Videokanál klubu

Takže, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, je tu veľmi dôležitý zákon, ktorý bol kedysi vlajkovou loďou bývalej druhej Dzurindovej vlády. Teraz pozerám, kto je vlastne v tejto miestnosti a kto vlastne ma počúva. A, žiaľbohu, dve vlajkové lode, tá prvá bola rovná daň, tá už je pochovaná, a tá druhá vlajková loď dostane strašne veľké trhliny. Tá prvá prvú trhlinu dostala znížením z 9 na 4 %. A tá druhá trhlina je už táto tzv. anuitná novela alebo tento spôsob výplaty dôchodku z druhého piliera. Je otázka, či sa už tá loď potopí alebo či sa ešte udrží nad vodou.
No ja v prvom rade budem sa snažiť byť vecný, aj keď určité nejaké politikum poviem, ale strašne ma mrzí spôsob predloženia tejto novely. Vy síce ste presvedčili, a tým myslím dobrú politickú prácu niektorých, poslancov, aby sa podpísali pod pozmeňujúci návrh, ale ktorý zásadným spôsobom mení celý zákon. Všetci sa tu snažíme proste dodržiavať nejaké procedúry a nejakú proste aspoň štábnu kultúru. A dajú pozmeňujúci návrh teda tí kolegovia, ja teraz ich nechcem menovať, ale vieme o ktorých hovoríme, takýmto spôsobom. To je proste niečo neslýchané, pretože ide o 6 mld. eur, 6 mld. eur je na účtoch ľudí. Vy chcete presunúť tých 6 mld. eur a postupne viacej do iných súkromných spoločností. A tie pravidlá, akými to chcete urobiť, chcete urobiť takýmto spôsobom? Tam 1,5 mil. ľudí má peniaze a polroka sme o nejakom inom vzorci debatovali a teraz vy chcete toto urobiť. Tak akože musím povedať, že som veľmi šokovaný. Takže ja, samozrejme, hneď pri tomto poviem prvý procedurálny návrh, proste to stiahnuť, hej.
A ďalšia vec. A teraz, pán minister, mám informáciu, že nie vy, ale konkrétna osoba, ktorá má na starosti údaje, odmietla dať čísla analytikovi, ktorý to chcel prepočítať. Prosím vás prešetrite to, prečo to tak je. Ak je nejaký analytik, ktorý má o to záujem, to je jedno, proste či má názor taký alebo onaký jednoducho. Tak potom ako my máme pracovať s nejakými číslami. Však ja nemám žiadny tím poistných matematikov a ja neviem koho a tak ďalej. Jednoducho keby som bol ja v koalícii a toto by sme urobili opozícii, tak ja by som prvý protestoval proti tomu, že proste keď niekto chce nejaký číselný údaj a vy to odmietnete dať. Ako reálne budú hlasovať, lebo chcú hlasovať tí ľudia, keď jednoducho my tu budeme hádať? Ja, samozrejme, tiež poviem, že, teraz nič osobného to nie je, niekto povedal od vás, že to sa dotkne 20 % sporiteľov. Ale však treba to aj prepočítať, hej. Si to niekto prepočítal nejakým spôsobom, kde máme veriť tým číslam? Dobre, trošku ma to mrzí.
Takže prvý procedurálny návrh je návrh zákona vrátiť na dopracovanie, buď ho stiahnuť, alebo prepracovať a dať na to čas. Však nech sa vyjadria k tomu všetky záujmové skupiny, nech sa k tomu vyjadria aj odborári a ja neviem čo a všetci títo nech sa vyjadria k tomu. Však na to máme pripomienkové konanie, ten pozmeňujúci návrh tak zásadný, že mení úplne celý zákon. Však hádam, dúfam, že mi to teraz nespochybníte proste každý, kto ma trošku logiky. Takže návrh je stiahnuť ho, dobre.
Teraz poďme k inej téme.
Pokúsim sa konfrontovať takým úplne iným spôsobom postoj strany SMER a postoj teda toho, čo idete urobiť, toho, ako ste reagovali na to, keď sa zbierali peniaze v tej sporivej fáze, a postoj, ako sa teda budú vyplácať. No je všeobecné známe, a nepoviem nič nového, že od začiatku ste nemali radi systém individuálneho sporenia na dôchodok. To ste veľakrát povedali.
Ste používali strašne veľa nefér argumentov, ale, pozor, aj fér argumentov. Tie nefér argumenty nechcem spomínať. Už v tých prvých vystúpeniach som veľakrát spomenul, kto chce, si to môže povedať, že zmizlo stadiaľ 200 mil. a ja neviem že miliónu ľudí sa to neoplatí a tak ďalej. Ale z nich jeden nefér argument bol, keď pán premiér ukazoval tabuľku, čo sa týka výnosnosti prvého a druhého piliera. A ja som dokonca mal k tomu tlačovku, kde som to vysvetľoval, ako to funguje. V tých médiách sa to veľmi neobjavilo, ale to už ja nejako neovplyvním. Ale tá tabuľka je veľmi, veľmi dôležitá, pretože bude mať velikánsku pointu na záver. Tá tabuľka spočívala v tom, že prvý pilier je taký výnosový a druhý pilier má nejaký mínus. Samozrejme, to boli hausnumerá a porovnávalo sa neporovnateľné. A dá sa to logicky vysvetliť, prečo to tak bolo. Ja dokonca som urobil také gesto, že som sa spýtal vtedy, keď tu bol guvernér, že nech povie on svojimi ústami, či sa dá porovnať prvý a druhý pilier. On povedal jasne tu, že výnosovosť prvého a druhého piliera sa nedá porovnať, hej. Povedal som to nie ja, ale povedal to guvernér, ktorý má na starosti reguláciu tohto trhu. K tej tabuľke sa ešte vrátime. To znamená, nemôžete porovnávať jablká s hruškami, proste jablko je niečo iné, hruška je niečo iné, prvý pilier je niečo iné, hruška je niečo iné. Síce obidvoje z toho je ovocie, ale jednoducho ich chuť, tvar sa nedá porovnávať.
No a teraz poďme k tým fér argumentom. Mali ste veľa fér argumentov. A ja som si dal nejaké tri argumenty.
A prvý argument, ktorý bol fér, bola povinnosť vstupu do druhého piliera. Samozrejme, dôchodková reforma akože nestála na tom, proste či tí mladí tam pôjdu alebo nepôjdu, ale principiálne všetci, ktorí neboli mladí, mali tú možnosť na výber. Vy, pán minister, ste mali možnosť nevstúpiť doň. A teraz, pán minister, prečo vy, ktorý mali ste tú možnosť, nútite mňa, aby som ja vstúpil do nejakej životnej poisťovne. Vy ste mali ten fér argument. A dokonca potom ste aj zrušili tú povinnosť tých nových ľudí, hej. To sa zrušilo. V poriadku, ja to beriem, to je postoj, keď niekto niekomu v niečom nedôveruje. Tie príčiny môžu byť rôzne, hej, nepáči sa mi henten. Nebudem riešiť tie príčiny, proste môžu byť rôzne, hej. Ale povinnosť uzavrieť životnú poistku jednoducho brať ako povinnosť je proste opak toho, čo ste používali ako fér argument.
Druhý argument, bezpečnosť systému. Vždycky sa treba, samozrejme, pýtať, a to je logický argument, proste ako je čo zabezpečené, ako čo je, ono sa to dá aj povedať slovom, regulované, hej, jednoducho kto za čo zodpovedá a tak ďalej, aký vplyv potom máme na zmenu, na to, keby niečo sa tam zle robilo. No DSS-ky sú, objektívne povedané, najregulovanejším biznisom, ktorý jednoducho poznám. Majú jediný predmet podnikania, hej, poplatky tak regulované, a, mimochodom, však vieme, tu sa stále bavíme o výške poplatkov, že tuná mi politici tvrdia, že to je málo a tak ďalej, aj keď máme pocit, že príliš veľa zarábajú, tak im znížime poplatky a podobne, hej. Môžu investovať len do veľmi bonitných akcií a tak ďalej. Tá regulácia skutočne je veľmi veľká. A teraz ideme presunúť tieto peniaze do životných poisťovní. My také spôsoby regulácie nemáme. Tie životné poisťovne majú rôzne druhy podnikania, hej. A jednoducho ako ustanovujú poplatky alebo ja neviem v tomto prípade dôchodok, to je ich interné tajomstvo, na to sa vy ani nemôžete spýtať, ako to robia, proste ako si to napočítajú. Tak vy idete presunúť, ja hovorím kontra, to, čo ste vyčítali nám, teda, poviem, dobre, nám, že proste bezpečnostný systém, to je legitímna otázka. A vy idete dať tie peniaze do životných poisťovní, povinne, zdôrazňujem. A ja len poviem napríklad, že možno niektorí z vás vedia, že poisťovňa v Rumunsku skrachovala, v Nemecku ide krachovať, keď bola kríza, tak najväčšia americká poisťovňa skoro, keby ju tam nezachraňoval štát. Ja nie som proti poisťovniam, stále hovorím. Moja zásadná výhrada je tá možnosť výberu, hej, prečo ma núti niekto do niečoho vstúpiť, pokiaľ to považujem za nevýhodné. Takže to je druhý argument, ktorý som bral ako fér.
Tretím argumentom, ktorý som bral ako fér, boli verejné financie, dopad na verejné financie. Ten pohľad, samozrejme, môj bol iný ako váš. Ale bol to fér argument. To znamená fér argument, že teraz, keď tí ľudia si teda budú platiť do druhého piliera, tak automaticky bude vytvárať sa deficit v poisťovni, ktorý treba nejakým spôsobom sanovať, hej. Samozrejme, beriem to ako fér, ale nerešpektujem to v tom slova zmysle, že zase je tam v budúcnosti riešený dlhodobo deficit. Ale teraz nejde o to, aby som sa s vami hádal, čo je implicitný deficit a tak ďalej. Ale spýtajte sa ministra financií, ako toto ovplyvní verejné financie. No nijako ich to neovplyvní (presunutie z jedných firiem súkromných do druhých firiem). Keby ste aspoň mali na to nejaký logický dôvod, hej. V tom ste mali, ešte raz, aký je veľký ten pilier, to znamená, koľko je to percent, dokonca aj zníženie z 9 na 4 %. Nesúhlasím s tým, som, samozrejme, som proti tomu a podobne. Ale ten pohľad na vec proste je z vášho pohľadu fér, hej, pretože má to dopad na verejné financie. Ale toto nemá povinnosť presunutia, postupne, samozrejme, by som to povedal objektívne. Takže to je proste váš fér argument. Ale u mňa to nie je fér, hej, no tento zákon bude mať, samozrejme, veľký vplyv aj naďalej.
Pánu kolegovi Mihálovi som sľúbil, že budem kratší, ale keď sa človek rozhodne, ja sa budem snažiť akože, aby si mohol vystúpiť, hej, pretože paradoxne si jeden z tých, ktorého teda uznávam, hlavne z tých predkladateľov proste máš určité renomé a sa vyznáš v tých odvodoch, hej, a si účastný na tej dohode o týchto anuitách. A sme si povedali s kolegom Mihálom, že budeme proste tú diskusiu viesť vecne, aj keď je to také paradoxné, že ja budem musieť teda argumentovať ním.
No skúsme ešte spomenúť zopár argumentov, ktoré zazneli v tlači, teda prečo sú to povinné poistky, hej.
No taký najsrandovnejší dôvod je, že ľudia sú nezodpovední, že by si zobrali peniaze a utekali. Pán minister, vyzerám na to, že mojím cieľom je prvý prísť do dôchodku a zobrať tie peniaze, čo mám našetrené, tých desaťtisíc eur a ísť niekam, proste teraz tým nemyslím nič osobné, hej, akože ich prepiť? A čo ostatní s tým urobia? Však v bankách majú koľko ľudí? To potom považujeme všetkých ľudí, čo majú v bankách dobrovoľné peniaze, za nejakých nezodpovedných ľudí. Ale, dobre, proste ľudia nie sú finančne gramotní, tak potom kvôli tomu si musia zakúpiť nejaký produkt, hej. A viete, čo je úplne cynické pri tomto argumente? A teraz počúvajte dobre, to je to, že všetci, o ktorých majú záujem poisťovne, si musia kúpiť tie životné poistky, ale tí, o ktorých nemajú záujem, tak si môžu vybrať tie peniaze v hotovosti. To znamená logicky, keď si málo tam človek našetrí, tak sa, povedzme, vraj to láme, ale tiež to neviem presne, pri nejakých 1 700 eur, už poisťovni sa neoplatí taký klient, ktorý má menej ako 1 700 eur, tak on si to môže zobrať, hej. (Samozrejme, to sú tí nižšie príjmoví.) On si to môže zobrať. A ten, čo tam má 1 800 eur, o sto eur viacej, tak ten musí uzavrieť poistku, pretože tej poisťovni už sa to oplatí. Ale ja som povedal, že proste argument akože ľudia sú negramotní, ma dokonca viac uráža, lebo keď potrebujeme tých ľudí vo voľbách, tak zrazu všetci vedia, že zrazu sú gramotní pre voľby.
Takže druhá vec. Ľudia musia kúpiť si teda ten doživotný dôchodok, aby mali peniaze v budúcnosti do domu sociálnych služieb. To je niečo akože, že ja si to musím proste kúpiť, pretože ja neviem, že ja som taký blbý, že proste si nenechávam nejaké iné peniaze a prihlásim sa do domu sociálnych služieb? A ešte viete, tento argument v čom je zvrátený? Vy nútite tých ľudí nekúpiť jeden poistný produkt, ale kúpiť dva poistné produkty. A, samozrejme, všetko má svoju cenu. To znamená ten druhý poistný produkt, to je v tom pozmeňujúcom návrhu, no akože dedenie, opitie rožkom, prepáčte, že to tak volám, ale jednoducho to je. Jednoducho tí ľudia nemusia mať o to záujem. Ja nehovorím, že ten váš úmysel bol zlý, hej, ale jednoducho tá cena produktu znižuje ten dôchodok logicky, hej. To znamená, že automaticky vy ste urobili produkt, že keď človek pôjde do tých domov sociálnych služieb, a preto aj prežije ten sedemročný cyklus, tak bude mať nižší dôchodok. Takže to je taký nechcený záver toho.
Musím sa solidarizovať s tými, čo budú mať našetrené a tak ďalej. No tá solidarizácia má určité rácio, ale nie to, aby niekto mohol vyhlásiť, že musím si kúpiť nejakú životnú poistku. Každému človeku, ktorý vstupoval do tohto systému dobrovoľne, bolo vysvetlené, že pilier prvý je solidárno-zásluhový a druhý plne zásluhový, to znamená, koľko si tam našetrím, toľko tam budem mať. Ja nevidím najmenší dôvod, aby sa zase z tých presne našetrených peňazí nejakým spôsobom vymýšľala nejaká solidarizácia len preto, aby to tým práve poisťovniam vyšlo. A, mimochodom, hej, keď už chceli by ste byť solidárni, tak mali by tam ísť aj tí, o ktorých poisťovne nemajú záujem. To znamená, ten, kto si nenašetrí tých 1 700, tak jednoducho by aj tak mal keď už povinnosť pre všetkých presunúť tie peniaze a povedať, že toto je teda minimálny dôchodok a ten kmeň. Čo si oni majú čo vyberať len tých najlepších? Toto bolo cieľom, keď už chcete byť solidárni? Samozrejme, ja som proti tomu povinnosťou. Ja len ukazujem na to, že celý ten zákon bol postavený tak, že každý sa len pozeral, čo je záujem tých životných poisťovní vybraných. Ešte uvidíme, som strašne zvedavý, kto to bude. Takže to je k tomu, hej.
A ja skrátim svoje vystúpenie, aby som umožnil kolegom vystúpiť tiež, tak ešte dve základné veci veľmi podstatné poviem.
Tento zákon v praxi bude mať veľa slabín a odhalí množstvo chýb, aj takých, o ktorých ešte nevieme, hej. Tento zákon aj keď ich odhalí, bude stále podpísaný tými ľuďmi, ktorí za to zahlasovali. Oni budú niesť plnú zodpovednosť aj pri vysvetľovaní, prečo je taká chyba alebo hentaká chyba. Nikto nevie, akým spôsobom ide SMER vybrať tie životné poisťovne. Nikto nevie, koľko ich bude. (Reakcie z pléna.) No tak však sme na Slovensku, hej, tak akože ja s týmto súhlasím, hej. To je to isté, ako keď poviete, že Fonde národného majetku proste boli všetky čisté súťaže. Tak ono sa to dá nastaviť. A ja neviem, tam ako bude a ako sa zabezpečí skutočne nastavenie. Ja to teraz nespochybňujem. Ja len hovorím to, že nikto nevie, ako to bude fungovať, pričom dávate bianko zmenku. Kolegovia z opozície, teraz nehovorím o stranách, lebo verím, že ešte aj v stranách bude nejaká diskusia, dávate bianko zmenku strane SMER na to, že čokoľvek sa stane zlého, tak potom budete ich alibi. Nemá to vôbec žiadnu politickú logiku. Politickú logiku nemá to, že podporíte nejaký zákon strany SMER, o ktorom neviete, aký bude mať vplyv v praxi. Oni sa nebabrali, keď zakladal sa druhý pilier. Nikoho to robiť ani nenapadlo, proste len urobiť toto. A to je to isté, pretože sme robili sporivú fázu a výplatná fáza je takisto dôležitá ako sporivá (jedna ku jednej). Dobre.
Takže ďalšia poznámka. Ja si myslím, že ste urobili, kolegovia, jeden fatálny omyl, ktorý bol vlastne narýchlo urobený, a to ten spôsob výplaty. A teraz vrátim sa k tej Ficovej tabuľke, čo porovnával hrušky s jablkami. Pokiaľ sa presadí takýto spôsob, tak bude znamenať ten spôsob, že, sa to volá, pomôžte mi, individuálna miera náhrady, tak sa to nazýva, každému človeku, ktorý je v druhom pilieri, bude sa porovnávať to, koľko bude mať dôchodok z dvojpilierového systému a koľko by mal dôchodok, keby nevstúpil do druhého piliera, to znamená, koľko by dostal od štátu a koľko by dostal z dvojpilierového systému. Výsledok taký je, a teraz sú tu tie prepočty, to je jedno, že približne podľa vašich oficiálnych prepočtov 20 % ľudí by malo právo mať na programový výber. To znamená, tí ľudia by mali mať približne teda viacej peňazí, ako keby v tom zostali pri štáte, a 80 % ľudí bude mať nižšie dôchodky podľa tohto. Urobili ste dve kategórie ľudí, ktoré sa dajú presne porovnať, to urobil kolega, nie je tu, v roku 2004 (zákon o sociálnom poistení), presnú hranicu, kde jedno sa rozdelí na starodôchodcov a novodôchodcov, kde tí istí ľudia odviedli to isté alebo plus-mínus, hej, a tí dostali taký dôchodok a tí mali taký dôchodok. Toto je presne to isté. Ste urobili presne to isté, túto fatálnu chybu, teda osudovú chybu, že budete to porovnávať.
A teraz sa vrátim k tej pointe. Páni kolegovia, tí, ktorí to chcete podporiť, vy si myslíte, že týmto sa to skončí, že sa dohodnete a jednoducho budú anuity? No nekončí sa to tým. Niekto príde a povie si, aha, však má dôkaz taký, že môže ukázať skutočne tú tabuľku, že niekto má nižší dôchodok a druhý ho má vyšší. Budete to vy obhajovať? A potom keď pán Fico bude tou tabuľkou tuná mávať, čo poviete potom? Ja nebudem vysvetľovať niekomu, že sú homo economicus tí ľudia, jeden druhý. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za pripomienky a ďakujem za to, že podporia odloženie rokovania, myslím si, že by to bolo na prospech veci.
Pán kolega Martvoň, verejnosť, neverejnosť a tajnosť hlasovania nie je otázka demokracie alebo nedemokracie. Obidva tieto spôsoby patria do demokracie. A každý z nich má svoje plusy a má svoje mínusy, pochopiteľne. Ale nespochybníte asi to, že verejné hlasovanie umožňuje verejnú kontrolu a proste sme v systéme, ktorý je mimoriadne uzatvorený, keď hovoríme o súdnom systéme.
Pánovi kolegovi Abrhanovi musím odpovedať otázkou, čo si myslíte o tom, keď kandidáti na sudcu Ústavného súdu, a boli tam dvaja takí, vedia, že teraz ide o ich dobré renomé, pretože stále bojujú o pozíciu sudcu Ústavného súdu, napriek tomu tú ruku zdvihnú, čiže čo asi tak je tak silnejšie ako vlastné dobré meno v súťaži o pozíciu sudcu Ústavného súdu. A to je to hrozné. A preto ja sa prikláňam k verejnej voľbe. A inak o to sa opierali aj moje výhrady voči previerkam spoľahlivosti v Súdnej rade.

Pekné popoludnie prajem. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, no tento návrh zákona, ktorým sa mení zákon o sudcoch a prísediacich a niekoľko ďalších zákonov, ktoré sa menia cez pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe, priznám sa, predstavuje návrh, z ktorého mám v tomto momente veľmi zmiešané pocity. A by som to vyjadrila, čo všetko máme v tom balíku, ktorý máme na stole, lebo máme na stole pôvodný návrh zákona, máme na stole spoločnú správu výborov s ďalšími dvadsiatimi ôsmimi pozmeňujúcimi návrhmi a teraz bol predložený ešte pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vittekovej a predpokladám, že budú predložené ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy. Tak tento balík ale čo teraz máme na stole, sa skladá z troch podbalíkov, ak to takto viem nazvať, aj keď tie podbalíky nie sú homogénne z hľadiska obsahu, ale sú homogénne aspoň z hľadiska nejakého časového rozhrania, ako nám prišli na stôl.
Ten základ, ktorý predložili kolegovia poslanci Boris Susko, Anna Vitteková, Otto Brixi a Anton Martvoň, predstavuje vlastne základ, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti, prešiel štandardným pripomienkovým konaním na Úrade vlády. Aj v štandardnom procese mal k nám prísť. Ale keď začala téma ústavy a bolo k tomu treba spraviť vykonávací zákon, tak v zásade tieto dve témy sa spojili a ministerstvo nám nedonieslo ten návrh novely zákona, ale v zásade v spolupráci s poslancami bol tento balík, ktorý sa týka disciplinárnych konaní, niektorých otázok ďalších, ktoré bolo treba možno vyriešiť. Tak to predstavuje nejaký jeden základ, ak to mám takto nazvať. Čiže to je časť, ktorá prešla štandardným legislatívnym procesom.
Potom je tu pribalená ako keby ďalšia časť ešte v tom pôvodnom návrhu, ktorá už vyplynula z toho procesu, keď premiér Fico avizoval razantné zmeny v justícii a v rámci tých zámerov boli teda navrhnuté niektoré opatrenia, ktoré ale neprešli štandardným legislatívnym procesom, ale dostali sa do toho pôvodného návrhu poslancov Suska, Vittekovej, Brixiho a Martvoňa. To sú také, myslím, čo sa týka PN-iek a niektoré takéto veci, ktoré sú, myslím, nad rámec. Ale sú tam nad rámec toho, čo bolo v pripomienkovom konaní.
A potom tu máme ďalší balík, ktorý je súčasťou spoločnej správy, pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Zase vyplýva z toho, že tento zákon je zároveň vykonávacím zákonom k novele ústave. A keďže sa predpokladá, že do novely ústavy budú zakomponované previerky sudcov, tak sa zakomponováva ten výkon previerok sudcov vlastne aj do tohto návrhu zákona. A je to súčasťou spoločnej správy.
A potom musím povedať, že súčasťou spoločnej správy je ešte akoby taký ďalší balíček, nazvem to, akoby taká bokovka, ktorá nesúvisí s ničím z toho, o čom som doteraz hovorila, nebola ani v pôvodných zámeroch ministerstva spravodlivosti, nebola ani reakciou na zámer Roberta Fica čistiť justíciu, nie je ani súčasťou toho, čo potrebujeme v zákone zmeniť, aby mohli vôbec tie previerky sudcov zbehnúť. A to sú návrhy, ktoré nám kolegovia predložili na ústavnoprávnom výbore. A to sú tie návrhy, ktoré hovoria o tom, že napríklad o predsedu Najvyššieho súdu v budúcnosti by sa malo rokovať neverejne.
Čiže máme pred sebou zákon, k tomu spoločnú správu plnú pozmeňujúcich návrhov a ďalší pozmeňujúci návrh, kde časť tejto právnej úpravy prešla nejakým štandardným legislatívnym procesom a tomu zodpovedajúcou diskusiou, časť súvisí s novelou ústavy. A časť sú tu nejaké riešenia, s ktorými, mám pocit, väčšina tejto snemovne nesúvisí. Nesúvisia s ústavou. Neboli pôvodne plánované. Ale, hold, Sobrance asi zamávali, tak treba niektoré rokovania Súdnej rady spraviť neverejnými.
Ja chcem len týmto entrée poukázať na to, že tento návrh zákona spolu so spoločnou správou je jedna neuveriteľná skladačka, plus, musím ešte k tomu povedať, skladačka, ktorá dnes nesedí s tým, čo predpokladáme, že to bude schválené touto snemovňou v novele ústavy, pretože novela ústavy, resp. pozmeňujúce návrhy k novely ústavy, ktorými sa vlastne zavádzajú tie previerky sudcov, tieto ustanovenia boli tuto v procese rozpravy menené novými pozmeňujúcimi návrhmi oproti tým pôvodným. Čiže aj tú časť tohto zákona spolu so spoločnou správou vlastne treba pozmeňujúcimi návrhmi ešte prispôsobiť novele ústavy v znení, ako ju schválime. Hovorím správne, pán predseda výboru? Potrebujeme ešte pozmeňujúci návrh, aby sme tento zákon, keď ho budeme schvaľovať, mali, teraz bez ohľadu na to, či súhlasím alebo nesúhlasím s obsahom, mali legislatívnotechnicky zladený s novelou ústavy, pretože novela ústavy v znení pozmeňujúcich návrhov napríklad hovorí o tom, že Súdna rada dáva stanoviská, tu ešte pracujeme s rozhodnutiami Súdnej rady a tak ďalej, aby nám to korelovalo. Nie som si istá, či nám to naozaj koreluje. A bolo by sa na to potrebné pozrieť. Ja si myslím, že v tejto situácii potrebujeme predsa len trošku času. A teraz to myslím naozaj v dobrom, že môžeme sa rozprávať o obsahu a ja budem rozprávať o obsahu. Ale zároveň aspoň by sme mali pozrieť na to, či nám to aspoň sedí technicky, keď už nie vecne.
Preto si dovoľujem navrhnúť a dávam návrh, aby sme rozhodli o tom, že vrátime ten návrh zákona na dopracovanie predkladateľom. To by bolo asi najčistejšie riešenie. A máme na to čas podľa mojej mienky, pretože návrh je, že novela ústavy bude účinná od 1. septembra. A bude ešte schôdza. Čiže máme čas. Ak neprejde návrh na vrátenie a dopracovanie tohto návrhu, tak navrhujem odložiť rokovanie o tomto zákone na nasledujúcu schôdzu. A to je, myslím, veľmi korektné. Vychádzam z článku 83 odložiť rokovanie. Ak sa vám bude zdať tento návrh racionálny, tak si myslím, že tú zmenu programu aj vieme schváliť alebo viete schváliť, pretože teraz naozaj pracujem s tým, že o 17.00 hodine budeme hlasovať o novele ústavy, hovorím, bude účinná 1. septembra. A aby som mala ako dlhoročná poslankyňa, bývalá ministerka spravodlivosti, právnička k tomu, a už môj podpis na zopár zákonoch bol, aspoň legislatívnotechnické čisté svedomie, tak si myslím, že rozhodnúť o tom, že to posunieme na nasledujúcu schôdzu, a teda naozaj si ľudia k tomu sadnú a bude lícovať s novelou ústavy tento návrh a budeme si tým istí, že lícuje s novelou ústavy, by bolo fajn. Čiže to sú akoby moje procedurálne návrhy. A poprosím o to, aby ste sa zamysleli nad tým, či naozaj nestoja za to.
Myslím si ale v každom prípade, že tvorba zákona spôsobom, aký som vlastne predstavila, nie je dobrá, pretože aj ten pôvodný návrh v rámci pripomienkového konania, keď ho predkladalo ministerstvo spravodlivosti, prešiel technickými úpravami rôznymi, než ho ministerstvo malo pripravené na predloženie a potom odovzdalo poslancom. Musím povedať, že množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišlo do výboru, ktoré teraz treba nejakým spôsobom ešte porovnať s ústavou, toto je dnes príklad legislatívneho procesu, v rámci ktorého sa produkujú nekvalitné zákony, či chceme alebo nechceme. A teraz normálne musím vzdať hold aj legislatíve Národnej rady a možno aj ministerstvu spravodlivosti, ak na tom nejakým spôsobom participujú, že proste stíhajú. Ale nech sú akíkoľvek skúsení a šikovní, nech akokoľvek sa budú snažiť, nemajú šancu v tomto tempe a chaose, ktorý sa nám podarilo vyprodukovať v snemovni, vyprodukovať text, za ktorý sa dá dať ruka do ohňa, lebo jednoducho to nevidíte z večera do rána. A ten, kto písal zákon a prešiel legislatívnym procesom, tak vie, že pri najlepšej vôli to nevidíte. Preto ja naozaj apelujem na to odloženie rokovania.
Vecne mám tiež problém so spojením týchto balíkov, tak ako boli spojené, pretože musím sa priznať, že pri tej pôvodnej predlohe, ktorá vzišla z ministerstva spravodlivosti, myslím si, o mnohom by sa dala viesť normálna vecná diskusia a na mnohom by sme sa zhodli... (Hlas v sále.) Prepáč, kolega, vyrušuješ ma. A zrejme pribudne ďalší pozmeňujúci návrh, takže tých tu bude asi viac v priebehu dnešného poobedia.
Ale musím povedať, že najmä z tých návrhov, ktoré prešli v procese tu v Národnej rade, k mnohým návrhom mám veľmi vážne výhrady. A teraz zase začnem najskôr technicky, pretože toto je už ako keby skoro taký apel.
V mnohom, aj pri častiach, ktoré boli pripravované v nadväznosti na ústavu, to znamená najmä časti previerky, sme sa rozprávali o previerkach vecne. Táto téma asi skončila. Ale vôbec sme sa nedostali k tomu, aby sme sa pozreli na to, ako v tom vykonávacom predpise, o ktorom teraz rokujeme, resp. v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú zahrnuté v spoločnej správe k týmto vykonávacím predpisom, máme vyriešené tie niektoré otázky, či vlastne nám ten zákon dáva jasné odpovede.
Poviem vám príklady, ktoré sú ale dôležité z hľadiska praktického naplnenia tohto zákona.
Dostala som otázku, či tým hlasovaním Súdnej rady, ktoré sa predpokladá pri vydávaní stanoviska o tom, či je alebo nie je sudca spôsobilý riadne vykonávať funkciu sudcu, bude sa hlasovať o kladnom stanovisku alebo o negatívnom stanovisku. Pozerám ten text a neviem jasne na to odpovedať, pretože to je rozdiel. Inými slovami, tá otázka stojí takto: Príde podklad NBÚ, o čom bude hlasovať, o akom návrhu bude hlasovať Súdna rada, bude to o tom, že sudca je spôsobilý, alebo stanovisko je, sudca je spôsobilý? Potom potrebujete desať hlasov za návrh, áno, je spôsobilý. Alebo bude to rozhodovanie, sudca je nespôsobilý? Potom potrebujete desať hlasov za nespôsobilosť. V čom je ten rozdiel? Je v tom, že pokiaľ sa hlasuje pozitívne, sudca je spôsobilý, nemusí nikto byť proti návrhu, ale môže tam niekto nebyť alebo sa zdrží hlasovania. A, skrátka, nebude tých desať hlasov, že je spôsobilý. Ale potom nevieme, aký má status, potom nám visí v lufte. A ja naozaj dnes z toho, ako sú tie pozmeňujúce návrhy v tej spoločnej správe, neviem dať jasnú odpoveď kolegom, ktorí sa ma na to pýtajú, sudcom, ktorí sa na to pýtajú, ako je to myslené, lebo tie dikcie v rôznych odsekoch sú iné a nie je mi jasné, o čom vlastne tá Súdna rada bude rozhodovať, pozitívne alebo negatívne. A je to dôležité a pri tomto type rozhodovania špeciálne dôležité. Čiže to je prvá poznámka, ktorú k tomu dávam. A to už nie je akože vecné, to už je technické riešenie, ktoré má dosah na výsledok.
Moja druhá otázka, ktorú som položila napríklad aj na výbore, a teraz už na ňu vôbec neviem odpovedať, je, čo to je, čo prijíma Súdna rada. Jasné, prijíma svoje rozhodnutia, uznesenia alebo stanoviská, tak ako to predpokladá ústava, že ich prijíma uznesením. To ja viem. Ale teraz máme v ústave, že prijíma stanovisko, prijme ho uznesením. To stanovisko má byť preskúmateľné Ústavným súdom. A teraz ja neviem, čo to je. Má to mať náležitosti správneho rozhodnutia? Viete, akože čo sa bude preskúmavať, pýtam sa, pretože viem, čo je rozhodnutie, aké má mať náležitosti, že musí mať svoje odôvodnenie, a potom poznáme procesný postup z hľadiska toho preskúmania. Ja viem, že tu máme osobitnú právnu úpravu. Ale to nie je osobitná právna úprava. Čiže aj ten Ústavný súd pri tom preskúmaní sa bude musieť k niečomu ako keby obrátiť, či je to správne konanie, občianske súdne konanie, procesný poriadok, ktorý sa použije podporne pri tom rozhodovaní Ústavného súdu. Nie je mi to jasné. Zase musím povedať, že nie je to jedno, pretože Ústavný súd sa s tým bude musieť, keď to neupravíme a nespravíme v tom jasno, nejakým spôsobom vysporiadať. A môže sa s tým pri tomto, keď v tom nebude jasno, vysporiadať aj tak, že jednoducho všetky veci vráti Súdnej rade a povie, že sú nepreskúmateľné. A potom sme akože tu dva dni strávili úplne o ničom, pretože Ústavný súd sa nebude ani meritom toho zaoberať a všetky veci skončia naspäť na Súdnej rade. A čo s tým ďalej?
A ja neviem vám teraz z večera do rána naozaj ani odpovedať na tieto otázky, ktoré som položila, pretože kladieme si ich s kolegami právnikmi, ktorí proste pozerajú tie pozmeňujúce návrhy. A len mi chrlia tieto otázky. A ja na ne neviem odpovedať. A musím povedať, že majú dosah na to, či to fungovať bude alebo to fungovať nebude, to hovorím aj pre tých, ktorí hlasovali za novelu ústavy, majú dosah na to, pretože pokiaľ tam budú takéto problémy, tak, pochopiteľne, o to viacej proste, však každý sudca, ktorý bude mať negatívne stanovisko, bude mať advokáta, už sa rozbehne procesná procedúra a tie procesy sa budú tak naťahovať. Takže apelujem aj na túto stránku právnej úpravy, ktorá tu je. Takže ja som sa snažila pomenovať proste otázky, ktoré sa núkajú na prvý pohľad človeku, tie pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, ktorými sa vykonáva novela ústavy v znení, ako sme predpokladali jej znenie, keď sme o novele ústavy rokovali na ústavnoprávnom výbore, ktoré bude ale iné, než tu bude schválené o piatej, ktoré sa proste núkajú. A preto znovu vraciam sa k tomu, že možno by bolo fajn, dobré odložiť o jeden mesiac rokovanie o tomto návrhu zákona.
A teraz ešte zásadne vecne s vecami, ktorými nemôžem súhlasiť.
To, že nesúhlasím s previerkami, som povedala pri ústave, nebudem teraz hovoriť o tom, ale o veciach , ktoré sú tu, sú absolútne nad rámec debaty, o ktorej sme pri novele ústavy debatovali a ktoré považujem vyslovene za škodlivé a zlé, škodlivé a zlé, pretože negujeme inštitúty, ktoré fungujú, majú aj protikorupčný efekt, a vlastne zjemňujeme to prostredie. Čiže ideme proti duchu novely ústavy a chceme odstrániť v rámci novely ústavy korupciu, pretože náhodné prideľovanie a verejné rokovania, to sú princípy, na ktorých stála otvorená justícia, ktorých jedným z cieľov bolo cez transparentnosť zúžiť priestor na korupciu.
Už sa o tom hovorilo, hovorilo sa aj o tom verejne, že návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, zavádza spätne neverejné hlasovanie na Súdnej rade v personálnych otázkach. A ja musím povedať, že Sobrance nám ukázali, že verejné rokovania Súdnej rady, verejné hlasovania na Súdnej rade jednoducho majú svoj zmysel. Nie, tu naozaj nejde len o predsedu Najvyššieho súdu, pretože ten návrh je postavený oveľa, oveľa širšie, má sa neverejne hlasovať o vymenovaní a odvolaní sudcu a o vymenovaní a odvolaní predsedu Najvyššieho súdu, o vymenovaní a odvolaní podpredsedu Najvyššieho súdu, o vymenovaní a odvolaní predsedu alebo podpredsedu Súdnej rady, o voľbe kandidáta na sudcu, ktorý má pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne, o voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov a v ďalších prípadoch ustanovených týmto zákonom.
Ten ďalší prípad ustanovený týmto zákonom je to hlasovanie o tej spôsobilosti, respektíve nespôsobilosti sudcu, dávame za zatvorené dvere personálne otázky. A ja chcem naozaj veľmi pekne poprosiť všetkých členov tohto parlamentu, dajte si ten čas. Okrem toho, že zasadnutia Súdnej rady sú verejné, tak aj sa zverejňujú nahrávky zo Súdnej rady. Sú na internete Súdnej rady. Je to možno strašne dlho veľká nuda, lebo v mnohom sú technické a formálne tie rozhodnutia. Ale potom sú tam aj zaujímavé časti. Keď napríklad si napočúvate, ako rôzne prebieha hearing rôznych kandidátov na sudcov napríklad a aká diskusia sa medzi tým vedie, cez tú nahrávku nevidíte, ako sa hlasuje, ale tá diskusia vám mnohé napovie, čím je vedené potom to hlasovanie a prečo má zmysel, aby to hlasovanie bolo verejné. Dajte si ten čas. Keď pôjdete na to spätne, sú to hodiny. Ale keď rozhodujeme o tak vážnej veci, ja vás veľmi pekne prosím, nájdite si aspoň niektorí ten čas a vypočujte si niektoré tie nahrávky, kým sa dostanete k niektorým zaujímavým pasážam. Preto ja v každom prípade minimálne musím urobiť to, pán spravodajca, že bod 19 spoločnej správy navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie.
A rovnako navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie v bode 27 spoločnej správy, a teraz neviem, či sa to dá alebo nedá, body 5, 6. (Reakcia z pléna.) Tak potom musím navrhnúť vyňať bod 27 celý na osobitné hlasovanie. Prečo? Tu sa vstupuje do pravidiel náhodného prideľovania súdnych prípadov. V odôvodnení sa to odôvodňuje tým, že máme tu nejaké nálezy Ústavného súdu vo vzťahu k náhodnému prideľovaniu v konkrétnych veciach. To je pravda. Ale my môžeme k tomu pristúpiť dvojakým spôsobom, a to takým spôsobom, že budeme jednoducho požadovať od súdov, aby dodržiavali právnu úpravu náhodného prideľovania, aby potom Ústavný súd nemusel povedať, že porušili pravidlá náhodného prideľovania stanovené v zákone, a to vyžadovať sa dá jednoduchým spôsobom, proste pokiaľ to predseda nezabezpečí súdu alebo vydá opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlami náhodného prideľovania, no tak minister má kompetenciu odvolať takéhoto predsedu súdu, alebo máme inú cestu, ktorá bola zvolená tu kolegami poslancami za stranu SMER, a síce, že teda prispôsobíme pravidlá náhodného prideľovania tomu, aká je prax, ktorá bola vyslovená za protiústavnú v zmysle existujúcej právnej úpravy. Ale to je ustupovanie od princípu, ktorý nám zabezpečuje to. To nie je dokonalý princíp, ale zužuje priestor pre korupciu a má svoj význam v súdnictve.
Neviem, či si kolegovia uvedomujete, že napríklad v tom bode 27 (jeho bode 5) spoločnej správy je napríklad vyňaté z náhodného prideľovania komplet náhodné prideľovanie jednotlivých prípadov súdnym úradníkom cez generátor. Čiže podľa tohto keď toto schválime, tak súdnym úradníkom už sa prípady nebudú prideľovať náhodne, ale podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu, čo sa dá zabezpečiť, samozrejme, aj náhodným prideľovaním, ide o to, ako nastavíte koeficient, aby to prideľovanie bolo rovnomerné. Toto je strašne dôležité. Ja neviem, či, dámy a páni, viete v koľkých prípadoch dnes rozhodujú v prvom stupni súdni úradníci priamo zo zákona. V jednoduchých prípadoch v prvom stupni rozhoduje súdny úradník, o všetkých veciach týkajúcich sa obchodného registra, o všetkých plaťákoch napríklad a v ďalších veciach. A pritom tá tendencia do budúcnosti je, aby sa rozširoval register vecí, o ktorých budú v prvom kole rozhodovať vyšší súdni úradníci, pretože je to kvalifikácia, majú právnické vzdelanie a jednoducho je to moderný trend nezaťažovať sudcov jednoduchými, opakujúcimi sa prípadmi, nechať im priestor, aby rozhodovali v závažných veciach. Veď sa už zvažuje, že všetky exekučné veci budú robiť vyšší súdni úradníci. To nie je jedno. Čiže oni nerobia už len pomocnú silu, oni rozhodujú, podľa zákona v súlade so zákonom. Majú na to oprávnenie. A my ich tuto vynímame z toho, aby sa im prideľovali veci náhodným spôsobom. Čiže ten priestor, ktorým sa zužuje korupcia, tu rozširujeme, pretože keď je tých exekučných prípadov, pán poslanec Hlina o tom často hovorí, spústa alebo tých registrových vecí spústa, no tak čo je priestor na korupciu? Prosím ťa, vytiahni mi to spod tej kopy zospodu a daj mi to hore, však to je ten priestor pre korupciu. A preto potrebujete náhodné prideľovanie, aby proste človek nevedel, komu tie veci pripadnú. Veď to je dôležitý princíp.
A to sú dve najzásadnejšie veci, ktoré tu len tak, popri tom sa nám dostali do spoločnej správy. Ešte to nemôžem vyňať na osobitné hlasovanie, musím ten celý pozmeňujúci návrh vyňať na osobitné hlasovanie, aj keď niektoré ďalšie body by možno toho pozmeňujúceho návrhu boli normálne. Dámy a páni, toto je vážny zásah do otvorenej justície, do transparentnosti, do princípu náhodného prideľovania, čo sú nástroje antikorupčné v rámci justície. Čiže na jednej strane sa zakrývame niečím pri schvaľovaní ústavy a na druhej strane vytvárame podhubie alebo prostredie na to, aby ten priestor pre tú korupciu tu bol. Prepáčte, to je choré. Aj preto ten bianko šek pri tej ústave nemôžem podporiť.
Dámy a páni, vzhľadom na to všetko, čo som povedala, a naozaj aj vzhľadom na to, že dnes nelícuje to úplne s novelou ústavy, sú tu nevyjasnené otázky legislatívnotechnického charakteru, ktoré aj pre všetkých tých, ktorí sú zástancovia previerok, tak ako sú predložené, môžu do budúcnosti spôsobiť problémy, a vzhľadom na to, že sú tam veci, ktoré zásadne zasahujú do existujúceho prostredia, zvyšujú priestor pre korupciu a neprešli žiadnym štandardným legislatívnym procesom, pripomienkovým konaním a podobne, naozaj znovu apelujem, aby odložili sme tento zákon o mesiac, aspoň na to, aby naň bol naozaj čas.
A, samozrejme, v tejto podobe strana MOST – HÍD novelu zákona o sudcoch a prísediacich nemôže podporiť. Ďakujem pekne.

Pán predseda, práve ste sa usvedčili z absolútne nezvládnutého legislatívneho procesu. Čiže po dvoch dňoch rozpravy tu po tom, čo tu máme predložených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa vzájomne opravujú, jeden za druhým sa vzájomne opravujú, tak na konci rozpravy treba prerušiť schôdzu, aby ešte raz zasadli minister spravodlivosti a legislatívci, aby vychytali chyby, o ktorých dnes viete. Pritom neviete o ďalších chybách. Proste je to absolútna nezodpovednosť, takýmto spôsobom pripravovať novelu ústavy. Je to obsahový problém. A zároveň je tu legislatívny problém. A ešte x otázok ani nebolo otvorených v tejto rozprave, pretože sa rozprávame len o zásadných veciach, na technické veci ešte ani v debate nedošla reč. Nemôže to fungovať. A bude to vaša zodpovednosť, lebo vy ste predkladateľ spolu s pánom poslancom Hrušovským.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Zajac, ja si veľmi cením všetky vaše aktivity, ale ja som hovorila o tom type aktivít, ktorý by mal viesť k sfunkčneniu justície. Čiže vy riešite následky. A veľmi si cením tie vaše aktivity. Ale netýkajú sa samotnej efektivity justície ako takej. A tam, myslím, treba tlačiť na vládu.
Ľudo, pán poslanec Kaník, to, čo sa mení oproti pôvodnému návrhu, je, že ak Súdna rada uzná, že sudca nie je spôsobilý, nezanikne mu funkcia zo zákona, ale ho z funkcie odvolá prezident. Je to záklopka pre prípadný exces. Ale nič nemení na veci to, proste tie informácie, že tou previerkou cez Súdnu radu prejdú všetci sudcovia, že tu bude nejaká masa informácií, ktorými bude disponovať Súdna rada, respektíve členovia Súdnej rady, to, že väčšina sudcov, samozrejme, tú spôsobilosť ako keby dostane a že zároveň nám tu vzniknú ďalšie utužené nové väzby vnútornej korupcie, ktoré budú mať dosah na justíciu, až kým títo sudcovia nepôjdu do dôchodku. O tom hovorím. A s tým neurobíš nič v tomto systéme, pretože sa tie previerky budú diať v tomto uzatvorenom systéme. Áno, ja mám isté výhrady k plošným previerkam, ale zároveň, tak ako som povedala aj vo svojom vystúpení na začiatku rozpravy, potom nepochybne je lepší ten štandardný mechanizmus, aký navrhuje Daniel Lipšic, pretože vyníma celú procedúru mimo tohto uzatvoreného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som na úvod tejto rozpravy vystúpila za klub strany MOST – HÍD, kde som vyjadrila aj pozíciu strany MOST – HÍD k novele ústavy, najmä teda k tej justičnej časti tejto novely ústavy. Aj som sa pokúsila vysvetliť naše výhrady k tomu, akým spôsobom sú navrhované previerky spôsobilosti sudcov, myslím, plošné previerky spôsobilosti sudcov. Myslím, že sa tu viedla pomerne dlhá debata, najmä na tej opozičnej strane politického spektra, o tom, ako nastaviť previerky spôsobilosti. A zaznelo tu, myslím, veľa fundovaných výhrad, že tak ako sú previerky spôsobilosti, myslím, tie plošné navrhnuté, to znamená, že podklady z NBÚ získané z rôznych zdrojov, vrátane spravodajských, vyhodnocuje Súdna rada, že je to mechanizmus, ktorý je zlý, ktorý je škodlivý, ktorý môže viesť dokonca k horším výsledkom vo vzťahu, pokiaľ ide o justíciu, a že je to systém, ktorý zakonzervováva ako keby to negatívne, čo vnútri tohto uzatvoreného justičného systému funguje. A to sú tie vzájomné väzby a vzťahy, ktoré sú mnohokrát silnejšie ako samotný zákon. Preto ja dopodrobna, odznelo to tu niekoľkokrát, sa k tomu vracať nechcem. Cítila som potrebu to zopakovať.
Ale cítim potrebu povedať niečo iné, pretože po tých dvoch dňoch, čo diskutujeme o novele ústavy, priznám sa, začínam mať taký veľmi zvláštny pocit z toho aj z celej tejto diskusie, pretože diskutujeme tu predovšetkým my, opoziční poslanci, medzi sebou, občas teda niekto zo strany SMER, ale v zásade je to diskusia tu medzi opozičnými poslancami s rôznymi pohľadmi.
Zároveň z tých všetkých vystúpení vyplýva aj to, že prakticky nikto neverí, že tie plošné previerky niečo prinesú. Ako keby mnohí kolegovia tu brali nejako do úvahy akurát to, že stav je zlý, niečo treba urobiť, máme dobrý úmysel, tak niečo urobíme, no a uvidíme, aký to bude mať výsledok, a keď teda v najhoršom to nebude mať nijaký výsledok, no tak stalo sa. Ale podľa mňa to vôbec tak nie je, pretože ak miera nedôvery v justíciu je vysoká, keď teraz prijmeme niečo, čo nebude fungovať alebo nebodaj bude mať, naopak, negatívne dôsledky, tak frustráciu občanov, ktorá nastúpi o dva roky, tu potom budeme znova zažívať a bude väčšia ako je dnes, bude naozaj väčšia ako je dnes.
A zároveň tu proste badám jav, a hovoril o tom pán poslanec Lipšic, že proste tvárime sa, že vytvárame nejaký priestor a že všetko bude závisieť od zákona, a pritom vieme, že ten zákon sa bude schvaľovať osemdesiatimi tromi hlasmi a bude schválený v podobe, akú má predstavu strana SMER, a v tejto situácii vlastne my vôbec nehovoríme o tom, čo za dva roky vláda Roberta Fica v justícii urobila, či v nej robila dobré kroky alebo zlé kroky a či ten bianko šek, ktorý dávame, bude mať nejaký výsledok, a my pritom ešte aj dokonca vieme, ako vyzerá ten návrh zákona, o ktorom budeme debatovať po tejto novele ústavy, a vieme, že sú tam zlé veci, a my ten bianko šek proste ideme podpísať.
A to úplne paradoxné na tom je, že proste najväčšími diskutérmi o novele ústavy v tejto podobe v tej justičnej časti je predseda parlamentu, ktorý sa tej tejto téme nikdy nevenoval. Aj z lavíc mojich kolegov sú to ľudia, ktorí sa tej téme nikdy nevenovali.
A tu vôbec nezaznieva to podstatné, po prvé, nie je tu minister spravodlivosti, ktorý reprezentuje predstavu vlády, akú má vláda predstavu, ako chce meniť justíciu. To je po prvé.
V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, že donesie koncepciu stabilizácie a modernizácie justície. A do dnešného dňa z toho nie je nič na stole. Mali sme tu niekde pred rokom a pol nejakú správu o stave justície, kde sa tiež vláda zaviazala, že prinesie teda, ako chce riešiť justíciu, koncepčný materiál. A nič z toho nie je. Zato my tu debatujeme o niečom, čo voláme reforma justície alebo začiatok zmien justície. A je to novela ústavy. Predkladá to predseda parlamentu bez toho, aby sme mali predstavu, čo teda vláda zamýšľa s justíciou.
Dva roky tu sledujeme, ako sa nič nedeje, nedeje sa nič v elektronizácii justície napriek tomu, že vláda sa k tomu zaviazala, všetky projekty meškajú. A ja o tom nehovorím nadarmo. Ja o tom hovorím jednoducho preto, že vieme, že elektronizácia justície má za cieľ v konečnom dôsledku zrýchliť súdne konania. A treba s tým začať čo najskôr, pretože jedným žriedlom korupcie alebo priestor pre korupciu v justícii sú práve dlhotrvajúce súdne konania. Čiže mali by sme to jadro, niekde tú príčinu sa snažiť odstraňovať. Nerobíme v tom smere nič. A ani netlačíme nejako veľmi ako táto snemovňa na ministra Boreca. Ja mám naozaj niekedy pocit s mojimi interpeláciami na túto tému, že to naozaj nikoho iného nezaujíma, ale už len mňa.
Netlačíme na ministra spravodlivosti, aby teda konečne doniesol tie procesné predpisy, aby konečne doniesol napríklad tú procesnú novelu Exekučného zákona, ktorú nám sľuboval, keď sme tu riešili len statusové otázky napríklad exekútorov, ktorá by mala vyriešiť aj čiastočne problém spotrebiteľských sporov, ale aj zároveň problém vymožiteľnosti práva, pretože aj v exekučných konaniach tam, kde ich potrebujeme, sa musí konať, pretože inak tí podnikatelia sa nikdy k tým svojim peniazom nedostanú, nie, netlačíme na ministra spravodlivosti. Niekedy to sľúbil, ešte stále to tu nie je.
O chvíľu, keď sa naozaj spustí proces reštrukturalizácie napríklad Doprastavu, budeme mať naraz v priamom prenose pred sebou stovky, možno tisícky subdodávateľov s malými pohľadávkami, o ktorých nevieme, ako v tej reštrukturalizácii vlastne dopadnú, či niekedy svoje peniaze uvidia. Vieme, že na to treba novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Netlačíme na ministra spravodlivosti, aby niečo urobil.
To sú konkrétne kroky, ktoré dnes sa dajú a majú robiť v prospech zrýchlenia súdnych konaní, v prospech toho, aby sa aj tí podnikatelia dostali k svojim peniazom. A ja to nehovorím márne, pretože celú dobu tu hovoríme o očiste justície od skorumpovaných sudcov. Vždy sú dve cesty boja proti korupcii. Z nich je jedna tá, že sa odstraňuje priestor pre korupciu, a druhá tá, že sa trestajú tí, ktorí sú skorumpovaní.
A s tým zužovaním priestoru pre korupciu proste ministerstvo nič nerobí, nič nám nepredkladá a my netlačíme na vládu SMER-u, aby teda niečo robila, aby tej korupcii v justícii bolo menej, keď sme o tom presvedčení.
Ale netlačíme ani na fungovanie iných štandardných mechanizmov, lebo keď hovoríme o skorumpovanej justícii, tak asi hovoríme na základe niečoho. Tak spýtali sme sa ministra spravodlivosti, v koľkých prípadoch disponuje informáciami, napríklad spravodajskými, že naozaj sú indície, že tu máme korupciu. Však ja nechcem, aby povedal tajné informácie. Mne stačí, aby mi povedal, o akom počte sudcov máte tieto indície. Máme to číslo, keď ideme preverovať všetkých? To číslo nemáme. Spýtali sme sa ministra vnútra na políciu, aby teda v trestnoprávnej rovine sa riešili niektoré prípady? Nespýtali sme sa na to ministra vnútra.
Inými slovami, chcem povedať, že tá debata sa tu vedie na nejakú tému, ktorá je nespochybniteľne dôležitá, a výsledok tej debaty bude jedna právna úprava, ktorá nepomôže, ale možno zhorší situáciu, pretože veľmi posilníte vnútrovzťahové mechanizmy, ktoré fungujú v rámci justície. Môže teda situáciu zhoršiť, nie zlepšiť.
A zároveň to vôbec nie je debata medzi opozíciou, vládou a stranou SMER, čo teda chce urobiť v tomto smere tam, kde môže a má vo vzťahu k justícii, a čo urobila za tie dva roky vo vzťahu k justícii v rámci vlastnej zodpovednosti či už na úrovni zákona alebo konkrétnych opatrení, pretože, žiaľ, musím povedať, odpoveď je nič.
Takže ten výsledok pre mňa je veľmi zle pozerateľný. Ja sa veľmi vážne obávam, že v rámci tejto debaty, ktorú tu vedieme na tému novely ústavy v tej časti justícia, tak začínam si pripadať ako v nejakom virtuálnom svete, odtrhnutom absolútne od reality.
Ja proste môžem v tejto chvíli povedať, že som možno rada, že to, čo sme si tu hovorili predvčerom, včera, dnes, až tak ľudia nesledujú, pretože by boli inak pomerne zhrození podľa mojej mienky, musím to takto povedať, pretože naozaj je to odtrhnuté od reality, pretože v realite by to bolo vtedy, keby sme tlačili na tých, ktorí sú zodpovední, aby robili to, čo majú robiť, veľmi konkrétne opatrenia, aby sa tá situácia v justícii zlepšila a zúžil sa priestor pre korupciu a nerobili sme tu kompromisy v tejto časti novely ústavy, ktoré nič nevyriešia, ale môžu zhoršiť stav. Ja si to dovolím aj politicky okomentovať, pretože keď sa tá frustrácia bude prehlbovať, aj v dôsledku toho, že naše opatrenia teda neprinesú ale vôbec, ale vôbec nič na zlepšenie stavu, no tak potom sa môžeme hrať na štandardné, neštandardné strany, ale ten volič nám to zráta. Takže toto má odbornú dimenziu, toto má politickú dimenziu a musím povedať, že aj vo mne rastie pocit frustrácie aj z toho, že tento virtuálny svet tejto dvojdňovej rozpravy je tak odtrhnutý od reality.
Dámy a páni, som presvedčená, že na tejto novele ústavy ani politické body tí, ktorí to podporia, si nevytlčiete a ten výsledok bude v lepšom prípade žiadny, v horšom prípade zlý. Ďakujem pekne.