Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený Dušan futbalista, v krátkosti budem na to reagovať, pretože nedá mi, aby som do týchto športových tém nevkročil bližšie.
Mám tu tie poznámky, ktoré dali aj predsedovia zväzu, aj generálny sekretár k tomuto zákonu.
Ja tiež som toho názoru, že, samozrejme, treba násilie zastaviť na štadiónoch za každú cenu, by som povedal, aby tí slušní diváci, ktorí chodia na štadióny, netrpeli tým, čo tam vytvára určitá skupina chuligánov, obávam sa však jednej veci, a to by som tu chcel zdôrazniť, že ani doteraz vytvorený zákon, ktorý by kvázi mal byť funkčný, nie je funkčný, nepoužívame ho ani v tých prípadoch, keď fakt ide o ohrozenie života, pričom sa obávam, že ak tento zákon prejde do účinnosti, či bude v plnej miere využívaný.
Ale chcem sa venovať jednej veci. Otázka ostáva, či z vaničky nevylejeme vodu aj s dieťaťom, pretože keď dáme všetky športy do jednej skupiny, čo, si myslím, nie je dobré, tak určite finančné malé športové kluby, malé zväzy nebudú vedieť zabezpečiť tie súťaže, ktoré týždenne vykonávajú. Preto by som navrhoval, a budeme o tom ešte určite hovoriť vo výbore, aby sme rozdelili na základe doterajších poznatkov, ktoré sú tie športy, kde sa môže nejakým spôsobom vyskytovať a sa vyskytuje určité násilie, musíme zaradiť do kategórií, ktorými sú prvá kategória, druhá kategória a tretia kategória, pretože, ako môj predrečník povedal, niekde fakticky, kde hrajú tretiu, štvrtú triedu futbalu, je viacej divákov na futbalovom štadióne. A málokedy sa stáva, že sa pobijú medzi sebou. Ale vždycky asi naháňajú rozhodcu, pretože je korupčný, lebo je podplatený niektorou stranou. A ten vytvára ten najväčší problém, ale na druhej strane, aby ten malý klub, ktorý ledva má na dresy, ledva vie zaplatiť štartovné do tej súťaže, platil bezpečnostnú službu, vyškolil určitých ľudí, ktorí tam budú o tú bezpečnosť dbať, myslím si, to je dosť veľká záťaž. A týka sa to hlavne aj malých športových podujatí, napríklad v takých športoch, ako sú úpolové športy, šerm a napríklad gymnastika a tak ďalej, stolný tenis. Keď sa to na to bude vzťahovať, také súťaže oni nebudú robiť. A je to likvidačné. Nebudú tak mať kde závodiť naše nádeje na domácich podujatiach. A možno budú vyhľadávať v blízkom okolí športové turnaje. Jednoducho preto ich nemôžeme robiť doma, lebo ich finančne neviem pokryť kvôli týmto ďalším nákladom. Preto by som citoval, prikláňam sa k tomu, cyklistického šéfa Privaru, ktorý je tiež toho názoru, že cyklistom robia najväčšie problémy autá, a nie tí fanúšikovia, ktorí sú vedľa cesty, kde nikdy problém nebol, ale určite viacej ako 300 ľudí. Takže ja neviem ani, ako by sme tam zabezpečovali ten celý pelotón. Vidíte často v televízii, Tour de France ide. Takže neviem, koľko SBS-károv by sme tam mali dať. A je to tam voľné a páskou oddelené napríklad. A on sa tiež prihovára za to, aby sme tieto športy rozdelili a kategorizovali. Toto je, myslím si, riešenie. A určite budete sa aj vy za to prihovárať v tom smere, že nechceme, aby zanikli turnaje, ktoré už doma robíme také pre mládež, kde by sme mali ochranku. Ani to nie je dobré na výzor, keď tam behajú ochrankári, vlastne SBS-kári, lebo tam je viacej ako 300 ľudí. A myslím si, že škoda vyhodiť tieto peniaze. Tu je názor aj napríklad pri kolektívnych športoch, ako napríklad je hádzaná, volejbal, basketbal. Ani pri týchto kolektívnych športoch doteraz nemá nejaké informácie, že by sa aj u nás vyskytli také nejaké ťažké situácie, kde by museli zasahovať nejakým spôsobom už v konečnom dôsledku policajti alebo organizátori. Vedia to zvládnuť a nemajú s tým problém. A tiež píšu o tom, že to bude taká veľká čiastka. A chodí tam viacej ako 300 ľudí. Samozrejme, aj pre nich to bude zbytočne vyhodený peniaz, ktorý by mohli investovať do svojich mladých športovcov a rozvoja určitej športovej kategórie.
V krátkosti si dovoľujem povedať, že ide o plošnú právnu úpravu, ktorá nie je dobrá. Skúsme ju rozdeliť, nech táto právna úprava nie je plošná. Skúsme nájsť riešenie, aby sme nedali do jedného vreca každé športové odvetvie a každé športové podujatie. Samozrejme, súhlasím s tým, že treba spraviť maximálne opatrenia tam a na to sa sústrediť, kde sa tieto športové správania vymkýnajú z rúk, či to je futbal alebo málokedy hokej už, a napríklad aké sú štatistiky diváckeho násilia . Vieme o tom, že sú štatistiky kde vykazujeme, aké sú v priemere tieto násilnosti, koľko percent je týchto násilností. Vieme, že keď hrá futbal Trnava so Slovanom alebo Dunajská Streda so Slovanom, sú rizikové. Ale tie zápasy vieme zabezpečiť. Posledný čas sa to lepší. Ale myslím si, že aj keď to ošetríme novým zákonom, tak to bude mať určité dopady, ak ten zákon bude dodržiavaný.
A ešte sa chcem spýtať, samozrejme, máme na to zákon, koľko bolo odsúdených na tých rýchlych súdoch, čo terajšia právna norma povoľuje, medzitým nikto nebol odsúdený, Dušan mi to potvrdí, potom načo bola táto právna norma, ktorá existuje, ktorá mala práve týchto ľudí vytiahnuť z toho davu a odsúdiť ich za 24 hodín. A myslím si, tam mal byť niekto odsúdený, ale hovorí, že tam nikto v tomto nebol, a medzitým boli porozbíjané aj vlaky, boli porozbíjané štadióny, vieme ich identifikovať, a tam nikto nebol odsúdený za 24 hodín.
Dovoľte, aby som povedal k § 2 písm. j), že je tam príliš vágna definícia rizikového účastníka podujatia. Podľa návrhu zákona je to fyzická osoba, u ktorej je daný predpoklad. U koho môžeme predpokladať toto? To slovíčko nezapadá do toho. Nemôžeme my predpokladať, že niekto spraví neporiadok, pričom ho vytiahneme z davu a okamžite ho nejakým spôsobom pošleme von. Čiže o tom sa ešte budeme baviť na výbore. Je to taká voľná úvaha, že niekto si myslím, že o tebe predpokladá, že spravíš zle, tak ťa vytiahne a zoberie ťa preč. To je ako čipovanie terajšie. Potom by sme každého fanúšika mohli načipovať. A tým pádom by sme ho mali pod kontrolou. Myslím si, že nie je toto podstatné toho celého návrhu.
Samozrejme, problém je tam s účasťou na mnohých podujatiach, už sme hovorili o tom, keď je viacej ako 300 ľudí. Do 300 ľudí je tam určitý počet organizátorov. Potom keď je to nad tristo, treba viacej SBS-károv, zas viacej usporiadateľov, treba ich školiť. Neviem, či toto je pravá cesta, ale myslím si, že ak rozdelíme tieto športy, pri ktorých som to navrhoval, dá sa tam nájsť riešenie. Ďakujem.
