Videokanál klubu

Ďakujem. Ja by som len k vystúpeniu Ivana Mikloša chcel jednu zásadnú vec dodať. Áno, pán Mikloš má pravdu, že predloženým rozpočtom vláda rezignovala na postupnú konsolidáciu. A určite viete, že sme prijali, respektíve strana SMER prijala dokument, ktorý si hovorí program stability, práve v tejto snemovni 15. mája, ktorý je v úplnom rozpore so súčasne predloženým návrhom rozpočtu.
Takže záver z toho vyplýva, že, žiaľbohu, nebudeme tu sedieť ešte raz kvôli zadlžovaniu, pretože tým, že vláda rezignovala na postupnú konsolidáciu, tým bude zvyšovať aj dlh.

Ďakujem. Ja by som v prvom rade chcel povedať, že ja som bol tiež spolupredkladateľom zákona o dlhovej brzde. A priznám sa, že som sa trochu obával, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že vznik nejakej inštitúcie automaticky neznamená nejaký posun vpred. Ale som pozitívne prekvapený a som rád, že táto inštitúcia funguje. A ja chápem aj zložitosť fungovania tejto inštitúcie.
A treba jednu vec objektívne povedať, že aj keď sme tvorili alebo spolutvorili ten zákon, tak ja som vnútorne vedel, že niektoré kritériá sú, obrazne povedané, naknap, a že bude ťažké pre akúkoľvek vládu v nejakej, zo strednodobého hľadiska proste byť v rámci tých kritérií, ale na druhej strane samozrejme som rád, pretože jednoducho po tom každá vláda musí zodpovedne hospodáriť. Ale na druhej strane chcem poukázať, že táto vláda aj keď deklaruje, že chce znížiť dlh, ale robí veľa opatrení, ktoré proste ten dlh zvyšujú. To znamená, že či odpustky daňové ľuďom, ktorým proste netreba. Teraz prebratie toho SPPAS, prebratie stratovej divízie. Jednoducho ešte by som pochopil, keby EHP zaplatilo za to štátu, že proste sa zbaví, ale jednoducho toto sú priamo činnosti vlády, ktoré budú mať priamy vplyv na postupné zvyšovanie dlhu.
Takže ešte raz, som rád, že táto správa sa snaží byť a samozrejme v rámci noriem je veľmi odborná. A som veľmi rád teda, že, a dúfam, že táto rada pre rozpočtovú zodpovednosť proste bude sa držať tejto línie.

Ďakujem pekne. Pán kolega Sulík, dovoľte, aby som vám pogratuloval k vášmu vystúpeniu, pretože nápočet každodennej krádeže vlády Roberta Fica na úkor občanov tejto krajiny je skutočne perfektný, ale predsa by som vás chcel doplniť. Snáď kritika, ktorá ide zo strany vlády smerom k obciam a k ich hospodáreniu, je neúmerná. Keď sa na to pozriem z tejto správy, tak cca 10 % obcí a miest na Slovensku má problém s dlhovou službou. Ale s rozhadzovaním peňazí v tejto vláde nenájdeme jedného ministra, ktorý by nemal problém, počnúc premiérom vlády. Keď ľudia nemajú prácu, nemajú čo jesť, majú existenčné problémy, tak my vtedy budeme rozhadzovať peniaze ešte aj na výstavbu futbalového štadiónu pre ďalšieho sponzora SMER-u. No tak toto je absolútna, vrchol drzosti. A pokiaľ by sme takto nerozhadzovali peniaze, tak možnože by sme nemuseli natoľko zvyšovať ani dane a možnože by sme nemali problém ani s celkovým zadlžením tejto krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega Lipšic, za prednesenie tohto prejavu a v každom prípade by som veľmi rád ťa doplnil. I keď sa pomaly blížime ku koncu dnešného rokovacieho dňa, teda rokovacej noci, pretože Robert Fico natoľko pustil do spodného prádla s celým SMER-om, že nechcú verejne diskutovať o tom, ako predali túto krajinu finančným skupinám, o prepojení na J&T, o tej krádeži, ktorú robia s SPP na úkor občanov tejto krajiny, a chcú diskutovať iba v noci.
Ja by som ťa rád doplnil a možnože povedal občanom. Tí, ktorí sú nespokojní s takýmto postojom, s takouto aroganciou moci, ktorá ide od súčasnej vlády, aby prišli, tak ako včera tu v rokovacej sále na balkóne prejavili svoj názor, aby prišli pred Úrad vlády a začali prejavovať svoj názor pred Úradom vlády, tam, kde skutočný konšpiračný byt dnes existuje alebo kde sa šijú najväčšie konšpirácie, aby zabránili takémuto postupu. Pretože ako aj kolega Přidal povedal, Robert Fico dokáže prehodnotiť svoj postoj, ale opojený mocou jedine za podmienok, že sa prejaví vôľa občanov. A ja si myslím, že najlepší spôsob je, keď to začnú prejavovať nie tu v parlamentu, ale pred Úradom vlády.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dovoľ, aby som ťa doplnil. Keď v čase privatizácie vstupoval strategický investor do spoločnosti, tak robil to so záujmom, že chcel z podniku urobiť zisk. Nevidel som takého šialeného blázna, ktorý chce vstúpiť do spoločnosti, a pritom produkovať a prebrať na seba stratu. Toto dokáže len Robert Fico, aj to na príkaz niekoho iného.
Skutočným záujmom nie je to, že pomôžme občanom, pretože SPP dodáva dnes 4,1 mld. metrov kubických plynu na slovenský trh, z toho občanom len 1,3, zbytok ide veľkým podnikateľom. Skutočný záujem dnes je, aby ste mohli dať plyn, ktorý kupujete za nehorázne zlé podmienky dohodnuté v roku 2008, podnikateľom ešte lacnejšie. A nestačí, že dávate vybraným svojim podnikateľom investičné stimuly z vreciek starých dôchodcov a občanov tejto krajiny, ale vy im chcete dať aj lacnejší plyn.
Ako príklad dovoľte, aby som uviedol, dať daňovú úľavu pre SCP Ružomberok v čase, keď sa verejne prizná, že on má 50 mil. zisk - aká je to solidarita, dať daňovú úľavu podniku, ktorý má tak vysoký zisk?
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi aj v mene našej strany MOST - HÍD prispieť k tejto diskusii. Samozrejme, rád aj oslovím vnímavých ľudí, ktorí sledujú tento prenos. Ja svoje vystúpenie pojmem trošku ináč a pokúsim sa vysvetliť túto problematiku z iného uhla, aby tu nelietali len čísla a proste určité transakcie.
Nová vláda SMER-u zásadným spôsobom zmenila hospodársku politiku tohto štátu. Vymyslela taký špeciálny selektívny prístup ku konkrétnym podnikateľom. Ja uvediem tri príklady.
Príklad č. 1: SCP Ružomberok. Podnik, ktorý bol sprivatizovaný pofidérnym spôsobom za Mečiarovej vlády, určite pamätníci si pamätajú, ktorý bol sprivatizovaný za veľmi nízku cenu, ktorá aj tá cena bola zaplatená vtedajšími dlhopismi Fondu národného majetku. Tento podnik v súčasnosti vykazuje desiatky miliónov zisku. Avšak okrem toho dostáva aj drevo pod trhovú cenu, to znamená, štát priamo ešte aj dotuje cenu dreva.
Tak tento podnik dostal úľavu vo výške 25 mil., vyše 25 mil. eur, priamu dotáciu 25 mil. eur, 750 mil. korún podľa starej ceny. A zdôvodnenie, za to, že neprepustí zamestnancov. Takže tento vybraný podnik má tú výhodu, že dostane takúto dotáciu. Samozrejme, potom sa nikto nečuduje, že na konferencii, kde sa hovorí o daniach, tak dotyčný podnikateľ povie, že podnikateľom nejde až tak o sadzbu daní, hej, však to neni také dôležité. Samozrejme, pre takého podnikateľa môže byť aj 100-percentná sadzba daní. A, samozrejme, potom nikto sa nečuduje, že aj sponzoruje ples, kde politici SMER-u tancujú a proste jeho logo tam visí.
Tento dvojaký meter podľa mňa ani netreba vysvetľovať a každému je úplne jasné, pretože žiaden iný podnik nedostane takúto úľavu, keby povedal, že ide prepustiť zamestnancov.
Príklad č. 2: Tiež taký zvláštny prístup. Boli sme svedkami veľkej akcie, keď vláda presviedčala ľudí, aby vystúpili z druhého piliera. Ja si dovolím poukázať a prirovnať systém zdravotného zabezpečenia a systém dôchodkového poistenia. Tieto dva systémy majú veľmi podobné črty v tom slova zmysle, že existuje entita štátna, povedzme Vzájomná zdravotná poisťovňa, a dve súkromné, ktoré vlastne poskytujú tú istú službu. V systéme dôchodkového poistenia je to Sociálna poisťovňa, ktorá je de facto štátna, a niekoľko súkromných spoločností. Veľmi dobre vieme, že trhová hodnota spoločností, ktoré spravujú tieto peniaze, záleží od dvoch vecí. V prvej veci, že od výšky peňazí, ktoré spravujú, a druhá vec je od kmeňa, teda od počtu poistencov.
No a prečo to porovnávam? Pretože vláda, keď sa rozhodla, tak trikrát otvorila druhý pilier a brutálnym spôsobom, si dovolím, aj keď nemám rád veľmi emotívne slová, ale brutálnym spôsobom presvedčila ľudí a neférovými praktikami, aby vyšli, aby prestúpili z toho súkromného sporenia naspäť k Sociálnej poisťovni. Pamätám si, ako pán premiér mal takú tabuľku, tuná ukazoval, kde porovnával neporovnateľné veci, to znamená, porovnával prvý s druhým pilierom. Samozrejme, ľudia sú niektorí nie veľmi vnímaví a namiesto toho, aby si klikli dvakrát na stránku Národnej banky Slovenska, ktorá je regulátorom trhu, a tam sú skutočné údaje, či ten druhý pilier bol stratový, alebo nie, tak to neurobili.
Ale prečo to hovorím? Hovorím to preto, že v obdobnom systéme, to znamená v zdravotnom, kde je proste entita štátna a dve súkromné, tak zrazu proste nepresviedčal ľudí, aby vystúpili z toho. Pritom je to taká jednoduchá záležitosť. Pokiaľ je presvedčený, že ten systém zdravotného, verejného zdravotného poistenia tak môže bez problémov si nechať nakresliť tiež takú tabuľku nejakým šarlatánom, ktorý to vymyslel, a presviedčať a potom by sme nemuseli rozmýšľať o tom, koľko peňazí z daňových poplatníkov zaplatíme za kúpu tejto poisťovne.
Takže tento príklad jasne hovorí tiež o dvojakom metre pri spravovaní vecí verejných.
Príklad č. 3 je samotný SPP, alebo o čom tu hovoríme. Ja by som povedal takto, že snom každého podnikateľa je nemať dlžoby, záväzky, nemať stratovú devízu. Snom každého občana je nemať dlhy, nemať hypotéku. Snom každého dieťaťa je vybrať si len hrozienka z koláča. A toto je presne ten princíp transakcie. Vláda prebrala, nie kúpila, prebrala stratovú divíziu alebo stratovú časť subjektu. Výsledkom tohto prebratia je radikálne zvýšenie trhovej hodnoty a ceny investície, ktorú urobilo EPH, zo dňa na deň, pretože odteraz už bude generovať vyššie zisky a nebude musieť dotovať, krížovo dotovať straty v tej materskej spoločnosti.
Ak, ak by malo ísť o férovú transakciu, tak EPH by mal zaplatiť štátu, zaplatiť štátu, že preberá túto devízu, a to hovoríme o stovkách, miliónoch.
Takže ja na záver poviem len to, že politici nerozhodujú o vlastných peniazoch, ale o peniazoch iných. Určite, keby išlo o ich peniaze, by sa úplne ináč chovali, ako keď rozhodujú o vlastných peniazoch. Metódy, ako prihrať, teraz myslím v úvodzovkách, majetok vybraným skupinám alebo vybraným ľuďom, už dávno nie je len privatizácia. Privatizácia, to už je, sezónna privatizácia dávno skončila, hej, ale už sú úplne iné sezóny, sezóny dotácií, rôznych daňových úľav, rôznych prevzatí dlžôb a strát a rôzne súdne spory, kde proste právnici pýtajú milióny a milióny eur.
Táto metóda dvojakého metra ide proti konsolidácii, pretože jednoducho keď niekomu niekde dáme, príklad daňové úľavy, alebo to je jedno, tak niekde to musíme zobrať. Takže niekomu musíme ubrať a dlhodobo, napríklad aj tento prípad predsa nezaväzuje len túto vládu, ale aj ďalšia vláda bude potom musieť vyrovnávať straty. Jednoducho toto je záväzok do budúcna.
Takže na záver mi len dovoľte pogratulovať všetkým multimilionárom, ktorým sa utešene rozrastá majetok a zo dňa na deň proste sú dlho schopní takýmto spôsobom zvýšiť hodnotu svojej investície.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Škoda, že pán premiér sa zľakol kritiky. Je smutné, že premiér sa bojí opozície v parlamente. Je absolútne smutné, že pán premiér riadi nielen vládu, ale aj parlament a zabúda na to, že na Slovensku máme parlamentnú demokraciu a vláda je podriadená parlamentu. A keď je takýto vážny bod, tak by tu mal sedieť.
Ale teraz skúsme k tomu, čo pán premiér povedal. Pán premiér hovorí o tom, že bráni občanov. Občanov, ktorí kúria plynom. Cena plynu a SPP - matka má stratu preto, lebo bola podpísaná zlá, nevýhodná zmluva s dodávateľom, s Gazpromom, v roku 2008. V 2008 premiér tejto krajiny Robert Fico a jeho minister Jahnátek nepovedali jedno jediné slovo, že táto zmluva je zlá. Pán premiér, prečo ste vtedy nekričali? Prečo ste vtedy súhlasili, že bude táto krajina mať stratu? Mali ste akcionárske práva, nekonali ste. Takže strata v SPP - matka vzniká tým, že vzniklo zlé rozhodnutie v roku 2008. Sedeli ste vo vláde, sedeli ste v parlamente. Mali ste plnú zodpovednosť. Takže zodpovednosť za stratu je z roku 2008.
Je úprimne zlé, že pán premiér tejto krajiny si neuvedomuje, že občania, nie každý občan, ktorý je odkázaný a má slabé príjmy, kúri plynom. Tetka na Orave musí kúpiť drahé drevo od štátnych lesov a ešte bude musieť dotovať aj plyn, ktorý takýmto spôsobom záväzok premiér preberie na seba. Je to hrôzostrašné! Nezaslúži si táto krajina, aby mala takéto vedenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážení zbytok Národnej rady, prepáčte, ja som viedol veľmi veľakrát rokovanie Národnej rady, ale toto som ešte nezažil. Ak niektorí zo starších poslancov si pamätajú návrh na odvolanie pani premiérky Radičovej, pán Fico, neviem, snáď dvadsaťkrát ju označil za klamárku, ona tu vydržala. Toto je arogancia na entú. Nehnevajte sa... (Potlesk.)
Pán premiér hovorí, že nechápe dnešný návrh na jeho odvolanie. No samozrejme, že nechápe. Lebo chová sa ináč v opozícii a chová sa ináč, keď je premiérom. V opozícii mu vadili finančné skupiny a ako premiéra teraz ho riadi finančná skupina?!
Kritizoval túto chybnú privatizáciu. V poriadku, bolo by to, samozrejm, úprimné, keby konal tak, ako hovoril. Mohol to napraviť za tú istú cenu. Mohol odkúpiť SPP za tú istú cenu, za akú to strelil teraz finančnej skupine.
Hovorí o tom, že to je, terajšia schôdza je o cene plynu. Prepáčte, ale to je klamstvo. Keby chceli riešiť cenu plynu za menej, ako nás bude stáť ročne SPP týmto spôsobom, ako kúpil za menej, by mohol normálne adresne dotovať nízkopríjmové skupiny.
Páni poslanci, koľkí z vás dostávajú za tú istú cenu plyn ako povedzme nízkopríjmové skupiny? My to nepotrebujeme. Ale oni potrebujú takúto dotáciu. Takže netreba sa tu hrať na nejakého spasiteľa.
Toto je arogancia, čo robia, ja sa hanbím vôbec, že takého premiéra máme. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem pripomenúť, že výbor pre ľudské práva, chcem pripomenúť, že výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny bude zasadať o 12.15 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolegovia a kolegyne zo zahraničného výboru, chcem pripomenúť, že o 12.00 hodine je rokovanie výboru v miestnosti č. 183. Ďakujem.