Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.9.2012 o 11:42 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 16.10.2012 13:45 - 13:55 hod.

Uhliarik Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k návrhu novely zákona, aj k prvému čítaniu k zákonu o rozsahu. Na úvod mi dovoľte povedať, že ma táto novela zákona, možno ku podivu opozičných poslancov, ale potešila. Potešila ma preto, pretože zásadným spôsobom nemení nastavenie liekovej reformy tak, ako to bolo urobené za bývalého ministrovania, môjho ministrovania, vlády Ivety Radičovej.
Novela zákona potvrdzuje aj to, že všetky katastrofické scenáre, ktoré aj dnes sme počuli, že zástupcovia asociácie farmaceutických spoločností tvrdia, že všetky katastrofické scénare sa nepotvrdili. A prax ukázala, že na Slovensku sú lieky dostupné, ale to, čo je dôležité, je, že na Slovensku sú lieky lacnejšie. Pani ministerka v jednej televíznej relácii potvrdila, že táto lieková reforma a jej súčasť, druhá najlacnejšia cena v Európskej únii, šetrí zdravotníctvu, alebo poisťovniam, ak chcete, cca 4 mil. eur mesačne. Chcem sa teraz naozaj poďakovať všetkým poslancov, ktorí tu sú v tejto Národnej rade, ale ktorí aj hlasovali, napriek tlaku farmaceutických firiem a veľvyslancov krajín, do ktorých tieto firmy patria, že hlasovali za túto novelu v minulosti.
Čo sa týka toho protestu asociácie farmaceutických firiem: ak by naozaj tak narástol reexport liekov, ako to tvrdia, prečo potom nezvyšujeme cenu, napr. na piatu najnižšiu v Európskej únii? Keď poznáme príklad reexportu a zatiaľ bol medializovaný len jeden a bolo to podľa mňa skutočne zlyhanie ľudského faktora a ja som proti tomu a som takisto za to, aby sa tento exemplárny prípad vyšetril, ale v masívnej forme k tomuto vôbec nedochádza.
Pani ministerka zdravotníctva navrhuje nastavenie, alebo zrušiť nastavenie cien na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii, a chce cenu liekov určovať ako priemer troch najnižších cien. Teraz tu bola, pred piatimi minútami sme tu počuli tri ceny od môjho kolegu a nechcem reagovať teraz, pretože sa to nepatrí, ale zarazilo ma to. Lebo povedal 50, 30 a 10. No tak dobre, tak si spočítajme, čiste malá matematika, 50 a 30 je 80 a 10 je 90, priemer je 45 a druhá najlacnejšia je 30.
Ale nechcem sa teraz prieť, škriepiť o tieto čísla. (Výkrik v sále: Priemer je 30!) Teraz ide o to, aby skutočne bola istota pre ministerstvo zdravotníctva a pre poisťovne, aby bola, skutočne aby bola cena najnižšia, druhá najnižšia v Európskej únii, aby mala istotu druhej najnižšej ceny. Pretože súhlasím s tým, v niektorých liekoch môže byť vyššia, v niektorých liekoch môže byť nižšia, ale skutočne túto istotu nám dáva len explicitne povedané číslo alebo úroveň na určitú najnižšiu cenu. V minulosti, v roku 2009, v roku 2010 sme mali úroveň priemeru šiestich cien v Európskej únii. A myslím si, že tento priemer skutočne ukázal, že tie lieky mohli ísť ešte dolu. Nehovorím o tom, že zároveň sa, neustále priemerovanie môže zvyšovať administratívne nároky.
Čo sa týka zmeny, tejto zmeny na priemer troch najnižších cien, alebo teda priemer troch najnižších cien, myslím si, že ide o zbytočnú zmenu a zmenu skutočne len pre zmenu. Neexistuje, tak ako sme počuli dnes, žiadna odborná analýza dopadov, ktorá by toto obhájila, neexistuje odborná analýza dopadov tých, že by sa skutočne ušetrila nejaká signifikantná čiastka pre zdravotníctvo. Opakujem, tieto ceny môžu stúpnuť a takisto sa administratívne môžu zvýšiť nároky na neustále hľadanie cien iných európskych krajín, čo samozrejme, ministerstvo sa s týmto bude musieť zaoberať.
Ako lekára ma mrzí ešte jeden z návrhov. A to, že ministerstvo zdravotníctvo ide nútiť pacientov, aby si vyberali vakcíny v lekárňach, pretože lekári to tak chcú. Podľa môjho názoru pacient by nemal mať v rukách intravenózny liek, alebo liek, ktorý, alebo intramuskulárny, to znamená injekčný liek, ktorý by mal patriť do rúk lekára. Vakcína, niektoré typy živých vakcín sú skutočne liečivá, ktoré vyžadujú špeciálne zaobchádzanie, dodržiavanie chladového reťazca, inač sa tieto vakcíny stanú neúčinnými, prípadne môžu poškodiť následne zdravie dieťaťa. Chcem povedať poslancom, všetkým, ktorí tu sedia, nielen súčasnej opozície, ale aj vládnej strany, že môže sa stať, že aj ich deti budú očkované vakcínami, ktoré nebudú mať pod kontrolou lekári. Toto bol hlavný zámer, toto je vec, absolútne vecná vec a odborná vec. A ak je toto podľa vás v poriadku, skutočne vedzte, že si berieme, alebo beriete tí, ktorí budú hlasovať za, na zodpovednosť naozaj za každé dieťa, ktoré napriek tejto vakcinácii ochorie, pretože táto vakcína nemusí byť účinná. Lekárom jednoducho vadí to, niektorým, lebo mám množstvo podnetov, listy od lekárov, dal som to aj do médií, ktorí podporujú túto zmenu, niektorým lekárom vadí to, že nechcú mať jednoducho administratívne starosti s vakcínami. Tak toto isté povedala aj teraz pani ministerka, že jedným z dôvodov, aby som bol korektný, je minimalizácia administratívnej záťaže.
Poisťovne dnes dávajú lekárom preddavky na vakcíny, to znamená, lekári nemusia tieto vakcíny platiť z vlastného vrecka. Je to skutočne len a len pohodlnosť niektorých lekárov a zvyk zo socializmu, že sa pacient postará o všetko sám. Myslím si, že mali by sme si to všimnúť dnes, že socializmus už dávno neskončil, že už dávno skončil, pardon.
Na záver mi dovoľte citovať z dôvodovej správy tohto zákona, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením pani ministerky. Citujem: "Navrhované úpravy nijakým spôsobom nemenia pôvodný zámer zákona, ktorý spočíval najmä v sprísnení regulácie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a tiež v zadefinovaní osobitného procesu rozhodovania vo veciach kategorizácie, vrátane zavedenia elektronickej formy komunikácie." Vzhľadom na to, že aj podľa ministerstva nejde o žiadne zásadné zmeny, žiadam pani ministerku, aby túto zbytočnú novelu zákona stiahla z rokovania Národnej rady. Bolo by lepšie, aby sa ministerstvo sústredilo na to, ako na liekoch ďalej šetriť, ako skutočne hľadať nástroje na to, aby nám nerástol trh s liekmi, aby nerástol rast farmaceutickej spotreby tak, ako to bolo v rokoch 2005 a 2009 a v roku 2010. Aj vďaka referencovaniu na priemer šiestich cien za ministrovania Richarda Rašiho sa podarilo tento rast zastabilizovať, dokonca ho v minulých rokoch znížiť na mínusové hodnoty. Malo by sa sústrediť na to, ako skutočne usporené peniaze prerozdeliť efektívne do zdravotníctva a nie ako zvyšovať zisky farmaceutických firiem a preniesť zodpovednosť za vakcíny z lekárov na pacientov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.9.2012 17:41 - 17:42 hod.

Hrušovský Pavol Zobrazit prepis
Pani podpredsedníčka, nechceme vás cvičiť, len chceme, aby sme dodržali rokovací poriadok. Ja naozaj som presvedčený o tom, že vyradiť z rokovania programu schôdze Národnej rady, ktorý sme riadne schválili, je možné len hlasovaním a na návrh troch poslaneckých klubov. Rokovať, respektíve navrhnúť prerokovať body programu inak, ako boli schválené, prináleží aj tým poslancom, ktorí zákon navrhovali. Ale vyradiť z rokovania môžeme len so súhlasom troch poslaneckých klubov. Toto je problém, ktorý, kolegyne, kolegovia, ideme riešiť novelou rokovacieho poriadku. Vieme, aký problém vznikol pri rokovaní návrhu zákona o sociálnom poistení na minulej schôdzi. Takže ja len pre poriadok, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.9.2012 17:40 - 17:41 hod.

Přidal Alojz Zobrazit prepis
Pani predsedajúca, ja by som sa chcel opýtať, na návrh ktorých troch poslaneckých klubov sme vyradili tie predmetné návrhy z rokovania Národnej rady, z programu, ktorý sme si schválili? Jednoducho, ja si myslím, že by sme mali dodržiavať rokovací poriadok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec.


Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Predkladatelia stiahli zákony ako vôbec, alebo len z tohto rokovania? Podľa mňa to nemôžu. Ale to nemôžu. Ako to musí byť len na návrh troch poslaneckých klubov. Takže dodržiavajme zákony ako.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.9.2012 11:51 - 11:52 hod.

Mikloško Jozef Zobrazit prepis
Na pána Osuského pár slovami. Porovnávať Bielorusko s 99,9 percent za totality sa skutočne nedá. Porozprávajte sa tam s ľuďmi, ktorí tam žijú, tak vám povedia. Ja som sa pred troma dňami rozprával s jednou dievčinou, ktorá tam žije, je momentálne tu, aj od nej mám informácie. Nechcem už ďalej rozširovať túto diskusiu. Z jednej návštevy, jedného volebného obvodu počas jedných volieb robiť nejaké závery o katastrofálnej situácii vo voľbách? Možno to boli tie minulé voľby, nehovorím, že aj tieto nemohli byť nejakým spôsobom kamuflované. Som presvedčený, že momentálne ľuďom tam nevadí to, že tam je niekto, kto povie takto, kto kritizuje ministrov, ministri musia stáť pred Lukašenkom a počúvať jeho áno, nie. Prečítajte si exveľvyslanca Českej republiky v Bielorusku, ktorý toto všetko píše, lebo sú to veľmi zaujímavé veci. Toto nie je môj dnešný názor. Ja som už aj blog napísal na Facebooku. Ja si myslím, že je našou povinnosťou hovoriť aj o druhej strane. Dávať tam biskupa Vojtaššáka, nejakých ďalších, Coufala, myslím, že to moc s tým nesúvisí. Povedal som tu niekoľko faktov a som rád, že ste ich zaregistrovali, a berte to tak, že človek, ktorý už nepozerá na budúcu kariéru, môže povedať aj to, čo si myslí.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2012 11:42 - 11:48 hod.

Mikloško Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ja som v zahraničnom výbore nebol za túto rezolúciu, čiže cítim povinnosť niečo k tomu povedať. Aj keď iste mojej kariére to neprispeje. Dvakrát som tu urgentne prosil, žiadal o rezolúciu k Tymošenkovej, dvakrát sa mi to nepodarilo, teraz ako prví, rýchlo tu a teraz robíme rezolúciu k voľbám, ktoré ešte celkom nevychladli. Ja mám veľmi blízky vzťah k Bielorusku, napríklad na olympijských hrách boli výborní a chodia aj na mnohé iné medzinárodné súťaže. Je to v minulosti ťažko skúšaná krajina, samozrejme, nemám rád Lukašenka, aj preto, že tam je už príliš dlho, aj preto, že je vo všetkom najlepší, aj hokejista je najlepší, videl som film, ako hral hokej, no, moc nevie hrať, ale určite hrá lepšie, ako naši politici hokej. Ja som sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí tam dlho žili. Napríklad s nunciom vatikánskym, ktorý tam bol tri roky. S veľvyslancom Skripkom v Ríme som bol dobrý kamarát, mnohé diskusie sme absolvovali a včera som čítal, iste viacerí z vás, dúfam, vyhlásenie exveľvyslanca Karasa Českej republiky, ktorý bol v Bielorusku dlho, hovorí, že je tam poriadok, že je tam disciplína, že kriminalita, korupcia temer neexistujú, že väzni majú veľmi tvrdé podmienky, ale môžu si mnohí z nich ísť zarobiť von a nedostať iba vodu a chlieb, a že kritizovať možno aj Lukašenka, ale nie urážať, prečítajte si to, je to veľmi zaujímavé čítanie. Môžem vám to prípadne aj dodať. Sedemdesiatpercentná účasť vo voľbách je vysoká, bodaj by sme ju my mali. Opozícia žiadala to bojkotovať, žiadala, aby ľudia išli na huby, ale asi nerástli, lebo nešli. Opozícia je roztrieštená a takto roztrieštená nemá šancu sa presadiť. Keď sa nezjednotí, tak nemá šancu. Je pravda, že strany sa veľmi ťažko, alebo temer nedajú zaregistrovať k voľbám, sú na to všelijaké prekážky, ale keby boli jednotní, by sa dalo omnoho viac v tomto smere urobiť. Bielorusko sú susedia Ruska, aj ekonomicky sú v mnohom závislí od nich, a teda keď EÚ neberie Bielorusko, tak, samozrejme, iné im neostáva. V Bielorusku nie je tvrdý kapitalistický systém - trhni čo môžeš, trhová ekonomika. Neprivatizovali do zahraničia svoje kľúčové firmy a nemajú veľké zadlženie. Dlhodobo odmietali pôžičky Medzinárodného menového fondu, neviem, ako je to teraz, myslím, že už nejakú prijali. Zaujímavé, že mnohé zahraničné firmy, aj naše, sa tlačia do Bieloruska, a tvrdia, že preto, lebo tam faktúry platia a sľuby plnia. Vyše 60 percent exportu z Bieloruska ide do Európskej únie. Je to údaj niekoľkoročný, ale môže byť aj dnes pravdivý, neviem presne. Na sanáciu dôsledkov Černobyľu dávali ročne asi 30 percent štátneho rozpočtu. Tiež je to údaj spred piatich rokov, ale iste tie dopady sú tam stále. Systém volieb v Bielorusku je väčšinový, to možno ani nevieme, je tam 110 obvodov, z ktorých vyjde 110 kandidátov, v jedno-, alebo dvojkolových voľbách. Každý kandidát musí dostať 50 percent plus jeden hlas. V minulých voľbách bolo 103 bezpartajných, iste to boli väčšinou prívrženci Lukašenka, jeden agrárnik a šiesti komunisti.
Záverom k vyhláseniu. V bode a) navrhujem vypustiť "neboli slobodné a spravodlivé". Zanechať tam iba "nespĺňali medzinárodné demokratické štandardy". Časť b) sa mi tiež nepáči, ale nebudem navrhovať nič, ale myslím si, že politika Európskej únie k Bielorusku tiež nie je dobrá. To, že odmietajú dať víza zvoleným reprezentantom Bieloruska, sa mi zdá nesprávne, a keď vedenie Bieloruska chcelo ísť na olympijské hry do Londýna, a nedali im víza, sa mi to zdalo škandálom. V Londýne sedelo veľa zástupcov nedemokratických krajín aj diktátorov, a tí Európskej únii nevadili. Prepáčte za tieto slová, ale hovoria z môjho svedomia a z presvedčenia. A iste uznesenie prejde, aj keď navrhujem vypustiť tie štyri slová v tom bode a).
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.9.2012 10:24 - 10:26 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Ďakujem, pán kolega Novotný, za vaše vystúpenie, ale musím vám naozaj povedať, že starostovia, poslanci za KDH sa na mňa obrátili so svojimi pripomienkami k tomuto zákonu, a ja v druhom čítaní ich určite predložím. Pevne verím, že aj spolu, ale naozaj si myslím, že sa na mňa obrátili preto, že nenašli v Košiciach dostatočný priestor na diskusiu a debatu o tomto návrhu zákona. Naozaj by som bol tiež radšej, aby sa to vyriešilo viacej v Košiciach ako tu v pléne Národnej rady. Naozaj sa na mňa obrátili aj s požiadavkami ohľadom prerozdelenia kompetencií medzi mestom a mestskými časťami, to by bol teda naozaj taký podstatný návrh, teda podstatná zmena v tomto návrhu, ktorú som tam nenašiel. Preto, myslím si, že váš procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie, poslanci za KDH podporia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.9.2012 10:07 - 10:08 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Prekvapuje ma, že sa nikto neprihlásil do rozpravy. Takže naozaj len krátko. Naozaj som hlboko presvedčený, že otázka zamestnanosti, hlavne v regiónoch východného a stredného Slovenska, je alarmujúca. Tie percentá nezamestnanosti, okolo 19 percent, sú otrasné. Ja sa s tým ako aj opozičný poslanec stretávam pri každej návšteve regiónu. Ľudia sa na mňa obracajú, skoro dennodenne niekoľko žiadostí o pomoc pri nájdení si zamestnania. Predpokladám, že aj moji kolegovia z vládnej strany SMER sa s týmto stretávajú. Naozaj, je najvyšší čas, aby sme niečo s tým robili. Preto by som chcel veľmi poprosiť aj kolegov z vládnej strany SMER, aby tento návrh zákona podporili. Ja viem, že týmto, touto novelou sa nevyrieši nezamestnanosť na Slovensku, ale ak si aj vďaka tejto novele nájde prácu niekoľko sto-, chcel by som veriť, že niekoľkotisíc ľudí, budem veľmi rád a veľmi šťastný a vláde a vládnej strane SMER to tak isto pomôže v tom, aby naplnila svoj vládny program.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 27.9.2012 10:03 - 10:06 hod.

Gibalová Monika Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov ako spravodajca, určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 20 zo 6. septembra 2012.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 175 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je viazaná Slovenská republika, a preto s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem. Skončila som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.9.2012 9:55 - 10:03 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti, konkrétne jeho paragraf č. 50, ktorý pojednáva o príspevku pre zamestnávateľov, ktorí zamestnajú znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Tento, táto novelizácia tohto paragrafu, túto novelizáciu som sa rozhodol aj s kolegom Hudackým predniesť preto, lebo na Slovensku máme skoro 400 tisíc nezamestnaných. Z nich 281 tisíc je znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Jedná sa hlavne o dlhodobo nezamestnaných, ktorých máme na Slovensku 216 tisíc. Ďalej v tejto kategórii sú absolventi, ďalej sú to osoby, nezamestnaní nad 50 rokov, plus sú tam ďalšie kategórie. Nezamestnanosť v kraji Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom dosahuje cifry okolo 19 percent. Všetky tieto alarmujúce čísla ma presvedčili o tom, že štát je povinný v takejto dobe, ktorá, ktorú niektorí nazývajú krízovou, v hospodárstve robiť opatrenia na zvýšenie zamestnanosti. Naozaj tento problém, problém zamestnanosti, alebo keď sa na to dívame z opačnej strany, nezamestnanosti, je najvážnejším problémom Slovenska. Naozaj, toľko očakávaný hospodársky rast, aj keby nastal o nejaké mizivé promile a nenastane zníženie nezamestnanosti, tento hospodársky rast bude nezdravý. Naozaj, hospodársky rast by mal prinášať zníženie nezamestnanosti, a preto som sa rozhodol predložiť túto novelu. Doterajší § č. 50, ktorý prispieval zamestnávateľom a podporoval ich v tom, aby zamestnávali týchto znevýhodnených, mal paušálny charakter. To znamená, zamestnávatelia dostávali rovnakú čiastku od štátu, ktorá bola rozdelená na štrnásť oblastí, aj časových, a nezáležalo na tom, ako zamestnávateľ, akú mzdu zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi. Preto v navrhovanej novele navrhujeme, aby príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zjednodušil pravidlá a prispieval k tvorbe nových pracovných miest aj možno s vyššou pridanou hodnotou. Keď umelo netlačí zamestnávateľov k tvorbe pracovných miest len s nízkymi mzdami. Dovoľte, aby som sa v tejto chvíli zastavil a povedal ako to funguje v praxi. Myslím si, že žiaden zamestnanec nepríde ku svojmu zamestnávateľovi a nepovie: "Vieš čo, ja chcem u teba pracovať, ale len za minimálnu mzdu." Myslím si, že keď sa to tak deje, deje sa to preto, že na tom trhu, pracovnom trhu, ten zamestnávateľ využíva tú, alebo niekedy aj zneužíva situáciu, že nedá zamestnancovi vyššiu mzdu. Ale rozumní zamestnávatelia predsa vytvárajú také podmienky a kritériá pre svojich zamestnancov, aby boli motivovaní k čím väčším výkonom. Deje sa to hlavne vo výrobe a službách, kde zamestnávateľ nastaví podmienky tak, aby zamestnanec mohol, aj keď nastúpi s tou nižšou mzdou, postupne svojou prácou a snažením dosiahnuť to, že časom bude mať aj vyššiu mzdu. Takže preto navrhujeme, aby poskytovaný príspevok bol percentuálne závislý na výške mzdy zamestnanca, takže bude v plnej výške hradený, alebo refundované zamestnávateľovi, výška poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Dnes je to 35,2 percent z hrubej mzdy zamestnanca. Maximálna výška príspevku v nami navrhovanej novele je stanovená na úrovni výšky poistného na zdravotné a sociálne poistenie z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky plateného zamestnávateľom za zamestnanca. Pri priemernej mzde zamestnanca Slovenskej republiky za 1. a 3. štvrťrok 2011 je to 765 eur. To znamená, maximálna výška príspevku nami navrhovaného je 269 eur mesačne. Ďalej navrhujeme dĺžku poberania príspevku. Táto dĺžka poberania príspevku bola doteraz stanovená v štrnástich odsekoch zákona a nebola, nevytvárala stabilitu pre možné zamestnávanie. Návrh zákona zohľadňuje výšku nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, respektíve okresoch. Odstupňovaním dĺžky poberania príspevku po dobu jeden, dvoch alebo troch rokov. V okresoch, kde je počet nezamestnaných menší, alebo až priemer nezamestnanosti v Slovenskej republike, navrhujeme, aby zamestnávateľ dostával príspevok 12 mesiacov. V okresoch s nezamestnanosťou vyššou ako je priemer v Slovenskej republike až po 1,5-násobok priemeru, by zamestnávateľ poberal príspevok 24 mesiacov. Zamestnávatelia z okresov, kde nezamestnanosť dosahuje viac ako 1,5-násobok priemeru Slovenskej republiky, dnes je to zhruba 20 percent, sa navrhuje, aby zamestnávateľ poberal príspevok na novovytvorené miesto až 36 mesiacov. V súčasnosti sa to týka zhruba štrnástich okresov prevažne z východného a stredného Slovenska. Uvedená úprava vytvára stabilitu zamestnania, hlavne v regiónoch s nadpriemernou a vysokou mierou nezamestnanosti. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.9.2012 9:40 - 9:45 hod.

Hudacký Ján Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, ďakujem pekne tým, ktorí vystúpili v rozprave, teda pánovi Matovičovi a pánovi Mikloškovi. A takisto reakciu pána Hlinu.
Nikdy nie je neskoro, pán Matovič. V podstate od toho deväťdesiateho roku sa to podnikateľské prostredie nejako vyvíja. Možnože sme boli až príliš naivní, keď sme si mysleli, že morálka, seriózny prístup medzi podnikateľmi sa udomácni veľmi rýchlo. Nie je to tak, ale teraz sme tu. A ten problém je takisto tu. A potrebujeme ho riešiť.
Tým špekuláciám sa nikdy nevyhneme. V každom prípade ale my hovoríme o verejných zdrojoch, o verejných zákazkách. A toto je spôsob, keď môžeme, keď štát môže intervenovať. V rámci bežných zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi štát nemá nejakú páku. Cez Obchodný zákonník môže nastaviť len nejaké všeobecné pravidlá. Ale tu môže štát priamo intervenovať. Tu štát môže priamo vstupovať do toho. Nezaplatil si, tak my ti urobíme obmedzenia, prípadne nejakú reštrikciu, aby si to druhýkrát neurobil.
A toto je dôležité. A myslím si, že to je aj dobrý príklad. Ak to zavedieme v rámci verejných zdrojov a budeme mať kontrolu nad účelom využívania tých verejných zdrojov, môže sa to potom postupne presadiť medzi podnikateľmi. Platobná disciplína aj v rámci obchodných vzťahov mimo verejných zákazok. O to tu ide. My teraz nemáme nástroj, ktorým by sme mohli kontrolovať a postihovať, ako sú tie zdroje ďalej poskytované tým subdodávateľom, ktorí zabezpečujú zákazky.
Áno, ja som riešil, tento problém pre mňa nie je neznámy, aj subdodávateľov. Len tam som už bol upozornený právnikmi, že tam my už nemôžeme, že štát už nemôže intervenovať, vstupovať, pretože tam sa už vlastne nejedná o verejných zdrojoch, pretože subdodávateľ už môže mať aj iné zmluvné vzťahy. Tam by sme mohli naraziť na právny problém, aby jednoducho štát mohol cez verejného obstarávateľa intervenovať do ďalších vzťahov medzi ďalšími subdodávateľmi. Takže nie je to pre nás neznámy problém. Narážame trochu na právny problém v tomto smere, ale ja verím, že ak niekto príde v druhom čítaní s rozumným návrhom ako riešiť povedzme túto záležitosť, ja to skutočne len a len uvítam.
Ešte možno, samozrejme, že ďakujem pekne aj za poznámky, také tie príklady od môjho kolegu Jožka Mikloška. Ja mám množstvo, hádam až tisícky všelijakých prípadov, keď som komunikoval s podnikateľmi, aké skúsenosti majú s vymáhaním svojich pohľadávok od tých, ktorí majú garantované zdroje zo štátu na verejné zákazky, a nechcú pustiť tie zdroje ďalej. By ste neverili, by ste skutočne neverili. Pán Hlina hovorí, že niekto príde s bavorákom a povie, že nemá, nemá možnosť, alebo nemá peniaze na zaplatenie svojho záväzku. Pán Hlina, my to riešime takisto, je tam takzvaná oznamovacia povinnosť. Ak ten generálny dodávateľ, alebo my ho nazývame úspešný uchádzač v tomto návrhu, v podstate neplatí, je upozornený, má zablokované ďalšie platby, už toto je výzva, ak naďalej nebude platiť, je vyškrtnutý zo zoznamu podnikateľov, a znamená to, ako keby sa dostal rovno na čiernu listinu. Tí budú vyškrtnutí zo zoznamu podnikateľov v rámci Úradu pre verejné obstarávanie. My nepotrebujeme nejakú extra čiernu listinu, oni budú dosť dobre známi. Takže na toto je pamätané. Skutočne je to len na nás, aby sme prehodnotili náš pohľad na tieto veci, a ako to už bolo naznačené aj pánom Matovičom, aby sme dali nabok stranícke tričká, a ak skutočne chceme, je to výzva pre túto dobu, pretože čelíme vážnej hospodárskej kríze. Ak nebudeme tieto veci odstraňovať, na Slovensku nebude lepšie, možno horšie, aj keď to nevítam.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis