Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja už som v mojom vystúpení asi povedal všetko a kto chcel, tak ten to pochopil, že o čo ide, čo nás trápi. My nechceme na školské autobusy maľovať strany, ktoré vy tu preferujete niektoré. Ale aj vašu by sme tam mohli pomaľovať, keby ste tam mali, lebo mesiac má štyri týždne, takže ešte stále sa tam jedna-dve zmestia. Ale nie je podstata tých autobusov to, aby sme tam využívali túto reklamu. Čo si myslím, že ste hovorili zo srandy. Na druhej strane hovoríte o socializácii a my hovoríme o výuke v materskom jazyku. Preto sa nás to lepšie týka ako väčšinové školy slovenské, lebo ich je viac. Ale aj tie budú postihnuté, postihnuté v tomto smere. Ale na druhej strane nám ide o to, čo pán minister pochopil, že ide o výuku v materinskom jazyku. Toto je dôležitá vec, a preto, keď zavriete tie málotriedky, spojíte, nejakým spôsobom sa rušia, toto nás bude trápiť, lebo zaniknú tie školy. A čo som už povedal, že možno za dva, za tri roky by tam sa tá škola mohla otvoriť, lebo bude tam toľko žiakov, tak už sa v živote neotvorí, pán poslanec. Toto je pre nás dôležitá vec a takto my zvažujeme. Nejde nám o tie školy, kde sú dvaja, traja prihlásení a vieme, že tam nebude náhrada. Áno, tam sme s tým zmierení, ak sa zabezpečí to, že deti sa dostanú bezpečne do školy. To je celé.
Ďakujem.

Pán kolega Hlina, musím povedať, že áno, máte pravdu v tom, že treba sa pozrieť na to, čo je záujem a čo je dobré pre tie deti, ktoré chodia do tých škôl. V prvom rade ja chápem vaše vystúpenie, že ste smerovali k tým málotriedkam. Sám z vlastnej skúsenosti musím, môžem povedať, možnože mnohí kolegovia tu v tomto parlamente už hoc aj vekovo starší asi nezažili, že chodili do málotriedky. Ja áno. V Padarovciach bola jedna až štyri málotriedka. A od 5. ročníka do Rimavskej Soboty. A musím povedať, že bolo to ideálne riešenie preto, pretože tá škola bola blízko. A hlavne málotriedky sú v kategórii jedna až štyri, teda čo najbližšie k tomu prirodzenému prostrediu, kde dieťa chodí. Otázkou školy nie je to, či je málotriedka alebo škola s niekoľko sto žiakmi. Otázka je, aká je kvalitná. Aký je tam učiteľ? A pokiaľ tu máme šetriť peniaze, tak je to veľmi zlé.
Pán minister by sa mal pozrieť radšej na tie školy, kde fiktívne vykazujú žiakov a kde žiaci nechodia. Ak pán minister potrebuje tento zoznam takýchto škôl, tak nech sa na mňa obráti a ja mu ho veľmi rád dám. Pretože tam utekajú obrovské peniaze. A v otázke národnostných škôl je táto otázka o to citlivejšia, že nie je možné stále povedať, že v susednej dedine je škola s vyučovacím jazykom maďarským alebo nejakým iným. To znamená, že je treba zohľadniť aj tieto, tieto špecifiká. A práve preto nie je dobrá cesta ísť cestou rušenia málotriedok.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, to, čo ste povedali v začiatku, že sa to týka päť škôl na zmiešanom území maďarsko-slovenskom, nebude sa to týkať päť škôl. V tomto momente možno áno, ale ja sa vás pýtam, pokiaľ teraz tam zanikne málotriedka, lebo je tam málo detí - a toto je ten, ten je najväčší problém - a za dva roky tam bude viacej detí, ani nikto nebude mať silu otvoriť tú málotriedku. Nikto, čiže preto, na toto veľmi, veľmi mám ťažké srdce, že áno, teraz sa to dá jedným machom zrušiť a povie starosta, že nemá na to peniaze, zruší sa to, ale keby náhodou tam za dva, za tri roky, čo oni vedia, koľko je detí v škôlkach, teraz že sa zvýši ten počet, nebude sila, nebude sila, aby sa tá škola otvorila a nebude aj vtedy, keď sa tam vymení aj starosta, ten ktorý neni, alebo, alebo zastupiteľstvo, zmeny v zastupiteľstve budú také, že tam nebude mať podporu táto škola na zmiešanom území. Toto je presne to, čo povedal pán premiér začiatkom, že status quo bude fungovať. Toto nie je status quo. Zachovanie status quo. Ďakujem veľmi pekne.
A k tomu, čo ste povedali na záver, musím podporiť tu pani poslankyňu Žitňanskú, že tomu asi len pánboh rozumie, čo ste tu prečítali a možno tí, ktorí to robili, pretože môžem sa spýtať tak, či je to nejaká privatizácia, nejaká taká stratená privatizácia pozemkov a tak ďalej. Okamžite to vyvoláva túto reakciu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Pani poslankyňa, viem, že určite tam, kde sú tri, štyri deti, určite dôjde k zlúčeniu škôl. O tomto bude rozhodovať, keď je to bohatá obec a zriaďovateľ je obec, o tomto bude rozhodovať obec, akým spôsobom sa s týmto vysporiada. Takže toto nie je v kompetencii ministerstva, lebo nie je zriaďovateľom, ale ministerstvo určuje vždy tú spodnú kvótu, kedy tá dotácia bude ako vyzerať, či to bude na hlavu, alebo na triedu, nie je to jedno. Doteraz boli dotácie na hlavu, koľko tam je detí atď. a teraz by to malo byť na triedu, s týmto máme problém.
Na druhej strane, čo sa týka týchto školských autobusov, nemyslím si, kde je niekde zosúladený grafikon, tak áno, ale niekedy deti prechádzajú z jedného kraja do druhého kraja do školy len najbližšej, bývajú na hraniciach, vtedy ten grafikon zosúladený nie je. Čiže existuje aj taká škola v Dobrohošti, kde 20 km nie je maďarská škola a chodí tam osem detí teraz do triedy. Na druhej strane moderná Európa, nielen Európa, svet ide tým smerom, aby sa zabezpečila bezpečnosť pre našich žiakov, 6-ročných detí, ktoré začnú chodiť do školy, prosím vás pekne, aby chodili SAD-kou rannými spojmi, aby sa vracali SAD-kou, myslím si, že toto nie je o bezpečnosti. Toto je treba zabezpečiť a ak k tomuto dôjde a budú sa nejaké školy zlučovať, tak toto štát je povinný zabezpečiť. Minimálne ide o bezpečnosť, minimálne ide o úsporu, stratu rodičov, ktorí práve idú na opačnú stranu do práce, musí dieťa zobrať, aby ho bezpečne dopravili, musí sa vrátiť po jednej hodine, po druhej, keď skončí vyučovanie, domov bezpečne. O to ide, s tým nemôžem súhlasiť, že toto vie zabezpečiť, tieto grafikony, SAD-ka.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, k tomuto už som vystupoval viackrát a dovolím si poďakovať pánovi ministrovi hneď na úvod, že už spomenul, že spraví všetko preto, aby výuka  slovenského jazyka  na maďarských školách bola ako cudzieho jazyka. Ďakujeme, lebo to, myslím, pomôže k tomu, aby sa tie deti lepšie naučili ten slovenský jazyk, lepšie naučili komunikovať, a možno nebudú vedieť tak rýchlo recitovať Slávy dcéru, ale budú vedieť hovoriť a budú im rozumieť a budú vedieť, čo chcú.
Ale dovoľte mi, aby som sa vrátil k tomuto zákonu, ku ktorému som už vystúpil. Máme problém s niektorými vecami, lebo sa výsostne dotýkajú aj menšinového národnostného školstva. Je to o tom znížení minimálnych počtov, to už pán Fronc tu predo mnou hovoril, žiakov, bude to mať dôsledok na zánik viacerých málotriednych škôl na vidieku a nielen maďarských alebo zmiešaných, alebo na územiach zmiešaných, ale, samozrejme, aj slovenských.
Toto je veľmi citlivá otázka, ktorú treba veľmi citlivo aj komunikovať, pretože, ako viete, poobede naši pedagógovia sa rozhodli, že idú pred Národnú radu vyjadriť svoje názory práve k tomuto. A sú tu ďalšie veci, ktoré musím spomenúť, že je skutočnosťou, že na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa každoročne znižuje počet žiakov, či to je z dôvodu pretrvávajúceho negatívneho demografického vývoja, alebo z dôsledku asimilácie, samozrejme, národnostných menšín. My sme za to, že čo môžme, spravme preto, aby tie menšiny na Slovensku - či maďarské, rusínske, alebo iné - nezanikli a vytvorili sa im podmienky také, aby mohli komunikovať a mohli si zachovať svoj materinský jazyk. Ide hlavne o to.
Ďalší, čo sa týka môjho ďalšieho pozmeňovacieho návrhu, ktorý neskôr odovzdám, je, zdôrazňujem, že skutočnosť, že predpokladaný návrh zákona je pre národnostné menšiny diskriminačný. Diskriminačný preto, lebo možnosť výnimky z minimálneho počtu žiakov v triede je možná len v tých obciach, kde popri škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny existuje len slovenská škola. To je fakt, my dávame k tomu pozmeňovací návrh a vieme, že - ako ste povedali, pán minister - tento zákon, niektoré ustanovenia tohto zákona začínajú fungovať v roku 2015 a hlavne tieto, čo sa týka zlučovaní týchto škôl. Myslím si, že práve preto aj pán Sólymos minule tu predniesol v pléne návrh, aby sme tieto body tohto zákona oddialili, pretože získame čas tým, aby sme ešte mohli na nich popracovať a eventuálne nájsť spoločnú reč o tom, že čo sú v tomto zákone také veci, ktoré by sa dali ešte nejakým spôsobom spraviť lepšími. A vieme to, že najprv mal tento zákon platiť do roku 2014, potom ste to oddialili na rok 2015, ustanovenia, niektoré ustanovenia tohto zákona. Vieme, preto lebo budú na budúci rok voľby do obecných zriadení a veľa starostov by padlo na tom, že ktorý musí zavrieť tieto školy, lebo citlivo, citlivo rodičia berú to, či môžu deti, ich deti navštevovať školy práve tam, kde bývajú. Takže určite má to s tým niečo spoločného. Najprv, viete sám dobre, že sme vychádzali, určili sme kružnice, určili sme kružnice najprv 20 kilometrov, bol prvý návrh, potom sme išli na 10 kilometrov, teraz sme už pri kružniciach 6 kilometrov.
Pán minister, ako sme sa spolu rozprávali o tom, hovorili ste, že na budúci rok prinesiete do Národnej rady, keď sa bude prerokovávať rozpočet na rok 2015, to, že chcete zaviesť autobusy, školské autobusy, aby tieto deti, pokiaľ tento zákon bude platný, aby mali, aby sa postaralo o bezpečnosť detí, aby sa postaralo o to, že ako dobre vieme, ako fungujú SAD-ky, že ráno ide o pol siedmej autobus z dediny do druhej obce alebo do druhej, do druhej strany toho regiónu, kde sú tieto dediny, a poobede o piatej ide naspäť. Čiže rodičia budú bojovať o to a keď už, tak potom treba zabezpečiť a toto by bolo, toto by malo asi taký efektnejší dopad, keby sme to dali súčasne. Áno, sme, budeme niektoré školy zlučovať z finančných predpokladov, ale zabezpečíme to, že tie deti sa bezpečne dostanú školským autobusom do druhej obce ráno pred vyučovaním a po vyučovaní budú mať bezpečný návrat domov. Toto mi tu v tomto momente chýba, a preto je to tak napnutá táto situácia. Buď budú mať úsporné opatrenia.
Pán minister, tu je, tu je článok, ktorý je z Hospodárskych novín, ktoré obce sa rozhodli zlúčiť školu, v ďalších 78 musia šetriť, aby dostali peniaze od štátu. Dovoľte mi zacitovať. Sú to tri obce, ide o Malé Chudince, Nitra, okres Nitra, Podhradie, okres Martin, Litmarová, okres Stará Ľubovňa. Chcem len povedať, že toto sú výlučne slovenské obce, kde nie sú zmiešané školy, aj, aj tam bude dosť veľký problém, pretože sa to vo veľkej miere dotkne aj slovenských škôl, a myslím si, že aj spoločne musíme preto nájsť riešenie, aby nejakým spôsobom toto mohlo ďalej fungovať. Tu sa ďalej píše, milióny euro, koľko peňazí by sa mohlo zmenami na málotriednych školách ušetriť. Zatiaľ pán minister Čaplovič o tom hovoriť nechce. Podľa odhadu Hospodárskych novín by mohlo ísť približne o 1,5 milióna eura, ktoré použije na zvýšenie platu učiteľov. Ale ja vám poviem, že milión päťstotisíc euro na zvýšenie platu učiteľov je ako kvapka do mora, to nie je vôbec cena, vlastne výška toho, čo by mali, mali učitelia dostať, hovoríme rádove o tých percentách, čo ste zvyšovali, je to 60 miliónov, pokiaľ, pokiaľ sa tu píše správne.
Ďalšia moja otázka smeruje k tomu, keď budeme zlučovať školy, niektoré školy a väčšina škôl poberala podporu Európskej únie na zveľaďovanie, výmenu okien a zateplenie atď., kúrenie. Vieme dobre, že z predpisov Európskej únie vyplýva to, že 5 rokov musia byť tie školy využívané za tým cieľom, aké došli dotácie. Máme to, pán minister, niekde podchytené, ktoré sú to školy, aby sme nemuseli vrátiť Európskej únii peniaze preto, lebo tá škola tam zanikne?
Mám ďalší problém s tým, že keď tá škola, viete, keď jedna málotriedka zanikne v niektorej obci, to má obrovský dopad na kultúrny život dediny, obce. Viete sami dobre, že na všetkých vystúpeniach - či blížiaci sa Mikuláš - vystupujú deti z málotriedok, adventné vence atď. Toto bude veľmi zlý dopad, toto bude veľmi zlý dopad na to, že ak by tam ostalo sedem detí v škole, tak musí zaniknúť, pretože samospráva ako zriaďovateľ nebude mať finančné prostriedky na to, aby zaplatila kúrenie, ak nedostane naviac peniaze od ministerstva školstva a bude prinútený starosta konať tak, že musí zavrieť školu. Nebude mať na kuriča, upratovačku, nebude mať na zaplatenie plynu atď., na kúrenie. Čiže v tomto vidím obrovský, veľký problém. Samozrejme, ako som spomenul, nie je to len problém, nie je to len problém menšinového školstva. Je to problém celoslovenského školstva, zatváranie týchto menšinových tried, a preto mi dovoľte, pán minister, aby som podal pozmeňovacie návrhy, ktoré by som v krátkosti prečítal, pretože.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Érseka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245-ka, vynechám.
K bodu, k bodu 2, v § 29 odsek 8 písm. b) sa slovo "dvoch" nahrádza slovom "viacerých".
Druhý pozmeňovací návrh, k bodu 3, v § 29 ods. 15 sa za slovo "zriaďovateľom" vkladajú slová "alebo ak je na území obce zriadená škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny".
Tretí bod, v § 33 ods. 7 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
"c) 12 žiakov v triede školy, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny".
Jedná sa o stredoškolské limity, odborné učilištia, odborné školy.
K bodu 8 k čl. II v § 11 ods. 7 sa pripája veta, ktorá znie:
"Pre žiakov škôl, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, okresný úrad v sídle kraja zabezpečuje preklad textov okresného a krajského kola súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení vo svojej pôsobnosti a predmetových olympiád žiakov škôl a školských zariadení vo svojej územnej pôsobnosti."
V krátkosti odôvodním. Prvý pozmeňovák znel, zabezpečiť, aby minimálny počet žiakov v triede základnej školy mohol byť naplnený z viacerých, nielen dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy. Druhý pozmeňovací návrh riešil zabezpečiť, aby sa možnosť zníženia počtu žiakov v triede o dvoch žiakov vzťahovala aj na tie obce, zriaďovateľov, v ktorých je len, je len škola príslušnej národnostnej menšiny. Po tretie, ustanoviť najnižší počet žiakov v triede strednej školy, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. A posledný pozmeňovací návrh bol, za účelom zabezpečenia kvalitných prekladov textov súťaží a predmetových olympiád detí a žiakov škôl, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, sa okresným úradom ukladá povinnosť tieto preklady zabezpečiť, aby sme mali.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Odovzdám pozmeňovacie návrhy. Ďakujem. Skončil som.

Pán kolega Lebocký, no, ak si dobre spomeniem na rok 2005, zákon o poľovníctve nebol na pôde Národnej rady. (Smiech v sále.) Zákon o poľovníctve, je pravda, že sa pripravoval a nedostal sa ani do vlády. Áno, bola veľká kritika a ja sa za to nehanbím. Za to, že sme urobili návrh, ktorý v tom čase predbehol dobu a vyvolal nevôľu. Áno, ale ten návrh zákona neprešiel ani vládou. To znamená, že bol zastavený v pripomienkovom konaní a neprešiel cez vládu, takže ja som žiadny návrh zákona z parlamentu, ktorý už prešiel vládou, nestiahol. Za prvé.
Za druhé, áno, súhlasím s vami, že som išiel nad rámec rokovacieho poriadku. Urobil so to, bohužiaľ, preto, lebo minister Jahnátek v závere svojho vystúpenia, v záverečnej reči porušil tiež rokovací poriadok a išiel nad rámec rokovacieho poriadku a vyjadroval sa k úplne niečomu inému než k samotnému návrhu zákona, ktorý mal z dielne. A pritom, keby sa zamyslel nad tým, čo som mu odporučil ohľadne ochrany viníc a vinohradov, by našiel oveľa lepšie riešenie než to riešenie, ktoré on sám doniesol do Národnej rady.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nedá mi, aby som nevystúpil k tomuto návrhu zákona, pretože pán minister sa vyjadril pred chvíľkou v záverečnej reči a vyhol sa téme samotného zákona, ale, ako býva jeho zvykom, opäť zaútočil na mňa osobnými invektívami. A už pomaly som na to zvyknutý.
A teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona, aj k tomu, čo pán minister povedal, pretože Tokaj sa týka aj zákona o potravinách.
Pán minister, to, že ste notorickým klamárom, je už asi verejne známe. A musím to takto povedať. A o tom svedčí aj dnešný deň, keď predseda vlády Robert Fico vás dneska vyzval, aby ste stiahli z rokovania Národnej rady zákon z vašej dielne, a to zákon o lesoch. Preto, lebo ste ho zle informovali a nepravdivo informovali o tom, ako sa má prijať § 30 - zbieranie lesných plodov v lesoch, alebo nemá, a kto, akým spôsobom o tom chce riešiť. Kritizovali ste svojich vlastných kolegov, ktorí navrhli zmiernenie vášho návrhu, návrhu riešenia, a výsledok sa dostavil v podobe výzvy na stiahnutie. Ale to nie je jediný zákon, ktorý ste stiahli z rokovania Národnej rady, lebo už ste stiahli aj zákon o psoch. Mne ako ministrovi sa nestalo, dvakrát som bol minister, ale ani raz sa nestalo, že by ma predseda vlády požiadal, aby som návrh zákona, ktorý som vypracoval, vo vláde obhájil, v parlamente takýmto spôsobom stiahol.
Teraz k tomu Tokaju. Pán minister, opäť ste nehovorili pravdu vtedy, keď ste hovorili, že ja som sa pokútne dohodol v roku 2004 s mojím rezortným kolegom Imrem Némethom v tom období. Bola to vláda Slovenskej republiky, ktorá v máji 2004 rozhodla o mojom postupe, rozhodla o dohode, ktorá sa má uzatvoriť s Maďarskou republikou, ktorá sa v konečnom dôsledku aj uzatvorila. Tento dokument sa nachádza na internetovom portáli Úradu vlády ako normálne verejne prístupný materiál pre každého.
Dovoľte, aby som povedal, pretože Tokaj je veľmi senzitívna oblasť pre každého, či už aj z hľadiska zákona o potravinách alebo nie. Ale v každom prípade je treba si uvedomiť, sú tu kolegovia, ktorí sedeli so mnou vo výbore pre pôdohospodárstvo v roku 2009, vtedy, keď minister Becík doniesol zákon o vinohradníctve, a upozornil som na to, že zmenou toho zákona v tom danom období môže spôsobiť nemalú ujmu Slovenskej republike, pretože bude treba nahlásiť do registra Abakusu Európskej komisie údaje, ktoré nebudú totožné s tým, čo má byť. Následne, máte pravdu, aj prezident Slovenskej republiky sa zasadil o to, aby to bolo zaregistrované na Úrade priemyselného vlastníctva. Stalo sa. Ja vám dnes úprimne hovorím a nemám problém sa postaviť pred verejnosť Slovenskej republiky a povedať, že konanie ministrov z prvej vlády Roberta Fica a konanie Úradu priemyselného vlastníctva bude mať nesmierny dopad, bohužiaľ, na slovenský vinohradnícky región v Tokaji, pretože tokajské pozemky máme, ale obávam sa, že tokajské víno mať nebudeme. Na to som upozornil aj v roku 2009. To, že vaši vtedajší kolegovia to nezvládli a vy ste ich ako minister neupozornili vo vláde, je to váš problém.
A teraz poďme sa pozrieť na zákon o potravinách. Pán minister, úprimne musím povedať, že až s údivom sa pozerám na zákony, ako predkladáte. Zákon o ochrane pôdy vstúpil do platnosti 1. apríla tohto roku, dneska sme ho tu mali opäť v druhom čítaní. Tento zákon ste predkladali zhruba pred rokom a zasadzovali ste sa za to, aby boli vysoké pokuty. Dnes ten istý zákon sem donesiete a hovoríte o tom, že treba tie vysoké pokuty zmierniť, respektíve neudeliť hneď prvýkrát, ale na druhý-, na tretíkrát, keď niekto niečo poruší. Pán minister, vy robíte takých malých človiečikov ťahaných takto na provázku, nie z opozície, ale z radov svojich vlastných kolegov SMER-u. Ako ja si nepamätám, že by som takto na bežiacom páse doniesol a menil svoj názor. Minulý rok tvrdím, že treba vysoké pokuty, dnes tvrdím, že ich treba zmierniť. Minulý rok sa tu zasadzujete za návrh pána kolegu Matoviča, za tie tabule, ktoré treba označovať, keď sme vás upozorňovali, že to nebude fungovať, že to bude zlé, tak ste tu za týmto rečníckym pultom, je to možné si vybrať a skontrolovať, ste sa vehementne, emocionálne zasadzovali o to, že to tam treba, aby bolo, že to bude dobré, že to bude prospešné pre slovenských potravinárov. Dnes za ten istý, ten istý návrh sám predkladáte i jeho novelu, hoc nemuseli sme to robiť, keby ste boli poslúchli našu kritiku v tom danom čase, a potom by sme nemuseli meniť každý zákon každý rok z dielne ministerstva pôdohospodárstva.
Nepôjdem do detailov, ako urobil kolega Galko, že čo je slovenské, čo nie je slovenské. Už som sa k tomu niekoľkokrát vyjadril aj vlani, keď sme tento zákon prijímali. Ale musím povedať, že zavádzate dobrovoľné označovanie iba na území Slovenskej republiky a na trh Slovenskej republiky. Každý výrobca, ktorý si tento záväzok na seba dobrovoľne zoberie a takto označený výrobok predá v Maďarsku, predá v Rakúsku, predá v Nemecku, dostane na krk pokutu. Dostane na krk pokutu preto, lebo táto povinnosť v tejto podobe by bola, je potrebné ju odnotifikovať. Upozorňujem vás na notifikáciu opäť. Doniesli ste zákon o chemických pomocných látkach, kde som upozornil na to, že je to podmienka mať to opätovne na notifikácii. Dali ste ho následne, preukázalo sa, že to bolo treba. Teraz vás opätovne upozorňujem na to, že to treba odnotifikovať, pretože keď to neodnotifikujete, akýkoľvek potravinár na Slovensku vyrobí a označí dobrovoľne, že je to farmársky produkt, že je to slovenský produkt a vynesie ho do zahraničia a predá, dostane pokutu. (Reakcia predkladateľa.) Pán minister, že sa to odnotifikuje? To už malo byť odnotifikované.
Za ďalšie, musím povedať, že dávate povinnosť len na vrub Slovenska. Pokiaľ to bude platiť tak, ako je to tu napísané, tak každý potravinár bude musieť mať dve linky na označovanie svojich výrobkov, čo je ich náklad. A pritom nekritizujem snahu označiť, čo je slovenské, a s vami v plnej miere súhlasím. Možno, že moji kolegovia z opozície nebudú súhlasiť s tým, keď poviem, že označiť za slovenský výrobok klobásu z dánskej svine asi nie je normálne. A s tým sa asi zhodneme. Ale spôsob, akým ste sa vybrali ho riešiť, je neprijateľný. Ako pod hrozbou zlého označovania hrozí výrobcom pokuta do 500 000 eur. Ako, koho chceme tu trestať? Tých potravinárov slovenských, ktorí ešte dneska produkujú, ktorí ešte dneska spracovávajú? Hoc aj 50 % slovenského produktu dajú do tej svojej výroby, ale produkujú. Ešte aj ich chceme pokutovať? Aj ich chceme ohrozovať? Pán minister, toto riešenie nevyrieši problém, ktorý na Slovensku máme. Preto som povedal, že treba sa tým zaoberať iným spôsobom.
Tu za týmto rečníckym pultom sme dostali ubezpečenie aj z vašich úst, že návrh riešenia máte pripravený, už minulý rok. Prešiel rok a dostali sme paškvil. Bližšie sa k tomuto návrhu vyjadrím až v druhom čítaní a na výbore pôdohospodárstva, pretože tam je ten priestor. A využívam tento priestor len na to, aby som na to upozornil, že opäť ste doniesli zákon v takej podobe, ktorú poslanci Národnej rady budú musieť naprávať miesto vás.
Je nejako veľmi čudné, že ministri tejto vlády predkladajú nie jeden zákon, ale najviac kritiky, možno, že ja to len tak vnímam, ale je práve len k tým zákonom, ktoré predkladáte vy, z vašej dielne. A o tom svedčí aj prístup pána premiéra v dnešný deň, keď vás donútil stiahnuť zákon o lesoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, dovolím si zacitovať z už neplatného zákona: "Vo vinohradníckych oblastiach podľa ods. 2 písm. a) až e)" – tam sú vymenované všetky vinohradnícke plochy územia Slovenska – "užívateľ vinohradníckej plochy je povinný užívať vinohradnícku plochu len ako vinicu." Bodka. Bolo to veľmi jednoducho naformulované a fungovalo to.
Pred tým znenie: "Vo vinohradníckych oblastiach Malokarpatskej vinohradníckej oblasti možno vinohradnícke hony, uvedené v prílohe, užívať len ako vinice. Ak vlastník vinohradu, honu v Malokarpatskej oblasti neužíva hon ako vinicu, je povinný ho za účelom zachovania ochrany viníc v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zmeniť, prenajať alebo vcelku alebo sčasti predať za primeranú cenu, ktorou je všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu, tomu, kto sa zmluvne zaviaže a výslovne zaviaže nadobudnutý hon vlastniť a užívať ako vinicu."
Toto sú znenia, ktoré platili v predchádzajúcom období. Kým takéto znenia platili, tak na Kolibe sme nemali od Rozina baráky. Nebolo o tom, či Rozin má peniaze na to, že zaplatí poplatok za vyňatie, a postavím tam barák, alebo nepostavím tam barák. Keď je záujem mať, chrániť vinicu, tak toto sú riešenia, ktoré boli osvedčené v tejto krajine. Ja som len upozornil na to, že pán minister by sa možno, keby sa obrátil na svojich odborníkov z Komjatíc, tak mohol sa zamerať práve na tieto oblasti.
Ďakujem.

Pán kolega Hraško, v plnej miere s vami súhlasím. Problém je v tom, že tento zákon, ktorý doniesol pán minister Jahnátek, hovorí o niečom inom. Hovorí o tom, že keď vy máte peniaze, tak tam, kde je vinohrad, môžte si postaviť chalupu, lebo zaplatíte poplatok za vyňatie z pôdneho fondu. Podporovať výsadbu vinohradov je možné. Ja som odporučil ministrovi len, aby nerozdelil peniaze na vyklčovanie a peniaze na výsadbu, ale peniaze aby dostal len ten, ktorý vyklče a vysadí. Pretože toto Európska únia umožňuje a toto Slovenská republika uplatňovala pred prvou Ficovou vládou.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu návrh z dielne rezortu ministerstva pôdohospodárstva, ktorý tu chce riešiť vinice a vinohrady. Ale musím povedať, že trošku som sklamaný týmto návrhom. Riešenie sa nachádza tak, že budeme trestať vlastníka, ktorý bude musieť platiť peniaze. Riešením nie je to, že budeme mať vinice tam, kde máme, aby zostali vinice zachované. Problém je v tom, že kde sú vinice, keď zaplatíte, tak vinice nemusia byť.
Prečo si to môžem povedať? Ono osobitne v Bratislave v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti platilo, že vinice sa museli využívať ako vinice. Bolo to dané do zákona v roku 2005. Bol to zákon 182. Vo všeobecnosti platilo, že všetko to, čo je zapísané v registri vinohradov, sa musí využiť ako vinice. Bol to minister Jahnátek, ktorý ako minister hospodárstva sedel vo vláde s jeho kolegom ministrom Becíkom v roku 2009, keď odsúhlasili nový zákon o vinohradoch, ktorý sa zjavil v Zbierke zákonov 313/2009, ktorý túto podmienku zo zákona vypustil. Výsledok dnes môžme vidieť na Kolibe. Poďme von a pozrime sa, čo to spravilo. To znamená... A pričom do tej doby sponzor SMER-u pán Rozin nemohol stavať, po tejto novele sa to zastavalo. Už vtedy, keď sa to prijímalo, som na to ako minist..., ako poslanec Národnej rady upozornil, že čo to bude mať za následok. A tento následok sa, v skutočnosti nastal.
Dnes, keď sa pozriem na problematiku vinohradov a ich existencie, tak sa musím pozrieť aj z hľadiska dotačnej politiky alebo politiky, ktorú vykonáva samotné ministerstvo. Lebo nie všetko sa dá riešiť zákonom. Sú veci, ktoré sú aj nad rámec zákona. Alebo sa riešia v iných zákonoch. Tak musím povedať, že Slovenská republika má vynegociované právo mať vysadené vinohrady na 22 000 hektároch. Realita je dnes cca 12 000 hektárov, ktoré užívame, ktoré sú v užívaní, a ten zbytok je zanechaný. Do toho patrí, samozrejme, aj táto Koliba, ktorá je už zarastená novými domami, ktoré tam postavili zbohatlíci a tí, ktorí na to majú a mohli si kúpiť a vďaka tej novele z prvej Ficovej vlády si tam tie domy mohli postaviť. Ale problémom je aj to, že v dotačnej politike, hlavne musím povedať, že v období 2007, 2008, 2009 a 2010, teda za prvej Ficovej vlády bola dotácia nielen na výsadbu vinohradov, ale dotácia na vyklčovanie vinohradov. Kde pred tým, teda za prvej, za druhej Dzurindovej vlády, keď sme vstúpili do Európskej únie a tieto podmienky začali platiť, tak, čuduj sa svet, my sme spojili vyklčovanie s výsadbou. Vtedy dostal niekto na vyklčovanie, keď tú istú výmeru zasadil novou vinicou. Prvá Ficova vláda povedala, že dáme peniaze tomu, kto to chce vyklčovať a dáme peniaze tomu, kto ho chce vysadiť. Tí, ktorí chceli za peniaze vyklčovať, bolo ich viac. Dnes máme menej viníc.
Takže keď minister Jahnátek chce chrániť vinice a vinohrady, tak by to mal urobiť skôr prostredníctvom zákona o vinohradoch, zákon o vinárstve, než v zákone o ochrane pôdy tým, že vytvorí priestor na to, aby tí, ktorí na to majú pôdu aj na bratislavskej Kolibe, kde je ešte vinohrad, mohli stavať, len musia zaplatiť pre štát štátne výpalné v podobe odvodov do štátnej kasy. To znamená, že stavať môže ten, ktorý má peniaze. Ten, ktorý nemá peniaze, ten nemôže stavať.
A keby chcel minister chrániť, tak sa vráti k riešeniu, ktorý v zákone bol do roku 2009, ktorý hovoril, že vinice a plochy zapísané vo vinohradníckom registri sa môžu využívať výlučne ako vinice. A potom sa nebude špekulovať, či mám peniaze na zaplatenie odvodu do štátnej kasy, alebo nemám peniaze na zaplatenie do štátnej kasy.
Práve preto by som chcel poprosiť pána ministra, aby pouvážil nad tým, aby prehodnotil svoj postup a možno, že aj tento návrh zákona stiahol z parlamentu a prišiel s návrhom zákona, ktorý vinice a ich ochranu a to, aby boli vysadzované na území Slovenskej republiky, riešil, ale riešil to komplexne a nerozdeľoval dotáciu na vyklčovanie a dotáciu na výsadbu, pretože Európska únia to umožňuje. To Slovenská republika spojila a dalo sa to takýmto spôsobom využiť. Len to niekto, pre niekoho vyhovovalo rozčleniť a dať peniaze na to, keď niekto vyčistil pôdu od viníc a dostal peniaze aj za vyklčovanie.
Takže s problematikou, s riešením problematiky súhlasím, ale myslím si, že vecne by to bolo správnejšie a vhodnejšie, keby to bolo riešené v zákone o vinohradníctve.
Ďakujem.