Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, správne ste spomenuli rok '98, asi ste povedali, že treba hľadať prapôvod problému, ako sa začalo pristupovať k tomuto sektoru v roku '98, a odmietate na tom participáciu SMER-u, lebo nebola, pričom kritizujete mňa, že v roku 2006 alebo 2002 ako člen SMK, kde už dnes nie som, som čo urobil.
Tak dovoľte, aby som pripomenul, že nemôžete sa vyzliecť zo zodpovednosti SMER-u za daný stav. V roku '98 SDĽ bola vládnou stranou a Robert Fico bol podpredsedom strany SDĽ, ale sedeli takisto v parlamente ľudia ako Petrák, Richter, Faič a ďalší. To znamená, že pol SMER-u sa dá vymenovať, ktorí sú za to zodpovední. Rok 2000, popliesť, že kto kedy nastúpil, či v 2002., alebo 2006., pán kolega, 2006. rok by ste si asi mali pamätať, to je ten rok, keď ste sa vzdali ako štátny tajomník, ktorý vám dneska aj noviny pripomenuli, takže ja by som - byť na vašom mieste - ten rok 2006 by som si veľmi pamätal.
A podpora ničoho. Pán kolega, nebola to vláda SMER-u, ktorá zaviedla, že dáva podporu na nevyrobené mlieko? Koľko peňazí odišlo na nevyrobené mlieko? Môžme to kvantifikovať podľa jednotlivých podnikov. Podpora na plochu bola zaviazaná a stiahnutá k tomu, že tie pozemky musia byť v poriadku, vďaka tomu sa na Slovensko, na Slovensku vrátilo do Poľnohospodárskeho pôdneho fondu viac ako 160-tisíc hektárov pôdy, ktoré bolo zarastené predtým. Vďaka tomu. Vďaka ničomu inému a môžme sa pozrieť, že čo je podpora ničoho, či vyplácanie peňazí na mlieko, ktoré sa nikdy nevyprodukovalo vďaka tomu systému, ktorý ste zaviedli v roku 2009.

Pán kolega Galko, ďakujem ti pekne za reakciu, ale musím povedať, že presne tak, ako vidíš ty, vidím aj ja, že žiadna správa o výsledkoch a postupe rokovania tejto vlády s Európskou úniou ohľadne, Európskou komisiou ohľadne zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky a vyrovnané výsledky do tejto Národnej rady do pléna nebudú predložené, pretože potom by sa odhalila pravda v plnej svojej nahote a to táto vláda a jej odborníci nechcú. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, máme tu zhodnotenie stavu poľnohospodárstva, potravinárstva za rok 2012.
Dovoľte, aby som sa preto vyjadril k tomuto materiálu a gro môjho vystúpenia zameral práve k obdobiu roku 2012.
Musím povedať, že táto správa je presne tak ako po minulé roky spravená tak, že sa v tom vyzná len skutočne odborník. Pretože je treba vedieť čítať nielen to, čo je napísané, ale je treba vedieť čítať aj to, čo je medzi riadkami. A to, čo medzi riadkami, aj to, čo medzi riadkami napísané nie je. Ale keďže opakovane som dával návrh v Národnej rade, aby pán minister doniesol aj stav, ako dokončil rokovania o zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorý bude mať vplyv a má vplyv aj vo vzťahu k týmto údajom, ktoré vychádzajú z tohto materiálu, tak mi nedá, aby som sa k tomu tiež nevyjadril.
Takže najskôr, skrátim, k tomuto materiálu. Pán minister aj úvodom prehlásil, že rástli stavy kráv na Slovensku v zmysle tých výsledkov, ktoré sú prezentované týmto materiálom. Toto isté pán minister povedal aj v deň, keď pán premiér bol na kontrole minulý rok na ministerstvo pôdohospodárstva.
V tomto materiáli sa dočítame, že stavy kráv v minulom roku porástli podľa materiálu na 202 600. Je to otázka zaokrúhlenia, ja som to zaokrúhlil na 202 700. Tento stav, prosím pekne, bol v septembri minulého roku. Dovoľte, aby som vám ukázal jeden taký malý graf, aby aj pán minister videl. (Prezentácia grafu.)
Dámy a páni, tento malý graf ukazuje, že to je maximálny stav kráv na Slovensku v septembri minulého roku. Len upozorňujem, že pán minister nastúpil v apríli minulého roku ako minister pôdohospodárstva. To, že ten systém bol nastavený tak, že stavy kráv stúpali a stúpali do septembra, je výsledkom len toho, že každé rozhodnutie má nejaký čas nábehu a nejaký čas výbehu. To znamená, že pán minister nastúpil na rezort, keď opatrenia, ktoré prijalo predchádzajúce vedenie, mal nábeh rastu živočíšnej výroby a rastu kráv ako základného stáda na Slovensku, ako to, čo má produkovať, to rástlo do roku, do septembra 2002. Od septembra 2002 to začalo enormne klesať do konca, do konca roku, klesá to aj v tomto roku. Prosím, tieto údaje sú z centrálnej evidencie zvierat, to znamená, že je možné si verifikovať údaje v tejto tabuľke, ktorá je tu, v tejto chvíli uvádzam. Keď sa pozrieme na stav takmer rok po tom, čo pán minister nastúpil, teda ja tu mám urobené stav do februára. Zobral som si neskorší, lebo ja som si to vyhodnocoval za každý rok do apríla, tak som zobral náhodou pozdejší. Ale mám tu stav za február. Vo februári bolo 197 400 kusov kráv a v apríli, keď pán minister nastúpil, bolo 199 000. To znamená, že za jeden rok pôsobenia pána ministra stavy kráv nieže stúpli zo 199 000 na 202 000, ale klesli na 197 000. Pán minister, preto tento materiál, ktorý nám predkladáte, neodzrkadľuje skutočný stav poľnohospodárstva, aký je. A je treba povedať a vysvetliť, prečo sa to vlastne stalo. Tak ja to pokúsim vysvetliť.
Kým predchádzajúce vedenie hovorilo, že stavy kráv a živočíšna výroba a zaťaženosť je treba aj na pozemky, ktoré produkujú objemové krmivá, ľudovo povedané, silážnu kukuricu aj pre bioplynové stanice, aby najskôr nechali vykŕmiť zvieratá a potom exkrementy spracovali druhotne v bioplynových staniciach. Od nástupu pána ministra okamžite prišla terminológia, že bioplynové stanice majú výnimku. To, že bioplynové stanice dostali túto výnimku, svedčia aj dokumenty, ktoré prijal pán minister, ja ich tu nechcem menovať, či už je to metodický pokyn alebo zmena nariadenia vlády, ktorá to ustanovuje, čiže bioplynové stanice dostali výnimku. Nech sa páči. Jednoduché opatrenie, ale je možné odmerať, o koľko klesli stavy kráv. Pokles stavov kráv znamená pokles stavov zamestnanosti v pôdohospodárskom sektore.
Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril, aj v minulom roku sme mali problém so suchom. Po nástupe pán minister veľmi angažovane - a vysoko som kvitoval -, že sa snaží riešiť problém sucha medzi poľnohospodármi. Ak si spomenieme, čo v tomto materiáli ale nie je napísané, tak vláda 20. augusta zasadala na svojom výjazdovom zasadnutí a riešila problematiku sucha a poľnohospodárstva. Prijala rad opatrení na to, aby pomohli poľnohospodárom. Medzi nimi aj systém, aby poľnohospodári dostali pôžičku. Až 41 firiem sa vedelo zapojiť do tejto schémy, ktorú ministerstvo navrhlo. Systém červenej nafty tiež bol navrhnutý s tým, že sa to bude riešiť veľmi rýchlo, a aby sme pomohli poľnohospodárom. Viete, aká bola tá rýchlosť? Farmári dostali peniaze tento týždeň, niektorí najskôr minulý, koncom minulého týždňa. Podotýkam, 20. augusta 2012 vláda prijala opatrenie, že veľmi rýchlo treba pomôcť farmárom. Oni museli založiť úrodu roku 2012, museli ju pozbierať, museli ju predať a potom im vláda dala to, čo sľúbila rok pred tým. Nehovoriac o tom, že skoro všetky opatrenia, ktoré vláda prijala na zmiernenie sucha za rok 2012, boli podmienené, že nemôžu sa toho zúčastniť podniky, ktoré sú v problémoch.
Kolegyne a kolegovia, komu je treba pomôcť? Ten, ktorý nemá problémy, nemal sucho alebo tomu, kto mal problémy a mal sucho? Podľa mňa tomu, kto mal problémy a mal sucho. Pán minister pomohol tým, ktorí možnože ani sucho nemali, ani stratu, ani stratu nemali, tí dostali najviac. O tom svedčí aj skutočnosť, že z červenej nafty najviac dostala skupina dánskych podnikateľov na Slovensku. Opakujem, najviac z peňazí zo slovenského štátneho rozpočtu vyčlenené na červenú naftu dostali podnikatelia z Dánska, ktorí podnikajú v pôdohospodárstve na Slovensku.
Práve pokiaľ pozrieme na tieto údaje z tohto hľadiska, tak musím povedať, že rok 2012 a nástup tejto vlády je nesmiernym zlým krokom pre poľnohospodárov. Ale vzhľadom k tomu, že tento materiál pojednáva aj o tom, že čo čaká a čo neminie poľnohospodárov v odporúčaniach, tak dovoľte, aby som vystúpil a najskôr zopakoval slová pána ministra a začal svoje vystúpenie tým, čo pán minister..., sekundu (krátka pauza), to, čo povedal pán minister na 11. schôdzi Národnej rady 13. deň, t. j. 17. decembra 2012 o 14.57 hod., citujem:
"Viete, kedy sa stanovili podmienky a uzavreli, ešte raz opakujem, uzavreli podmienky na priamu platbu pre programovacie obdobie 2014 - 2020? Viete, kedy to bolo? 12. októbra 2011. Kto bol vtedy vo vláde? Nebola náhodou pani Radičová predsedkyňa vlády? Neboli ste to vy vo vláde? Nebola to pravicová vláda? Odvtedy je téma prvého piliera uzatvorená."
Opakujem, to sú slová pána ministra zo 17. decembra minulého roku. Dámy a páni, keby toto platilo, tak dnes z prvého piliera farmári Slovenskej republiky pre budúce obdobie majú o 75 mil. eur viac. Pán minister a vláda Roberta Fica dokázala vyrokovať pre farmárov v prvom pilieri mínus 75 oproti tomu, čo sami kritizovali. Pán minister, môžte krútiť hlavou, koľko len chcete, pravda je.
A teraz dovoľte, možnože ostatní, ktorí nie ste tak zainteresovaní v poľnohospodárstve, aby ste pochopili, kde je základná pointa a prečo je táto škoda ešte väčšia. Prístupový proces tu bol omieľaný niekoľkokrát nielen v tomto volebnom období, ale aj predtým. Tak k prístupovému procesu je treba povedať toľko. Prístupový proces a rokovania o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa skončilo 12. decembra 2002, bolo to rokovanie v Kodani. Ja som nastúpil ako minister 22. októbra 2002. Takže gro rokovania o tom, že slovenské poľnohospodárstvo, aké bude mať podmienky, viedol môj predchodca, ktorý bol, ktorý..., sedeli mnohí z vás spolu v tej istej strane - SDĽ, pán minister Koncoš. Prístupový proces sme ale vyrokovali a ukončili týmto plánom. Je to veľmi jednoduchý graf. (Prezentácia grafu.) Tento graf hovoril o tom, že Slovenská republika dostane 85 mil. eur v roku 2004 na priame platby, teda na prvý pilier, to je 25 % a postupne to bude rásť až do roku 2013. Potom sme mali dostávať stále tú istú platbu, preto mnohí si mýlili, že čo je 100 %. Európska únia stále myslela, že tých 100 %, keď dosiahneme v roku 2013, už zastane zachovaná.
Pán minister Jahnátek dokázal týchto 100 % ešte ponížiť o 75 mil. eur plus degresia alebo akokoľvek nazveme, ale je to ďalšie poníženie, ktoré je v prvom pilieri. Ale keď od toho odhliadnem, tak čísla, ktoré boli vo výnose z 12. októbra 2011 a ktoré sú tam dnes, vykazujú 75-miliónový rozdiel mínus v neprospech slovenských farmárov, cez dve miliardy korún! Táto vláda rokovala s Európskou úniou tak, že naši farmári dostanú menej v prvom pilieri. Je to výsledok toho, že tento stav tu bol. Ešte k tomuto grafu sa dovolím vrátiť. (Odloženie grafu.)
A teraz dovoľte, aby som povedal, že tá škoda, ktorú táto vláda urobila pre slovenské poľnohospodárstvo a pre budúce obdobie a vidiek Slovenska, sa dá vyčísliť veľmi jednoducho. Pán minister, sú to čísla, ktoré ste uvádzali farmárom na výjazdových stretnutiach minulý mesiac, kde ste sa s nimi stretávali vy aj váš štátny tajomník, kde ste ich informovali, že za obdobie 2007 - 2013 dostali celkovú podporu 4 973 mil. eur. To bola celková podpora, ktorá išla do tohto sektoru za obdobie 2007 - 2013. Jednoduchou matematikou, keď napočítame ten rozdiel, ktorý tu vzniká tým doplatením, je 842 mil. eur. Farmári pre obdobie 2004..., 2014 - 2020, mali dostať 5,8 mld. eur. 5,8 mld. eur! Namiesto toho dostanú 5,3 mld. eur. Ten rozdiel, tých 500 mil. eur je výsledok zlého rokovania tejto vlády. Nech sa vám to počúva veľmi ťažko, ale je pravdou, že výsledok oproti tomu, čo bolo dorokované v roku 2002 a ako mali dostať farmári peniaze v roku 2014 - 2020, je tam pokles 500 mil. eur. Je evidentné, keď pán minister hovorí, že dostanú farmári naši viac v rokoch 2014 - 2020, ako dostali v rokoch 2007 - 2013. Tento graf (prezentácia grafu), dámy a páni, jasne ukazuje, prečo tomu tak je. A nepotrebuje vysokú školu s matematikou, aby pochopil, že vtedy, keď sme nabiehali na ten systém Európskej únie, bol menší ako ten, keď už máme byť plnohodnotní. Ale ten, tú, ten plnohodnotný stav ešte dokázali zhoršiť tým, že znížili rozpočet. To znamená, že naši farmári výsledkom rokovania odborníkov dosiahli mínus 500 mil. eur.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, k tej časti plánov pána ministra, ktoré sa týkajú budúceho obdobia. Pre budúce obdobie je nesmierne škodlivé, keď pán minister nepovie úplnú pravdu a jeho ľudia tiež. Z jeho dokumentov, ktoré prezentoval, je zrejmé, že podporu na kráv bez trhovej produkcie mlieka pre rok 2014 počíta len na úrovni kvótovaného množstva 28 080 kusov. Súčasný počet stád kráv je cez 54-tisíc. Bolo by fakt korektné, keby sme povedali farmárom, že len každá druhá krava dostane podporu, pretože takto to je napísané v dokumentoch pána ministra. Ale pokiaľ sa pozriem na..., pre ďalšie obdobie, tak vidíme, že je tam nábeh, od roku 2015 môžu dostať viac. Ale je treba tiež povedať, že zmenou, ktorú pán minister a jeho odborníci avizujú, poklesne práve podpora v znevýhodnených oblastiach. Ktoré sú to tie znevýhodnené oblasti? Znevýhodnené oblasti, prosím, sú tie, ktoré majú vyššiu nadmorskú výšku alebo majú špecifické znevýhodnenie. Ako príklad dovolím si vám uviesť horskú oblasť, číslo kategórie H1. To sú tie najvyššie položené položky, pozemky s najvyššou stráňou, tie v predchádzajúcom období dostali podporu 120 euro. Po návrhu pána ministra ich dostanú 79. Pán minister svojim vlastným rodákom, lebo ja sa nepovažujem za Slováka, ale Slováci odo mňa dostali 120 euro za jeden hektár a od pána ministra len 79 po novom. Čachrovať s číslami sa dá, ale farmár to veľmi jednoducho zistí vtedy, keď dostane platbu. Je možné povedať, že dostanete viac, ale keď dôjde vám účet a na tom je menej, tak to farmár spočíta. Pán minister vo svojom vystúpení a úvode povedal, že priame platby, a to chápem tak, ako boli nastavené v roku 2004, pretože od tej doby sa nemenili, dali finančnú stabilitu tomuto sektoru a tomuto sektoru dali druhý rámec a to, že boli verejne prístupné pre komerčné banky na poskytovanie úverov. Pán minister má záujem zmeniť tento systém a znížiť priamu platbu.
Viac ako s týmto zámerom by som aj súhlasil, ale tak ako ho prezentovali, neviem si predstaviť, ako budú posudzovať žiadosti v zmysle zákona o správnom konaní. A to je pre mňa obrovská otázka, pretože posudzovanie žiadostí v zmysle zákona o správnom konaní - z dotácií urobili dotácie nárokovateľné. Do roku 2003 dotácie nárokovateľné neboli. Je pre mňa otázka, či dotácie pre budúce obdobie nárokovateľné budú. Je pre mňa otázkou, kedy Národná rada uvidí nový zákon o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorá zmení systém vyplácania podpôr v súlade s novou smernicou a s novými podmienkami spoločnej poľnohospodárskej politiky, či v ňom zostane zachované právne nárokovateľnosť platieb a prisúdenie farmárom, alebo nie, pretože to z doteraz prezentovaných údajov jednoznačne zo strany ministerstva zabezpečené nie je. Preto by som bol nesmierne rád, keby pán minister vo svojom, vo svojej záverečnej reči, tak ako zvykol, vystúpil a odpovedal na konkrétne otázky, ktoré sa týkajú týchto farmárov. Pokiaľ sa pozrieme na slovenskú oblasť potravinárstva, taktiež si kladiem otázku. Opatrenia prijaté touto vládou ako pomôžu slovenským potravinárom, keď slovenské, Slovenská republika z veľkej miery produkuje základnú surovinu? Predtým, než by ktokoľvek povedal, že to je výsledkom predchádzajúceho obdobia, tak dovoľte, aby som povedal jeden príklad.
V roku 2004, 2005, keď sme vstúpili do Európskej únie a prvýkrát sme dali možnosť potravinárom sa uchádzať o európske projekty, tak súčasť týchto projektov a výziev bola podmienka, že potravinársky podnik musí nakúpiť 50 % suroviny od farmára. Je evidentné, že mäsový priemysel nevie ísť do Dánska a kúpiť svine od farmárov, ale kúpi ich od bitúnku. To už nie je farmár. To znamená, že nepriamo sme nútili farmárov, spracovateľov, aby udržiavali a zachovávali úroveň slovenského, slovenskej prvovýroby tak, aby od nich niečo kúpili. Nástupom prvej Ficovej vlády v roku 2008-9 pri poskytovaní ďalších prostriedkov na modernizáciu potravinárskych firiem, tieto podmienky boli vypustené. Výsledkom je, že dneska pomaly nemáme bitúnok na území Slovenskej republiky. Takže keď chceme dosiahnuť pozitívny výsledok, tak musíme vedieť v tomto dokumente čítať aj medzi riadkami a mali by sme naozaj jeden druhému povedať, ako sa veci majú, a nielen poukazovať na to, že ty si urobil chybu. Tak ako ja som za 10 rokov v tejto Národnej rade si vypočul, čo všetko sa urobilo, aké chyby sa urobili pri prístupovom procese, tak dnes, bohužiaľ, v neprospech poľnohospodárov musím povedať, že aj vládni poslanci si museli vypočuť kritiku, že prístupový proces, to, čo nám garantoval, súčasná vláda ešte zhoršila. O 500 mil. eur. 500 mil. eur je nesmierne veľká čiastka, aby sme prešli cez neho, aby sme nepovedali ani jedno slovo. Prečo je to zlé?
Predtým, než pán minister povie, že ale klesol rozpočet Európskej únie ako celok, ale Slovenská republika mohla povedať, že nech sa to dotkne iných oblastí, a nie pôdohospodárstva. Bolo by to nesmierne výhodné pre Slovenskú republiku ako takú, pretože znížiť peniaze v kapitole pôdohospodárstva, ktorá čerpá na 99,5 % peňazí z Európskej únie, znamená, že akýkoľvek každý, každé zníženie o jedno euro je zníženie, ktoré Slovenská republika nebude čerpať. V inej časti Slovenská republika európske fondy nevyčerpá, sotva na 50 %. Znížiť peniaze v absolútnej hodnote práve v tých častiach by znamenalo, že Slovenská republika zníži len stratu, ktorú nevie využiť. My sme sa vzdali efektívnych peňazí, a preto rokovanie o tom, že slovenské poľnohospodárstvo dostane menej, je veľmi zlou a negatívnou správou pre slovenské poľnohospodárstvo ako také, ako celok. Nehovoriac o tom, a dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie tým, čím som začal túto druhú časť, a to, že pán minister a celý rokovací tím za Slovenskú republiku, keď minulý rok tu tvrdili, že sú zlé podmienky vyrokované, 12. októbra 2011, tak za toto ročné obdobie pán minister sa..., dokázal len tieto zlé podmienky ešte zhoršiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. V krátkosti, pomenovali ste, pán kolega, prebytočný majetok štátu. Ale tento prebytočný majetok štátu nikdy nebude slúžiť, keď sa bavíme o Iuvente, možnože to nebude práve Iuventa alebo niečo iné; nikdy tam nebudú vytvorené také možnosti v tej budove, aby sa mohol prevádzkovať taký šport alebo také tréningové stredisko, čo potrebuje mať olympijský výbor. Ak olympijský výbor bude stavať nový štadión, olympijský štadión, pochybujem o tom, že na to bude mať či olympijský výbor, alebo štát finančné prostriedky, z ktorého by to postavil.
A druhá vec, z čoho olympijský výbor zveľadí tento majetok, keď vieme, že v akom je stave? Odkiaľ bude mať finančné prostriedky, bude pýtať aj budovu, aj finančné prostriedky od štátu? Alebo tie peniaze, ktoré získa a mal by vrátiť do športu, napríklad olympijská renta, čo tu neprešlo, pre tých olympionikov, ktorí už niečo pre Slovensko dokázali, z čoho to jednoducho bude financovať? Čiže ak tomu dobre rozumiem, on dostane budovu, potom bude pýtať od štátu peniaze, v týchto priestoroch, sami dobre vieme, že olympijský šport sa nemôže prevádzkovať, lebo neni to na toto postavené, a na druhej strane potom tieto peniaze sa nikdy do olympijského hnutia, pre olympionikov sa tieto peniaze nevrátia. Ak má toľko peňazí olympijský výbor, tak mal vyplatiť alebo má vyplatiť tým športovcom, ktorí sa zásluhami zaslúžili o reklamu Slovenskej republike, by malo dať určitú rentu, napríklad boxer Zachara, ktorý má možno 300 euro dôchodok a vieme, že bol olympijský víťaz.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený navrhovateľ, vážená Národná rada, dovoľte mi povedať pár myšlienok o tom, čo to má znamenať, hospodárenie so štátnym majetkom olympijského výboru. Na čo slúži olympijský výbor, vážení? Olympijský výbor slúži na to, aby zo svojich prostriedkov, ktoré, ktoré čiastočne dostáva od štátu a čiastočne dostáva od sponzora, aby zabezpečil prípravu olympionikov pred olympijskou súťažou, počas olympijskej súťaže a eventuálne ich nejakým spôsobom odmenil za to, že úspešne reprezentovali náš štát. Prečo k tomu je potrebné, aby olympijský výbor narábal so štátnym majetkom? Neviem, neviem, o ktorý štátny majetok sa jedná. Hovoria tu o Iuvente, hovoria tu o ostatných veciach, ktoré si myslím, že do súvisu dať s vrcholovým športom a dostávať objekty, štátne objekty s tým, aby s tým podnikal olympijský výbor, neviem, ktorý štát to má ešte v Európe takto spravené. Sami dobre viete, boli sme v Poľsku podaktorí poslanci z Národnej rady, keď sme otvorili prvé kolo rokovania o tom, či spoločná olympiáda s Poliakmi, jedná sa o zimnú olympiádu, a tam sme videli, ako to spravili Poliaci.
Čo potrebuje olympijský výbor? Olympijský výbor má svoje sídlo, ktoré možno je malé. Možno potrebuje olympijský výbor olympijské múzeum, áno, nech má. Možno potrebuje olympijský výbor nejaké reprezentačné priestory pri prijímaní zahraničných delegácií alebo nejaký priestor na školenie. Dávam na zváženie, existuje, existuje napríklad dom športu, ktorý slúži doteraz športu, neviem, ako je zadlžený, ale asi je a dom športu je tiež ohrozený. Ale tí, ktorí sme trošku starší a pamätáme sa a sme športovci, takéto nejaké centrum existovalo v Bojniciach. Prosím vás pekne, a, samozrejme, hotel FIS na Štrbskom Plese.
Treba povedať jednu vec, jak dopadli Bojnice. Jeden predtým, ako to sprivatizoval, alebo kúpil pán generálny sekretár olympijského výboru, rok predtým sme do toho investovali 20 miliónov korún, potom on to za nejakú čiastku kúpil a už to štát nemá. Čiže mali sme Bojnice.
Hotel FIS. Hotel FIS bol, jak sa to volalo presne, zariadenie ÚV ČSTV. Samozrejme, po rozdelení štátu to dostal šport. Viete, jak, komu slúži hotel FIS? Neexistuje. Štát tu nemá. Jak slúžia skokanské mostíky? Asi možno ten bungee jumping sa dá z toho skákať, ak tam funguje výťah. Tak tam sme sa dopracovali s majetkom štátu, ktorý obhospodaroval aj nejakým spôsobom olympijský výbor.
Preto sa pýtam, jedná sa o budovu Iuventy? Prečo potom štát tuto, keď je nadbytočný majetok, túto Iuventu nepredá, získa z toho určité prostriedky a spoločne s olympijským výborom vystavia na tých pozemkoch, ktoré sú okolo Iuventy, napríklad vystavia jedno olympijské sídlo. Samozrejme, ja nie som proti tomu, aby Slovenský olympijský výbor nemal adekvátne sídlo, ale čo tam chce robiť? Čo tam chce robiť napríklad v týchto priestoroch? Zabezpečovať prípravu olympionikov smerom k olympiáde? Alebo v tom 25-metrovom bazéne chce, aby sa pripravovali plavci, keď olympiáda je o 50-metrovom bazéne? Alebo sa tam budú kúpať zamestnanci olympijského výboru? Nemôžem s týmto súhlasiť, pretože si myslím, že to nevedie dobrou cestou. Pred, olympijský výbor má svoje ciele, má svoje logá, má svoje, má svoje pole pôsobnosti a má, má argumenty v rukách, čím môže získať sponzorov.
Už aj s logom päť kruhov olympiády doteraz získal olympijské, Slovenský olympijský výbor určité finančné prostriedky, ktoré nejakým spôsobom vracia do športu. Ja som za to, aby, aby olympijský výbor podporoval v prvom rade športovcov a nie svoj majetok, ktorý je aj tak štátny.
Dovoľte mi, dovoľte mi povedať jednu vec. Tu čítam župný magazín č. 20/´13. Vo Voderadoch, vo Voderadoch, len 13 kilometrov od Trnavy, by som, by malo vzniknúť Národné olympijské centrum. Slovenský olympijský výbor tu chce s podporou vlády postaviť strelnicu, plavecký bazén a zrekonštruovať kaštieľ a atletický štadión. Toto je také protirečenie, prosím vás pekne, tu je to napísané, že to, o čo ide? Ide o pozemky, alebo ide o kaštieľ, alebo čo? V živote si tam neviem predstaviť atletický štadión, ktorý by mal slúžiť príprave, v živote si tam neviem predstaviť bazén a v živote si tam neviem predstaviť strelnicu, ale je to tu napísané čierne na bielom. Navštívil v rámci nejakých osláv pán Chmelár, ktorý sa o to zaujímal. Toto je tiež, síce patrí to pod župu, ale je to štátny, štátny majetok, ktorý by sa takýmto spôsobom mal zveľadiť?
Pán predkladateľ, v Šamoríne robí súkromný investor najmodernejšie olympijské centrum v strednej alebo v Európe. Nemali by sme sa prikláňať v tom smere, že tam by mohli využívať naši športovci na základe dobrej zmluvy s týmto súkromným investorom a nemáme túto vec vyriešenú? O čo tu ide, o čo tu ide olympijskému výboru? Ja vám poviem, som športovec, nikdy nebudem, nikdy nepôjdem voči športu, ale toto sa mi zdá byť zahmlené. Vy za olympijské logá schovávate, musím povedať, nejakú privatizáciu? Alebo čo pod tým schovávate? Keď olympijský výbor potrebuje múzeum, nech povie presne, čo potrebuje a kde. Keď olympijský výbor, už som povedal, potrebuje školiť? Koho? Potrebuje na to priestory? Nech sa páči, toto treba povedať. Ale to, že olympijský výbor z akých peňazí vystavia olympijské centrum, má na to fond? Potom nech tie peniaze, ktoré má, nech investuje do športu, nech investuje do olympionikov, nech investuje do príprav olympionikov smerom ku kvalifikácii a smerom k úspešnému športu. Toto sa mi zdá byť zahmlené, to jednoducho, jednoducho nevidím, čo je schované pod to; aj vidím, čo je schované, schovaným pod týmto zákonom, ktorý idete rozširovať a idete dať právomoci olympijskému výboru zaobchádzať so štátnym majetkom. Toto bude asi rarita v Európe, u nás je to asi tak.
Ďakujem pekne.

Kolegovia, ďakujem vám za vaše reakcie. Nie sme v konflikte prakticky v ničom. Pán kolega Kvasnička, to je aj dôvod, prečo napríklad my s mojou manželkou nepozeráme spolu športové podujatia, a tak je zachovaná harmónia medzi nami.
No a pán kolega Hlina, no veci sa majú tak, že áno, vyblbnúť sa niekde, vykričať a tak, môže mať terapeutický účinok. Ale v prípade toho javu, o ktorom hovoríme, žiaľ, nejde o terapiu. Naopak, ide o eskaláciu choroby, ktorá, ktorá, v podstate je to neorganická choroba mysle, ktorá postihla tých ľudí a nemá to žiadne liečivé účinky na nich, práve naopak, bohužiaľ.
Ešte raz, ďakujem za reakcie.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, pán minister, ja som pri prvom čítaní prisľúbil, že poviem pár systémových slov, som to dlžný, ale, ale hneď na úvod by som rád povedal, že zdá sa, že v tejto podobe, že ten zákon dostal proste značne vylepšujúcich zmien, a tiež mám, pokiaľ viem, aj moji kolegovia z klubu MOST - HÍD majú tendenciu ten zákon podporiť, lebo zdá sa, že naozaj ide o spoločenskú nutnosť a čosi, čo je, čo si situácia vyžiadala.
Ale ja by som rád povedal, že, že ten stimul, ten podnet na to, aby vôbec bolo potrebné prijímať takúto normu proste, má svoje korene v jave, ktorý by som nazval sociálnou patológiou. To nie je bežný jav a je to ale jav, ktorý súvisí s čímsi úplne iným, ako je podstata tých športových odvetví, ktorých sa týka. Tie športové odvetvia mali tú smolu, a teda konkrétne najviac futbal, ale aj hokej a potenciálne aj ďalšie športové odvetvia majú tú smolu, že sa hodia na to, aby poskytli prostredie na tieto patologické javy. Ony sú jednoducho proste tým, ako sú organizované, tak vytvárajú - a toto chcem, o tomto som chcel hovoriť - ony vytvárajú ilúziu v podstate nejakej zástupnej vojny, proste ako keby sa stretli dva súperiace kmene a tí diváci ako keby boli svedkami v podstate čohosi, čo sa, čo sa v realite, nie v športe, ale v realite, v konkrétnych stretoch národov a kmeňov nazýva vojna. Mimochodom, nemáme tuná šport, ktorý vojnu o teritórium naozaj najviac pripomína, a to je americký futbal alebo ragby, tam sa doslova dva tímy bijú o teritórium, ktoré dobíjajú, a v podstate preto je to spojené s mnohými vášňami, lebo tam máte v priamom prenose do krátkeho časového intervalu komprimované, komprimovanú drámu, ktorá je z dejín známa ako vojna. No je to vojna symbolická, je to vojna symbolická do tej miery, ako je symbolickou vojnou proste počítačová hra. Ale toto je akoby realita spojená s reálnymi emóciami, s reálnou možnosťou identifikovať sa s bojujúcimi stranami až do tej miery, že je to my a oni. A to je, to je to, to je ten prvý znak prostredia, prečo práve toto prostredie proste vytvorilo živnú pôdu na tento typ patologických javov.
Ale to nie je všetko. Tá druhá vec je, že je to zároveň prostredie, ako by som povedal, antickej arény. To je prostredie kolosea, kotla, ktoré sa, ktorý sa zvažuje k nejakému bojisku uprostred a kde je zhromaždených strašne veľa ľudí, ktorí si tam prídu pre nejaký typ emocionálnej satisfakcie. Takže, že v podstate je to taký malý zázrak, že existujú krajiny a existujú štadióny, ktoré, ktoré jednoducho nepritiahnu sociálnu patológiu tohoto druhu, pretože je to koloseum. V podstate to, to bojové divadlo takú patológiu potenciálne má schopnosť pritiahnuť. Nota bene, keď sa jedná o skutočný stret hoci symbolických, viete, keď sa stretnú armády, tak sa jedná o armády národov, a keď sa stretnú reprezentačné tímy, tak sa jedná o akoby, akoby symbol, akoby zástupnú armádu dvoch národov, ktoré sa zrazili v nejakom boji o teritórium, alebo existenciu, alebo čokoľvek. Ja teraz hovorím ako psychológ, ako sociálny psychológ.
No ale keď sa nestretnú dva národné tímy, tak stále sa stretnú tímy, s ktorými je možné na takej, takej pseudokmeňovej úrovni sa identifikovať, ako keby sa jednalo o národnú identitu. Lebo tak Sparťania, Slovanisti, Košičania, Trnaváci, Bratislavčania, to sú také zástupné národnosti. To sú, to sú identity, ktoré prenikajú až do kostnej drene pre niektorých ľudí, takže ten konflikt je, hovorím, ako keby symbolickým stretom, symbolickou vojnou. Toto je ten rozmer, pre ktorý je automaticky takéto prostredie rizikové tým, že môže kedykoľvek ten, ten symbolický, ten symbolický konflikt, ktorý prebieha na ihrisku, proste cez, cez, prekročiť emocionálne bariéry a stať sa fyzickým konfliktom, stať sa fyzickým konfliktom medzi skutočnými skupinami ľudí, ale tentokrát už, tentokrát už nepôjde o loptu, ale pôjde o skutočné násilie. Toto, povedal by som, je tragédia, pretože, pretože na to trpí, trpia vlastne vznešené veci. Šport je v mojich očiach vec, ktorá patrí k tým krajším stránkam ľudskej kultúry, a proste tie športy si to nezaslúžia, aby jednoducho sa stali, stali objektmi sociálnej patológie.
Ale poviem ďalšiu vec. V ľudskej spoločnosti sa pohybuje, proste my, naše intelektuálne schopnosti, naše fyzické schopnosti, ale aj naše, naša, naša morálna výbava a osobnostná výbava sú rozložené podľa Gaussovej krivky. Gaussova krivka, to je krivka tzv. normálneho rozloženia a tá krivka hovorí, že najviac nás je priemerných. A smerom k tým koncom toho kontinua, smerom k tomu podpriemeru aj k tomu nadpriemeru ľudí ubúda. To znamená, že ak je reč o povedzme o inteligenčnom kvociente, no tak najviac ľudí ho má okolo sto, čiže priemerný. Ale tých, ktorí ho majú 140, je už ako šafranu. Nehovoriac o tých, čo, ktorí ho majú 160, ale to platí aj opačným smerom.
No ale to sa týka, bohužiaľ, toto normálne rozloženie sa týka, by som povedal, aj našich morálnych kvalít. Nie takto priamo numericky, ale fakt je ten, že vďaka tomu existuje v spoločnosti aj isté percento ľudí, ktorých, ktorí sú nedostatočne vybavení morálne, ktorí sú sociopati, ktorí sú eventuálne agresívni sociopati so sklonom k násiliu, ktorí jednoducho vyhľadávajú násilie, ktorí potrebujú pre svoje normálne psychické existovanie participovať na niečom násilnom, ktorí si potrebujú, ľudovo povedané, udrieť alebo byť súčasťou nejakého fyzického konfliktu, ktorým nevadí ubližovať iným ľuďom, ktorým nevadí ničiť veci okolo seba. Naopak, ktorí to potrebujú.
Tých ľudí nie je veľa. Ale práve štadióny poskytujú v podstate tomu nie veľkému percentu sociopatov doslova ihrisko. Proste poskytujú priestor, ktorý keď si oni nájdu, tak majú schopnosť sa samoorganizovať, lebo tie fankluby, ktoré sa nakoniec vyzdobia rôznymi insígniami a značkami a podobne a vytvoria si samy o sebe nejakú mytológiu, nejaké urbánne legendy, tak to je, to je prejav, by som povedal, schopnosti ľudských skupín sa združovať okolo nejakej témy a konkrétne, bohužiaľ, v tomto prípade sú to, sú to zoskupenia, ktoré priťahujú sociopatov. Takže to, čo pozorujeme na štadiónoch, nie slovenských len, ale, samozrejme, aj českých, aj nemeckých, aj talianskych, aj juhoamerických, je, bohužiaľ, sociálna patológia, ktorá nadobudla vyjadrenie týmto smerom. Lebo keby sme úplne zakázali proste futbalové stretnutia, hokejové stretnutia a úplne to zregulovali až na kostnú dreň, tak by sme neznížili počet sociopatov v spoločnosti. Ten je daný. Iba by sme obmedzili priestor.
A teda ja, vediac toto o ľudskej spoločnosti, vravím, že je užitočné prijať normu, ktorá to ihrisko, by som povedal, obmedzí a oplotí, nejakým spôsobom odfiltruje alebo prinajmenej zníži pravdepodobnosť, že jednak bude chrániť futbalistu, jednak bude chrániť tých ostatných, ale, ale by som povedal, že zoberie možnosť tejto samoorganizácie násilia, tejto samoorganizácie sociálnej patológie na športoviskách. To je, to je dôvod, pre ktorý si myslím, že tá norma je užitočná. Ak som tomu dobre rozumel, ak som dobre rozumel spravodajcovi aj kolegovi Mihálovi, aj tomu, čo som, priznám sa, že tých pozmeňujúcich návrhov je hrozne veľa, takže, že som nebol celkom schopný sa v nich zorientovať, ale zdá sa, že obavy, ktoré som vyslovil aj ja, aj ďalší, aj kolega Érsek, že ako to postihne organizátorov z malých športov, u ktorých takéto riziko nie je, tak by som povedal, že bolo, bolo našim obavám vyjdené v ústrety a že ten zákon sa značne vylepšil.
Ja mám ešte stále problém, že či toto je norma, v ktorej by sa mal, mal definovať extrémizmus. Ale neviem, či to tam zostalo. Ja si myslím, že to patrí do inej zákonnej normy, a vôbec mám problém so slovom extrémizmus ako takým. Ale to je irelevantné v tejto chvíli.
Chcel by som povedať ešte jednu vec k tomu, čo som povedal predtým, a to je toto, že tak trochu vinu na tom, že sa mohla vytvoriť táto patologická situácia okolo športových podujatí, nesú tak trošičku aj organizátori tých športových podujatí a tie samotné kluby a všetko ostatné okolo toho, tí funkcionári, tí hráči, všetci, lebo jednoducho nepostrehli tú patológiu včas. Boli príliš zhovievaví k tomu, čo sa dialo. Pokojne tolerovali ten najodpornejší rasizmus na futbalových štadiónoch, začalo sa to, alebo na hokejových. Začalo sa to považovať za taký folklór. Nie je to folklór. Je to nebezpečný patologický jav, ktorý prv alebo neskôr vyústi naozaj do násilia. Do násilia, ktoré môže mať omnoho škaredšie podoby ako, ako pár mlátiacich sa holých hláv na futbalovom štadióne.
Nie je to folklór a ja by som preto bol hrozne rád, keby popri tom zákone ešte prišlo k nejakému, nejakej reflexii toho celého a k tomu, že aby aj športové zväzy, športoví funkcionári a aktéri toho športu, hráči samotní pochopili, že patológia, aj verbálna patológia, nie je folklór a nemajú ju tolerovať. Toto by bolo veľmi dobré pre celú spoločnosť, keby to pochopila, že nemáme dočinenia s folklórom. V mnohých, mnohých prípadoch máme dočinenia so zárodkami fašizmu. A nie nejakými skrytými zárodkami. So zárodkami, ktoré sú verejne vytŕčané na obdiv. Nie je to dobrý fenomén. Vravím, že som rád, že sa prinajmenej aspoň v podobe takejto normy spoločnosť a zodpovední ľudia snažia s tým niečo urobiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega Fronc, dovoľ, aby som ti povedal, že ak ma pamäť neklame, tak za prvej Ficovej vlády sa prevádzala budova na tejto, na týchto pozemkoch do majetku univerzity. Takýmto istým podobným spôsobom, bol to nie školský zákon, bol to nejaký iný veterinárny zákon, ktorý sa prevádza a teraz prevádzame k tomu pozemok. Už počas tejto vlády sa prevádzal pozemok Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Nitre na univerzitu v Nitre. Ako keď chcete prevádzať a dali sme a dá sa majetok univerzitám, tak by ste sa mali na to pozrieť, aký majetok a akej univerzite, ale dať ľuďom do rúk ako v Košiciach v tej univerzite, ktorej šéfuje človek, ktorý je zapísaný v listine pre spolupracovníkov ŠTB, ako toto naozaj nepatrí na toto miesto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, možnože vy máte iný slovník, ale my nejdeme na barikády, my ideme kľudným spôsobom protestovať proti tomu, čo ide robiť ministerstvo. Viete, vy ste tu začali hovoriť o nejakých rozdieloch, menšinové a povedzme slovenské školy, školy s vyučovacím jazykom slovenským, málotriedky, ale my hovoríme, že ak zrušíte čo i len jednu málotriedku, tak zrušíte, alebo minimálne ublížite duchu tej danej dediny. Tá daná dedina stratí jeden pevný pilier a bez toho, aby ste zabezpečili napríklad, ako hovoril kolega Érsek, bezpečný odvoz týchto detí povedzme aj do susedných dedín, ak je to tak, ako ste hovorili, že v okruhu pár kilometrov štyri takéto školy, ale aj na severe, nielen na juhu. Zas robíte rozdiely! Ak to nezabezpečíte, tak, samozrejme, to bude ďalšia záťaž pre rodičov týchto detí. Nesúhlasím s vami, hovoríte, že ministerstvo bude brať ohľad na demografický vývoj. Prepáčte, ak ministerstvo týmto zákonom stanoví normatív, ako môže brať ohľad? Poruší zákon? No nehnevajte sa, to ja si myslím, že nemôže ani pán minister, ale ani, ani vy. Takže to, toto je obyčajné sypanie popola, možnože nie na vašu hlavu, ale do oči tých, ktorých sa to týka. Takže nemusí, nemôže ministerstvo porušiť, porušiť normatívy.
Hovorili ste o jazykovej zdatnosti. Prepáčte, ako súvisí povedzme spôsob výučby, metodika výučby slovenského jazyka na školách menšinových so zrušením málotriedok? Miešate si pojmy s dojmami. Práve my hovoríme, že treba zaviesť takú metodiku, aby deti nemali problém dorozumievať sa po slovensky.

Ďakujem. Pán kolega Petrák, musím povedať, že nie je možné súhlasiť s vaším vyjadrením o prísľube pána ministra a generálneho riaditeľa sekcie, sekcie na ministerstve školstva. To sú funkcie, ktoré sa dneska zastávajú, zajtra nemusia. Nemusí tam byť pán minister Čaplovič, môže tam byť niekto iný. Zákon nie je o ľuďoch na ministerstve, zákon je o princípoch a pravidlách. Práve preto nie je možné hovoriť, že čo sa bude diať alebo čo budú zohľadňovať a čo nebudú zohľadňovať. Musí platiť zákon. Tie málotriedky pre nás možnože sú citlivejšie o to viac. Ale keď sa zamyslíte nad tým, ako sa aj strana MOST - HÍD, aj moji kolegovia sme sa zachovali vtedy, keď spoza hraníc hovorili o tom, že dávajú štátne občianstvo a podobne a ako, aký postoj sme zaujali, tak to bolo preto, lebo ja žijem tu a chcem žiť tu. A jedno jediné, čo chcem, aby tento štát vytvoril dané podmienky, aby som tu mohol žiť tak, aby sa mi tu žilo dobre. A keď sme u financovaní tých škôl, tak pán minister by si mal nabrať odvahu, možnože, pán kolega, aj vy a prísť na tie základné školy na východe Slovenska, severovýchode Slovenska, kde len fiktívne berú peniaze za niekoľko sto žiakov, ktorí tam nechodia. A boja sa priznať, boja sa priznať, že tie deti nechodia do tej školy. To sú rómske rodiny, ktoré sa vysťahovali z tejto krajiny, ale sú vedení tam, lebo si berú kvóty na deti. Ja len poukazujem na to, že keď chceme hľadať financovanie, tak nájdeme a keď máme niekde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)