Videokanál klubu

Pán minister, veľmi pekne ďakujem. Neočakával som tak ako v prípade aj pána predsedu vlády, že sa z opozície vylosujú niektoré otázky. Ale nepochopili ste ani môj zámer k tej druhej otázke, na ktorú ste sa snažili odpovedať, tak snažím sa vám to sformulovať. Prosím vás pekne, povedzte mi alebo zadefinujte, aká bola efektivita reklamnej kampane, ktorú ste si objednali a ktorú ste si obstarali takým spôsobom, akým ste si ju obstarali, o koľko sa predávajú slovenské ryby zo slovenských rybníkov lepšie, ako tomu bolo predtým. Ďakujem.

Áno, ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľujem si stiahnuť moje pozmeňovacie návrhy k vládnemu zákonu č. 513/2009 Z. z., číslo tlače 722, nakoľko sa tam vyskytli legislatívne nedostatky.

Ďakujem pekne, pán predseda. V mene poslaneckých klubov SDKÚ, KDH, SaS, OĽaNO a MOST - HÍD dávam procedurálny návrh na odloženie bodu č. 29, tlač 717, školského zákona na ďalšie zasadnutie Národnej rady.
Dôvody sú také, že síce ten zákon má účinnosť od roku 2014, ale tie najpálčivejšie problémy, ktoré rieši, to znamená minimálny počet žiakov v triedach, čo bude mať za následok zatvorenie asi 100-150 malých škôl aj, samozrejme, aj finančné dopady, ktoré s tým bude mať štátny rozpočet, vlastne majú účinnosť až od roku 2015. To znamená, s týmto naším návrhom by sme chceli získať ešte priestor na rokovanie s pánom ministrom, aby sme mohli nájsť a hľadať nejaké prijateľné riešenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja veľmi telegraficky a odborne k tomuto návrhu novely zákona. Jednoducho chceme len vylepšiť fungovanie oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu. Tento podnet prišiel z ich prostredia. Tak veľmi rýchlo to prečítam, ten pozmeňujúci návrh, ktorý navrhujeme.
V čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie:
"18. V § 12 ods. 1 znie:
"(1) Krajská organizácia môže byť zrušená s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Krajská organizácia sa zrušuje rozhodnutím orgánu určeného stanovami alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku."."
Nasledujúce body sa potom primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o odstránenie legislatívnej nepresnosti aj nejednotnosti spôsobu, spôsobov zrušenia krajskej organizácie. Hoci navrhovateľ do § 24, ktorý sa týka oblastnej organizácie, doplnil nový odsek 3 o tom, že oblastná organizácia zaniká výmazom z registra po zrušení s likvidáciou alebo bez likvidácie, pri krajskej organizácii už toto doplnenie nevykonal. Súčasné znenie prvej vety odseku 1 budí dojem, akoby krajská organizácia mohla byť zrušená len s likvidáciou.
Z ustanovenia druhej vety odseku 1 vyplýva, že krajská organizácia môže byť zrušená dobrovoľne rozhodnutím orgánu určeného stanovami, alebo ak nastanú skutočnosti, ktoré majú podľa zákona za následok aj jej zrušenie. Medzi takéto skutočnosti zákon zaraďuje vyhlásenie konkurzu alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Ak sú však medzi dôvody zrušenia zaradené tieto dve skutočnosti, mali by tam byť zaradené i ďalšie skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zrušenie krajskej organizácie, obdobne ako je tomu v § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Tieto skutočnosti sú týmto návrhom do druhej vety odseku 1 doplnené, pričom vyhlásenie konkurzu nie je skutočnosťou odôvodňujúcou zrušenie krajskej organizácie.
2. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:
"19. V § 18 odsek 1 znie:
(1) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom oblastnej organizácie, ktorý riadi činnosť organizácie a koná v jej mene. Predstavenstvo zabezpečuje činnosť a fungovanie oblastnej organizácie v období medzi zasadnutiami valného zhromaždenia."
3. V čl. III (pozn. red.: správne má byť "v čl. I") sa za bod 19 vkladajú nové body 20 až 25, ktoré znejú:
"20. V § 18 odsek 5 sa na konci pripája táto veta: "Ak predseda nemôže vykonávať svoju funkciu alebo je odvolaný, do zvolenia nového predsedu vykonáva jeho funkciu podpredseda."
21. V § 18 sa vypúšťa odsek 6.
Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 9.
V bode 22. V § 18 odsek 8 znie:
"Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene oblastnej organizácie a zastupovať jej záujmy predseda. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene oblastnej organizácie, sú viazaní uzneseniami valného zhromaždenia a predstavenstva."
Bod 23. V § 18 sa vypúšťa odsek 9.
Bod 24. Za § 19 sa vkladá nový § 19a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 19a Výkonný riaditeľ
Výkonný riaditeľ je výkonným orgánom oblastnej organizácie.
Výkonného riaditeľa volí a odvoláva valné zhromaždenie na návrh predstavenstva.
Výkonný riaditeľ je oprávnený konať v mene oblastnej organizácie vo veciach určených stanovami, pričom je viazaný uzneseniami valného zhromaždenia a predstavenstva."
25. V § 20 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) V prípade, ak sa člen, predseda alebo podpredseda predstavenstva alebo dozornej rady alebo výkonný riaditeľ oblastnej organizácie vzdá svojej funkcie v priebehu svojho funkčného obdobia, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia valného zhromaždenia nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen, predseda alebo podpredseda predstavenstva alebo dozornej rady alebo výkonný riaditeľ vzdá svojej funkcie na zasadnutí valného zhromaždenia, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak valné zhromaždenie nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty."
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k týmto bodom: Samotný zákon v § 18 odsek 2 predpokladá v oblastných organizáciách kreovanie viacčlenného predstavenstva, v ktorom budú zastúpené záujmy tak obce, ako aj ostatných členov. Vzhľadom k tomu je potrebné, aby v záujme plynulého a bezproblémového fungovania organizácie nebol jej štatutárnym orgánom len jeden človek, ako je to teraz, predseda alebo, ale aj ostatní členovia predstavenstva, že aby to bol kolektívny orgán. Dôležité je i z hľadiska kontrolného, aby mohla byť zabezpečená kontrola, aby celé fungovanie neležalo na pleci jedného človeka. S tým súvisí i oprávnenie konať v mene oblastnej organizácie. Napokon samotná prax ukázala, že vzniknuté oblastné organizácie si konanie v ich mene upravujú tak, že okrem predsedu, prípadne podpredsedu sú v mene organizácie oprávnení konať i ďalší členovia predstavenstva, či už samotne, alebo spoločne. Navrhuje sa túto otázku upraviť analogicky ako v prípade akciovej spoločnosti podľa § 191 Obchodného zákonníka, čo znamená, že oblastné organizácie si budú môcť samy určiť v stanovách, kto z členov predstavenstva je oprávnený konať v ich mene a akým spôsobom. Ak stanovy neurčia inak, v mene oblastnej organizácie bude oprávnený konať jej predseda.
Z hľadiska koncepčného navrhujeme v bode 20 doplniť do ustanovenia § 18 odsek 5 druhú vetu z vypusteného odseku 6.
V bode 21 navrhujeme v § 18 vypustiť odsek 6 vzhľadom k navrhovanej zmene štatutárneho orgánu uvedenej v bode 2.
V bode 23 navrhujeme v § 18 vypustiť odsek 9 a presunúť ho z hľadiska koncepčného do § 19a.
K bodu 24: Na rozdiel od ostatných orgánov oblastnej organizácie (valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada) v zákone absentuje ustanovenie týkajúce sa postavenia jej výkonného riaditeľa. Z hľadiska prehľadnosti a ucelenosti zákona bolo do nového § 19a prevzaté ustanovenie § 18 odsek 9, týkajúce sa oprávnenia výkonného riaditeľa konať v mene oblastnej organizácie.
Odôvodnenie k bodu 25: V zákone úplne absentuje úprava možnosti skončenia funkcie členov predstavenstva dozornej rady a výkonného riaditeľa inak ako uplynutím štvorročného funkčného obdobia. Pretože aplikačná prax priniesla i prípady, keď člen voleného orgánu oblastnej organizácie chcel z vlastnej vôle ukončiť svoju funkciu v tomto orgáne, je potrebné tieto prípady zániku funkcie jednoznačne upraviť i v texte zákona. Skončenie funkcie je upravené obdobne ako v Obchodnom zákonníku. Dopĺňa sa odsek 2 a pôvodný odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
4. V čl. I sa mení a dopĺňa bod 20 nasledovne:
V § 21 ods. 2 písm. a) sa za slovo "dňom" vkladajú slová "doručenia písomného" a v § 21 ods. 3 prvá veta znie: "Oblastná organizácia vyškrtne člena zo zoznamu členov do 30 dní odo dňa zániku jeho členstva podľa odseku 2."
Odôvodnenie: V § 21 ods. 2 písm. a) ide o legislatívne upresnenie okamihu zániku členstva. Aby oblastná organizácia mohla vykonať vyškrtnutie člena zo zoznamu členov, musí jej byť oznámené, oznámenie o vystúpení doručené z hľadiska právnej istoty v písomnej forme.
Po zániku členstva podľa odseku 2 zákon stanovuje oblastnej organizácii v odseku 3 povinnosť vyškrtnúť člena zo zoznamu členov v lehote 30 dní od rozhodnutia valného zhromaždenia o vylúčení člena. Túto povinnosť vyškrtnutia už však nestanovuje v prípadoch zániku členstva podľa odseku 2 písm. a) a b). Ak po zániku členstva má dôjsť ešte k úkonu - vyškrtnutiu člena zo zoznamu členov - malo by sa to tak logicky stať vo všetkých prípadoch zániku členstva.
5. V čl. I bod 22 znie:
"§ 24 vrátane nadpisu znie:
"Vznik, zrušenie a zánik oblastnej organizácie
(1) Na vznik, zrušenie a zánik oblastnej organizácie sa primerane vzťahujú § 10 a 12.
(2) Pri registrácii oblastnej organizácie sa vyžaduje doklad o počte prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na území zakladajúcich obcí, za ktoré bola vybratá daň za ubytovanie za rok, ktorý predchádza roku, v ktorom je oblastná organizácia registrovaná."."
Bod 23 sa vypúšťa a nasledujúce body sa potom primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o legislatívne upresnenie v súvislosti s tým, že zániku oblastnej organizácie predchádza jej zrušenie. Pretože odsek 1 odkazuje na primerané použitie § 10 a 12, je navrhované doplnenie odseku 3 (bodom 23) nadbytočné a duplicitné. Takisto je nadbytočné ustanovenie odseku 4. Z tohto dôvodu navrhujeme odseky 3 a 4 vypustiť.
6. V čl. I bode 24 v nadpise pod § 24a sa slovo "zánik" nahrádza slovom "zrušenie".
Ide o legislatívno-technické spresnenie.
7. V čl. I sa dopĺňa bod 25 nasledovne: V § 26 odsek 1 písm. f) sa na konci pripájajú slová: "a spôsobu konania v mene organizácie cestovného ruchu".
Odôvodnenie: Z hľadiska transparentnosti a informovanosti je potrebné, aby v registri bol uvedený i spôsob, akým člen, resp. členovia štatutárneho orgánu konajú v mene organizácie cestovného ruchu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za, vám za pozornosť. Odovzdávam toto spravodajcovi a dúfam, že tento legislatívno-technický návrh podporíte.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcel podporiť pána poslanca Érseka a tento náš návrh, pozmeňujúci návrh. Tiež chcem pripomenúť, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý vznikol ešte počas predchádzajúcej vlády, túto, tento, toto právo zaručuje pre národnostné menšiny. A chcel by som pripomenúť, že pán premiér pri utváraní vlády prehlásil, že zachová status quo ohľadom teda práv národnostných menšín, čo nikdy sme nepovažovali za nejaký ambiciózny cieľ, ale aspoň za nejakú záruku. Ja si myslím, že absolútne právom patrí do tohto status quo to, aby sa prijaté zákony aj mohli vykonávať, preto my ponúkame teda riešenie aj formou tohto pozmeňovacieho návrhu, aby dráhy teda vedeli urobiť v zmysle zákona tento, túto malú investíciu. Tiež chcem zopakovať, hovoríme, pán minister, o 16-tisíc eurách, ktoré - ako Árpi povedal -, je to malá vec pre vládu, ale pre státisíce ľudí je to veľmi dôležité gesto, pre tých ľudí, ktorí možno niektorí aj v týchto voľbách podporili vašich kandidátov, preto ja vás žiadam, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel veľmi krátko podporiť môjho kolegu. Ja sa pamätám na to, keď sme prijali, alebo sme hlasovali o zákone, alebo prerokovávali zákon o používaní jazykov národnostných menšín, nebolo to jednoduché, ale nakoniec sa nám to podarilo. A jednoducho tam je to právo, je tam možnosť, že tie obce, kde je 20 % príslušníkov národnostných menšín, môžu označiť železničné stanice aj v jazyku národnostných menšín. Samozrejme, potom jak Železnice Slovenskej republiky nevyhoveli konkrétnej žiadosti 50 obcí na označenie ich železničných staníc v jazyku národnostných menšín preto, lebo to nie je taxatívne uvedené v zákone o dráhach Slovenskej republiky, tak sme najprv predložili návrh zákona, ktorý neprešiel v tomto parlamente, a teraz prichádzame s týmto pozmeňujúcim návrhom. Ja by som dodal k tomuto, že nestojí to veľa, stojí to 16-tisíc, približne 16-tisíc eur, a dúfam, že pán minister sa neurazí, alebo zoberie to tak s nadhľadom, jak to myslím, že hodnota topánok pánov ministrov v tejto vláde by pokryla vlastne tento celý problém. Takže nestojí nás to veľa a pre národnostné menšiny zase znamená to veľa. A ja si myslím, že od príslušníkov väčšinového národa je to len vyspelé gesto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, Národná rada, dovoľte mi predniesť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. Jedná sa o jednu veľmi malú vec, a to je označenie železničných staníc v jazyku národnostných menšín, čiže o zosúladenie zákonných noriem, ktoré vychádzajú z Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, ktorý má na starosti práve tieto železničné tabule, a zákona o používaní jazyku národnostných menšín. Minule sme predniesli zákon, ktorý sa nepodarilo presadiť v Národnej rade, boli by sme radi, keby toto pozitívne gesto bolo v tomto smere, a preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podávame tento pozmeňovací návrh:
1. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
"V § 30 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"f) na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej len "úrad") v určenej lehote označiť prevádzkované stanice v jazyku národnostných menšín."."
Doterajšie písmená f) až l) sa označujú ako písmená g) až m).
Doterajšie body 20 až 43 sa označujú ako body 21 až 44.
Odôvodnenie: Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa železničnej dráhy označovať prevádzkované železničné stanice v jazyku národnostných menšín, a to na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy. Povinnosť sa týka vykonania rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, ktoré je úrad povinný vydať pre obce ustanovené na základe zákona č. 184/1990 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. V navrhovanom prípade nejde o zmenu názvu prevádzkovaných železničných staníc, ale o doplnkové označenie názvu obce v jazyku národnostnej menšiny. Prevádzkovateľ železničnej dráhy je povinný označiť prevádzkované stanice v jazyku národnostnej menšiny v lehote, ktorú určí Úrad pre reguláciu železničnej dopravy v rozhodnutí.
2. V čl. I bod 31 znie:
"V § 101 písmená a) a b) znejú:
a) ministerstvo,
b) úrad a."
Odôvodnenie: Legislatívno-technická zmena.
3. V čl. I sa za bod 31 vkladajú dva nové body 32 a 33, ktoré znejú:
"32. V § 103 ods. 3 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:
"g) rozhoduje o umiestnení označenia staníc v jazyku národnostnej menšiny v obciach podľa osobitného predpisu."."
Doterajšie písmená g) až v) sa označujú ako písmená h) až x).
Poznámky pod čiarou k odkazom 31aa) a 31ab) znejú:
"31aa) § 4 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.
31ab) § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z."
33. V § 103 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Úrad v rozhodnutí podľa § 103 ods. 3 písm. g) určí prevádzkovateľovi dráhy lehotu pre splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 písm. f), ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace. Označenie stanice v jazyku národnostnej menšiny musí zodpovedať označeniu obce ustanovenému osobitným predpisom, na území ktorej sa stanica nachádza. Náklady označenia stanice v jazyku národnostnej menšiny sa uhrádzajú v rozpočtovej kapitole úradu."
Doterajšie body 32 až 44 sa označujú ako body 34 až 46.
Odôvodnenie: Úrad pre reguláciu železničnej dopravy so zákona rozhoduje o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, pričom je povinný tak urobiť vo všetkých obciach, v ktorých sa v zmysle zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov používa jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku a nachádza sa v nich železničná stanica. Navrhovaná zmena sa týka celkovo asi 144 obcí.
Navrhovaná úprava je okrem iného aj v súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín, ako aj s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, v zmysle ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť a podporiť používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov v regionálnych alebo menšinových jazykoch.
Vlastný jazyk je základom, základným znakom identity každej národnostnej menšiny. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska ochrany kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín.
Úrad pre reguláciu železničnej dopravy je povinný v rozhodnutí o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny určiť prevádzkovateľovi dráhy lehotu na označenie prevádzkovaných železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako tri mesiace. Označenie prevádzkovaných železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny musí zodpovedať označeniam obcí, ktorých zoznam je na základe § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov ustanovený nariadením vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 534/2011 Z. z.
Všetky náklady súvisiace s umiestnením označenia sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly Úradu pre reguláciu železničnej dopravy.
4. V čl. I bod 36 znie:
"36. Za § 112 sa vkladá § 112a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"112a Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2014.
(1) Preukazy na vedenie dráhového vozidla vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona strácajú platnosť uplynutím doby desať rokov odo dňa ich vydania. Preukazy na vedenie dráhového vozidla vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktoré platia viac ako desať rokov, strácajú platnosť 31. decembra 2014.
(2) Úrad je povinný vydať rozhodnutia podľa § 103 ods. 3 písm. g) do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona."."
Odôvodnenie: Ide jednak o legislatívno-technickú úpravu pôvodne navrhovaného ustanovenia a zároveň sa dopĺňa lehota, v ktorej je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy povinný vydať rozhodnutie o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, a to najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona.
Skončil som.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, musím povedať, že cením si vaše vystúpenie, i keď bolo veľmi emotívne, ale musím povedať, že máte veľa ratia a veľa pravdy v tom, čo ste povedali. Je treba povedať možnože aj inými slovami. Štandardná politická strana SMER sľubovala občanom istoty. Predchádzajúce vlády, ktoré postavili Slovensko na cestu rastu, tie istoty nesľúbili, ale nemali kolektívne zmluvy vyššieho stupňa rozšírené pre každého v odvetví. Mali flexibilnejší Zákonník práce a mali menej ľudí na úradoch práce. Táto vláda chce podporovať aj extrémizmus takým spôsobom, že aj tých ľudí, ktorí ešte dnes nájdu prácu, týmto spôsobom zbaví ich práce. Preto je tento návrh zákona zlý. A preto sa nesmierne čudujem, že práve poslanci SMER-u nechcú podporiť v tomto prípade, alebo prijať argumentáciu pána prezidenta, aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa neplatila pre každého. Toto je zvrátené.
Ďakujem pekne.

Ja by som ešte cteným kolegom pripomenul jednu zásadnú vec, ktorú stále hovorím, že treba si uvedomiť, že skutočne nové pracovné miesta, ktoré sú aj dlhodobo udržateľné, nevytvára ani štát a, žiaľbohu a pri všetkej úcte, ani odborári, a preto jednoducho jedine súkromný sektor môže vytvoriť tieto nové pracovné miesta. My stále hovoríme o zlepšovaní podnikateľského prostredia. Myslím si, že každá strana alebo skoro každá strana to má v programe, ale v skutočnosti niekedy sa strašne robia veci, ktoré sú práve proti zlepšovaniu podnikateľského prostredia, a o kvalite podnikateľského prostredia svedčí aj to, akú má pracovnú legislatívu. To znamená, že kritérium samotnej kvality podnikateľského prostredia je legislatíva. Takže, žiaľbohu, toto jednoducho ako je vedené, tak je to zhoršovanie podnikateľského prostredia, ktoré skutočne potrebujeme.

Ďakujem. Ľudo, som veľmi rád, že si vystúpil k tomuto návrhu zákona a trošku si osviežil pamäť. Ja si tiež dobre pamätám obdobie druhej Dzurindovej vlády ako ty, keď boli nepokoje na východe Slovenska preto, lebo sa začali robiť reformy v sociálnej oblasti. V dávkach pre nezamestnaných, pre neprispôsobivých, ale Ficova vláda po nástupe po nás všetky tieto opatrenia zmiernila, zmodifikovala a výsledkom toho je extrémizmus dnes, ktorý tu máme. A práve preto nie je možné povedať, že extrémizmus je výsledkom alebo prehrou pravice. Je prehrou tých, ktorí včas nepochopili, že je treba reagovať na problémy, ktoré ťažia ľudí.
Ja žijem na Gemeri. Je tam dosť vysoká nezamestnanosť do dnešného dňa. Viem, aká je situácia, a preto viem, že skutočná prehra je tých, ktorí zatvárali oči nad tým, aké sú skutočné problémy, a nepokračovali v tej práci, ktorá bola nastolená v tom čase, a preto je treba osviežiť pamäť.
Ďakujem ti.