Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja mám len jednu faktickú pripomienku. Pán kolega Matovič, tak ako sú všetci ostatní členovia jeho poslaneckého klubu, sa zvolením do parlamentu, a teda kandidovaním na kandidátke politickej strany, podotýkam, stali politikmi a nie je dôvod si myslieť, že sú čokoľvek iného. Politici sú okrem toho, že sú politikmi, aj občanmi. A politické strany sú združeniami občanov. A tá predstava, že sa jedná o nejakú separátnu triedu, ktorá má iba zlé úmysly, je úplne scestná v parlamentnej demokracii. Podotýkam, že nepolitický kandidát na politickú funkciu, ako je prezident, je jednoducho, proste zavádzajúci, neprimeraný a neexistujúci koncept.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako právnik si uvedomujem, že rokujeme o veľmi závažnom, veľmi vážnom probléme. Pán prezident nás dostal do situácie, keď svojimi činmi a postojmi doslova dohnal minimálne tú časť parlamentu, ktorá si ctí demokraciu a základné princípy, k iniciatíve na podanie tohto návrhu.
Viackrát som sa aj ja, ako aj moji kolegovia zo strany MOST - HÍD vyjadrili v tom zmysle, že Ivan Gašparovič zlyhal ako prezident, ale neprekvapil. Prečo nás neprekvapil? Pretože jeho meno figuruje, žiaľ, v negatívnom svetle u viacerých čiernych momentov našej histórie. Odvolávaním poslanca Gauliedera začínajúc až po jeho známe výroky na pôde parlamentu o starých ujoch. O nečinnosti ako generálneho prokurátora kolujú historky aj vo federálnych vodách.
Či sa to pánovi prezidentovi páči, alebo nie, je nositeľom mečiarovskej tradície. Pokračuje v šľapajach svojho bývalého kamaráta a učiteľa a tie kroky, bohužiaľ, aj zdokonalil.
Ale nie kvôli tomu sme tu teraz. Teraz je hlavným aktérom ďalšieho traumatizujúceho momentu, ktorý určite neupadne do zabudnutia. Všetky doterajšie prešľapy Ivana Gašparoviča vo funkcii prezidenta sú slabým odvarom toho, na čo sa podujal v prípade nevymenovania doc. Čentéša za generálneho prokurátora.
Keď som hovoril o zdokonaľovaní mečiarovských metód, mal som na mysli to, že teraz sa Ivan Gašparovič rozhodol nerešpektovať rozhodnutie Národnej rady, než šliape po základoch demokracie na Slovensku. Možno si Ivan Gašparovič nevšimol, že na Slovensku je stále parlamentná demokracia. Musíme mu to pripomínať.
Väčšina z nás si pamätá, vážené kolegyne a kolegovia, ako dokázal byť prezident rýchly pri vymenovaní Štefana Harabina, pripomínam, že za kratšiu dobu ako 24 hodín od zvolenia. Vtedy neskúmal nič. Nepotreboval rok a pol na rozhodnutie. Nezaujímalo ho ani možné podanie ústavnej sťažnosti protikandidáta. Harabina musel vymenovať, Čentéša nesmie vymenovať.
Je na posúdení každého z nás, či koná autonómne, alebo na príkaz niekoho. Apelujem na jeho novoročnú výzvu z 1. januára, citujem: "Začnime hľadať chyby u seba." Áno, pán prezident, bolo by načase a bolo by to aj chlapské. Ale takýto krok nemôžme očakávať, zvlášť keď vidíme, aké možné aj nemožné kroky robí pán prezident a robil v záujme nevymenovania doc. Čentéša za generálneho prokurátora. Jeho námietku zaujatosti proti sudcom Ústavného súdu považujem za absolútne neadekvátne jeho postaveniu a v istom kontexte aj za smiešnu.
Počty sú počty, vidíme tu aj dnes, preto je pravdepodobné, že Ivan Gašparovič bude traumatizovať spoločnosť ešte rok. Dovtedy stihne urobiť všetko, čo má predpísané, a s kľudom, s kľudným svedomím odíde na zaslúžený odpočinok. Ale nechá tu dedičstvo, ktoré môže mať na ďalší vývoj spravodlivosti na Slovensku nedozerné následky.
Vážené kolegyne, kolegovia, mám jednu zlú správu pre pána prezidenta Gašparoviča. Nepodarilo sa mu splniť jeden z jeho prvých sľubov vo funkcii prezidenta, a to, že bude prezidentom všetkých občanov Slovenska. Nie je, nebol a ani nebude.
Len taký krátky príklad. Počas celého svojho úradovania smerom k príslušníkom národnostných menšín vysielal len a len negatívne impulzy. Na druhej strane dokázal a aj pri tomto svojom rozhodnutí o nevymenovaní, že je prezidentom straníckym, nie je prezidentom každého občana Slovenskej republiky. Je prezidentom straníckym, čiže je prezidentom len tých ľudí, ktorí volili tú konkrétnu stranu, ktorá teraz ani jedného reprezentanta tu nemá. A takým straníckym prezidentom asi aj zostane do konca svojho volebného obdobia. A to je zas zlou správou pre nás všetkých občanov, obyvateľov Slovenska.
Prezident Ivan Gašparovič nerešpektuje ústavné limity svojich právomocí, zneužíva svoju funkciu na uspokojenie záujmov vládnej strany. A tieto záujmy uprednostňuje pred ústavou, zákonnosťou a neposlednom rade pred základnými princípmi demokracie.
Toľko, čo sa týka politických rozmerov.
A dovoľte mi, aby som prešiel teraz k tým právnym. Lebo všetky tie argumenty mali alebo sa snažili mať určitý právny, právne pozadie a len to je také zdanie. Takže faktograficky, ako je asi napísaná vlastná žaloba.
Bola tu tajná voľba generálneho prokurátora, a to dňa 17. júna 2011, k čomu sa netreba vracať. Lebo je tu jedno rozhodnutie Ústavného súdu z 5. októbra 2011, v ktorom Ústavný súd jasne povedal, že voľba kandidáta na post generálneho prokurátora konaná dňa 17. júna 2011 sa udiala v zmysle ústavy, ako aj príslušných zákonov. Každý, kto spochybňuje toto rozhodnutie Ústavného súdu, spochybňuje celý náš právny systém, ako aj to, že Slovenská republika je demokratický a právny štát.
Nemusí sa nám páčiť každé rozhodnutie Ústavného súdu, ani ja nie som nadšený z každého rozhodnutia Ústavného súdu, ale musím ich rešpektovať, či sa mi to páči, alebo nie. Bez rozdielu na to, že aké stranícke tričko hájim.
Takže toto rozhodnutie Ústavného súdu je jedna veľká a veľmi hrubá deliaca čiara. Vracať sa k udalostiam a spochybňovať ich, je už len číra špekulácia a hrubé pošliapavanie práva. Inak toto rozhodnutie bolo potvrdené aj ďalším rozhodnutím Ústavného súdu zo dňa 23. augusta 2012, keď Ústavný súd odmietol sťažnosť Dr. Dobroslava Trnku, v ktorom napadol voľbu zo 17. mája 2012, pričom toto rozhodnutie Ústavného súdu sa čiastočne dotýka aj voľby zo 17. júna, keď bol zvolený pán doc. Čentéš. Ústavný súd hovorí, citujem: "Nemožno považovať za nesúladné s ústavou, ak poslanecké kluby odporučia svojim členov hlasovať určitým spôsobom o otázkach, ktoré sú predmetom hlasovania, a tento postoj aj verejne deklarujú. Takéto odporúčanie má len politický charakter a nie je právne vynútiteľné. Za týchto okolností ani existenciu politickej dohody o tom, ako by poslanci mali hlasovať o určitej otázke, nemožno považovať za nesúladnú s ústavou. Je totiž vecou jednotlivých poslancov, ktorí vykonajú svoj mandát osobne a podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi, či budú takúto politickú dohodu pri tajnom hlasovaní rešpektovať." Toľko citácia.
Následne Ústavný súd ešte v tomto rozhodnutí sa zaoberal samotnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora konanú 17. mája 2011. Na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia Ústavný súd vo veci, Ústavný súd 76/2011 zo dňa 20. apríla 2011, v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že "napriek určitému označovaniu hlasovacích lístkov sťažovateľ neuviedol ani žiadny relevantný argument, na základe ktorého by sa dalo dodatočne po voľbe spoľahlivo zistiť, ako jednotliví poslanci hlasovali. Respektíve ktorí z nich údajnú politickú dohodu o označovaní hlasovacích lístkov porušili, t. j. na základe ktorého by bolo možné relevantne dospieť k záveru o porušení tajnosti hlasovania." Tiež som citoval rozhodnutie Ústavného súdu.
Toľko k voľbe generálneho prokurátora.
Z toho celého vyplýva, že od momentu rozhodnutia Ústavného súdu z toho 5. októbra 2011, v ktorom, ešte raz zdôrazňujem, Ústavný súd potvrdil ústavnosť a zákonnosť voľby generálneho prokurátora, kandidáta za generálneho prokurátora, bolo každé otáľanie prezidenta nevymenovať doc. Čentéša mimo rámca Ústavy Slovenskej republiky, ale i vlastných vyjadrení. Tvrdil totiž, že doc. Čentéša nevymenuje, kým budú pochybnosti o voľbe. Ústavný súd dal za celou záležitosťou bodku. No nič sa nedialo. Už v tej dobe prebehlo viac ako 4 mesiace. Primeraný čas na vymenovanie už bol niekoľkokrát, niekoľkonásobne prekročený, až vtedy pán prezident uviedol ďalšiu formuláciu svojho dôvodu nevymenovania, a to, že počká na všetky rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré sa dotýkajú voľby generálneho prokurátora.
Z hľadiska práva alibizmus pána prezidenta prekazilo rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 24. októbra 2012, ktorý v merite znie: "Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa s návrhom Národnej rady Slovenskej republiky o nevymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhovaného kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov. Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tie nesmú byť svojvoľné."
Napriek tomu rozhodnutiu sa nič nedialo. Prezident naďalej zostal nečinným, ignoroval tak rozhodnutie nielen Národnej rady, ale už niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu. A pritom mu už Ústavný súd v tomto, o ktorom rozhodnutí jednoznačne stanovil, že je povinný sa zaoberať s voľbou a buď nevymenovať kandidáta, alebo oznámiť, že ho nevymenuje. Odpoveďou prezidenta bola už staršia replika, že bude čakať na rozhodnutia Ústavného súdu, kým nerozhodne o poslednej sťažnosti.
To, že ani takto sa nestalo, nás už vôbec nemusí prekvapovať. Prezident dva mesiace po kvázi apele Ústavného súdu oznámi Národnej rade, a to tiež spôsobom, aký asi svet nepozná, že kandidáta nevymenuje.
Prečo som to zopakoval? Neviem, či po tomto sa niekto ešte nájde, kto mi bude tvrdiť, že prezident naplnil literu ústavy, a to čl. 101 ods.1, ktorý ustanovuje, že "prezident svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov".
Nevymenovanie generálneho prokurátora predsa nemôže byť zabezpečenie riadneho chodu ústavných orgánov. Lebo aj také právne názory odzneli na pôde ústavnoprávneho výboru, že aj nevymenovanie je zabezpečenie chodu ústavných orgánov. Boli sme toho svedkami. Tak ako nestačili sme sa diviť.
Faktom je, až do konca sveta zostane to, že prezident Ivan Gašparovič nezabezpečil riadny chod ústavného orgánu Generálnej prokuratúry, a to niekoľkonásobne. Bola tu tajná voľba dňa 17. júna 2011. Prezident nič. Rozhodnutie Ústavného súdu z 5. októbra 2011 o zákonnosti voľby. Prezident ďalej nič. Potom ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu z 23. augusta 2012, ktoré potvrdilo zákonnosť voľby. Stále nič. Až nakoniec rozhodnutie Ústavného súdu z 24. októbra 2012. A rozhodnutie prezidenta nikde. A to celé asi neúmyselne.
Pán prezident stále čakal na niečo, na čo čakať nemusel a ani nemal. On mal konať v zmysle ústavy. Nekonal. A nekonal úmyselne. Úmyselne nezabezpečil chod ústavného orgánu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
A keď nekonal úmyselne, lebo ináč sa to nedá vysvetliť, opomenul, zabudol na svoju povinnosť? Z nedbanlivosti tak konal? Alebo sa spoliehal na to, na čo sa spoliehať nemá? Čiže vedomá nedbanlivosť.
Nie, pani poslankyne, páni poslanci, prezident nevymenoval kandidáta Generálnej prokuratúry úmyselne, a tým porušil ústavnú povinnosť v zmysle čl. 2 ods. 2 a čl. 101 ods.1 druhej vety. To, že prezident nakoniec kandidáta doc. Čentéša za generálneho prokurátora nevymenoval, je ďalší skutok, ktorý je porušením tak čl. 2 ods. 2, ako aj čl. 101 ods. 1 druhá veta, ale ako aj čl. 102 ods.1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky.
Ako rozhodol Ústavný súd, ešte raz citujem: "Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu. Ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov, prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné."
Čiže Ústavný súd stanovil dve podmienky na nevymenovanie.
Prvá: nesplnenie zákonných predpokladov.
A druhá: závažné skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidáta.
O splnení prvej podmienky, čiže zákonné predpoklady, to neviem, či si trúfa niekto v tejto sále, alebo aj na Slovensku, alebo aj vo svete, či kandidát nespĺňa zákonné predpoklady. O tomto nemôže byť ani reč. Ani v prípade, kebyže niekto z nás má veľmi čierne videnie.
A čo sa týka druhej podmienky, tá tiež nie je splnená, keďže na osobu kandidáta sa nevzťahujú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili jeho schopnosť vykonávať funkciu generálneho prokurátora. Však doc. Čentéš dodnes pôsobí na Generálnej prokuratúre. Dodnes tam pôsobí, robí. Nie je vedené voči nemu žiadne disciplinárne konanie. To, že došlo k mylnej skartácii jedného spisu, to nie je dôvodom na diskvalifikáciu a vôbec posúdenie osoby, ako že nespĺňa nejaké zákonné predpoklady na výkon funkcie generálneho prokurátora. Môže nás táto chyba priviesť k tomu, že kto z nás nerobí chyby. Vrátane prezidenta, a hlavne jeho.
No napriek týmto jasným usmerneniam prezident najprv zas neprimerane naťahoval čas, až nakoniec v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu, v rozpore s rozhodnutím Národnej rady doc. Čentéša za generálneho prokurátora nevymenoval. Preto poslanecký klub MOST - HÍD bude hlasovať za návrh na obžalobu na prezidenta.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja žiadam vedenie Národnej rady, výslovne pána predsedu Pašku a hlavne pani podpredsedníčku Laššákovú, aby umožnili dodatočne pánovi poslancovi Hrnčiarovi znova vystúpiť so svojím vystúpením, keď chcel tu premietnuť tri krátke ukážky filmu a nebolo mu to dovolené. Vtedy viedla rokovanie práve pani podpredsedníčka Laššáková a zastavila premietanie tých krátkych úryvkov.
Teraz sme tu videli skoro celé bábkové divadlo, celú komédiu. A vtedy pískali práve poslanci SMER-u, aby sa to nepremietalo, že princíp rovnosti poslancov týmto vážne bol narušený, veľmi vážne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Musím povedať, že toto je hanba, čo tu stvárajú poslanci za SMER, ale hlavne pán predseda Národnej rady, lebo sa boja ešte aj faktických poznámok, radšej vystúpi ešte pred normálnym otvorením tejto záležitosti.
A čo je, čo je ešte horšie, namiesto toho, aby sme tu počuli argumenty, tak sme počuli osobné invektívy, či na pána Čentéša, alebo na opozíciu. Ja si myslím, že táto schôdza nie je o tom. Táto schôdza je práve o tom, aby sme tie údaje, ktoré máme jednak v rozhodnutí Ústavného súdu, aby sme tam predostreli, aby sme o tom diskutovali. Útočiť na niekoho, to je veľmi, veľmi jednoduché. A utiecť, to je zas zbabelé. (Potlesk.)

Dobré ráno prajem, ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Predkladám správu v prvom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 20. novembra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Navrhovatelia predkladajú návrh zákona so zámerom, aby exekúcii podliehali aj dávky a príspevky v hmotnej núdzi, a to do výšky jednej tretiny priznanej sumy dávok a príspevkov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. októbra 2012 č. 241 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán poslanec, ja si myslím, že veľmi pekne si vysvetlil, že prečo je to dobrý návrh pána poslanca Novotného. Kvôli tomu, ako si povedal, lebo čakacie doby determinujú spokojnosť pacientov. A predstavte si to, keď nejaký pacient, alebo my, alebo vy, alebo naši príbuzní, keď dostanú dnes termín na rok 2017, tak isteže nemôžu byť spokojní.
A je to pravda, že financie iste tiež determinujú možnosti, ale to ešte neznamená, že to nemusí byť transparentná metóda. A práve to je ďalším pozitívom tohto návrhu, že stransparentní celý tento proces.
Takže preto ja si myslím, že jednoznačne my musíme to podporiť, ktorí robíme v zdravotníctve, ale tiež si myslím, že každý, kto chce urobiť niečo pozitívne pre slovenské zdravotníctvo, musí podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, prihlásil som sa do rozpravy vlastne z poverenia Nadácie Jána Langoša, ktorá bola založená po jeho smrti jeho rodinnými príslušníkmi a nami, ktorí sme za jeho života boli jeho priateľmi a súpútnikmi. A Správna rada nadácie udeľuje každoročne ceny Jána Langoša zahraničným osobám, aj domácim, za prejavenú občiansku statočnosť v boji za ľudské práva a proti totalite. Správna rada už udelila ceny, ktoré boli akceptované už aj vzhľadom na dávne priateľské a ľudské zväzky Jána Langoša s niektorými prijímateľmi tých cien, už udelila tie ceny takým postavám zo zahraničia, ako bol bývalý maďarský prezident a disident Árpád Göncz, ako je Dalajlama, ako sú kubánske ženy v bielom, ako je, samozrejme, Václav Havel, ako je Karel Schwarzenberg. Všetci títo cenu s vďakou prijali.
Podobne u nás doma prvá z cien Jána Langoša bola udelená v podstate mučeníckou smrťou zosnulému gréckokatolíckemu biskupovi Gojdičovi. Cenu Jána Langoša dostali dlhoroční bojovníci za slobodu, všeobecne náboženskú slobodu, páni Krčméry a Juko.
Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Ale myslím si, že toto sú ceny, ktoré by nemohol udeliť Ústav pamäti národa v takej podobe, v akej sa súčasne nachádza, lebo nikto z menovaných, s výnimkou tých nebohých, by nebol z rúk tohto ústavu tú cenu prijal.
My, ktorí sme v Správnej rade Nadácie Jána Langoša a ktorí si na rozdiel od niektorých tu v sále nemyslíme, že puto s ním diskvalifikuje pre pozíciu predsedu Správnej rady Ústavy pamäti národa, ktorý on zakladal, a, naopak, si myslíme, že je tou správnou kvalifikáciou. Tak sme považovali za potrebné sa k súčasnému stavu Ústavu pamäti národa pred touto voľbou vyjadriť. A myslíme si toto:
„Členovia Správnej rady Nadácie Jána Langoša považujú za svoju povinnosť verejne sa vyjadriť k činnosti ÚPN počas pôsobenia jeho nasledovníka Ivana Petranského a tiež k okolnostiam voľby ďalšieho predsedu Správnej rady ÚPN na pôde parlamentu.
Zakladateľ ÚPN, teda Ján Langoš, mal pri zakladaní ústavu na zreteli jediný cieľ – vyrovnať sa s minulosťou fašistickej aj komunistickej totality, ktoré v priebehu 20. storočia tragicky zasiahli do našich dejín. Toto jeho prianie reflektuje aj zákon o Ústave pamäti národa č. 553/2002 Z. z., v ktorom sa píše: „Úlohy zverené ústavu sú najmä vykonávať úplne a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich.“
Počas pôsobenia Langošovho nástupcu, nominanta Slovenskej národnej strany, o tempora o mores!, Ivana Petranského sa z ústavu stala inštitúcia usilujúca sa o rehabilitáciu pohlavárov fašistickej totality z rokov 1939 až 1945. Ústav sa dokonale spreneveril cieľom, ktoré mal zo zákona vykonávať. Namiesto analýzy fašistickej totality sa stal hlasnou trúbou nacionalistického a neoľudáckeho výkladu dejín, ktoré falšuje históriu a obhajuje fašizmus.
Šokujúca je aj personálna politika ústavu. Medzi zamestnancami a spolupracovníkmi ÚPN sa ocitli ľudia, ktorí by za Jána Langoša nemohli prejsť ani cez vrátnicu ústavu.“
To píšeme pri plnom vedomí toho, čo hovorím.
„Zamestnancom ústavu sa stal napríklad Ján Bobák, ktorý pracoval ako lektor na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS. Bol dlhé roky komunistickým funkcionárom na pôde Matice slovenskej a po revolúcii v roku 1989 sa stal nacionalistom a obhajcom slovenského fašizmu. Ján Bobák je živým dôkazom Michnikovej tézy, máme na mysli Adama Michnika, poľského disidenta, že „posledným štádiom komunizmu je nacionalizmus“.
V zozname spolupracovníkov ústavu sa nachádza snáď kompletný zoznam historikov snažiacich sa o revíziu pohľadu na slovenský štát a jeho pohlavárov.
Nádej demokratickej verejnosti na zmenu proľudáckej orientácie ústavu sa spájali s voľbou nového predsedu Správnej rady ÚPN. Okolnosti výberu nominantov strany SMER – SD na tento post a zdôvodnenie odmietnutia vlastných kandidátov strany SMER ukázali, že podmienkou pripustenia kandidáta do voľby konanej na pôde parlamentu je pozitívny vzťah kandidáta k slovenskému štátu a jeho vodcovi Jozefovi Tisovi.“
Podotýkam, že toto vyhlásenie vzniklo v čase, keď ešte neboli známi tí dvaja kandidáti, ktorí sú teraz na programe. Ale považujem za svoju povinnosť, aby ste o tomto vyhlásení a o stave Ústavu pamäti národa vedeli.
„Sme presvedčení, že falšovanie a relativizovanie dejín, ktoré sa deje na pôde ÚPN, neprispieva k vyrovnaniu sa s minulosťou a nie je národným ani štátnym záujmom Slovenskej republiky. Ľudácky pohľad na slovenské dejiny presadzovaný na pôde ÚPN je slepou uličkou. V dlhodobom horizonte sa nemôže presadiť a zákonite sťaží budúcim generáciám vyrovnávanie sa s minulosťou.
Upozorňujeme slovenskú verejnosť na škandalózne pomery v ÚPN a žiadame politikov aj občanov, aby sa v rámci možností zasadili o objektívny a kritický výklad moderných slovenských dejín.
Za Správnu radu Nadácie Jána Langoša Gabriela Langošová, predsedníčka, Filip Vagač, tajomník, 13. februára 2013.“
Ja k tomu dodám len toľko, že nech už dnes zvolíme kohokoľvek, tak jeho úlohou bude dať ten ústav z hlavy naspäť na nohy. Urobiť z neho opäť inštitúciu, ktorá bude rešpektovaná.
Možno to neviete, ale podobné ústavy, z ktorých jeden bol inšpiráciou pre založenie nášho ÚPN, tzv. Gauckov ústav v Nemecku, ale ďalšie podobné ústavy v Poľsku a v Maďarsku, vytvorili, a v ďalších krajinách, vytvorili proste akési, akúsi organizáciu týchto ústavov, do ktorej ale neakceptovali, vzhľadom na pomery, ktoré na tom ústave vládnu, slovenský ústav. Ten nie je považovaný za ústav hodný proste tohto inak ctihodného spoločenstva.
Toto som považoval za potrebné, aby sa ctená snemovňa dozvedela pred tým, než prikročíme k voľbe.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, podpredseda vlády, aby som vás neurazil, v prvom čítaní sme nevystúpili k tejto malej novele, nazveme to oficiálne, že malá novela zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ten sled udalostí bol taký, že vlastne nebolo ani k čomu.
V piatok bol, v pondelok bol sprístupnený materiál, vlastný materiál až vo večerných hodinách o desiatej... (Reakcia z pléna.) Nie. Večer. Takže v utorok ráno, keď sme prišli do Národnej rady a prešlo skrátené legislatívne konanie, tak sme sa mohli vyjadriť len ku skrátenému legislatívnemu konaniu, čo sme aj urobili. Povedali sme svoj názor, ale vládna väčšina, samozrejme, nás prehlasovala.
Ale potom prišlo prvé čítanie, ktoré sme, samozrejme, právom odbojkotovali, ale som zvedavý, že o čom bolo potom to prvé čítanie, lebo neviem si predstaviť, že poslanci za vládny SMER do akej miery mali naštudovaný daný materiál. Či vôbec vedeli, o čom sa hlasuje, že čo je v tých 64 bodoch? Čo obsahuje tých 11 strán?
Na grémiu sa dohodlo, že výbory zasadnú o ôsmej ráno, dnes. Ani to nebolo dodržané. Sme mysleli, že aspoň budeme mať toľko času, že cez noc to prezrieme a ráno vo výboroch, kde sa má o tom odborne diskutovať, aspoň bude na to priestor. Nie. Tu žiadne dohody z grémia neplatia. Tak tiež sa pýtam, že o čom vlastne tie odborné útvary Národnej rady rokovali, keď hneď po hlasovaní pristúpili k rokovaniu o tomto návrhu zákona?
Každé skrátené legislatívne konanie, keď je vystavená Národná rada časovému stresu, vyzerá takto, že potom, keď preskúmame daný zákon, aj túto malú novelu o verejnom obstarávaní, tak nájdeme nie jednu mínu, nie jednu rozporuplnosť, a pritom ešte tuná máme tú veľkú novelu v druhom čítaní.
Ja som robil, čo som mohol, do noci sme robili, zapojili sme nie jedného kolegu, pán poslanec Galko hovoril, že nebude predkladať návrhy, lebo fakt tá práca v noci, to je jednak tak dosť obtiažna a človek, aby nerobil chybu, a jednak takúto "malú" veľkú novelu cez noc preštudovať, spraviť k nemu analýzu a pripraviť pozmeňujúce návrhy, je dosť obtiažne. Predsa len sme pripravili pár pozmeňovákov, ale to je taký základ, nutný základ, ktorý, si myslíme, že treba zmeniť na tejto "malej" veľkej novele.
Podľa predkladateľov návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní hlavným cieľom tohto návrhu je zjednodušiť revízny postup, odstrániť niektoré administratívne bariéry a zavedenie ex ante kontroly a sankcie zákazu účasti na obstarávaní. No ale práve s prihliadnutím na tieto ciele obsah tejto malej novely zákona o verejnom obstarávaní je rozporuplný a môže zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť prax verejného obstarávania na Slovensku. Vzhľadom na to, že nejde len o legislatívnotechnické úpravy, ale o významné zmeny, bolo by účinné, aby obsah, ešte stále máme na to čas, aby sme hneď nehlasovali, aby sme odložili hlasovanie a aby sme to vedeli viac prezrieť.
Treba zdôrazniť, že táto malá novela neobsahuje len zmeny, ktoré sú v tej veľkej novele, ale sú tu zmeny, ktoré v tej veľkej novele obsiahnuté nie sú. A nie je ich málo a nie sú tam len také zanedbateľné veci. Pôjdem do konkrétností.
Preukázanie splnenia podmienok účasti v súťaži čestným vyhlásením. To je zásadná zmena, ktorú prináša táto novela. Preukázať možnosť splnenia všetkých podmienok účasti jedným čestným vyhlásením, to dáva obrovský priestor na machinácie s verejným obstarávaním. Čiže fyzicky ich nebude potrebné predložiť, keď sa prihlásim do súťaže, že spĺňam podmienky, dám čestné vyhlásenie a som okej. No veľmi ľahké je nájsť potom ďalšie firmy, ktoré budú robiť "křoví" vo verejnom obstarávaní, aby vyhrala to verejné obstarávanie konkrétne vybratá firma.
Podľa mňa toto je šité úplne na mieru, a keďže sa veľmi ponáhľame, tak niečo je vo vzduchu. V tejto malej novele je § 155l Prechodné ustanovenie, že táto novela sa nebude vzťahovať na verejné obstarávania, ktoré prebiehajú, čiže bude sa vzťahovať len na tie, ktoré začnú po 18. februári. No, som zvedavý, že 19., 18. alebo 20. februára aké verejné obstarávanie potom začne.
Aktuálnym a pretrvávajúcim problémom praxe verejného obstarávania na Slovensku nie je vysoké administratívne zaťaženie potenciálnych uchádzačov o verejné zákazky, ale neustále sa opakujúce prípady, keď sú súťažné podmienky formulované na mieru a tak, že diskriminujú ostatných možných uchádzačov, ostatných možných dodávateľov týchto verejných zákazok.
Pre porovnanie: napríklad v západných štátoch Európy je bežnou praxou, že verejní obstarávatelia nepožadujú také špecifické podmienky ako na Slovensku. Nie je to tak podrobne rozpísané, že čo všetko sa musí spĺňať. Päťdverový trolejbus alebo autobus, alebo čo bolo v Bratislave. Nie. Práve kvôli tomu v Európe sa to nerozpisuje, aby sa mohlo do súťaže zahlásiť čo najviac firiem, aby súťaž nielenže aby bola transparentnejšia, ale aby sa vysúťažila najlepšia cena, najlepšia dodávka. U nás to robíme opačne. A práve týmto šijeme na mieru.
Aj v súčasnosti pritom na Slovensku sú k dispozícii možnosti, ako znížiť administratívne zaťaženie uchádzačov vo verejných obstarávaniach. Spoločnosti majú napríklad možnosť nechať sa po splnení, samozrejme, podmienok zapísať do tzv. zoznamu podnikateľov, ktoré vedie Úrad pre verejné obstarávanie, s ktorým je možné riadne preukazovať splnenie predpokladov osobného postavenia. Čiže je to možné, aby som sa vyhol, že stále musím niečo preukázať.
Navrhovanou úpravou malej novely zákona o verejnom obstarávaní sa však otvorí priestor na to, aby sa verejných súťaží zúčastňovali akékoľvek spoločnosti, ktoré predložia v rámci súťaže čestné vyhlásenie o splnení podmienok. Zdôrazňujem, že podľa malej novely zákona o verejnom obstarávaní komisia pri vyhodnocovaní ponúk môže, no ani nemusí, vyzvať toho uchádzača na predloženie podkladov preukazujúcich splnenie podmienok súťaže. Nie je teda vylúčené, že zákazku potom dostane firma, ktorá vôbec nesplnila kritériá podmienok účasti. Čiže deklarujem, že spĺňam podmienky čestným vyhlásením. Nemusím ich odovzdať. A môžu so mnou podpísať zmluvu aj v prípade, že to vôbec nepredložím. Keď odo mňa to nevyžiadajú, tak to nemusím ani predložiť.
Podľa našich skúseností nemajú seriózne firmy zásadný problém doložiť verejnému obstarávateľovi tie potrebné osvedčenia, že spĺňajú podmienky. Je to určite náročnejší administratívny proces, no v praxi podľa môjho názoru je nevyhnutné, aby to bolo, aby sme potom nedali priestor na nejaké dolaďovanie pre konkrétneho uchádzača.
Táto malá novela otvorí aj ďalšiu možnosť pre to, aby sa vo verejných obstarávaniach zúčastňovali účelovo vytvorené spoločnosti. Čiže tie fantómové spoločnosti, ktoré sú, budú len na to, aby do verejného obstarávania sa prihlásil dostatočný počet uchádzačov. A pointa je v tom, že keď sa prihlási dostatočný počet uchádzačov, ktorí kvázi spĺňajú podmienky verejnej obchodnej súťaže na papieri, tak tí, ktorí to nespĺňajú, ale chcú napadnúť to verejné obstarávanie, že je to šité na mieru, a vzhľadom ešte k tomu, že čo pôjde s tou veľkou novelou, tak to je úplne geniálne. Stačí päť takýchto firiem, ktoré dajú čestné prehlásenie, že spĺňajú podmienku, nemusia ich vôbec spĺňať a ten čestný podnikateľ, ktorý to nespĺňa a neprihlási sa do súťaže, ani nebude môcť namietať to, že súťaž bola šitá na mieru, že je diskriminačná, lebo budeme mať ešte aj takú prezumpciu nediskriminačných podmienok. Tak uvidíme, aké kauzy z toho vzniknú, lebo že vzniknú, to je už isté, keď to v takomto znení prejde.
K bodu 15. Navrhovaná úprava je nesystematická, v zásade kolidujúca s existujúcim ustanovením § 33. V zmysle uvedeného má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinnosť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti, ktoré možno podľa navrhovaného ustanovenia § 32 ods. 8 preukázať aj výlučne čestným vyhlásením. Čiže bude nevyhnutné, aby sa tento paragraf doplnil alebo zmenil, k tomu pôjde aj náš pozmeňujúci návrh.
Je tu zaujímavý bod 30 a nasledujúce. Neviem, určite mi pán podpredseda vlády potom vysvetlí, že prečo sa menia lehoty z procesných na hmotnoprávne? Čiže v deň už musia byť všetky námietky, všetky pripomienky byť doručené na úrade alebo u obstarávateľa. V deň. A pritom tie lehoty nie sú vôbec nejaké dlhé. Predstavte si, že uchádzač, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je z Madridu, tak rýchlo doletia s jednou obálkou, aby to stihli. No, je to veľmi pofidérne a veľmi otázne, že načo slúži táto zmena a prečo to nenechali v tej veľkej novele, prečo to je také súrne, aby v predstihu, s mesačným predstihom toto bolo zavedené do nášho právneho poriadku.
Kontrola ex ante, čo sa týka povinného zamietnutia námietok, ktoré smerujú proti dokumentom, ktoré boli predmetom kontroly ex ante. Takáto úprava nemá podľa nášho názoru oporu v európskom práve a príslušné smernice s takouto nemožnosťou namietať prípadný nezákonný postup verejného obstarávateľa ani nepočítajú. Ide pritom o neštandardné riešenie. Pre porovnanie: Určitá forma ex ante kontroly je v Bulharsku aj v Poľsku, no ale ani táto ex ante kontrola, čiže následná kontrola, nevylučuje možnosť podať námietky proti prípadným diskriminačným podmienkam. Čiže keď to kontrolujeme spätne, aj tak ten uchádzač môže namietať, že tá konkrétna verejná súťaž bola šitá na mieru.
Zdôrazňujem, že v prípade, ak by Úrad pre verejné obstarávanie omylom odobril súťaž, ktorá obsahovala diskriminačné podmienky, nebude možné toto rozhodnutie spochybniť na súde, čím budeme možno mať problémy tiež v Bruseli.
Chcem zdôrazniť ďalej, že Úrad pre verejné obstarávanie nemá ani také odborné kapacity, aby vedel z vlastnej iniciatívy posúdiť, ktoré zo súťažných podmienok, podkladov môže mať diskriminačný charakter. V praxi verejného obstarávania, aké je na Slovensku, to sú nie raz také technické riešenia, ktoré úradníkovi, ktorý má ekonomické, právnické alebo iné humanitné vzdelanie, nič nehovorí. ÚVO nemá tam nejakých strojných inžinierov, dopravných inžinierov, chemických inžinierov a neviem akých inžinierov, ktorí by vedeli posúdiť, že tá-ktorá podmienka v súťaži je diskriminačná alebo nie je. Proste, de facto ÚVO nebude môcť posúdiť. To budú môcť posúdiť tí konkurenční uchádzači toho daného dodávateľa, že, aha, toto je šité na mieru, lebo tieto podmienky spĺňa len tento a tento uchádzač. Teraz môžu ísť, ak po tejto novele môžu ísť akurát s tým do novín, do médií a upozorňovať na to, lebo nebude tu opravný prostriedok, ktorým by sme takýmto diskriminačným podmienkam zabránili.
Riadna súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Doplňuje sa § 45 veľmi neurčito, že od úspešného uchádzača požaduje riadnu súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Keď nebude riadne súčinný, tak nemusia s ním uzavrieť zmluvu. Ale nikde pritom nie je napísané, že čo to je "riadne súčinný". Vieme o nie jednej veci, o nie jednom verejnom obstarávaní, kde práve obstarávateľ nebol súčinný práve kvôli tomu, že nevyhrala firma, ktorú on uprednostňoval. Čiže naťahoval čas, aby vypršali lehoty. Teraz tomu dávame zákonný rámec, že keď nebudeš súčinný, tak vypadneš z kola, nemusím s tebou uzavrieť zmluvu. A je to tak naformulované, že to bude veľmi širokospektrálne použiteľné v tých súťažiach, keď náhodou nevyhraje ten kvázi náš, ten najlepší.
Ďalej je tu sankcia zákazu účasti na verejných obstarávaniach. To je aj v malej, aj veľkej novele, ale treba to vnímať vo vzájomnom kontexte. Ak by bola schválená táto novela a mala byť schválená aj tá veľká novela, tak to vylúčenie by sa netýkalo nielen samotného podnikateľa, že dostane zákaz činnosti, ale zákaz činnosti sa bude vzťahovať aj na všetky ďalšie osoby, ktoré sú vymedzené v uvedenom ustanovení. A toto už bude aj v rozpore s ústavou. Čiže tam minimálne bude treba dotiahnuť tú veľkú novelu do konca.
Ako sme skúmali, tak sme skúmali, ale jednu vec sme tam nenašli, čo sme po týchto, hmm, nehoráznych peripetiách očakávali, a to, že len to verejné obstarávanie môže byť platné, ktoré bude zverejnené na nástenke, aj to za zatvorenými dverami. To tam nebolo, sa čudujem, ale ostatné veci, na ktoré som upozorňoval, tam sú.
Konkrétne pozmeňujúce návrhy.
K bodu 4: Za navrhovaný text § 32 ods. 8 sa na konci dopĺňa veta, ktorá znie: "Lehota na predĺženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní."
Odôvodnenie: Návrh zákona neobsahoval lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukázal čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava v § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dáva široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určenie takej lehoty na predloženie dokladov, ktoré nie je možné objektívne splniť.
Pán minister namieta, že je tam iný paragraf. Tento bod zásadne nezhorší postavenie ani z jeho pozície novelu, ale zavádza určité jasné pravidlá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem. Je 10.30 hod. Máte to ešte viac ako dve minúty?

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Nie. Nie.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pretože...

Gábor, Gál, poslanec NR SR
Nie. Veľmi rýchlo skončím.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Bod 18. V navrhovanom § 45 ods. 6 sa pred slovo "deň" vkladá slovo "šestnásty".
Chceme zrýchliť proces, ale aby nemohlo prísť k uzavretiu zmluvy pred šestnástym dňom od schválenia, aby bola tu možnosť námietky podať na súd žalobu. Krajský súd aj tak má problémy. Čiže je to nevyhnutné, aby ten uchádzač, ktorý je ukrivdený, sa mohol obrátiť na súd.
Posledný je bod 3. V navrhovanom § 138 ods. 12 sa v druhej vete vypúšťajú slová "alebo uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú s úspešným uchádzačom alebo s uchádzačmi".
To je tiež kvôli tomu, aby sa mohol obrátiť na súd a aby sa mohli spraviť námietky a opravné prostriedky.
Pre krátkosť času len toto. Máte to písomne.

Ďakujem, pán predseda. Ono o mojom návrhu netreba hlasovať. V mene troch poslaneckých klubov žiadam, aby ste zvolali ihneď poslanecké grémium, SDKÚ - DS, KDH a MOST - HÍD.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Kolegovia, opätovne, ako aj pred časom, keď sme sa bavili, tak konštatujem, že mnohokrát diskusné príspevky sa netýkajú merita veci, čiže netýkajú sa faktu, že ide o skrátené konanie a mnohí kolegovia ste hovorili priamo k tej predlohe. Ja sa pokúsim sa vrátiť teda k tomu, o čom by sme mali v tejto chvíli diskutovať, a síce o tom, že či je v poriadku, že sa bavíme o tejto zákonnej predlohe v skrátenom konaní, teda že či je opodstatnené, aby sme o tom rokovali v skrátenej podobe.
Ja sa domnievam, že teda bez toho, aby som hodnotil tú zákonnú predlohu, počúvam, že v mnohom môže byť užitočná, ale bez toho, aby som hodnotil tú zákonnú predlohu, konštatujem, že tak, ako ja čítam náš rokovací poriadok, tak nie sú naplnené podmienky pre skrátené konanie, nie sú, jednoducho nie sú. Samozrejme, že všetko sa dá interpretovať rôzne, že sa dá, dá sa vyčísliť, že vlastne sa jedná o vážnu hrozbu hospodárskych škôd a podobne, a to sa dá v každom prípade. Ja si ale myslím, že zákon, ktorý, ktorý, ktorým by sa malo naše rokovanie riadiť, a teda aj legislatívny proces, že by nemal byť takto gumene interpretovaný. To je prvá vec. Čiže, čiže ja sa domnievam, že nie sú naplnené podmienky.
Druhá vec je, že opätovne zabúdame, že okrem nášho vlastného zákona, ktorým sa máme riadiť, teda rokovacieho poriadku sa skrátené konania vždy týkajú ešte ďalších vecí. To, že legislatívny proces je taký zdĺhavý, že trvá nejakú dobu, že je pripomienkové konanie, že je prvé čítanie, druhé čítanie, tretie čítanie, že to celé teda je časovo náročná záležitosť, má svoj zmysel, pretože ten čas je potrebný, aby do legislatívneho procesu vstupovali svojimi úvahami, svojimi námietkami, svojimi pochybnosťami aj iní aktéri, ako je priamo autor návrhu. Či už sa jedná o poslancov, ktorí majú legislatívnu iniciatívu, alebo či už sa jedná o návrhy z dielne jednotlivých rezortov. To je užitočná vec v parlamentnej demokracii, že legislatívny proces je skracovaný len vtedy, ak je to naozaj nevyhnutné, aby neprišlo k tomu, že v unáhlenom chvate proste príde k nejakým chybám. Ale to je len tá, tá menej závažná vec. Tá závažnejšia vec je, že skrátené konanie má vždy nejakú cenu a tá cena sa volá: po prvé obmedzenie poslancov v ich právach. To trvanie toho legislatívneho procesu na pôde parlamentu má svoj význam jednoducho preto, že je dobrým právom, zákonným právom poslancov mať čas vstupovať do legislatívneho procesu, mať čas uvážiť, čo tá zákonná norma prináša a čo odnáša. A my sme, keď sa dohodneme na tom, že budeme o niečom rokovať skrátene, tak sa dobrovoľne o toto svoje právo oberáme. To po prvé.
Po druhé ale to súvisí s ďalším rozmerom legislatívneho procesu, a to je právna istota občanov, nie nás poslancov. Občanov. Podotýkam, že súčasťou toho, čo sa pre občanov nazýva právna istota, je poriadny legislatívny proces, ktorý sa odohráva v súlade s pravidlami, ktoré si samotný parlament na seba uvalil v podobe svojho rokovacieho poriadku. Inak aj občania musia nutne nadobudnúť pocit, že sú prijímané zákonné normy bez toho, aby:
1. mali občania cez svoje iniciatívy možnosť do toho celého zasiahnuť a aby
2. mali do toho dostatok času zasiahnuť ich volení zástupcovia.
Čiže skrátené legislatívne konanie nevyhnutne postihuje už samotnou svojou existenciou aj práva občanov. A preto si myslím, že k skrátenému legislatívnemu konaniu by malo prichádzať len vo výnimočných a naozaj kritických a závažných prípadoch.
Kolegovia a kolegyne, domnievam sa, že toto nie je ten prípad. Preto ja za skrátené legislatívne konanie hlasovať nebudem. Opakujem znovu, že som hovoril čiste o skrátenom konaní a nie o tej zákonnej norme ako takej. Ďakujem za pozornosť.