Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja by som chcel plne podporiť pani kolegyňu Žitňanskú aj pani podpredsedníčku, lebo vidím, že, aj pána Zajaca v tom, že mali by sme sa dohodnúť fakt na nejakom komplexnom riešení. Keďže už v októbri sme na podnet pána Martvoňa a pána Brixiho novelizovali zákon, teraz príde nový zákon, pán Martvoň tu má ďalší, on tu teraz momentálne nie je, ale už som s ním hovoril o tom, kde som, kde sme sa aj zhodli na tom spoločne, že aj v tom jeho návrhu, čo teraz predkladá, by mali byť nejaké zmeny. Som za to, aby sme fakt si na to sadli, lebo si to táto téma zaslúži, aby sme sa vedeli dohodnúť a je tu snaha, a to je dobre, že je tu snaha naprieč celého, cez celé politické spektrum sa dohodnúť. A môže byť aj to, čo povedal pán Zajac, nemám voči tomu žiadne výhrady, že keď treba, tak aj v zrýchlenom legislatívnom konaní, aby sme podporili návrh takého zákona, ktorý by predložilo ministerstvo hospodárstva tam, kde by sme to vedeli nejak zlúčiť tie jednotlivé myšlienky a názory v tom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Poprosil by som vás, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, o inštaláciu videoprojekcie, keďže chcem uviesť krátky dvojminútový videošot. A sľubujem vám, že nejde o zábery z kongresu strany SMER, ale ide o, ako sa tomu za mojich mladých čias pekne hovorilo, kultúrnu vložku. Keďže tu je aj pán minister kultúry a je to v jeho oblasti najbližšie, tak som si dovolil vybrať jeden krátky šot, poprosím techniku keby ho spustila. Ďakujem pekne.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, poprosím technikov. (Premietanie videozáznamu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.)

Chmel, Rudolf, poslanec NR SR
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni, chcel som vám týmto krátkym videošotom priblížiť jeden ľudský príbeh. Pani kolegyňa Lucia Nicholsonová si isto pamätá ako nezisková organizácia ETP Slovensko prezentovala v januári 2011 inovatívne prístupy pri začleňovaní sociálne vylúčených komunít s názvom Premosťovanie sociálne vylúčených komunít – zmena je možná. Túto prezentáciu som vtedy zaštiťoval ako podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v spolupráci s vtedajšou pani štátnou tajomníčkou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorou bola práve kolegyňa Nicholsonová, ako aj v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity, Nadáciou Friedrich-Ebert-Stiftung Slovensko, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského a neziskovou organizáciou Equity. Prečo to hovorím? Súčasťou tohto podujatia bolo aj krátke vystúpenie Divadla z chatrče z Moldavy nad Bodvou. Viete si azda predstaviť, že to bola celkom neštandardná situácia, keď vtedajšia premiérka vlády Slovenskej republiky poskytla hercom z osady žltý salónik Úradu vlády, salónik, kde sa zväčša prijímajú návštevy na najvyššej domácej či medzinárodnej úrovni. Ten salónik poskytla hercom, aby sa mohli prezliecť do kostýmov, a s, prirodzene, s nejakým malým pohostením. O to zvláštnejšie bolo, keď ľudia, ktorí žijú pre nás v nepredstaviteľných podmienkach, tak povediac subsaharskej Afriky, následne vystúpili v Zrkadlovej sále Úradu vlády. Situácia teda je to viac ako neobvyklá.
A teraz teda prestrih. Dvaja Rómovia z osady, Milan H. a Štefan M. boli ochotní svedčiť o tom, ako prežili policajný zásah v onú stredu 16. júna 2013 v Moldave nad Bodvou, o tom, ako boli počas tejto pátracej akcie takzvanej mlátení. Milan H. pracuje ako dobrovoľník v Komunitnom centre v Moldave a je zároveň hercom toho Divadla z chatrče, kde sme ho mohli aj vidieť. A hral teda aj v onen inkriminovaný deň, 19. januára 2011, na Úrade vlády. Práve tento Milan H. chcel prehovoriť spolu s ďalšími účastníkmi na zasadaní výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny dňa 27. augusta 2013, keďže predmetom rokovania boli práve inkriminované dokumenty, o ktorých sme tu aj dva dni hovorili. Členovia výboru za vládnu stranu odhlasovali, že týmto svedkom sa slovo na rokovaní výboru neudelí. Hovorím to preto, že, ako sa hovorilo za starého režimu, čím viac nesúhlasia fakty so skutočnosťou, tým je to horšie pre fakty.
Často sa v našej dvojdňovej rozprave hovorilo, že táto rozprava je politická. To teda znamená, že keď je politická, tak asi nie je vecná, teda je asi nesprávna, akoby sa tieto dve roviny navzájom vylučovali, ale nedokážem si predstaviť debatu, rozpravu v parlamente inú ako politickú. Môžete povedať žiaľ, ale ak by mala byť vecná rozprava a rozpravy v parlamente, tak by to možno malo jedno pozitívum, zasadali by sme tu oveľa kratšie.
Ak sa ešte môžem k vecnej stránke prihovoriť, tak možno by som sa prihovoril za to, že do nami navrhovaného uznesenia by bolo dobré inkorporovať pozmeňujúci návrh, respektíve návrh pána poslanca Jozefa Mikloška, ktorý hovorí o tom, že raz do roka v marci by mal podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí predniesť správu o stave ľudských práv v Slovenskej republike. To je, myslím si, vec, ktorá je takpovediac politicky neutrálna a veľmi korektná. Takže by sa nad ňou bolo možné zamyslieť.
Ak sa tu často hovorilo o tom, že je debata, rozprava politická, tak sa často tiež opakovalo, že verejná ochrankyňa práv mala možnosť vysvetliť všetko na zasadnutí výboru, Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, na ktorom ju okrem iného pán minister vnútra obvinil z klamstva, čo potom ešte neraz vo svojich vystúpeniach zopakoval, a že teda bola prostredníctvom ministra vnútra vlastne s celou vládou. Na výbore, na ktorom návrh na rozpravu o mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv o posunutí jej správy do pléna parlamentu, tento návrh vládna väčšina prirodzene zamietla. Takže takto to bolo s možnosťou dať priestor pre prezentáciu správy verejnej ochrankyne práv vo vláde. Bola s ministrom vnútra či v telefonickom kontakte alebo, ako vyplynulo i z jeho prejavu včera, teda na zasadnutí výboru. Ale pravdepodobne málokto môže uznať, že toto môže suplovať priamy kontakt ombudsmanky s vládou.
Ale keď som už pri tom výbore a klamstvách, tak dovoľte mi predsa len uviesť, že pán minister vnútra pol roka rozprával obľúbený príbeh o sekere zaťatej v Drienovci, hoci často miešal Drienovec s Budulovskou, teda o sekere zaťatej do policajta, presnejšie do prsta policajta asi. Vo včerajšom expozé tento obľúbený príbeh prvý raz vynechal. Pravdepodobne mal na to dobrý dôvod, len nám ho neoznámil. Dovoľte mi preto uviesť, že prvostupňový rozsudok Okresného súdu v Rožňave z 8. januára 2014 vo veci útoku policajtov v Drienovci, teda údajného útoku na policajtov v Drienovci, považoval výpovede policajtov v časti útoku sekerou za rozporuplné a spôsob, akým sa sekera mala dostať do domu, za veľmi nepravdepodobný. Súd teda viac-menej povedal, že si pravdepodobne tento útok vymysleli policajti, teda presne tí policajti, ktorí tvrdia, že v Moldave bolo všetko v poriadku a ktorých vraj podľa ministra vnútra nie je možné, citát, „dať na jednu úroveň s Rómami“. Toľko nateraz teda k historke o sekere. Nebol by som ju spomínal, ale stala sa tak notoricky známou a tak takpovediac prezentuje časť, teda celok celej tejto kauzy, že ju treba aspoň do tejto miery trošku korigovať.
Ale naspäť k meritu. Ja nechápem, nech robím, čo robím, averziu vládnej väčšiny voči verejnej ochrankyni práv. Nechápem, prečo si ju vybrala za svojho nepriateľa. A, ak dovolíte, silne mi to pripomína vzťah Mečiarovej vlády k prezidentovi Kováčovi. Takýto vzťah k ústavnému inštitútu ochraňujúceho občana pred zvoľou verejných orgánov nie je svedectvom veľkej politickej kultúry a je prinajmenšom veľmi zlým odkazom občanom o tom, že ich práva obhajuje zrejme zlý verejný ochranca práv.
Odzneli tu za tie dva dni názory od, zjednodušene povedané, antifašistických, antirasistických názorov až po rasistické, fašistické. Nie som sudca, ktorý by tu teraz súdil, iba asi nechápem to, čo som nedávno ešte trošku chápal. Chápal som ako-tak, že sa dnešná vládna väčšina pokúsila, vcelku, treba povedať, úspešne o, jemne povedané, integráciu voličov Slovenskej národnej strany a Hnutia za demokratické Slovensko, respektíve inkorporáciu. Ako už hovorieval starý Bismarck, čo nemožno zakázať, to treba viesť. Dobre, integrovali ste elektorát nastavený skôr populisticky a extrémisticky, ale v prípade otvorených rasistov, fašistov, xenofóbov by som už nabádal k väčšej obozretnosti, aj principiálnosti. Tých už dúfam nechcete viesť, ak tomu dobre rozumiem.
Takže už len moje citované memento poslednýkrát. S extrémizmom, rasizmom, fašizmom nemôžete zvíťaziť, keď sa vyberiete jeho smerom. Na tom by sme sa vari napriek všetkým straníckym odlišnostiam mohli dohodnúť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, treba zopakovať, vláda a predseda vlády stanovuje program vlády. Predseda vlády Robert Fico zaradil do programu bod pani Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv. Pozvali ste ju tam, odsúhlasili ste tento program a potom ste jej nedali priestor na to, aby vystupovala. Arogantne ste tak prejavili moc. Je štandardné pre politickú stranu SMER takto sa zachovať. Ja chápem, ste opojení, vládnete sami, môžete si dovoliť všetko. Demokracia je o tom, že vypočujete aj názor menšiny. Keď niekto je zodpovedný za rast arogancie, extrémizmus v tejto krajiny, tak určite je to vláda. Ja vám len pripomínam, že vládnete v tejto krajine štandardne na spôsob strany SMER už takmer dva roky. To znamená, že za rast extrémizmu v tejto krajiny nesiete plnú mieru zodpovednosti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán minister, prepáčte, vy ste tu neboli včera. Tak musím to trošku povedať, ale na začiatok hneď si vyprosiť to, že my kopeme do strany SMER. Práve včera pán Chmel, ako predseda výboru, predložil vôbec dôvody, prečo táto schôdza, tak ani nespomenul poslancov strany SMER, že by do nich kopol. Hovoril o jednej skutočnosti, vláda akým arogantným spôsobom zamedzila možnosť, aby predstaviteľka jednej inštitúcie, ktorá má chrániť ľudské práva, podala svoju správu. S tou správou vy nemusíte súhlasiť, to berieme. Môžete mať absolútne iný názor. Ale vypočuť si ju treba. Ja som to počul pred chvíľočkou aj od pána predsedu Národnej rady, ktorý hovoril o policajtoch, hovoril o Rómoch, ale táto schôdza nie je, ani o policajtoch ani o Rómoch. Chceme poukázať na to, že ľudské práva a ombudsmanka nemá chrániť len policajtov, len Rómov, ale všetkých. Ak zbadá niekde, že je problém s ľudskými právami, musí na to upozorniť, to je jej úloha.
A, viete, ak niekto menil túto schôdzu a arogantným spôsobom sa snažil vysvetliť nevysvetliteľné, to sme neboli my.
A, prepáčte, ak niekto tu klamal, tak klamal, samozrejme, minister vnútra, či tu, či v prípade Hedvigy, či v prípade napríklad pánov skinhedov z Nitry. Tvrdil, že polícia potrebovala štyri mesiace na to, aby to zdokumentovala, aby tí ľudia boli zavretí. Výsledok? Výsledok je žalostný. Prepáčte hovoríme tu o tom, o ľudských právach.

Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, ak teda už hovoríme o uráne, tak, prepáčte, musím citovať zo 14. 12. 2012, keď pán minister váš Malatinský podpísal memorandum s materskou spoločnosťou, ktorá vykonáva geologický prieskum, o spolupráci. Takže vy môžete hocičo hovoriť, urán máte vy na hlave ako maslo. Viete, hovoríte o tom a vyjadrujete podporu, že policajtov vždy budete podporovať. To je len slovné vyjadrenie. Ja som osobne svedčil v prospech policajta, ktorého napadli občania. A ja som bol svedok toho. Takže treba skutky, a nie rečičky. Táto schôdza dnes nie je ani o policajtoch, nie je ani o Rómoch, ale je o arogancii vlády.
Hovoríte, že bola možnosť, pani ombudsmanka napríklad na výbore mohla vystúpiť. Vaša vláda nedovolila jej vystúpiť, ponížila ju. Vaši poslanci tu v Národnej rade nedovolili tú správu zaradiť, tak o čom hovoríte? Aspoň neklamte.
Viete, zas na druhej strane musím aj to povedať, že na rozdiel od pána ministra Kaliňáka dnes ste pochválili napríklad pána predsedu ľudskoprávneho výboru pána Chmela, že zvolil dobrý postup na výbore a tak ďalej. Včera váš stranícky podpredseda, podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák, ho dourážal. Dourážal človeka, ktorý urobil toľko pre Slovensko, že pán Kaliňák keď ešte bude ďalších sto rokov žiť, ani desatinu nestihne z toho. Takže sa hanbite za to.

Pán predseda Národnej rady, som nesmierne rád, že ste vystúpili a vniesli ste opäť vášeň do Národnej rady. Pri svojom vystúpení som sa snažil poukázať na to, ako postupuje vládna strana, ktorá je opojená mocou, že neberie ohľad na názory občanov. Bez ohľadu na to, či sa to páči vašim kolegom z Košíc, je faktom, že minister Žiga keď nemusel tak urobiť, možnože za hrozbu 20 miliónov eur podpísal predĺženie geologického prieskumu uránu. Ale ja veci vnímam v kontexte.
Minister hospodárstva s materskou spoločnosťou, ktorá vykonáva geologický prieskum na Jahodnej, podpísal memorandum o porozumení a spolupráci v energetickom sektore. Minister hospodárstva vlády Roberta Fica podpísal takéto memorandum. Keď to niekto vníma, že nie je to krok, ktorým sa približuje Jahodná k ťažbe uránu, tak nech si to myslí, ale iný názor majú občania a ja tiež. Práve preto môj názor a vystúpenie bolo v kontexte k tomuto materiálu. Tak ako ste arogantne odmietli Dubovcovú, že vláda a Robert Fico na rokovanie ju nemuseli pozvať, nemuseli zaradiť príslušný materiál, zaradili ste ho a potom ste jej nedali priestor svoj vlastný materiál obhájiť. Takto isto sa staviate k občanom aj z Košíc, aj k tým 113 000 ľuďom, ktorí podpísali petíciu za to, aby tam ťažba nebola. A vy pokračujete každým dňom bližšie a bližšie k tej ťažbe, či sa vám to páči alebo nie. Toto je vaša skutočná tvár. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, no musím povedať, že prekvapilo ma takéto uznesenie. Považujem to len za jeden z ďalších dôkazov toho, že na Slovensku asi nemáme už parlamentnú demokraciu, lebo v parlamentnej demokracii vláda podlieha parlamentu. Robert Fico vo vláde rozkázal, keď niečo prijal, že v parlamente to máte potvrdiť. O tom znie toto uznesenie. Ja hlboko vyjadrujem znepokojenie nad tým, aby parlament vyjadril vážne znepokojenie nad pokusmi o zneužitie témy policajného zásahu vykonaného 19. júna 2013. Prečo ste tam nenapísali „aj nekonanie polície v Nitre voči neonacistom“? Nie je to úplne čierno-biele.
A otvoriť tú diskusiu? Áno, ale nie tak, že Robert Fico zavelí a parlament sklopí hlavu. Toto sa raz strane SMER setsakramentsky vypomstí.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lipšic, plne s vami súhlasím a musím povedať, že aj Nitra, aj Moldava nad Bodvou je dôkazom o nutnosti verejnej kontroly nad štátnou mocou. To, či túto kontrolu vykonáva ombudsmanka a snaží sa poukázať na niektoré neduhy a snaží sa navrhovať riešenia a je odmietaná z vlády alebo či túto verejnú kontrolu vykonávajú médiá, je to stále jedno, pretože je to stále verejná kontrola nad parlamentom, nad vládou, nad zákonnou mocou a nad výkonnými zložkami tejto vlády a tejto krajiny. Bez tejto verejnej kontroly, som presvedčený, by neexistovalo dnes riešenie problému z Nitry, pretože to sa dalo do médií. A práve preto aj vedenie parlamentu by si malo premyslieť obmedzenie verejnej kontroly tu v tejto budove. Ako môžeme očakávať, že vonku ľudia majú mať prístup k verejnej kontrole, keď v tomto parlamente vedenie chce obmedziť kontrolu od médií. Výbory máme verejné aj rokovacia sála na balkóne je verejná. Tak potom kde je problém? Bojíme sa verejnej kontroly aj tu v parlamente? Potom čo očakávame, ako budú sa večne riešiť? Pán kolega, aj toto sú otázky, nad ktorými sa SMER musí zamyslieť, pretože prioritne zodpovednosť za radikalizáciu v tejto krajine nesie ten, kto vládne. A v tejto krajine už takmer dva roky vládne SMER sám so sebou a so svojimi finančnými skupinami.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, veľakrát ste hovorili tak, dá sa povedať, všeobecne. Hovorili ste napríklad to, že je to neúcta k úradu ombudsmanky, že ktosi ju umlčal. Treba ale povedať, že ju umlčal nie ktosi, ale Robert Fico a vláda Roberta Fica.
Spomenuli ste napríklad Nitru a zároveň ste hovorili aj o tom, že nad našou krajinou sa stmieva. Viete, v čom je tu problém? Včera ste mohli počuť aj v tejto sále od pána ministra Kaliňáka alebo aj v jednej televíznej relácii, keď otvorene hovoril, že napríklad v Nitre tých páchateľov neonacistov oni nemohli hneď zaistiť, potrebovali 4 mesiace na to, aby polícia pripravila, dá sa povedať, dôkazový materiál, aby tí ľudia boli tvrdo potrestaní. Výsledok dnešný toho viete, aký je? Boli prepustení. To znamená, že tí, ktorých zbili, tí znovu sa musia báť. Dennodenne ich môžu vidieť, samozrejme, na uliciach a budú sa báť. Toto je výsledok, toto je to stmievanie sa nad našou krajinou, keď už teda vás môžem takto citovať, že minister vnútra klame, zavádza, nekoná štyri mesiace a potom rýchlo, rýchlo na základe aj mediálnych výstupov niečo urobí a, samozrejme, prokurátor na to povie, že to nestačí, a prepustí páchateľov, ktorí sú natočení na videokamerách. Existuje záznam a ani toto nestačí? Takže tá naša krajina, keď už teda znovu vás môžem takto chytiť za slovo, preto upadá, lebo máme takúto vládu a takého ministra vnútra.

Ďakujem pekne. Pán kolega Jasaň, snáď v tej vláde, v ktorej som sedel do roku 2012, sme doniesli niekoľko takých opatrení, kde sme pre takýchto ľudí dávali prácu, prácu na čistenie drobných vodných tokov, kde boli zamestnané tisíce ľudí, ktorú vláda Roberta Fica, teda vaša vláda zrušila, neuplatňujete ju. To je toľko k tým čistým vodným tokom a problémom okolo toho.
Ja som nesmierne rád, že viacerí ste na mňa reagovali a že ste si všimli to, kvôli čomu som chcel vystúpiť.
Paušalizácia ani Rómov, ani vytváranie kolektívnej viny alebo kolektívnej zodpovednosti nie je dobré. To znamená, keď to chceme riešiť, tak musíme potrestať tých, ktorí sú zlí, a chrániť tých, ktorí sú na to odkázaní. Ombudsmanka je tu preto, aby chránila tých, ktorí sú najviac zraniteľní a najviac odkázaní. A už ako na poslednú inštanciu sa k nej obrátia. Je tu zriadená z ústavy. A vy ste ju nepripustili k tomu, aby povedala svoje. Nehovorím o tom, že nebola na výbore. Na výbore bola. Ale na vládu Robert Fico, zaradiť jej program nemusel, takisto ako nezaradil program ministra Jahnátka od leta minulého roka do dnešného dňa na rokovanie, takisto ako cez niekoľko zasadnutí vlády nezaradil materiál z ÚRSO, lebo ho nemusel zaradiť, lebo ten, ktorý zvoláva schôdzu, ten o tom rozhoduje. On si ju tam pozval a potom jej ukázal, čo je to opojenosť mocou a arogancia moci a zneužívanie svojej verejnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)