Videokanál klubu

Vážený pán predseda, vážená osirelá Národná rada, už som mal strach, že nechytíme ani Ligu majstrov, za chvíľu začína a my tu čakáme na Godota. Ešte tri hodiny? No, tak to není ešte také zlé. Ja dosť dlho už čakám na tento svoj vstup, ku ktorému som sa v mladíckej nerozvážnosti už predtým prihlásil, ale už keď som sa prihlásil, tak budem aj rečniť, tak prečo nie? Ja oceňujem snahu za každé zníženie nezamestnanosti na Slovensku a, samozrejme, aj tento zákon, ktorý je iste dobre mienený. Avšak z pozície starých ľudí, seniorov, najmä tých tu reprezentujem, som k tomu chcel povedať pár slov z druhej strany.
Nedávno bol Benedikt XVI. v domove seniorov, ktorý sa volá že "Nech žijú seniori", bývalí anciáni, je tomu asi 2 mesiace. Bolo to v Ríme, ten dom náhodou poznám, je v komunite sv. Egídia, oni sú kandidáti na Nobelovu cenu mieru a je to veľmi zaujímavý domov dôchodcov. A tam Benedikt XVI. mi pekne povedal, že dlhý vek je požehnaním a darom od Boha, ktorý si máme vážiť. Pápež sa aj pozastavil na skutočnosti, že v súčasnej spoločnosti často vládne logika efektivity a zisku a úspechu, ktorá si neváži vysoký vek. Ako povedal - dokonca on neraz odmieta - považujú starších ľudí za neproduktívnych, nepotrebných. Toľkokrát počujeme o utrpení tých, ktorí sú marginaliziovaní, žijú ďaleko od domova alebo prežívajú opustenosť.
Do tretice pápež povedal aj to, že úroveň spoločnosti, možno dokonca civilizácie sa posudzuje podľa toho, ako sa chová k starým ľuďom. A podotkol - a to sa týka aj jeho - že aj ja poznám veľmi dobre ťažkosti, problémy a limity staroby. Myslím si, že poznanie týchto problémov, o ktorých hovoril, vyústila aj do včerajších udalostí, ale to je už iná téma.
Vážení prítomní, ja som tu v parlamente vďaka seniorom, najmä vďaka Združeniu kresťanských seniorov, je to asi 5-tisíc ľudí, ktorých som predsedom. Oni ma podstatne svojimi hlasmi sem dostali, a teda aj pri tomto zákone ma mnohí žiadali, aj naše predsedníctvo, aby som povedal niečo aj v ich mene. Na Slovensku je asi milión seniorov dnes, 60 +, určite sa im nežije dobre. Skôr by som povedal, sú na okraji spoločnosti. Treba sa ich určite zastať a ja musím strážiť a snažím sa to ich záležitosti, aj keď nie som vo výbore sociálnom. V príspevku by som chcel veľmi pokojne a konštruktívne poukázať na niektoré ich problémy, ktoré by vznikli aj uplatnením tohto zákona. Vieme, že na Slovensku je dôchodok 375 eur priemerný. Vieme, že asi 15-tisíc ľudí má menší dôchodok ako 200 eur. Čiže naše penzie sú stále socialistické, ale ceny sú svetové, kapitalistické, a teda seniori často nemajú na základné životné potreby, na lieky, na lekársku starostlivosť, na zubárov. Medzi tými 20 tisícmi šancami na zamestnanie mladších ľudí je veľa penzionovaných učiteľov. Neviem presne koľko. Sú tu ľudia s penziou tak 300-400 eur, celý život učiteľovali, je to ich povolanie, je to ich vec srdca. Viete, že učiť dnes mladých je veľmi ťažké, náročné, bez srdca sa to nedá. Moja žena učila celý život, má penziu okolo 370 eur. Keby nemala muža, tiež by musela ísť asi učiť ďalej. A neraz sa vracala domov, nechcem povedať, že s plačom, keď si nevedela rady so žiakmi a keď niesla bremeno dnešného učiteľovania. Na druhej strane, učiteľstvo je povolanie, vec srdca, vec na celý život. Pochybujem, že miesto týchto učiteľov penzistov, ak by odišli, by naozaj prišli mladí ľudia, ktorí by dostali nástupný plat 508 eur, čistých asi 400 eur. Možno chvíľu, na čas, na rok, na dva by tam išli, ale potom by znova našli niečo lepšie a by išli ďalej. A učiteľstvo nie je vec na pár rokov, je to skoro, by som povedal, ak chcete byť dobrý učiteľ, tak na celý život. Ďalej medzi tými 20 tisícmi prípadnými voľnými miestami sú aj lekári, starí odborníci, za ktorých často nie sú náhrady. Mnohí mladí sú často už dnes v zahraničí iste aj preto, že si mnohí starí nevychovali svojich nástupcov, ale až by odišli, tak neviem, kto by ich nahradil. A poznám prípad starého lekára, ktorý do 80-ky stále bol vynikajúci odborník na svojom mieste, platil odvody a vlastne nemal náhradu za seba. Teraz mu mnohí závidia, že má vysokú penziu, už keď nepracuje, ale má penziu, ktorá naozaj je veľmi vysoká. Ale podľa našich platných zákonov.
Ďalšou, treťou kategóriou sú napríklad vysokoškolskí učitelia, ktorí dnes môžu učiť do 65-ky a garantom môžu byť do 70-ky. 50 % dnešných garantov by sa toto týkalo, ich vlastne nemá kto nahradiť, tým pádom by 37 našich vysokých škôl, univerzít naraz stratilo svojich garantov aj svojich profesorov. Neviem, ako by to celkom skončilo.
A ešte druhá poznámka je v súvislosti s dôvodovou správou, kde sa ako príklad berie Nemecko. Túto krajinu dobre poznám, 2 roky som tam bol ako vedecký pracovník a občas sa do nej vraciam. Môže byť naozaj naším príkladom kvôli poriadku, pracovitosti, kvality práce, kvality výrobkov. Ovšem porovnávať nezamestnanosť alebo zamestnanosť a náš sociálny systém a sociálny ich systém s naším, sa skutočne nedá. Tam, keď človek dosiahne penzijný vek, v štátnej a verejnej správe sa musí rozhodnúť medzi penziou a platom. Ale aká je situácia u nás? Ako som už povedal, u nás sú penzie 375 eur priemer, u nich okolo 1 300 - 1 500, presne teraz neviem. Viem, že keď tam človek ide do penzie dostáva až 80 % zo svojho platu. Ja som člen tzv. Auslandsgesellschaft Deutschland - Zahraničnej spoločnosti Nemecka, kde naši členovia, je ich do 20, boli ľudia 52 až 55-roční ambiciózni, dobre platení manažéri, temer všetci odišli do predčasnej penzie v týchto rokoch a všetci dostali vyplatených v tom čase asi 100-tisíc DM na osobu, čiže toto sa ťažko porovnáva s našimi pomermi. A takisto priemerný plat v Nemecku je 3 350 eur, u nás je 750 eur. Priemerný počet odpracovaných hodín týždenne v Nemecku je 34,4 - u nás je 40,4 - je to štatistika roku 2010.
Dočítal som sa, že v Nemecku pre rok 2013 platí nasledovné:
Stanovili príjem 1 150 eur mesačne ako hranicu, každý občan, ktorý ju nedosahuje, má nižší príjem, má právo na sociálnu podporu, príspevok na ubytovanie, energie, dorovnanie príjmu na, za, na hranicu chudoby. Čiže toto tiež je veľmi ťažko porovnať s naším systémom, kde naozaj je to podstatne, podstatne ináč.
Vážená Národná rada, ešte raz zdôrazňujem, že moje poslanie v parlamente je naozaj všímať si problematiku seniorov, a teda svoj príspevok som si dovolil povedať v mene Združenia kresťanských seniorov a, samozrejme, odporúčam každému hlasovať o tomto zákone v súlade so svojím svedomím. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi teda oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 19.00 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja neuznávam náhody, existujú len súvislosti, okolnosti, podmienky, za ktorých sa dejú rozhodnutia. Ani jeden z nás tu nie je náhodou, priatelia, ani v parlamente, samozrejme, ani v živote. Máme mandáty, za ktoré sme zodpovední na základe sľubu a nielen tých volebných, ale tých, ktoré sme skladali na ústavu. A v tomto duchu konám, tak ako som aj konal predtým, keď som bol vo vláde. Máme argumenty, možno bolo niektoré ťažké prijímať, ťažko prijímať, kým nebolo možné porovnávať nové obdobie. Teraz po 10 mesiacoch, pán kolega Jarjabek a všetci ostatní, môžem povedať, že sa dá porovnávať a má porovnávať, aby sa dalo rozlišovať, a podľa toho rozhodovať. Ale ľudia potrebujú riešenia, nie špekulácie, nie sľuby alebo istoty, ktoré nefungujú. A ja dnes môžem hovoriť s istotou o tom, že Slovensko môže lepšie, efektívnejšie a zodpovednejšie čerpať európske fondy, ak nebude prijímať špekulatívne mechanizmy a dávať to do rúk nezodpovedným alebo nekompetentným ľuďom. To je všetko, pán Jarjabek.

Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán vicepremiér, podpredsedníčka, chcem sa v tejto časti vyjadriť k tomu, čo je na stole vo forme skráteného konania k následnej novele novely zákona o verejnom obstarávaní, a nehovorím o novele, ktorá už je platná, ale iba ktorá je tiež na stole v parlamente, lebo to tu ešte nebolo, a lámeme pravidlá, kultúru legislatívy, ak sa tomu dá vôbec tak hovoriť, neuveriteľne.
Skrátené konanie sa znovu odvoláva na hroziace hospodárske škody. Po koľkýkrát? Alebo na potrebu, samozrejme, konsolidácie, lebo žijeme v deficitoch. A bez eurofondov to nepôjde. Ale tieto argumenty, tieto hrozby, problémy boli použité pri skrátených konaniach od jesene opakovane a neférovo, napr. redukcia, okresanie druhého dôchodkového piliera, teda toho, čo znamená sporivosť, sporenie, prekonávanie dlžôb a dlžobnej mentality, že sa dá žiť na dlh, na účet budúcnosti, tu bolo prezentované cez dovolenkové obdobie, potom sa to natiahlo, pretože parlament to považoval za veľmi vážny zásah do doterajšieho systému, a hľa, dnes sa tu ide spotrebovať, čo bolo evidentné, okamžitá spotreba, lebo v rozpočte je diera 360 mil. euro.
Do konca roku budú zrejme ďalšie diery, a tak budeme prejedať to, čo malo byť odložené pre budúcnosť, pre deti, pre tých, ktorí si sporia. Toto nie je gazdovské, ale uznávam, je to socialistické. Druhá takáto novela tu prišla pred Vianocami. Ráno sme konštatovali, že múka a cestoviny zadarmo nebudú pre chudobných, ale faktúry za elektriku budú vyššie. Budú vyššie, lebo niektorým treba pridať v energetike, ak kombinujú zdroje a robia tzv. obnoviteľné zdroje energií, PPC a podobne. Pán minister ani vtedy, ani odvtedy nevyčíslil tie hroziace katastrofické škody, ktoré by boli spáchané, keby takýto zákon nebol narýchlo prijatý. Ani nebol narýchlo, ani škody Slovensku nehrozili. Páni, používate klamstvá ako pracovnú metódu. Dokonca na zmeny zákonov, aby ste ich pretlačili. Dnes máme zase problém eurofondov u vlády, ktorá desať mesiacov už zavŕšila a pomaly už bude rok v úrade. Aké to tendre majú byť po 18. februári, keď 18. februára, to je o týždeň, už tento zákon, výňatok z veľkej novely má byť účinný?
Myslím si, je to len domnienka, ale budeme o tom diskutovať, že to je náhrada za tie strategické zákazky, čo sa vytratili z veľkej rozsiahlej novely po obrovskom počte pripomienok. Viac než 1 200 pripomienok, to sú teda rekordy! A strategické zákazky majú slúžiť pre strategických klientov, pre strategických partnerov. Tento návrh, tak ako je podávaný, považujem za chaotický v zmysle legislatívy a nekompetentný v zmysle obsahu. Legislatívny chaos a nekompetentnosť, čo sa týka eurofondov. Ale to tu bolo aj nie tak dávno, štátny rozpočet, zákon roka, bol prijímaný tak, že jeho východiskové parametre menil poslanecký pozmeňovací návrh. To za 20 rokov nebolo nikdy, žeby vláda takto predkladala zákon roka! No a to, čo sa deje okolo verejného obstarávania, ako aj kolegovia pripomenuli, pol roka diskutovaný, pripomienkovaný a zrazu ako blesk z jasného neba novela novely ešte pred jej definitívnym schválením, lebo o týždeň už treba mať nové podmienky.
Chcem sa spýtať, to máte dohodnuté aj s prezidentom, on je menej právny teraz, lebo si obmedzil svoje právomoci: mať 15 dní na rozhodnutie, podpísanie alebo vrátenie zákona? Alebo je pravda, že konáte s prezidentom v zhode, tak ako aj pri iných veciach personálnych, politických a iných inštitucionálnych?
Tá druhá časť je nekompetentnosť samotného návrhu vo vzťahu k eurofondom, lebo to je odvolávka. Podľa mňa to svedčí o tom, že vláda nevie čerpať eurofondy tak, aby to bolo aj efektívne, aj dynamické a, samozrejme, dôveryhodné, v súlade s európskym právom. A okrem toho klame. Áno, páni, dámy, klame! Prečítam citát, pán vicepremiér, váš zo soboty v RTVS - Sobotné dialógy: "V roku 2011 - to bol jediný plný rok vlády Ivety Radičovej - nevyčerpalo Slovensko z eurofondov ani euro." Je to klamstvo, pretože práve naopak, práve naopak! A bol som pri tom, bol som pritom ako zodpovedný za koordináciu pri eurofondoch za CKO, tú známu skratku za mnohé opatrenia, ktoré považujem za dôležité, prínosné a už potvrdené, že sa dá, že sa dá aj v eurofondoch napomáhať štátu, rozvoju regiónov, efektívne čerpať a zlepšovať postavenie Slovenska práve preto.
My sme, pán vicepremiér, vyhodnocovali čerpanie eurofondov každý každučký mesiac, aby bolo jasné, kde sa darí, kde sa nedarí. Kde treba zmeniť alebo pridať a kde je to možno predkontrahované, predzmluvnené, čo bol zase fenomén z vašej prvej vlády. Regionálny operačný program prisúdil 150 % financií, čo je blud, ale takto boli eurofondy rozdeľované za prvej vlády Roberta Fica, aj takto. Vy ste hodnotili eurofondy v októbri, pán minister Počiatek predložil správu do vlády za predchádzajúci polrok až v októbri a teraz šokujúco vláda je prekvapená, že vyzerá to zle s eurofondmi. Teraz vo februári druhá správa, nie mesačne, ale polročne a s vlastným prekvapením. Pán minister, nemáte pravdu aj v tom tvrdení o vláde Ivety Radičovej, aj v celom tom dôvodení, pretože my sme zlepšili výber, teda projektovanie a programovanie a, samozrejme, využitie eurofondov. A treba ho zlepšovať ďalej, nie naopak. Ten proces prebieha tak, že najprv je schválený projekt jednotlivými procedúrami podľa operačných programov, ktorých je 11, potom prichádza kontrakt, zazmluvnenie a potom čerpanie. Takže je to proces, to sa nedá odrazu ani nemá a preto to spomínam, lebo sme na čosi nadväzovali a zároveň vývoj posunuli alebo pripravili pre vás. Za obdobie jedného roka a trištvrte, teda obdobie od leta 2010 do apríla 2012, vláda Ivety Radičovej vyčerpala takmer 2 mld. 200 mil. eur, takmer 2 mld. 200 mil. eur. Keby takéto tempo nielen pokračovalo, ale narastalo, uisťujem vás, že to pomôže aj konsolidovať, aj vyčerpať európsku pomoc dôsledne a zodpovedne. Ale, žiaľ, toto nepokračuje.
Pán vicepremiér, ja to mám pre vás aj z vášho materiálu. (Ukazovanie grafov.) Tento graf ukazuje, kde sme preberali vládu, na konci júna, v ultime júna 2010, vyčerpanosť 7-ročného obdobia a eurofondov, ktorých Slovensko môže mať 11,4 mld. za týchto 7 rokov, bolo na úrovni 8,4 %, len 8,4. Pán minister, to je veľmi málo. Na konci marca, na konci marca táto situácia v 2013. roku, v 2012. roku bola na úrovni 27,2 % pri odovzdávaní vlády k 4. aprílu. Tento materiál je z vášho nedávneho vládneho, ktorý hovorí o tom, ako nám stúpa čerpanie eurofondov, a za ten 2011. rok to stúplo o 10 %, čo je 1,140 mld. Preto to spomínam, lebo vaše narábanie s číslami je neférové a vy nemôžete využiť budúce peniaze alebo nasledujúce, kým nevyužijete predchádzajúce. A to meškanie, ale aj to všetko, čo sa predtým dialo okolo eurofondov - emisný tender, nástenkový tender, PPP projekty, mýtny tender - veď to boli medzinárodné škandály, nielen vnútroslovenské. A to pripomínam preto, lebo neschopnosť čerpať alebo škandalózne čerpanie Slovensko poškodí, tak ako sme boli toho svedkami. Dnes je toho zodpovedný minister Počiatek, ktorý žiadne väčšie stavby nespustil do realizácie - ani bratislavskú filiálku, podzemnú stanicu, ktorá to má spojiť celé s Viedňou a následne Parížom, ani Ružomberský úsek diaľnice, ani Kysuckú diaľnicu na poľskú hranicu, ani tunel Višňové, spomínam tie, ktoré boli buď vysúťažené, alebo potrebujú definitívne rozhodnutia, nič sa v tom neurobilo. Naopak, eurofondy prechádzajú na Úrad vlády pod vicepremiéra Vážneho, ktoré už som nepriamo spomenul s tými záležitosťami, ktoré Slovensko pozná. Post, ktorý je najmenej viditeľný a najmenej potrebný v celej vláde, ten má rokovať a realizovať eurofondy. Nechcem hovoriť o samotnom návrhu novely, lebo k tomu sa dostaneme až v prvom čítaní, ale práve tento vicepremiér - minulého týždňa cez tlačové médiá sme sa dozvedeli - organizuje výber na poradcu pre čerpanie eurofondov. Viete za koľko? Za 23 mil. eur. My potrebujeme poradiť ako čerpať, lebo sme vytvorili úrad, poslali tam skúseného človeka, ale treba nám radiť, ako tie miliardy vyčerpať. Neviem, či je to smutné, či je to ironické, ale nie je to v poriadku.
Chcem povedať, že chaotickým legislatívnym spôsobom, nekompetentným návrhom alebo nekompetentným riešením a nepravdami sa nedá dôjsť k dobrému cieľu, nedá sa priatelia, preto KDH nepodporí skrátené konanie v tejto novele zákona. Ďakujem pekne.

Vymazať!

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja začnem od konca. Áno, pán Matovič, máte pravdu. Nebol to tento návrh, ale bol veľmi podobný a naozaj neprešiel o jeden hlas v koalícii, ktorej sme boli súčasťou. To je odpoveď aj na pani Vaľovú.
Pani Vaľová, uvádzate správny priemerný dôchodok, ktorý ste uviedli vo faktickej poznámke, ale ja som uviedla priemerný dôchodok pracujúcich dôchodcov, ktorých je viac ako 86-tisíc podľa údajov, aké som si vyžiadala zo Sociálnej poisťovne. Takže sú tu dva pojmy, priemerný celkovo dôchodok a priemerný, ktorý sa týka len pracujúcich dôchodcov, a ten bol za rok 2011 424,24 eura.
K diskriminácii, k ústave, pani poslankyňa Tomanová, no povedzte mi konkrétne, v čom je to protiústavné, a ja aj vo svojom ďalšom vystúpení sa potom dotknem aj antidiskriminačného zákona, aj Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem.

... ktorí ste v parlamente od 4. volebného obdobia, si možno spomeniete, že som sa pokúšala 3-krát predložiť návrh na spravodlivejšiu valorizáciu dôchodkov. A po prvýkrát to bolo za vašej vlády v roku 2010. Znášala som preto až zúrivý odpor od koaličných poslancov, ale aj od jednotlivcov, ktorí mi podobne ako vtedy aj dnes píšu maily aj listy vyjadrujúce nesúhlas s takýmto návrhom.
Prešli tri roky a sami ste navrhli takýto spôsob valorizácie dôchodkov pevnou sumou, ako nástroj na pomalé vyrovnávanie priepastných rozdielov medzi tzv. starodôchodcami a dôchodcami s vyšším dôchodkom. (Neutíchajúci ruch v sále.) Dokonca ste prijali aj argumentáciu postupného oslabovania zásluhovosti v prvom pilieri.
Vážené dámy a páni, nenechajte takýto návrh ležať v parlamentom koši opäť 3 roky. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, podľa údajov vyžiadaných zo Sociálnej poisťovne za rok 2011 bolo v zamestnaneckom pomere 86 641 poberateľov starobného dôchodku vo vekovom rozmedzí od 62 do viac ako 86 rokov. Z celkového počtu 86 641 poberateľov starobného dôchodku malo 43 437 osôb aj ďalší príjem z dohôd o vykonaní práce, 37 512 osôb malo aj príjem zo zamestnaneckého pomeru a 5 692 osôb malo príjem zo zamestnania, aj z dohôd o vykonaní práce.
Z celkového počtu osôb bolo približne 20-tisíc zamestnancov v štátnej a verejnej správe, ktorí zároveň poberali starobný dôchodok, čo predstavuje približne štvrtinu z celkového počtu poberateľov starobného dôchodku, ktorí boli zároveň v určitom druhu zamestnaneckého pomeru a približne polovicu z tých, ktorí mali príjem zo zamestnania na trvalý alebo určitý pracovný pomer.
Podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2011 - zdroj je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny z júna 2012 - sa počet nezamestnaných v Slovenskej republiky medziročne znížil o 21,1-tisíc osôb, resp. o 5,4 % na 367,9-tisíc osôb. Priemerná miera nezamestnanosti dosiahla úroveň 13,5 %, pričom počas prvých troch štvrťrokov postupne klesla a následne v štvrtom štvrťroku sa zvýšila. Podľa údajov Štatistického úradu v prvom až treťom štvrťroku roku 2012 nezamestnanosť medziročne vzrástla o 3,7 % na 373-tisíc osôb a miera nezamestnanosti sa zvýšila na 13,8 %.
Dnes je realita úplne iná. Podľa Eurostatu miera nezamestnanosti sa koncom roka vyšplhala na 14,5 %. V tejto dramatickej situácii, keď nielen absolventi škôl, ale ľudia v strednom veku, živitelia rodín nemajú prácu a zamestnanci v štátnej a verejnej správe požívajú výhodu dvoch príjmov z verejných zdrojov, sa žiada pristúpiť k opatreniam, ktoré v relatívne krátkom čase prinesú nie provizórny, ale trvalý efekt v prospech ľudí bez možnosti sa zamestnať.
Chcem opäť dať do pozornosti, že podstata tohto návrhu spočíva v tom, že umožňuje dotknutým osobám slobodne si vybrať status, ktorý spočíva buď v prijatí rozhodnutia pokračovať v zamestnaneckom pomere bez poberania starobného dôchodku, alebo v ukončení zamestnaneckého pomeru.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, jestvujú riešenia, ktoré sa tvária, že vytvárajú pracovné príležitosti, jestvujú riešenia, ktoré naozaj vytvárajú pracovné príležitosti a sú také riešenia, ktoré okrem pracovných miest pre nezamestnaných prinášajú zároveň úsporu prostriedkov vo verejných financiách. Nápad podporiť z eurofondov nové miesta pre 2 000 vodičov nákladných áut a autobusov alebo zaviesť dobrovoľnú vojenskú službu pre mladých zaraďujem medzi riešenia, ktorými vytvárame iba fiktívne pracovné miesta za cenu plytvania peniazmi daňových poplatníkov Slovenskej republiky alebo eurofondov.
Návrh, ktorý predkladáme, patrí do úplne inej kategórie riešení. Poskytne plnohodnotné pracovné miesta nezamestnaným, ale prinesie aj značnú úsporu verejných financií za predpokladu, že poslanci parlamentu nájdu v sebe dostatok odvahy a návrh podporia.
Dovoľte, aby som pravdivosť svojho tvrdenia o priam zázračnej efektívnosti návrhu ilustrovala na nasledujúcom obrázku. Prosím pánov technikov o prepnutie systému. (Krátka pauza. Premietanie grafov na obrazovkách v sále.)
Tento graf, ktorý vidíte na obrazovkách, bol zostrojený na základe nasledujúcich východiskových údajov:
Po prvé v štátnej a verejnej správe v Slovenskej republike je zamestnaných približne 20-tisíc starobných dôchodcov, ktorí okrem mzdy poberajú aj starobný dôchodok. Podľa údajov Sociálnej poisťovne priemerný starobný dôchodok pracujúceho dôchodcu v roku 2011 bol 424,24 eura.
Podľa toho istého zdroja priemerná dávka v nezamestnanosti v roku 2011 bola 323,25 eura. Tento graf má 2 súradnicové osi a 3 farebné vyznačené priamkové závislosti. Na vodorovnú os iks sa vynáša počet osôb v tisícoch. Pod osobami mám na mysli buď počet dôchodcov pracujúcich v štátnej a verejnej správe, ktorí zároveň poberajú starobný dôchodok, alebo počet nezamestnaných. Na zvislej osi y je úspora verejných financií za rok v miliónoch eur. Najvyššia úspora je číslo vyššie ako 100 miliónov eur. Žltá priamka znázorňuje, koľko ušetrí fond v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne, ak istý počet nezamestnaných získa prácu.
Tak napríklad, ak získa prácu 20 tisíc nezamestnaných, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti, fond ušetrí 38,8 mil. eur. Červená čiara nám dáva informáciu o tom, koľko prostriedkov ročne ušetrí fond dôchodkového poistenia, keď sa určitý počet pracujúcich dôchodcov v štátnej a verejnej správe rozhodne aj naďalej pracovať za cenu straty starobného dôchodku. Jednou z možností je, že tak urobí 20-tisíc dôchodcov a vtedy budú výdavky fondu nižšie o 101,8 mil. eur.
Zostáva vysvetliť, čo znamená a znázorňuje tmavomodrá čiara. Táto priamka vyjadruje celkovú úsporu verejných financií pre akýkoľvek prípad, k akému môže v praxi dôjsť. Uvediem iba 3 z 20-tisíc možností. Ak sa 15-tisíc dôchodcov rozhodne pokračovať v zamestnaní a 5-tisíc sa rozhodne poberať dôchodok, získa prácu 5-tisíc nezamestnaných. Celková úspora v obidvoch fondoch Sociálnej poisťovne bude vo výške 86,1 mil. eur. A čo sa stane, ak zostane pracovať polovica dôchodcov? V tomto prípade prácu získa 10-tisíc nezamestnaných a fondy ušetria 70,3 mil. eur. A nakoniec, ak zostane pracovať štvrtina dôchodcov z počtu 20-tisíc, na uvoľnené miesta bude môcť nastúpiť 15-tisíc nezamestnaných a verejné zdroje vykážu úsporu vo výške 54,5 mil. eur.
Nie som však taká naivná, aby som si myslela, že nastane prípad, keď v dôsledku tejto novely sa všetci dôchodcovia zamestnaní v štátnej a verejnej správe a zároveň poberajúci dôchodok vzdajú svojho pracovného miesta, čím by získalo prácu 20-tisíc nezamestnaných. Už samotný fakt vytvorenia jednej jedinej pracovnej príležitosti je dôvodom k radosti. V tomto prípade by radosť 20-tisíc osôb bola umocnená aj úsporou 38,8 mil. eur, čo znázorňuje bod nachádzajúci sa úplne vľavo na tmavomodrej priamke.
Dámy a páni, v závislosti na grafe bez najmenšej pochybnosti ukazujú pravdivosť tvrdenia, že prijatie nášho návrhu vytvára pre nezamestnaných skutočné plnokrvné pracovné miesta a naviac prináša aj úsporu verejných financií vo výške desiatok miliónov eur.
Dámy a páni, uvedomujem si, že aj navrhnúť, aj prijať takéto opatrenie si vyžaduje veľkú dávku odvahy, ale považujem to za nevyhnutnosť. Posledný údaj o nezamestnanosti je alarmujúci, zahrňujúci absolventov stredných a vysokých škôl, ľudí s rodinami, s malými deťmi, žiakmi, študentmi až po ľudí pár rokov pred dôchodkom, ktorí majú jedno spoločné. Nemajú prácu a nemajú žiaden vlastný príjem, od štátu poberajú almužnu na úrovni životného minima, a aj s rodinnými príslušníkmi sa uberajú cestou smerujúcou do chudoby.
Ide o ľudí v produktívnom veku, a musíme pamätať na to, že v tejto chvíli s perspektívou minimálneho dôchodku v starobe.
Som presvedčená, že by sme sa v tomto výbere mali prikloniť na stranu tých, ktorí sú zraniteľnejší a bezmocnejší, a sú to nezamestnaní. Starobní dôchodcovia, ktorí sú penziou finančne zabezpečení, nie sú natoľko existenčne odkázaní na ďalší príjem zo zamestnania, i keď je nesporné, a zdôrazňujem a si uvedomujem, že výška starobného dôchodku mnohých z nich je podpriemerná.
Dámy a páni z vládnej strany, ktorí ste v parlamente od 4. volebného obdobia, si možno spomeniete... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za skupinu predkladateľov predložila a odôvodnila návrh novely zákona o sociálnom poistení.
V tomto návrhu novely zákona sa v paragrafe 69 zákona, ktorý má názov "Vylúčenie nároku na starobný dôchodok", dopĺňa odsek 2, ktorým sa z nároku na starobný dôchodok vylučuje povinne dôchodkovo poistený štátny zamestnanec a povinne dôchodkovo poistený zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme. Toto navrhované riešenie umožní dotknutým osobám slobodne si zvoliť status, individuálny status, ktorý spočíva buď v prijatí rozhodnutia pokračovať v zamestnaneckom pomere bez poberania starobného dôchodku, alebo v ukončení zamestnaneckého pomeru.
Schválenie navrhovanej zmeny bude mať významný vplyv na zníženie nezamestnanosti bez nárokov na čerpanie prostriedkov z verejných zdrojov. Dôjde k úspore prostriedkov vyplácaných vo forme dávky v nezamestnanosti aj sociálnych dávok a v alternatíve tiež k úspore prostriedkov vyplácaných zo základného fondu, sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne tým starobných dôchodcom, ktorí sa rozhodnú zostať v zamestnaneckom pomere.
Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov a potom ho aj odôvodním.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy na životné prostredie.
Konkrétne východiská návrhu a analýzy predstavím po prednesení spravodajskej správy.
Zatiaľ ďakujem.

Vážený pán kolega Matovič, mne sa tento váš návrh veľmi páči. Ja sa čudujem, že ste neprišli s týmto zákonom ako ústavným zákonom, lebo si myslím, že je to hodné ústavného zákona. A veľmi rád by som ho podporil, aj ho podporím, keď tam spravíte takú malú zmenu, takú malú úpravu, a síce, že tento návrh zákona sa týka takých strán, ktoré majú počet členov menší ako päť, minimálne dvaja z týchto členov, štyroch, sú v príbuzenskom vzťahu, a predseda takejto strany nesmie mať žiadny majetok, resp. ho musí prepísať na svoju manželku. Keď taký pozmeňujúci návrh prejde, potom ja tento zákon podporím.