Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja len chcem vyjadriť ľútosť, že túto reč pani Vášáryovej počúva tak málo poslancov a že tu nie je pán minister, pretože za normálnych okolností v normálnom parlamente, ktorý má sám k sebe úctu a má, má úctu k vlastnej krajine a k jej záujmom, tak keď je rozprava o čomkoľvek, čo sa týka tak vážnych vecí, o akých je reč teraz v zahraničnej politike, tak by tu mali byť všetci do nohy. Pretože ťažko povedať, že či existujú nejaké ešte dôležitejšie témy ako tie, ktoré, ktoré určujú pozíciu našej krajiny vo svete a o ktorých hovorila pani Vášáryová a nakoniec o ktorých hovoria aj tie materiály.
Ja mám jeden komentár, ktorý sa týka tých otázok, ktoré Hannes Androsch, ktorého, samozrejme, ja si pamätám, ako, ako rakúskeho ministra financií, tí mladší si ho asi nepamätajú, ale ktoré položil v súvislosti, teda otázok, konštatovanie povedal, že nemôžete počítať s Rakúskom, lebo Rakúsko je vždy o krok pozadu.
Ja mám obavu, že, videné zvonka, znie otázka, či možno počítať so Slovenskom. Keď pán premiér na rozdiel od toho, čo hovorí naša zahraničná politika ústami ministra zahraničných vecí, prirovná ruských okupantov z roku '68 k možnému pobytu spojeneckých vojsk NATO na našom území, tak otázka znie, akú cenu má slovenský podpis pod Severoatlantickou zmluvou. Má vôbec nejakú cenu? Sme vôbec členovia Severoatlantickej aliancie, na ktorých sa tí ostatní členovia môžu spoľahnúť? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na to, čo hovoril pán poslanec Kadúc, a možno by som bola rada, keby naozaj tá faktografia bola, bola nejak presnejšie uvedená, nevychádzali z dojmov, o to viac, že, priznám sa, začínam mať trošku chaos v číslach, pretože tu v správe sa hovorí o dve celé... 2 880-tisíc exekúcií, ale štatistiky zverejnené na stránke ministerstva spravodlivosti hovoria, že počet nevybavených vecí, t. j. ten zostatok ku koncu roku vo všetkých veciach - nielen exekučných - v roku 2013 bol 524 891, čiže proste mne ani základné čísla nesedia a niekde mi to lieta. Proste to jednoducho nesedí, keď je celkový 524-tisíc, tak nemôžu byť len exekučné cez 2 mil., niečo, niečo nie je v poriadku v samotných štatistikách.
A chcem podporiť pána poslanca Kadúca, že treba ísť po podstate. A podstata sú asi zmluvy, ktoré sú v rozpore so zákonom, ktoré, ktoré môže zastaviť len spravodlivé rozhodovanie. A my vieme, že ten problém sa nám nabaľuje cez rozhodcovské rozhodnutia rôznych rozhodcovských súdov, o ktorých vieme, že nám spôsobujú problém. Už vyše roka tu hovoríme o tom, že ich budeme riešiť, ale ten návrh ešte stále nie je v parlamentne. Ja vidím, že proste je nejaký pripravený a stále o tom hovoríme, ale nie je prejednávaný.
Takže naozaj poďme na čísla a na podstatu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyjadrujem uspokojenie nad predloženým vládnym návrhom o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Ak sa vieme takto veľkoryso, a podotýkam, že správne venovať kultúre, nie je ešte všetko stratené. Vieme o úspešnom fungovaní Audiovizuálneho fondu, ktorý umožňuje tvorivým ľuďom a organizáciám čerpať dotácie a podporu aj cez rozpočtové obdobia. Skúsenosti jednoznačne podporujú takýto systém dotovania kultúry. Rád by som poukázal na fakt, že také isté dôvody, aké sú uvedené v dôvodovej správe tohto zákona, by podľa môjho názoru mali platiť aj pri menšinovej kultúre. Takisto trpí menšinová kultúra, ako kultúra v celku. Len žiaľ, pri jej dotovaní sa táto argumentácia neprijíma a ja sa pýtam, že prečo?
Veď rozmanitosť je takou hodnotou našej, našej stredoeurópskej krajiny, ktorá je jedinečná a všetci by sme sa mali snažiť o jej čo najintenzívnejší rozmach. Ešte predtým, ako by niekoho z vás napadlo, vážené kolegyne a kolegovia, upodozrievať ma zo zavádzania nových regúl, by som rád upozornil na fakt, že rozmanitosť je aj dávna téza Ľudovíta Štúra, citujem: "Slovensko bolo, je, aj bude krajina, ktorá je založená na rozmanitosti etnickej, sídelnej, náboženskej, rozmanitosti životných štýlov. Túto rozmanitosť musíme rešpektovať. Krajina bude napredovať len vtedy, keď sa v nej budú všetci jednotlivci cítiť dobre a keď nebude žiadna skupina občanov potláčaná na úkor inej.". Koniec citátu.
A teraz konkrétne, čo mám na mysli. Ak v zákone hovoríme o tom, že, a teraz citujem z dôvodovej správy: "Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá bude nezávislá od ústredných orgánov štátnej správy, pričom túto inštitúciu budú riadiť a o prideľovaní prostriedkov budú rozhodovať samotní zástupcovia umeleckej obce. Prečo by sme takisto nemohli pristupovať aj k podpore kultúr národnostných menšín? Alebo napríklad problém, ktorý sa každoročne až likvidačne objavuje aj pri dotáciách menšinových kultúr. Priame napojenie dotačného systému na ústredný orgán štátnej správy so sebou prináša viacero nevýhod, ako napríklad neumožniť udeliť viacročné, či operačné granty, komplikovaná administratíva, nepružný ročný cyklus vyhlasovania výziev pre jednotlivé programy a s tým súvisiaca prehustenosť kultúrneho diania v druhej polovici roka a hluché obdobie v prvej polovici kalendárneho roka. Znakom rozvinutej občianskej spoločnosti by malo byť, že väčšina je menšinám veľkorysá. Nevidím dôvod, prečo by nemalo, resp. nemohlo platiť aj pre menšinovú kultúru to, čo uvádzate v dôvodovej správe. Konkrétne, navrhuje sa, aby mal fond právnu formu verejnoprávnej inštitúcie zriadenej osobitným zákonom. Takéto právne postavenie najlepšie zabezpečí jej nezávislosť a primeraný odstup od orgánov štátnej správy." Toto je v dôvodovej správe.
Čo bráni tomu, aby sme tento samosprávny princíp uplatnili aj v prípade menšinovej kultúry? V období predchádzajúcej vlády, teda vlády Ivety Radičovej úrad podpredsedu vlády pre národnostné menšiny už vypracoval návrh zákona o financovaní menšinových kultúr. Návrh bol vo veľmi pokročilej fáze pred medzirezortným pripomienkovacím konaním. Žiaľ, v dôsledku pádu vlády k predloženiu návrhu do parlamentu už nedošlo. K slobodnému rozvoju kultúry ako takej sa naozaj vyžaduje, aby mohla byť nezávislá, nestranná a nestranícka. Náš kultúrny život bude fungovať o to lepšie, čím viac z neho vynechá politika a čím viac sa odstraňuje politické rozhodovanie.
Kultúra musí fungovať na princípe samosprávy. A keďže sa nesmie urobiť rozdiel medzi kultúrou slovenskou a kultúrou menšinovou, takáto samospráva prislúcha aj menšinovej kultúre. Absolútne súhlasím so zámerom tohto zákona, ktorý je prezentovaný aj v jej dôvodovej správe. Urobme našu kultúru samostatnou a vytvorme všetky predpoklady na autonómne rozhodovanie kultúrnych dejateľov. Ale urobme to bez rozdielu a bez diskriminácie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, podpora menšinových kultúr z roka na rok klesá. A aj predložený zákon hovorí len o navyšovaní financií pre väčšinovú kultúru. Vznik fondu je plánovaný s podporou 20 mil. eur. Ak k tomu prirátame 110 miliónov, rozpočet ministerstva kultúry, to je bez cirkvi, tak je to spolu 130 miliónov. Na podporu menšinových kultúr táto vláda dáva približne 4 % tejto sumy. Tu sa veľkorysosť vládnej strany stráca a príslušníkov národnostných menšín zas dostáva do ofsajdu. Rozmanitosť, zapamätajme si toto slovo, má, aj bude mať veľký význam pre život v našej krajine. Unifikácie sme si užili už 40 rokov, nesnažme sa vytvárať ďalšie a ďalšie. Ja si myslím, že v rozmanitosti je budúcnosť, len pre ňu musíme aj niečo urobiť. Aj ona tak ako demokracia niečo stojí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister, za sprostredkovanie odpovede. Chcel by som vás poprosiť, keby ste apelovali na pána kolegu Jahnátka, nakoľko odkaz z vlády, že čím väčší podnik čím viac zamestnáva, sa nebude brať do úvahy, tak je to signál k poľnohospodárom, že nemajú zamestnávať ľudí. Ja viem, že keď sa pozrieme na počet poľnohospodárov, ktorí na Slovensku poberajú dotáciu, a ich podiel štatisticky na veľké farmy, ktorých by sa to dotklo, je zanedbateľný. Ale keď sa pozrieme na veľkosť výmery, ktorými sa podieľajú, a na počet zamestnancov, ktorých zamestnávajú, tak sa bavíme o tisíckach zamestnaných ľudí v prvovýrobe. Takýto krok je zlým krokom.
Treba povedať, že vysoko som si cenil a vážil krok ministra Jahnátka, keď začal pokračovať v tej mojej práci, aby zastropovanie nebolo zavedené v rámci reformy. Kvitoval som aj to, že pokračoval v tom, že keď už to nevieme minúť, tak budeme zohľadňovať mzdové náklady, teda odpočítame mzdové náklady v prípade našich veľkých fariem, ktoré zamestnávajú. Krok, že teraz povieme tým farmárom, že to nebudeme robiť alebo vláda to nebude uplatňovať, znamená pre farmárov zníženie peňazí a zhoršenie ich konkurenčného postavenia a stratu práce. Preto sa chcem opätovne pýtať a poprosiť vás, aby ste túto moju otázku sprostredkovali pánovi ministrovi, prečo chce ohroziť tisícky pracovných miest takýmto odkazom pre poľnohospodárov. Táto náročnosť až taká náročná pri fundovanom prístupe nie je.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Hlina, tak ja som si doteraz všímal, že inklinujete k poslaneckému klubu KDH. A teraz inklinujete k politickej strane, ktorej ste tak žoviálne ukradli zástavu. Neviem pochopiť vaše toto počínanie. Chápem to len ako takú zlosť, že ste neprišli na rad s tým vaším návrhom zákona na ochranu stromov. Ale ja si myslím, že ste veľmi preháňali. Dúfam, bude priestor na júlovej alebo na júnovej schôdzi podebatovať si podrobne o tomto návrhu, a to nie s emóciami, ale na slušnej úrovni, odborne, a nie vychádzajúc z toho, že nedostanem sa na rad, lebo niekto tu rozpráva 30 minút. Vy koľko rozprávate väčšinou v priemere v tejto sále? Teraz toto právo ste upreli pánu poslancovi Osuskému. Buďte konzistentný.

Takže ďakujem váženým kolegom za komentáre. V princípe so všetkým, čo tu bolo povedané, súhlasím.
Ja možno budem reagovať na kolegu Fecka. Súhlasím, áno, ja nemám problém s tým (terminus technicus) maximálnym dôchodkom. Sú systémy, ktoré sú demokratické a ktoré hovoria, čo je minimálny a čo je maximálny dôchodok. A to vyplýva z toho, že sociálny systém má byť v prvom rade solidárny s určitou mierou zásluhovosti. Takže pokiaľ bude aj téma maximálny dôchodok, ja sa nebránim diskusiám na túto tému. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Aj vystúpenie pána Švejnu ukázalo, že tento návrh jednak má opodstatnenie, ale jednak by potreboval nejakú širšiu diskusiu, lebo s tým, s čím prichádza pán kolega, Beblavý riešiť ten tzv. minimálny alebo, ako to Ivan povedal, základný dôchodkový príjem má určite zmysel, ale aj v tomto návrhu sa vyskytli určité problémy nejaké definície, ktoré napríklad kritizovala aj vo svojom odbornom posudku aj Iveta Radičová, ktorú ja považujem osobne za odborníčku na sociálne otázky. A ona kritizuje napríklad to, že tento návrh zavádza novú definíciu hmotnej núdze. To znamená v návrhu novely sa považuje za hmotnú núdzu stav, v ktorom príjem domácnosti nedosahuje sumu, ktorá vyplýva z príslušného nároku na pomoc v hmotnej núdzi. A tým pádom môže sa stať, že jedna osoba bude podľa zákona o životnom minime v stave v hmotnej núdzi a zároveň podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi nebude v tom stave. To znamená, že otázka znie, ku ktorej definícii hmotnej núdze sa viaže ústavné právo na pomoc v hmotnej núdzi. To znamená, napríklad s týmto sa treba vysporiadať, lebo môže vzniknúť legislatívny chaos.
Nejasná je aj definícia minimálneho dôchodkového príjmu, lebo návrh novely je minimálne dôchodkový príjem definovaný tak, že je to príjem určený na zabezpečenie spoločensky prijateľných životných podmienok fyzickej osoby, ktorá dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. A tu sú také otázky, čo sú to spoločensky prijateľné podmienky. A to nie je vysvetlené, či to má to byť napríklad suma vyššia alebo nižšia ako životné minimum. Totiž navrhované sumy minimálneho dôchodkového príjmu sú aj nižšie, aj vyššie ako životné minimum, takže vôbec nie je zrejmé, ako sa takýto príjem určí. A bude to aj určenie výšky minimálneho dôchodkového príjmu, čo už aj spomenul aj pán Švejna. Napríklad z tohto návrhu novely nie je zrejmé, aký počet rokov dôchodkové poistenie sa započíta osobám, ktorým nevznikne nárok na starobný dôchodok v Slovenskej republike a ktoré získali istý počet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aj prispieť k tejto diskusii, pretože ju považujem za veľmi dôležitú.
Pojem minimálny dôchodok je skutočne veľmi veľká téma. A ja si myslím, že by skutočne patrilo sa aj tejto téme venovať väčšiu pozornosť.
A minimálny dôchodok je dôležitý aj kvôli tomu, pretože vyjadruje určitú solidaritu v dôchodkovom systéme. A ja som, samozrejme, dlhodobý zástanca tohto odborného názvu (terminus technicus), to znamená minimálny dôchodok. Samozrejme, nie je to nová téma, o tom sa už hovorí strašne dávno, strašne dlho. A dokonca si teraz spomínam aj pri pôvodnej snahe kolegov strany SMER urobiť ústavný zákon na tému dôchodkového systému. Tak to bol jeden z tých hlavných lajtmotívov, aby sme zadefinovali, čo je vlastne minimálny dôchodok. Žiaľbohu, sa to zvrtlo, samozrejme, na ten nešťastný druhý pilier. A vôbec na takéto základné témy sa rezignovalo. Ale ja stále som hovoril, že na túto tému som ochotný, teraz hovorím, samozrejme, aj za klub, rokovať.
Pri minimálnom dôchodku, samozrejme, treba veľmi byť opatrným pri definícii kritéria, kto má a kto nemá nárok na minimálny dôchodok. Určite tým základným kritériom by mala byť doba zamestnania, resp. plateného obdobia, to znamená, koľko rokov človek bol zamestnaný a odvádzal odvody. Samozrejme, tá výška toho, to je jedna vec, doba poistenia, to znamená, či to má 35 rokov, 40, 25 a tak ďalej. Potom druhá vec je výška, od čoho sa to má vyvíjať. Samozrejme, tu môžeme rozvíjať debatu, či by sa to malo vyvíjať, povedzme, od životného minima alebo od priemerného dôchodku alebo akokoľvek nejakého iného kritéria. Ale tuná s kolegom sa nezhodneme, to je len vec na diskusiu, hej, jednoducho ja by som tam určite nedával minimálnu mzdu ako kritérium, pretože minimálna mzda je politické kritérium. Každý rok sa vyjednáva na odboroch, o čo sa zvýši minimálna mzda. Budú tvrdiť toto odborári, zamestnávatelia a tak ďalej. Samozrejme, každé kritérium je svojím spôsobom politické, by som povedal, ale minimálna mzda je až príliš politická téma, hej. To znamená, že určite by som hľadal možno nejaké iné zakotvenie.
No a ďalšia vec je valorizácia, pretože aj tá minimálna mzda musí by nejako valorizovaná. To znamená, že určite ja som zástanca dôchodcovskej inflácie, to znamená tak, ako rastú náklady dôchodcom. Ale v súčasnosti vieme, že je to taký mišmaš zatiaľ. To znamená, že zatiaľ sa tie dôchodky valorizujú pevnou sumou a potom sa až budú valorizovať dôchodcovskou infláciou.
Ale, nič, to ja som len, by som povedal, navrhol do diskusie témy, od čoho by sa to malo vyvíjať, a ja poviem od konca, my, samozrejme, podporíme tento návrh, aby prešiel do druhého čítania, aby sme vlastne začali debatovať o tejto veľmi dôležitej kategórii. Takže ja ešte poviem, že táto kategória je veľmi dôležitá napríklad aj pre určité skupiny ľudí, napríklad živnostníkov, pretože im sa to prepočítava s tým, že nízke odvody platia, tak jednoducho sú na úplne iných princípoch pri odchode do dôchodku, ale pritom sa vlastne nezohľadňuje to, že tí živnostníci predsa počas socializmu pracovali. Odvádzali odvody. A jednoducho ten spôsob, ako sa vypočítavajú odvody pre živnostníkov, jednoducho nepovažujem za férový. A dokonca si myslím, že práve živnostníci by mali tiež tlačiť na toto, aby bol zavedený ten minimálny dôchodok. Nehovorím už o tom, že, samozrejme, aj minimálny dôchodok je aj niečo ako úcta k ľuďom, ktorí proste pracovali. A nieže im budeme prepočítavať hmotnú núdzu a plus nejaké percentá a tak ďalej. Takže je to veľká téma.
A v tejto súvislosti mi dovoľte povedať, že predsa len sa vrátim k minulotýždňovému zákonu o starobnom dôchodkovom poistení, pretože má to priamu súvislosť s týmto základným dôchodkom. A ja to, samozrejme, aj vysvetlím.
No v prvom rade chcem povedať, že, samozrejme, dane a dôchodky, to je večná téma. K tomu sa budeme stále vracať. Vždycky ľudia na to proste budú mať rôzne pohľady, ako čo má vyzerať, takže je to večná téma.
No a minulý týždeň sa tu urobil jeden veľký zákon s ďalekosiahlym dosahom, ale s veľmi skutočne ďalekosiahlym dosahom, podľa mňa si mnohí ani neuvedomili, aký to bude mať dosah, kde sa urobila taká historická dohoda, kde so stranou SMER hlasovali SDKÚ, SaS a časť bývalých členov SaS pri zákone, pri spôsobe výplaty peňazí z druhého piliera.
A teraz sústreďte sa, poprosím teda, koho to zaujíma sústrediť sa na to, že v tomto zákone ste povedali tí, čo ste hlasovali za ten zákon a zobrali spoluzodpovednosť tak, že od tých, o ktorých nemajú životné poisťovne záujem, to znamená, že pre nich sa to nezdajú byť bonitní klienti, to znamená, to sú hlavne tie nízkopríjmové skupiny, tak tí môžu si vybrať peniaze na drevo z toho sociálneho systému. Viete, čo to znamená? Znamená to akurát to, a to je dôsledok toho zákona, od mnohých z tých, o ktorých by sa mal postarať štát alebo, to je jedno, buď životné poisťovne tak, že mali ísť tam všetci, alebo štát, určite nie peniaze na drevo, pretože mnohí z tých, a teraz počúvajte, práve vďaka tomu zákonu môžu prepadnúť do hmotnej núdze. A to by velikánsky průser. A, naopak, ja si myslím, že aj u tých ľudí, ktorí sú či už v prvom alebo v druhom pilieri, nezáleží veľmi od toho, koľko tam toho odviedli, ale ako dlho pracovali. To znamená, to je ten základný dôchodok, že proste my solidarizujeme s tými ľuďmi nie podľa toho, koľko odviedli toho do systému, ale preto, že jednoducho pracovali strašne dlho. Takže ja som upozorňoval, že ten zákon bude mať plno chýb a tak ďalej, ale práve to bude v súvislosti aj s týmto, že jednoducho vylúčili ste skupinu ľudí z poistenia, ktorí sú nízkopríjmoví, a ešte ste to zobrali ako pseudovýhodu, že tí, ktorí nemajú peniaze, si môžu zobrať peniaze z toho systému.
Takže dovoľte mi len na záver zopakovať, beriem to, že je to velikánska téma, treba sa jej venovať, my sme ochotní aj ako klub sa tejto téme venovať, aj keď názory môžu byť rozdielne, ja si myslím, malo by to byť spoločným záujmom všetkých, aby sme zadefinovali, čo je základný dôchodok. Ja tomu hovorím radšej základný dôchodok, ale ono je to minimálny dôchodok. Mne sa páči to slovo základný, hej. Takže, tak ako som povedal, v rámci dôchodkovej solidarity by mal takýto pojem (terminus technicus) byť zavedený. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani kolegyňa a pani doktorka, poviem predrečníčke, no, ja si myslím, že tento návrh by sa nemal dostať do druhého čítania jednoducho preto, že je to návrh, ktorý vnáša do vážneho procesu, ktorým je legislatíva, konšpiračné smeti, ktoré sa šíria po internete. Ja si viem predstaviť, že je potrebné nejakým spôsobom riešiť poškodenie, ktoré, ktoré spôsobí aplikovanie lekárskych poznatkov u niektorých veľmi zriedkavých prípadov, ale to by sme potom mohli hovoriť o všetkých možných iných veciach. Ja som hlboko presvedčený, že celá verejná a konšpiračná debata o škodlivosti očkovania poškodzuje spoločnosť a môže v budúcnosti spôsobiť ťažké problémy. Hovoria mi to moji priatelia imunológovia, hovoria mi to moji priatelia detskí lekári. Vyslovene sa prijímaním, podľa môjho názoru, prijímaním zákonných noriem, ktoré vôbec pripúšťajú takúto debatu, a toto je taká zákonná norma, poškodzuje zdravie spoločnosti a ohrozuje sa tá spoločnosť. Čiže ja apelujem na všetkých kolegov, nehlasujme za tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.