Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Na základe toho, že sme prejednávali tento zákon aj na výbore, školskom výbore, podporujem to, čo povedal pán Fronc, i keď som komunikoval s pani predkladajúcou v tom smere, že zákon je nad vyhláškou a zákon je nad určitými vecami, ktoré by, ktoré v konečnom dôsledku by mohli byť zneužité. Hovorili sme o tom, že podľa vyhlášky, alebo niekde je zachytené to, že sedem hodín môže učiť učiteľ, ktorý príde povedzme zo zahraničia začas domov a nemá tieto kredity nazbierané. Ja si myslím, že mali by sme to, už keď je to, je otvorený tento zákon, dať túto možnosť, aby ten minister mohol dať v týchto prípadoch, čo uviedol pán Fronc, určité výnimky, aj keď nie som veľmi za tieto výnimky. Ale poviem jeden prípad, mám jedného a zo športu máme super trénera, ktorý trénuje 12 mesiacov alebo menej ako 12 mesiacov v zahraničí, príde domov, pozvú ho na športovú školu, ktorá sa zaoberá športom, aby učil dva mesiace u nich a určite to bude mať viacej hodín ako 7 týždenne, nebude mať na toto možnosť, je to odborník, ktorého potrebujeme - a málo máme takých -, aby sme mu túto možnosť cez ministra, cez výnimku pre takéto osoby umožnili. Som za to, aby sme tento zákon, vlastne túto, čo navrhol pán Fronc, aby sme podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, chápem, že ste v problémoch, a preto musíte odviesť pozornosť na osobné invektívy alebo osobný útok, ale musím povedať, že moje tvrdenie, že Štátne lesy a vedenie štátneho podniku muselo vedieť o tom, že za daný tovar nebudú mať zaplatené, vychádza z jednej skutočnosti, že pred nástupom vášho generálneho riaditeľa, keď bola strata 50 tisíc eur nezaplatených faktúr, bola dodávka do Smrečiny zastavená. Potom bola obnovená a vytvorila sa strata 971 tisíc.
Ale teraz k doplňujúcej otázke, pretože tá je podstatná. Chcem sa vás spýtať: Odsúhlasili ste generálnemu riaditeľovi Határovi vyplatenie odmien a podielu na zisku, pán Határ dostal aj za drevo vyplatené odmeny alebo podiel na zisku alebo peniaze, čo Smrečina nikdy nezaplatila? Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegovia a kolegyne zo zahraničného výboru, chcem vám pripomenúť, že cez obedňajšiu prestávku máme zasadnutie výboru s témou Sýria, príde pán štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

Ďakujem. Pán kolega, položil si viacero tých otázok vo svojom vystúpení, nielen k samotnému zákonu o štátnom podniku, na čo všetko by si chcel počuť odpoveď. Dovolím si pridať ešte aj ja jednu. Je to vskutku premyslený dobrý podnikateľský plán finančných skupín, ktoré vláda Roberta Fica zrealizuje, je to len náhoda, že v máji ÚRSO, pán Holjenčík zvýši cenu za prepravu plynu na vstupnom bode pre vlastníkov rúry a budúci rok občania tejto krajiny sa spamätajú vtedy, keď ceny stúpnu? Už teraz tieto ceny sú vyššie na Slovensku ako v Českej republike. A to poskytuje výhodu pre tých, ktorí vlastnia rúry, nie SPP, rúry.
A teraz k štátnemu podniku. Musím ťa doplniť v tom, čo si nepovedal. V drobnej zmene (§ 6) mne sa zdá, že pán minister legalizuje nie úplne kóšer predaje lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy, ktoré realizujú štátne podniky v gescii ministerstva hospodárstva a iných rezortov. Totiž na Slovensku existuje zákon o lesoch, ktorý hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. Nie je predateľný. Ale tým, že my to zahrnieme do majetku iného štátneho podniku ako štátneho podniku Lesy, zrazu sa tieto pozemky predávajú. Pán minister, je to len náhoda alebo je to cieľ? Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že, ja si myslím, že to, o čom my tu teraz rozprávame, je veľmi vážna vec, je to veľký škandál. Tí, ktorí tu sedeli počas predchádzajúceho volebného obdobia, možno sa na to pamätajú, že koľkokrát sme dostávali od predstaviteľov SMER-u aj od pána predsedu SMER-u, ktorý sedel v týchto, v týchto, na týchto stoličkách tu vzadu, a koľkokrát nás obvinili a našich ministrov obviňovali o tom, že sú napojení na rôzne skupiny atď. atď., bez dôkazov. A teraz tu máme konkrétny dôkaz, že tu počas tejto vlády pána Fica sa to aj deje, a ja si myslím, že je čas na to, aby ste z toho vyvodili zodpovednosť a tak aj konali. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vlastne my tu riešime taký problém, čo pán kolega Simon už naznačil, asi 20 rokov a to je problém toho jazykového zákona, ktorého dôsledkom je aj tento problém, ktorý nás núti riešiť tieto veci, ktoré nám vytýka Európska komisia. Ja si viem predstaviť, že keď takýto návrh prejde v takomto znení, v akom je predložený, predkladaný, tak keď niekto povedzme z Dunajskej Stredy príde z požiadavkou, že chce vysielať, mať licenciu alebo žiada licenciu na vysielanie v maďarskom jazyku, tak ako tá rada bude skúmať, že či tí ľudia a Maďari, ktorí tam žijú v Dunajskej Strede, či sú občania Európskej únie, ale nie Slováci. To znamená, či prišli odniekiaľ inokadiaľ z Maďarska alebo či sú vlastne občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo na nich sa to nevzťahuje, hej? To znamená, že na Maďarov, ktorí keby prišli sem, poviem 2000 ľudí, za nejakou prácou a usadili by sa v Dunajskej Strede z Maďarska a oni by žiadali, tak na nich by platilo úplne iné pravidlo, ako na tých Maďarov, ktorí v tom regióne žijú. Je to úplne choré. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže k tomuto návrhu za klub MOST - HÍD vystúpil pán Sólymos, nejako meritórne k podstate návrhu sa veľmi nemienim vyjadrovať, ale predsa dovoľte, aby som sa vyjadril.
Moja, resp. výhrada strany MOST- HÍD nesmeruje len k návrhu pána ministra Maďariča a vlády Roberta Fica, ktorý je predložený, ale z veľkej časti aj k tomu, čo platí 20 rokov. Ale aj k tomu, čo pán minister predložil. Tak ako moji predrečníci pripomenuli pripomienku alebo výhradu Európskej komisie, tak táto nie je dostatočne riešená v tomto návrhu, ba čo viac, mne sa zdá, že na ministerstve úradníci si vymysleli zástupný problém, ktorý na Slovensku neexistuje, aby ho vedeli vyriešiť. Čo v prípade, keby sa vytvorila pri Trnave nejaké francúzska kolónia pri PSA a čo keby chceli vysielať vo francúzštine? Tak pre nich pán minister môže udeliť výnimku a nepotrebujú titulky ani dabing. Autochtónne menšiny na Slovensku, tí majú problém. Keď Rusíni chcú mať vysielanie vo svojom jazyku, tak tí si musia priplatiť 40 alebo 50 % naviac, lebo si musia urobiť titulky a musia urobiť dabing. Možnože v nejakom chorom, v chorej hlave alebo chorej mysli to malo nejaký zmysel, pre mňa nepochopiteľný, ale možnože pre niekoho áno pred 20 rokmi, keď bolo terestriálne vysielanie a bolo možné robiť efektívne cenzúru vysielania na území Slovenskej republiky. V čase plnej internetizácie, digitálneho vysielania, v čase, keď je možné na Slovensku chytiť stovky televíznych vysielaní z celého sveta, tak dneska to je problém. Máme donútiť našich, naše menšiny, či už maďarské alebo rusínske, alebo rómske, alebo neviem aké, aby si išli za hranice v Maďarsku, urobili si tam televíznu stanicu a pripravili program z územia Slovenskej republiky a dali to na satelit a stade to vysielali, lebo to prijímali u nás, lebo to vtedy bude pre nich o 40 % lacnejšie. Ja osobne si myslím, že tá výhrada Európskej komisie smerovala práve do tejto oblasti, aby táto, toto znevýhodnenie tu nebolo. Je pre nás lepšie, keď to bude zo zahraničia? Osobne si myslím, že nie. Ekonomické znevýhodnenie, lebo toto nie je nič viac, nič menej, len ekonomické znevýhodňovanie menšín žijúcich na Slovensku. Pretože pán minister si vytvára v zákone možnosť síce na výnimku, ale umožniť nejakej tej "francúzskej" alebo akej kolónii na Slovensku, že oni môžu mať svoje vysielanie z územia Slovenskej republiky a nepotrebujú mať ani titulky, ani dabing.
Práve preto by som chcel poprosiť pána ministra, aby v ďalšom legislatívnom procese sa hlbšie pozrel a oboznámil sa s touto pripomienkou aj Európskej komisie, aj s tým, že doba postúpila a internetizácia, plná internetizácia a digitálne vysielanie na Slovensku tiež platí, aby menšiny ako maďarská, rusínska a ostatné menšiny autonómne na Slovensku neboli ekonomicky znevýhodnení v tom, keď chcú vysielať o tom, čo sa o nich, okolo nich deje z daného regiónu, aby to mali takýmto spôsobom umožnené. Keďže som počúval spoločného spravodajcu a nespomenul výbor pre ľudské práva a menšiny pri tom, že komu má byť táto tlač pridelená, a keď sa to týka aj vysielania v jazyku menšín, tak by som si dovolil teraz dať návrh, aby sa výbory rozšírili a tento materiál sa pridelil aj výboru pre ľudské práva a menšiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, máš pravdu. Minister kultúry doniesol sem návrh zákona, ktorý nerieši problém, na ktorý upozorňuje Európska komisia. Rieši problém, ktorý tu dnes neexistuje, ale kladiem si otázku, prečo je dobré pre Slovenskú republiku podporovať na základe síce výnimky, aby francúzska kolónia alebo akákoľvek iná kolónia, ktorá sa tu vytvorí na Slovensku, aby mala vysielanie bez povinnosti titulkov alebo dabingu. Oni to budú mať lacnejšie, ale maďarská menšina, rusínska menšina a ostatné menšiny, ktoré sú autochtónne na tomto území, oni nie. Prečo je dobré, keď maďarská menšina pozerá Orbánove vysielanie z Maďarska? Prečo nevytvoriť podmienky, aby mali prístup, prístup k informáciám z územia Slovenskej republiky? Však to má, však to by bola výhoda pre túto krajinu.
A práve preto si myslím, že tento zákon je nezmysel a v plnej miere by bolo treba ho prepracovať a doniesť sem tak, ako ho pripomienkovala aj Európska komisia. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som povedal niekoľko slov k novele zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá podľa dôvodovej správy má predovšetkým za cieľ, citujem: "zmeniť niektoré zákonné ustanovenia, ktoré sa v aplikačnej praxi ukázali ako problematické."
Otázne však je, čo predkladateľ považuje z tohto zákona za také ustanovenie, ktoré je v aplikačnej praxi problematické. Regulácia vysielania a retransmisie vychádza zo skutočnosti, že prenosových možností, teda frekvencií je málo, záujemcov o vysielanie je veľa. Štát teda prostredníctvom štátneho orgánu - Rady pre vysielanie a retransmisiu - reguluje počet vysielateľov a zároveň tým určuje aj podobu slovenského elektronického trhu.
Tentokrát návrh zákona veľmi správne reaguje na pripomienky Európskej komisie, ktorá vyjadrila obavu z možného porušenia práva EÚ v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania súkromných vysielateľov, teda tých, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou. Zákon teda veľmi správne udeľuje výnimku pre tých poskytovateľov uviesť titulky k vysielaným programom v štátnom jazyku.
Táto úprava však vôbec nereaguje na problémy tých vysielateľov, ktorí vysielajú v menšinových jazykoch. Máme informácie o tom, že najviac sťažností na túto zákonnú úpravu prichádzalo od súkromných televíznych staníc vysielajúcich v menšinových jazykoch, ktorým právna úprava ukladá povinnosť vyhotoviť dabing alebo titulky pri televíznych programoch vysielaných v menšinovom jazyku v štátnom jazyku, pričom sa odvoláva na ochranu štátneho jazyka, ktorá je v regiónoch obývaných menšinových obyvateľstvom podľa niektorých ohrozená. Táto povinnosť však prináša pre týchto predovšetkým miestnych a regionálnych vysielateľov nesmiernu, ba takmer neúnosnú finančnú záťaž. Na túto skutočnosť upozorňuje aj Benátska komisia, ktorá vo svojom vyjadrení píše nasledovné, citujem: "Komisia sa nedomnieva, že slovenský jazyk je ohrozený menšinovými jazykmi takým spôsobom, aby to vyžadovalo takýto radikálny postoj k menšinovému vysielaniu. Z tohto dôvodu Komisia konštatuje, že v prípade, že slovenské orgány chcú mať úplnú dvojjazyčnosť, mohlo by byť vhodné, aby štát samotný poskytoval dostatočné finančné prostriedky na dabovanie a titulkovanie programov." To je koniec citátu.
Predkladaný návrh zákona o vysielaní a retransmisii sa zaoberá s prisťahovanými občanmi štátu EÚ, ale neberie do úvahy jazyk menšín žijúcich na území Slovenskej republiky, pričom medzi nimi sú aj také jazyky, napr. rusínsky a rómsky, ktoré nie sú oficiálnymi jazykmi Európskej únie. Je to teda hlboko diskriminačná úprava, právna úprava, veď urobí rozdiel medzi prisťahovanými občanmi Európskej únie a občanmi Slovenskej republiky inej ako slovenskej národnosti. Nezabudnime ani na to, že povinnosť dabovať alebo titulkovať programy znamená pre súkromných vysielateľov plniť úlohy verejnoprávnych médií. Je to nepochopiteľné a je to neprijateľné. Navrhovaná úprava aj v prípade vysielateľov vysielajúcich v niektorom z úradných jazykov EÚ umožňuje Rade pre vysielanie a retransmisiu neudeliť licenciu na takéto vysielanie v prípade, že na danom území, ktoré má byť vysielaním dotknuté, nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku. Navrhovaná úprava preto nielenže neumožňuje udelenie licencie na regionálne alebo lokálne vysielanie v niektorom z úradných jazykov EÚ, ale doslova zakazuje v prípade, ak podiel lokálneho a regionálneho vysielania na dotknutom území v slovenskom jazyku nebude dostatočný. Čo je to dostatočné množstvo? Kto to určí? Táto úprava má v zmysle dôvodovej správy zabezpečiť, aby sa lokálne a regionálne informácie dostávali k divákom predovšetkým v štátnom jazyku na danom území. V prípade, ak však na určitom území nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku, nie je zrejmé, ako odmietnutie udelenia licencie na cudzojazyčné vysielanie z dôvodu nedostatočného podielu vysielania v štátnom jazyku zabezpečí prísun lokálnych a regionálnych informácií v štátnom jazyku. Preto nie je zrejmé, ako táto úprava má napĺňať účel vyjadrený v dôvodovej správe.
Navrhovaná úprava podľa nášho názoru stanovuje iba ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky práve na základe možnosti neudelenia licencie na takéto vysielanie v prípade nedostatočného podielu vysielania v slovenskom jazyku na dotknutom území. Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na území, pre ktoré vysielateľ, vysielajúci v niektorom z úradných jazykov EÚ žiada udelenie licencie totiž nezávisí od jeho vôle. Vysielateľ žiadajúci o udelenie takejto licencie nedokáže vlastnou vôľou splniť podmienku udelenia licencie alebo ju akokoľvek ovplyvniť. Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na konkrétnom území totiž závisí od podmienok na vnútornom trhu v Slovenskej republike, čo poskytuje priestor pre odmietanie udeľovania licencií vysielateľom v úradných jazykoch Európskej únie na základe výnimky stanovenej navrhovanou úpravou v dôsledku nedostatočných podmienok na vnútornom trhu. Takáto prekážka, prístup vysielateľov v úradných jazykoch Európskej únie podľa nášho názoru nie je v súlade so slobodou poskytovania služieb garantovanou v čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. O tom už ani nehovoriac, že zákon vytvára nerovnomerné podmienky v podnikaní poskytovateľov vysielajúcich v menšinovom jazyku oproti tým poskytovateľom, ktorí vysielajú v jazyku štátnom. A toto bolo hlavnou výhradou zo strany Európskej komisie a tento problém novela zákona vôbec nerieši.
Vážená Národná rada, preto je zrejmé, že táto úprava nenaplní účel vyjadrený v dôvodovej správe, nerieši problém aj zjavnej diskriminácie, kvôli ktorým predkladateľ návrh vôbec predkladá. Zamietnutím licencie lokálneho alebo regionálneho vysielania v niektorom z jazykov Európskej únie ešte nevytvorí ponuku zo strany možných vysielateľov v štátnom jazyku. Znamená len ďalšiu skrytú prekážku v slobodnom používaní jazykov národnostných menšín na národnostne zmiešanom území, proti čomu zásadne namietame.
A preto tento návrh zákona z dielne ministerstva kultúry navrhujeme stiahnuť z rokovania a vrátiť na prepracovanie. Ďakujem pekne.

Pán kolega, musím vás doplniť a chcem povedať, že rovnako ako aj vy ale aj ja vnímam, že obmedzovanie slobody prejavu počas volebnej kampane na nejaké moratórium alebo nemožnosť vyjadrovania sa každého k voľbám, k verejným veciam, je nezmyslom. Keď niekto s takýmto, s takouto nemožnosťou obmedziť slobodu prejavu má skúsenosť, tak určite strana MOST - HÍD ho má, pretože jedine voči nám bola vedená negatívna kampaň z Orbánovych médií z Maďarska - SMK. To znamená, že je, že to by naďalej mohli vykonávať a tento zákon to neobmedzí. (Reakcia z pléna.) No, no neviete obmedziť vysielanie maďarských, maďarských médií, neviete obmedziť vysielanie satelitu a zahraničných médií na území Slovenskej republiky. To znamená, že tie informácie sem sa tak či tak budú hrnúť. Nechápem, prečo práve politická strana SMER sa obáva. Čoho Sa obáva? Je opojená mocou, že chce urobiť tú stranu, teda vládu jednej strany a do ústavy opätovne dostať miesto komunistickej strany definíciu SMER-u? No ja nechápem. (Reakcie z pléna.) Pokiaľ to tak nie je, tak, pán kolega Viskupič, ja si myslím, že takéto obmedzenia sú nezmyslom a plne s vami súhlasím. Ďakujem.