Videokanál klubu

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Petrák, nemyslím si, že by ste to nevedeli, ale mám pocit, že ste sa emóciami nechali uniesť, keď ste povedali, že garantujte to, že by to bol rozvrat regionálneho školstva do dvoch rokov. My tu nehovoríme o školách, tie sú financované inak, tento zákon sa ani nedotýka, týka sa to všetkých školských zariadení. Vieme to obidvaja, ale mám pocit, že sa naozaj trochu emóciou nechali uniesť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Jedna vec, ktorá možno znela okrajovo, ale ma veľmi zaujala v tom príspevku. To je ten príklad, ktorý ste, pán kolega, uviedli z okresu Ružomberok, koľko obcí vlastne splnilo školskú legislatívu a vydalo VZN-ko, bola to menšina a to je ten problém, ktorý vnímam, že tá školská legislatíva sa v tomto smere veľmi často nedodržiava, nefunguje a z toho pramenia aj pri návrhoch tohto zákona viaceré moje obavy. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Začnem od konca. Pán kolega Petrák. Ja som povedal, že nemám problém s tým, aby sa ten systém vyčistil, aby sa tie peniaze nezneužívali. To je fakt, že to treba urobiť. Ale na druhej strane, ja hovorím, že spôsob, ktorým sa tento zákon uberá, nie je dobrý, pretože nefinancuje podľa výkonov, ale podľa duší. Ja som presvedčený, že pláca musí ísť za prácu. A nie podľa toho, že niekto niekde býva. Toto je kľúčové a ukázal som aj na problémy, ktoré s tým sú spojené. Chcel by som zareagovať aj na kolegu Bublavého. Ja viem, že on je starostom. Ja nespochybňujem mnohých starostov, ale to, čo som hovoril, vychádza zo skúseností a z praxe a myslím si, že trošku ste si niektoré veci, pán kolega, pomýlili, pretože musíte, zo zákona na školu musíte odovzdať do posledného centa všetko. Ste povedali o školách. Presne viem, čo ste, ja sa vás počúval. Na školu musíte dať všetky peniaze do posledného centa. Tak to hovorí zákon. V školských zariadeniach je to čosi trošku iné. Takže nie je dobré spliesť školy, kde dáte, a zákon vám to ukladá, a to musíte dať, jednoducho, lebo by ste porušili zákon. A školské zariadenia, je čosi iné. Tam je, áno, je to vaša, v tomto prípade hovorím o samospráve, je to vaša originálna kompetencia. A tie financie nie sú, častokrát nie sú dané tam, kde majú byť. A klobúk dole pred mnohými starostami. Áno, ja uznávam, že mnohí starostovia hlavne vďaka modelu financovania, ktoré som zaviedol, opravili školy a zobrali na obciach, hlavne malých obciach, školu ako svoju výkladnú skriňu. Klobúk pred nimi dolu. Ale tento problém tu existuje. Takto ho nezmietneme zo stola.
Ďakujem pekne.

Pán minister, môžem vás pozdraviť? Aj tu, dobre. Môžem? Ďakujem, pán predseda. Ja, myslím si, že budem mať vážne výhrady, ale na druhej strane sme tu deklarovali, že je to naozaj vážny vecný spor. Prvé, čo by som rád povedal na začiatku, že možnože už som viackrát tie výhrady, ktoré teraz poviem, povedal, ostatné v diskusnej relácii v televízii s pánom ministrom, ale na druhej strane staré latinské príslovie hovorí, že repetitio est mater sapientiae, opakovanie je matka múdrosti a hádam trochu zmúdrieme. Aj v tejto veci je tu viacej problémov, jeden vidím v tom, že jednoducho na výbore pán minister povedal, že je tento návrh, model zákona odsúhlasený aj, alebo vyrokovaný s Konferenciou biskupov Slovenska vzhľadom na platnú medzinárodnú zmluvu, ktorá je nad zákonmi, je to typ takzvanej prezidentskej zmluvy. Následne bola reakcia KBS-ky, že to tak nie je a že rozpor trvá. A rozmýšľal som aj o tom, že by som dal návrh, aby sme prerušili rokovanie, pokiaľ sa tieto veci istým spôsobom nevyjasnia, nevyriešia, ale priznám sa, tu je toľko rokovacích novotvarov, ktoré tu prebiehajú, a ja som dosť konzervatívny, ja by som bol rád, keby sme dodržiavali pravidlá aj rokovací poriadok, čiže neurobím to. Tie výhrady, ktoré zaznievajú, pokladám za vážne. To nie je len to, že je to istým spôsobom masívna kampaň, ktorá chodí a ktorá nám aj znepríjemňuje život.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, dámy a páni, kto nemá záujem sledovať rozpravu, nech radšej opustí sálu.
Nech sa páči, pán poslanec.

Fronc, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem, čiže to nie je aj to množstvo mailov, ktoré nám znepríjemňujú život, keď nám za deň príde tisíc mailov, nielen vyjadrenia istých inštitúcií, ako je napríklad Asociácia súkromných škôl, alebo ako som spomínal, Konferencia biskupov Slovenska, ktoré poukazujú jednak na to, že ten prístup nie je dobrý, dokonca centrá voľného času tvrdia, že ten návrh zákona je pre nich likvidačný, ale si myslím, že vyvolám mnoho vážnych problémov, a tie najcitlivejšie by som rád pomenoval.
Ja som pochopil istú vec z vašej strany, pán minister, že ste sa nahnevali, a oprávnene, že ten systém sa zneužíva. Len cesta, ktorú ste zvolili, myslím si, že nie je dobrá. Ministerstvo má predsa len isté nástroje, má útvar kontroly, takisto tá kontrola môže ísť cez krajské školské úrady a myslím, že pri tom zneužívaní by ste ich veľmi rýchlo pozastavili, aby sa to tak nedialo, tie nástroje máte celkom iste v rukách.
Neviem o tom, že by boli nejako významne využité. Nechcem ani namietať proti tomu, že tam dávate sankcie za porušenie zákona, pri financovaní, áno, je pravdou, že pokiaľ zákon nie sú sankcie, tak to právo je takmer nevymožiteľné. A na Slovensku, žiaľbohu, v tom prípade sa z práva neraz stáva trhací kalendár. Nemám nič proti tomu, súhlasím, s týmto súhlasím a dokonca sú tam veci, s ktorými súhlasím, celkom iste nemám výhrady, práve naopak, kvitujem, ak tieto peniaze sa budú dať používať aj na podporu rôznych súťaží, vedomostných súťaží, pretože toto je inštitút, ktorý má Slovensko dlhodobo vypracovaný, ako práca s talentovanou mládežou. Dokonca aj pri istých pochybnostiach si viem predstaviť vznik škôl, zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ, keď cítim obavy, že mohlo by to byť zneužívané a budem veľmi pozorne sledovať, pretože je iné, keď to vznikne takpovediac naozaj z dôvodov, že nijako inak sa problém vzdelávania minoritnej skupiny nedá, v minoritnej oblasti nedá urobiť, hovorím, že aj s tým by sa dalo ešte súhlasiť, čo mám problém je, a to základný, je v tom, že deti budú zaraďované, alebo peniaze prídu na deti podľa miesta trvalého bydliska, čiže podľa detských duší v obci. To mi tak trošku evokuje Čičikova z Gogoľových Mŕtvych duší, že či tam nebudú vznikať nejaké takéto mŕtve duše, na ktoré peniaze prídu, ale ktoré nesplnia svoj cieľ. Ja som presvedčený, že peniaze majú ísť s výkonom. Ak príslušné školské zariadenie má istý objem výkonov, podľa toho by mali dostať aj peniaze. Je nesporné aj to, že je dosť obcí, ktoré školské zariadenie nemá, alebo aj keď má, tak rodičia tie deti posielajú, alebo dávajú do školských zariadení nie podľa miesta bydliska, ale podľa miesta svojho pracoviska. Je veľa, naozaj veľa rodičov, ktorí, berú svoje deti ráno do školského zriadenia, a keď skončia prácu, berú ho nazad. A to potom naozaj nebude dobre fungovať, to nebude určite spravodlivé a tie pocity, tie obavy, že samospráva jednoducho tieto peniaze posunie na niečo iné, ja si myslím, že sú oprávnené, že sa nakoniec tým deťom na ich mimoškolskú činnosť, trebárs z centra voľného času, nedostanú. Ja viem, že toto je asi v prvom rade tlak a záujem ZMOS-u, ale v tomto by som ja ZMOS-u určite, musím povedať, nepodľahol. A nehovoriac o tom, že možno to tu aj zaznelo, ale na stretnutí so starostami som aj od nich počul to, z čoho mám obavy, že aj keď bude dobrá vôľa, presunúť peniaze z obce na inú obec, kde tie deti chodia do školského zariadenia, že na to nie je vytvorený legislatívny inštitút, jednoducho nemajú veľmi možnosť, ako to urobiť. Ja poznám, že sa dá všeličo rôznym spôsobom obicyklovať, ale určite by minimálne mal byť na to vytvorený zákonný inštitút, ak takýmto spôsobom by mali ísť financie na školské zariadenia, čiže toto je moja asi najzávažnejšia výhrada, ktorú mám k tomuto zákonu, a myslím si, že naozaj narobí mnoho problémov. Druhá vec, ktorú chcem povedať, ja som predkladal niektoré pozmeňujúce návrhy a kvitujem, že aspoň na jednom sme sa dohodli, a ja ten návrh aspoň prednesiem a musím povedať, aby som bol úprimný, je to návrh, ktorý predkladám, ale sú pod ním podpísaní poslanci opozície aj koalície. Je to návrh, ktorý smeruje k tomu, aby garancia 88 percent pre školské zariadenia nebola, tak ako bolo v pôvodnom návrhu zákona, len na obdobie rokov 2013 až 2015, ale aby tá garancia bola od roku 2013 bez obmedzenia. Takže keďže pravidlá rokovacie hovoria o tom, že treba kompletne tento návrh prečítať, takže to urobím. Ten pozmeňujúci návrh má tri body.
V prvom bode v čl. II v 14. bode § 6 ods. 12 sa dopĺňa písmeno j), ktoré znie: "j) poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce."
Bod 2. pozmeňovacieho návrhu, je to v podstate podobný text, ale musíme si ho prečítať.
V čl. II v 14. bode § 9 ods. 12 sa dopĺňa písmenom j), ktoré znie: "j) poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja."
Tretí bod, to je v časti prechodné ustanovenia. V čl. II 55. bod § 39f znie: "(1) Obec v roku 2013 oznámi zriaďovatel'om podľa § 6 ods. 12 písm. b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovatel'skej pôsobnosti výšku finančných prostriedkov určených podľa § 6 ods. 12 písm. c) tretieho bodu na kalendárny rok najneskôr do 30. apríla.
Odsek 2. Samosprávny kraj v roku 2013 oznámi zriaďovateľom podľa § 9 ods. 12 písm. b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti výšku finančných prostriedkov určených podľa § 9 ods. 12 písm. c) tretieho bodu na kalendárny rok najneskôr do 30. apríla." Koniec znenia pozmeňujúcich návrhov, ja to odovzdám spravodajcovi. To odôvodnenie, ešte raz, je o tom, aby takáto garancia bola bez obmedzenia na roky 2013 až 2015, ale v podstate, aby tá garancia bola od roku 2013 trvalo.
Na záver, a to musím povedať, pán minister, určite tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a o ktorých sme diskutovali aj na výbore, sú návrhy, ktoré majú jednak legislatívno-technický charakter, a jednak, ktoré zlepšujú znenie zákona, čiže to podporíme, ale zákon môžeme podporiť určite len vtedy, keď v tom kľúčovom bude podstatná aj zmena, o ktorej som hovoril. Inak KDH, keďže vystupujem v mene klubu KDH, tento zákon nemôže podporiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moje vystúpenie začne ospravedlnením, že som nebol na rozprave o zahraničnej politike, na ktorú som sa tešil. Dve hodiny sme tu mali delegáciu z Holandska na čele s Daphne Bergsma, ambasádorkou Holandska. Boli to ľudia z Open Doors organizácie, ktorí za totality sem v miliónových nákladoch nosili rôzne knihy, xeroxy, tlačiarenské stroje, a teraz po mnohých rokoch sa sem vrátili, spolu sme sedeli, spomínali, rozprávali. Vzdávam úctu týmto ľuďom, ktorí svoj krk riskovali, keď niečo také sem nosili. Po celý čas s nimi bola veľvyslankyňa, ocenila to, ešte budú mať ďalšie dva dni program v SR. K tejto správe som diskutoval dosť aj vo výbore. Správu pokladám za dobrú, vyváženú, vlastne písalo ju ešte minulé vedenie, ktoré je svojím spôsobom aj dosť kritizované. Veľmi odporúčam, aby v problematike zahraničných Slovákov sa dívalo dopredu, aby budúca spolupráca bola pozitívna, zabudlo sa na žabomyšie vojny z minulosti, ktoré majú tendenciu pretrvávať. Pán veľvyslanec Furdík je muž, ktorý by toto dokázal.
Ináč Rudo Schuster, člen nášho PI-klubu v Pezinku, do smrti bude prezident, takisto aj Jano Čarnogurský tiež bude vždy premiér a ja som tiež bol päť rokov v Ríme veľvyslancom a možno na pohrebe mi to niekto tiež povie a padne mi to dobre, v tom hrobe. No, nie je to podstatné, je to takto zvykom vo svete, či už nás tak nazvete, alebo nenazvete, je to treťostupňové. Ja by som chcel povedať, že problematika krajanov v zahraničí je vážna problematika. Celé stáročia tí ľudia chodili von z rôznych dôvodov, za chlebom, za prácou, za ekonomikou, za slobodou, sú odhady, že možno až 4 mil. Slovákov žije vonku. Boli asi pred desiatimi rokmi také štatistiky, prišli z ministerstva zahraničia, v každej krajine zhodnotili, koľko je tam Slovákov a ako sa k nám chovajú. Mnohí sú Slováci srdcom, ale často druhá, tretia generácia už po slovensky nehovorí, už sú Slováci len možno v srdci. Pripomínam, že nedávno som bol na otvorení výstavy Trinásť exodov Slovákov, autor je Fero Guldan. Bolo to veľmi zaujímavé. Trinásť exodov, ktoré Slovensko postihlo. Navrhol som a pán exvicepremiér Chmel to akceptoval, že pod jeho záštitou by sa na 10. decembra, Deň ľudských práv, táto výstava mohla tu otvoriť. Prečo a ako museli Slováci utekať zo Slovenska? Je to trinásť obrazov, je to pekné, dúfam, že to podporíte. K správe by som povedal, že je nevyvážená. Matica slovenská je orgánom, ktorý kritizujú, aj chvália, je tu storočným orgánom. Jej činnosti v súvislosti s krajanmi je venované päť riadkov. To si Matica nezaslúži. Tematika na strane 19, náboženský život, má tri riadky. Naši krajania v zahraničí sú často napojení na cirkevné spoločenstvá. Niekoľko stoviek kostolov, dnes už možno nefungujúcich, Slovákov v Amerike sú kostoly Sv. Cyrila a Metoda. Túto problematiku nemožno vyškrtnúť a treba sa jej venovať. V tomto smere, pán Furdík, riaditeľ, píše aj o katolíckych misiách aj evanjelických a gréckokatolíckych vo svete. Je ich veľa, myslím 23, prihováram sa, zažil som ich v Paríži, v Londýne, v Mníchove a v Ríme päť rokov. Okolo nich sa zgrupujú Slováci, nejde len o náboženský život, ide o stretania, o rôzne krajanské akcie. Prosil by som, aby v budúcnosti z toho rozpočtu sa viac dávalo na tieto misie v zahraničí. Veľmi doporučujem, a to v správe tiež nie je: máme stovky honorárnych konzulátov vo svete aj v Európe. V Taliansku je ich sedem, cez nich sa tiež dá tlačiť na krajanov. Oni majú vždy človeka, ktorý musí vedieť slovenčinu. Krajania sa často na nich obracajú skrz rôzne problémy. Ústav pre zahraničných Slovákov by teda mal podstatne viac spolupracovať s honorárnymi konzulmi. Pripomínam, že exšéf tohto ústavu, pán Baláž, dal na asi desiatich stranách svoje pripomienky k správe. Tie nemá význam tu čítať, ale odporúčal by som aj pánu Furdíkovi, aby si ich pozrel, tie múdre zobral a tie trocha osobné nechal tak.
Vážení, odporúčam správu schváliť. Budem za ňu hlasovať, dúfam, že niektoré moje slová, ktoré som tu povedal, si pán riaditeľ zoberie k srdcu. Ešte mi napadlo - vyučovanie slovenského jazyka a kultúry na univerzitách. V Neapoli bola jedna z najstarších slovenských katedier, kde ešte Milan Rúfus a Viliam Turčáni žili, študovali, obidvoch som intervenoval, popísal som to vo svojich knihách, ako to bolo. Veľmi si na to spomínali, ale už momentálne v Taliansku nie je žiadna katedra slovenského jazyka. Bola aj v Ríme na Sapienze, bola v Neapole, hovorilo sa, že bude aj v Miláne, ale zrejme už nie je vôbec. Veľmi doporučujem, najmä v Neapoli, kde katedra bola veľa rokov, sa k nej vrátiť.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, veľmi krátko. Pán kolega Poliačik, môžem povedať, že áno. Musíme takto postupovať a malo by to tak byť.
Pán kolega Droba, ja vám neberiem váš názor, ale ja som vyslovil svoj pohľad na to, či toto je zhoda, ako ste to predtým hovorili, v oblasti zahraničnej politiky. Podľa mňa nie, je to legitímny názor, dúfam, že mám naň právo a že toto právo budete rešpektovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády, moje vystúpenie bude krátke a začnem ho štandardne, v tejto súvislosti som to robil viackrát. "Ceterum autem censeo," povedal rímsky senátor Cato každý raz pri zasadaní rímskeho senátu v súvislosti s vojnou s Kartágom a so svojou ideou. A ja toto opakujem od čias pána ministra Kukana pri každej príležitosti, keď to môžem povedať v súvislosti alebo vo vzťahu k ministrovi zahraničných vecí.
Myslím si, že Slovensko by malo mať istý základný politický rámec zahraničnej politiky, nejakú tú politickú doktrínu, tak ako to majú mnohé vyspelé demokratické krajiny, a že istým spôsobom minister zahraničia by mal byť iniciátorom toho a že tá kontinuita politiky celkom nefunguje, pán minister, musím povedať, že mi pamäť slúži, keď ste boli v prvej Ficovej vláde, tak som vám to hovoril. Vtedy ste mi povedali, že to je, vlastne tá zahraničná politická doktrína sa zhoduje s programovým vyhlásením vlády. No, ja sa domnievam, že kontinuita zahraničnej politiky tak až vcelku neexistuje. Ja si pamätám, že za prvej Ficovej vlády bola taká priam mantra, ekonomický rozmer zahraničnej politiky, ktorý ja nechcem rekriminovať, ale nedá mi to, aby som nepovedal, že nás doviedol až do Líbye ku Kaddáfimu. A za vlády Ivety Radičovej a za ministrovania kolegu Dzurindu to bola skôr idea dobrých susedských vzťahov, ktoré robia potom lepšie fungovanie navzájom v zahraničných vzťahoch. Nie je to výčitka, nemá to smerovať k zlému, ale jednoducho, myslím si, že je dôvod na to, aby ste sa o to pokúsili. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, zase sa budem opakovať. Povedal som to na výbore pre európske záležitosti, ale ja som si vypočul druhýkrát vaše vystúpenie, lebo som to počul na výbore pre európske záležitosti, tak, pán minister, moju krátku poznámku hádam vypočujete tiež druhýkrát. A súvisí s tým, čo sa deje dnes v Európe. Vy ste hovorili o dvojrýchlostnej Európe, niekto hovorí o hlbšej integrácii, iní vystúpili už s ideou vytvorenia európskej federácie, jednoducho tá kríza, a to, čo sa deje s eurom, sa stalo nesmiernym katalyzátorom diania v Európskej únii, čo sa týka fungovania a integrácie. To jednoducho je fakt a ja sa domnievam zase, pán minister, že mohli by ste byť iniciátorom istej veci, a to, aby relevantné politické sily istým spôsobom hľadali otázky na tieto odpovede prv, ako budeme postavení pred to, aby sme sa rozhodovali, a ten čas nie je veľký. To nie je jednoduché. Koľko kompetencií odovzdávame do toho centra a koľko si necháme, za akú hranicu už nepôjdeme. Alebo budeme v tom jadre aj za cenu neviemakých vzdaní sa národných suverénnych práv. To je otázka podľa mňa úplne legitímna a úplne legitímne by to mali tie politické sily medzi sebou vydiskutovať v prvom rade, aby sme sa nedostali k rozhodovaniu o päť minút dvanásť, alebo päť minút po dvanástej. A ja uznám a uvedomujem si, že pri niektorých kľúčových rozhodnutiach v rámci integračných procesov a schvaľovania niektorých vecí došlo nakoniec k zhode. Po ale hektickom boji a že to tak až kontinuálne k tej zhode nedochádza, je ukážka, pardon, pán kolega Droba, ale ukážka zhody politickej, v zahraničnej oblasti bolo hlasovanie o eurovale. Takže toľkoto. Nie v zlom, pán minister, aby ste nebrali niektoré moje poznámky, je to o vízii, ktorú si myslím, že by Slovensko, ako už dnes predsa len oproti iným krajinám pokročilejšia demokracia, mala mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ten výkon rady školy je podľa mňa významný, aj významné sú kompetencie, a keď tá rada školy vznikala, tak tam bola dlhá diskusia, ako má byť zložená. Dospeli sme potom k istej dohode v tom zmysle, že majú tam byť zástupcovia zriaďovateľa, pretože ten má na starosti celú prevádzku, zástupcovia tých, ktorí robia výkon, to jest pedagógov a zamestnancov, a odberatelia, to sú rodičia. Z toho pohľadu si myslím, že jednoducho medzi týmito troma skupinami treba zachovať istú rovnováhu v tom, že nemala by mať ani jedna skupina príliš veľkú majoritu, a to, čo už zaznelo, že minimálne sa musia dve skupiny dohodnúť, aby napríklad boli schopné navrhnúť kandidáta, ktorý sa stane riaditeľom školy. Čiže z toho pohľadu si myslím, že tá zmena v prospech tých učiteľov, teda zástupcov pedagogického zboru o jeden je v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Uznesením č. 115 pridelila Národná rada vládny návrh zákona o ovzduší na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor, samozrejme, určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Oba výbory Národnej rady prerokovali daný návrh zákona a súhlasili s ním. Zároveň gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 11 a tieto body schváliť. Zároveň odporučil gestorský výbor schváliť vládny návrh zákona s pripomienkami.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Pán predseda, chcel by som vás poprosiť, aby ste dali hlasovať, vedomý si toho, že máte návrh skupiny pätnástich poslancov na žiadosť o uskutočnenie tajnej voľby, o tomto procedurálnom návrhu Národnej rady.