Videokanál klubu

Pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka Laššáková hovorila, že Národná rada má právo, samozrejme, takto konať a odvolať člena Súdnej rady. Je to pravda, ale keby ste neboli až takto opití mocou, keby ste mali, a teraz hovorím o poslancoch SMER-u, keby ste mali trošku cit pre tak dôležité rozhodnutie, otázku, tak určite to nenavrhnete týždeň pred hlasovaním o predsedovi Najvyššieho súdu.
Viete, toto je obyčajná čistka na spôsob HZDS. Ste pokračovatelia mečiarizmu. Pán poslanec Madej, môžte sa pozerať, ale, bohužiaľ, ja som tu sedel, keď mečiarovci robili to isté. Rozdiel je v tom, že vy nekričíte ´Vyhrali sme, zvyknite si!´, ale sa správate podľa tohto hesla. Ja vám radím len jednu vec: nakoľko ste zaviedli takéto spôsoby, ktoré v Národnej rade nikdy neboli udomácnené, modlite sa, aby ste nevypadli z ďalšej vlády.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podpredsedníčka Národnej rady pani Laššáková navrhla odvolať člena Súdnej rady Dušana Čima bez uvedenia dôvodu.
Ja si myslím, že treba otvorene povedať, že napriek tomu, že pani predsedníčka žiadny dôvod neuviedla, ten dôvod je zrejmý a je jeden: v utorok budúci týždeň Súdna rada bude zasadať a bude rozhodovať o tom, kto bude najbližšie funkčné obdobie predsedom Najvyššieho súdu a predsedom Súdnej rady. Čiže dôvod je úplne zrejmý. SMER si vybral už svojich kandidátov na pozície predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady a zjavne Dušan Čimo ako člen Súdnej rady asi nezdieľa rovnaký názor ako strana SMER a možno by hlasoval inak, ako si predstavuje strana SMER. Inak si neviem vysvetliť, prečo máme tento návrh na stole akurát dnes, keď sa nič zásadné nestalo. A dokonca dva a pol roka po tom, čo došlo k výmene parlamentu a vlády, nikdy sme nepočuli o tom, že by snáď bolo treba meniť akurát tohto člena Súdnej rady.
Ja rešpektujem ústavu, rešpektujem právo parlamentu, právo vlády, právo prezidenta menovať a odvolávať troch členov Súdnej rady. Rozumiem tomu, že keď je zvolený nový parlament, je vymenovaná nová vláda, vymení sa prezident, že po nejakej úvahe môžu títo vymeniť ako keby svojich nominantov v tejto inštitúcii. Asi je dobré, keď tu existuje nejaký vzťah dôvery, asi je dobré, keď ľudia, ktorí sú nominovaní parlamentom, vládou alebo prezidentom, požívajú dôveru týchto inštitúcií a reprezentujú tie hodnoty, ktoré reprezentuje parlament, vláda alebo prezident.
Ale toto je iný prípad. Pretože tuto pristupujeme k výmene člena Súdnej rady nie preto, že by zlyhal, nie preto, že by doteraz nedostatočne reprezentoval Národnú radu, ale preto, že o týždeň ide byť v Súdnej rade dôležité hlasovanie, hlasovanie, o ktorom má strana SMER nejakú predstavu. Čiže ide o účelové odvolanie, o účelovú výmenu člena Súdnej rady kvôli jednému konkrétnemu hlasovaniu. A to nie je v poriadku. Súdna rada zasadá každý mesiac, Súdna rada rozhoduje o množstve otázok, vrátane personálnych otázok, a pokiaľ akceptujeme takýto prístup k využívaniu či zneužívaniu ústavných kompetencií, tak potom sa môže stať, že pred každým zasadnutím Súdnej rady tu príde nejaký poslanec strany SMER a navrhne odvolať niektorého člena Súdnej rady, pretože má inú predstavu ako strana SMER. Nie, to nie je v súlade s duchom ústavy, ktorý predpokladá isté nastavenie vzťahov jednotlivých mocí vo vzťahu k moci súdnej.
Takže aby som to ešte raz zdôraznila: rokujeme o odvolaní Mgr. Dušana Čima na návrh pani podpredsedníčky Laššákovej, pretože o týždeň sa bude rozhodovať o najvyšších ústavných funkciách v justícii a strana SMER má zjavne už jasnú predstavu, kto tieto pozície má obsadiť a potrebuje to zabezpečiť: A pravdepodobne Mgr. Dušan Čimo má inú predstavu ako strana SMER. A to nie je v poriadku, a preto tento návrh musíme odmietnuť, pretože je za hranicou prípustnosti toho, akým spôsobom sa má parlament správať k súdnej moci a je za hranicou toho, čo možno považovať za napĺňanie akýchsi demokratických, demokratickej kultúry v tejto krajne.
Takže za stranu MOST – HÍD si dovoľujem povedať, že strana MOST – HÍD samozrejme toto odvolanie nepodporí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, dovoľte aj mne v krátkosti sa vyjadriť k tejto problematike. Samozrejme, mám veľké výhrady voči tomu, ako sa táto nesystémová dávka prezentuje a tak ďalej, ale myslím si, že to budeme hovoriť až v ďalšom, v ďalšom bode rokovania. Teraz sa vlastne vyjadrím veľmi stručne len k tomu, že prečo je nevyhnutné takzvané skrátené legislatívne konanie.
No dovoľte mi zacitovať aj pre tých ľudí, ktorí nepoznajú rokovací poriadok, tak ja ho predsa len zacitujem. Je to § 89 rokovacieho poriadku, ktorý stanovuje podmienky skráteného legislatívneho konania. Citujem: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Je nad slnko jasnejšie, že tieto podmienky nie sú splnené v tomto skrátenom legislatívnom konaní.
Dovoľte mi ešte zacitovať ešte zaujímavú jednu frázu, teda ktorú som vybral z materiálov ministerstva, ktoré používa argument, citujem: "Nakoľko sa vianočný príspevok poskytuje spravidla v decembri, je potrebné prijať vládny návrh zákona v dostatočnom časovom predstihu, tak, aby inštitúcie zodpovedné za jeho výplatu stihli včas realizovať navrhované opatrenia a vykonať všetky úkony potrebné na jeho výplatu." No budem trošku ironický, myslím si. Nevedeli ste, že príde december? Neviete, že prídu Vianoce? Zaspali ste? A budúci rok to bude tiež proste v skrátenom legislatívnom konaní? Ja si myslím, že není najmenší dôvod a jednoducho takúto vec, ktorú evidentne každý rok aj tak tí dôchodcovia dostávajú, tak by nemala byť v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega Chren, neboli ste ani ostrý, ani prísny na kolegov zo SMER-u. Je pravdou, že žiadna mimoriadna udalosť, ktorá by hrozila Slovenskej republike, nehrozí, keby tento zákon nešiel v skrátenom konaní, ale v riadnom konaní. Nič hrozného, mimoriadneho by sa nestalo. Ale je faktom, že politická strana SMER rozhodla, že toto musí byť vykonané do nejakého termínu. ÚV sa rozhodlo a strana to vykoná. Problém ale je v tom, že v ostatnej časti na samom začiatku ste, kolegyne a kolegovia zo SMER-u, znemožnili občanom tejto krajiny naplniť svoje ústavné právo prostredníctvom ich zvolených poslancov predkladať návrhy v tejto Národnej rade. Vy ste sa, na jednej strane sa tvárite, že ľuďom pomáhate, a na druhej strane sa vysmievate občanom, ktorí poslali do tejto Národnej rady poslancov, ktorí nie sú za SMER. A za toto by ste sa mali hanbiť. A toto by ste, pán kolega, ja by som navrhol, aby ste svoje vystúpenie o toto doplnili.
Ďakujem.

Pán predseda, ja viem, že je to veľmi pohodlné mať 83-ku väčšinu, ale ani 83-ka, samozrejme, nemôže robiť všetko. Pani podpredsedníčka navrhla vyradiť a nie presunúť. Rokovací poriadok také niečo nepozná. To je jedna vec.
Druhá vec, nehnevajte sa, ale na čo zvolávate grémium k programu Národnej rady? Pani podpredsedníčka minulý týždeň v utorok ešte nevedela, že tieto zákony súvisia povedzme s voľbami? Prepáčte, pán predseda, toto sa ešte nestalo, ja som 24 rokov poslancom Národnej rady, či federálu alebo tu, ale toto sa nikdy nestalo. Hanbite sa!

Ďakujem za slovo. Ja by som trošku to videl aj z iného pohľadu. A viem to povedať z vlastnej skúsenosti, čo sa týka športu, mládeže a využitia voľného času alebo voľného dňa v týždni, nakoľko musím povedať jednu vec, že odkedy otvorili nákupné centrá, teraz nebudem hovoriť o predavačkách, na Slovensku a hlavne vo veľkých mestách, klesla iniciatíva mládeže v športe. Čiže mladí ten svoj voľný čas, ktorý majú po škole, využívajú prechádzkou v nákupnom centre. A myslím si, že to nesmeruje k tomu.
Druhá vec, s ktorou mám tiež problém, je jeden voľný deň pre celú rodinu, keď tá celá rodina môže byť doma spolu a nemusí ísť zas spolu do nákupného centra. Ja vidím problém v týchto veľkých mestách, že tieto nákupné centrá, ktoré otvorili, takú veľkú škálu a paletu služieb ponúkajú ľuďom, že nie je to ono, keď sú otvorené a vyberieme z toho len určité segmenty tak, že toto bude zatvorené a to druhé môže byť otvorené. Ja si myslím, že tie nákupné centrá negatívne pôsobia na rodinný život, pretože aj keď niektoré „zamestnankyne", nechcem spomenúť predavačky, nebudú pracovať v nedeľu, tak pôjdu s celou rodinou, a to je tu chyba, do toho nákupného centra sa prechádzať a nebudú robiť nič pre seba. Tam sa najedia, dajú si nedeľňajší obed a nedeľňajšia spoločná siesta rodín vypadáva. S týmto ja mám problém a chcem to práve premietnuť do toho športu, aké negatívne vplyvy mali otvorené sedem dní do týždňa nákupné centrá. Ďakujem.

Dobrý deň prajem, dneska už druhýkrát. Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, najprv by som predložil návrh, čo som chcel, čím som chcel vlastne doplniť tento zákon, nakoľko je otvorený. Začal by som tým, že chcel som pochváliť vládnu stranu, že keď sa chce, tak sa chce, proste bol urobený zákon pred x mesiacmi, prišlo sa na to, že sú tam nejaké problémy, tak okamžite, promptne sa zareagovalo a teraz tie trhoviská znova môžu na základe tohto zákona alebo tejto novely, doplnenia, môžu fungovať, že takto sa dá, ako som hovoril pred chvíľkou pri vodnom zákone, treba si priznať chybu a jednoducho môžme fungovať ďalej. Gratulujem. Ale zároveň musím povedať, že moja predrečníčka pani Košútová, čo predniesla, tak toto celé všetko zneguje en bloc, ako je. To bol príklad, ako hľadať spôsob, ako sa to nedá. A nehnevajte sa na mňa, ale to bolo trošku silné kafe.
Ale v každom prípade najprv by som uviedol návrh, pozmeňujúci návrh môj. Pôvodný zákon v § 6 rozpráva o zákazoch zvierat, takže zákaz, živé zvieratá, a je tam odsek, že "vynímajú sa". Takže, čítam: "živé zvieratá; zákaz sa nevzťahuje na predaj sladkovodných trhových rýb, na predaj domácej vodnej hydiny, domácej hrabavej hydiny, domácich králikov, psov, mačiek, drobných hlodavcov a na propagačné podujatia organizované zväzmi, združeniami chovateľov zvierat, a to na základe súhlasného stanoviska príslušného orgánu veterinárnej správy".
Môj návrh bol doplniť tento paragraf o zvieratá: ošípané, hovädzí dobytok, ovce a kone.
Priznám sa vám, že neviem, čo je na tom zlé, keď jednoducho malý trh, ktorý, na jednej strane máme snahu znova oživiť dedinské trhy, máme snahu oživiť mladých esherkárov, ktorí majú doma jednu, dve, tri prasnice, nedajbože jednu kravu alebo pár oviec a kôz a sa rozhodnú ich pustiť do voľného trhu, jednoducho dajú to na prívesný vozík, odvezú to do dediny, kde je vyhlásený trh. A podotýkam ešte raz, čo sa týka tej Miletičky, čo sa môže predávať na trhu, to podmieňuje alebo vydáva primátor, respektíve starosta. Keď primátor Bratislavy povie, že na trhu na Miletičke nebudú sa predávať kravy, tak sa nebudú. Ja s tým nemám, proti tomu nič.
Ja primárne rozprávam o tom, že dedina Horná, Dolná alebo to je jedno, nejakých 200 - 300 ľudí, je tam nejaký báčik na farme a dovezie si presne uprostred dediny svojich pár kusov prasiatok a chce to predať. Teraz sa to deje, prosím vás, načierno. Je to lepšie? Chceme niečo zlegalizovať a teraz sa rozpráva o tom, že prečo sa to nedá!
A som zvedavý, ako vysvetlíte, keď zväzy dokážu zorganizovať, dokážu zabezpečiť všetky utajené podmienky, čo ste teraz spomínali, prečo by nemohli tie podmienky spĺňať aj malí chovatelia. Totižto ten malý chovateľ, keď chce predať, tak musí teraz vstúpiť do zväzu a potom to môže. Ale sám nemôže, napriek tomu, že je to povolené. Tak nehnevajte sa, to je len nič isté, nič iné, len obštrukcia. Trošku som rozčúlený, lebo jednoducho toto neni odbornosť, o odbornosti, ale vyslovene obštrukciou nejakej, neviem, nesympatie alebo, alebo, by som dovolil si povedať, lenivosti alebo lenivosti štátnej správy a keby to bol, keby tu bol pán štátny ústredný, tak takisto mu to poviem do očí, alebo nejaká ochrana svojich pseudopráv niektorých zväzov, ktorí sa snažia z toho vytĺcť peniaze, lebo, samozrejme, tie trhy, ktoré sa organizujú oficiálne, za to sa platí, respektíve berie sa štátna dotácia, vážení, Agrokomplex, všetky náklady spojené s dodaním zvierat hradí štát, hradíme my.
Keď chceme, aby malý sedliak išiel predať na trh za vlastné náklady, vlastné to nie, ale ideme zorganizovať, áno, môže to byť konkurencia, vážení, môže to byť konkurencia veľkým štátnym podnikom, chovateľským zväzom. Ja to chápem, že oni to nechcú, lebo mohlo by to sa stať náhodou, že sa ujmú niektoré trhy a vám poviem konkrétne konské trhy, poviem Potônske Lúky. Potônske Lúky už piaty rok organizujú konský trh bez problémov, normálne s povoleniami, ktoré vydáva štátna veterinárna správa, na základe ŠVS-ky.
Takže neobstojí to, že nedokážu ľudia zabezpečiť veterinárne podmienky na prevoz zvierat, a takisto vám hovorím, že nemusí mať každý svoj vozík certifikovaný. Každý vie, že na okolí, kto má vozík alebo nejaký prepravný prostriedok certifikovaný, jednoducho zavolá, príde, naloží, takže všetko môže fungovať s papiermi, len otázka, či chceme, či nechceme. A ja si myslím, že toto negovanie môjho návrhu je o tom, že nechceme. Nie o tom, aby sme hľadali spôsob, ako pomôcť tým malým sedliakom dostať sa normálne priamo na trh. Lebo o to sa jedná.
Dovolím si upozorniť, aj Európska únia dokonca zaviedla, uviedla nový názov, čo v tomto plánovacom období funguje, skrátená, skrátená odbytová reťaz, neviem, ako je doslovný preklad. Presne o to sa jedná, aby nemuseli cez tri-štyri rôzne zoskupenia, zväzy alebo nejakých ľudí títo prvovýrobcovia sa dostať priamo, priamo k zákazníkovi. Takže pejoratívne povedať, povedané, tento návrh zákona, tento dodatok rozpráva o tom, že keď sedliak môže predávať klobásu, tak prečo by nemohol predávať prasiatko na trhu? Jednoducho nevidím dôvod, prečo nie, a nevidím, že, nevidím, fakt nevidím.
Ďakujem.

Ďakujem. Čo sa týka kolobehu vody, ja som si toho vedomý, že voda neni, príroda neni večná ako a prírodu môžme úplne zničiť, a mám aj obavy z toho, že v súčasnosti ideme tým smerom, že ničíme tú prírodu a potom možnože zostane voda, ale my zas nezostaneme ako homo sapiens, ako ľudia, takže s tým môžem s vami súhlasiť. No a ostatné zase neviem, či boli reakcie na mňa alebo boli mimo, ale ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, dobre ste to vystihli. Ja si myslím, že ten zákon trestá niektorých. Trestá napríklad tých, ktorí ekologicky rozmýšľali a rozmýšľajú, poprípade majú malé domáce čističky. Ak im prikážeme, aby aj napriek tomu sa pripojili povedzme na kanalizáciu, ja si myslím, že to je nehorázne. To je jedna vec. Sú štáty, kde napríklad platia poľnohospodárom, štát platí poľnohospodárom za to, že zavlažuje povedzme svoju pôdu, lebo časť tej vody, samozrejme, sa dostane do podzemných nádrží, to znamená, že akože obohacuje to, čo, to, čo my hovoríme, že to je obrovské bohatstvo hlavne budúcnosti, keď bude ešte väčší nedostatok vody. A ja si myslím, že absolútne je to, je to zbytočné, keď chcete, je to gaťafalš, podať do Národnej rady zákon, ktorý, ktorý fakticky rozdáva nejakým blízkym ľuďom, môže rozdať licenciu na vodu a zároveň trestá niektorých, a potom hovoriť o tom, že však my to vyriešime novelou ústavy, a podaktorí kolegovia, ako to počúvam, to vítajú.
Ešte raz. Ústava nie je trhací kalendár. Ak chceme túto jednu dôležitú vec vyriešiť, pán minister, § 17. Do § 17 sa dajú dať také ustanovenia, ktoré jednoznačne zakážu povedzme pre nás škodlivú manipuláciu s vodou. Netreba meniť ústavu, nás nikdy v minulosti, keď teda útočíte, vaša vláda, na pravicovú vládu, nikdy v minulosti nenapadlo napríklad rozdať licencie pre niektorých vyvolených. To určite nie.

Dobrý deň prajem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Csicsai, máte slovo.

Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, je to vždy nepríjemné rozprávať ako posledný, lebo jednak už všetko povedali predo mnou, jednak - ako vidím - veľký záujem tu na tú tému už ani neni, takže pokúsim sa... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna. Smiech. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, neprerušujte pána poslanca!
Nech sa páči, pán poslanec.

Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR
V krátkosti posnažím sa tak zhodnotiť tú celú záležitosť, čo sa týka vodného zákona. Ja tu vidím tri neurologické body, čo sa týka prevodu vody, o tom sa už rozpráva, sa mi zdá, tretí, už štvrtý deň, takže veľa sa o tom povedalo. Povedali, preberali sa rôzne pohľady, ja skôr by som pár slov povedal k tomu, že ako vlastne táto časť zákona prebieha, čo mi na tom vadí.
Vadí mi na tom, že nakoľko ste vládna strana, keď donesiete nejaký zákon a ste o tom presvedčení, že je to dobrý, tak jednoducho treba to pretlačiť, odhlasovať, nech to funguje, a keď to funguje, tak je to dobré, a keď nie, tak potom máte smolu. Zároveň, keď náhodou prídete na to, že neni dobre, tak treba sa postaviť a treba povedať, že, chlapi, nejak to nefunguje, prerobíme to, stiahneme to a donesieme nový, ako má byť.
Tá verzia, čo sa stalo vlastne včera, že pán premiér a pán minister, ste sa postavili pred televízor či pred obrazovky a povedali ste, že ústavný zákon, tak ja s tým mám vážny problém, lebo za prvé, vyzerá to veľmi populisticky a mám taký dojem, že už kampaňujete na rok 2016, a zároveň nemyslím si, že ústava je trhací kalendár, nedá sa to otvárať zakaždým, jednoducho treba si to poriadne premyslieť a poriadne to pripraviť, keď to chceme otvoriť.
Ďalším bodom, s čím mám ani nie problém, skôr by som o tom pár slov pohovoril, lebo nikto si to buď nevšíma, alebo nejak nenadobudlo to dostatočnú vážnosť. Tento zákon, ak ste prečítali, tak prikazuje tým dedinám, tým občanom, ktorí majú v dedine kanalizáciu vybudovanú, že sa musia na to pripojiť. Ako zásadný princíp, myslím si, že je správny, keď je tam kanalizácia, koniec koncov my ideme smerom dopredu, takže kanalizácia by mala byť aj v tých malých dedinách. Lenže osobne si myslím, že je tu obrovský problém, totižto tie projekty, ktoré boli prefinancované, tieto kanalizačné zariadenia boli, samozrejme, brané od európskych peňazí. A teraz prišiel čas, keď Komisia začína skúmať, či sú tieto diela využívané dostatočne. Aby to malo zmysel, vlastne jedno kanalizačné dielo musí mať aspoň vyše 70-percentnú pripojenosť a tuto vidím ten problém. Ja to chápem, že riešite to zákonom, lebo súčasná realita, čo mám informácie, je zhruba na úrovni medzi 20 až 30 % priemer. To znamená, že strašne veľa ľudí na to sa nepripojilo, na jednej strane bolo síce pekné, že áno, budeme mať kanalizáciu, budeme šetriť životné prostredie atď., ale nikto nerozmýšľal o tom, že, alebo nepremyslel to, že ľudia, najmä v tých dedinách v tých menších, budú musieť platiť pravidelne každý mesiac dosť veľké peniaze za to, aby ten, tá kanalizačnú sústava mohla fungovať. Ešte raz hovorím, ja s tým súhlasím, že treba, ale s tým, že kanalizačné potrubie bolo privedené len kvázi, by som povedal, k plotu, k tomu domu, k tomu pozemku a nebolo riešené finančne pripojenie domácnosti, teraz vzniká veľký problém. Samotné pripojenie stojí 100, 200, 300, 500 eur, podľa toho, samozrejme, že aký je pozemok, ako ďaleko sa nachádza dom, a čo sa týka bežných ľudí, tam problém neni, ale ako som hovoril, najmä v tých malých dedinách, kde žijú ľudia niekedy zo pár stovák, je to výrazný problém, je to úplne vážny problém, ako sa napojiť. Takže ja nemám problém so zákonom, ja mám problém s tým, že nerieši spôsob financovania napojenia sa týchto ľudí. Ja si myslím, že máte k dispozícii dostatok fondov, či je to environmentálny fond, alebo hocijaký, nechcem teraz dávať rozumy, ale myslím si, že cez toto by sa malo úplne v pohode riešiť, keď ste povedali slovo či návrh a, tak myslím, že bude treba urobiť aj bod b.
No a do tretice, aby som nebol dlhý. Už sme tu s pánom ministrom chvíľku sa o tom rozprávali aj v pléne, osobne si myslím, že spoplatniť zavlažovanie poľnohospodárom na Slovensku, to je rana pod pás. Principiálne, možnože sa mýlim, ale voda je jediný nie že nerast, ale také bohatstvo, ktorá vlastne sa nemení, nevytráca sa. Mení síce skupenstvo, je tam ľad, para, mení si polohy podľa klimatických zmien, ale jednoducho neminie sa. To znamená, keď poľnohospodár vyčerpá podzemnú vodu alebo z tokov a jednoducho to poleje na pôdu, tá voda sa zúžitkuje, či už priamo v rastlinách, alebo sa to odparí, alebo keď náhodou je to viac toho, tak odíde do spodných vôd. Skrátka tá voda je určitý substrát, jak by som povedal, katalyzátor určitých procesov. Tá voda jednoducho nemizne alebo nezneužívajú ju, a preto si myslím, že principiálne spoplatniť vodu - najmä v takej ťažkej situácii - poľnohospodárom, to je, to je neprípustné.
Zároveň vrátil by som sa k tomu, že pán minister vysvetlil síce, že je to nejaké pravidlo Európskej únie, ale stále si myslím, že Európska komisia a štáty a celá Únia nemôže byť nejaká stredná škola. Neni to stredná škola, kde nejaký profesor povie, že tak treba robiť, a všetci vedia, že je to síce blbosť, ale predsa len zavedú to a potom špekulujú, že ako to obísť, ako súčasný zákon. Prevzali sme to napriek tomu, aby sme vysvetlili Komisii, že to je úplná blbosť, netreba týmto smerom ísť, jednoducho treba to zrušiť. Prišiel zákon, respektíve prišiel befel z Únie a my sme pripravili tak zákon, alebo na tlak komôr, vôbec verejnosti aj poslancov vymysleli sme systém, že to nebude 0,1 a bude 0,01. Ale principiálne ten zákon tam ostáva, to znamená, že hocikedy hocijaký nový minister príde, nová vláda, keď si zmyslí, jednoducho si povie, že nejakým, nejakou vyhláškou, dobre, bude 1 euro a môžte si robiť, čo chcete. Ja som osobne zažil túto dobu, síce to bolo ministerstvo pôdohospodárstva, ale, súčasnej vlády, ale náklady na hydromelioráciu vykryli sa presne takýmto spôsobom, lebo zákon to povoľoval, vyrátali chlapci, že koľko stojí prevádzka hydromeliorácie a jednoducho vynásobili to vodou, ktorá bola porozlievaná kvázi na poli a tým pádom vyfinancovali hydromeliorácie. Ešte raz hovorím, myslím, že spoplatniť je neprípustné.
Ďakujem.