Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, je to veľmi dobrý návrh, odporúčam ho plénu podporiť, aj keď neviem, či tento opozičný hlas bude vypočutý.
Dovoľte, aby som ako spravodajca k tomuto návrhu odporučil Národnej rade prerokovať predmetný návrh v druhom čítaní a zároveň odporúčam, aby bol pridelený v druhom čítaní, ak to prejde do druhého čítania, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam lehoty, aby bol prerokovaný v termíne do 30 dní a v gestorskom do 32 dní.
Pán predseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 370). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať žiaden vplyv na verejné financie, na podnikateľské prostredie a ani na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti ani žiaden vplyv na sociálny, sociálny teda. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013, je to rozhodnutie č. 348, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Takisto navrhujem za gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky Výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za vaše reakcie.
Pani poslankyňa, pani doktorka, práve sa môže ten systém zrútiť vtedy, keď sa nič nebude robiť. Pretože myslím, že za rok by mala Slovenská republika prijať transpozíciu európskej smernice, ktorá hovorí, že v prípade, že pacient nedostane starostlivosť vo svojej materskej krajine do určitého času, práve tam je 12 mesiacov, môže požiadať akúkoľvek členskú krajinu, aby ten výkon alebo ten zákrok bol urobený povedzme v Čechách alebo v Rakúsku, alebo v Maďarsku, a materská zdravotná poisťovňa ho musí preplatiť. Musí preplatiť. To je práve ten problém, že v okolitých krajinách sú oveľa drahšie výkony a môže toto ohroziť finančne stabilitu našich zdravotných poisťovní. To je prvá vec.
A druhá vec je tá, že mnohokrát v jednej nemocnici sú čakacie doby povedzme dlhšie, je tam možno 200, 300 pacientov, ale v druhej nemocnici, keď napríklad zoberieme Košice, Prešov, relatívne dve blízke mestá, a pre vás ako pacienta, ktorý býva niekde na pomedzí, je relatívne jedno, či sa kvalitne vaša diagnóza vyrieši v jednej nemocnici alebo v druhej. Vy potrebujete mať radšej vyriešenú diagnózu, ako čakať 3-4 roky. A práve toto by mala robiť poisťovňa, aby vám povedala v rámci týchto 12 mesiacov, milá pani pacientka, nie je voľné v Košiciach v rámci týchto 12 mesiacov, napríklad, ale je voľné v Prešove alebo ja neviem v Poprade a vy si vyberte, aká nemocnica by to mohla urobiť.
Čiže toto je zmysel tohto zákona alebo toto je zmysel práve poriadku v čakacích listinách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dnes sme rokovali o závažných problémoch, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky, ktoré trápia firmy. Počuli sme tu rôzne návrhy na zlepšenie verejného obstarávania, akým spôsobom zlepšiť podnikateľské prostredie či akým spôsobom ušetriť peniaze na to, aby sa znížila nezamestnanosť a aby hospodársky rast na Slovensku bol vyšší, ako sú predpovede.
Tento návrh zákona, ktorý predložil môj kolega poslanec Novotný, hovorí o niečom inom. Hovorí o bežných problémoch ľudí z mäsa a kostí, ľudí v konečnom dôsledku takých, ako sedia v tejto sále, ľudí, ktorí bez ohľadu na to, či sú príslušníci vládnej väčšiny, alebo príslušníci opozície, alebo sympatizanti opozície, sa môžu dožiť vo svojom živote niekedy nepríjemných diagnóz a tieto nepríjemné diagnózy by v ideálnom svete mali byť vyriešené do relatívne dostatočne, do dostatočne dlhej doby tak, aby títo ľudia netrpeli.
Bohužiaľ, na Slovensku tomu tak nie je a na Slovensku, tak ako sme tu dnes počuli, čakacie doby na rôzne výkony sú niekedy 3-4 alebo aj viac rokov.
Pre možno nelekárov alebo nezdravotníkov v tejto sále poviem a skúsim predstaviť niektoré diagnózy, ktoré čakacie doby obsahujú, a sú to tzv. diagnózy, ktoré možno neohrozujú priamo život, napríklad výmena kolenného kĺbu alebo výmena bedrového kĺbu, ktoré vás, samozrejme, môžu invalidizovať, ktoré môžu bolestivo predĺžiť nejaké utrpenie jednotlivých nositeľov tejto diagnózy alebo tejto choroby, ale v konečnom dôsledku vás neohrozujú na živote.
Problémom je, že na Slovensku sa čaká aj na diagnózy alebo na výkony, ktoré vás alebo tých nositeľov ohroziť na živote môžu. A pre nich sú skutočne otázkou života a smrti. Sú to niektoré kardiologické operácie, niektoré náhrady, či už bypassy, alebo stenty, skrátka, niektoré operácie, ktoré môžu ohroziť na živote pacientov, vašich blízkych, prípadne v budúcnosti vás.
Čakacie lehoty na rôzne výkony sú jedným z hlavných parametrov, na základe čoho aj pacienti sami vnímajú spokojnosť so zdravotníckymi službami. Pacient si ťažko uvedomí, že do žily mu tečie tisíceurová infúzia, ale veľmi, veľmi si uvedomuje to, že nie je vyriešená jeho, nie je vyriešený jeho bolestivý stav. A práve o tom hovorí aj neriešenie týchto problémov na Slovensku.
Spokojnosť pacientov nielen na Slovensku je výrazne determinovaná práve čakacími dobami. Kapacita poskytovateľov všade na svete, či už v Európe, alebo v Spojených štátoch, a možnosti úhrady zdrojov na plánovanú zdravotnú starostlivosť je v jednotlivých krajinách viac či menej obmedzená a, samozrejme, podľa toho jednotlivé poisťovne určia v jednotlivých krajinách zoznam poistencov čakajúcich na zdravotnícky výkon.
Samozrejme, musíme povedať korektne aj to B, že nielen na Slovensku sa čaká, čaká sa aj vo vyspelých krajinách západnej Európy, ale problém je, že v týchto vyspelých krajinách západnej Európy majú čakacie listiny jednoznačné a jasné pravidlá, ktoré na Slovenku chýbajú.
Navyše na Slovensku je situácia neuspokojivá aj tým, že čakacie doby sa neustále predlžujú a spokojnosť pacientov sa tým pádom nelepší. Čo je ale závažnejšie, nelepší sa ani zdravotný stav a niektoré diagnózy, ako som povedal, kardiologické napríklad, obsahujú život zachraňujúce výkony a práve toto je problém pre týchto pacientov, pretože pre nich to znamená otázku života a smrti.
Čakacie listiny, len pre vašu informáciu, sú ukotvené v zákone 581/2004, pričom ich bližšiu podobu ustanovuje vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 412/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, a jej novela vyhláška 151/2011, ktorou bol rozšírený počet diagnóz, na ktoré môžu byť čakacie listiny vedené.
Problémom je, že na Slovensku sú nemocnice, kde sa čaká viac ako 3-4 roky a manažovanie pacienta poisťovňami, predovšetkým poisťovňami, je minimálne.
V súčasnosti, pre vašu informáciu, lekári zaradia pacienta na čakaciu listinu vtedy, ak to jeho zdravotný stav, samozrejme, dovolí a odklad mu neohrozí zdravie a život. Zdravotné poisťovne sú po tej novele v roku 2000, po vyhláške 2011 povinné viesť čakacie zoznamy na šesť skupín diagnóz a výkonov: po prvé operáciu bedrových kĺbov, srdca, umelej šošovky, rázštepu pery a podnebia, ďalej mamografického vyšetrenia a liečbu rádioaktívnym jódom.
V júli 2011 som ako minister zdravotníctva predložil zákon, ktorý zaviazal poisťovne tým, že ak majú čo i len jedného pacienta na čakacej listine na niektorú z týchto diagnóz, nemôžu si v danom roku vyplatiť zisk. Tento zákon vstúpil do platnosti 1. 8. 2011 a dal základ tomu, aby sa začal zmierňovať dopad čakacích dôb na pacientov. V septembri 2011 boli navyše spustené dva rozvojové projekty, tzv. TEP a KARDIO, ktoré mali za následok zásadné zvýšenie počtu operovaných pacientov a zníženie čakacích dôb.
Pri operáciách bedrového a kolenného kĺbu sa podrobilo zákroku mesačne vo vybraných zariadeniach o 30 % viacej pacientov, bolo to 283 operácií mesačne, a pri operáciách srdca bol nárast 50-percentný, predstavovalo to 113 operácií mesačne, čo často znamenalo pre týchto pacientov skutočne otázku prežitia.
Dnes ale situácia sa zhoršila a nie je dobrá. Na operáciu čakalo ku koncu roka 2012 vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni viac pacientov ako v septembri 2012. A to aj napriek verejnému prísľubu, preto hovorím v septembri 2012, pretože jej súčasný šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyslovil v septembri, že nemocniciam poskytne financie na to, aby jej poistenci čakať nemuseli.
Budem citovať, aby som bol korektný: "Všeobecná zdravotná poisťovňa dáva týmto verejný prísľub zdravotníckym zariadeniam, že im nad rámec zmluvne dohodnutého finančného objemu uhradí všetky operačné zákroky poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorí sú aktuálne zaradení na čakacích listinách. Všeobecná zdravotná poisťovňa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti garantuje, že im uhradí náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške potrebnej na to, aby na čakacej listine do konca roka nezostal ani jeden jej poistenec, ktorý je ku dňu dania verejného prísľubu zaradený na čakacej listine."
Počujete dobre, ani jeden jej poistenec. V decembri sa tento počet poistencov zvýšil. Prečo september roku 2012? Ako viete, na Slovensku v septembri sa pacienti, alebo do konca septembra sa pacienti môžu prepoistiť medzi jednotlivými poisťovňami. Ani toto, ani tento verejný prísľub nepomohol Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá zaznamenala úbytok poistencov.
Problém je ten, že riaditeľ štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne reagoval týmto vyhlásením na článok v médiách, že má Všeobecná zdravotná poisťovňa najdlhšie čakacie listiny. To znamená ale, aj napriek tomu prísľubu poistenci všeobecnej čakali dlhšie a bolo ich viac.
Problém je ale aj to, že pacienti dnes nečakajú niekoľko rokov na oficiálnych zoznamoch, problém je aj to, že pacienti čakajú na zoznamoch, ktoré si vedú jednotlivé nemocnice a ktoré nie sú verejné, ktoré nie sú verejne publikované. A toto, si myslím, že je veľký problém. Vnáša to moment korupcie medzi týchto pacientov, prípadne medzi tento systém vedenia čakacích listín. A tento návrh, ktorý pán poslanec Novotný dal, myslím, že zásadným spôsobom môže práve stransparentniť zoznam, vedenie a zoznam poistencov, ktorí sú na čakacích listinách.
Stovky pacientov sa už dnes objednávajú na operácie na roky 2015, ale aj - počujete dobre, dnes máme 13. február 2013 - pacienti sa už objednávajú na roky 2017. Ministerstvo zdravotníctva aj po výzvach zatiaľ nemá plán, ako bude riešiť čakacie listiny a čakacie zoznamy, ak sa zlúčia tri poisťovne do jednej.
Preto tento návrh, ktorý ste dnes počuli a ktorý je predložený, keď si ho prečítate, jednoduchým spôsobom definuje maximálnu čakaciu dobu, ktorá by mala byť maximálne dvanásť mesiacov, a definuje transparentné a flexibilné informovanie jednotlivých pacientov a poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie, prípadne o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poistencov.
To, čo je výhoda tohoto návrhu, je, že je to zrozumiteľné pre laikov, nielen pre zdravotníkov. Je to zrozumiteľné pre akýchkoľvek pacientov, ktorí naozaj majú aj základné vzdelanie, pretože vedia, že nebudú čakať dlhšie ako jeden rok. Vedia, že môžu si verejne pozrieť svoje číslo, v prípade, že by sa to schválilo, na čakacej listine, ktorá by bola verejne na internete dostupná, a takýmto spôsobom môžu sledovať aj predpokladaný čas v rámci týchto 12 mesiacov, kedy asi na operáciu pôjdu. A, samozrejme, keďže sú to plánované operácie, môžu si takto prispôsobiť aj svoj život, prípadne iný program.
Podporujem preto tento návrh zákona, ktorý môže zásadným spôsobom zlepšiť zdravotnú starostlivosť a spokojnosť pacientov s našimi zdravotnými službami. Verím, že rovnako podporíte tento návrh aj vy, pretože - ako som na začiatku spomenul - čakacie doby sa môžu týkať každého z nás, bez ohľadu na to, či sme z opozície, alebo z vládnej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v tlači 365. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom EÚ. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.
Vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 343 z 11. januára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som vám všetkým, nech ste mali akékoľvek vystúpenia, či pozitívne, alebo z môjho pohľadu negatívne vo vzťahu k tomuto predkladanému zákonu, či už vo faktických poznámkach, alebo vo vystúpení, chcem vám všetkým naozaj veľmi pekne poďakovať. Aj to je taký dôkaz toho, že táto téma rezonovala aj vo vás, v nás všetkých a že určite stojí za to sa zaoberať takýmto návrhom alebo podobným návrhom, už ako vy rozhodnete v strane SMER, ale tiež som presvedčená, že takýto návrh aj z vašej strany v nie ďalekej dobe príde. Ja sa mu iba poteším a ja taký alebo podobný návrh určite podporím.
Najviac asi, čo tu rezonovalo vo vystúpeniach aj faktických poznámkach, bolo to, že, alebo námietky, že tento návrh eventuelne môže byť v rozpore s európskym právom alebo antidiskriminačným zákonom. Ja som už sa k tomu včera vyjadrila, ale len ešte záverom zhrniem.
Áno, je veľkým prekvapením pre slovenskú pracovnoprávnu teóriu aj legislatívnu prax, že je široký rámec možností poskytovania oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku, ako vyplýva z čl. 2 aj z čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice, ktorý priebežne stále potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora.
V porovnaní s inými dôvodmi zákazu diskriminácie s výnimkou náboženstva a viery európsky zákonodarca podstatne viac rozšíril právny priestor pre oprávnené výnimky zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku. Tým čiastočne reálne zneistil relatívne veľkú časť starších zamestnancov. Je zaujímavé, opakujem, že Súdny dvor Európskej únie sa vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti akoby vyhýbal presnej odpovedi na rozsah reálnej ochrany zamestnancov pred diskrimináciou na základe veku, aj naďalej poskytuje relatívne široký výklad pre posudzovanie oprávnených výnimiek zo zákazu diskriminácie podľa veku.
Široký právny rámec pre možnosť poskytovania výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku možno v najbližších rokoch privodí aj v slovenskom pracovnom práve zásadnú zmenu v neprospech najmä zamestnancov v dôchodkovom veku. Tomuto nasvedčuje aj súčasná hospodárska kríza, ktorá radikálne zhoršuje podmienky na trhu práce nielen pre starších uchádzačov o zamestnanie, ale aj tých mladších so zodpovednosťou za výchovu maloletých detí. Hroziace riziko sociálneho vylúčenia z dôvodu nezamestnanosti, ktoré ohrozuje v širokom rámci aj vekovo mladších zamestnancov, vytvára všetky právne predpoklady k tomu, aby možnosti formulovania oprávnených výnimiek zo zákazu diskriminácie podľa veku boli využité aj v slovenskom právnom poriadku ako jeden z oprávnených cieľov sociálnej politiky štátu.
Ja keď som chcela nájsť tieto dôvody, o ktoré by som sa dokázala oprieť, ja by som nevymyslela a nenašla krajšie ako v tejto publikácii "Pracovné právo v európskej perspektíve", ktorej autori a spoluautori sú takí významní, ako je Helena Barancová, Ivica Hodálová, Miloš Lacko, Ján Matlák, Andrea Olšovská, Dana Skičanová a Jozef Toman. Ja som sa opierala aj pri včerajšej argumentácii buď voľným prekladom, alebo priamou citáciou z tejto publikácie, ktorá bola napísaná v roku 2009. To ešte sme si mysleli, že nás nedobehne to, čo nás dobehlo dnes.
Dámy a páni, pán premiér Fico nás dvakrát týždenne na tlačovkách vyzýva, aby sme predkladali návrhy, ktoré vyriešia konsolidáciu verejných financií, a za každou takouto tlačovkou si neodpustí vetu: "Nič nerobia, iba zle." Je tu návrh, ktorý konsoliduje finančné, verejné prostriedky. A ja súhlasím s vami, pán spravodajca, že nemusí sa stať taký zázrak, že by všetci zamestnanci v štátnej a verejnej správe si uvedomili, že ako mám možnosť si vybrať aj túto alternatívu, že z tej štátnej a verejnej správy odídem. Ale aj v tom prípade, keby ani jeden ten zamestnanec neuvoľnil svoje miesto, pri aplikácii tohto návrhu by sa práve ušetrili v Sociálnej poisťovni finančné prostriedky vo výške 101 mil. eur. To je málo? Ja si myslím, že to je veľmi významná úspora, s ktorou sa hodno zaoberať, a preto si myslím, že stojí zato tento náš návrh posunúť do druhého čítania a pripraviť zmeny podľa vášho vkusu, o ktorých môžeme hovoriť, a pokúsiť sa tento návrh v konečnom dôsledku aj prijať.
Ja predpokladám, čo sa stane, to, čo som povedala už včera, že tento návrh skončí v parlamentnom koši na nejaký čas, na nejaké obdobie. Ale potom naozaj vo mne sa len utvrdí aj to, že je to aj vďaka tomu, takýto prístup, že sa bojíte pristúpiť aj k ďalším riešeniam, ktoré provokujú aj tento návrh, a to sú riešenia, ktoré musíme mať odvahu prijať, že nemôžu verejní funkcionári mať dva, tri mandáty, štyri funkcie, päť platov a limuzíny. Jednoducho, áno, za týmto bude musieť nasledovať, či chceme, alebo nechceme, aj takýto prístup, aj takáto filozofia, aby sa aj takto usporili finančné prostriedky.
Máme ambíciu v KDH aj toto navrhnúť, aj takéto zmeny aj vo vzťahu k policajtom, k výsluhovým dôchodkom a prídeme s takýmito návrhmi.
Ešte raz vás prosím, zvážte, či posuniete tento návrh do druhého čítania, alebo ho odhodíte do parlamentného koša na nejaký čas. Tým, ktorí vyjadrili tomuto návrhu podporu, veľmi, veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Začnem od konca.
Pán kolega Sulík, naša koalícia neschválila všetko. No preto som sa toľkokrát aj včera, aj dneska obracal na kolegov zo SMER-u. Nieže by som ich tu počítal, koľkí sú. Ale oni dneska vládnu sami, osemdesiattrojka, môžu to rozhodnúť.
Pán kolega Bublavý, ja som vo svojom vystúpení aj včera, aj dneska spomínal iba jedného voleného funkcionára pána Magalu a som presvedčený, že keď je teraz zvolený, tak má byť na tom mieste, ale podľa tejto zásady by sa mal vzdať výsluhového alebo starobného, alebo obidvoch dôchodkov.
Pán kolega Jasaň, no prečo som dal aj ten procedurálny návrh? Ja viem, prečo som ho dal. Pán Robert Fico, keby vedel o takomto návrhu, ktorý mu môže usporiť až 100 mil., tak jednoznačne na klube SMER-u musí povedať, že treba za to dvihnúť ruky. A v druhom čítaní to môžme vylepšiť, možno, a pozrieť sa aj na tie výsluhové dôchodky. Sto percent o tom nevie, o tomto návrhu zákona. Preto som vám to toľko pripomínal. Volajte mu, informujte ho. Aj ministra Kažimíra, ktorý povymetáva všetky kúty, a 100 mil. necháva tak.
Pán kolega Mihál, áno, máte pravdu. Pri zamestnávaní štát nemá veľa možností na to, ako priamo zamestnávať. Štát vytvára, vy to veľmi dobre, samozrejme, viete, že štát iba vytvára podmienky, aby, a nastavuje pravidlá, daňové, odvodové, aby hospodárstvo mohlo rásť a mohli sa vytvárať pracovné miesta. Ale tuto pri zamestnávaní štátnych a verejných úradníkov má šancu zamestnávať priamo a týmto návrhom môže toto, nezamestnanosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážený pán spolunavrhovateľ, pán spravodajca, vážení páni, včera som bol prerušený v rozprave k návrhu zákona o súbehu, o nemožnosti súbehu poberania starobného dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Dovoľte mi, aby som krátko zrekapituloval svoje včerajšie vystúpenie.
V prvom rade chcem povedať to, že jednoduchí ľudia, ktorí ma zastavujú na uliciach a stretávajú, mi hovoria a vidia to so zdravým gazdovským rozumom, že v tejto republike, v ktorej máme cez 400-tisíc nezamestnaných a máme zadlženosť už viac ako 50 % HDP, keď minister financií oznamuje podľa poslednej daňovej prognózy, že 360 mil. naviac bude chýbať vo výberu daní, že nie je možné, aby ďalej takto tento štát hospodáril.
A toto je návrh mojich kolegov z KDH, za ktorým si stojím aj ja, aj voliči KDH, aj v mojom najbližšom okolí, ktorí tento zákon plne podporujú. V regiónoch, kde je nezamestnanosť cez 20 % a mladí ľudia, vysokoškolsky vzdelaní ľudia si nemôžu nájsť prácu v súkromnom sektore, nemajú šancu ani v štátnej a verejnej správe si nájsť túto prácu, pretože v nej pracujú úradníci, učitelia, ktorí zároveň poberajú starobný dôchodok.
Tento návrh zákona som pracovne nazval "Jeden príjem od štátu stačí". Vážení kolegovia, naozaj jeden príjem od štátu pre jedného občana stačí. Naozaj nie je možné, aby niektorí štátni úradníci brali starobný dôchodok, plat v štátnej správe a na druhej strane vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia boli evidovaní na úradoch práce a tam nemajú ani šancu dostať podporu v nezamestnanosti, lebo nemajú odrobené roky, ako sa hovorí, a poberajú podporu v hmotnej núdzi. Samozrejme, v takejto situácii nemôžu reálne existovať, odchádzajú do zahraničia, väčšinou sa nám už nevracajú z toho zahraničia a robia tam práce, ktoré nie sú dôstojné ich vzdelaniu, a my očakávame na Slovensku, že nám bude rásť demografický vývoj, že si mladí ľudia budú zakladať rodiny. Ako? Bez toho, aby mali zamestnanie?
Preto som aj poprosil včera pána spravodajcu a dal som procedurálny návrh, aby oboznámil premiéra Roberta Fica o tom, že takýto návrh zákona tu je. Že KDH navrhuje takúto konsolidáciu verejných financií. Naozaj, naozaj sa mi veľmi páči, že navrhovatelia v tomto návrhu zákona dávajú na slobodný výber týchto štátnych úradníkov starobných dôchodcov, aby si mohli vybrať, či zostanú naďalej pracovať a nebudú poberať dôchodok, alebo odídu z tohto miesta, a tým uvoľnia miesto pre nových pracovníkov.
Na jednej strane by sa tým konsolidovali verejné financie v Sociálnej poisťovni, ktorá vypláca tieto dôchodky, a na druhej strane by sa mohla aspoň čiastočne znížiť nezamestnanosť, ktorá nám rastie a rastie a dosahuje neúmerných čísiel. Sú regióny, kde je nezamestnanosť cez 25 %.
A preto som poukázal na to, že tento návrh sa mi páči viac, ako toľkokrát spomínaný ten spred roka a pol v Zákonníku práce. Pretože, v skratke, pred rokom a pol bolo navrhované, že musí, teraz je navrhované, že môže, slobodný výber každého jedného, ktorého sa to týka. To sa mi páči, tento slobodný výber viac.
Preto som prekvapený, že kolega Matovič toľkokrát poukazoval na rozdielnosť hlasovania jednotlivcov v klube KDH pred rokom a pol. Je trošku zvláštne, že klub OĽaNO, ktorý on vytvoril, má vlastne v svojej podstate tieto nezávislé osobnosti, u ktorých očakáva hlasovanie podľa svojho vedomia a svedomia, čo je správne. A rozdielnosť hlasovania aj pri najzávažnejších témach je v klube OĽaNO rôzna. Keď sa tak stane ale u inej politickej strany, napríklad pred rokom a pol, odrazu je to taký problém, že v niekoľkých faktických poznámkach a vo svojom vystúpení to niekoľkokrát zdôrazňuje.
Naozaj ten návrh je dnes iný, aký bol pred rokom a pol. Naozaj tá sloboda rozhodovania jednotlivcov sa nám aj v KDH naozaj páči. Ale nie je možné naďalej spravovať túto krajinu týmto štýlom. Mrzí ma, že tu nie je viacej poslancov zo SMER-u... (Reakcia spravodajcu.) Pán spravodajca, nechajte ma hovoriť, nedopovedal som ešte ani túto vetu.
Nepáči sa mi väčšia účasť poslancov zo SMER-u preto, lebo zodpovednosť za vládu tejto krajiny má dnes SMER; 83 poslancov SMER-u o čom rozhodne, tak táto krajina bude spravovaná. Chceli sme, minister vnútra chcel spustiť reformu verejnej správy ESO, už tu máme výsledky. Jednotlivé úrady prešli pod obvodné úrady, neni prepustený ani jeden človek, ľudia sú v tých istých budovách, v akých boli, neusporí sa v štátnom rozpočte nič. Máme tu zákon o verejnom obstarávaní a ten pripúšťa, aby mohol vyhrávať druhý, tretí, štvrtý v poradí, tak ako na diaľnici Hubová - Ivachnová. Troch najlacnejších vylúčime, dáme zákazku štvrtému v poradí, ktorý je o 20 mil. drahší.
Kde chcete konsolidovať verejné financie? Takouto správou krajiny asi ťažko. V sociálnej oblasti sú tu návrhy od opozície, všetky odmietate. Príďte vy s návrhom v sociálnej oblasti, kde by sa dalo aspoň čiastočne usporiť verejné financie.
Minulý týždeň zákon o aktivačných prácach, chceli sme s kolegom navrhnúť, aby zmysluplne mohli aktivační pracovníci vykonávať tieto práce. Bol odmietnutý. Príďte vy s podobným návrhom, ako sa dá táto krajina lepšie spravovať. Nie je možné mať 430-tisíc nezamestnaných, 183-tisíc z toho ľudí v hmotnej núdzi, na úradoch len štátnych úradníkov 127-tisíc, ďalších v regionálnom vysokom školstve skoro ďalších 120-tisíc. Nikde sa neprijímajú žiadne opatrenia, a my chceme konsolidovať. Ako?
Pán minister povedal, že povymetá všetky kúty na ministerstvách. Tu vám navrhujeme návrh zákona, kde nie že povymetáme kúty, ale pri možnosti, ako som aj včera spomínal, navrhovateľka spomínala, ak by z tých 20-tisíc starobných dôchodcov 15-tisíc zostalo robiť na svojich miestach, a aj si naozaj myslím, že väčšina z nich asi zostane robiť na tých miestach v štátnej správe, pretože plat v štátnej správe je vždycky viac ako dôchodok, a časť keby odišla, dajme tomu 5-tisíc, do dôchodku a uvoľnila by miesta pre nezamestnaných, tým by sa znížila nezamestnanosť, tak vyčíslila pani navrhovateľka, a to sú reálne čísla, ak niekto si myslí, že nie, nech sa tu postaví a nech oponuje. Včera som povedal, očakával som oponentúru od poslancov zo SMER-u. Až na pár faktických poznámok som nepočul nič. Vyčíslila to na 86 mil. Tejto krajine nechýbajú desiatky miliónov?
Takže jeden príjem od štátu stačí. A prosím, informujte o tom premiéra, informujte ministra financií.
Dovoľte mi, aby som na pár príkladoch ukázal, ako to funguje na niektorých ministerstvách. Nie je tomu ani dva týždne, keď som sa tu nechtiac dostal do drobného sporu s ministrom vnútra, keď som mu povedal, že na samotnom ministerstve vnútra robí 280 ľudí, ktorí poberajú starobný alebo výsluhový dôchodok a zároveň, samozrejme, poberajú plat, a 8 ľudí, ktorí poberajú starobný, výsluhový plus plat. Naozaj som tieto informácie mal spred roka a vlastne sa ani netýkali ministrovania pána ministra Kaliňáka, ale títo ľudia, predpokladám, že tam robia aj naďalej. A keď mi môj asistent doniesol odpoveď z ministerstva vnútra spred roka, tak som to tu naozaj korigoval. Vážení kolegovia, tých ľudí na ministerstve vnútra, na služobnom úrade ministerstva vnútra, áno, pán Kaliňák mi hneď povedal, že pod to spadajú aj obvodné úrady. Dobre, ministerstvo vnútra spolu s obvodnými úradmi bez polície, bez hasičov, aby bolo všetkým jasné, 212 poberovateľov výsluhových dôchodkov, 139 poberateľov starobného dôchodku, a teraz ma počúvajte dobre, 17 poberovateľov výsluhového, zároveň starobného a ľudí, ktorí poberajú aj plat na tomto ministerstve. Zdá sa vám to normálne, keď zadlženosť krajiny je cez 50 %, keď minister financií hovorí, že povymetá všetky kúty a bude hľadať každé euro?
Poviem vám príklad ešte z ministerstva obrany. Toto je čerstvá informácia. K 1. 1. 2013 174 zamestnancov poberá výsluhový dôchodok, 27 zamestnancov starobný a 2 zamestnanci výsluhový, starobný a, samozrejme, plat. To je, samozrejme, bez armády, to je len pod ministerstvom obrany.
Ak by vás to zaujímalo, máme takýto údaj aj z ministerstva sociálnych vecí a rodiny, kde 6 zamestnancov poberá výsluhový, 16 zamestnancov starobný a tam nie je ani jeden zamestnanec, ktorý by poberal aj výsluhový, aj starobný, aj plat. To je, samozrejme, bez úradov práce, bez Sociálnej poisťovne.
To sú konkrétne príklady, ktoré moja kolegyňa Monika Gibalová zhrnula do čísla 20-tisíc starobných dôchodcov v štátnej a verejnej službe. Ale ešte v tom nemala ani zahrnuté výsluhových dôchodcov, ktorých je tiež niekoľko tisíc, povedal by som, že aj niekoľko desiatok tisíc, tých v tomto návrhu zákona nerieši, bude podávať pozmeňujúci návrh k zákonu o výsluhových dôchodkoch, ktoré prešlo prvým čítaním, v druhom čítaní podá takýto pozmeňujúci návrh a veľmi rád sa k tomu pripojím.
Už včera som povedal, toto nie je debata o tom, že medzigeneračné problémy medzi mladšími a staršími, to nie je o medzigeneračnej solidarite so staršími, ktorá je spomínaná, to je obojstranná záležitosť, to má byť aj medzigeneračná solidarita aj starších ku mladším. Ale o to vôbec nejde. Tu ide naozaj o dobro tejto krajiny, o riešenia, ktoré dokážeme alebo nedokážeme ponúkať. Aj ako opozičná strana, aj včera som povedal, že niektorí tu hovorili, že prečo my pomáhame riešiť situáciu vláde Roberta Fica? Pretože nám záleží na tejto krajine, máme radi túto krajinu.
A budem pomaly končiť jedným príkladom, ktorý som v tomto pléne už povedal. Niekedy na začiatku volebného obdobia sme volili šéfa NBÚ a už vtedy som sa tu postavil a som povedal, že naozaj verejný funkcionár v štátnej službe by nemal zároveň poberať starobný alebo výsluhový dôchodok. To nebolo o tom, že mám niečo proti pánovi Magalovi. Ale bolo to o tom, že aj na výbore, keď som túto otázku položil, či pán Magala poberá výsluhový alebo starobný dôchodok, tak pán Kaliňák najprv reagoval, veď vlastne on nepoberá, a ešte to nestihol dohovoriť a pán Magala mu ukázal, že poberá, samozrejme, v jeho veku poberá.
Je to normálne v tejto krajine? Už vtedy sa mi dostalo odpovede od pána Jarjabka a mi povedal, že nemám rád starých ľudí. Povedal mi, že som seniorský rasista. Páni a dámy, a máme, aj ja osobne, aj mi všetci v KDH máme radi ľudí, ctíme si život od počatia až po prirodzenú smrť, ale máme aj radi túto krajinu a pre dobro tejto krajiny je tento návrh zákona. Naozaj nám teraz nezáleží na tom, že teraz vládne vláda Roberta Fica. Naozaj je potrebné konsolidovať verejné financie a tento návrh zákona v sebe skrýva také čaro, že na jednej strane aspoň čiastočne môže riešiť situáciu v regiónoch, kde je nezamestnanosť aj cez 20 %, takže znížila by sa aspoň čiastočne nezamestnanosť. A na druhej strane, ak by tí ľudia zostali robiť v štátnej službe a nebrali by dôchodok, tak výrazne by konsolidovali pomery v Sociálnej poisťovni. Tieto, toto riešenie my ponúkame a zodpovednosť za krajinu má strana SMER.
Preto, pán spravodajca, som sa obracal na poslancov SMER-u, aby skúsili zvážiť tento návrh a podporili ho.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď pán minister dneska mal úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona, tak začal tým, že mu záleží na tom, alebo celej vláde záleží na tom, aby sa eurofondy, európske peniaze mohli použiť na rozvoj našich regiónov. A toto skrátené legislatívne konanie a tento návrh zákona má zabezpečiť to, aby sa urýchlil tento proces, aby tieto peniaze boli vyčerpané, aby teda neprepadli.
S týmto dôvodom by som plne súhlasil. Ale veľmi mi v tom chýba to, že o ktorých eurofondoch, o ktorých operačných programoch sa bavíme. Hádam nie o ROP-ke? O ROP-ke, Regionálny operačný program, ktorý bol vyčerpaný a prečerpaný za prvej vlády Roberta Fica. Do dneska je tá prečerpanosť na úrovni 80, 120 mil.? A je kopu starostov, ktorí cez tento operačný program realizovali nejaké rekonštrukcie a museli si zobrať úvery a do dneska nie je to vyriešené a hľadajú sa peniaze na to, aby sa táto prečerpanosť vyriešila.
Takže veľmi mi v tom chýba konkrétnosť a poukázanie na to, o ktoré operačné programy ide, o ktoré naše regióny by mohli prísť tým, že sa napríklad novela zákona o verejnom obstarávaní, teraz zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je v normálnom legislatívnom konaní a bude prijatý zhuba o mesiac, čo by sa stratilo, ktoré regióny a o aké operačné programy by boli prišli?
Možno keby sme to dostali konkrétne, možnože by sme sa k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu stavali inak, ako sa staviame, opozícia. Lebo už pri, keď sme preberali v prvom čítaní zákon o verejnom obstarávaní, už vtedy som povedal, a opakujem to tu znova: "Najnižšia cena je najlepšie protikorupčné opatrenie." A povedal som, že ak by vláda, pán minister prišli zo zákonom, ktorý by sprísňoval kritériá pre tých, ktorí sú víťazmi súťaže; v niektorých krajinách okolitých som počul o takých kritériách, že keď víťaz súťaže nepodpíše zmluvu, keď nenastúpi na stavbu, dokonca môžu obstarávatelia zadať tak kritériá, že napríklad - budem hovoriť o stavbách - že rozdelia stavbu na niekoľko etáp, a keď víťaz súťaže nesplní niektorú z týchto etáp, okamžite s ním je rozviazaná zmluva a môže nastúpiť druhý, tretí v poradí. Takto, keby to bolo sprísnené, takto by som si to vedel predstaviť aj podporiť.
Ale o čo tu ide? V dôvodovej správe sa hovorí o tom, aby mohol nastúpiť aj druhý, tretí v poradí. Mám si to predstaviť tak, a teraz použijem dva príklady z minulosti, jeden z prvej vlády Roberta Fica a jeden z posledných týždňov. Prvý príklad je známy výber na dodávateľa elektronického mýta za prvej vlády Roberta Fica, keď najnižšie ponuky boli vyradené zo súťaže a vyhrala najvyššia cena? Takto si predstavujeme aj tento návrh zákona? Alebo z posledných týždňov, určite ste v médiách postrehli, keď na diaľnici D1 na úseku Hubová - Ivachnová podľa zverejnených informácií budú traja s najnižšími cenami vyradení zo súťaže a vyhrá ten štvrtý? Lebo je blízky strane SMER?
Najnižšia cena je najlepšie protikorupčné opatrenie. Ak vyhrá v súťaži tretí, štvrtý, konkrétne, ak budeme hovoriť o tej Hubovej - Ivachnovej, ak vyhrá Váhostav, konzorcium, tak rozdiel oproti najnižšej cene, pán minister, je rozdiel 20 mil. eur. Oproti druhému, ktorým sú Inžinierske stavby, je rozdiel 12 mil. eur. Samozrejme, keď vyhrá štvrtý v poradí a ten má cenu oproti prvému o 20, oproti druhému 12 mil., tak čo si máme myslieť? Ten rozdiel pôjde kde? Tak isto ako pri tom elektronickom mýte. O niekoľko miliárd drahší projekt vyhral.
Pán minister, ak to myslí s protikorupčnou témou táto vláda vážne, tak najnižšia cena pri dodržaní všetkých kritérií, ktoré si obstarávateľ zadefinuje, je najlepšie protikorupčné opatrenie. A nielen najlepšie protikorupčné, ale je to aj najlepšie pre verejné financie. Nedajme sa pomýliť tým, že keď to ide z eurofondov, tak je nám jedno, za jakú cenu obstaráme. Veď predsa pri každom projekte z eurofondov je aj spoluúčasť alebo obce, alebo štátu. Tá spoluúčasť začína minimálne na čiastke 5 % a väčšinou je vyššia. Pri veľkých infraštruktúrnych projektoch je to 15 - 20 %? Je nám jedno, z akej čiastky bude alebo 5, alebo 15 %? Našim verejným financiám, keď ideme konsolidovať, keď minister financií hovorí, že po všetkých ministerstvách, po všetkých kútoch hľadá čiastky na to, aby sa mohli nájsť financie, pretože podľa daňovej prognózy 360 mil. už nám bude chýbať. A možnože to bude ešte horšie. Opozícia sa z toho neteší. Pre dobro tejto krajiny by bolo lepšie, aby výber daní bol čo najvyšší. Ale situácia reálna je taká. Takto budeme takýmto verejným obstarávaním prispievať ku konsolidácii verejných financií? Asi nie.
A pán kolega Mihál dokonca poukázal na jeden prípad, ja tiež teraz neviem povedať, či sa jedná o túto zákazku D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, či kvôli tomu sa teraz musí do 18. februára prijať v skrátenom legislatívnom konaní tento zákon, alebo sú ešte za tým možno nejaké ďalšie zákazky. Samozrejme, v tej rýchlosti, v akej ste nám to predložili, niečo tušíme, nejaké informácie máme. Ľudia, ktorí robia verejné obstarávanie, sami hovoria, že aj to, čo ste predložili v skrátenom legislatívnom konaní, je pomerne dosť zložité a už nám hovorili o prípadoch, ako sa bude dať robiť kartel, ako sa bude dať manipulovať.
Preto ani ja, ani kolegovia z KDH toto nemôžme podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka.
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som po tretíkrát v krátkom čase predstúpil pred vás ako navrhovateľ uznesenia z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a informoval vás o návrhoch, ktoré boli v termíne, ktorý určil predseda výboru, pán predseda Chmel, na podávanie návrhov, o výsledku rokovania výboru na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Boli podané dva návrhy. Návrh na pána Ing. Mariána Gulu poslancami poslaneckých klubov KDH, SDKÚ a MOST - HÍD. Strana SMER navrhovala pána Dr. Ondreja Krajňáka. Včera bolo rokovanie výboru, na ktorom obidvaja navrhnutí kandidáti predstavili svoj zámer, ako v prípade vyslovenia našej dôvery a zvolenia za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa si predstavujú plniť svoju funkciu. Po vypočutí obidvoch kandidátov a diskusii výbor konštatoval, že obidvaja navrhnutí kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na to, aby sa mohli uchádzať o dôveru našu pri voľbe.
Preto, pani predsedajúca, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa z dvoch predložených návrhov kandidátov. V prípade, že v prvom kole by nebola voľba úspešná, odporúčam, aby Národná rada vykonala ešte na tejto schôdzi, pokiaľ možno dnes, opakovanú voľbu, do ktorej v prípade nezvolenia v prvom kole postupujú obidvaja navrhnutí kandidáti.