Vážený pán predseda, vážená pani navrhovateľka, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa za klub KDH vyjadril k predkladanému návrhu zákona.
Dámy a páni, prešlo ešte len pár minút odvtedy, keď sme hlasovaním o zákone o významných investíciách významným spôsobom odobrali právomoci obecným a mestským zastupiteľstvám. Je pre mňa veľmi smutné, že aj hlasmi starostov a primátorov miest a obcí, ktorí sedia ako poslanci za stranu SMER.
Tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, znova významným spôsobom zasahuje do vyváženého rozdelenia kompetencií medzi zastupiteľstvom a starostom alebo primátorom.
Dámy a páni, komunálna úroveň, naše obce a mestá, je to najlepšie, čo sa nám podarilo od roku 1989 až po dneska. Naše obce a mestá vyzerajú dneska úplne inak ako pred 23 rokmi. A je to aj vďaka zákonu, tristošesťdesiatdeviatky, ktorý tu platí od roku 1990. Tento zákon prešiel niekoľkými zmenami, ale v zásade asi nebol zlým zákonom, keď sa nám v našich obciach a mestách toľko podarilo za posledných 23 rokov. A preto som bol veľmi prekvapený, keď som zbadal štyri body v tomto návrhu zákona, pričom z nich tri zásadným spôsobom túto vyváženosť kompetencií medzi zastupiteľstvom a primátorom, starostom posúvajú v prospech starostu. Ja viem, že navrhovatelia tieto body dali schváliť aj na sneme ZMOS-u do uznesenia. Je mi jasné, že primátori a starostovia na sneme ZMOS-u tieto uznesenia schválili. Ale ja sa pýtam, ZMOS je ešte Združenie miest a obcí Slovenska alebo je to Združenie primátorov a starostov Slovenska? Ja som žil doteraz v tom, že to je Združenie miest a obcí Slovenska. A preto takýto návrh zákona, ktorý máme pred sebou a ktorý významne posilňuje starostov a primátorov na úkor obecných zastupiteľstiev, je pre mňa a pre KDH neprijateľný.
Dámy a páni, ak obecným zastupiteľstvám ďalším návrhom napríklad zoberieme ešte rozhodovanie a schvaľovanie o rozpočte, tak môžeme rovno zrušiť obecné zastupiteľstvá. Načo budú slúžiť, keď nebudú mať žiadne kompetencie?
Dámy a páni, predo mnou vystupoval pán Osuský. On je poslancom v Bratislave. Ja som poslancom pätnásť rokov v malej obci Sedliská na východe Slovenska. Je to také symbolické, že on vyjadril svoj názor z hlavného mesta Bratislavy, ja som ho vyjadril z obce, ktorá má 1 200 obyvateľov. Ale plne sa s ním stotožňujem. A skúsim aj pomenovať, čo mi vadí na týchto štyroch návrhoch, teda na troch, jeden návrh mi nevadí, a myslím si, že by mohol byť aj v poriadku, ale tri návrhy zásadným spôsobom narúšajú doterajší stav. Pomenoval to aj pán Osuský. A skúsim to pomenovať z iného pohľadu aj ja.
Prvý bod, ktorý mi najviac vadí, je to, že podľa § 11 ods. 4 (bodu 1) obecné zastupiteľstvo na návrh starostu vymenováva a odvoláva riaditeľa rozpočtovej a príspevkovej organizácie. Takto to bolo doteraz. Navrhovatelia navrhujú v § 13 ods. 4 nové písmeno e), kde starosta vymenováva a odvoláva riaditeľa rozpočtovej a príspevkovej organizácie obce.
Dámy a páni, v dôvodovej správe som sa dočítal, že tento návrh predkladajú preto, lebo sa odvolávajú na ustanovenie Trestného zákona (§ 326a), keď je podľa dôvodovej správy starosta alebo primátor ako štatutárny zástupca mesta trestnoprávne zodpovedný za chod mesta a za prípadné škody, a preto podľa predkladateľov musí mať kompetencie priamo si vyberať riadiacich pracovníkov.
Dámy a páni, prečítam vám § 327 Trestného zákona, ktorý znie: „Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť," a teraz toto chcem zvýrazniť, "vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku..." Čiže je to prípad, keď si nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci. To znenie teda znamená, že trestná zodpovednosť verejných činiteľov, teda starostov alebo primátorov, je chápaná ako zanedbanie alebo nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z jeho právomoci. Preto je potrebné upozorniť, že dôvod, ktorý je uvedený v dôvodovej správe, v skutočnosti nemá právnu oporu a odôvodnenie presunu kompetencií vymenovávania a odvolávania riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorú ustanovuje § 327 Trestného zákona, vyznieva ako neopodstatnené. Navrhovaná zmena v tejto oblasti nie je dostatočne odôvodnená a pôsobí ako účelové politické sústredenie kompetencií do rúk starostov a primátorov. Takto to treba pomenovať. Návrh obmedzuje kontrolnú právomoc obecným, mestským zastupiteľstvám tým, že nemôžu do tohto procesu vstupovať svojím hlasovaním. Obecné, mestské, miestne zastupiteľstvá nebudú mať možnosť vyvodiť reálne dôsledky z výsledku kontroly. To znamená, ak sa zistí v tej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii nejaká rozkrádačka, nebudú môcť odvolať príslušného riaditeľa. Podľa nového návrhu, ktorý predkladajú navrhovatelia, túto právomoc budú mať iba starostovia a primátori. Tieto neodôvodnené zásahy do vyváženého rozdelenia kompetencií môžu znemožniť previazanosť a logiku rozhodovacích a kontrolných právomocí týkajúcich sa rôznych oblastí hospodárenia a rozhodovania miest a obcí.
Dámy a páni, druhý navrhovaný bod je to, že sa znižuje koeficientom plat u kontrolóra obce a takisto sa znižuje odmena pre kontrolóra obce. Doteraz táto odmena činila 30 %, podľa návrhu, ktorý máme pred sebou, táto odmena bude môcť byť iba 15 %. Takisto sa znižuje koeficient. V dôvodovej správe som sa dozvedel, že pred dvoma rokmi boli znížené koeficienty starostom a primátorom. Ale podotýkam, starostovia a primátori majú možnosť poberať odmeny 0 až 70 %. (Reakcia navrhovateľa.) Takže v dôvodovej správe bolo uvedené, že veľakrát sa stáva, že kontrolór po schválení aj odmeny, a teda podľa starého koeficientu mal vyšší plat ako primátor alebo starosta. Ja by som privítal pri takomto tvrdení, aby poslancom Národnej rady, ktorí takto významne majú zasahovať do platov kontrolórov, bola predložená štatistika skutočných platov starostov a primátorov, to znamená, aké skutočné platy, ktoré dneska poberajú primátori, starostovia rozdelení podľa počtu obyvateľov, a aké skutočné platy poberajú kontrolóri, pretože plat starostu, plat kontrolóra nepozostáva iba z koeficientov, ale aj z odmeny. A ak takáto štatistika existuje, ja by som ju napríklad privítal od ZMOS-u, ja som sa k takej štatistike nedopracoval.
Boli za mnou viacerí kontrolóri. A tí mi tvrdili, že žiadnu odmenu nedostávajú. Dneska teoreticky ten koeficient, ktorý platil dodnes, krát 30 %, robí vyšší koeficient, aký ho dostávajú starostovia a primátori. Ale podstata je v tom, že kontrolór v obci alebo meste je jediný výkonný kontrolný orgán, ktorý majú poslanci, ktorí môžu kontrolovať chod a fungovanie obce alebo mesta, jediný kontrolný orgán je kontrolór obce, ktorého si poslanci volia. Poslanci sú zástupcovia občanov, obyvateľov príslušnej obce a mesta. Ako chceme kontrolovať obce a mestá? Bude to tým, že budeme neustále znižovať nielen koeficient, takzvaný paušál, ale aj možnosť odmeny, ktorú môže dostať ten kontrolór? Veľmi zužujeme ten priestor. Národná rada takýmto hlasovaním môže rozhodnúť o paušálnych platoch kontrolórov. Naozaj, rozpätie 15 % je veľmi málo. Pôsobil som kedysi v štátnom podniku, pôsobil som dlho v súkromnom sektore a nikdy som nebol za paušálne platy. Naozaj, jeden kontrolór pracuje perfektne, ide do vážnych vecí, až do trestnoprávnych vecí, jeden kontrolór možno pracuje trošku slabšie. Ale tak je to aj so starostami. A preto majú obecní poslanci možnosť rozpätia, určovať aj odmeny aj starostom. A bol by som za to, aby to mohli určovať aj kontrolórom. Podotýkam, že pri menších obciach a mestách títo kontrolóri pracujú na čiastočný úväzok. Takže hovoriť o tom a porovnávať to s platom starostu, to je trošku diskutabilné. A naozaj by som to ani nechcel porovnávať. Ja si veľmi vážim prácu starostov a primátorov a vôbec by som si v živote nedovolil porovnávať prácu starostu a kontrolóra, ale aj ich platy. Ale obecné zastupiteľstvo vo svojej vlastne filozofii o tom, že to je samospráva, má rozhodovať. Ona má rozhodovať o tom, či ten kontrolór je výkonný alebo nie je výkonný a či si zaslúži takýto plat a takúto odmenu. Týmto návrhom veľmi týmto obecným zastupiteľstvám zužujete priestor na rozhodovanie. Naozaj budú môcť obecní poslanci rozhodnúť o tom, či on dostane nula alebo 15 % odmenu, lebo základný koeficient bude daný.
Tretí bod, znižovanie počtu poslancov pri mestách nad 10 tisíc obyvateľov. Veľmi, by som povedal, je to populistické riešenie, ktoré má priniesť zníženie finančných prostriedkov na chod obecných a mestských zastupiteľstiev, alebo mestských zastupiteľstiev, keďže hovoríme o obciach nad 10 tisíc obyvateľov. No povedzme si tu, aj dneska majú mestá možnosť a určité rozpätie, koľko poslancov môžu mať. Zoberiem si mestá od 20 tisíc do 50 tisíc obyvateľov. To sú také, by som povedal, okresné mestá, ktorých máme najviac na Slovensku. Tam podľa starého návrhu zákona bola možnosť mať 15 až 25 poslancov, v novom návrhu je to 15 až 21 poslancov. Ja si myslím, že túto právomoc majú znova majú mať samosprávy. Aj dneska môžu mať samosprávy v týchto mestách 15 poslancov. Vy tu ani dolnú hranicu ani neznižujete, nechávate ju podľa starého, len hornú hranicu tlačíte dole. Ja si myslím, áno, pani navrhovateľka mi šepká, že väčšina týchto miest má hornú hranicu. Áno, ja som si tiež pozeral, že z 50 miest na Slovensku, ktoré sú takými, nazvime to, okresnými mestami, 33 má hornú hranicu. Ale asi vedia, prečo majú túto hornú hranicu. Asi chcú demokraticky zastupovať obyvateľov toho príslušného mesta.
Ale iná vec mi vadí na tomto návrhu. Vy vo svojej dôvodovej správe tvrdíte, že znížením počtu poslancov dôjde ku finančným úsporám. Ja sa pýtam, kde je v zákone č. 369/1990 Zb. určený plat obecného alebo mestského poslanca? Nikde. Obecné, mestské zastupiteľstvá si odmeny pre poslancov určujú samostatne, samosprávne. To znamená, aj pri týchto mestách podľa starého stavu mohli mať 25 poslancov. A ja si teraz vymyslím, že by mali odmenu 100 eur. To znamená mesačne dva a pol tisíc. Podľa nového stavu, pôjdem na dolnú hranicu, budú mať 15 poslancov, budú dostávať 200 eur a budú stáť 3 tisíc. Kde nastane úspora? Kto zaručí to, akú odmenu obecní mestskí zastupitelia aj pri zníženom stave budú mať? Toto nikde v tristošesťdesiatdeviatke nie je. Takže táto kompetencia má byť na samosprávach. Koľko dostáva odmenu obecný, mestský poslanec, to záleží na nich, ako hospodária, aké aktivity majú jednotliví poslanci, aké mestské časti oni zastupujú.
Bol som v jednom pomerne dosť veľkom meste. A tam sa mi obyvatelia sťažovali, kde bývalá obec, ktorá je dneska mestskou časťou, má 1 600 obyvateľov, dneska tá obec nemá poslanca mestského zastupiteľstva. Tí obyvatelia to nesú pomerne dosť ťažko, pretože sa im zdá, že ich mestská časť, kedysi obec, je zanedbávaná. Nemajú v mestskom zastupiteľstve svojho poslanca. Myslím si, že na takéto veci v tých jednotlivých mestách a obciach ľudia majú prihliadať. A podľa toho si určujú svoje okrsky a počet poslancov. A viete dobre, že tento počet poslancov a okrsky určujú mestské, obecné zastupiteľstva na ďalšie volebné obdobie, to znamená, že o nich rozhodujú tí starí poslanci. A nevedia, či novými poslancami budú alebo nie. Druhá vec je, že stáva sa to takým, by som povedal, alibizmom ísť na hornú hranicu. A nikto ani z poslancov, ale, povedzme si pravdu, ani z primátorov nemá chuť do toho osieho hniezda trošku pichnúť a navrhnúť a racionálne odôvodniť, prečo by malo mať to mesto menej poslancov, lebo ja si myslím, že keby sa to racionálne zdôvodnilo, tak asi by v tých mestách k tomu aj pristúpili.
Ešte vám poviem jeden príklad pri tomto znížení počtu poslancov. A som sa až pozastavil, mesto Poprad znížilo počet poslancov, myslím si, nájdem to, na 15 tuším. Teda o štyroch poslancov znížilo mestské zastupiteľstvo. Mesto Poprad patrí k tým mestám, kde je tých poslancov asi najmenej. Ale zároveň som sa od hovorcu mesta, bolo to medializované, dozvedel, že týmito štyrmi poslancami mesto ušetrí ročne 34 tisíc eur. Ak som si to vydelil 12 mesiacmi, štyrmi poslancami, vyšlo mi, že jeden poslanec v Poprade vyjde na 708 eur. Tak tá odmena pre mestského poslanca, aj keď predpokladám, že je asi aj s odvodmi, sa mi zdala pomerne dosť vysoká. To znamená, ak by mesto Poprad neznížilo počet poslancov, ale mali by poslanci nižšie odmeny, tak by pri vyššom počte poslancov možno mali ešte väčšiu finančnú úsporu ako dnes. Ale túto právomoc treba nechať na samosprávy.
Štvrtý bod, ktorý navrhujete, a to je počet poslancov prítomných pri hlasovaní, vychádza, poviem rovno, z vašej osobnej skúsenosti v meste Humenné. Pri veľmi dobrom rozhodovaní, vecne dobrom rozhodovaní, o zákaze hazardných hier ste mali problém s tým, koľko bolo skutočne prítomných poslancov alebo prítomných poslancov podľa toho, koľkí boli zapísaní. Naozaj prokurátor napadol toto uznesenie. A ja rozumiem tomu, že to dneska chcete dostať do návrhu zákona a takto to vyriešiť, takže s týmto bodom v podstate súhlasím, už len pre to, že s riešením toho problému, ktorý ste mali pri tom vecnom riešení, pri zákaze hazardných hier v meste Humenné, tak plne sa stotožňujem a súhlasím.
Nakoniec by som povedal niekoľko tém, ktoré sú hodné na širšiu diskusiu. A nemám záujem v druhom čítaní teda, keď prejde táto tristošesťdesiatdeviatka, predkladať takéto pozmeňujúce návrhy, lebo myslím si, že témy, ktoré spomeniem, sú tak ťažké. A treba na ne širokú spoločenskú diskusiu. Privítal by som diskusiu aj v ZMOS-e, aby o týchto vážnych témach na Slovensku aspoň sme začali diskutovať a aby sme boli pripravení na čas, a ja verím, že raz ten čas príde, aby tieto vážne veci na komunálnej úrovni sme mohli riešiť.
Na prvom mieste je to municipácia. To znamená riadenie obcí v nejakých vyšších celkoch, to, čo vidíme v Poľsku, volá sa to gminy. U nás by to mohlo byť nastavené možno nejako inak. Som smutný, že nepočujem žiadne takéto ani teoretické debaty o tom, že raz by to na Slovensko mohlo prísť.
V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som povedal aj ďalšiu vec, ktorá by s tou municipáciou mohla aj súvisieť. A to je gramotnosť alebo negramotnosť starostov niektorých obcí. Áno, na Slovensku, hlavne na východnom Slovensku začíname s tým mať problém. Nie je to nejaký významný prvok. Ale postupne sa nám vkráda do nášho verejného života negramotný starosta obce. Neviem si predstaviť, ako negramotný starosta obce nieže len zloží sľub, na YouTube sa viacerí vysmiali, keď pozerali, ako niektorí z nich predkladali sľub, ale ako môže podpisovať uznesenia obecného zastupiteľstva, ako môže podpisovať faktúry, ako môže podpisovať zmluvy. Ako potom tie obce vyzerajú, keď takíto negramotní starostovia ich riadia? Ja viem, že je podľa niektorých ústavných právnikov ústavné právo každého občana voliť a byť volený. Ale aj pri prezidentovi Slovenskej republiky máme nejaké kritériá, napríklad vek. Pri generálnom prokurátorovi máme kritérium vek. v Poľsku, kde prebehla tá municipácia, týmto šéfom gminy môže byť len človek, ktorý má ukončenú strednú školu maturitou. Tam je záruka, že ten človek je gramotný, lebo na Slovensku, a debatoval som o tom aj s ľuďmi, ktorí sa školstvu viacej rozumejú ako ja, ukončiť základnú školu ešte nie je istota, či ten človek gramotný je alebo nie je. Je to smutné, ale je to tak.
Ďalej, neviem, či by sa do budúcnosti nebolo treba zamyslieť nad tým, či starostom obce môže byť človek, ktorý v minulosti spáchal násilný úmyselný trestný čin, čo je nielen vo výpise z registra trestov, ale aj v príslušnom odpise, či je dobré, aby takíto ľudia, ktorí úmyselný trestný čin spáchali v minulosti, boli starostami. Ale dávam to do pozornosti.
Spomínal som tu dneska kontrolórov. A vadí mi nezávislosť kontrolórov, ktorú na papieri máme, ale celkom v skutočnosti nie. Bolo by treba sa zamyslieť nad tým, či týmto kontrolórom miest a obcí sa majú nieže znižovať im platy, za to nie som, ale dokonca aby patrili a teraz ma neberte doslova, či pod správu finančnej kontroly alebo pod neviem akú inštitúciu, ale aby kontrolór, ktorý má byť nezávislý, predsa len nemusel byť závislý od toho starostu alebo primátora a mohol si svoju prácu naozaj nezávisle aj robiť.
Ďalšia vec, ktorá ma napadla, keď som počúval úvodné slovo pani predkladateľky, bola pri tom, keď ste povedali, že: „Mňa volila polovica obyvateľov mesta.“ Ale, dobre, áno, nie je to pravda aj tak, lebo máme jednokolové voľby. Jednokolové voľby znamenajú to, že veľmi záleží na tom, koľkí kandidáti kandidujú a ako sa rozdelia príslušné hlasy. Vedel by som si predstaviť do budúcnosti to, aby ste mali pravdu v tom, čo ste povedali v úvodnom slove, aby aspoň nadpolovičná väčšina zúčastnených volila primátora, aspoň v mestách nad 10 tisíc obyvateľov, to znamená, voľby by museli byť dvojkolové, lebo dneska veľmi záleží na tom, z ktorej politickej časti koľkí kandidujú. A niekedy ten starosta alebo primátor sa stane tým primátorom tak, že dostane desatinu oprávnených voličov. Desatina oprávnených voličov stačí na to, ak kandidujú napríklad ôsmi, deviati, desiati. Dvojkolová voľba by spôsobila to, že v druhom kole voľby by primátor musel dostať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Pravdupovediac, mne osobne by sa najviac páčil systém, aký je v Českej republike, keď v Českej republike do obecných a mestských zastupiteľstiev, ale aj do žúp ľudia nevolia starostov, primátorov ani hajtmana, volia len zastupiteľov. A tí príslušní zastupitelia potom v obci, v meste, v župe si zvolia hajtmana, starostu, primátora. Áno, toto by bol posun, ktoré by dávalo väčšie právomoci mestským a obecným zastupiteľstvám.
To je čisto môj osobný názor. A berte to, ako aj tie ostatné moje názory ako námety do diskusie, ale určite nad tou municipáciou, počtom obcí a miest samosprávnych do budúcnosti budeme a musieť zamyslieť. S týmto návrhom zákona, ktorý nevyvážene posúva právomoci primátorom, starostom ani ja, ani KDH nemôžeme súhlasiť. Ďakujem.
