Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega Muňko, len pre osvieženie pamäti. Ten celý proces som napádal aj vo vzťahu k môjmu vtedajšiemu kolegovi Lászlóovi Miklósovi, výsledkom ktorého bolo, že v zákone sa zjavila veta, že všetky tieto rokovania o vyhlasovaní musia prerokovať s vlastníkmi. Dnes, k čomu som vás vyzval, je nič viac a nič menej, aby to tam zostalo. Aby sa to nedialo pokútnym spôsobom, že niekto to vyhlási, ale aby to bolo transparentným spôsobom.
To, čo sa týka zámeny pozemkov, no, kolegyne, kolegovia, mne to nedá inak. Pozemky, ktoré sa nachádzajú v zóne A alebo B Vysoké Tatry, nie sú vlastníctvom štátu, J&T, nie sú obmedzené, kosodrevina a vyššie? Štvrtý a piaty stupeň ochrany môže Štátna ochrana prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť za účelom zabezpečenia celistvosti zóny. Čo sa stane štátu, keď v tej zóne A bude súkromný vlastník, ktorý tam bude mať pozemok? Jedine to, že on tam dneska tak či tak nič neprodukuje, lebo na kosodrevine žiadnu guľatinu nevyprodukuje. Len akurát jediná nevýhoda, lyžiarsky vlek je na nesprávnom kopci, a preto to treba zameniť, lebo dnes za lyžiarsky kopec treba platiť a štát z toho má peniaze a udržuje lesné chodníky v Tatrách. Nič viac. (Potlesk v sále.)

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, predsedajúci Národnej rade, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V prvom rade dovoľte, aby som povedal, že som osobne presvedčený, že tento návrh zákona, tak ako je predložený, čo sa týka posudzovania, ide kdesi nad rámec požiadavky Európskej únie a neslúži v prvom rade záujmom občanov tejto krajiny.
K čomu ale chcem vystúpiť, je viac-menej spoločná správa a návrhy, ktoré sa ako zvyčajne z dielne SMER-u dostali do tohto návrhu zákona v spoločnej správe, ako to už býva pomaly, pomaly zvykom, preto by som mal hneď na úvod, kým nezabudnem, dve pripomienky.
Poprosil by som, keby sme o bode 76 spoločnej správy hlasovali osobitne, a dávam procedurálny návrh, aby sme materiál vrátili predkladateľovi na prepracovanie.
Teraz k bodu 76. Tento bod predložil kolega Puci na výbore. Bol dosť rozsiahly, pozmeňujúce návrhy, myslím, že jedenásť strán. Minulý týždeň, škoda, že som nebol pochopený zo strany kolegov, aby sme rozpravu prerušili a pokračovali o ňom tento týždeň, pretože by sme si to mohli celé vydiskutovať skôr na výbore a nie tu v pléne v druhom čítaní. Za bod č. 76, má jedenásť ďalších bodov, teda jedna až jedenásť. Chcem sa vyjadriť viac-menej k bodom 8 a 7, teda k bodu 76 spoločnej správy.
V prvom rade chcem povedať, že mnohí z nás problém zámeny pozemkov vo Vysokých Tatrách s J&T sledujú už roky. Ono, ak ma pamäť neklame, bolo to horúcou témou pred voľbami v roku 2010. Niekoľkokrát sa to opakovalo a ťahá. Tak ako si spomínam, tak samotné J&T minulý rok zverejnilo, že chce zameniť pozemky v štvrtom, piatom stupni ochrany so štátom. Dnes ale dostávame v tejto spoločnej správe návrh na zmenu zákona o ochrane prírody a krajiny, kde sa do zákona dostáva, citujem: "Pozemok, ktorý sa nachádza v zóne A a B a nie vo vlastníctve štátu a nedochádza na ňom" (opakujem, nedochádza na ňom) "k obmedzeniu bežného obhospodarovania, môže organizácia ochrany prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť za účelom zabezpečenia celistvosti zóny. Na nájom, výkup alebo zámenu takéhoto pozemku sa primerane vzťahujú postupy, ako keď dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania."
Kolegyne, kolegovia, kde nevznikne skutočne obmedzenie z bežného obhospodarovania? V štvrtom a piatom stupni určite na úrovni kosodreviny a nad kosodrevinou môže vlastník povedať, že z titulu ochrany prírody nemôžem hospodáriť, ale keď podľa metodiky, ktorú vypracovalo ministerstvo pod vedením kolegu Žigu, dopracuje sa k číslu, že škoda alebo náhrada je nula. Pretože síce vlastník môže chcieť, že vyťaží stade les, ktorý tam nerastie, tak za to žiadna náhrada nepatrí.
Jediný problém je v tom, že na týchto pozemkoch nie je lyžiarsky svah. Lyžiarska trať je na pozemkoch, ktorú vlastní štát. Spoločnosť za využívanie lyžiarskych tratí platí štátu nemalé nájomné ročne. Keď zameníme pozemky, kde štát nemusí platiť za pozemky, kde súkromník platí štátu, jediný, ktorý na tom získa, nebude štát, ale bude súkromník. Keď, pýtam sa, keď minulý rok toto spoločnosť takto verejne deklarovala, pretože každý sa môže to dočítať v médiách, tak nie je to náhodou tak, že SMER robí zákony podľa požiadaviek finančných skupín? Nenasvedčujú tieto kroky práve tomuto konaniu? Nie je toto konanie, nenavodzuje dojem rovnako, ako v prípade to bolo, myslím, že SPP, kde samotný materiál o privatizácii SPP bol pripravený na počítačoch J&T? Pýtam sa, SMER aký cieľ sleduje? Koho záujem sleduje? Už dnes som vyzval a bol by som nesmierne rád, keby Národná rada tento bod 76, ktorý som vyňal na osobitné hlasovanie, neschválila preto, aby takýto návrh neprešiel.
V tejto chvíli nebudem hovoriť, že to je návrh ministra Žigu, pretože tak ako som uviedol, bol predložený vo výbore kolegom Pucim. Je faktom, že na Slovensku, kde sa robí zonácia, to sú len Vysoké Tatry. Pán minister, je to tak? (Reakcia predkladateľa.) Kde ešte? Ale viac-menej týka sa to tak či tak tých Vysokých Tatier, lebo tam je zóna A a zóna B a tam sú tie pozemky, ktoré sa dlhodobo snaží spoločnosť J&T zameniť. Je to napísané práve na to. (Reakcia predkladateľa.) Pán minister, fikcia, to možnože dneska fikcia je, ale do konca vlády Roberta Fica táto fikcia sa stane realitou. Pýtam sa, predseda parlamentu, prvý medzi rovnými, hovoril, že do Národnej rady prichádzajú z dielne SMER-u, teda vyvodzujem, keď opozícia predkladá návrhy, ktoré neslúžia občanom, tak vláda predkladá, vládni poslanci predkladajú také návrhy, ktoré slúžia občanom: kde je tu záujem občana tejto krajiny? No nikde. To je záujem finančnej skupiny a vláda vyhovuje požiadavkám finančnej skupiny. Celé toto konanie navodzuje takýto dojem. A práve preto vás vyzývam, aby ste takéto konanie nerobili a tento bod neschválili.
Musím povedať, že pri samotnom prijímaní zákona o ochrane prírody a krajiny minulý rok boli tu obdobné vzťahy. Vtedy to neprešlo. Dúfam, že pud sebazáchovy aj v tomto momente prevládne v poslaneckých laviciach hlavne u vládnych poslancov SMER-u, pretože ťarcha a zodpovednosť je v prvom rade na ich pleciach.
Ďalej bod, ktorý kritizujem, je nenápadný, síce v spoločnej správe sa hovorí, že v zákone o ochrane prírody sa vypúšťa tretia veta § 54 ods. 13. Dovolím si vám prečítať túto vetu, ktorú navrhuje táto spoločná správa vypustiť z dnes platného zákona o ochrane prírody a krajiny. "Spracovaniu projektu ochrany predchádza rokovanie vyhotoviteľa projektu so známymi vlastníkmi, správcami, nájomcami pozemkov dotknutými zamýšľanou ochranou."
Kolegovia a kolegyne, nedá mi si položiť otázku, prečo chceme obmedziť, aby vlastník, užívateľ a nájomca sa dozvedel o tom, že pozemky, ktoré on vlastní alebo užíva, štát mieni obmedziť vyhlásením chráneného územia? Prečo je to problém? Prečo nemôže tento bod zostať tak, ako je dnes, že ten projektant, ktorý robí a vyhotovuje ten projekt, príde za tými vlastníkmi, prerokuje s nimi? V zákone neni povedané, že musí sa dohodnúť. Musí prerokovať, ale to, že prerokuje, znamená, že ten proces je transparentný a nedeje sa nikomu, žiadnemu vlastníkovi, užívateľovi, nájomcovi, sa nedeje poza chrbát. Pýtam sa, aký je záujem na tom, aby sme znestransparentnili tento proces? Komu to vyhovuje? Pokiaľ naozaj chceme robiť transparentne a pokiaľ pán minister naozaj tlačí na svojich podriadených, aby neschválili žiadne nové chránené územie bez toho, aby nemali na to krytie, na platenie majetkovej ujmy, tak potom pre mňa je absolútne nepochopiteľné, prečo zo zákona takýto transparentný krok chceme vypustiť. Toto je ďalší dôvod, prečo žiadam, aby sme bod 76 spoločnej správy neprijali.
Keď kolegovia chcú, tak nech opravia bod, článok 76 spoločnej správy alebo bod 76 spoločnej správy a tieto dve časti minimálne z toho návrhu zákona vypustia, pretože toto nie je v záujme občanov, nie je v záujme transparentnosti posudzovania celého vplyvu vyhlasovania chránených území, lebo toto absolútne nepomôže.
Toto znenie alebo táto veta sa dostala do zákona po kritike, kolegovia a kolegyne, po kritike, že sa mnoho chránených území vyhlasuje zo strany Štátnej ochrany prírody tak, že to, vlastník o tom ani nevie. Preto je, že mnoho chránených území hlavne Natury, kde majú byť vyhlásené, vlastník dnes ani netuší, že k čomu sa Slovenská republika viac-menej zaviazala, že chce tam vyhlásiť. A keď tu máme už dnes povinnosť, že to treba s tým vlastníkom prerokovať ,tento zámer, tak my to ideme zrušiť, lebo ŠOP-ka si to môže urobiť, alebo ten projektant, ktorý to bude robiť, si to môže urobiť. Prosím, toto nie je záujem občanov tejto krajiny, aby sme takýmito pokútnymi spôsobmi ich pripravili o hodnotu majetku alebo sa skrývali a prijímali rozhodnutia a potom im natlačili na krk, že tu máte a toto si musíte do dna vypiť, kalich horkosti, lebo toto sme prijali.
A pre toto za tento návrh zákona hlasovať nebudem. A ešte raz chcem vás veľmi pekne poprosiť, kolegyne, kolegovia, minimálne ten bod 76 spoločnej správy neschváliť.
Ďakujem pekne.