Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem potvrdiť slová pána Galka. V sobotu stáli na tom parkovisku, ja som si to všimol, ja som vtedy prechádzal cez Stupavu, naozaj pred tým parkoviskom, pred tým supermarketom policajti a blikala tam tá húkačka. Aj som hovoril manželke, že ktovie, čo sa tam stalo. (Smiech v sále.) Ale dlhšie sa smejte, lebo to bolo tak vtipné, že ja sa večer budem smiať, lebo mne to dôjde až večer. Ale, viete, takto to poviem, vybudovali svoju politickú kariéru fašisti na nenávisti, komunisti na závisti a naši kaviároví socialisti v tom našli tretiu emóciu, na ktorej sa dá postaviť slušná politická kariéra. A to je strach. To je podsúvanie strachu medzi obyvateľstvom. A ja si viem predstaviť takú chuderu babku v Smižanoch alebo v Tesárskych Mlyňanoch, alebo v pekelných neviem Ďarmotách, alebo v Slovenských Ďarmotách, ako sa pozerá na tú televíziu a vidí tam toho hrdinského Roberta, jedného alebo druhého, vidím tam proste ten výraz v očiach, ako všetkých ochráni. Aj vtedy aj ja by som asi uveril, že je to naozaj tak, len sa bojím, že vám to zachutí, že popritom to pôjde ako cunami, že popritom sa zmätú iné veci. Toho sa trošku bojím. A bojím sa a mám aj strach, keď vidím, aký mentálny trust ste sem dokázali doniesť a koľko z toho mentálneho trustu sem príde po voľbách a budete všetko ešte obhajovať toto, čo sa udialo na emócii strachu. Naozaj vy ste vytvorili emóciu strachu, zachutilo vám to, agentúry sa už zjednocujú na tom, že to funguje. A bojím sa, že vám to zachutí.

Ďakujem pekne. Toto je tá najhoršia ukážka, ako sa dá bojovať proti terorizmu. Pán poslanec Senko, prosím, aby ste neupodozrievali nikoho z toho, že niekto má menší a že niekto má väčší úmysel účinne bojovať proti terorizmu. My používame s takou ľahkosťou tento výraz, ale ešte pred Parížom tu bol Londýn a bol tu Madrid, kde sa to stalo Bolo tu dosť času na to, aby sme v slovenskej legislatíve mohli urobiť zásadné, protiteroristické, legislatívne, účinné opatrenia, aby sme minimalizovali riziko takýchto brutálnych atakov a útokov na ľudí kdekoľvek a kedykoľvek. Takže len to som chcel ešte pánovi poslancovi Senkovi povedať, že ten úmysel aj z našej strany, priatelia, je len dobrý.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, my sme už predtým, ako sme začali rokovať v pléne Národnej rady o návrhu, respektíve, nazvem to, balíku zákonov, ktoré vláda nazvala antiteroristickými, si mohli povedať aj jednotlivé postoje, či už osobné alebo za poslanecké kluby. A tiež som vzniesol isté výhrady voči spôsobu, ale aj obsahu predložených návrhov zákonov. Teraz keď som počúval rozpravu, ktorá tu prebieha, som dospel k jednému záveru, kde je ten politický chyták toho politického marketingu.Dámy a páni, osobne si myslím, že navrhovateľom nezáleží na zmene ústavy preto, lebo ju ani netreba. V boji s terorizmom dali sme sa vtiahnuť do pasce, že ak neschválime zmenu ústavy, tak nemôžeme účinne bojovať s terorizmom. A to nie je pravda. Osobne si, pán minister, myslím, že aj súčasná legislatíva umožňuje slovenským orgánom činným v trestnom konaní účinný boj s terorizmom.
Po druhé, možno aj na základe toho, ak k nejakým politickým dohodám, respektíve rokovaniam o zmene ústavy medzi vami, väčšinou a opozíciou nepríde, tak ústava nemusí prejsť. Čo sa potom stane? Vytvorí sa o opozícii obraz, že ona nechce bojovať s teroristami, že nám na tom ani nezáleží. Na druhej strane ale vy aj bez zmeny ústavy tých ďalších 16 zákonov, v ktorých vidím riziko veľké, väčšie ako v predĺžení príslušných lehôt, aj keď môžeme polemizovať o tom, či obmedzujú ľudské práva a slobody, či je to žiaduce, či je to v tejto chvíli nevyhnutné, schválite preto, lebo máte na to väčšinu. A v tom vidím ten rafinovaný a nebezpečný postup, ktorého sme tu svedkami. Takže zvážme to ešte raz a nerobme z toho, tak ako to už viacerí kolegovia predo mnou povedali, politickú súťaž, nedajbože, predvolebný marketingový politický trik.
Ešte jednu krátku poznámku si nemôžem odpustiť. Minulý týždeň, pán kolega Hlina to už spomenul, sme schválili, respektíve ste väčšinou schválili novelu rokovacieho poriadku, kde sa jeden z dôležitých bodov, ktorý sme aj my považovali za rokovanie v parlamente a čistotu legislatívneho procesu, podporoval, bolo to ustanovenie, ktoré zakazuje prílepky k zákonom. Máme predložený návrh, ku ktorému je 15 prílepkov, myslím tým novelu Trestného zákona, plus k nemu ďalších 15 článkov, ktoré novelizujú ďalších 15 zákonov. Tak, prosím vás pekne, už aj z hľadiska legislatívnej čistoty o nutnosti prerokovať návrh alebo návrhy v skrátenom legislatívnom konaní by som tiež mohol polemizovať preto, lebo ak je situácia tak závažná, o čom nemám dôvod pochybovať preto, lebo určite pán minister, ale aj niektorí poslanci sú viac pri zdroji, možno aj prísne tajných informácií, takéto skutočnosti existujú, tak poďme to schváliť, ale nie takýmto spôsobom, že tu bude jeden druhého upodozrievať, kto je a kto nie je väčší bojovník proti terorizmu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pánom poslancom za všetky faktické poznámky.K pánovi poslancovi Petrákovi. Som presvedčený, že niektoré témy a záujem štátu aj bezpečnosť občanov by mali byť mimo politického zápasu politických strán, že na tom by nám malo záležať všetkým. Páni kolegovia, ak je toto pravda a ak pre posilnenie bezpečnosti občanov treba prijať ústavný zákon, čo ste pre to urobili, s kým ste o tom rokovali? Nie ste pre to neurobili a s nikým ste o tom nerokovali, len vytĺkate z tohto, to ma mrzí, že sa snažíte robiť, tak z citlivých a posvätných vecí, by som povedal, politický kapitál. A to sa nerobí. A to sa nepatrí.

Ďakujem pekne. Stručne povedané, to by naozaj chcelo, pokiaľ by sme žili v krajine, kde platia určité pravidlá a politickí lídri ich aj vnútorne v sebe majú. Niektoré veci sa nedajú naučiť. Ale keď to človek pozorne počúva, tak by sa to možno opakovaním tvrdým dalo. Všimnite si, že u nás to nikto nezvládol, nikto nezvládol to štátničenie, hej, ako dopadli politickí lídri. Slota je v staničnej krčme. Mečiar páli marhuľovicu niekde na lazoch, hej. Jedine ešte pán Dzurinda ešte niekde, myslím, konzultuje. A dopadne tak aj váš premiér. Je teda aj môj, ale teda on je príslušný ku vám, lebo nie je schopný štátnického pohľadu, proste len a len k sebe, len a len k svojim. Toto bola krásna téma, kde sme mohli vyhľadať signál, že je dobré, sme takí, akí sme, ale pokiaľ ide o túto krajinu, že sme schopní si aj sadnúť za jeden stôl a vyslať ten signál nie rozpačitý, ale jasný, z Úradu vlády. Pozrite sa, lenže vy to neurobíte, proste máte tú malosť v sebe. To chýba. Presne aj tak dopadne premiér Robert Fico, že nie je štátnikom. Proste to nie je liga Adenauer, de Gaulle, Churchill, žiaľ, ešte to proste ani nebude. Skončí možno ako Mečiar, bude hrať niekde, štepiť stromčeky, neviem, ako to bude robiť, to je jedno. Ale proste všímate si to? Toto krásne mohlo dopadnúť. Toto mohla byť téma. Však čo by sa vám stalo, koľko z tej glorioly by vám spadlo, keby ste zavolali predsedov parlamentných strán na Úrad vlády a povedali: „Poďme prijať nejaké stanovisko k tomu.“ A vyriešením tohto znova ako tigre a levy by sme sa pustili do seba v predvolebnej kampani. Ale pre túto veľkú vec proste to máme v sebe.“ No, vidíte, nemáte to v sebe. Znova je to len takýto hrozný boj.

Pán kolega Abrhan, ja si myslím, že presne o tom to je. Vy ste trafili klinec po hlavičke. Jednoducho naozaj ak tu je nejaké reálne ohrozenie, Robert Fico, sám povedal ešte pred krátkym časom, že nie je, nech zvolá urýchlene zasadnutie predsedov všetkých parlamentných strán, nech povie, v čom je problém. A ja si myslím, že keď ten problém naozaj je, že my nebudeme mať problém podporiť tento zákon. Možno však tá situácia už je iná, dnes pri hlasovaní o zákone o ochrane verejného záujmu už troch poslancov opozície zlomili, možno už majú teda dostatočný počet poslancov a my sme tu už len do počtu potom.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, musím povedať, že čakal som na písomný návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona a hlavne na jeho odôvodnenie, aké dôvody viedli vládu k predloženiu tohto skráteného konania o návrhu zákona. Preto dovoľte mi niekoľko poznámok k tomu povedať.
V tom písomnom návrhu som ale nenašiel jeden jediný dôvod, zdôvodnenie, prečo vláda predkladá návrh na skrátenie legislatívneho konania. Jedine v závere tam píše, že z dôvodu možného ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu navrhuje Národnej rade, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní. Presne tento text je opísaný z rokovacieho poriadku, nie je zdôvodnený, je len opísaný z rokovacieho poriadku. Preto nemôžete sa čudovať tomu, že sú tu otázniky, či to nie je len marketingový ťah, lebo nám poslancom opozície takisto záleží na bezpečnosti občanov.Minulý týždeň sa ministerstvo obrany vyjadrilo, že bezprostredné nebezpečenstvo na Slovensku nehrozí. Premiér Fico to pred časom tiež povedal. Tak som čakal, či sa niečo zmenilo. Ja neviem, či poslanci strany SMER majú nejaké informácie o tom. Ale ak je to tak, že bezprostredné nebezpečenstvo na Slovensku nehrozí, no tak potom prečo toto skrátené legislatívne konanie je? Aký je na to dôvod? Vám to niekto povedal? Totiž nám to nikto nepovedal. Možno sú spravodajské informácie, ktoré vládu k tomuto kroku viedli. To pripúšťam. Predseda vlády, minister zahraničia, minister vnútra dostáva, lebo je príjemcom informácií zo zákona, aj pán prezident dostáva tieto informácie, ale oni nijakým spôsobom nezaujali stanovisko ani pán prezident nezaujal stanovisko k tomuto návrhu, či fakt je také bezprostredné nebezpečenstvo, že v skrátenom legislatívnom konaní musíme pristúpiť k novele ústavy. Nepovedali k tomu nič. Preto som myslel, ak by bol úprimný záujem, aby ústavný zákon prešiel, tak, po prvé, mohol sem prísť minister vnútra alebo riaditeľ Slovenskej informačnej služby, to beriem, že sú to spravodajské informácie, nemuselo to byť verejné konanie, a v rámci neverejného konania aspoň povedať dôvody, ktoré viedli vládu Slovenskej republiky k predloženiu tohto návrhu zákona. Ak by sme nemali mať pochybnosti, že je to len marketingový ťah, tak predseda vlády mohol zvolať predsedov parlamentných strán a informovať: „Páni, takéto a takéto informácie máme, takéto a takéto obavy tieto informácie vyvolávajú, preto chceme predložiť nielen návrhy na skrátené legislatívne konanie, ale aj novelu ústavy a žiadame vás o ich podporu.“ Nič také sa nestalo. Teraz jediné, čo sa stáva, tak je, že sa vystupuje pred verejnosťou a deklaruje sa nejaké ohrozenie. Ale nám poslancom opozície zatiaľ nikto nezadefinoval, aké to má byť ohrozenie, odkiaľ má pôsobiť a akým spôsobom je možné sa voči tomuto ohrozeniu brániť. Preto nemôžete sa čudovať, že tieto otázniky sú aj u nás a že zatiaľ nevidím ten dôvod. A nikde som ho nepočul. A budem rád, keď pán minister povie alebo keď takéto rokovanie predseda vlády zvolá a povie, že, áno, máme takéto a takéto informácie. Zatiaľ nikde nezazneli. A preto zatiaľ som presvedčený, že nie sú dôvody na to, aspoň tu nezazneli v pléne Národnej rady tie dôvody, aby poslanci opozície hlasovali za skrátené legislatívne konanie. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. V tomto ja som spravodlivý, ale myslím si, že pán Galko to povedal, že toto predával aj pán Baška. Ja mám niekedy pocit, že každý minister v zásade možno v každom rezorte (Povedané s úsmevom.), ale špeciálne v obrane, prvé urobí, keď nastúpi, na druhý deň sa ide pozrieť do skladu, čo tam zostalo. Viete, už aj kolega povedal, že aj trenírky predávali. Viete, naozaj, ja by som samopaly nepredal, hej. A nepredal by som ich už vôbec za 14 eur za kus, lebo ten samopal nemá náhradné použitie. Nemôžete to dať ako stĺpik do plôtika, hej, s tým, že proste s tým môžete len zabíjať, hej. A ak už sme sa ulakomili na tých 14 eur, tak potom sme to mali radšej dať do šrotovníka. Ale ja by som to nedal do šrotovníka, ja by som to natrel olejom a nechal by som to niekde v sklade, lebo jeden človek nikdy nevie, čo bude, hej. Naozaj, ktovie, do čoho my ideme, kam ideme, a tie samopaly jesť nepýtajú. Keby ste ich dobre natreli olejom, dobre zavreli, prosím vás, tých 90-tisíc samopalov, to je jedna malá hala. To nikto ani nemusel vedieť, že to niekde je, ale bolo by to ako úložka, hej. Niekto sa ulakomil na 14 eur, ale, hovorím, keby to bol stĺpik do plôtika, ale sa zabíja tým, tými deväťdesiatimi tisícmi za Galka. A nevieme, koľkými tisícami za Bašku a koľkými tisícami za pána Glváča a neviem ďalšieho to bolo. Každý, kto mohol niečo predať, tak to urobil. Boli to aj trenírky, aj ponožky, ale hlavne zbrane, hej, a sa tak niekde zabíja, proste niekde sa tým zabíja. A mi pripadá paradoxný ten náš najväčší príspevok v boji proti terorizmu, že sme vyzbrojili proste 90-tisíc magorov, lebo to si normálna armáda nekúpi. Kto si kúpi vyradený samopal, ako bolo povedané, starý, ale, predpokladám, funkčný. To si nekúpi americká ani nemecká armáda. To si kúpia len a len magori. Čiže tuná hľadajme tiež a buďme spravodliví aj k sebe, ako chceme bojovať proti terorizmu, keď toto sme schopní urobiť, ani sme sa nad tým nezamysleli.

Pán poslanec Hlina, tento príspevok nebol zlý, aj keď dovolím si povedať dve kritické poznámky k nemu.Fakt o tom vrtuľníku je podozrivé ticho, ale si myslím, že keby všetky krajiny Schengenu strážili tak svoje hranice, ako my strážime ukrajinskú hranicu, tak by bola bezpečnostná situácia v Európe podstatne lepšia. Horšie je, že to naše susedstvo s Ukrajinou je troška od veci, nás stojí napríklad aj tranzit plynu cez nás, keď naši priatelia nám ho poza chrbát stavajú (Eustream). Ale to nie je k tebe poznámka.
Druhá poznámka sa týka toho, že si povedal, že v USA najviac rastie rozpočet na väzenstvo. Ja nie som o tom presvedčený. Amerika má 60-biliónový dlh, to je pravda, ale tam najviac rastie rozpočet na zbrojenie, na predaj zbraní, to je určite jasné. Ja som asi 3- až 5-krát, neviem už presne, koľkokrát to bolo, navštívil najstráženejšie americké väznice. Takže mám dobrý obraz o tom, ako to tam chodí a čo všeličo je tam. Všeličo som o tom písal, to tu nechcem spomínať, ale naozaj Amerika má najviac väzňov na počet obyvateľov určite a ich rozpočet stále stúpa, ale oni sú aj dobrými biznismenmi. Mnohé firmy dávajú pracovať väzňom, lacné pracovné sily, veľmi kvalifikované práce. A tam naozaj si často väznice na seba zarábajú, aj väzni z toho niečo majú. Čiže ten rozpočet nie je najhorší vo väzenstve, ale je napríklad najhorší v armáde, v zbrojárstve. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, teraz sme v procesnom konaní a potom budeme vecne hovoriť o tomto návrhu. Čiže dovolím si obťažovať dvakrát. Pokúsim sa teda jedenkrát aj druhýkrát povedať niečo nové k tejto téme s tým, akože som tu bol.
Teraz sa vyjadrím k tej procesnej záležitosti.

Ja nechcem, aby to vyznelo ako nejaké rúhanie, ale ten SMER má nejakého fakt komunistického Boha, lebo keď je zle, tak im niekoho zošle a vráti ich na orbitu proste naozaj v tej zostupnej špirále, v ktorej boli, čo jeden nedúfal, prišlo to. Prišla utečenecká kríza a zareagovali presne v zmysle príručiek, ako aj, by som povedal, učňovského politického marketingu a vytvorili naozaj hystériu. To chcem povedať, že tu sa vytvorila určitým spôsobom hystéria. A pomôžte mi, kolegovia, lebo som tu nebol, niektorí z vás tu boli v roku 2001, keď padli dvojičky. Keď padli dvojičky, to tiež bol teroristický útok. Ja nechcem zrovnávať počet obetí alebo niečo podobné, ale proste tiež to bol špinavý teroristický útok. Povedzte mi, objasnite mi tú politickú atmosféru vtedy. Ja som bol vtedy niekde v Číne, ja som sa o politiku vtedy moc nezaujímal. Tak mi povedzte, či bola tu tiež taká hystéria. Vtedy vládla, myslím, SDKÚ a proste koalícia. Tu bola tiež taká hystéria, také peklo, proste z každého hrnca vybehol premiér a rozprával o teroristoch? Viete, na porovnanie poviem, naozaj proste to tak prišlo, komunistický Boh to zoslal našim smerákom. A oni sa tohto chopili. Vyvolávame úplne hystériu ohľadom tohto a ideme to lámať. Kolega už tu namietal k tej procesnej záležitosti, k tomu len krátko sa vyjadrím. Ja si dovolím tvrdiť, ja som čítal pekný článok jedného analytika, ale v zásade sa dá povedať, že svet už, to už veľakrát sa povedalo, ale teraz to pokojne môžeme povedať, nikdy nebude taký, aký bol. Tá pravda o americkom rozpočte sa potvrdzuje všade, lebo jedna jediná položka amerického rozpočtu neustále rastie. A to je rozpočet ministerstva spravodlivosti, ergo väzenstvo neustále rastie. Ploty sú tam čoraz vyššie. Čiže proste tá doba sa naozaj týmto spôsobom mení, lenže, vážení, nad týmto typom boja tejto špinavej vojny osamelého vlka, ktorý si zoženie kalašnikov, sa nedá v zásade vyhrať. Viete, to nie je, že máte nastúpenú divíziu ja neviem niekde na nejakom úbočí, v nejakom priesmyku a teraz, viete, tú divíziu buď letecky alebo pozemne zničíte. Proste to je špinavá vojna osamelých vlkov, nad ktorou sa v zásade nedá vyhrať. Na tým už sa zamýšľajú iní múdri, my tu to nebudeme riešiť. A ja to nechcem nejako analyzovať, ako sa dá možno zmeniť to riziko. Ale v zásade vyhrať sa nad tou vojnou nedá. A keď proste z tohto my urobíme hystériu v našom parlamente len kvôli volebnému výsledku, len kvôli tomu, že chcete zapichnúť vlajku s tým, ako ste zachránili tento svet, pričom nezáleží vám na tom, čo zlomíte na kolene, tak potom možno sa stane to, čo tu niektorí kolegovia právnici namietali, že niečo je tam brutálne, niečo tam je soft, niečo tam plus-mínus môže byť. Možno to tak aj je, že ste to tak nastavali. Ale teraz asi nebude debata o tom, čo je čo. Teraz bude debata len o tom všetkom alebo o ničom s heslom Ber alebo neber. My chránime túto krajinu, republiku, všetko s tým spojené. A iba vy jediní to viete robiť. Otázka stojí, koľko sme ochotní obetovať. Dobre, pristúpime na vašu hru. Teraz budeme hlasovať za prijatie protiteroristických zákonov. Ale keby ste boli korektní, vážení. Na ústavu nás potrebujete. A vy pracujete systémom, že nás dokopete do kúta. Tak sa vám to môže niekedy vrátiť. Vy ste si prijali novelu rokovacieho poriadku sami. Ináč to bolo úplne najčarovnejšie z čarovných vecí, čo sa tu stalo, že na interpeláciách ste nedodržiavali rokovací poriadok. Tak ste si odhlasovali rokovací poriadok, ktorý ste prezentovali tým, že ho treba dodržiavať. A zahlasovali ste si zaň sami. To je, ako keby si Barcelona povedala, že ona bude hrať futbal podľa ich pravidiel a v Ličartovciach a Baník Prievidza sa im musia len a len prispôsobiť. Vy ste mali tú silu toto zlomiť, ale vy ste hovorili o tom, ako tá hra bude prebiehať. Aj napriek tomu ste to na hulváta dali. A presne to chcete od nás proste. Vy ste neurobili to tak, že, áno, to je tak veľká téma, ako z hrušky dole kamarát-nekamarát. Bude vyvolané jednanie na Úrade vlády, nie tuná na výbore niekde k tomu. Prosím vás, po tých výboroch to všetko chodí. Na Úrade vlády alebo u prezidenta za účasti predstaviteľov relevantných, nie mimoparlamentných to tak bude. Prosím vás, premiér Fico chodí s tými mimoparlamentnými diskutovať o bezpečnostnej situácii. Bolo by bolo tam vyvolané jednanie s predsedami relevantných parlamentných politických strán. A to už je tá veľkosť aj toho človeka. A vtedy by sa prijalo spoločné komuniké. A vtedy by sa nám o niečo ľahšie robilo. Teraz ste nás nahnali do kúta, dali ste nám nožík pod krk a povedali ste, aby sme hlasovali, inak ten náš mediálny priestor je tak brutálny, že normálne nás natriete na stenu. Lebo kto môže zápasiť s mediálnym priestorom. No nezahlasujte. Ak by tam hlúposť bola, nezahlasujete za návrh, si podpíšete ortieľ smrti. Takáto je tu hystéria teraz vytvorená. Toto má mrzí. Mňa by zaujímalo, že keď už ideme lámať všetko, čo sa dá lámať, prečo nikto sem s tým neprišiel. Pán minister si pozerá na Facebooku dovolenky alebo niečo. On to vydrží. Všetci to tu už nejako vydržíme.

Mňa by zaujímala komparácia, či sme zase na čele nejakého procesu, lebo ja by som sa bál, keby Slovensko bolo na čele nejakého procesu, lebo to nikdy nedopadne dobre. Ja by som bol rád, keby tieto návrhy alebo väčšina z nich zodpovedala, by som povedal, moderným európskym legislatívam. To znamená, keby niekto prišiel a povedal, vážení, tieto parametre, ktoré my tu navrhujeme, v zásade to kopírujú. Keď sa dozvieme, že to, čo vy tu predkladáte, ja to neviem, a rád si to vypočujem, keď niekto príde a povie, že my sme v tomto pilotní, my sme tí, ktorí to celému svetu ukážeme, tak ma premkne hrôza, naozaj ma premkne hrôza, lebo to tu naozaj nikdy nedopadne dobre. Takže tá komparácia tých opatrení mi chýba. Ja neviem, ktorí z vás mi ju budete vedieť dať, povedať. Viete, kto by tu čo čítal? Tu viete čítať jedine po česky niektorí, kto by čítal, ako to majú upravené v Anglicku, v Nemecku, Maďarsku alebo Poľsku, proste v krajinách, kde tiež majú parlamenty, ktoré možnože sú o niečo funkčnejšie? Mňa by toto zaujímalo pre túto chvíľu.

A, prosím vás, ešte, a tým skončím, k tomu, čo kde sme my alebo čo akože predstavujeme a čo v skutočnosti sme. Dobre, my sme sa teraz do máp a análov Európy zapísali ako jedni z najväčších a najtvrdších bojovníkov proti ilegálnemu prisťahovalectvu, proti pomaly terorizmu. Tak sa to prezentuje. Nuž ja vám poviem aký je náš príspevok k tomuto boju proti terorizmu. Prosím vás, neviem, 90-tisíc samopalov AK akých sme predali ako vyradenky. Prosím vás, betónový stĺpik na vinič má náhradné použitie. Aj železničný podval môžete náhradne využiť. Povedzte mi, aké je náhradné využitie samopalu AK-40? Úlohou a zmyslom samopalu AK-40 je totiž zabíjať. Kto kúpi 90-tisíc starých zhrdzavených samopalov AK-40? Kúpi to americká armáda, aby vyzbrojila svojich elitných SEAL alebo výsadkárov? Kúpia to nejaké normálne vojská? Nekúpia ich. Kúpia to len všelijakí magori. My sme ich predali, áno, tento štát všetko predá, my sme všetko predali. Sem keď príde vojna, my nafasujeme vidly. Len ja ich toľko nemám u mňa na salaši, aby som ich každému dal. Viete, to je presne to. My sme všetko, čo sa dalo predať, predali, 90-tisíc samopalov zmizlo. Môžete, kolegovia, pravdepodobne mi hovoriť, že procesne to bolo úplne v poriadku. Ale predať samopaly, ktoré nemajú náhradné využitie, za cenu 14 eur za kus, to potom ich lepšie bolo spáliť, lebo s 90-tisíc samopalmi narobíte takú paseku, že môžete prijať zákony a keď sa na vás mrzko pozrie nejaký poslanec, tak toho môžete zavrieť na dva mesiace do basy. A nepomôžete si potom. A my sme 90-tisíc takýchto samopalov do obehu pustili. My sme sa preslávili, prosím vás, nejakou výzbrojovňou v Partizánskom. Viete, že o nás píše Wall Street Journal alebo niektoré svetové médiu písalo o nás v súvislosti s tým, že niekde v Partizánskom sa chodia dovyzbrojovať. A povedzte mi, čo robí tá SIS-ka, VOS-ka za pol miliardu slovenských korún, neviem, koľko toho vlastne majú, teda za 1,5 mld. slovenských korún. Ja predpokladám, že z toho Francúzska či Belgicka prišli do Partizánskeho kupovať tie samopaly. Viete, povedzte mi, ako to bolo, či to bolo ako s tým Paškovým cétečkom, ako v Belize zistili, že my potrebujeme cétečko. A, viete, ako vedia niekde v Belgicku alebo vo Francúzsku, že keď pôjdeš do Partizánskeho, Partizánske nie je Paríž, viete, to nie je Londýn, to nie je mekka turizmu, proste ako zistíte, že zájdete do Partizánskeho, tam v jednom rodinnom dome sa vyzbrojíte normálne ako v Armyshope. A kde bolo vtedy VOS či SIS? Viete, my keď si nájdeme nejaké materiály zo SIS-ky, to je ako od klebetných báb na trhu, celá Gorila II. Prosím vás, ak sa za 1,5 mld. korún siskári rozprávajú a trávia svoj pracovný čas proste takými klebetami, ako to bolo na Gorile II, tak im zoberte všetky peniaze. V tom prepise Gorily II našli ste niečo o bezpečnosti, našli ste niečo o nejakom plnení si úloh, za čo to teda dostávajú, našli ste to tam okrem tých krčmových rečí „kto s kým kedy kde ako“. Za to ich platíme. A v Partizánskom máme Armyshop celoeurópsky. To je náš príspevok v boji proti terorizmu. Prosím vás, z východnej hranice máte Heathrow. My keď sme tam boli vtedy s výborom pre obranu a bezpečnosť, mňa napadla tá otázka, že drony ako teda riešia. Všetci nám tam prezentovali, ako po zemi neprejde ani myš. Tam sú lietadlá hore-dole a vrtuľníky. A zistíte to iba vtedy, keď to spadne. Aký je príspevok Slovenska pre bezpečnosť Európy, keď svoju východnú hranicu chráni tak, že tam má takú letovú prevádzku? Aký je príspevok Slovenska, keď je spadnutý vrtuľník. Nemohol v tom spadnutom vrtuľníku byť nejaký diverzný materiál? Nemohol tam byť nejaký rádioaktívny materiál? Však z Ukrajiny je vrtuľník nejaký polovojenský, ako je možné, že niekto dva dni v dnešnej dobe o tom vie. Na Marse nájdu krátery za pol dňa. A tuná dva dni hľadali na východe vrtuľník. Ale minister sa tu s tým jeho šarmom povestným postaví a povie, ako to všetko majú pod kontrolou. Predpokladám, že hľadanie toho vrtuľníka pôjde do takého pol milióna. Ale choďte sa pochváliť, tak pochváľte sa, že hľadáte v zastavaných oblastiach, nie na Sahare, dva dni vrtuľník. Veď tam boli ľudia. Tí ľudia možno potrebovali pomoc, možno žili. Veď to by jeden neuveril, že existuje na Slovensku kraj, že na svete existuje krajina, kde dva dni hľadajú vrtuľník. Však keď je to niekde v Borneu alebo podobne, tak to našli hneď.To je ten náš príspevok. Toho ja sa bojím, že keď tu skutočne začne byť problém, tak zhysterčíte načisto a vtedy len uvidíme zač je toho lakeť. Viete, toho sa ja bojím? Viete, chvalabohu, sme mimo akejkoľvek trasy, mimo zásadných, by som povedal, problémov. Ale keď to raz sem príde, tak nebude čím a nebude s kým to riešiť, lebo sa to všetko popredalo, vidlami ťažko to riešiť, lebo to všetko utečie v tejto krajine krčmových hrdinov. Tu nebude nikto. A prví potom vzlietnu tí najväčší frajeri z heliportov. Tí budú potom prví, ktorí budú utekať. To sú tí, ktorí sa bijú do hrude. Otvoríte chladničku, vyskočí na vás jeden alebo druhý Robert s tým, ako vás chráni. Takto nás chránia. A tretí s takým menom sa chystá tiež chrániť nás. Ale jemu treba uznať k dobru, že svoju agendu týkajúcu sa iných zákonov, musím uznať korektne, aj vy ste zvládli. Ja naozaj pozorne počúvam, čo hovoria kolegovia. A predsa nežeňte nás do hystérie, nežeňte nás do kúta, nedávajte nám nožík pod krk, aby sme za to zahlasovali, lebo že inak uvidíme, čo bude. Poďme naozaj rozumne posúdiť, čo je hard, čo je soft, čo je zbytočné, hej, aby sme sa nezbláznili z toho, proste pod čo sme vlastne v tej histórii, v tom amoku, v tom šialenstve len kvôli volebnému výsledku boli sme sa ochotní podpísať. Ďakujem pekne.