Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega, ako aj predkladatelia, ja s touto deklaráciou súhlasím, aj moji kolegovia, keďže Slovenská republika môže mať jedinú výhodu v európskom priestore v daňovom systéme. Keď sa toho Slovenská republika vzdá, tak nebudeme mať žiadnu výhodu, prečo by zahraniční investori mali prísť a investovať na územie Slovenskej republiky, vytvárať pracovné miesta. Snáď si nikto z nás nemyslí, že za našu právnu istotu, za vymožiteľnosť práva garantované takým gestorom, akým je predseda Najvyššieho súdu Harabin, to nebude. Takže práve z tohto dôvodu podporujem túto deklaráciu, aby vláda sa nevzdala tejto, jedinečného fenoménu, ktorým môžme vplývať na to, aby prišli zahraniční investori a vytvárali pracovné miesta aj na území Slovenska. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, k tomu borovicovému hájiku máte v plnej miere pravdu, pretože na území Bratislavy za prvej Ficovej vlády sa zamieňali pozemky lukratívne, ako sme mali vidieť aj na Kolibe a či tuto oproti parlamentu na druhej strane Dunaja. A ja si myslím, že aj ten borovicový hájik je kdesi práve v tomto kontexte. Takže, ja nemám problém s tým, aby som tú petíciu podporil, hoc neverím tomu, že bude mať veľmi veľký úspech, keď minister pôdohospodárstva, pod ktorého to do pôsobnosti z veľkej miery patrí, s jeho kolegom ministrom životného prostredia pánom Žigom, asi o to nemajú záujem. Ale k tým číslam. Pán kolega, keď už porovnávate čísla, že koľko sa ťaží a koľko sa neťaží, tak bolo by sa treba pozrieť na tie čísla aj v kontexte ako sa zvyšujú chránené plochy, kde sa ťažiť z roka na rok neťaží. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Cicoň, no ja dobre chápem ten zákon o lesoch. Ten nie je len o štátnom podniku, lesných cestách, ale aj o súkromných podnikoch. Aj hubárčenie nie je len o štátnych, ale aj o súkromných podnikoch. Aj ďalšie aktivity nie sú len o štátnych, ale aj o súkromných podnikoch.
A porovnávanie ťažby. Kolegyne, kolegovia, veľmi jednoducho, ako je možné, že ten štátny podnik pod vedením, keď som bol minister ja, vykazoval stále vysoké zisky a keď je vo vláde Robert Fico, tak stále ich vykazuje nižšie a nižšie. Čím to je? Ako je možné, že tento podnik za jeden a pol roka dokáže ísť na 18 miliónov a potom za jeden a pol roka dokáže ísť naspäť na 5 miliónov alebo ešte nižšie. Viete, ako to je? Máte tam príživníkov, ktorí sú prisatí ako pijavice na štátny podnik a žijú z toho. Jedine takýmto spôsobom sa dá.
Aj ja by som mohol položiť otázku, prečo klesli aukcie na drevo. Je to preto, lebo podnik pána ministra Žigu vyhlásil, že už sa viac nezúčastní v elektronických aukciách a potom už netreba dávať drevo na elektronické aukcie? Aj táto otázka by mohla prichádzať do úvahy. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou materiál, ktorý Národná rada berie na vedomie. Je to súhrn štatistických údajov a faktov za lesné hospodárstvo za obdobie roku 2012. V histórii štátnych lesov rok 2012 bol druhým najlepším hospodárskym výsledkom napriek opätovnému poklesu ťažby dreva, v roku 2011 bol dosiahnutý historicky najvyšší zisk, 18,7 mil. eur. A nastavenie hospodárenia tohto štátneho podniku pre rok 2012 bolo dobré a správne. O tom svedčí aj spomenutý hospodársky výsledok za rok 2012, 15 mil. eur. Treba povedať, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy za rok 2012 boli za prvý a druhý štvrťrok nastavené bývalým vedením štátneho podniku a v čase výmeny generálneho riaditeľa štátneho podniku už vykazovali štátne lesy zisk 7 mil. eur. Považujem za potrebné zdôrazniť, že v čase, keď vláda Roberta Fica prebrala zodpovednosť za túto krajinu, v čase, keď tam minister Jahnátek vymenil generálneho riaditeľa, ktorý urobil zo štátneho podniku ziskový podnik, tak podnik už vtedy vykazoval sedemmiliónový zisk. Dovoľte, aby som to rozviedol trošku viac. Tých 15 miliónov eur je hospodársky výsledok za rok 2012, pričom treba zdôrazniť to, čo v týchto materiáloch chýba, že štátny podnik dodal drevo za 971 tisíc eur do spoločnosti Smrečina Hofatex, ktorá dopredu vedela, že nedostane za to zaplatené. Dodala drevo za 1,017 mil., dostala 16 tisíc zaplatené a k dnešnému dňu ešte vymáha 971 tisíc.
Musím povedať, že zodpovednosť za správu štátneho majetku a majetku občanov tejto krajiny pod vedením a taktovkou strany SMER je nie úplne zodpovedné, pretože neobnoviť dodávky po tom, čo bývalé vedenie štátneho podniku to zastavilo do Smrečiny, lebo vedelo, že pôjde do reštrukturalizácie alebo do konkurzu a že má finančné problémy, lebo už raz 50 tisíc to nezaplatila, to bolo asi pre každého jednoznačne zjavné, o to viac, že v zmluve, ktorá platila minulý rok medzi štátnym podnikom a Smrečinou, bolo napísané, že úverový limit, do ktorého je možné dodávať drevo bez toho, aby nabehli platby, je vo výške 220 tisíc eur. Taktiež bolo zakotvené, že musí byť zabezpečená banková garancia, v zmluve a to všetko aj v podnikových smerniciach, ktoré ukladali tieto povinnosti dodržiavať jednotlivým zamestnancom. Napriek tomu, že toto všetko bolo zapísané, niekto podľa mňa vedome, opakujem, vedome nebral do úvahy tieto údaje a umožnil za veľmi krátky čas, relatívne tri mesiace dodať 800 kamiónov dreva do spoločnosti Smrečina tak, že za to nebolo zaplatené. Za to podľa mňa nesie jednoznačne zodpovednosť súčasné vedenie vymenované ministrom pôdohospodárstva. A sú to pán Határ a pán Lelák, ktorí za to nesú zodpovednosť.
Teraz dovoľte, aby som pri príležitosti prejednávania tohto materiálu a týkajúc sa roku 2012 a čiastočne aj roku 2011 zopakoval slová pána ministra Jahnátka z 23. schôdze Národnej rady počas hodiny otázok, kde uviedol: „Štátny podnik na odvod, ktorý ste mu v rámci tejto transakcie predpísali, 20 mil. eur mimoriadny odvod, si musel na poslednú splátku zobrať pôžičku.“ Čiže ani toľko ste nemali podnikateľského citu, aby ste odhadli alebo sa dohodli s vaším generálnym riaditeľom, koľko vôbec tie Lesy unesú. Samozrejme, tá pôžička sa musela splatiť. A vás veľmi hnevá, že nové vedenie Lesov dokázalo urobiť hospodársky výsledok aj na to, že nemuselo po vás zaplatiť nielen dieru 6,5 milióna, ktoré ste im odčerpali, ale ešte aj 5 miliónov pôžičky, ktoré ste museli zobrať na túto vašu generálnu transakciu. Musím povedať, že tento materiál o žiadnej pôžičke, o žiadnej pôžičke, ktorú štátny podnik zobral, nepojednáva, nechal som si to preveriť a výkazy štátneho podniku vykazujú, že štátny podnik žiadny úver v roku 2012 nezobral, keby ho zobral, bola by to veľmi smutná správa, a to z toho dôvodu, pretože stav účtu k 1. 1. 2012 bol 40,4 mil. eur cash na účte štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Toľko peňazí štátny podnik v živote, v živote nemal na účte cash. Preto v tom čase žiadať od nich to, aby zaplatil 20 mil. do štátneho rozpočtu, aby sa nemuseli zvyšovať natoľko dane občanom, aby štátny podnik za správu štátneho majetku, za prírodné bohatstvo tejto krajiny to odviedol, nebolo ničím výnimočným, že zo 40,4 milióna cash má zaplatiť 20 mil. eur. Preto slová pána ministra z 23. schôdze musím označiť jednoducho za klamstvo.
Na tej istej schôdzi pán minister označil aj skutočnosť, citujem ďalej: „Generálny riaditeľ Határ za reálny zisk nie takto vybraných zo všetkých rezerv, lebo vlastne on urobil najväčší hospodársky výsledok, viete, koľko dostal ročnú odmenu? Päťtisíc eur. Čiže vy za účtovné manipulácie ste vyplatili vo výške 42 tisíc eur odmenu a ja som vyplatil za zisk, ktorý je reálny, 5 tisíc eur." Kolegyne a kolegovia, viete, akú odpoveď som dostal od generálneho riaditeľa štátnych lesov pána Határa na otázku, koľko dostal vyplatené odmeny a podiel na zisku za rok 2012? Bolo to 10 tisíc eur. Túto istú otázku som položil aj bývalému generálnemu riaditeľovi Viszlaiovi, pretože on zastával túto funkciu takmer pol roka. On mi oznámil, že obdržal list podpísaný ministrom Jahnátkom, ktorý hovoril o piatich tisícoch eur. To znamená, že pán minister za týmto rečníckym pultom na 23. schôdzi Národnej rady nehovoril pravdu.
Teraz ešte jedna vec do tretice. Citujem tiež z 23. schôdze počas hodiny otázok odpoveď pána ministra, teraz k tomu hospodárskemu výsledku: „Závidíte hospodársky výsledok za to, že je druhý v histórii. Áno, je druhý. Prvý alebo najväčší hospodársky výsledok bol za vášho pontifikátu v roku 2011, s tým súhlasíte. Ale nikto mi nepovedal, ako ste ten zázračný hospodársky výsledok dosiahli v Lesoch Slovenskej republiky. Pán exminister, na rovinu, čo ste spravili? Zobrali ste z posledných troch rokov všetky rezervy z nerozdeleného zisku štátneho podniku, peniaze, ktoré boli určené na údržbu, na zalesňovanie, na investície, všetky ste vypucovali v hodnote 6,5 mil. eur a potom ste sa pochválili, že ste urobili 18,7 milióna zisku v Lesoch." Opäť to musím označiť za klamstvo. A dôvod na to je veľmi jednoduchý. V roku 2011 tu stav finančných účtov svedčí o tom, že došlo k nárastu stavu finančných účtov v štátnom podniku o 17,8 mil. eur, štátny podnik mal vysoký zisk, ktorý dosiahol zo svojho hospodárenia, nie zo svojich rezerv, ale zo svojho hospodárenia. O tom svedčia aj čísla, ktoré sú v tomto materiáli v tabuľkovej časti. Nechcem sa k tomu viac vracať. To znamená, že nie všetkému sa dá veriť, čo pán minister predloží do Národnej rady.
A teraz musím povedať, kolegyne a kolegovia, vážení občania, ešte jednu skutočnosť. Ja sa nehnevám na pána ministra za to, že nehovoril pravdu na moju otázku na hodine otázok. Mňa hnevá skôr to, že minister vlády prostredníctvom tohto rečníckeho pultu občanov, ktorí mňa dostali do parlamentu, občanov, ktorí dostali svojimi hlasmi mojich kolegov do tohto parlamentu, zavádza minister tejto vlády tým, že nehovorí pravdu.
Teraz dovoľte, aby som povedal niečo na margo tohto materiálu (strana 23, 11. Závery), zvýšenia diverzifikácie výroby, t. j. zníženia závislosti podnikov na tržbách za drevo. Keď v lesoch má byť príjem nie z dreva, ale z niečoho iného, tak o tom svedčí aj stiahnutý vládny návrh zákona o lesoch, ktorý hovorí o tom, že spoplatníme lesné cesty, ktorý hovorí o tom, že nemôžete ísť na huby do štátnych lesov, a ktorý hovorí o tom, že môžete umožniť zmenu hospodárskeho tvaru lesa z vysokého na nízky tvar. Áno, je tam ten priestor. A keď ten priestor tam je, aby sme to využili, respektíve aby to využili niektorí, ktorí sa na tom priživujú, a máme takých niekoľko na území Slovenskej republiky, ktorí vedia v tom dobre plávať, tak by jednoducho mohli drancovať naše lesy. Práve preto si nemyslím, že aj odporúčania zapísané v tomto materiáli sú také, ktoré by sme mali v parlamente schvaľovať. Ale keďže to berieme na vedomie, tak sa bude k nim vyjadrovať vtedy, keď ich pán minister premení do reálnej podoby a predloží.
Teraz dovoľte, aby som povedal pár slov k hospodáreniu štátneho podniku a k obchodovaniu s drevom. Po minulom roku, keď pán minister tu vystúpil, nás informoval o tom, že klesá podiel ťažby dreva na území Slovenskej republiky a to sa musí zákonite prejaviť v hospodárení štátneho podniku, na tento rok štátny podnik má naplánovanú ťažbu v piliarskej guľatine smrek, jedľa 920 tisíc metrov kubických. Kolegyne, kolegovia, som si tú námahu dal a spočítal v Centrálnom registri zmlúv zmluvy, na aký objem štátny podnik uzatvoril zmluvy tento rok na ťažbu dreva. Je to 1,03 mil. kubických metrov v týchto dvoch sortimentoch. To znamená, že dochádza k zvýšenej ťažbe o 12 %. Nie je možné nevidieť, čo sa deje v štátnom podniku.
Nie je možné nevidieť, že štátny podnik dovolil aj v tomto roku spoločnosti SIMA SH odobrať drevo a nezaplatiť zaň. Keď som na to upozornil, tak v ten deň uzatvorili splátkový kalendár, ktorý tejto spoločnosti umožňuje užívať si peniaze, ktoré dostala za predané drevo alebo respektíve štiepku ešte do budúceho roku, do mája, lebo dovtedy je uzatvorený splátkový kalendár. Štátny podnik, pýtam sa, je úverovým podnikom alebo bankou, ktorá súkromným spoločnostiam požičiava peniaze alebo požičiava materiál? Dodnes platí smernica štátneho podniku, ktorá hovorí, ako má byť každá pohľadávka, ako má byť každý predaj zaplatený. Táto smernica vznikla v čase prvej Ficovej vlády, vtedy, keď bol problém v Liptovskom Hrádku. Pýtam sa, prečo nie sú dodržiavané, prečo je to dovolené, prečo kým za predchádzajúceho vedenia pod vedením Igora Viszlaia dochádzalo skoro o 2 mil. eur medziročne k zníženiu pohľadávok po lehote splatnosti, ktoré dlhovali zo starého obdobia, prečo za rovnaké obdobie súčasného vedenia sa pohľadávky rozširujú. O tom svedčí aj Smrečina Hofatex. Bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči, či sa to niekomu nepáči, štátny podnik žiada túto sumu v konkurznom konaní. Z konkurzného konania tie peniaze neuvidíme, áno, zo štátneho to nebolí. Ďalej, druhá otázka je: S akým zámerom sa to urobilo, prečo to išlo do Hofatexu, komu to pomohlo, že to išlo do Hofatexu?
Keď sa pozriem na to, prečo je tá nadťažba tento rok, tak to vysvetlenie je veľmi jednoduché. Je to preto, lebo vznikli nové spoločnosti ako GELA, MARCOWOOD či PINUS, ktoré dostali zrazu niekoľko tisíc metrov kubických piliarskeho dreva, nemajú žiadnu výrobu, nemajú žiadnu pílu, majú jedného, dvoch zamestnancov, konateľov, nič viac nemajú. Sú len obchodníkmi, ktorí posúvajú drevo niekomu inému. Pokiaľ si zoberieme rok 2011, a ja vyzývam k tomu, aby sme sa na to pozreli, komu ten štátny podnik dal drevo, tak zistíme, že všetko drevo bolo smerované v tejto kategórii slovenským spracovateľom, okrem tých troch zmlúv, ktoré boli uzatvorené za prvej Ficovej vlády, za čias, keď tam bačovalo HZDS, to je to Wood Working a tie ďalšie dve spoločnosti, lebo tie obchodovali s tým. Pýtam sa, prečo sa zjavilo niekoľko takýchto nových spoločností, ktoré len obchodujú s drevom a nedávajú tomu pridanú hodnotu, kde ide to drevo, kde skončí to drevo, kto je ten ďalší sprostredkovateľ, aká je to firma, ktorá to posúva do slovenských spracovateľských závodov a do zahraničia, pretože sa to vyváža aj do Čiech. Bolo by sa treba na to veľmi, veľmi pozrieť, pretože práve v tejto oblasti dochádza k úniku a k znižovaniu pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Keby všetko drevo v tejto kategórii smerovalo k slovenským spracovateľom, bez ďalších, jedného, dvoch sprostredkovateľov, tak v tej chvíli by naši spracovatelia sa mohli mať lepšie.
Pokiaľ sa pozriem na skutočnosť, predaj elektronických aukcií, ktoré sme zaviedli preto, aby indikovali cenu a postupne aby sme prechádzali na to, že viac a viac dreva má ísť na elektronické aukcie, tak som tiež opäť zhrozený. V roku 2011 sme skúšobne spustili elektronické aukcie dreva a v elektronických aukciách dreva v roku 2011 bolo ponúknutých 243 tisíc metrov kubických dreva. Za rok 2012 hlavne v druhom polroku došlo k poklesu a ich bolo ponúknutých už len 145 tisíc metrov. Pre tento rok, zatiaľ som spočítal len tie údaje, ktoré sú na internete prístupné, respektíve boli prístupné minulý týždeň, keď som sa pripravoval k tomuto materiálu, tak tam bolo za prvé dva štvrťroky vyznačených 58 tisíc metrov kubických. Keď alikvotne vychádzam z toho a porovnávam to s rokom predchádzajúcim, tak tento rok to bude len sotva 100 tisíc. Pýtam sa, prečo sa neobchoduje s tým na elektronických aukciách a prečo sa to predáva priamo takým spoločnostiam, ktoré vznikli teraz. Pán minister, túto otázku, ktorú kladiem dnes do tohto pléna, by ste mali položiť obchodnému riaditeľovi pánovi Lelákovi, prečo sa to tak deje, prečo sa pozeráme na spoločnosti takýmto spôsobom, ako je možné, že sú spoločnosti a spoločnosti s rozdielnym prístupom, ako je možné, že lesný závod (ten istý) podpíše jednému odberateľovi zmluvu na dodávku dreva tak, že nemusí zaplatiť dopredu za odobraté drevo a respektíve má odklad z platby 14, 30 dní, a sú také spoločnosti, ktoré musia za drevo zaplatiť dopredu, kto kšeftuje v štátnom podniku.
Kolegyne, kolegovia, keď sa na to pozrieme bližšie, tak potom si položme otázku, prečo štátny podnik nie je schopný vyprodukovať opäť 15 miliónov – 18 miliónov zisku, prečo nie je schopný robiť zisk. A ja si trúfam z tohto miesta povedať, po skúsenostiach dvojnásobného ministra, ten štátny podnik je schopný produkovať 20 miliónov zisku každý rok, bez problémov, aj ho produkuje, ale takýmto spôsobom, ako som tu uviedol, ten rozdiel zisku medzi skutočným, ktorý produkuje, a tým, ktorý mal, sa dostane do vreciek niekoho iného. Keď som bol minister, tak v roku 2009 mal 320-tisícový zisk, v roku 2010, keď sme nastúpili a pol roka už spadalo teda do Radičovej vlády a do éry, keď som bol minister ja a jeho generálnym riaditeľom pán Viszlai, tak z plánovaných 800 tisíc eur sme urobili 1,7 mil. eur a rok na to 18 miliónov eur. Ten nastavený systém bez toho, aby sa toho niekto dotkol, dokázal v ďalšom roku bez väčších problémov urobiť 15 miliónový zisk. Pýtam sa, teraz prečo je to 5 miliónov, kde skončilo tých 10 miliónov, v ktorom vrecku sponzora to skončilo. Toto sú základné otázky, ktoré si kladiem pri tomto materiáli, ktorý minister pôdohospodárstva doniesol do Národnej rady a kde by sme si mali zobrať na vedomie, v akom stave je lesníctvo a lesné hospodárstvo. Keď prírodné bohatstvo Slovenska, 50 % územia v správe štátu sa využíva takýmto spôsobom, aký som tu uviedol, tak som veľmi, veľmi sklamaný. Ďakujem. (Potlesk.)

No už to funguje, výborne, ďakujem. Ďakujem za slovo. Myslím si, že je to jeden z mála prípadov, keď maximálne súhlasím s pánom poslancom. Najväčší problém, ktorý ja vidím v súčasnej poľnohospodárskej politike a v tej časti rozpočtu, je, bez urážky, že páni, ktorí to robili, veľmi tomu poľnohospodárstvu nerozumejú. Skôr tento rozpočet je populistický, predpokladám, že ďalší rok sú prezidentské voľby, jedno s druhým. Skrátka, investovať alebo dať peniaze na takú alebo tú časť poľnohospodárstva, ktorá relatívne tlačí, pričom dá sa to relatívne predať tak, že, áno, na VDJ-čka alebo na kravy budem mať viac peňazí, ale v globále, ako som povedal, v poľnohospodárstve počas ďalších siedmich rokov, myslím si, to pôjde úplne dostratena, po siedmich rokoch zostaneme úplne nekonkurencieschopní v tomto regióne. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, celkový balík sa nemení, v tom trošku sa náš názor rozchádza, a to preto, lebo súčasný minister Jahnátek a predseda vlády veľkodušne predávajú, že vyrokovali pre slovenské poľnohospodárstvo viac peňazí.
Tu je jeden taký krásny graf, ktorý je o tom, ako sa vyvíjali platby z Európskej únie do Slovenska. Toto je výsledok prístupového rokovania. Tak to sme mali dosiahnuť a teraz sme mali dostávať rovnako, keď porovnávam toto obdobie s týmto obdobím, tak je evidentné, že sme mali dostať viac. Kým v rokoch 2007 – 2013 Slovenská republika vyplatila svojim farmárom 4,9 mld. eur, teraz to bude 5,3 mld. Problém je jeden, že to, čo bolo vyrokované pre Slovenskú republiku, bolo 5,8 mld. Výsledok rokovania Jahnátka s Ficom je mínus 500 mil. z Európskej únie na slovenský vidiek. Toto je smutné. Kým tu pán minister pred rokom vykrikoval, že priame platby boli vyrokované v roku 2011, tak on tie zlé vyrokované podmienky dokázal ešte o ďalších 75 mil. eur pri priamych platbách ešte zhoršiť. Toto je skutočný ten problém. A rozdelenie týchto peňazí a šibrinkovanie o tom z jedného vrecka do druhého, toto je len očný klam a zastieranie, ale nie skutočné riešenie.
A o tom, že to Fico a jeho minister nevie, svedčí druhý graf. (Ukázanie grafu.) Toto je vývoj stavov kráv za minulý rok, za rok 2012. Do septembra, kým platili opatrenia prijaté predchádzajúcou vládou, stavy kráv rástli, od septembra Jahnátkove opatrenia takto klesli. Toto je výsledok hospodárenia a správy tejto vlády vo vzťahu k poľnohospodárom. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená podpredsedníčka, vážené dámy a páni, tak teraz fakt neviem, či strácam poradie alebo čas, no ale možnože strácam čas.
V každom prípade rád by som povedal pár slov k rozpočtu pre poľnohospodárstvo. Nechcem zachádzať do detailov, skôr rád by som rozprával o princípe rozdelenia peňazí, čo sa týka poľnohospodárstva, a to z jedného prostého dôvodu. Ja si myslím, že tento rozpočet takýmto spôsobom rozdelený je možnože najnebezpečnejší rozpočet za posledných dvadsať rokov, aký ho vôbec táto krajina môže mať. Nebezpečný je preto, lebo navonok vyzerá úžasne.
Musím povedať, že na prvý pohľad výška dotácií, výška podpôr do poľnohospodárstva je niečo neskutočné, čo navonok pôsobí motivačne. Ale keď odborne sa na to pozrie ten, kto trošku rozumie poľnohospodárstvu, príde na to, že to nie je nič iné ako Potemkinova dedina. Skrátka, staviame Potemkinovu dedinu. A o to je to horšie, že tento rozpočet je vlastne základom aj na ďalších sedem rokov, ktoré nasledujú. Vlastne všetci vieme, že Európska únia plánuje poľnohospodársky rozpočet v sedemročných cykloch. V tom, čo sa vynegociuje teraz v tých hrubých črtách, bude sa pokračovať do roku 2020. A ako bude to rozdelenie teraz nastavené, tak takým spôsobom poľnohospodári budú gazdovať ďalších sedem rokov.
Zhruba pred pol rokom alebo trištvrte rokom, už si presne nepamätám, kedy to bolo, pán premiér Fico spolu s pánom ministrom pôdohospodárstva Jahnátkom sa vrátili z Bruselu, pričom všade som čítal ťažké články a tituly, ako úžasne oni vybojovali navýšenie rozpočtu pre poľnohospodárov a že poľnohospodári dostanú viac peňazí na platby a že ako bude dobre a že o koľko sa zvýši podpora na veľké dobytčie jednotky, ako sa zvýši podpora na hektár, ako sa nájdu podporné prostriedky na vôbec rôzne nieže investície, ale podpory chovu zvierat. Lenže tam jedna veta sa nepovedala, a to dosť podstatná, že celkový vybojovaný balík peňazí sa nemení, celkový balík peňazí zostáva, len sa peniaze presúvajú z jedného piliera do druhého. A toto, vážené dámy, páni, je najnebezpečnejšie, čo môže byť.
Vysvetlím to v krátkosti. Iste nie ste ťažkí odborníci, ale každý z vás musí vedieť, že poľnohospodárstvo je financované z dvoch pilierov, z ktorých tzv. prvý pilier ide na priame platby, čo sa týka poľnohospodárov. Tu sa podporuje plocha na hektáre a stade sa podporuje aj živočíšna výroba a rôzne iné komodity v rámci podpory. No a druhý pilier je vlastne technológia. Sú tam jednak dediny, a o dedinách teraz nechcem rozprávať lebo to je iná kapitola, ale v každom prípade tam z druhého piliera sa podporujú dotácie pre inovácie, pre investície do poľnohospodárstva. A táto vláda sa rozhodla podporiť tzv. kilo mäsa alebo liter mlieka, by som povedal, alebo metrák pšenice, skrátka, produkciu. Ale úplne je pre nich nezaujímavé, akým spôsobom tá produkcia sa urobí, či je to vôbec efektívne a neefektívne.
Takže teraz poviem výsledok. Počas siedmich rokov každý poľnohospodár, ktorý teraz chová nejaké zvieratá alebo má nejakú rizikovú výrobu, kvôli výške dotácií, ktoré zatiaľ vychádzajú, ktoré fakt sú vysoké, nejakým spôsobom si to ponechá, ale pôvodný zámer, ktorý si ministerstvo predstavovalo tak, že 18 000 nových pracovných miest bude v poľnohospodárstve, je ťažká utópia z úplne prozaického hľadiska, lebo táto dotačná politika jednoducho nepodporuje vznik nových podnikov, malých farmárov alebo stredných farmárov, len zastabilizuje nejakým spôsobom súčasnú výrobu. Totižto dneska každé zviera, každý druh hospodárskeho zvieraťa, keď chce byť efektívne, musí sa chovať dvomi spôsobmi, buď vo veľkom množstve, ale popri špičkovej technológie, alebo práve, naopak, vo veľmi malom množstve, úplne na kolene, v starých drevených maštaliach, kde tie náklady odpadnú a jednoducho iným spôsobom sa vytvára zisk. Medzi tým niečo veľmi neexistuje, keď áno, tak je to zo zotrvačnosti a výsledkom toho je, že buď to krachne, alebo kúpi to nejaký veľký investor.
Skrátka, najväčší problém slovenského poľnohospodárstva je kapitálové poddimenzovanie. To som už viackrát povedal. A to znamená to, že darmo ja chcem chovať čo ja viem stádo o počte dvesto, tristo kusov kráv, darmo ja chcem chovať ošípané o počte sto, dvesto, tristo, tisíc, dvetisíc kusov prasníc, jednoducho keď ja neviem postaviť technológiu, nemám šancu tie zvieratá chovať. Už samotné zvieratá sa nakúpia, či už cez pôžičky nejakým spôsobom, lebo tie zvieratá keď sa nakúpia, na konci sa aj predajú. Ale tie maštale alebo tá technológia keď sa raz nepostaví, jednoducho produkcia je taká neefektívna. A to je nebezpečenstvo tohto systému, že my zaštandardizujeme alebo podporíme to existujúce, ale nikto nebude mať peniaze na to, aby postavil nové technológie. A práve to povedal pán premiér, že z druhého piliera tu bude presunutých zhruba 15 až 25 %, podľa toho, ako sa dohodnú, do prvého piliera. To znamená, že počas tých siedmich rokov my tie dotácie prežerieme, doslova prežerieme.
Budeme exportovať. To je ďalšia demagógia, že Slovensko nie je sebestačné v jednotlivých komoditách, čo nie je pravda. Slovensko je sebestačné v základných komoditách, len to nevie spracovať. A základné komodity vyvezie, lebo vonku to vedia spracovať. A potom ako hotový výrobok sa to vráti naspäť a peniaze zostávajú vonku. Takže my doslova sa stávame kolóniou pre západnú Európu presne vďaka tejto politike a vďaka týmto podporám.
Takže nakoniec poviem len toľko, že neviem, či vôbec moje slová niekto kompetentný vypočul alebo bude vôbec rozmýšľať o tom, aby tento pomer druhého a prvého piliera nejakým spôsobom zmenil, ale obávam sa toho, že o sedem rokov, čo sa týka stavu poľnohospodárstva, budeme stáť tam, kde sme teraz, len s tým rozdielom, že západná Európa pred nami už bude jazdiť, dajme tomu, nejako v špičkovom aute alebo na porsche a my stále na trabante budeme za ním kulhať a skrz tie podpory budeme nejako v poľnohospodárstve prežívať. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja zapojil do diskusie k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Súčasťou tohto návrhu rozpočtu je aj návrh rozpočtu obcí na roky 2014 až 2016. A ja by som sa chcel pozrieť na návrh tohto rozpočtu práve z pohľadu samospráv.
Ešte predtým, kým prejdem priamo k môjmu diskusnému príspevku, musím povedať, že oceňujem, že práve včera podvečer sa zapojili do diskusie o návrhu štátneho rozpočtu aj kolegovia zo strany SMER.
A práve kvôli tomu, že sa chcem venovať rozpočtu z pohľadu samospráv, najviac ma zaujal príspevok kolegu Ľuba Petráka. Aj keď to bola tzv. povinná jazda, musím oceniť jeho príspevok. A považujem ho za veľmi korektný, pretože pomenoval aj isté riziká rozpočtu, aj keď s niektorými vecami, ktoré pán Petrák pomenoval, nesúhlasím. A budem sa im venovať v mojom príspevku, ale kolega Petrák by si od pána ministra zaslúžil odmenu, pretože ako jediný starosta obhajoval tento rozpočet aj na búrlivej Rade Združenia miest a obcí Slovenska, ktorá sa konala v Žiline. Naozaj bola to búrlivá atmosféra, kde Ľubo Petrák ako jediný starosta to obhajoval, za čo si, žiaľ, ako jediný z mnohých vystupujúcich nevyslúžil od svojich kolegov potlesk (za svoje vystúpenie).
Toto volebné obdobie sa predkladalo množstvo zákonov do pléna Národnej rady a často, aj keď opozícia sa vyjadrovala kriticky, tak predkladateľ, zväčša minister často v dôvodovej správe prezentoval, že návrh toho-ktorého zákona bol prerokovaný so Združením miest a obcí Slovenska a Združenie miest a obcí Slovenska s takýmto návrhom súhlasilo, o návrhu štátneho rozpočtu diskutujeme už niekoľko dní, ale ešte ani raz neodznelo nejaké stanovisko, čo na tento návrh rozpočtu hovorí Združenie miest a obcí Slovenska. Dovoľte mi, aby som to stanovisko predniesol ja: „Návrh rozpočtu verejnej správy bol prerokovaný na ZMOS-e a bol, samozrejme, predmetom rokovania nielen Rady ZMOSu, ale aj odborných sekcií Združenia miest a obcí Slovenska. Ani jeden z týchto orgánov s predloženým návrhom rozpočtu nesúhlasí. ZMOS tento návrh rozpočtu odmieta.“ Predstavitelia miest a obcí upozornili, že návrh rozpočtu pre mestá a obce na roky 2014 až 2016 je nereálny a rizikový. Predstavitelia samospráv si plne uvedomujú záväzky štátu a nutnosť udržať deficit verejných financií pod trojpercentnou hranicou. Všeobecne však pretrváva akýsi pocit ukrivdenosti miest a obcí, pretože sa nedostatočne hovorí, ba vôbec nehovorí o tom, aká je reálna miera účasti samospráv na konsolidácii. Je vecne preukázateľné, že samospráva je zodpovednejšia ako štát. Je vecne preukázateľné, že samospráva šetrí viac ako štát.
Dovoľte mi, aby som vám ukázal dva grafy. (Ukázanie grafu.) Z nich prvý je deficit v percentách HDP, červeným je centrálna vláda, modrým je samospráva. Čiže kým napríklad v roku 2012 samospráva hospodárila s prebytkom 0,1 %, štát vytvoril deficit mínus 4,8 %. Dlhodobo štát hospodári horšie ako samospráva. To je graf číslo jedna. A teraz vám ukážem tabuľku číslo dva, kde je znázornený dlh v percentách HDP. Vidíte, že samospráva sa zadlžuje, že to zadlženie je konštantné od roku 2009, to osciluje okolo čísla 2,4 %, zatiaľ čo zadlženie štátu prudko rastie. Kým v roku 2009 to bolo 35 %, v roku 2012 je to 51,9 %. Čiže kým výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy vzrástli o takmer 40 %, výdavky obcí bez finančných operácií, čo sú porovnateľné ukazovatele, vzrástli iba o 5,9 %. Nikto nemôže spochybniť účasť samospráv na konsolidácii, o čom svedčia aj nasledovné príklady. V rokoch 2008 a 2009 protikrízové opatrenia zobrali zdroje najmä mestám a obciam a podporili zvýšenie príjmu občanov a štátu. Zvýšenie nezdaniteľnej položky pre živnostníkov a zamestnancov spôsobilo zníženie príjmov pre samosprávy na dva roky o viac ako 200 miliónov eur a zníženie koeficientu zo 70,3 % na 65,4 % znamenalo očakávaný výpadok z príjmov obcí o 130 miliónov eur, ktoré zostali k dispozícii štátu. Samosprávy darovali štátu 130 miliónov eur preto, že je kríza, pomohli štátu, aby konsolidoval financie.
Ja by som chcel odpovedať na otázku kolegu Ľuba Petráka, a, nakoniec, to spomínal aj pán minister v jednej televíznej diskusii, kde boli tí, ktorí teraz kritizujú návrh rozpočtu pre mestá a obce. Ja neviem, kde boli ostatní kolegovia, pretože ja som vtedy nesedel v týchto poslaneckých laviciach, ale viem presne, kde som bol ja. Ja som sedel u ministra financií Ivana Mikloša ako primátor mesta Martin so starostom obce Štrba Mišom Sýkorom, kde sme presne takisto hájili samosprávu, ako to robíme teraz za vlády Roberta Fica. Vtedy sme ostro odmietli mix daní, ktorý navrhoval minister financií Ivan Mikloš, a preto, že sme si uvedomovali, ako aj teraz si mestá a obce uvedomujú, že sa musia mestá a obce zapojiť do konsolidačného procesu, sme súhlasili s prechodným znížením koeficientu prerozdelenia a výnosu dane z príjmu fyzických osôb na 65,4 %. Uvedomili sme si zodpovednosť presne tak, ako si samosprávy uvedomili zodpovednosť, keď súhlasili s memorandom, ktoré bolo podpísané medzi ZMOS-om a vládou Roberta Fica. Nikto z primátorov a starostov, ktorí nie sú členmi politickej strany SMER, si na tomto nerobil agendu, každý to prijal ako akýsi záväzok, nie všetkým sa to podarilo, ale jednoducho každý si uvedomil, že sme na jednej lodi a musíme si pomáhať.
Kolega Ľubo Petrák včera povedal, že vláda Radičovej konsolidovala nezodpovedne. Ja sa nechcem vyjadrovať k tomu, ako konsolidovala Radičovej vláda, nemám ani žiadny dôvod obhajovať Radičovej vládu, pretože som, ako som už spomínal, nebol ani jej členom, ani som nesedel v poslaneckých laviciach, ale môžem zodpovedne povedať, že Radičovej vláda si nedovolila finančné prostriedky, ktoré získala aj od samospráv, rozdávať napríklad na budovanie zimných štadiónov alebo pri výjazdových rokovaniach vlády pred voľbami do vyšších územných celkov na predvolebnú kampaň, pretože to nemôže to fungovať tak, že my sme tí dobrí, budeme rozdávať a vy ste tí zlí, teraz myslím tým samosprávy, vy šetrite na svojich občanoch, šetrite na mestách a na obciach a vy nemôžete robiť v tomto nič. Šetriť sa nedá donekonečna. Koniec koncov ja súhlasím s tvrdením pána premiéra Fica, že treba podporiť investície, aby sa oživila ekonomika. Ale treba však mať rovnaký meter, pretože by nemalo platiť pravidlo, že štát chce rozhýbať ekonomiku investíciami do diaľnic, do výstavby futbalových štadiónov, zimných štadiónov, ale obce investovať nemôžu. Musíme si v plnej miere uvedomiť, že výsledky vynúteného šetrenia samospráv sa prejavujú v každodennom živote, počnúc neopravenými cestami, chátrajúcimi školami, poklesom kvality služieb, ktoré má samospráva poskytovať. Je preto paradoxné, že na jednej strane nedokáže už samospráva zabezpečiť občanom základné služby a na druhej strane sa vytvára akýsi dojem, že má dosť peňazí, lebo dokáže ušetriť, a to aj napriek tomu, že sa obciam každoročne rozširuje rozsah kompetencií. Od roku 2008 do roku 2013 vzrástol rozsah úloh obcí z 3 665 na 4 934 a ako rozhodujúci zdroj financovania nových kompetencií obcí je v doložke vplyvov väčšinou uvádzaný výnos z dane z príjmov fyzických osôb. Ten však od roku 2008 klesá a ani v roku 2013 nedosiahne predkrízový stav.
Ako najväčšie pozitívum rozpočtu včera kolega Ľubo Petrák povedal to, že je predpokladaný a že je rozpočtovaný nárast výnosu dane z príjmu fyzických osôb. Ja som hneď zatelefonoval svojej vedúcej ekonomického oddelenia, ktorá mi poslala tabuľku vývoja dane z príjmu fyzických osôb od roku 2009, pôvodné prognózy a skutočnosť. Vážené kolegyne, kolegovia, ani jeden rok výnos z dane z príjmu fyzických osôb nebol taký, aký bol v návrhu štátneho rozpočtu. Bolo to v roku 2009 iba 85 % k pôvodnej prognóze, v roku 2010 87,8 % k pôvodnej prognóze, v roku 2011 96,1 % k pôvodnej prognóze, v roku 2012 94,8 % k pôvodnej prognóze a v roku 2013 je to 97,5 % k pôvodnej prognóze. Čiže aj teraz sa dá predpokladať, že to, čo je v štátnom rozpočte, nebude skutočnosť a že to je len fikcia, ktorá sa nenaplní. Čiže, ako sa hovorí, obce musia pracovať v režime „viacej muziky za menej peňazí“, rozpočet obsahuje nedostatky a riziká, ktoré budú mať negatívny dopad na hospodárenie miest a obcí.
ZMOS konštatoval, že návrh rozpočtu je postavený na nereálnych príjmoch. Ako som už spomínal, výnos dane z príjmu fyzických osôb, ktorý ani raz od roku 2009 nedosiahol toľko, ako bol navrhovaný v rozpočte, nikdy sa nenaplnil. Je to napríklad nereálny príjem z predaja majetku.
Návrh rozpočtu nedáva dostatočné odpovede na otázku, čo s prebytkami miest a obcí v rozpočtoch z minulých rokov. Dámy a páni, je naivné si myslieť, že tí starostovia a primátori, ktorí šetrili od začiatku svojho volebného obdobia finančné prostriedky, ktorí šetrili, aby niečo vo svojich mestách pre občanov urobili, aby urobili nejaké investície, na budúci rok, keď je volebný rok, tieto finančné prostriedky, že ich šetrili pre svojich prípadných nástupcov. Je to absolútne nemysliteľné. A ja by som sa nad tým ani nezamýšľal, či to tak bude, pretože je jasné, že každý tieto finančné prostriedky jednoducho preinvestuje.
Plánovaný výrazný pokles kapitálových výdavkov a očakávané každoročné prebytky hospodárenia miest a obcí v metodike ESA 95 v rokoch 2014 až 2016 znamenajú paralyzáciu miestnej samosprávy a nemožnosť plnenia zákonných povinností.
Ja chcem tiež pozitívne ohodnotiť to, že sa ZMOS-u podarilo vyrokovať s vládou aspoň čiastočné percentuálne navýšenie prerozdelenia dane z príjmu fyzických osôb na 67 %, ale ZMOS žiadal, a bolo o tom aj uznesenie snemu, to navýšenie na 70,3 %. Žiaľ, v tomto návrhu rozpočtu nie je zohľadnená táto najzásadnejšia požiadavka miest a obcí. Ale uvidíme teda, čo bude nasledovať ďalej, pretože pán premiér prisľúbil diskusiu a prisľúbil, že teda urobí všetko pre to, aby to prerozdelenie dane sa vrátilo na pôvodnú úroveň.
Žiaľ, musím konštatovať, že v návrhu rozpočtu sa vôbec nereaguje na výsledky auditu verejnej správy, kde sa podľa čiastkových auditov konštatuje nárast kompetencií miest a obcí bez súbežného presunu financií. Ani v tomto návrhu rozpočtu obcí nie je systémovo doriešené financovanie originálnych kompetencií obcí v oblasti sociálnych služieb, ktoré im boli uložené zákonom z roku 2008, a ani úloh, ktoré im vyplývajú z novely zákona o sociálnych službách s účinnosťou od 1. januára 2014.
Pri schválenom raste tarifných platov zamestnancov obcí od 1. 1. 2014 sa plánujú dotácie na prenesený výkon štátnej správy okrem školstva maximálne na úrovni v roku 2013, respektíve v oblasti životného prostredia s výrazným poklesom.
Návrh rozpočtu obcí neuvažuje s postupným riešením mzdových nárokov zamestnancov regionálneho školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí v zmysle záverov dokumentu, ktorým je správa o stave školstva.
Navrhnuté parametre účasti miest a obcí na procese konsolidácie už ohrozujú výkony samosprávnych kompetencií, čo už ďalej nie je možné akceptovať. Obce si už naozaj nemôžu plniť funkcie, ktoré im vyplývajú zo zákona v takomto režime. A treba jednoznačne zadefinovať, že ak nedôjde k prerozdeleniu výnosu dane z príjmu fyzických osôb na úroveň 70,3 % a nebudú dofinancované kompetencie, obce budú musieť, opakujem, budú musieť, aj keď nebudú chcieť, prísť s opatrením, len preto, aby mohli prežiť, zásadným spôsobom v roku 2014 sa to neudeje, pretože je volebný rok, ale upozorňujem, že od roku 2015 je vysoký predpoklad veľkého zvýšenia dane z nehnuteľností a tiež zrušenia rôznych úľav pre zdravotne postihnutých a pre seniorov. Bude to negatívne opatrenie, ktoré bude mať najzávažnejší dopad práve na tú skupinu ľudí, ktorým strana SMER v predčasných parlamentných voľbách sľubovala istoty. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega Kaník, hovoril si tu k viacerým veciam. Dovolím si zareagovať na niektoré z nich.
Zlé čerpanie eurofondov. No Slovenská republika má zlé čerpanie eurofondov. A treba si uvedomiť, prečo to tak je. Totiž na roky 2007 až 2013 to nastavovala prvá Ficova vláda a nezvládla to. Po roku a pol sa mohol každý občan tejto krajiny presvedčiť sa o istotách, ktoré ponúkla politická strana SMER, aké sú. Sú jednoznačné, zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, horší život, menej práce a viac buzerácie. Toto je istota, ktorú ponúka SMER.
Prečo si to dovoľujem povedať? No zareagujem len na prijatie daňovej licencie. Keď zoberieme, že v priemere 500 eur má ju zaplatiť jeden subjekt, tak to sa dotkne 50 tisíc subjektov, aby zaplatilo sumu, čo vláda Roberta Fica dala minulý rok svojmu jednému jedinému sponzorovi ako investičný stimul za to, že neprepustí pracovníkov, nieže vytvorí viac pracovných miest, len ich neprepustí a za jedného smeráckeho sponzora bude nútiť 50 tisíc malých firiem, aby sa poskladalo na investičný stimul.
Rovnako pokiaľ sa pozriem na DPH, naháňame zlých podnikateľov. Stále, keď dostaneme informáciu, že niekoho polícia alebo finančná polícia zaistí pri podvode z DPH, čuduj sa svet, je pri tom aj pracovník daňového úradu vysoko postavený. Pán minister, mali by ste naháňať svojich vlastných ľudí, aby nerobili, každý podnikateľ vie, keď podá žiadosť o nadmernú vratku nad 3 000 eur, daňový úrad okamžite nastúpi na kontrolu. Ako je možné potom, že niekto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, no kládli ste si otázku, koľko z tých pozmeňujúcich návrhov opozície bude prijatých. Ja vám odpoviem namiesto vládnych poslancov, nebude to ani jeden návrh, pretože ani jeden nesmeruje k tomu, aby sa naplnili účty sponzorov strany SMER. Tento rozpočet nesleduje cieľ, aby pomáhal občanom, aby bol sociálne demokratický, aby cítil s občanmi, ale práve, naopak, aby ich zdieral ešte viac. A chce z nich zodrať aj tú poslednú kožu, ktorá na nich ešte je. Ďakujem.