové dovybavenie právnických osôb so stopercentnou účasťou štátu a o použití týchto prostriedkov rozhoduje vláda. Čo chcete schváliť? Chcete schváliť proste to, že sa dostanú k pol miliarde, výhľadovo k miliarde, takým spôsobom, že sa ráno dohodnú. Počúvaj, Robo, potrebujem "padíka", potrebujem "padíka". Nepustíš z toho fondu? Jasné, dám to na vládu. Zjednodušene, lebo stopercentná právnická osoba so stopercentnou účasťou štátu je SPP, je železničná spoločnosť, je toho strašne veľa, Štátne lesy, neviem čo. Čiže my ani o tom, sa v zásade dozvieme len tak, že keď si pozrieme materiál na rokovanie vlády. Čiže vláda pod rúškom riešenia Váhostav si otvára, otvára, nabúrava sa do fondu, ktorý bol ako-tak strážený, lebo mal slúžiť na sanovanie veľkých vecí a na to, aby sme sa tu všetci z toho nezbláznili, tak teraz z toho urobíte to, čo som ja hovoril ako určitú hyperbolu, že vy ste schopní z toho fondu zaplatiť Kollárove deti. Alebo možno nejakej miske, fitneske nejaké tie nechty, ja neviem, čo všetko sa dá. Viete, teraz to, jediná, obťažujúci prvok je, že to musíte prehnať cez nejakú stopercentnú právnickú osobu vo vlastníctve štátu. No že táto už môže použiť, teda v zmysle najlepšieho uváženia, a my sme už boli svedkami toho, že ako narábajú s verejnými prostriedkami takéto spoločnosti.
Ľudia, na to chcem upozorniť. Naozaj, oni sa vám do peňazí, ktoré boli určené na to, na ochranu vašich vkladov, nabúrali, týmto zákonom sa vám nabúrali, otvorili si ruky. V zásade tie peniaze už nie sú pod žiadnou kontrolou. Vytiahnu ich. Keby sa niekto ozval, nejaký hlesol hlások, že prečo ste vytiahli 100 mil. eur a dali ste ich na železničnú spoločnosť pred voľbami? Premiér Fico povie: jak, že nie, jak, my sme socialisti, nech ľudia cestujú, a my sme to potrebovali, to je len pôžička, to sa tam potom vráti – čo chcete od nás? – tk je to v zákone, opozícia za to zahlasovala. Prosím vás, len dajte pozor, nehlasujme, v tomto naozaj buďme mimoriadne opatrní, lebo tu sú zakopané také míny, že sa ešte budú generácie ľudí hanbiť. Slušný právnik sa pod to nepodpíše. Čiže o tom to celé je. A to som len vytiahol jednu vec.
Tu, myslím, kolegyňa pani Žitňanská hovorila, vy chcete nabúrať reštrukturalizácie ako princíp. Reštrukturalizácie ako princíp, len kvôli tomu, že proste potrebujete vysanovať Širokého. Čo k tomu povedať ešte? Budem končiť. Dá sa k tomu povedať ešte veľa. Absurdita typu akcie, neviem čo. Prosím vás pekne, to je, to nie sú akcie Facebooku. Viete, to nie sú akcie Facebooku, kótované na burze, to sú mizerné akcie mizernej firmy. Mizerné akcie mizernej firmy, ktorá nemá výrobný program, ktorá nemá produktovú radu, ktorá nemá ani jeden patent, ktorá nemá ani ochrannú známku. Prosím vás, akú má cenu ochranná známka Váhostav? To je proste, jediné, čo má táto firma, tak má to, že vie s vami robiť, to je celé, s vládou, so SMER-om. To je jediné aktívum. Len ja neviem, pán Kollár, ako sa ohodnocuje také aktívum (vyslovené s pobavením)? Viete, to je čarovné. Čiže mizerné akcie mizernej firmy tento štát ide nakúpiť a budete tu ľudí lakovať, že ste kúpili akcie Facebooku. Že proste normálne to tu bude ako keby, že to je super vec, to je superdeal.
Viete, keby to tak bolo, len z čistej, primitívnej logiky, čistej, primitívnej logiky, ak je, viete, vy hovoríte, pre ľahšie počítanie, má niekto dlh, teda nezaplatených 100-tisíc eur, teraz vy hovoríte, že to tomu živnostníkovi, pre rýchlosť času, dáte 50, hej, ale v zásade vykupujete za 50 pohľadávku v hodnote 100, lebo vy tu, teda deklarované, že jak to z nich vytrieskate, neviem čo, a ešte vlastne k tomu dostanete adekvátny balík akcií, ktoré tiež majú svoju hodnotu, hej. Veď to je superdeal. Však, však minister Kažimír sa, premiér Fico sa chváli, že kupuje, naše dlhopisy sa kupujú za zápornú maržu. Tak ja sa pýtam tých investorov, prosím vás, nevidíte, veď to je historická šanca?! Facebook je šuviks. To je historická šanca. Tuná vám ponúka, vláda vám doniesla na tanieri obchod storočia. Vy môžte kúpiť vec za 50-tisíc euro, môžte kúpiť aktívum. Môže mať výhľadovo hodnotu koľko? Stopäťdesiat, 200, lebo tak je to právne zabezpečené, že vlastne to je stovka, len treba počkať chvíľu. Však bankári počkajú, keď teraz kupujú za záporné, a plus ešte k tomu máte akcie výbornej firmy. To znamená, vy kúpite za 50-tisíc euro niečo, čo má hodnotu výhľadovo 200-tisíc. Kde sú tí investori, prečo to nekupujú? Prečo? Veď to už mali dneska stáť pred Úradom vlády, alebo neviem, kde to mali už stáť, a povedať, nechajte štát štátom, nechajte si štátne peniaze, strážte, my to kúpime. Ja to kúpim od toho Blahu. Kde sú tí, Morgen a neviem, kde sú všetci títo investori? Však mali už dneska obvolávať veriteľov, prosím vás, nám to, my to chceme, veď to je super vec. Geniálne, výborné, to je fantázia, také peniaze sa nedajú zarobiť ani v Kongu. Viete, že na tých černochoch, že ich tam budete v tej diamantovej bani váľať v tom blate. Toto je, toto je vlastne... Kde sú tí investori, kde sú? Však tu mali stáť, tu mali stáť. A že nestoja, že nestoja, to je jednoznačný dôkaz toho, že to je jeden veľký podvod. Jeden veľký podvod na štátnych peniazoch, na verejných zdrojoch, o ktorých už viete, že z toho nikdy nič nebude. Nikdy z toho nič nebude. Nerozpakujete sa minúť tie verejné zdroje. Nerozpakujete sa, budete tu stáť, hovoriť, že to ani nemá vplyv. Že vás hanba nešibuje cez celé mesto, prosím vás.
Viete, to, že, ale to už nechcem zaťažovať, tam faktoring, že vlastne banky nechceli faktoringovať tie vzťahy. Veď viete, keby niekto tak veril tej, tomu Váhostavu, však prečo nekúpili od tých veriteľov cez faktoring? Však tí boli pripravení, povedali mi, 3 % oferujeme, hej, že nám odkúpi, faktoring odmietol kupovať proste pohľadávky, odmietal faktoringovať zmluvy s Váhostavom, lebo im neverí. Neverí im ani nos medzi očami. Nikto im už neverí ani nos medzi očami, ale naša vláda ide od nej, proste ide, to budeme zhodnocovať ako aktívum. Normálne rozum stojí, rozum stojí nad tým všetkým, čo vy ste schopní.
A ja sa čudujem jednej veci, premiér Fico teraz niekde povedal, že tu je nejakých 60 podnikateľov a s nimi rozpráva. Prosím vás, tých 60 podnikateľov, ak sú niektorí rozviedčici, niektorí ľudia, ja poruším niečo, čo som možno... Ja budem teraz prvýkrát súhlasiť s Haščákom, ktorý povedal, v tej Gorile sa to niekde, ak to teda údajne povedal, neviem čo, to je jedno, že niektorí z nich nemajú zvládnuté procesy rozhodovania. Áno, tu v našom priestore sú lumeni, lumeni, ktorí nevedia podnikať, ktorí vedia len podnikať tak, že vytiahnu peniaze zo štátu. Nemajú zvládnuté rozhodovacie procesy, nemajú zvládnuté nič. Čiže ak z tých 60-ch je určitá skupina lumenov, ktorí nevedia nič, len vyťahovať peniaze zo štátu, verím, verím, že tam je určitý počet ľudí, ktorí tomu rozumejú.
A ja sa vás pýtam, prosím vás pekne, podnikatelia, Kmotrík. Ja uznávam ľudí, ktorí dokázali podnikať aj pred novembrom ´89. Viete, ja milujem učiteľov, ktorí sa stali "po", boli poslancami a potom sa stali podnikateľmi. Tomu príbehu menej verím, menej verím ako príbehu, ja poznám príbehy ľudí, ktorí pred komunizmom robili plastové okná, dneska sú veľmi bohatí. Čiže skôr uverím príbehu Kmotríka, človeka, ktorý bol ešte pred novembrom, rozumel, čo je koruna, možno čo je bon, čo neni bon, čo je Tuzex, čo je marka, to je v poriadku. Lebo tento človek, majú to, to zdravé jadro v sebe. A ja sa pýtam: prosím vás pekne, to necháte zničiť právny systém tejto len kvôli tomu, že chce niekto zasanovať Širokého? Človeka, ktorý nezvláda rozhodovacie procesy? Človeka, ktorý sa zabudol v čase a v priestore? Človeka, ktorého pridaná hodnota je len urvať? A my budeme obeťou toho? Tak z tých 60-ch verím, že niekoľko sa nájde a zaklope premiérovi a povie: nebláznite, nebláznite, nevydávajte túto krajinu v šanc týmto hókus-pókusom!
Ak včera svietilo na TA3 v tej lište, že definitívne riešenie, trošku ma obchádzala hrôza, lebo bolo raz konečné riešenie, proste definitívne riešenie sme čakali dlhšie, jak sa malo. Prosím vás, ak je toto definitívne riešenie, tak bojím sa, aby to nebolo to, čo niekedy bolo konečným riešením. Toto je, to je zvrátené, zvrhlé, čo ste sem doniesli. Pre riešenie Váhostavu neexistuje dobré riešenie, teda tej situácie. Existovalo len menej zlé. Vy ste doniesli to najhoršie z možných, to najhoršie z možných ste doniesli. Vypustili ste hydru, ktorú my budeme naháňať roky, ju bude naháňať po celom Slovensku, bude sa nám sem vracať v súdnych dovolaniach, neviem čo, z celého sveta, aby sme ju naspäť zavreli do klietky. My ju budeme naháňať roky, pán minister, tú hydru, ktorú vy vypustíte.
Ďakujem.
