Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

6.2.2013 o 16:23 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.2.2013 17:59 - 18:03 hod.

Přidal Alojz Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 98 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 309.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 68 a 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na životné prostredie a neovplyvní negatívne ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Tiež v súlade s rozhodnutím vaším, pán predseda Národnej rady, z 9. novembra 2012, bolo to rozhodnutie č. 283, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Takisto za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbor predmetný návrh zákona prerokoval v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

6.2.2013 17:45 - 17:56 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi reagovať na vystupujúcich v rozprave a na vystupujúcich s faktickými poznámkami.
V prvom rade chcem povedať, áno, pán kolega Kuffa, zamestnanosť je veľmi dôležitá. Aj z môjho pohľadu zamestnanosť je problém číslo jeden na Slovensku. Medziročne nám nezamestnanosť stúpla o 1 percento. Nezamestnanosť na Slovensku sa blíži k 15 percentám. Nie sme naivní predkladatelia, aby sme nevedeli, že naším návrhom o rozšírení aktivačných prác na štátne podniky vyriešime na Slovensku zamestnanosť. Takúto ambíciu sme vôbec nemali. Naozaj, ambíciou je nájsť zmysluplnú prácu pre ľudí v hmotnej núdzi, ktorí majú záujem pracovať na aktivačnej činnosti, aby, aby získali pracovné návyky, ktoré už veľakrát ani nemajú. Takže to bolo zmyslom predkladanej novely zákona.
Mimochodom, na septembrovej schôdzi minulého roku sme predkladali návrh o službách zamestnanosti o podpore znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a tam sme navrhovali opatrenia, ako by boli refundované poistné, sociálne a zdravotné tým, ktorí by zamestnali takýchto ľudí. A tam sme riešili ten súkromný sektor, štátny sektor, všetkých rovnako.
Pri týchto aktivačných prácach nás, samozrejme, pri príprave napadlo, že tieto aktivačné práce by mohli byť robené aj v súkromnom sektore. To je aj reakcia na pána kolegu Cicoňa. Naozaj, štátnym lesom patrí polovica výmery lesov v Slovenskej republike, ale je to milión hektárov. Myslím si, že je to dosť veľké územie na to, aby sa tam našla práca pre aktivačných pracovníkov. Ale vráťme sa naspäť k tomu súkromnému sektoru. To je, či by to boli urbári, alebo by to boli súkromné DSS-ky, alebo súkromné firmy. Viem si to predstaviť. Ale predstavte si, že by sme my ako opoziční poslanci s takýmto návrhom prišli. Okamžite by prišla reakcia, a to sme zatiaľ nevedeli ani my vyriešiť, že takýmto spôsobom by sa zakrývala čierna práca, zamestnávanie načierno. A to je veľký problém, ako to legislatívne vyriešiť. Preto sme od aktivačných prác v súkromnom sektore zatiaľ upustili a do nášho návrhu novely zákona sme to nedali.
Dneska môžu aktivačné práce robiť obce a VÚC-ky. Nie je tu pán kolega Blanár, ale VÚC-ky naozaj sa podieľajú na aktivačných prácach iba piatimi percentami. A možnože je to aj preto, že na sociálne práce nemôžu byť použití títo aktivační pracovníci. Preto v tejto novele navrhujeme aj to, rozširujeme možnosť zamestnávať aj na sociálne práce. To sú tie DSS-ky, ktoré patria pod VÚC-ky. Áno, raz táto snemovňa, tento štát príde na to, že budeme zamestnávať ľudí v hmotnej núdzi aj v súkromnom sektore. Ale zatiaľ poďme z tejto úrovne obce, VÚC-ky. Poďme na štátne podniky. Tam má štát predsa priamy vplyv.
Ja nie som naivný, aby som si myslel, že štátni manažéri budú s radosťou zamestnávať tisícky, desaťtisíce ľudí, aktivačných pracovníkov, aby ich mohli zamestnať. Ale kde má mať štát vplyv, keď nie v štátnych podnikoch? Kde môže minister jedným príkazom povedať: Zamestnáte toľko a toľko ľudí! Ja nie som naivný, aby som si myslel že milión hektárov štátnych lesov vyčistia aktivační pracovníci, každý jeden konárik. Ale poďme sa pozrieť do tých lesov, poďme sa pozrieť k riekam, k potokom. Starostovia naozaj majú dneska právny problém pracovať na týchto jednotlivých segmentoch: potoky, rieky, odvodňovacie kanály, nepatria im. Ale štátny podnik to má v svojom majetku.
Takže ak štát má záujem riešiť, aby ľudia v hmotnej núdzi mohli pracovať na aktivačných prácach, a nechceme to, aby ich robilo 1 180 v Jarovniciach alebo v Žehre.
Pán kolega Novotný, naozaj sme si tú reportáž neobjednali, takúto moc ešte nemáme, ani neviem o tej reportáži. O reportáži v Markíze v Jarovniciach viem. Naozaj je naivné si myslieť, že ten starosta zvládne toľkých aktivačných pracovníkov. Preto to rozširujeme o štátne podniky. Ak to prejde, ak sa to ujme časom, poďme sa pozrieť aj na zákon, aby mohli robiť aj v súkromnom sektore. Viem si to predstaviť, ale bude treba vyriešiť pomerne dosť striktne zakrývanie čiernej práce. Naozaj, pán kolega Novotný to presne povedal. Dostatok práce pre ľudí v hmotnej núdzi a nerozlišujem ich, či sú marginalizovaní, alebo nie sú marginalizovaní. Zákon má platiť pre každého.
A tak isto, bolo tú málo spomínané tie priehradzky, hrádzky v lesoch, odrážky, zvádzanie vody v lesoch. To má zmysel.
Ešte sa vrátim k tým nelegálnym skládkam. Poďme sa pozrieť k riekam, k potokom, koľko nelegálnych skládok tam je. Kto to má čistiť? Niekedy, keď idete autom, skúste sa pozrieť po našej krajine. Niekedy netreba ani zísť, ani vystúpiť z auta. Stačí sa pozerať, ako naša krajina vyzerá, ako vyzerajú tie odvodňovacie kanály, ako sú zarastené tie rieky, myslím tie brehy rieky. Ja viem, že ich všetky nemôžeme vyrúbať a použiť na biomasu, ani z toho lesa každý konárik vyniesť, ale tak, ako to vyzerá dneska, určite to, pán kolega Mičovský, nie je v poriadku. Prejdeme cez hranice do Rakúska, odrazu všetci pozeráme: všetko vyčistené, vykosené. Tá krajina hneď inak vyzerá. Nechceli by sme, aby naša krajina vyzerala podobne?
Bola tu spomínaná pánom Kuffom spodná hranica 16 hodín. Naozaj som presvedčený o tom, že ak má zmysel, aby ten pracovník sa aktivoval, aby získal pracovné návyky, 16 hodín týždenne minimálna hranica je určite potrebná. Málo som zvýrazňoval, že podľa tohto zákona o aktivačných prácach jednotlivé subjekty berú určité percentá aj na koordinátora, aj na určité drobné pracovné prostriedky, ktoré môžu použiť. Takže nemôže byť to, že obec, VÚC-ka, štátny podnik dostane na koordinátora, dostane na drobné pracovné prostriedky a pracovník na aktivačných prácach príde na hodinu alebo na dve, tri hodiny a potom si donesie potvrdenku od lekára. Nie, 16 hodín si myslím, že to je minimálne minimum.
Konzultoval som tento návrh zákona aj so starostami obcí, hlavne na východnom Slovensku, ktorí majú množstvo týchto ľudí v hmotnej núdzi. Naozaj by privítali takúto novelu zákona. Konzultoval som to aj s lesníkmi. Aj tí si to vedia predstaviť, že na drobné práce by takýchto aktivačných pracovníkov vedeli využiť.
Ja nemám predstavu, že toto vyrieši hospodárenie štátnych lesov. V žiadnom prípade nie, ono ich to nezachráni. Ale na druhej strane tento štát vydáva milióny eur na to, že v jednej obci je 1 180, v ďalšej 300, 150. Ani tým 150 osobám ten starosta nenájde dostatok práce každý deň. Takže konzultoval som to na tejto úrovni.
Médiá, redaktori, alebo aj na chodbe som začul protiargument, lebo som čakal, že tu niekto z vládnucej strany povie nejaké protiargumenty, tak takýto cvrkot na chodbách povedal, že zároveň je v pléne zákon o službách zamestnanosti z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Áno, je. Ale ja, keď som pripravoval tento návrh novely, toho paragrafu 52, som to vtedy ešte netušil, že do pléna príde takýto návrh.
Pán spravodajca povedal, môj návrh zákona prišiel 6. novembra. Ja nemôžem zato, že v decembri sme prijímali zákon o obnoviteľných zdrojoch tri dni a tridsať zákonov sa presunulo na januárovú schôdzu. A podotýkam, tento § 52 o aktivačných prácach vládny návrh zákona nerieši. Nerieši. Takže ja to iba rozširujem o štátne podniky. Ak tu bude dobrá vôľa od poslancov vládnucej strany, môže to byť schválené. V druhom čítaní, ak bude záujem, môžeme to vylepšiť. Samozrejme, ak vládna strana a jej poslanci tento návrh novely zákona zmietnu zo stola, na čo sme už v tomto pléne zvyknutí, tak túto novelu v druhom čítaní zákona o službách zamestnanosti predložím ako pozmeňujúci návrh do vládneho návrhu zákona a som zvedavý, ako sa potom k tomu postavia.
Takže zamestnanosť v Slovenskej republike táto novela nevyrieši. Ale môže napomôcť k tomu, aby chudobní ľudia, ľudia v hmotnej núdzi mohli nájsť zmysluplnú prácu a o podporu tohto návrhu zákona vás pekne prosím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2013 16:41 - 16:50 hod.

Hudacký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán predkladateľ číslo jeden. Ja som predkladateľ číslo dva. Takže veľmi rád sa k tomu pridám. Vážený pán spravodajca, ja nebudem dlho určite, pretože pán predkladateľ, môj kolega pán Zajac určite povedal, dá sa povedať, že takmer všetko. Chcem len zdôrazniť niektoré fakty, ktoré súvisia s návrhom tohto zákona, a tie súvisia predovšetkým s hrozivou situáciou v oblasti zamestnanosti, resp. s mierou nezamestnanosti, ktorá na Slovensku rastie výrazným tempom. A ja sa obávam, že ak to tak pôjde ďalej, tak o chvíľu prekročíme hranicu aj 15 percent. A čo je ešte dôležitejšie a markantnejšie na tom celom, že máme množstvo dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorí už, aj tí, čo pracovali, tak stratili už aj pracovné návyky. Tí, čo vyšli zo škôl a tiež už nejakú dobu sa im nedarí nájsť zamestnanie, tak títo ešte žiadne tie návyky nemajú a ak budú ďalej takto bez práce, tak asi budeme aj ťažko od nich očakávať, že nejaké návyky aj získajú. A toto je tiež jeden veľmi zaujímavý alebo dôležitý návrh, ktorý rieši aj tento aspekt celého toho problému a vytvára možnosti preto, aby z tých 183-tisíc ľudí, ktorí sú momentálne v hmotnej núdzi, a teda sú nezamestnaní, je pravda, že berú dávky v hmotnej núdzi, ale keď by ste ktorýkoľvek z vás a rodiny, ktoré živíte, mali vyžiť z takejto dávky, tak je, je len jednoznačné, že títo ľudia majú záujem aj o aktivačné práce, ktoré im vylepšujú tú sociálno-ekonomickú pozíciu v ich rodinách. A toto je veľmi dôležité aj z tohto pohľadu a tento návrh zákona, resp. novely zákona by mal pomôcť aj v tejto danej oblasti.
Čo tu bolo povedané? Áno, zatiaľ tie aktivačné práce môžu realizovať miestna samospráva a regionálna samospráva. Tí sú limitovaní dvoma okruhmi problémov. Jeden je ten, že obyčajne tie menšie obce a povedzme aj tie veľké obce nemajú dostatočný počet ľudí, aby mohli manažovať, efektívne manažovať týchto ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach. A viete,  ja som mal aj minule takúto skúsenosť, išiel som cez jednu obec a tam skupina rómskych žien, asi dvadsať či tridsať, bola opretá o metly a neviem, ako dlho, ale mal som chuť ich odfotiť. Je jasné, že ak by boli lepšie koordinované, ak by mali ten lepší manažment v tej obci, tak tá situácia by bola iná. Tá obec by možno bola lepšie uprataná, možno by bol skutočne oveľa väčší poriadok v tejto obci.
(Obrátenie sa na predsedajúcu: Pani podpredsedníčka, môžete trochu kľud tu zabezpečiť?)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás pekne o pokoj v rokovacej sále, pretože nemôže sa...

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Nie je nás tu až tak veľa, aby sme sa nevedeli nejak zvládnuť, teda zvládnuť tú našu komunikáciu.
Takže určite je treba, aby sme hľadali možnosti pre čo najefektívnejšie využívanie potenciálu ľudí, ktorí chcú pracovať na aktivačných prácach. Nie preto, aby ich tešilo zametať ulice alebo v podstate robiť podradné roboty, ale skutočne sú rodiny v situáciách, keď potrebujú sa sociálne a ekonomicky zabezpečiť tak, aby mohli slušne žiť, aby to bolo v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Tento návrh zákona rieši a dopĺňa tie možnosti o tie štátne podniky, máme dvadsať podnikov so stopercentnou štátnou účasťou. Ja by som si dokonca vedel predstaviť aj podniky, ktoré majú majoritný podiel štátu v takýchto spoločnostiach, ale zatiaľ to riešime cez tie štátne podniky, kde má štát stopercentný podiel, pretože má oveľa väčšiu šancu alebo možno nejakým priamym, možno až direktívnym spôsobom, a teda aj prostredníctvom zákona keby prešiel, nariadiť, aby takéto podniky takisto využívali tieto, tieto služby ľudí, nezamestnaných ľudí na aktivačné práce.
Tej roboty je veľa, tej roboty je hrozne veľa. Keď si zoberieme povedzme lesy, štátne lesy, vojenské lesy a podobne, či už vyčistenie týchto lesov, výsadba stromčekov a podobne, to môžu lesníci, ktorých tu máme, alebo teda tu na pána Mičovského pozerám, ale aj ľudí, ktorí sa venujú životnému prostrediu, môžu o tom veľa hovoriť, že ako a zrejme určite by, by to len podporili, akým spôsobom by mohli títo ľudia pomôcť práve krajinotvorbe a zároveň, samozrejme, aj lesom a efektívnejšiemu využívaniu vlastne tej pracovnej sily.
Vyčistenie lesov. Ja som svojho času pripravil program biomasa, ktorý sa nezrealizoval, nebudem to teda rozširovať, prečo nie. Napríklad jedna časť toho je, aby sme vedeli systémovo vyriešiť vyčistenie lesov a vlastne zber tej biomasy alebo toho odpadu z lesov. Aby sme vedeli pozbierať a spracovať do peletiek, do štiepok a podobne, pretože my nemáme systémovo riešené veci v súvislosti aj s energetikou. Na jednej strane pán minister hospodárstva, čo kvitujem, prichádza s dotáciami povedzme na nákup kotlov na biomasu. To je síce pekné, ale na druhej strane tá ponuka kdesi absentuje, to znamená, že tie štiepky, tie peletky, respektíve tá biomasa nie je dostupná.
Takže vidíte, aké to má súvislosti všetko to, o čom rozprávame aj v tejto Národnej rade, čo pripravujeme, či sú to už vládne návrhy zákonov, alebo poslanecké návrhy zákonov, všetko sa dá zladiť, všetko sa dá dostať do systému tak, aby sa ten systém uzavrel, aby bol efektívny. Aj preto tento návrh zákona, aby hospodárstvo Slovenskej republiky v tom širokom slova zmysle by sa mohlo nadýchnuť, nehovoriac o tom, že je tu momentálne aktuálna výzva, čo so zamestnanosťou, ako riešiť nezamestnanosť, a to sú konkrétne formy. Pán Fico obyčajne opozíciu vyzýva k tomu, aby dávala realistické, reálne návrhy. Ja si už neviem predstaviť, aký realistickejší, aký konkrétnejší návrh môže dostať na stôl od opozície, ak nie ten, aký teraz tu predkladáme.
Bol by som rád, alebo veľmi rád by som počul nejaké protiargumenty, prečo nie. Skutočne, pretože ja som praktický človek, fungujem pätnásť rokov, točím sa okolo podnikania, okolo hospodárstva. Ja by som veľmi rád počul nejaký protiargument, prečo nie, prečo nie na taký konkrétny návrh, ktorý prichádza, a v priebehu jedného, dvoch, troch mesiacov aby sa to implementovalo do praxe. Prinesie konkrétne výsledky. Takže či už cez miestnu samosprávu, regionálnu samosprávu, ale aj cez štátne podniky. Ja spomeniem len tak náhodou, čo tu mám. Slovenský vodohospodársky podnik, Lesy Slovenskej republiky, Hydromeliorácie, Vojenské lesy a podobne, to sú všetko štátne podniky, ktoré by mohli v priebehu niekoľkých mesiacov týchto ľudí zobrať, dať im robotu, majú predpoklady, majú manažérske tímy, majú štruktúry na to po regiónoch, po okresoch, po celom Slovensku. Absolútne by s tým nemal byť problém. Ak bude problém, tak to bude len v ochote a snahe riešiť veci aktuálne a riešiť konkrétne problémy, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.2.2013 16:37 - 16:40 hod.

Brocka Július Zobrazit prepis
Najprv by som vám chcel povedať, že sa mi podarilo prekonať môj osobný rekord o 15 sekúnd, teda presun z druhej strany sem do rokovacej sály. (Potlesk.) Chcem povedať pani predsedajúcej, chcem povedať pani predsedajúcej, že ja si sledujem program rokovania, ale my sme sa dozvedeli tesne pred rokovaním o tomto bode, že predchádzajúci bod predkladatelia stiahli, a preto sa chcem spýtať, predkladatelia už tretíkrát stiahli ten návrh zákona, možno to by ste mali vysvetliť, pani Laššáková, lebo ja som sledoval program, ale ste ma zaskočili, že zrazu bod predo mnou vypadol. Ale som rád, že ešte som, mám dobrú kondíciu a že som osobný rekord prekonal.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nebudem to komentovať, pán poslanec. Myslím si, že to tu nám nepatrí. Nech sa páči, dajte spravodajskú informáciu.

Brocka, Július, poslanec NR SR
Áno. Ešte by som doplnil môjho kolegu, ktorý podrobne uviedol obsah tohto poslaneckého návrhu zákona, že zhodou okolností máme na tejto schôdzi v prvom čítaní vládnu novelu, väčšiu novelu zákona o službách zamestnanosti, ale práve tými presunmi programov z jednej schôdze na druhú sa stalo, že hoci moji kolegovia predložili tento návrh zákona ešte začiatkom novembra do Národnej rady, 9. novembra dostal tento návrh predseda Národnej rady, ale rokujeme o ňom v prvom čítaní 6. februára. A tak sa stalo, že vládny návrh zákona ho predbehol. A ja si myslím, že by bolo určite korektnejšie, keby sme urobili takúto fintu a ako spravodajca to navrhujem, že by sme tie pozitívne veci z vládnej novely zákona o službách zamestnanosti premietli do tohto poslaneckého návrhu a potom by to bol celkom dobrý návrh zákona o službách zamestnanosti. A môj ďalší návrh je, že odporúčam, aby plénum Národnej rady tento návrh zákona schválilo do druhého čítania, aby ho pridelilo výborom ústavnoprávnemu a výboru pre sociálne veci, aby gestorským bol výbor pre sociálne veci a lehota bola 30 dní na prerokovanie v týchto dvoch výboroch a pre prerokovanie spoločnej správy 32 dní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, môžete otvoriť rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2013 16:23 - 16:37 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, konkrétne novelu § 52, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik. Musím sa ospravedlniť, že som minútku meškal, ale zo Slovenskej televízie ma ohľadom tohto zákona práve volali. (Potlesk.)
Predložený návrh zákona mení a dopĺňa spomenutý zákon o službách zamestnanosti a predkladám ho spolu s kolegom Jánom Hudackým. Zámerom predloženej novely je rozšíriť možnosť aktivovať poberateľov dávky v hmotnej núdzi pri tvorbe, ochrane a zlepšovaní životného prostredia, ako aj pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm aj prostredníctvom vykonávania menších služieb pre podniky vo vlastníctve štátu. V súčasnosti tieto práce môžu nezamestnaní robiť iba pre samosprávu, to znamená pre obce a VÚC-ky.
Vážené kolegyne, kolegovia, každý rok naša krajina zažije menšie alebo väčšie povodne. Aj udalosti z posledných dní na juhovýchode Slovenska ukázali, že vznikajú povodne aj po jedno-, dvojdňových dažďoch. Veľakrát sa to stáva preto, že naše rieky, potoky, ale hlavne odvodňovacie kanály, ale aj závlahové kanály nie sú vyčistené. Čistenie a vysádzanie štátnych a vojenských lesov, čistenie povodí riek alebo odstraňovanie následkov živelných pohrôm sa budú môcť vykonávať aj v rámci aktivačných služieb.
V súčasnosti môže dlhodobo nezamestnaný občan, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, získať príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj vo výške 63 eur mesačne. Aktivačná činnosť formou menších služieb pre obec alebo samosprávny kraj má podporovať udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. V roku 2012 poberalo na Slovensku aktivačný príspevok v priemere 62-tisíc ľudí. Podľa štatistiky ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo najviac poberateľov v Prešovskom kraji, teda v oblasti s najvyššou nezamestnanosťou. Po ňom nasledujú kraje Banskobystrický a Košický. V hmotnej núdzi sme mali ku koncu roka 2012 183-tisíc občanov Slovenska. A na dávkach v hmotnej núdzi bolo vyplatených 270 miliónov eur. Ešte raz podotýkam, 183-tisíc ľudí bolo v hmotnej núdzi v našej republike k 31. decembru. Z tejto armády chudobných a nezamestnaných len jedna tretina pracovala na aktivačných prácach. Väčšina ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, chce pracovať na aktivačných prácach. Ale starostovia obcí, tam, kde ich je príliš veľa, tam, kde je v niektorých obciach viac ako 100, máme prípad v Jarovniciach, kde je 1 180 ľudí na aktivačných prácach, títo starostovia obcí nemajú šancu takéto množstvá ľudí ani manažovať, ani pre nich nemajú dostatok práce.
V súčasnosti Slovenská republika vlastní 20 štátnych podnikov. Predpokladáme, že nie všetky štátne podniky budú tieto aktivačné práce využívať, ale mali sme na mysli pri predkladaní hlavne štátne a vojenské lesy, Slovenský vodohospodársky podnik a jeho odštepné závody a povodia alebo štátny podnik Hydromeliorácie. Na základe návrhu a podnetov starostov, hlavne z obcí východného Slovenska, sme sa rozhodli predložiť do parlamentu návrh, ktorý by aj štátne podniky vtiahol do hľadania práce pre nezamestnaných. V obciach, kde je väčšina, väčšia skupina ľudí na aktivačných prácach, niekedy viac ako sto, je starostovi ťažké pre nich nájsť dostatok práce.
Vážené kolegyne a kolegovia, viacerí ste v pondelok mohli v televízii Markíza v hlavných správach vidieť príspevok o tom, ako redaktor navštívil obec Jarovnice v okrese Sabinov. V tejto obci je 4 850 obyvateľov. Na aktivačných prácach v tejto obci pracuje 1 181 občanov. Táto obec by mala byť najčistejšou obcou v našej republike. Mala by to byť ukážková obec. 1 181 ľudí tam pracuje na aktivačných prácach. Je možné, aby starosta takejto obce dokázal manažovať, riadiť a zabezpečiť každý deň týmto ľuďom prácu? Ja si myslím, že nie. Za aktivačný príspevok musia pritom tamojší nezamestnaní každý deň odpracovať tri hodiny. Štát im v tejto obci doslova vyhodí na aktivačné práce mesačne viac ako 79-tisíc eur plus plat pre zamestnávanie minimálne 10 až 15 koordinátorov aktivačných prác.
Naproti tomu v našich lesoch, potokoch, riekach, odvodňovacích kanáloch, ktoré sú majetkami štátnych podnikov, je tej práce dostatok. Choďte sa niekedy pozrieť k odvodňovacím kanálom, potokom, riekam, ako to tam vyzerá. Poviem vám tak, že v minulosti, keď v jednotlivých obciach ľudia ešte chovali dobytok, tak ľudia sa predháňali v tom, aby mohli chodiť kosiť odvodňovacie a závlahové kanály. Ja si to dobre pamätám. Dneska sa tam choďte pozrieť. V tých odvodňovacích kanáloch rastú stromy. Nie sú schopné pri väčších dažďoch odviesť túto vodu. A potom sa tá voda vzdúva, vylieva sa na naše polia, poisťovne vyplácajú poistky poľnohospodárom a všetci sa čudujeme, prišli záplavy, zalialo polia. To isté sa deje pri potokoch. Starostovia obcí neustále bombardujú štátny podnik Povodie, príslušný, a ten im neustále odpovedá: Nemáme dosť financií, nemáme dosť ľudí, možno na budúci rok. A potom prídu dažde a z potokov sa vybreží voda a zaleje obydlia. Pritom máme tu armádu 183-tisíc ľudí v hmotnej núdzi, ktorí by, väčšina z nich, teda úprimne chcú pracovať na aktivačných prácach, lebo to je pre nich jediný možný príjem. V Bratislave sa zdá, že 63 eur, ktoré dostane človek v hmotnej núdzi, je príliš málo. Ale ten človek poberá aj ďalšie dávky v hmotnej núdzi. A keď sa zamestná na aktivačných prácach on, zamestná sa manželka, odrazu je to pre nich príjem skoro 130 eur. To už nie je tak málo, aby mali záujem pracovať. Ale musíme im tú prácu dať! Musíme si túto krajinu dokázať zveľadiť. Potom prichádzajú, samozrejme, výhovorky a kolotoč výhovoriek, kto je zodpovedný za záplavy a kto je zodpovedný za tie zanesené a zarastené rieky a potoky. Totiž na majetku štátu, štátnych podnikov starostovia, aj keby chceli, nemôžu vykonávať aktivačné práce. Obec nemá právo zasahovať do majetku štátnych podnikov. A tí sa zase vyhovárajú, že na to nemajú dostatok ľudí. A potom príde veľká voda a vinníka niet.
Náš návrh novely zákona o službách zamestnanosti taktiež rozširuje rozsah aktivačných prác aj pre obec o pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov pre samosprávny kraj aj pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti.
Na chvíľočku sa zastavím pri VÚC-čkách. VÚC-čka veľmi málo využívajú aktivačné práce. Je to preto, že napríklad v zariadeniach, ako sú DSS-ky doteraz podľa zákona nebolo možné používať aktivačných pracovníkov. Naša novela alebo návrh novely zavádza povinnosť pre získanie aktivačného príspevku vykonávať aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 16 hodín týždenne. Touto zmenou novely zákona určujeme nie maximálny, ale minimálny rozsah prác pre získanie aktivačného príspevku. Nie je možné, aby aktivačný príspevok jednotliví pracovníci brali za jednu odpracovanú hodinu. A ďalšíkrát si donesie maródku, ospravedlnenku. Nie je to možné. Zdá sa nám, že 16 hodín týždenne je minimálne množstvo hodín, ktoré aktivačný pracovník musí odpracovať. Návrh na základe podnetov hlavne starostov a aplikačnej praxe ruší časové obmedzenie. Doteraz bolo časové obmedzenie 2 x 6 mesiacov. Takže, keď toto zrušíme, aktivačnú činnosť bude možné vykonávať bez časového ohraničenia, ktoré sa ukázalo ako prekážka pre obce pri zabezpečovaní aktivačnej činnosti.
Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet a rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov. Očakáva sa pozitívny vplyv na životné prostredie. V tomto mieste chcem vysvetliť. Ministerstvo financií nám dalo posúdenie, že návrh novely zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Ja hovorím, že nebude. Ja hovorím, že keď štát určí čiastku na aktivačné práce, my ju našou novelou chceme len lepšie prerozdeliť. My chceme, aby v obci, kde je na aktivačných prácach 150 pracovníkov napríklad, aby tam nebolo 150 pracovníkov, lebo to starosta nezvláda, ale napríklad len 50 a ďalších 50 aby pracovalo v lese a ďalších 50 na vyčistení odvodňovacích kanálov. Takže podľa môjho názoru štát, keď určí určitú čiastku na aktivačné práce, nemusí ju navyšovať, keď teda nechce, aby viac ľudí robilo na aktivačných prácach.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2013 15:58 - 15:59 hod.

Muránsky Peter Zobrazit prepis
Pán kolega, ja len toľko, ako to to zastupiteľstvo, ako to ten starosta, jeden z tých 2 900 alebo 3 000, ako posúdi tú nebezpečnosť toho živočícha, ako posúdi, že či to môže, alebo nemôže chovať, či je to natoľko nebezpečné, alebo či to natoľko otravuje toho suseda. Veď tí ľudia nemajú na to kvalifikáciu, veď to musia posudzovať naozaj ľudia, ktorí, ktorí tomu rozumejú. Veď takýmto spôsobom by boli zakázané chovy všetkých možných rôznych, aj drobných živočíchov, ktoré ľudia v dedinách a v domoch chovajú. Ja si myslím, že to je veľmi naivný a nesprávny názor, pán kolega.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.2.2013 15:17 - 15:20 hod.

Gibalová Monika Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa za meškanie. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením číslo 32 z 22. novembra 2012 a podala spravodajskú správu. Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 268 zo 7. novembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane jeho lehôt. Súčasne konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
Cieľom tohto návrhu zákona je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s rokovacím poriadkom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. A odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.2.2013 14:55 - 14:57 hod.

Přidal Alojz
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.2.2013 14:13 - 14:16 hod.

Přidal Alojz Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Je to tlač 212.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. novembra 2012 č. 314 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2012 č. 124 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný, teda nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor rokoval 26. novembra 2012 o spoločnej správe výborov. Tú spoločnú správu výbor neschválil. A svojím uznesením z 26. novembra 2012 č. 97 ma poveril, aby som v zmysle rokovacieho poriadku podal teda tuná správu o výsledkoch rokovania, čo som práve učinil.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, aby ste otvorili k predmetnému návrhu zákona rozpravu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2013 17:58 - 18:08 hod.

Hudacký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, aj keď nie rezortný alebo z toho rezortu vlastne, ku ktorému aj táto správa platí, a neviem, čo teda také závažné mal pán minister Počiatek, teda že odišiel, pretože toto je veľmi dôležitá správa a bolo treba, aby vydržal do konca, v prípade vedel možno aj reagovať na tie pripomienky a názory poslancov. Ale nevadí. V každom prípade tá správa, ktorú predložil pán minister Počiatek, je, slušne povedané, sucho konštatačná. Konštatuje sa, čo je do určitej miery aj správne, veď v takých správach sa teda obyčajne hovorí o tom, že všetko je v procese vyšetrovania, že sa na tom podieľajú súdni znalci, experti, orgány činné v trestnom konaní a podobne. Keďže bola to vážna tragédia so stratami na životoch, inak by to ani nemohlo byť. Takáto správa jednoznačne musí konštatovať, že sa to vyšetruje, že všetko sa dôsledne vyšetrí a že všetky potom tie analýzy alebo tie výsledky vyšetrovania budú slúžiť na to, aby jednak sa takéto veci neopakovali, na druhej strane poslúžia k tomu, aby ľudia kompetentní, zodpovední, ktorých, ktorým sa dosvedčí, teda že zanedbali svoje povinnosti a že teda musia odísť, resp. že budú musieť zdieľať nejakým spôsobom tú zodpovednosť a aby sa už viac k takejto práci možno ani nedostali.
Čo ale som očakával, že v tejto správe bude určite a viac, je to, že z pohľadu ministerstva dopravy mohlo byť ďaleko viac analyzované, akým spôsobom sa na tejto tragédii podieľalo nesprávne alebo podieľali nesprávne rozhodnutia alebo rozhodovania ľudí z podriadenej organizácie Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože títo minimálne skrz posudzovania technológií používaných v rámci takýchto projektov, skrz svojich stavebných dozorov, skrz výberu externých stavebných dozorov. Jednoducho jednoznačne mali byť nejakým spôsobom posúdení, či konali kompetentne, či konali zodpovedne, takže v tejto správe mi takáto analýza chýba, resp. takéto zhodnotenie tejto situácie určite chýba.
Ja som, samozrejme, aj preto, že som ako bývalý štátny tajomník pôsobil na ministerstve dopravy, tak som sa zaujímal o to, čo všetko sa tam stalo. Aj keď priamo na ministerstve dopravy som cestnú dopravu v gescii nemal, takže priznám sa, že nie som ani v tomto ani nejak veľký odborník, ale na druhej strane som sa zaujímal o to, pretože bola to vážna situácia, tragická situácia a chcel som vedieť, čo je všetko za tým, kde sa všetko čo pokazilo, kde kto zlyhal, a myslím si, že pri týchto konzultáciách dokonca, keďže som predsedom hospodárskeho výboru a táto správa bola aj na našom výbore, pýtali sme sa štátneho tajomníka, pretože pán minister tam opäť neprišiel, že kde oni vidia tie dôvody, prečo k takejto tragédii došlo. Ja som dostal z pozadia mnoho informácií, že ten stavebný dozor tam nebol, stavebný dozor NDS-ky. Mimochodom, aj môj kolega Zajac povedal, že medzi tým teda, keď sa vládna strana SMER dostala k moci, vymenila stavebný dozor alebo viacerých stavebných dozorov, ktorí boli z Prešova. Čiže povedzme na túto stavbu nemali až tak ďaleko a mohli ďaleko operatívnejšie, ďaleko flexibilnejšie jednak sledovať celý ten vývoj situácie a celú realizáciu výstavby povedzme aj tohto mosta. Samozrejme, že títo stavební dozori boli vymenení a z Bratislavy, pokiaľ viem, je predsa len ďalej na miesto výstavby ako možno z Prešova. A to mám informácie nie zo strany opozície, ale zo strany vládnej strany, od ľudí, ktorí, teda dokonca musím povedať, že aj poslancov, že ten stavebný dozor jednoducho tam pravdepodobne nebol, alebo ja teda, samozrejme, nemám dôkazy, môžem len nejakým spôsobom takto konštatovať.
No, už úplne zaujímavé rozhodnutie, teda výpoveď bola pána štátneho tajomníka na výbore pre hospodárske záležitosti, keď povedal, teda že ten stavebný dozor tam bol, ale zhodou okolností bol vtedy na toalete, ale dobre, že bol na toalete, pretože pravdepodobne by ho bolo tam zasypalo, ak by bol pod týmto mostom. Nechcem sa tu zmieňovať o technológii, či tie skruže, tie podpery boli technologicky v poriadku, na to zrejme dá odpoveď aj to vyšetrovanie, o ktorom tu už bolo hovorené, čo ale nemôžem opomenúť, je to, že jedno z tých opatrení, ktoré teda je aj uvedené v tejto správe, a to je, že pán minister rozhodol, že skruže od renomovanej spoločnosti Weize sú zakázané na všetkých stavbách. Ak si zoberiem do úvahy, že to je skutočne renomovaná spoločnosť, že tie skruže, tie technologické zariadenia sú certifikované na európskej úrovni, ja sa len obávam, že kedy príde k určitým povedzme súdnym konaniam v tejto súvislosti, pretože takýmto rozhodnutím ako keby bolo nepriamo povedané, tie skruže nezodpovedajú tým technologickým požiadavkám, a ja si myslím, že opak je pravdou. Zrejme nebol dodržaný technologický postup, hovorí môj kolega Zajac veľmi odborne, koniec koncov je aj odborníkom v tejto oblasti. Jasne povedal, že to nebude len samotnou tou skružou, tou podperou, ale zrejme bude to nedodržiavaním technologických postupov a predovšetkým tým rozhodnutím toho konečného subjektu, ktorý o tom rozhoduje, a teda stavebného dozoru, ktorý povie ten ortieľ. Áno, môžte liať betón.
A tak ako opäť som dostal informácie, že obyčajne, ak ten stavebný dozor na takých stavbách nie je, ten stavebný dozor zavolá, resp. mu zavolajú telefonicky: "Všetko je pripravené, môžeme začať betónovať?" On ešte pre istotu povie: "Áno, teda je skutočne všetko v poriadku? Ak áno, môžte." Bohužiaľ, aj takéto praktiky na tých stavbách sú a rozprával som sa s viacerými stavbármi. Dokonca aj s tými, ktorí momentálne sú na tých stavbách, ktoré sú realizované v rámci tých diaľničných projektov. Takže toto všetko, ak si zoberieme do úvahy, nemohlo ani inakšie dopadnúť. To bola len otázka času, kedy dôjde k nejakej veľkej tragédii, a k nej aj došlo.
Môžeme teraz konštatovať alebo teda posudzovať, kto akú zodpovednosť nesie, ale ja by som určite očakával od pána ministra, že preberie túto zodpovednosť a vyvodí dôsledky tak voči sebe. Ak už teda neurobil voči sebe, myslím si, že tam bolo dosť tých ľudí, predovšetkým z podriadenej organizácie na NDS-ke, ktorí mali skladať účty, mali skladať účty, a toto sa už mohlo objaviť aj v tejto povedzme predbežnej správe. Ja verím, že to sa objaví v záverečnej správe, ale nie preto, aby sme si tu teraz nadávali alebo hovorili, že kto aký má podiel viny, nehovoriac o tom, že úplne scestné veci okolo samotných zdrojov, a teda, či bolo dostatok zdrojov na to, tam tá skruž mohla byť lepšia, alebo nemohla byť lepšia.
To všetko závisí skutočne od stavebného dozora, ktorý povie alebo teda ktorý má v rukách výkresy a vie technologicky posúdiť, áno, ide tam jedna, dva, tri, 10 skruží. Takže všetko je v rukách ľudí. Ťažko posudzovať, však ako som už spomínal, opakujem sa, zrejme tí súdni znalci dajú tú odpoveď a bude dobre, keď sa z toho poučíme. Ale nechcem opomenúť ani tie etické a morálne aspekty toho všetkého. Ja nechcem nikomu vstupovať do svedomia, každý by mal teda dostatok odvahy, aby mohol povedať, že budem konať tak alebo onak.
Ja na záver len chcem povedať, že bolo by dobré, aby sme tie výsledky toho vyšetrovania dostali v tej reálnej podobe v nejakej záverečnej správe, aby sme a vedeli z toho všetci poučiť a aby k takýmto situáciám už nedochádzalo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis