Videokanál klubu

Ďakujem pekne, Lojzo. Ja by som to len povedal, že vtedy, keď ako minister som chcel, aby sa to zmenilo, a som rád, že teda v 2013 sa to už potom definitívne zjavilo aj v nariadení Rady, že sa, to je zrušené a platí to len na zvieratá, ktoré idú v rámci hraníc aj v rámci Európskej únie. To znamená, že to, čo ide do Maďarska, do Čiech, to musí byť začipované, a ten zbytok nemusí byť začipovaný. Takže pokiaľ to ide do tejto polohy, som tomu rád a podporím aj v tomto znení, ale mohlo by to byť aj v znení tohto nariadenia a to by bolo úplne čistejšie. A samozrejme, bolo to v kompetencii ministerstva, aby od 12. júna, respektíve od 28. 6., odkedy sa nariadenie zverejnilo v Úradnom vestníku, aby na to reagovalo, ale keď nie, tak aspoň vládni poslanci, v tomto musím povedať, že kvitujem iniciatívu pána Záhumenského.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne sme tu mali zákon o pomocných chemických látkach, ktoré sa používali v poľnohospodárstve, dnes to už máme zákon o rastlinnolekárskej starostlivosti a máme z toho zákon aj o veterinárnej starostlivosti o čipovaní psov. Toto je spôsob ako nepriamych noviel, a hemžia sa.
Dovolím si vyjadriť ku každému, každému z nich. V prvom rade hneď na úvod chcem dať jeden procedurálny návrh, a to nepokračovať v prerokovávaní tohto vládneho návrhu zákona. Ako odôvodnenie, tak ako pán minister správne uviedol, tento materiál bol predmetom notifikačného procesu, pretože je technickou normou a ide nad rámec európskej legislatívy. Dovolím si zacitovať z časti vládneho, programového vyhlásenia vlády, kapitola ministerstva pôdohospodárstva. "Vláda bude prijímať len také vnútroštátne predpisy pre domácich výrobcov základných surovín pre potravinárske účely, ktoré nepôjdu nad rámec harmonizovanej legislatívy Európskej únie." Osobne si, osobne považujem, že tento návrh, jedno, čo ide nad rámec legislatívy Európskej únie, preto tento procedurálny návrh.
Čo to bude znamenať v praxi, keď tento návrh prijmeme? V prvom čítaní kolega Galko vystúpil a hovoril o prášku do pečiva a ostatne, no, môžem povedať, že prášok do pečiva, ak bude zaregistrovaný a schválený ako pomocná chemická látka, alebo sóda bikarbóna, ktorá sa používa na zmiernenie zásaditej pôdy, tak v tej chvíli podľa pripomienok Európskej únie, ktorá je predmetom spoločnej správy, tento, tento výrobok nemôžte voľne kúpiť v obchode. Prečo? Európska komisia sa v pripomienkach vyjadrila, že uvádzanie pomocného prípravku na trh, na trhových miestach a samoobslužnou formou predaja je zakázané. To znamená, že nemôžte prísť do hypermarketu a kúpiť si prášok do pečiva, že si to zoberiete z regálu, lebo vám ho musí niekto podať. Ideme prijať takú absurditu, ako perlička. Samozrejme, pokiaľ toto niekto chce zaregistrovať, tak to je práca pre pracovníkov ÚKSÚP-u, ktorým by som lámal ruky aj nohy za to, čo urobili. Úprimne musím povedať, že títo pracovníci, no neviem, rodinný podnik to určite nie je, lebo to by rodinnému podniku alebo rodinnému príbuznému by to nikto asi nikdy v živote neurobil, to, čo urobili pracovníci ÚKSÚP-u v prípade tohto návrhu. Pod pokrývkou toho, že ideme prijímať teda pomocné látky, tak sme tam dali aj, že to chce Európska únia od nás, aj to, že ideme skracovať kontrolu na postrekovače pre poľnohospodárov z piatich rokov na dva. To je ten pozmeňovák, prvý pozmeňovák, ktorý predložil pán Marian Záhumenský s pani Košútovou, k tomuto návrhu a mení článok III. Áno, ja podporujem, že to tu je, ale upozorňujem na to, že chybička se vloudila, a pod zámienkou, že to sú pripomienky Európskej únie k inému zákonu, sa dalo a predkladalo v poslaneckých laviciach na výbore aj tento návrh. Som rád, že v tejto chvíli je to opravené, ale aj tak musím povedať, že s daným zákonom v tom znení, ako je, nie je možné súhlasiť už aj z toho dôvodu, čo som povedal.
A teraz trošku k tým psom a čipovaniu. Čipovanie sme zdedili pri vstupe do Európskej únie. Trošku histórie. Pretože Európska únia prijala nariadenie 998/2003 vtedy, keď Slovenská republika bola len v štádiu pozorovateľa a nie aktívneho člena Európskej únie, že by sme mohli zasahovať do týchto procesov; mali sme na to osemročné prechodné obdobie, ktoré sa končilo de facto v roku 2011; v roku 2011 pre mňa ako pre ministra vtedy nezostávalo nič iné, len zobrať a uplatniť návrh tejto smernice v plnej miere a apelovať na bruselských kolegov a Európsku komisiu, aby sme túto nezmyselnú novelu zmenili. A teraz dovoľte, aby som prečítal z Úradného vestníka Európskej únie z 28. 6. 2013, čo sa zverejnilo. Nariadenie. "Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 576/2013 z 12. júna 2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a o zrušení nariadenia č. 998/2003." Opakujem, 12. júna 2013 Európska komisia prijala nariadenie, ktorým sa vyhláška, nariadenie 998/2003 ruší. Teda ruší sa to, k čomu dnes kolega Záhumenský predkladal pozmeňujúci návrh. Predtým, než sa chytí za hlavu, ono je ešte v platnosti, lebo je tam prechodné obdobie do decembra budúceho roku. Ja som len pozastavený nad tým, že ministerstvo vedomý, určite vie o tomto nariadení, prečo nepredložilo pozmeňujúci návrh? Pretože v tom, 998-ke bolo povinnosťou začipovať každé jedno zviera, ktoré je predmetom obchodu, a predmetom obchodu alebo v zmysle toho nariadenia sa považovalo aj to, keď ste susedovi darovali, darovali mačku.
Takže aby sme sa pochopili. Ja ten pozmeňujúci návrh pána Záhumenského podporujem, pretože sčasti rieši problém, že nemusíme všetko sčipovať, len chcem poukázať na to, že v zmysle tejto, tohto nového nariadenia by sme mali prijať také právne predpisy, ktoré sú v súlade a sú v ažurite. Keby sme postupovali a prijímali riešenie čipovania v zmysle tohto nariadenia, ktoré som teraz citoval, tak Európska únia by nám mohla jedine vytknúť, že my prijmeme skôr nariadenie alebo pravidlá, ktoré majú všeobecne a celoplošne v rámci Európskej únie platiť až od decembra budúceho roku. Po tom, čo som si vypočul a pozrel ten pozmeňujúci návrh pána kolegu Záhumenského, musím povedať, že mám vážne pochybnosti o tom, že tie psy, mačky a fretky, ktoré sa narodili a narodia sa v tomto roku, tie sa veľmi ťažko budú vyhýbať tomu, že to bude musieť byť začipované, a keď sa nezačipuje, tak budú postihnutí 300-eurovou pokutou, tak snáď možno by stálo za to, keby ešte pán minister, nakoľko teraz nie je možné v rozprave už sa prihlásiť, keby otvoril rozpravu a pán Záhumenský upravil prechodné obdobia, aby to neplatilo od 1. januára 2014 a nevzťahovala sa absolútne na mačky a fretky, ktoré sa narodia po 31. decembri 2013, ale možnože trošku skôr, aby sme ešte aj tie pokuty obmedzili, lebo sú nezmyslom. Osobne súhlasím s tým, že je to treba zmeniť, nakoľko, a podporím tento návrh aj v tejto podobe, nakoľko naozaj veterinári niektorí zneužili túto situáciu, išli nehorázne s cenami za čipovanie hore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, no nechcel som sa zapojiť do tejto diskusie, ale keďže pán minister sa takto vyjadril, tak musím tak učiniť. Pán minister, notoricky klamete! Klamete občanov a voličov v tejto krajine. Pokúsim sa vám to povedať aj jednoznačnejšie. Narážate na zámenu pozemkov v Baglaši, ktorú ste sám po vašej kontrole tu v Národnej rade potvrdili jeho výhodnosť v prospech Slovenskej republiky. Jeho výhodnosť ste tu potvrdili, je to nahraté na páske, na otázku na hodinu, hodine otázok pánovi Mičovskému. Nebolo to tisíc hektárov, bolo to okolo 200 hektárov. Sám ste tu za rečníckym pultom, ste sa vyjadrili, že žiadna zámena pre fyzické osoby počas vášho ministrovania sa neudeje. Aj dnešným vystúpením ste potvrdili, že zámeny naďalej sú a prebiehajú na ministerstve, keď hovoríte o tom, že aké prísne kritériá máte a koľko ste ich vrátili. O tom, že koľko ste ich podpísali a komu ste ich podpísali a ako ste ich zamenili, o tom ale nehovoríte. Ja osobne musím prehlásiť, že ja nemám problém s tým, aby sa zámeny pozemkov obmedzili, dali do kompetencie vlády, aby sa na to pozreli, pretože nemám čo skrývať. Tak ako vy ste potvrdili, že zámena, ktorú som ja schválil, bola výhodná v prospech Slovenskej republiky, ktorú potvrdila, potvrdil aj znalecký posudok, ktorý ste si vy nechali objednať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja si predsa dovolím aj na pána ministra zareagovať, ale aj na pána Lebockého. V každom prípade chcel som len otvoriť problém, že tie zákony sú v niektorých momentoch aj zákon o pôde, aj zákon o lesoch, keď pôjdeme týmto znením, tak sa dostanú do proti, protikladu a práve preto je dosť podstatné, aby v ďalšom legislatívnom procese sa tieto nezrovnalosti odstránili. Je faktom, že znenie zákona, dnes platné znenie zákona 326 a zákona o pôde je zhodné. Ale akonáhle prejde táto novela, ktorú vy hovoríte, tak tá zhoda sa odstráni a potom je možné aj také za vlasy pritiahnuté interpretovanie, ako som povedal. Ja viem, že je to za vlasy pritiahnuté, ale táto reálna situácia tu je, takže je na vás, pretože to prijme nie opozícia, ale SMER. Tak je to na vás, čo s tým urobíte.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca a vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, ja sa pokúsim, ja pokúsim nadviazať tam, kde pán minister Jahnátek skončil, a to, že tento zákon úzko súvisí aj so zákonom o ochrane prírody a krajiny.
A tak, ako som aj pri tom zákone, aj pri tomto zákone apelujem a žiadam pána ministra, aby naplnil rokovací poriadok a keďže táto novela predpokladá vydanie všeobecne záväzného predpisu, tak návrh tohto všeobecne právneho predpisu priložil, aby sme poslanci vo výbore pri prerokovaní tohto materiálu v druhom čítaní mali možnosť sa k tomu vyjadriť. Pretože my nevie..., je, sú veci, ktoré rieši samotný zákon, sú veci, ktoré chce riešiť vyhláška, a rokovací poriadok v takomto prípade jasne hovorí, akým spôsobom je treba postupovať.
Teraz k tomu bodu, čo kolega Hlina otvoril. Zásadný problém je v jednom, a v čom pán minister sa mýli. Paragraf 25 ods. 3 sa mení oproti pôvodnému zneniu, a to dovolím si prečítať znenie, ktoré navrhuje pán minister v tejto novele: "Lesné cesty je oprávnený využívať každý po dohode s vlastníkom, správcom alebo so združením o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich využívanie" a tak ďalej.
Teraz si dovoľujem vám prečítať, pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, znenie platného zákona § 25 ods. 3: "Lesné cesty je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a stavby a zariadenia na tomto území" a tak ďalej. Z tohto znenia zákona, teda z pôvodného znenia zákona, sa táto definícia vypúšťa.
To znamená, že kolega Hlina skutočne má pravdu v tom, že keď na doline je päť subjektov, ktoré tam majú lesy, tak ten prvý môže vyberať od tých zvyšných štyroch poplatok za užívanie ciest. Ten druhý môže vyberať poplatok od tých troch. Problém na celom tomto prípade, je choré, že ministerstvo pôdohospodárstva vôbec takto dokáže uvažovať. Táto Národná rada za predchádzajúcich dvadsať rokov, ak si dobre pamätám, dvakrát alebo trikrát sa dotkla navrátenia lesných ciest vlastníkom pozemkov, lesných pozemkov. V mnohých prípadoch tieto cesty boli vybudované za štátne peniaze. Boli vrátené každému alikvotne tej časti, ktorú on užíva. Dnes, dnes chceme povedať, že za alikvotnú časť užívania pozemku môžete si vybrať peniaze. Toto je zásadná zmena filozofie a to by som chcel poprosiť, aby toto znenie bolo preformulované, pretože pokiaľ by platilo to, čo pán minister povie, že vy, ja, ktokoľvek iný chce vojsť do lesa, potrebuje na to súhlas vlastníka, lebo sa tam chce prejsť, lebo tam organizuje akúkoľvek akciu; áno, v tom prípade nech je to obmedzené, nech za to platí, keď tam niekto chce robiť roadshow a podobne alebo zábavu. V poriadku, nech sa za to zaplatí.
Ale opätovne chcem vyzdvihnúť súčasné znenie zákona. Súčasné znenie zákona, ktoré bolo prijaté v roku 2005, znie: "Lesné cesty je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch", hospodári tam na tej doline, vedľa. Keď toto z neho vypustíme, tak v tej chvíli, keď platí znenie, ktoré navrhuje minister, v tej chvíli platí to, čo som, čo som povedal, že aj ten, ktorý hospodári na tej doline, bude musieť platiť. A prepáčte, že to tak poviem, keď to pritiahnem za vlasy, tak vlastník môže chcieť od ministerského úradníka, ktorý príde na kontrolu, či sa ťaží v súlade so zákonom, alebo nie v súlade so zákonom, a príde tam autom, môže od neho chcieť poplatok za to, že tam vstúpite na ten, na tú cestu. Toto je choré! Kým táto pôvodná definícia jasne hovorila, že kto áno. Keď chcete, keď vlastníci majú s tým problém, a ja viem, že majú tam problém. Áno, ale tak potom hľadajme iný spôsob definície riešenia tohto problému, lebo takýmto spôsobom poškodzujeme alebo budeme brániť efektívne využívať poľnohospodársku činnosť alebo teda lesnej, lesnej činnosti a ťažbe, pretože keď po čase využívania tej cesty no tak ja ako vlastník poviem, že môžeš to využívať večer od deviatej do pol jedenástej. Ako, kolegyne, kolegovia, toto je zvrátené a choré! Preto by som navrhoval, aby v druhom čítaní aj samotné ministerstvo prehodnotilo znenie tohto zákona s vedomím toho pôvodného znenia.
A teraz dovoľte, aby som ešte jeden bod otvoril, nepriamo súvisiaci s týmto zákonom. Dotýka sa to zákona o lesoch. A bol by som rád, keby pán minister teraz dával pozor a netelefonoval, lebo sa ho dotýka, lebo neviem, či jeho úradníci dodržujú literu zákona, alebo aký škriatok, alebo akým spôsobom je možné, že sa nám rozmnožujú v poslednej dobe ľudia, ktorí majú odborné, dostali oprávnenie na odborného lesného hospodára, a nespĺňajú literu zákona. No neviem, či je to z pôvodu, skade pochádzajú, alebo zo známosti, alebo neviem z akého dôvodu. A chcel by som poprosiť pána ministra, keby si overil, komu jeho úrad vydal oprávnenie na odborného lesného hospodára a či každý z nich spĺňa literu zákona, pretože podľa mojich informácií sú tam aj takí, je tam aj taký, alebo sú tam aj takí, ktorí dostali toto oprávnenie tak, že skončili vysokú školu minulý rok.
Dovolím si zacitovať § 47 ods. 3, ktorý znie: "Predpokladom odbornej spôsobilosti podľa odseku 1 je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania druhého stupňa a najmenej trojročná prax". Keď ten človek dostal minulý rok diplom do ruky a skončil na škole, tak tým, že vstúpil do štátnej správy, ešte nemohol dostať odborného lesného hospodára. Moje informácie hovoria o tom, že takéto existuje. Pán minister, preto vás touto cestou vyzývam, aby ste si urobili poriadok, prekontrolovali. Nemyslím si, že to je na váš príkaz. Len chcem poukázať na to, že keď niečo takéto sa stalo, tak to treba, treba napraviť a treba tomu zamedziť. (Reakcia ministra.) Konkrétne meno vám v tejto chvíli, úprimne poviem, neviem povedať. Povedali mi, že je to, že týka, týka sa to okres, okresu, teda kraja, Banskobystrického kraja. Tam sa to našlo. Ale, pán minister, ako nemám problém s tým, aby som menoval aj konkrétnu osobu, akonáhle sa dopátram k tomu menu. Aj mňa to rozčuľuje, pretože keď zákon hovorí o tom, že musí byť trojročná prax na odborného lesného hospodára, tak nemôže byť ročná prax na odborného lesného hospodára.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister, za tlmočenie odpovede pána ministra Jahnátka. Musím povedať, že s odpoveďou, ktorú pán minister Jahnátek poslal prostredníctvom vás do Národnej rady, nezodpovedá realite, respektíve sám sebe protirečí. Pretože úvodom listu uvádzate, že nie je to pravda, že dostali drevo bez zaplatenia, a záverom vystúpenia konštatujete, že dali na súd vymáhanie pohľadávok, ktoré nikdy zaplatené nebudú. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste tlmočili pánovi ministrovi, aby jeho rodinní príslušníci a priatelia, ktorých dosadil do funkcií, aby boli tak láskaví a odovzdávali informácie ministerským kolegom, ako aj občanom a poslancom Národnej rady korektné a nie skresľovali údaje.
Ďakujem pekne.

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som v podstate rozmýšľal, že či vôbec vystúpim, pretože včera som mal rozhovor s pánom ministrom, kde mi vysvetlil nejaké veci, ktoré som potreboval dovysvetľovať a dal mi odpovede na nejaké otázky, ale aj vzhľadom na to, že som sa zúčastnil Rady Združenia miest a obcí Slovenska v Žiline, kde okrem iných skutočností sa preberal aj tento zákon a bola tam pomerne búrlivá diskusia, tak som sa rozhodol teda, že aspoň v krátkosti poviem jeden názor na jedno ustanovenie tohto zákona.
Hneď na úvod môjho vystúpenia chcem povedať, že sa necítim v konflikte záujmov, nakoľko ak tento zákon bude schválený, tak ako bude, aj bez pozmeňujúcich návrhov, v meste, ktorého som primátorom, sa nič nezmení a nezmenia sa ani žiadne ekonomické ukazovatele.
Treba si priznať, že čo je cieľom tohto zákona. Ako pán minister povedal, cieľom je zvýšiť rozpočtovú zodpovednosť. Cieľom tohto zákona je znížiť zadlženosť samospráv a nastaviť nové pravidlá. Ako kritiku do vlastných radov musím povedať, že častokrát sa rozpočtové pravidlá porušovali. Aby kolegovia rozumeli, mestá, obce majú svoje rozpočty, ktoré sa skladajú zo svojich vlastných príjmov, v ktorých napríklad najvyššiu časť tvorí daň z nehnuteľností, a potom z príjmov, ktoré tvoria transfery zo štátu na prenesený výkon štátnej správy. Čiže to je jeden balík peňazí. A niektorí primátori, a starostovia si vysvetľovali, že až do 60 % celého tohto balíka si môžu brať úvery. A keď sa tento limit prekročil, čo sa častokrát prekročil, tak sa zákon obchádzal tým, že sa brali lízingy, že sa brali dodávateľské úvery, ktoré sa už ale do dlhu nezapočítavali a teraz po novom sa započítavať budú. Takýmto obchádzaním zákona alebo využívaním dier v zákone sa stalo to, že niektoré samosprávy sa dostali na obrovskú úroveň zadlženia, niektoré až nad 100 % svojho rozpočtu. A to je vlastne to, k čomu chcem teraz prejsť.
Pán minister, na tom ZMOS-e bola diskusia o tom, že niektorí, hlavne noví primátori a starostovia, ktorí nastúpili do funkcií toto volebné obdobie, sa správajú naozaj zodpovedne a konsolidujú, splácajú záväzky, šetria. A práve týmto zákon, ak bude schválený takto, ako bude, budú práve títo primátori postihnutí za svojich predchodcov. Nebudem chodiť ďaleko po príklad. Napríklad Bratislava, Milan Ftáčnik urobil naozaj obrovský kus roboty, Bratislava si už tri roky nemôže zobrať žiadny úver, pretože je obrovsky zadlžená. Ale konsoliduje, naozaj sa znížil dlh. Ale ak tento zákon nadobudne účinnosť, automaticky sa preklápa nad 60 percent, prekročí tú psychologickú hranicu 60 % dlhu a vtedy bude primátor mesta postihnutý za svojho predchodcu aj napriek tomu, že sa správa zodpovedne a že šetrí.
Takýchto samospráv budú na Slovensku desiatky. A preto, a budete, pán minister, rokovať so ZMOS-om určite na túto tému, preto je nieže zásadná požiadavka, ale určite padne na stôl otázka, že či sa nebude dať predĺžiť účinnosť tohto ustanovenia, alebo aspoň selektívne pristupovať k jednotlivým mestám, ktoré sa po schválení tohto zákona prehupnú cez tú 60-percentnú hranicu a tam by bolo možno dobré osobitné posúdenie. Naozaj je neférové, aby takíto zodpovední ľudia boli postihnutí za nezodpovedné správanie svojich predchodcov.
Ja mám ešte jednu otázku alebo jeden, jednu takú nezodpovedanú vec, čo sa týka rozpočtového provizória. V návrhu novely zákona píšete, že počas rozpočtového provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie. Tu treba povedať, že toto nie je jasné. Prečo? Pretože naozaj obce a mestá suplujú úlohu štátu v rôznych oblastiach, čo sa týka, šport, kultúra, sociálne veci, a dotácie sú naozaj rozhodujúcim prvkom, aby rôzne združenia, záujmové združenia, športové kluby mohli fungovať. Od štátu pomoc nedostávajú. Chýba nám koncepcia športu. Vieme, že v iných krajinách tieto koncepcie fungujú. Aj podpora športu zo štátu. Toto všetko prenáša na svoje plecia samospráva. A keď bude, ak nebude schválený rozpočet a bude rozpočtové provizórium, môže to znamenať ukončenie činnosti klubov, ktoré sa venujú kultúre a športu. Takže na toto by som poprosil, ak je možné, odpoveď.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, no v plnej miere s tebou súhlasím. A musím povedať, že toto je opäť, zdá sa, jeden z tých zákonov, ktoré vláda Roberta Fica šije pre svoju finančnú skupinu. Je smutné, že sestričky darmo stanujú pred Úradom vlády. Ony nemajú prístup k peniazom. Tam sa nenájde priestor. Učitelia majú tiež problém. Obce majú tiež problém. Ale finančným skupinám zákon prijmeme tak, aby dostali peniaze na budúci rok, aby mali vykryté straty, aby mali zisky, však, áno, budú mať všetko, lebo sú koaličným partnerom vlády SMER. Toto je štandardné smerácke riešenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, ja by som vás veľmi rád doplnil a zároveň možnože aj nepriamo vyzval pána ministra, aby naplnil to, čo káže rokovací poriadok, aby tento návrh zákona obsahoval všetky vyhlášky, ktoré sa majú vydať na základe tohto zákona. Ja viem, že ministerstvo na tom veľmi intenzívne pracuje, ale keď rokovací poriadok hovorí o tom, že keď prijatie zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzného predpisu, tak tento aspoň musí byť priložený k tomuto návrhu zákona. Ja by som bol nesmierne rád, aby sme to dostali aspoň do druhého čítania, aby sme to videli, pretože pán Mičovský správne poznamenal, že je možnosť úniku. Tak ten neistý pohľad aj z minulosti je skrytý nie tak v zákone ako v tej vyhláške o oceňovaní a o náhradách, čo ministerstvo počíta vydať neskôr. A to priamo súvisí aj so zákonom o lesoch, k tomu budem mať rovnakú pripomienku, pretože k tomu tiež nie je priložená všeobecná vyhláška.
No a ja by som aj ministra vyzval, aby sa obrátil na svojho kolegu pána Jahnátka, aby nezamieňal pozemky v TANAP-e do doby, kým sa tento návrh zákona neprijme, lebo môj pohľad je asi taký, že keď tento návrh zákona prejde, tak zámena pozemkov vo Vysokých Tatrách s J&T sa stane bezpredmetnou, aspoň tak ako je to tu teraz napísané, keď nebudú k tomu väčšie pozmeňujúce návrhy. Takže ja by som chcel poprosiť, aby v Tatrách tie bezcenné pozemky za cenné lyžiarske svahy sa nezamieňali.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Hlina, možno teraz troška s vami v niečom nebudem súhlasiť. Ale Slovenská republika má dosť značné územie v určitom pásme chránenia. Ja nie som proti tomu. Ja som rád, že máme také krásne regióny tu na Slovensku. Niektorí hovoria, že to je priveľa, ale už ja nie som na toto odborník.
Ale to, čím som sa zaoberal, boli reštitúcie, reštitúcie, keď v rokoch 1945, 1946, 1947, 1948, 1949 aj v roku 1950 niekomu zobrali nejakú tú pôdu, nejakú tú parcelu, niektorú nehnuteľnosť a horko-ťažko po 40 rokoch sa k tomu dostal naspäť. Dostal sa k tomu naspäť tak, že už na liste vlastníctva bola určitá ochrana, že to je nejaká chránená krajinná oblasť alebo ďalšie formy chránených regiónov. Za to človek nemôže, že na jeho parcele za tých 40 rokov niekto vytvoril alebo niekto to vyhlásil za takúto chránenú oblasť. On za to nemôže. Štát spoločnosť obmedzil naozaj vo tomto výkone vlastníckeho práva. On s tým pozemkom nemôže tak voľne nakladať ako iní. Takže neviem, či nie je namieste určitá satisfakcia. Spomeniem Jelku, pod Jelkou v katastri Jelky je pitná voda. Je to zásoba pitnej vody. Tam nemôžu používať hnojivá, nemôžu využívať tú poľnohospodársku pôdu na iné účely, len na striktne stanovené. Prečo tým ľuďom by nemala prináležať za toto určitá náhrada? To nechápem.