Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.7.2014 o 10:33 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2014 10:33 - 10:35 hod.

Bugár Béla Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja si myslím, že pán Simon krásne poukázal na to, že táto novela je obyčajný paškvil. Pán minister, mali by ste sa hanbiť vôbec za takýto materiál. Poukázal aj na skutočné dôvody. A tu sa pýtam, že qui bono, v koho prospech je to. A, pán minister, cieľom tejto novely je pomôcť biznisu ľudí, ktorí sú blízko, povedzme, strany SMER, alebo jej cieľom je pomôcť, povedzme, zahraničným dodávateľom minerálnej vody? To potom povedzte. Potom chápeme, že je to obyčajná vlastizrada. Alebo jej cieľom je zničiť poľnohospodárov, ak im zdaníte napríklad aj vodu na zavlažovanie? Však im zobrala aj tak už vaša vláda, vláda Ficova viac ako 550 miliónov eur. V prístupovej zmluve bolo vyrokované, že toľko by mohli dostať. O toľko dostanú menej, lebo tak ste to vyrokovali. Alebo jej cieľom je to, aby envirofond sa navýšil o ďalších 140 miliónov eur. Pán minister, pýtam sa vás, to je ten envirofond, z ktorého ste rozdávali a trestali podaktorých a niektorým ste, dá sa povedať, pomohli a rozdávali podľa toho, ako volili počas prezidentských volieb? Pán minister, je pravda, že všade na juhu, kde pán Fico dostal, a na severe dostal pod 30 %, v prezidentských voľbách, 20 %, ste vyškrtli všetky projekty? Len potom toto je obyčajný váš biznis. Ale za to nechcete, aby tlieskali ľudia, aby platili to, čo vy potom krásne rozdávate.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2014 10:30 - 10:32 hod.

Šebej František Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem poďakovať Zsoltovi Simonovi, že ukázal absurditu tejto zákonnej normy v celej šírke a v toľkých bodoch. Ja by som mu rád položil teda otázku, či uvažujem správne, keď to vnímam tak, že zdanenie minerálnej vody spôsobí, že tí, ktorí na slovenskom trhu tú minerálnu vodu ťažia a predávajú, sa stanú do tej miery nekonkurencieschopní, že v našich obchodoch a v našich reštauráciách budeme mať k dispozícii len RÖMERQUELLE a iné podobné vody, pretože to teda je naozaj vlastenecký počin zo strany ministerstva.
No a ja by som rád dodal ešte jednu vec, že počúvajúc tak to, čo Zsolt Simon rozprával, mi zišlo na um, že je tu predsa ešte jedna komodita, ktorú by bolo vhodné zdaniť. A tiež je celkom zadarmo. A to je vzduch. Dámy a páni, my dýchame zadarmo. Ako je to možné, ako to môžeme pripustiť. Určite by sa našla nejaká vhodná smernica Európskej únie, ktorá by umožnila zdaniť vzduch. Počítajte, 5 miliónov občanov Slovenska za deň koľkokrát sa nadýchne a koľkokrát vydýchne. Aj to vydýchnutie by sa mohlo zdaniť. Ak vám to pripadá absurdné, zamyslite sa nad týmto zákonom. Je rovnako absurdný. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2014 10:25 - 10:28 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, len pri tom poplatku na minerálne vody by mal envirofond vybrať cez 140 mil. eur. O envirofonde nerozhoduje Národná rada, nerozhoduje vláda, rozhoduje minister. Pán minister, vy si vytvárate biznis, ako navýšiť peniaze, o ktorých rozhodujete po tej zmene, ktorú si presadila politická strana SMER minulý rok vo vzťahu k zákonu o envirofonde. A preto je to smutné. V tomto parlamente sa pobijeme o niekoľko miliónov eur v rozpočte, kde majú byť, na čo majú byť, ako majú byť použité. A takýmto spôsobom stovky miliónov sa vytratia, občania to budú musieť zaplatiť.
Kolega Jurzyca už poukázal na to, koľko stoja tie minerálky. Ja som tiež urobil prieskum. Stoja minerálky slovenské od 30 – 35 centov na fľašu jeden a pol litrovú do tých 50, zahraničné od tých 45 do tých 60. Keď k tomu pripočítame na tú fľašu jeden a pol litrovú 30 centov, tak tá slovenská bude nepredajná. Pritom tá, ktorá sa dovezie zo zahraničia, drahšia nemusí byť, pretože oni nemusia platiť do envirofondu. To znamená, že náš spotrebiteľ uvidí fľašu slovenskej za 70 centov a fľašu českej minerálky za 50 alebo 45 centov. A čo urobí? No kúpi iba tú českú, lebo tam kúpi dve fľašky za to, za čo by kúpil na Slovensku jednu fľašku minerálky. A treba povedať, že takýto poplatok a takúto daň chce zaviesť táto vláda. Argument, že to nie je súčasť zákona, neobstojí, pretože pán minister k tomuto návrhu zákona, tak ako predpisujú legislatívne pravidlá, predložil návrh aj nariadenia, ktorý chce prijať. A tam ten materiál už hovorí o tom, že koľko to má byť.
Teraz by som sa vrátil k poľnohospodárom.
Zavedenie poplatku za odber podzemnej alebo nadzemnej vody vo výške 1 centa znamená, že naši farmári v oblasti ovocinárstva, zeleninárstva budú strácať na konkurencieschopnosti. Tento poplatok neplatia ani v Maďarsku, ani v Českej republike a, pokiaľ dobre viem, ani v Írsku. Ale keď sa pozriem na nariadenie vlády a odôvodnenie, ktoré prijalo ministerstvo, ktorým si obhajuje toto zavedenie tohto poplatku, tak vychádza, že bola to požiadavka Európskej komisie pre schválenie operačného programu.
No, pán minister, ja by som vás poprosil, keby ste dali k dispozícii poslancom Národnej rady toto stanovisko, pretože smernica v článku 9, ktorý vám Európska únia vytýka, hovorí o úhradách nákladov za vodohospodárske služby, opakujem úhradách nákladov za vodohospodárske služby. Nech to čítam akokoľvek ako Maďar, neviem sa v tom dočítať, že tam je bezpodmienečne aj cena vody. To sú služby spojené s dodávkou vody.
K tomuto materiálu rovnako, pán minister, som očakával, že predložíte, tak ako tá smernica (príloha III) predpokladá, ekonomickú analýzu opodstatnenosti výšky nákladov. A ja by som vás poprosil, keby ste to bezodkladne doručili každému poslancovi tejto Národnej rady, lebo tá má byť podkladom pre prijatie tejto právnej normy. A ja ju nevidím.
Pokiaľ sa pozriem na článok 9, jeho odsek 4, ten hovorí: Členské štáty neporušia túto smernicu, ak v súlade so zavedenou praxou, podotýkam, od roku 2005 v slovenskej praxi nie je poplatok za odber podzemnej a nadzemnej vody, rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenie druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenie odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody.“ Toto je explicitný dôkaz o tom, pán minister, že vy sa skrývate za pláštik Európskej únie a toto nám Európska únia vôbec neukladá. Prečítam to ešte raz, kolegyne a kolegovia: „Členské štáty neporušia túto smernicu, ak v súlade so zavedenou praxou, podotýkam, od roku 2005 nie je poplatok za závlahovú vodu na Slovensku, rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenie druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenie odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody, ak to neohrozuje účely a dosiahnutie cieľov tejto smernice, členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o dôvodoch neuplatnenia plného znenia druhej vety odseku 1.“
Pán minister, vašou psou povinnosťou je obhájiť v zmysle tohto ustanovenia smernice pozíciu Slovenskej republiky, aby slovenský farmár neplatil za odber podzemnej vody, ani nadzemnej vody, a, opakujem, nehovorím o poplatkoch za služby a náklady spojené s vodohospodárskymi službami. Ale to sa bavíme o službách, nie o produkte, vode ako takej. Voda nemôže byť predmetom v tomto ponímaní. To, že vy zavádzate poplatok za závlahovú vodu, za minerálne vody, za prepravu vody, je len dôkaz toho, že vláda Roberta Fica na jednej strane hodí medový motúz a na druhej strane zderie aj tú poslednú kožu z občanov tejto krajiny, lebo každý musí piť, jesť nemusí. Ale keď sa nenapije každý vody každý deň, tak potom je průser. O čom sa bavíme? O akej závlahovej vode sa bavíme? A prečo ju musíme vôbec spoplatniť?
Pán minister, uvedomujete si, že väčšina riek, nadzemných vôd, ktorá sa využíva na závlahu v poľnohospodárstve, sa končí bezplatne v Maďarsku? Aké je to vlastenecké, keď občan Slovenskej republiky, farmár musí zaplatiť za vodu, ktorú odoberie z rieky, ale to vám nevadí, že bez mihnutia oka bezplatne pretečie do Maďarska? To je aké vlastenecké? (Potlesk.) Pán minister, môžete krútiť hlavou, ale je to tak. Bavíme sa o množstve, čo cez Dunaj za jeden jediný deň pretečie do Maďarska. Táto vláda nie je ochotná dať občanom, poľnohospodárom na to, aby mohli produkovať ovocie a zeleninu lacnejšie, vytvárať pracovné miesta, nie je ochotná obetovať ani toľko, čo za jeden deň bezplatne pretečie do Maďarska Dunajom. Toto je skutočná tvár tejto Ficovej vlády, ako pomáha občanom tejto krajiny. A musím povedať, že sa hanbím za to, že v Národnej rade musím niečo takéto vysvetľovať a poukázať na to.
Ešte by som sa vrátil jedným momentom k tej minerálnej vode. Keď cena fľaše minerálnej vody, bavíme sa tu o 1,5 litrovej fľaši, je 40 centov a vy to chcete zdaniť poplatkom 30 centov, je to takmer stopercentná daň na produkt minerálnej vody. To, že slovenský potravinársky priemysel v tejto oblasti stratí svoju absolútnu konkurencieschopnosť, je faktom, to, že vy si z toho chcete naplniť svoj vlastný budget envirofondu, o ktorom rozhodujete, lebo použitie týchto peňazí závisí od vášho rozhodnutia, nie od rozhodnutia vlády, nie od rozhodnutia parlamentu, kde tieto peniaze použije, ale jedine a jedine od rozhodnutia vás a ľudí, ktorých vy nominujete viac-menej do envirofondu. Smutné na tom je, že v tejto oblasti pri takomto zavedení poplatkov, tých 2,5 tisíca, tritisíc ľudí, ktorí pracujú v tomto sektore, príde o kšeft. To ste zabudli povedať pri tom sociálnom pohľade a pri tých balíčkoch, ktoré rozdávate, že možno zadarmo cestovať a podobne, ľuďom, že ďalších 2,5 tisíca, tritisíc ľudí príde o prácu, pôjde na ulicu. Zabudli ste povedať, že tie slovenské firmy, ktoré využívajú slovenské pramene a platia miestne dane a zamestnávajú miestnych ľudí, mnohokrát v tých najmenších dedinách v tejto republike, opäť budú mať vyššiu mieru nezamestnanosti. A treba si to povedať, lebo to je dopad tohto návrhu zákona. Pritom, opakujem, nie je to požiadavka Európskej komisie, že my niečo takéto musíme robiť. To je len výmysel vašich úradníkov, ktorí sa skrývajú pod pláštik toho, čo Európska únia nazýva smernica alebo spoločné pravidlá.
Za ďalšie také závažné považujem aj dopad tohto vášho riešenia na slovenské kúpeľníctvo. Sme hrdí na to, že máme toľko kúpeľov s prírodnými vodami, ale chcem sa spýtať, keď za ten kubík sa má zaplatiť 200 eur, sa má zaplatiť 5 eur, je to úplne jedno, o koľko to bude drahšie pre občanov v Slovenskej republike prísť do týchto kúpeľov? Bude to na tej úrovni, že už sa to neoplatí?
Pán minister, stálo by za omšu aj to, aby sme sa pozreli na to, ktoré firmy vlastnia tie kúpele, ktoré využívajú prírodné pramene a ktoré nevyužívajú prírodné pramene, lebo aj to môže poukázať na to, k že akému skutočnému záujmu táto vláda smeruje a ktorým finančným skupinám chce v skutočnosti pomôcť.
Za nepochopiteľné považujem aj to, keď sa pozriem na vami upravenú novelu (§ 2 písm. k), ktorá sa týka definovania splaškovej odpadovej vody. Tá doteraz znela: „Splaškovou odpadovou vodou je použitá voda z obydlia, služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a iných podobných zariadení, ktorá nie je hromadená v žumpách,“ vy vo svojej novele vypúšťate to, čo je za čiarkou, a citujem, ktorá nie je hromadená v žumpách. Teda za splaškovú vodu sa bude považovať aj voda (alebo odpad), ktorá bude vo vodotesných žumpách, kde majiteľ tejto žumpy v zmysle aj doteraz platného, aj do budúcna platného zákona je povinný zlikvidovať túto odpadovú vodu na čističke odpadových vôd. To znamená, keď obce vydajú všeobecne záväzné nariadenie, že za vodné a stočné za splaškovú vodu sa platí x suma, tak sa bude platiť po novom aj za to, čo je v žumpách? Ak ten vlastník sa nezbaví povinnosti zaplatiť prepravu a zneškodnenie tejto odpadovej vody alebo splaškovej vody na čističke odpadových vôd, za to zaplatí ešte raz? Rád by som dostal na to odpoveď, pretože ten výklad, ktorý vyplýva z tohto návrhu zákona, to umožňuje. A pokiaľ tomu tak je, podľa vybavenosti obce alebo bytu a podľa toho, koľko ľudí tam býva, je stanovená norma, koľko kubíkov sa jej má platiť. Nebude to vypúšťanie do podzemných alebo povrchových vôd. Ale bude to vypúšťanie do čističky odpadových vôd, pretože je to povinnosť. Vy idete dávať ďalšiu ťarchu tým, ktorí nemajú kanalizáciu.
Za ad absurdum, po druhé, považujem aj to, že v § 36 ods. 4 dávate znenie, že povolenie na výstavbu iného primeraného systému alebo individuálneho systému podľa odsekov 2 a 3 možno vydať len na určitý čas do uvedenia verejnej kanalizácie do prevádzky. Tie odseky 2 a 3 sa dotýkajú toho, že povolenie na vodotesnú žumpu alebo domovú čističku odpadových vôd je možné vydať len do doby, kým kanalizácia vybudovaná nebude. Ten, kto dnes vybudoval čističku svojej vlastnej odpadovej vody, robil to preto, aby takto získanú vodu bezplatne mohol použiť vo svojej záhradke, na polievanie svojej záhradky alebo trávnika. Vysvetlite mi perfídnosť zmýšľania vôbec ministerstva pod vaším vedením. Napriek tomu, že tam niekto bude mať čističku vlastnej odpadovej vody, nepoškodzuje životné prostredie, sa bude musieť napojiť na verejnú kanalizáciu, akonáhle mu to potiahnu pred domom. Toto tiež od nás nechce Európska únia. Chápal by som, keby ste to jednoznačne napísali, že ten, kto má žumpu sa má na to napojiť. To by som chápal. Ale aj ten, kto má domovú čističku odpadových vôd, vynakladal náklady na to, aby to udržiaval v prevádzke, a berie z toho vodu naspäť, tak to už je ad absurdum.
O tom, že táto vláda si nectí súkromné vlastníctvo, svedčí ďalší odsek, a to v § 11 odsek 10. „Správca vodohospodársky významných vodných tokov je pri výkone vodohospodárskeho manažmentu v povodí oprávnený vstupovať na pozemky v súvislosti so starostlivosťou o odkryté podzemné vody.“ Pán minister, chcete mi povedať, že na súkromný pozemok správca vodného toku môže kdekoľvek vstúpiť, kedykoľvek vstúpiť, čokoľvek tam urobiť, aby prišiel k svojmu vodnému zdroju? Toto je aký prístup? To je absolútne šliapanie po ľudských právach, že ja mám právo vlastniť. Chápal by som to, keby to bolo jednoznačne definované, že v prípade havárie alebo kritického stavu má tam právo vstúpiť, pričom musí tú vzniknutú škodu uhradiť. Vyplýva to z ústavy. Vy na to úplne kašlete, lebo keď to je priebežná činnosť, že tam musíte prísť, že to musíte skontrolovať, dať tam chlór a neviem čo, tak potom máte mať dohodu s vlastníkom pozemku, ako budete pristupovať na ten pozemok, nie tak, že ja môžem tam vstúpiť. To je prejav arogancie moci, ktorú si prejavujete v tejto Národnej rade.
Ďalší bod považujem tiež za trošku pritiahnutý za vlasy. A to je § 18 ods. 4, ktorý meníte a nanovo bude znieť (Všeobecné užívanie vôd je § 18.): „Jednoduchým vodným zariadením na odber povrchových vôd je prenosná nádoba.“ Čo to je? Tá prenosná nádoba je fľaša, ktorú mám pri sebe, litrová? Je to kanister päťlitrový, kanister desaťlitrový? Aká je? Keď ja pôjdem po lese, budem mať fľašu pri sebe a budem chcieť odobrať vodu zo studničky, odoberiem ju do prenosnej nádoby a o chvíľku sa dočítame pri nejakej ďalšej novele alebo pri nariadení, na ktoré sa dávate splnomocňovacie ustanovenie v tomto návrhu zákona, že ešte aj za to sa bude platiť. Doteraz tam boli stanovené isté limity. Teraz už žiadne limity tam nie sú napísané. Vy ste si to napísali tak, že tento zákon sa môže vykladať od buka do buka.
A najlepšie by ste urobili, a chcem vás k tomu vyzvať, keby ste tento návrh zákona vzali späť, ho dopracovali a skutočne v súlade so smernicou o vodách opätovne predložili do Národnej rady. Pokiaľ viem, Európska komisia od nás vyžaduje, že prijatie alebo notifikácia tejto smernice musí na Slovensku prebehnúť najneskôr do roku 2016, ak ma pamäť neklame, nehovoriac o tom, že základná kritika, s ktorou Európska komisia vo vzťahu k Slovenskej republiky vystupuje alebo sa vyjadrovala, vychádza, ako Slovenská republika v zmysle článku 9 použila peniaze na vybudovanie kanalizácií v obciach, v aglomeráciách nad 2 000 obyvateľov. Totiž tie peniaze, tak ako ste to trošku zle skreslili a vysvetľovali, sa mali použiť len na výstavbu nových kanalizačných zariadení. Len počas prvej Ficovej vlády tie peniaze sa použili na rekonštrukciu jestvujúcich týchto zariadení. A to je ten skutočný dôvod, čo nám Brusel vytýka. Prečo nevieme plniť normu, že nad 2 000 obyvateľov máme mať kanalizáciu vybudovanú? No je to preto, lebo my sme opravili kanalizácie, opravili sme čističky z eurofondov namiesto toho, aby sme budovali ich tam, kde ich nemáme.
A o tých licenciách a o spôsobe ich vydávania a o tom biznise, ktorý chcete zaviesť, je absolútne choré takýmto spôsobom uvažovať.
To, s čím strana MOST – HÍD sa vie stotožniť, je to, že treba dostať pod prísnu regulu to, aby voda z tejto krajiny neodchádzala len tak, ale aby slúžila v prvom rade občanom tejto krajiny, ale v tejto podobe takýto návrh zákona, ktorý ste sem doniesli, tak poslanci za stranu MOST – HÍD podporiť nemôžu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

2.7.2014 10:05 - 10:28 hod.

Simon Zsolt
Áno.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2014 10:05 - 10:28 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, aj keď pán minister životného prostredia nie je v sále, dovolím si vystúpiť k návrhu, ktorý predkladá v mene vlády.
Kolega Hlina hovoril o tom, že tie minerálky, to sú len nástražná mína. Ale poukazuje na tú dôvtipnosť, kam vláda smeruje. Vláda na jednej strane po sneme ohlási 15 bodov, kde ide pomôcť občanom tejto krajiny. Ide im dať úľavy. Na druhej strane takýmto spôsobom zavádza poplatky a zvyšuje poplatky v podobe daní, lebo bavíme sa o tom, že to sú dane, platí sa za každý liter, platí sa za každý odber, to sa rovná daň. Vrátim sa k tomu aj vtedy, keď pán minister príde.
Smutné na tom je, že táto vláda a poslanci strany SMER zmenili zákon o envirofonde v minulom roku, v roku 2013, do ktorého zapísali, dovolím si zacitovať: „Fond na základe písomného rozhodnutia ministra o poskytnutí podpory a po doručení dokladov...“ To znamená, že pán minister rozhodne o použití prostriedkov, ktoré sú v envirofonde. Či sa niekomu páči alebo nie, ja som si dovolil len tak narýchlo napočítať, o akej sume sa bavíme bajočko. Ročne na Slovensku sa vyťaží cez 700 tisíc kubíkov minerálnych vôd. Krát dvesto je to 140 miliónov eur. Bavíme sa teda o 140 mil. eur, ktoré občania tejto krajiny zaplatia a o ktorých nebude rozhodovať ani parlament, ani občania zvolení v legitímnych voľbách v podobe štátneho rozpočtu. Ale o tom bude rozhodovať jeden jediný človek. A toto potrebuje politická strana SMER preto, aby mohla uspokojiť svoje finančné skupiny a záujmy pred voľbami, že to budúci rok vyberie a pán minister rozdá. Neplánujú to ani ako súčasť štátneho rozpočtu, len na tejto jednej polohe. (Reakcie z pléna.) Vrátim sa k tomu, alebo počkajme.
Pani predsedajúca, poprosím, keby ste zabezpečili, aby pán predkladateľ bol prítomný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2014 18:03 - 18:05 hod.

Žitňanská Lucia
Ja sa len poďakujem za rozpravu aj za podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.7.2014 17:35 - 17:44 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia musím povedať, že tu sa človek tak prekvapujúco už dostáva na rad, takže priznávam, že strácam prehľad o poradí a zaradení jednotlivých zákonov. Ale v poriadku.
Predložila som novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda predložila som ju pôvodne pred dvomi mesiacmi a keďže bola zaradená na koniec predchádzajúcej schôdze, tak už aj sama som navrhla presunutie na túto schôdzu, pretože to, čo som pôvodne mala v úmysle, to znamená, aby sa možno predbehli určité procesy v jednej konkrétnej reštrukturalizácii, už aj tak nebolo možné stihnúť.
V každom prípade tento zákon podľa mojej mienky má zmysel, stratila som vieru, že rozumné riešenia budú podporené, ale v každom prípade podľa mňa má zmysel minimálne začať rozprávať na tému reštrukturalizácií na Slovensku a konkrétne na tému postavenia slabších veriteľov v reštrukturalizáciách.
Čo považujem, koho ja považujem za slabších veriteľov v rámci reštrukturalizácií? Považujem tých, ktorí nie sú inštitucionálnymi veriteľmi, nemajú zabezpečené svoje pohľadávky. To sú proste tí dodávatelia, ktorí dodali službu, mnohokrát živnostníci, dlžník je im dlžný 2-, 3-, 5-, 7-tisíc eur. Pre týchto živnostníkov to predstavuje živobytie, pretože mnohí z týchto živnostníkov sa ocitajú v pozícii veriteľa v reštrukturalizácii ako živnostníci len preto, že proste pod dojmom pracovnoprávnej úpravy nie sú zamestnancami, aj keď vlastne vykonávajú činnosť ako zamestnanci.
No, impulz pre túto novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre mňa je alebo bola prebiehajúca reštrukturalizácia podniku Doprastav. Dnes je ticho, bolo, chvíľu sa hovorilo o Doprastave, dnes je ticho o Doprastave, ale ešte sa bude hovoriť o Doprastave, pretože teraz sme v štádiu, že máme povolenú reštrukturalizáciu, prebiehajú fázy prihlasovania pohľadávok, popierania pohľadávok, v nejakej fáze sa to všetko spíše a začne sa vyjednávať a následne hlasovať o reštrukturalizačnom pláne, ktorý v konečnom dôsledku, ak ho súd schváli, záväzne určí, v akej výške budú jednotliví veritelia uspokojení. V rámci reštrukturalizácie sa vyjednáva s dlžníkom, inú pozíciu majú banky, inú pozíciu majú, mali veritelia. Nie právne inú pozíciu, ale jednoducho z hľadiska sily, vyjednávacej pozície.
Máme skúsenosti z minulosti z reštrukturalizácie, že mnohokrát sú práve malí veritelia alebo niektorí veritelia so svojimi pohľadávkami popretí, musia sa teda svojho práva domáhať. Medzičasom sa vyjedná reštrukturalizačný plán, ich síce, ich nároky ostávajú zachované, ale vo výške, ktorá je priznaná všetkým ostatným veriteľom. Inými slovami, nemôžu zabojovať o svoju pohľadávku v rámci reštrukturalizácie a keď sme v reštrukturalizácii typu Doprastav, to sa môže týkať stoviek, tisícov subdodávateľov, ktorí možno nebudú môcť zabojovať o svoje peniaze v rámci reštrukturalizácií a o to, aby boli férovo uspokojené ich pohľadávky.
Preto vlastne navrhujem niečo, čo je veľmi jednoduché, aby v rámci reštrukturalizácií samotný fakt, že správca poprie pohľadávku veriteľa, neznamenalo automaticky, že tento prichádza o hlasovacie práva, ale aby musel tú pohľadávku správca posúdiť zo všetkých hľadísk a rozhodnúť o tom, či prizná alebo neprizná hlasovacie práva tomu popretému veriteľovi. Pokiaľ by poprel neprávom, znášal by zodpovednosť voči tomu veriteľovi, ktorému poprel pohľadávku neprávom. V tom je podstata tejto novely. Je to malá novela.
Ja som si vedomá toho, že momentálne, medzičasom je v medzirezortnom pripomienkovom konaní novela Obchodného zákonníka, ktorého súčasťou je aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že aj ministerstvo spravodlivosti sa snaží na túto tému nejakým spôsobom nadviazať a nejakým spôsobom ju spracovať, ale ja musím povedať, že tak ako vždy alebo poslednú dobu je snáď pravidlom, všetky riešenia prichádzajú možno v takej veľmi opatrnej podobe a keď, tak veľmi neskoro. Pretože faktom je, že konkrétne pokiaľ ide o prípad reštrukturalizácie Doprastavu, tak tam to už bude dávno skončené konanie, kým príde, kým sa budeme tu zaoberať ministerským návrhom, resp. kým ten nadobudne účinnosť. A musím povedať, že tá téma vypukla ešte minulý rok a všetci sme vedeli, že tento problém bude na stole. Fakt, že dnes je ticho, nič to neznamená. Ja myslím, že o Doprastave budeme znovu počuť, keď si tí živnostníci a subdodávatelia proste jednoducho pozrú schválený reštrukturalizačný plán a zistia, čo dostanú na ruku, ak to tak mám povedať, tak potom budeme zase o Doprastave počuť.
A ja by som bola veľmi rada, keby s plnou vážnosťou sme sa venovali právnej úprave, ktorá môže dať aspoň do ruky tú možnosť alebo právo, aby za každých okolností títo subdodávatelia mohli bojovať za svoje práva, pretože ich keď je veľa, tak proste aj tí inštitucionálni veritelia, oni potom, ja viem, že je to zložité, to vyjednávanie, ale proste keď tí inštitucionálni veritelia dajú solídnu ponuku, tak oni sa nebudú biť, ale ide o to, aby dostali solídnu ponuku aspoň, ale na to musia mať tú silu, ktorú im dávajú hlasovacie práva, a o tom je táto novela.
Nadväzuje to tematicky možno na to, čo kolegovia z KDH predkladajú ako zákon samotný, pretože sa to týka vo veľkom práve možno aj štátnych, teda veľkých zákazok, ktoré cez verejné obstarávanie dostali niektoré veľké firmy, Doprastav je toho príkladom, ale toto je, samozrejme, šité na všetky prípady reštrukturalizácie firiem, kde je veľa malých subdodávateľov. Takže zvážte, prosím, podporu. Myslím si, že, myslím si, že aj pri reštrukturalizáciách a konkurzoch podnikov by sme mali podržať slabších, je to dôležité, a preto som predložila tento návrh.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2014 9:51 - 9:52 hod.

Érsek Árpád Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja nespochybňujem to, že tento zákon má niečo v sebe, pán poslanec, ale vrátim sa k tomu, lebo mám sa vyjadrovať k pánovi Hlinovi, lebo ten bol predrečníkom, a súhlasím s ním, keď hovoril, že práve tie vysielače, ktoré sa montujú, znehodnocujú pozemky, znehodnocujú určité lokality, kde sa má stavať alebo sú v intraviláne. Pretože robia to jednoducho tak, že prenajmú si pozemok, ktorý rozdelia tak, aby najbližší sused mal to vyjadrenie. Je to vždycky, stále ten istý vlastník, ktorý za to dostane určitú cenu, a tým niekde postavia tento zosilňovač, ktorý tak isto vysiela určité a musí vysielať určité vlnové dĺžky. Nerozumiem sa dobre do tohto, ale keď už dokázali, že telefóny, mobilné telefóny nie sú zdravé, hlavne pre deti a aj pre žiadnu populáciu, tak určite ani tieto vysielače nie sú nejakým spôsobom, nie sú zdravé. A preto si dovolím povedať, že, samozrejme, treba brať do úvahy dve veci. Oni platia určité množstvo peňazí, nejaký prenájom za to, že na streche postavia, postavia ten vysielač, z toho profituje, ja neviem, asi celá tá budova, ale musí s tým súhlasiť, ale kde robia tieto stožiare mimo, mimo územia alebo mimo striech týchto vysokopodlažných domov, tak určite som presvedčený o tom, že znehodnocujú tú lokalitu, v ktorej sú postavené, a hlavne tam, kde sa týka intravilánu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2014 11:52 - 11:53 hod.

Érsek Árpád
Tak ďakujem veľmi pekne. Ďakujem v prvom rade za faktické poznámky. Ja myslím, že medzi sebou ste si zodpovedali sami.
Len na záver mi dovoľte jednu myšlienku. Že myslím si, že tento návrh zákona je európskejší, nič nemení, len trošku približuje nám možno aj len Rakúsko, kde netreba dvojjazyčne písať každý bilbord a každý leták. Myslím si, že tento zákon je európskejší, a preto ho podporujem.
Ďakujem ešte raz za faktické poznámky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2014 11:52 - 11:52 hod.

Bugár Béla Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Érsek, ja si myslím, že ste zrozumiteľne vysvetlili podstatu tohto zákona. Otázne je, či to pochopili napríklad tí, ktorí strašia s tým, že v prípade prijatia tohto zákona Slovenská republika sa rozpadne - že, pán Jarjabek? Či to pochopili povedzme aj ostatní, že menšiny obohacujú štát a nakoľko to robia, obohacujú Slovenskú republiku, potrebujú, samozrejme, aj nejakú ochranu, napríklad svojich jazykových práv, svojej identity, aby naďalej tu mohli existovať. Alebo či to pochopil pán kolega Jarjabek, ktorý tu používa také slová, ako napríklad národ je skupina geneticky rovnakých ľudí, že toto je začiatok národného socializmu, keď chcete, fašizmu. (Potlesk.)
Skryt prepis