Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi aj v mene našej strany MOST - HÍD prispieť k tejto diskusii. Samozrejme, rád aj oslovím vnímavých ľudí, ktorí sledujú tento prenos. Ja svoje vystúpenie pojmem trošku ináč a pokúsim sa vysvetliť túto problematiku z iného uhla, aby tu nelietali len čísla a proste určité transakcie.
Nová vláda SMER-u zásadným spôsobom zmenila hospodársku politiku tohto štátu. Vymyslela taký špeciálny selektívny prístup ku konkrétnym podnikateľom. Ja uvediem tri príklady.
Príklad č. 1: SCP Ružomberok. Podnik, ktorý bol sprivatizovaný pofidérnym spôsobom za Mečiarovej vlády, určite pamätníci si pamätajú, ktorý bol sprivatizovaný za veľmi nízku cenu, ktorá aj tá cena bola zaplatená vtedajšími dlhopismi Fondu národného majetku. Tento podnik v súčasnosti vykazuje desiatky miliónov zisku. Avšak okrem toho dostáva aj drevo pod trhovú cenu, to znamená, štát priamo ešte aj dotuje cenu dreva.
Tak tento podnik dostal úľavu vo výške 25 mil., vyše 25 mil. eur, priamu dotáciu 25 mil. eur, 750 mil. korún podľa starej ceny. A zdôvodnenie, za to, že neprepustí zamestnancov. Takže tento vybraný podnik má tú výhodu, že dostane takúto dotáciu. Samozrejme, potom sa nikto nečuduje, že na konferencii, kde sa hovorí o daniach, tak dotyčný podnikateľ povie, že podnikateľom nejde až tak o sadzbu daní, hej, však to neni také dôležité. Samozrejme, pre takého podnikateľa môže byť aj 100-percentná sadzba daní. A, samozrejme, potom nikto sa nečuduje, že aj sponzoruje ples, kde politici SMER-u tancujú a proste jeho logo tam visí.
Tento dvojaký meter podľa mňa ani netreba vysvetľovať a každému je úplne jasné, pretože žiaden iný podnik nedostane takúto úľavu, keby povedal, že ide prepustiť zamestnancov.
Príklad č. 2: Tiež taký zvláštny prístup. Boli sme svedkami veľkej akcie, keď vláda presviedčala ľudí, aby vystúpili z druhého piliera. Ja si dovolím poukázať a prirovnať systém zdravotného zabezpečenia a systém dôchodkového poistenia. Tieto dva systémy majú veľmi podobné črty v tom slova zmysle, že existuje entita štátna, povedzme Vzájomná zdravotná poisťovňa, a dve súkromné, ktoré vlastne poskytujú tú istú službu. V systéme dôchodkového poistenia je to Sociálna poisťovňa, ktorá je de facto štátna, a niekoľko súkromných spoločností. Veľmi dobre vieme, že trhová hodnota spoločností, ktoré spravujú tieto peniaze, záleží od dvoch vecí. V prvej veci, že od výšky peňazí, ktoré spravujú, a druhá vec je od kmeňa, teda od počtu poistencov.
No a prečo to porovnávam? Pretože vláda, keď sa rozhodla, tak trikrát otvorila druhý pilier a brutálnym spôsobom, si dovolím, aj keď nemám rád veľmi emotívne slová, ale brutálnym spôsobom presvedčila ľudí a neférovými praktikami, aby vyšli, aby prestúpili z toho súkromného sporenia naspäť k Sociálnej poisťovni. Pamätám si, ako pán premiér mal takú tabuľku, tuná ukazoval, kde porovnával neporovnateľné veci, to znamená, porovnával prvý s druhým pilierom. Samozrejme, ľudia sú niektorí nie veľmi vnímaví a namiesto toho, aby si klikli dvakrát na stránku Národnej banky Slovenska, ktorá je regulátorom trhu, a tam sú skutočné údaje, či ten druhý pilier bol stratový, alebo nie, tak to neurobili.
Ale prečo to hovorím? Hovorím to preto, že v obdobnom systéme, to znamená v zdravotnom, kde je proste entita štátna a dve súkromné, tak zrazu proste nepresviedčal ľudí, aby vystúpili z toho. Pritom je to taká jednoduchá záležitosť. Pokiaľ je presvedčený, že ten systém zdravotného, verejného zdravotného poistenia tak môže bez problémov si nechať nakresliť tiež takú tabuľku nejakým šarlatánom, ktorý to vymyslel, a presviedčať a potom by sme nemuseli rozmýšľať o tom, koľko peňazí z daňových poplatníkov zaplatíme za kúpu tejto poisťovne.
Takže tento príklad jasne hovorí tiež o dvojakom metre pri spravovaní vecí verejných.
Príklad č. 3 je samotný SPP, alebo o čom tu hovoríme. Ja by som povedal takto, že snom každého podnikateľa je nemať dlžoby, záväzky, nemať stratovú devízu. Snom každého občana je nemať dlhy, nemať hypotéku. Snom každého dieťaťa je vybrať si len hrozienka z koláča. A toto je presne ten princíp transakcie. Vláda prebrala, nie kúpila, prebrala stratovú divíziu alebo stratovú časť subjektu. Výsledkom tohto prebratia je radikálne zvýšenie trhovej hodnoty a ceny investície, ktorú urobilo EPH, zo dňa na deň, pretože odteraz už bude generovať vyššie zisky a nebude musieť dotovať, krížovo dotovať straty v tej materskej spoločnosti.
Ak, ak by malo ísť o férovú transakciu, tak EPH by mal zaplatiť štátu, zaplatiť štátu, že preberá túto devízu, a to hovoríme o stovkách, miliónoch.
Takže ja na záver poviem len to, že politici nerozhodujú o vlastných peniazoch, ale o peniazoch iných. Určite, keby išlo o ich peniaze, by sa úplne ináč chovali, ako keď rozhodujú o vlastných peniazoch. Metódy, ako prihrať, teraz myslím v úvodzovkách, majetok vybraným skupinám alebo vybraným ľuďom, už dávno nie je len privatizácia. Privatizácia, to už je, sezónna privatizácia dávno skončila, hej, ale už sú úplne iné sezóny, sezóny dotácií, rôznych daňových úľav, rôznych prevzatí dlžôb a strát a rôzne súdne spory, kde proste právnici pýtajú milióny a milióny eur.
Táto metóda dvojakého metra ide proti konsolidácii, pretože jednoducho keď niekomu niekde dáme, príklad daňové úľavy, alebo to je jedno, tak niekde to musíme zobrať. Takže niekomu musíme ubrať a dlhodobo, napríklad aj tento prípad predsa nezaväzuje len túto vládu, ale aj ďalšia vláda bude potom musieť vyrovnávať straty. Jednoducho toto je záväzok do budúcna.
Takže na záver mi len dovoľte pogratulovať všetkým multimilionárom, ktorým sa utešene rozrastá majetok a zo dňa na deň proste sú dlho schopní takýmto spôsobom zvýšiť hodnotu svojej investície.
Ďakujem.
