Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som tak skôr urobil taký prierez v súvislosti s tým, čo sa tu udialo za, v podstate iba odvčera, pretože sme v skrátenom legislatívnom konaní a to sú záležitosti hodín, nie dní, a myslím si, že takáto téma, ako je novela zákona o verejnom obstarávaní, by potrebovala týždne, aby sme sa dostali k meritu veci a aby sme nastavili konečne systém, ktorý bude efektívny, ktorý bude efektívne vedieť zvládať realizáciu verejných zdrojov a tobôž teda aj ich súčasťou eurofondov, ktoré v podstate získavame v nemalých objemoch, tak ako to bolo aj v období 2007 - 2013, kde máme k dispozícii viac než 11 mld. eur a predpokladá sa, že od doby 2014 až 2020 ich bude ešte viac, cez, hádam cez 13 mld. Takže to nie je záležitosť len teda dočerpania, čo je veľmi dôležité, verejných zdrojov a európskych zdrojov za obdobie 2007 až 2013, ale nastaviť systém verejného obstarávania, efektívny systém verejného obstarávania, aby sme sa už vyhli rôznym problémom, ktoré sa dotýkajú efektívneho využívania či už štátnych zdrojov, alebo európskych.
Vláda, teda prostredníctvom pána ministra, prišla nečakane s návrhom skráteného legislatívneho konania s tým, že je treba urýchliť celý ten proces čerpania zdrojov, čo je síce pravda, ale to platí, pán minister, nie už iba od tohto roka, ale to platí prakticky od samého roku 2007, kedy sa vôbec začala implementácia európskych fondov, teda štrukturálnych fondov a kohéznych fondov, a celý ten proces mal naberať na určitých obrátkach tak, ako tieto zdroje začínali byť disponibilné.
Tie vaše argumenty, prečo práve to urýchlené, resp. skrátené legislatívne konanie stojí dosť na vode, pretože tým, že hovoríte, že sa vlastne v roku 2011 akože takmer nič nevyčerpalo, teda za bývalej vlády, za teda vlády premiérky pani Radičovej, nie je celkom pravda. Pretože ak zopakujem toto, čo už tu bolo povedané aj včera, tak v roku 2010, keď vláda premiérky Radičovej preberala moc na Slovensku, tak bolo čerpanie 8,39 %. Keď sme odovzdávali vládu, tak to čerpanie bolo 27,19 %. Čiže nedá sa hovoriť, že to, že vlastne čerpanie stagnovalo. V každom prípade dokonca boli, ja môžem hovoriť viac za rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý je takým, povedal by som, významným, významným rezortom v súvislosti s veľkými infraštrukturálnymi projektmi, ktoré, cez ktoré vlastne sa aj takéto zdroje, teda verejné zdroje a vôbec a teda aj európske zdroje, čerpajú. Jednoducho, že boli nastavené podmienky pre ďalšie čerpanie zdrojov a nestagnáciu, bohužiaľ, práve tento rezort zlyháva. A vyhovárať sa čiste len na podmienky verejného obstarávania, aj keď netvrdím, že verejné obstarávanie nehrá určitú dôležitú úlohu, ako rýchlo sa čerpajú zdroje a ako je ten administratívny proces zložitý. Poznám mnohé spoločnosti, ktoré len kvôli tomu, aký je práve zložitý administratívny proces implementácie, a teda aj verejné obstarávanie a vôbec implementácie štrukturálnych fondov, tak ani nemajú záujem čerpať takéto zdroje.
Takže k tým argumentom pre to skrátené legislatívne konanie môžem povedať iba toľko, že je ťažko sa vyhnúť potom podozreniam zo strany opozície, keď jednak to prišlo v podstate z večera do rána. A potom, hovorím, je ťažko sa vyhnúť tým podozreniam, že tento proces je transparentný, že je urýchľovaný, že teda nie je urýchľovaný účelovo len kvôli tlaku určitých záujmových skupín, ktoré potrebujú čerpať prostriedky, prostriedky možno veľkého objemu a rýchlo. Ale už o tom nebudem špekulovať, lebo vlastne sme mali na to debatu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj včera v súvislosti s prvým čítaním. Takže ja nebudem dlhý ani v tom, v tom mojom príspevku v rámci toho druhého čítania.
Ešte možno k tomu na margo povedať, že aký zložitý je ten proces, keďže mám avíza od ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a v podstate z toho aj žijú, čiže experti, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu od tej miestnej až po, cez regionálnu až po národnú úroveň a nie sú schopní absorbovať v podstate a všetko si dať do súvislosti, čo súvisí s tým návrhom novely v rámci skráteného legislatívneho konania. Takže je tobôž ťažšie pre nás, ktorí sa tomu nevenujeme a ktorí v podstate nevieme alebo nevidíme do hĺbky celého toho procesu, že čo všetko tam, v tomto procese, môže byť zakomponované.
Takže nemám záujem tu politikárčiť a hľadať za každú cenu nejaké zádrapky na to, aby sme spochybňovali. Na druhej strane ja vidím v celej tej novele, ktorá bola v riadnom legislatívnom konaní, veľa pozitívneho, tak ako ste aj hovorili aj tu, čo je zakomponované v tomto návrhu v rámci skráteného legislatívneho konania, že nezáujem nejako koncentrovať to námietkové konanie, teda pri vyhodnotení ceny a po nej. Určite, že je treba v tom urobiť nejaký poriadok, aby sa nezneužívali tie námietky na to len preto, že ja teda nezískam zákazku, tak budem dovtedy to zdržiavať, aby jednoducho nakoniec celá súťaž padla. A určite, hovorím, z tej aplikačnej praxe to poznám, pretože množstvo prípravy, množstvo, samozrejme, že berú sa do úvahy termíny, dokedy je to treba zrealizovať, samozrejme, vláda dala nejaké vyhlásenia, ministerstvo, že povedzme nejaké, keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ľudia majú očakávania, automobilisti, kedy pôjdu po tých diaľniciach, a ak prídu také, tak určite je treba riešiť. Ale na to je treba ďaleko viac času, aby sa aj experti vedeli s tým stotožniť.
Včera sme mali napríklad v rámci výboru hospodárskeho, teda výboru pre hospodárske záležitosti, aby som bol presný, stretnutie so Zväzom stavebných podnikateľov alebo podnikateľov v stavebníctve a... (Reakcia z pléna.) No tí, tiež viacerí boli tak, v takých týchto pozíciách, že nevedeli sa celkom dobre k tomu vyjadriť, a preto, a pritom sa ich to bytostne dotýka. Oni ako vítajú, že povedzme tie procesy sa aj urýchľujú, veď oni aj to potrebujú, pretože vidia a tie zákazky im padajú a mnohé stavebné firmy majú ohromné problémy. Ale na druhej strane, na druhej strane tiež by si vedeli predstaviť, aby boli možno aj viac zakomponovaní do toho celého procesu a tiež aby vedeli potom postupne reagovať na tie zmeny a prípadne určitým, teraz hovorím o lobingu v tom pozitívnom slova zmysle, lebo na Slovensku to stále treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ja mám tie skúsenosti skôr z Európskeho parlamentu, kde ten lobing je ako normálny a je vnímaný skutočne pozitívne, že sa dostali tie podnety, ktoré to prostredie potrebuje riešiť.
Takže ako s veľa vecami sa tu dá súhlasiť. Len ten čas, my sme pod takým časovým stresom alebo takým časovým tlakom teda, že jednoducho nevieme kompetentne zhodnotiť a pripraviť sa na to, aby sme mohli reagovať na všetko to, čo sa pripravuje. Takisto prístup k súťažiam jednoduchší, aby sa tie lehoty takisto skracovali, to všetko je v poriadku. Len ešte raz opakujem, tá rýchlosť, to skrátené konanie robí problém.
Napriek tomu by som chcel sa dotknúť jednej časti, a to práve tým, aj keď nedá sa povedať, že to nemyslíte dobre, pretože to súvisí s tým, čo som doteraz hovoril, že teda ak ten víťazný uchádzač teda nie je súčinný s obstarávateľom, tak jednoducho môže ísť na rad druhý, tretí. Len ja opäť za tým vidím aj určité nebezpečenstvo takého dokonca sofistikovanejšieho kartelu, kedy po určitej dohode ten, čo vyhrá, a predpokladá sa, že vyhrá aj kvôli tomu teda, že má zrejme najnižšiu cenu, nebude súčinný, tak príde na rad ten druhý, ktorý už má vyššiu cenu, pravdepodobne, pretože by inak nebol na druhom mieste, a ani tento nebude súčinný. Tak príde na rad ten tretí, ktorý už bude súčinný, ale tento už bude mať najvyššiu cenu. A tu je otázka, ako sa vyhnúť povedzme aj takýmto, nehovorím, že to tu teraz bolo účelovo robené tak, že by v podstate ako sme pomáhali nejakým takým sofistikovaným kartelom, ale na druhej strane aj toto je možné zneužiť, tak ako veľa vecí. Môžete mi oponovať, že veď tie kartely môžu vznikať tak či tak, ale ten klasický kartel, však, samozrejme, nie otvorený, je viac zistiteľný aj z tohto dôvodu, že ak sa dohodne skupina firiem a dajú relatívne vysokú cenu, ktorá niekedy v podstate presahuje aj cenu štátnej expertízy, tak tam je, dá sa povedať, dá sa veľmi rýchlo odhadnúť, že zrejme tam taká nejaká dohoda kartelová bola. Tento prístup skôr mi pripomína taký návod na taký sofistikovanejší kartel, resp. dohody. Ale opäť opakujem, nechcem vás upodozrievať z toho, že to bolo účelovo robené kvôli tomu.
Je pravda, že ak povedzme ten víťazný uchádzač, keď ešte teda pred tou novelou alebo ten zákon v pôvodnom znení, tak určite, že sa tá súťaž povedzme musela zrušiť, resp. sa naťahovalo a potom tie zákazky stáli a tie dopady boli určite pre hospodárstvo, tie dopady teda boli negatívne a to súviselo so všetkým, s hospodárskym rastom, so zamestnanosťou a tak ďalej, lebo ak sú veľké zákazky, ak sú veľké projekty, tak určite to súvisí s tým všetkým, čo som povedal.
Na záver môjho vystúpenia, ja teda nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pravdepodobne, nie že pravdepodobne, ja skôr ich som mal pripravené na tom riadnom legislatívnom procese, teda na tú novelu zákona o verejnom obstarávaní, takže určite ja sa pripravím ďaleko viac a lepšie na to druhé čítanie, ktoré príde v riadnom legislatívnom konaní, a určite prídem s nejakými pozmeňovacími návrhmi.
Pre tentokrát musím len povedať, že z dôvodov, ktoré som uviedol a ktoré tu boli povedané z úst ľudí z opozície, ale aj z KDH priamo, keďže zastupujem Kresťanskodemokratické hnutie, musím povedať, že tento predmetný návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.

Zajtra.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som hneď na začiatok povedal, že tento návrh zákona plne podporujem, presadzujem už ten návrh a túto myšlienku už dávnejšie. A v poslednom období sa stretávam s veľa občanmi na ulici, jednoduchými občanmi, ale aj na iných podujatiach a všetci mi hovoria hlavne na východnom Slovensku, že tento návrh zákona musí prejsť v tejto Národnej rade, preto ma veľmi mrzí, že zo strany vládnej strany SMER k tomuto návrhu zákona nikto nevystúpil, zaznelo iba niekoľko faktických poznámok. Prečo mi to tí jednoduchí ľudia hovoria na ulici, že to musí prejsť? Možno aj obyčajní ľudia, prečo mi to hovoria, pretože používajú zdravý gazdovský rozum, naozaj v okresoch, kde je nezamestnanosť cez 20 %, tí ľudia vidia, že ich deti, vnuci, ktorí končia vysoké, stredné školy, vysoké školy, veľakrát s červeným diplomom, nemôžu nájsť prácu. V súkromnom sektore máme hospodársku krízu, oni vyštudovali dajme tomu pedagogickú školu, filozofickú školu, chceli by učiť na strednej škole, základnej škole alebo pracovať v štátnej správe - nemajú šancu nájsť miesto. Odchádzajú do zahraničia robiť aupairky do Írska, Anglicka, Rakúska.
Všetci chceme, aby demografický vývoj na Slovensku bol lepší, ako to je možné, títo mladí ľudia vzdelaní ľudia odchádzajú do sveta, dievčatá už tam väčšinou zostávajú, vydajú sa tam, nevracajú sa, tento štát do ich vzdelania investoval nemalé prostriedky. My chceme, aby si zakladali rodiny tu na Slovensku. Ako to je možné, keď tu nemajú prácu? Takže ľudia používajú zdravý gazdovský rozum a poslanci v Národnej rade to nedokážu? Vládna strana SMER to nedokáže. Máme skoro 15 % nezamestnanosť v kraji ako prešovský, košický, banskobystrický, k 20 % priemerná nezamestnanosť. Štát, čo sa týka konsolidácie finančných prostriedkov, minister financií - aj minulý týždeň daňová prognóza 360 miliónov znova bude chýbať - povedal: "Povymetám všetky kúty."
A ja s ním súhlasím, nech povymetá všetky kúty! A toto je návrh zákona, ktorý rieši na jednej strane nezamestnanosť, na druhej strane konsoliduje verejné financie, pomáha aj Sociálnej poisťovni v tom, aby sa tam usporili nejaké finančné prostriedky, a z vládnej strany SMER nikto sa ani nepostaví a nepovie k tomu ani poriadne 4 vety. Vie vôbec premiér Fico, že návrh tohto zákona je v pléne Národnej rady? Informuje ho vôbec niekto, že tu opoziční poslanci navrhujú zákony, ktoré možno nie sú úplne populistické, pretože, samozrejme, píšu nám maily niektorí starobní dôchodcovia, ktorí pracujú v štátnej správe píšu nám, že robíme nedobre, sú niektorí poradcovia, PR poradcovia, ktorí hovoria: "Vy, opozičná strana KDH idete taký návrh zákona, vy idete pomáhať SMER-u, idete pomáhať Ficovi, Kažimírovi?" A my hovoríme, že je to zodpovedné takto sa správať. Tento zákon by sa mal volať správne: Jeden príjem od štátu stačí!
Pán spravodajca, dávam procedurálny návrh, aby ste vy ako spravodajca informovali premiéra Fica, že takýto návrh zákona je v pléne Národnej rady. Takisto ako minulý týždeň, keď som tu s kolegom Hudackým navrhoval zákon o aktivačných prácach, aby mohli prevádzať aj štátne podniky, aby zmysluplnú prácu mohli robiť títo aktivační pracovníci. Znova sme vám pomáhali v tom, odmietli ste to! Skúste premiéra informovať o tom, že takéto návrhy zákona tu sú, keď ich nepredkladajú vládni poslanci, keď ich nepredkladá vláda, keď takýto návrh zákona, ako povedal kolega Brocka, nepredkladá minister sociálnych vecí Richter, tak ich predkladajú poslanci za KDH.
Pán kolega Matovič už odišiel, môžme sa tu hodiny a hodiny baviť o tom, čo bolo, keby bolo pred rokom a pol. Dneska žijeme tu a teraz, kríza je maximálna v týchto mesiacoch, nezamestnanosť nám stúpa. Tak budeme sa tu hodiny, hovoriť o tom, že čo bolo pred rokom a pol? Mimochodom, tak isto si myslím, že tento návrh je oveľa lepší. Dáva slobodu, tým ľuďom, ktorý dosiahnú starobný dôchodok, aby sa mohli slobodne rozhodnúť zostaneš pracovať, si potrebný, si nenahraditeľný, áno zostaneš pracovať, dobre, budeš mať jeden príjem od štátu, to je plat a nebudeš poberať starobný dôchodok. Pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pred chvíľou tu ešte bol, určite by sa potešil. Určite by sa potešil. Alebo zostaneš, teda zoberieš ten starobný dôchodok, uvoľníš miesto v štátnej správe, môžu naňho nastúpiť mladí, vzdelaní ľudia. 424 priemerný dôchodok v štátnej správe - asi to nie sú najnižšie platy v štátnej správe týchto ľudí. Asi títo ľudia v tej štátnej správe pracujú už dlhé roky, majú príslušné vzdelanie, to znamená, majú aj tabuľkovo, dalo by sa povedať, maximálne platy. Tu sa nebavíme o ľuďoch, ktorí by museli odísť do starobného dôchodku a dostali 200-eurový dôchodok.
Páni a dámy, my máme takých starobných dôchodcov, ktorí dostanú 190-eurový starobný dôchodok. Ale to nie sú ľudia, ktorí pracovali celý život v štátnej alebo vo verejnej správe. To sú ženy, ktoré pracovali za minimálnu mzdu pomaly posledných 20 rokov, robili upratovačky v nemocniciach alebo nejaké práčky, zodrali sa tam, ale keďže ich príjem bol taký, aký bol, tak aj ich starobný dôchodok je nízky. Ale my sa tu nebavíme o takýchto starobných dôchodkoch, my sa tu bavíme o nadpriemerných starobných dôchodkoch. A pani kolegyňa Nachtmannová už tu, samozrejme, nie je, hovorila, že kto bude učiť na tých školách, kto tam bude robiť tých garantov na tých vysokých školách. Ja vám garantujem jedno, že keď môj priateľ riaditeľ gymnázia vypíše konkurz na uvoľnené miesto učiteľky alebo teda učiteľa, prihlási sa mu 18 vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí a má problém vybrať. Vy sa nebojte, kto tam bude pracovať! Pani kolegyňa navrhovateľka použila tu viacero, teda viacero, jeden graf, kde ukázala viacero možností, ak by teda odišlo, jeden som si zapísal, teda ak by z tých 20-tisíc starobných dôchodcov zostalo 15-tisíc, to znamená 15-tisíc, ak by zostalo pracovať v štátnej správe a len 5-tisíc by odišlo do starobného dôchodku, to znamená 5-tisíc nových pracovných miest, tak by čiastka, ktorú takto by štát získal a Sociálna poisťovňa, bola 86 mil. To takéto čiastky v tomto štáte nechýbajú? Jeden príjem od štátu stačí. Náš štát, to nie je o tom, že to je medzigeneračná nejaká diskusia, až pomaly vojna, či niekto je za tých starých alebo mladých. To je o tom, že tento štát na to nemá! Tento štát nemá na to, aby na jednej strane platil dôchodok a zároveň plat v štátnej správe a na druhej strane mladému človeku podporu v nezamestnanosti, ale viackrát je to sociálna dávka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rada zopakovala, že ide nám o to, aby si mohli vybrať títo pracujúci dôchodcovia vo verejnej alebo štátnej správe, či budú pracovať, alebo poberať dôchodok. A, samozrejme, že aj s tou poznámkou a ďakujem za ňu, myslela som na to, ktorú poznamenal pán poslanec Mihál, že pri skončení pracovného pomeru v rámci aplikácie tohto nášho návrhu naozaj dôjde k prepočítaniu dôchodkov a dôchodku, čo je ročne 6,5 %, čiže ja len chcem to trošku porovnať. Ktorá banka na Slovensku má ročný úrok 6,5 %? Máme, máme - okrem štátneho rozpočtu (smiech) - máme za to, že všetci títo dôchodcovia, ak sa rozhodnú poberať len dôchodok si môžu privyrobiť iným spôsobom, inou formou, napr. na dohodou, až na to, že vládny SMER tak skomplikoval a zneatraktívnenie dohodárov, že teraz je to problém, treba nechať iné formy a možnosti týmto dôchodcom ako si privyrobiť, ale myslím si, že rozhodnúť sa medzi trvalým zamestnaneckým pomerom a poberaním dôchodku u týchto kategórii dôchodcov je treba rozhodnúť čím skôr.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým, ktorí zatiaľ vystúpili, ale cítim, že chcem vystúpiť, nakoľko niektoré, niektoré veci sú veľmi dôležité a hodné reakcie. Ponajprv chcem dať na správnu mieru to, čo bolo v minulosti a to, čo je dnes, a nerada by som bola, aby sme sa zaoberali v tejto chvíli komparáciou minulosti a dnešného návrhu.
Faktom je, že návrh, ktorý som predkladala k Zákonníku práce bol možnosťou dať výpoveď človeku, ktorý dosiahne dôchodkový vek. Tento návrh bol veľmi diskutabilný, pretože pravdou je to, čo povedal pán poslanec Brocka, aj Mihál, že takýto návrh z minulosti by platil pre všetkých dôchodcov. To znamená, že bolo by na "svojvôli" zamestnávateľa, či toho zamestnanca si ponechá, alebo prepustí. Čaro toho návrhu, ale bolo v tom, že ten rozumný zamestnávateľ v prípade, ak ten jeho zamestnanec v dôchodkovom veku je excelentný učiteľ, profesor, atď., atď., úradník, tak ten by ho neprepustil aspoň po tú chvíľu, kým si nenašiel alebo nevychoval za takého zamestnanca náhradu. Paradoxne oproti vyjadreniu pána Matoviča, ja tento môj predchádzajúci návrh som považovala za prísnejší, ako je ten, a to je v tom bode, že naozaj aj keď aj tento je kontroverzný, v poriadku, ja ho považujem za nevyhnutný, ale predsa len je tu moment, kedy si ten dôchodca poberajúci zároveň aj mzdu a plat, ale aj dôchodok, môže vybrať.
A nadviažem aj na vystúpenie pána môjho kolegu Jozefa Mikloška, ktorý hovoril o tom, že sa stratia garanti, že budú zrazu chýbať na školách a iných miestach ľudia, ktorí sú nenahraditeľní. Ale ten návrh náš súčasný nehovorí o tom, že oni musia odísť, oni môžu ďalej zostať pracovať na svojich miestach, ale po dobu, kým budú pracovať, nebudú poberať dôchodok. Čiže to nie je, že my im ten dôchodok zoberieme, presne analógia toho, čo pripravil aj Ústavný súd, čo prezradil pán poslanec Mihál, analógia zákazu súbehu u predčasných dôchodcov, niečo podobné.
Pani poslankyňa Nachtmannová hovorila o európskych pravidlách a o diskriminácii. Dovoľte mi trošku sa pri tom pozastaviť. Fakt je, že Rada v roku 2000 prijala smernicu č. 78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ktorá výslovne zakazuje zákaz diskriminácie podľa veku. Rámcová smernica má pre oblasť pracovného práva mimoriadny význam, aj keď osobnou a vecnou pôsobnosťou prekračuje rámec pracovného práva. Ale táto smernica nedefinuje diskrimináciu absolútne, lebo táto smernica "chápe", že so stále rastúcou úlohou oprávnených výnimiek z diskriminácie, je potrebné plasticky prispôsobovať aj právo.
Za priamu diskrimináciu rámcová smernica považuje stav, ak sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo mohlo by sa zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej súvislosti a situácii. Oficiálny preklad znenia tejto smernice do slovenského jazyka ale nie je správny, pretože pri jeho vymedzení v porovnaní s originálnym textom smernice došlo k vypusteniu formulácie "ako by sa zaobchádzalo", čo je pre vymedzenie pojmu diskriminácie, mimoriadne dôležité.
A nad obsahový rámec oprávnených výnimiek zo zákazu nepriamej diskriminácie tak, ako ich formuluje čl. 2 rámcovej smernice, čl. 6 rámcovej smernice, vytvára v prípade veku osobitný právny model oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý platí len pre oblasť oprávneného rozdielneho zaobchádzania na základe veku. A týmto spôsobom podstatne rozširuje okruh oprávnených výnimiek, ktorý umožňuje členským štátom nad rámec čl. 2 ods. 1 smernice ustanoviť výlučne vo vzťahu k veku odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní, ak to rozdielne zaobchádzanie je objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné. A tieto primerané a nevyhnutné prostriedky, alebo stanovenie osobitných prostriedkov v interakcii na túto smernicu, je prístup k zamestnaniu a odbornej príprave a povolaniu, vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších zamestnancov, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana. Čiže stanovenie aj podmienok, napr. minimálneho veku, odbornej praxe pre prístup k zamestnaniu alebo určitým výhodám, ktoré súvisia so zamestnaním.
Rámcová smernica - a to chcem podčiarknuť, keď už sme sa dostali k tomu európskemu právu - neovplyvňuje právomoc členských štátov nielen určiť vek odchodu do dôchodku, ale aj upraviť podmienky skončenia pracovného pomeru pri dosiahnutí veku odchodu do dôchodku. Rámcová smernica podčiarkuje vyváženosť štruktúry zamestnancov a podporu profesijného dorastu, a pritom upozorňuje na legitímne ciele, ktoré by v zmysle čl. 6 rámcovej smernice mali používať členské štáty a dokonca môžu si ustanoviť aj maximálne vekové hranice, čo predstavuje primeraný a potrebný prostriedok na dosiahnutie práve tých cieľov, o ktorých rámcová smernica hovorí.
Čiže z toho je zrejmé, že nie je tu ovplyvnená právomoc členských štátov, ak je rozumný cieľ a ak je to potrebné, tak môže sa ustanoviť takáto hranica a dokonca v antidiskriminačnom zákone 365/2004 Z. z. v § 38 ods. 3 sa hovorí, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania, vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie. Dokonca zo dňa 12. januára 2010 existuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie rozhodnutím v právnej veci 341/08, tzv. Petersen, kde toto rozhodnutie Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku a je precedensom, ktorý sa vzťahuje na všetky krajiny Európskej únie. Teda toľko z legislatívy európskych pravidiel, ale aj z nášho antidiskriminačného zákona.
Ešte by som chcela upozorniť na poznámku, že nebude možné nahradiť toľko zamestnaných dôchodcov v súbehu. No naozaj už som povedala vo svojom úvodnom slove, nie som taký veľký optimista, aby som si myslela, že každý zváži svoje uplatnenie buď - alebo. Faktom je však a znova opakujem 430-tisíc nezamestnaných a na margo toho, tej možnosti nastúpenia na uvoľnené miesta by som chcela použiť opäť Správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2011, ktorú vypracovalo ministerstvo práce a predkladal ju už pán minister Richter, kde sa hovorí: "Ku koncu roku 2011 úrady práce zo všetkých uchádzačov o zamestnanie zaevidovali 12,25 % uchádzačov o zamestnanie z odvetvia verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie." Čiže argument, že títo ľudia sú nenahraditeľní, je argumentom, ktorý je postavený na vode. V podstate z tohto údaja svedčí, že na každé pracovné miesto takéhoto zamestnanca sú dvoja pripravení uchádzači o zamestnanie.
A mojou najväčšou inšpiráciou je, bola našou inšpiráciou vysoká nezamestnanosť a snaha ako pomôcť nezamestnaným, ale aj zákon v Nemecku, podľa ktorého spolkoví úradníci a úradníčky odchádzajú podľa § 51 zákona o spolkových úradníkoch do dôchodku koncom mesiaca, v ktorom dovŕšili dôchodkový vek, týmto končí ich aktívna služba, sú preradení do dôchodkového stavu, pričom pre špeciálne oblasti činnosti, ako sú požiarne jednotky, atď., platia skoršie vekové hranice odchodu do dôchodku. A opäť pripomínam, lebo treba to zopakovať, že tento náš návrh nezakazuje pracovať, kategoricky nevymedzuje, ale dáva možnosť slobodne sa rozhodnúť. (Potlesk.)

Možno by som ani nemusel už, lebo pán poslanec Mihál vlastne vysvetlil opäť ten rozdiel, ale predsa len pán Matovič používa veľmi silné výrazy, aj mojich kolegov nazval farizejmi, že vtedy nepodporili jedným hlasom neprešiel a teraz to predkladajú. Tak mám takýto návrh, pán kolega, berte to ako od staršieho kolegu v parlamente. Ten Lincoln mal pravdu, že treba mieriť teda tak nižšie, teda primerane, aby tomu ľudia rozumeli. Chcem vám poradiť, tú vetu, čo ste čítali, tak čítajte ju toľko razy a dovtedy, kým zbadáte ten rozdiel, že vtedy zamestnávateľ rozhodoval o zamestnancovi, a my teraz navrhujeme, že zamestnanec si sám môže vybrať, že sa môže rozhodnúť sám.

Ďakujem pekne. Čítal som poobede niekoľko strán zo života Abrahama Lincolna a v tom článku sa spomína jedna epizóda, že on ešte ako právnik, nie prezident Spojených štátoch amerických hovorí svojmu kolegovi právnikovi: "Billy, strieľaj nižšie, jednoducho snaž sa hovoriť tak, aby ti rozumeli obyčajní ľudia, lebo tí vzdelaní ti aj tak budú rozumieť." No a teraz pokúsim sa, ma kontrolujte, či to vysvetlím takým spôsobom, aby to bolo zrozumiteľné každému a budem reagovať na vás, pán kolega Matovič.
Ak by dnes sme mali na stole návrh, ktorý predkladala moja kolegyňa Monika Gibalová k Zákonníku práce tak si môžete byť istí, že budem takisto proti. Tak isto budem proti tomu návrhu, lebo ho nepovažujem za správny a nie je to výsledkom toho, že by som si ja alebo kolega Přidal alebo kolega Kvasnička vstúpil do svedomia, len tento návrh, ktorý spolu predkladáme s kolegyňou Monikou Gibalovou je úplne iný. Ja som v tom čase, keď ste si pozreli to hlasovanie bol predseda sociálneho výboru. My sme novelizovali Zákonník práce a návrh, ktorý predložila moja kolegyňa, jeho obsahom bolo, že dovŕšenie dôchodkového veku je dôvodom na výpoveď zo zamestnanania. A to som aj dnes proti tomu, aby sme zakazovali ľuďom pracovať.
Obsahom tohoto návrhu, pod ktorým som aj ja podpísaný, ale je je slobodná voľba. Vy, pán kolega, keď by sme tento návrh schválili a dovŕšite dôchodkový vek, tak môžete ďalej pracovať, to nebude dôvod na vaše prepustenie, ale musíte si vybrať. Alebo budete ďalej pracovať v štátne, verejnej službe, alebo sa rozhodnete poberať dôchodok z verejných zdrojov. Totiž náš dôchodkový systém nie je založený na poistných princípoch komerčného poistenia, že keď vám, keď máte poistku na auto a ukradnú vám auto, poisťovňa vám vyplatí proste škodu, na ktorú máte nárok, či ste platili jeden deň poistku alebo jeden mesiac, alebo 30 rokov. Náš dôchodkový systém, ktorý je založený na medzigeneračnej solidarite a v podstate v dnešnej dobe je jednou veľkou pyramídovou hrou, že sa rodí málo detí a že prvý pilier je veľmi zraniteľný voči demografickým vplyvom, jednoducho máme právo - a teraz si myslím, že tento návrh nie je v rozpore s ústavou - obmedzovať napríklad isté práva zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Lebo byť štátny zamestnanec, to je proste iná káva ako byť zamestnanec v súkromnom sektore. Napríklad pani Nachtmannovej by som to rád povedal, keby ste boli zamestnanec štátnej firmy, pardon, súkromnej firmy a dnes v kríze stratí zákazky, no tak vás firma prepustí, či ste mladý, alebo dôchodca, alebo starý, proste pre vás nemá prácu, vás prepustí. Ale ako sa správa v čase krízy k ľuďom, ktorí sú už v dôchodkovom veku a možno mnohí z nich ani nemajú prácu, ale sú v štátnej sfére, tak vidíte, ako sa správa táto vláda k nim.
No a teraz sa vrátim k tomu, čo som chcel povedať ešte okrem toho , že by som reagoval na to, čo ste vy povedali. Pán kolega, čiže je to zásadne iný návrh a ja som rád, že moja kolegyňa si dala tak záležať na tom, že sa inšpirovala aj nemeckým príkladom alebo teda legislatívou v Nemecku a ide na to proste z inej strany. A s týmto súhlasím, a preto som pod tým návrhom podpísaný. Ale je to zásadný rozdiel, že mi vtedy sme chceli zakázať ľuďom pracovať, ktorí sú dôchodcovia, a my teraz im dávame na výber, vyberte si. Ta ako sme už schválili, že súbeh predčasného dôchodku a príjmu zo zamestnania naša legislatíva nepripúšťa. Nemáme na to. A ja si myslím, že ani na toto nemáme a potom súhlasím s kolegom poslancom Mihálom, že tento návrh má isté nedostatky, že jemu tam chýbajú napríklad ústavní činitelia. Niektorých z vás tu vidím, ktorí máte viac funkcií a viac príjmov, lebo naozaj akože aj tam by sa dalo ušetriť. Ale vás tu je nie veľa, málo. Ale myslím si, že keby sme tam zahrnuli napríklad policajtov, vojakov, ale nie tých čo sú v aktívnej službe, ale čo majú výsluhové dôchodky. 700-eurový priemerný dôchodok výsluhový - no a poberateľov 33-tisíc, to je iná káva, ako navrhuje moja kolegyňa. Ona navrhuje tej množine 20-tisíc, ktorí poberajú aj dôchodok zo Sociálnej poisťovne, aj relatívne dobrý plat zo štátnej služby alebo verejnej služby. No, ak by sme tento zákon prijali a všetci tí, ktorí sú dnes v dôchodkovom veku a pracujú a rozhodnú sa poberať dôchodok, tak ušetríme, vytvoríme 20-tisíc nových pracovných miest. Ak z tých vojakov a policajtov bývalých, čo majú výsluhové dôchodky, a ja si myslím, že polovica určite pracuje a možno je ich aj viac, len sa okolo seba poobzerajte, to je ďalších 15-tisíc miest. Veď to je 1,5 % z nezamestnanosti. Veď čo mne na tomto návrhu vadí, že tento návrh nepredkladá ministerka Gibalová alebo minister Richter spolu s ňou, veď ona mu tu navrhuje, že vy ste vo vláde, vy musíte prijímať aj nepopulárne opatrenia, no a kto to urobí, kedy? Keď tu bude vláda nejakej koalície, kde budú aj populisti a tí sa budú báť robiť nepopulárne opatrenia. Jednoducho toto mi na tom zákone chýba, že Richter hovorí nie, a pritom my len hovoríme to, čo by mala robiť každá zodpovedná vláda.
Takže tento návrh zákona vôbec nie je v rozpore s mojou integritou, tento návrh je v tejto chvíli hodný vášho podporenia. A o tých úsporách, že 100 miliónov, ak tí, čo pracujú v štátnej a verejnej službe a zostanú ďalej pracovať, nech pracujú, keď sa na to cítia, tak Sociálnej poisťovni ušetríme 100 miliónov eur za rok, 3 miliardy slovenských korún! Ak by ale oni sa rozhodli pre dôchodok a na ich miesto prídu ľudia, čo poberajú dneska podporu v nezamestnanosti, že by tá množina 20-tisíc boli všetci na podpore, tak je to v štátnom rozpočte úspora 40 miliónov eur. A keby to boli všetci, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi, tak je to 15 miliónov eur, v každom prípade je to veľké plus. A v tejto chvíli naozaj je tu armáda 430-tisíc nezamestnaných a je to našou povinnosťou najmä voči nim. Takže rozšíriť na iných aj ústavných činiteľov v druhom čítaní, som za. Spomínam si tu na pani Vaľovú, na Chomu, na Blanára na všetkých starostov, primátorov, županov, poslancov VÚC, dokonca aj pre pani Nachtmannovú, aj vysokých a dobre platených akademických funkcionárov, aj pre tých by som odporúčal, že jeden mandát stačí. A dokonca, ak sa na mňa nenahnevá aj pán poslanec Muňko. Ďakujem za podporu tohoto návrhu. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel trošku osvetliť to, čo hovoril pán Matovič v reakcii na moje vystúpenie.
Zákon, ktorý sme vtedy schvaľovali, nebol identický so zákonom, ktorý je tu dnes, a tú matériu, ktorú rieši tento návrh, ako riešil iným spôsobom, ktorý sa mi vtedy zdal naozaj nie štandardný alebo nie šťastný a zdal sa mi hrubo ubližujúci najmä starším, a po diskusii, ktorá bola v poslaneckom klube, som sa teda priklonil - a možno aj môj biologický vek zohral tú úlohu - k tej variante, že to radšej nepodporím, ale hovorím, išlo o iný návrh zákona. To bola diskusia k Zákonníku práce, pozmeňovací návrh a toto je úplne, úplne iný názor. Myslím, že Julo Brocka sa chystá vysvetliť toto detailnejšie.
Na margo toho, že tých zmien, tých postojov viete, že aj ani vy ste nepadli múdry z neba. Tiež sa snažíte rásť a meniť. Istá vec je, že jak to hovoril Alain Delon, viete, že len blbec nemení svoje názory. Tým ale nechcem hovoriť ani ospravedlňovať nejaké farizejstvo. Jednoducho som dorástol do presvedčenia, že je toto riešenie bolestné. A vždy je bolestné, každé jedno riešenie a cesta k rastu je bolestná.
To, čo hovorila pani Nachtmannová, samozrejme, tie kritické veci ja si uvedomujem, ale hovorím, dneska sú tie zákony tak málo univerzalistické, že vždy riešia nejakú sektorovú spravodlivosť a akosi nezostáva možnosť riešiť to univerzum, ktorá sa volá ľudská mizéria, ľudská bieda a tá je vo všetkých sociálnych skupinách, biologických skupinách, profesných skupinách. Žiaľbohu, nemáme lieky na všetky bolesti sveta. Ďakujem.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia. Ja mám takú ani nie politologickú a ani nie odbornú, lebo sa necítim odborníkom v tejto oblasti, skôr je možno taká impresia, ktorá je kdesi v pozadí tohto zákona, ktorý predkladá skupina poslancov za KDH. Chcel by som tento krátke zamyslenie venovať mojej dcére, ktorá hľadá pracovné uplatnenie mimo tejto vlasti a rovnako Jožovi Mikloškovi za tú generáciu seniorov, možno aj z toho kontextu bude zrejmé, prečo takto.
Všimol som si tendenciu mnohých zákonov, ktoré tu preberáme, veľmi často polarizujú našu spoločnosť na tých, ktorým sa učiní zadosť a na tých, ktorých nasrdíme, aby som sa vyjadril spisovne. A všimol som si aj taký podprahový kalkul, neraz marketingového typu, ktorých čo do počtu z týchto dvoch skupín je viac. Lebo každá strana, aj tá tzv. nestranná a nezávislá chce mať viac. Koho? No predsa voličov, poznám síce aj voličov, nutkavo závislých na nezávislosti, ale o to teraz nejde. Isté je, že priestor univerzalistickej legislatívy sa stále viac a viac sužuje.
Prvýkrát som si to uvedomil po masakre v Devínskej Novej Vsi. Vtedajší minister vnútra predložil v parlamente zákon, ktorý chcel zásadne sprísniť prístup k zbraniam a zbrojným pasom, teda išlo o vec alebo matériu celkom určite prospešnú, verejne prospešnú a, hľa, vstali noví bojovníci z radov poľovníkov, policajtov, vojakov, športových strelcov a zo zákona zostal v platnosti hádam len časť účinnosti. Pri živnostníkoch to bolo podobné aspoň v diskusiách, aj keď napokon v realizácii toho zámeru pre krátkosť vlády nedošlo. Lekári hrali vysokú hru najvyššími kartami, no vôbec nie je isté, či vyhral pacient, vďaka ktorému sú živí. Zdravotné sestry to hrali slušnejšie, a tak aj dopadli, o učiteľoch už ani nehovorím. Mzda, ktorá im prichádza v týchto dňoch nielen, že sa nezvýšila o sľúbené percentá, ale ešte klesla. A to školy a zriaďovateľov ešte čaká konsolidačná racionalizácia. Dokonca aj nedávna téma umeleckých fondov z minulého týždňa pracovala s takouto schizofrenickou konštantou, ktorá sa stáva súčasťou veľkej väčšiny tu predkladaných zákonov. Volám ju schizofrenická konštanta: Prečo majú tí nadanejší, úspešnejší, kvalitnejší živiť tých druhých, takpovediac potrimiskárov?
Kto ale môže ukázať prstom, kde je vlastne tá hranica? A najmä v kontinuálnom politickom kontexte najskôr Mečiarových rabovačiek, neskôr nacionalistických slotovín a sofistikovanejších demokratických goríl. Toto všetko nás rozdeľuje a paradoxne aj spája, a to v dobrom aj v zlom. Lebo núdznych je veľa a spoločenskej mizérie až až. Nepoznám nijakú relevantnú sociálnu a profesnú skupinu, ktorá by bola naskrze spokojná so svojím stavom. Tieto myšlienky mi vírili hlavou, keď som premýšľal, prečo som dal svoj podpis pod návrh zákona o súbehu dôchodku a ďalšej mzdy vo verejnej a štátnej službe. Mám azda nejaké nevybavené účty s dôchodcami? Alebo populisticky fandím mladým, ktorý statočne rozširujú hrozivo narastajúce šíky nezamestaných?
Milí kolegovia, verte či neverte, nič z toho. Ako učiteľ a neskôr riaditeľ gymnázia som zistil, že biologický vek ako kritérium je celkom nepoužiteľný. Spoza katedry mám totiž skúsenosť aj s 18-ročnými ostarkami a takpovediac - prepáčte za výraz - zdochlinami vysilenými skorým poznaním a simplexitou sociálnych sietí. Na druhej strane ma vždy dokážu nabudiť 80-roční junáci a statné kočky v pokročilom veku, ktoré nestratili elán, šarm a iskru. Prečo teda takýto zákon? Doklaplo mi to včera, keď som v správach sledoval dôvody prvého muža mojej cirkvi, ktorý dobrovoľne rezignoval z úradu. Mal tam byť naveky, ale zo solidarity k aktuálnemu duchu čias, aj s kritickou reflexiou voči vlastnej osobe pred Božou tvárou sa rozhodol, že dosť. Je v tom majestát aj noblesa, ktorá sa v spoločnosti večného kalkulu s neistou istotou a v čase horúčkovitého funkčného doživotia nenosí. Dávno som nemal taký dobrý pocit z rozhodnutia, ktoré ma zároveň mrzí. Vždy som ho vnímal ako môjho človeka, lebo konzervatívne lipel na tradícii, pravde a zdravom rozume. Preto s rovnakým pocitom, skepticky pochybujem, že mladší bude lepší. Nádej tu však je, a to hovorím v plnej úcte k pontifikovi, pri voľbe ktorého sa mnohí vydesili, že na celibát a rozvodový étos znova nepríde. Ale o to nejde, samozrejme.
Poďme však k meritu veci, teda k prítomnému zákonu. Nie je proti niekomu a nie je za niekoho. Iba otvára možnosť generačnému okysličeniu a zároveň parciálne rieši najväčší sociálny problém našej doby, civilizácie, našej spoločnosti a to je nezamestnanosť. Aby som to zopakoval, viac energie mi dáva Jožo Mikloško ako tucty mladých, ktorí si ohrýzajú nechty nad laptopmi a tabletmi. Napriek tomu premýšľam o medzigeneračnej solidarite, o uvoľnení vysedeného miesta, lebo staroba si vždy vie nájsť svoj dôvod aj svoju cnosť. Včera som bol so svojím 83-ročným svokrom po dlhoročnej cievnej mozgovej príhode a ochrnutí na lekárskom vyšetrení. Ako to povedať? Ráňa ma alebo odzbrojuje jeho elán vital, jeho schopnosť nevzdávať to. Jednoducho si pri ňom pripadám ako invalid. Alebo ešte inak, keď ma ako riaditeľa cirkevného gymnázia prvýkrát navštívil šéf diecézneho školského úradu, otec 8-ich detí, okrem iného som sa ho spýtal, ako im chce podeliť raz svoj majetok. Jeho odpoveď ma temer šokovala, aj keď o pár rokov neskôr sa rovnako zas správal aj môj otec. Vtedy totiž povedal: "Určite sa nedopustím tej nemravnosti, aby som dal všetkým svojim deťom rovnako, lebo každé z nich dostalo do vienka iné dary, iné talenty a iné charizmy aj limity." Vtedy sa vo mne všetko búrilo, dnes sa mi to zdá spravodlivé, aj keď bolestné. To uvádzam ako taký komparatívny rámec pre naše rozhodovanie sa medzi skupinami, ktoré chceme riešiť, a na druhej strane, ktoré nejakým spôsobom ako keby sme v úvodzovkách "postihovali". Nie som najmladší, to je jasné, to je jasné. Ale moje deti sú mladšie. Neviem, čo je lepšie, ale je to tak. Pokiaľ nebudem za systém považovať to, že ako dvoj- či trojvýkonový a dvoj- či trojplatový rodič mám saturovať život mojich nezamestnaných detí. Ďakujem. (Potlesk.)