Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pred istým obdobím sme zaznamenali v médiách správy o agresívnom sa správaní psov a ich útokov na človeka. Vtedy som si pomyslel, že určite príde nejaký poslanecký návrh, ktorý bude chcieť túto situáciu riešiť. Potešilo ma, keď zaznela v médiách informácia, že s takýmto návrhom príde rezort pôdohospodárstva, pretože som si myslel, že to bude...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pred istým obdobím sme zaznamenali v médiách správy o agresívnom sa správaní psov a ich útokov na človeka. Vtedy som si pomyslel, že určite príde nejaký poslanecký návrh, ktorý bude chcieť túto situáciu riešiť. Potešilo ma, keď zaznela v médiách informácia, že s takýmto návrhom príde rezort pôdohospodárstva, pretože som si myslel, že to bude novela zákona, ktorá bude veľmi odborná a bude naozaj urobená profesionálne a bude sa snažiť túto problematiku riešiť.
Žiaľ, tešil som sa len krátko, pretože reakcia rezortu pôdohospodárstva prišla v podobe podľa môjho názoru nepremyslenej úpravy zákona, ktorý dokonca navodí stav zhoršenia situácie, ba rozšíri škálu agresívneho správania psov, čo je v úplnom protiklade k pôvodnému zámeru. Táto právna úprava nezníži nebezpečenstvo zo strany psov, ale urobí ich ešte nebezpečnejšími. Ide vskutku o nebezpečný zákon a teraz uvediem prečo.
Osobne nie som proti novým zákonným úpravám chovu psov, avšak predložený zákon o podmienkach držania psov by som porovnal k záplatám niektorého tvorcu operačného, morálne zastaraného počítačového softvéru, ktorý, nakoľko mu unikla realita, a nový moderný produkt nemá pripravený. Je vopred zrejmé, že zaplátaný systém neprinesie to, čo sa od neho očakáva. Navrhované opatrenia vykazujú zásadné chyby, ktorých sa dopustili ich tvorcovia pravdepodobne z dôvodu prílišnej odtrhnutosti od reality, ale aj odbornosti. Inak by nepredkladali nepremyslené opatrenia, ktoré v dôsledku ich nízkej reálnej vykonateľnosti neprivedú stav nápravy.
Ak by totiž tento zákon pripravovali odborníci, nepredložili by opatrenia, ktoré vychádzajú z mylne poňatých príčin agresívneho správania sa psov, ktoré navyše chcú riešiť zbytočnými a dokonca kontraproduktívnymi obmedzeniami, dôrazom iba na výcvik či zmenu vodenia psov na verejné priestranstvá. Každý odborník na správanie psov vie, že navrhované obmedzujúce opatrenia, vodenie psov iba na vôdzke a iba v určených nedostatočných priestoroch, znížia možnosti denného napĺňania všestranných etologických, sociálnych a teritoriálnych potrieb nielen zvolených plemien, ale dokonca úplne všetkých psov, čo v skutočnosti bude znamenať ich narastajúcu frustráciu, ktorá následne môže sa podieľať na zvýšení ich agresívneho potenciálu.
Ako je možné, že odborníci toto vedia a prekladatelia tohto zákona nie? Chcel by som naozaj vedieť, že s kým sa radili pred tým, ako začali písať tieto nebezpečné návrhy. A tiež by som chcel poznať odpoveď na otázku, či vlastne tušia, kam môžu v tomto smere našu krajinu zavliecť. Aj psičkársky amatér vie, že dostatočná voľnosť pohybu pod dozorom vodiacej osoby je nevyhnutným predpokladom pre pohodu psa a je zároveň aj prevenciou voči akejkoľvek forme frustrácie psa, ktorá ho potom robí nebezpečným. Existujú na Slovensku mestá, ktoré prijali veľkorysú stratégiu voľného pohybu psov s minimálnym množstvom zákazov. Výsledky sú vynikajúce, pretože sa počty pohryznutí osôb znížili takmer na nulu, ba znížili sa aj počty sťažností voči chovateľom psov. A toto by mala byť cesta. Chcem však aj podotknúť, že ak aj k pohryznutiu osôb za posledné roky došlo, vždy to bol následok náhodného úteku psa z miesta jeho držania, spojeného navyše s nedostatočnou starostlivosťou. Išlo o psov, ktorým ich držitelia v rodinných domoch a firmách nezabezpečovali denné vychádzky, a psy preto využili prvú príležitosť k úteku, počas ktorého sa snažili agresívne vysporiadať s prostredím, teda osobami a psami, ktoré im náhodne prišli do cesty.
A v tomto spočíva hlavná chyba koncepcie opatrení v rámci navrhovanej zmeny zákona. Mylne sa orientuje na tisícky nevinných psov a ich majiteľov, ktorí sa ničoho nedopustili počas vodenia na vychádzky, a pritom však úplne prehliada hlavné príčiny väčšiny doterajších napadnutí: frustrácie psov zavretých v objektoch spojených s nedostatočným oplotením a so zanedbanou starostlivosťou o nich. Zákon chce obmedziť tisícky nevinných psov a ich majiteľov vo voľnosti ich pohybu, čím stav len zhorší. Veď bez dostatočného vybíjania energie pohybom sa budú navrhované opatrenia priamo podieľať na možnosti zvýšenia ich agresivity. To rovnako platí aj pre vytipované plemená, u ktorých sú neraz temperament a energia geneticky ešte vyššie a rovnako sú tým pádom vyššie aj ich požiadavky na pohyb, teritórium a sociálne vzťahy.
Chcel by som sa opýtať odborníkov, ktorí pripravovali túto novelu, aby mi odpovedali na otázku: Ak začnú naši pitbully chodiť výhradne na vodidle, a podľa dikcie nového zákona nielen oni, ale aj všetci ostatní psi, tak by som rád vedel, aká bude ich psychika už po pár týždňoch, keď si nebudú môcť denne slobodne preskúmať a označiť veľké teritórium, do ktorého sú vodení? Nebudú sa môcť stretnúť s inými psami a vykonať zoznamovacie a pozdravné rituály, pretože vždy im v tom bude brániť nepríjemné vodidlo. Čo sa stane po tom, ak raz zlyhá chovateľ, alebo sa vodidlo pretrhne, je zrejmé. Teda je to zrejmé všetkým, okrem tých, ktorí navrhli tieto nezmyselné zmeny do zákona, a samozrejme okrem tých, ktorí za ne tu v parlamente zdvihnú ruku.
Vyčleňovať malé, etologicky nepostačujúce priestory na voľný pohyb psov v obci, ako je predložené v návrhu, nepridá na šťastí ani psom, ani ich chovateľom. Opäť platí, navodí len stav zvýšeného napätia u psov. Vodiť psa na voľno za mestom taktiež nie je možné, pretože hneď za okrajom sa začína poľovný revír so svojimi písanými a ešte viacej nepísanými pravidlami. Chovatelia psov sa tak po prijatí tohto zákona jednoducho ocitnú v pasci. Dostatočný pohyb pre svojho psa nebudú mať kde zabezpečiť. V meste nie a za mestom tak isto nie. Pričom im to však zákon o veterinárnej starostlivosti a jeho vykonávacia vyhláška 123/2017 priamo ukladá za povinnosť zabezpečiť psovi denne dostatočnú voľnosť pohybu. Ja sa pýtam, že kde? Vláda ide takýmto zákonom priamo proti podstate psov.
Okrem toho nikto nemusí byť zvláštnym špecialistom na správanie psov, aby pochopil, že právna úprava ukladá také povinnosti, ktoré pri celkovom počte päťsto tisíc psov nie je možné tak masovo zvládnuť, napríklad povinnosť naučiť všetkých päťsto tisíc slovenských psov noseniu náhubka, nie je možné. Z uvedených dôvodov prinesie zákon viacej zlého ako dobrého. Ak máme naozaj záujem riešiť chovateľské problémy na Slovensku, tak sa v prvom rade naučme používať už doterajšiu legislatívu, ktorá umožňovala preventívne zabraňovať napádaniu občanov psami preventívnymi kontrolami chovu psov, inštitútom zhabania psa a zákazu chovu. Bohužiaľ, nenašla si svoje miesto v spoločnosti a je používaná len, keď sa medializuje nejaký prípad. Ak sa však prísnejšie sústredíme na jej výkon a uplatňovanie v praxi, dosiahneme rýchlejšie stav nápravy, ako komplikovaným uvádzaním predložených úprav zákona do života.
Opakujem, nie som osobne proti zákonom riadenej regulácie chovu psov. Veď počet psov sa od roku 1990 zdvojnásobil a dosiahol na Slovensku kritickú hranicu pol milióna jedincov. Spoločnosť však bude musieť zanedlho zamerať svoju pozornosť na príčiny problematiky a nie riešiť jej následky, navyše s malými vyhliadkami na úspech. Preto vízia do budúcnosti by mala znieť: pripraviť taký nový zákon, ktorý celoplošne zabráni hlavnej príčine všetkých následných chovateľských problémov. Tou príčinou je popri neregulovanom rozmnožovaní najmä voľné, ničím nepodmienené nadobúdanie psov, neexistujúce kritériá, ktoré by vopred, teda ešte pred nadobudnutím psa, musel splniť záujemca o chov psa. Toto je naozaj náročná úloha, ktorá nás bude čakať do budúcnosti. Má však myšlienku a racionálny zámer. Presadiť ju raz do života bude náročné a bude vyžadovať premyslený systém a metodiku, pretože akákoľvek rozumná právna úprava problematiky chovu psov nemôže byť založená na zbrklom a nepremyslenom zákone na základe urýchlenej politickej objednávky. A práve toho sme tu teraz svedkami.
Považujem ešte za potrebné predstaviť vám, do akého prostredia našej slovenskej reality chcete uviesť navrhovanú úpravu zákona. Súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz nebudem detailne zaoberať, ale uvediem jeden konkrétny, výsledky dlhoročného monitoringu uskutočneného v okrese Martin, ktorý na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov ukázal, že až 93 percent chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencii chovateľskej legislatívy, 5 percent chovateľov má obmedzené poznatky zo súvisiacej chovateľskej legislatívy a iba mizerné dve percentá chovateľov legislatívu primerane ovláda aj sa ňou riadi.
Uvádzať akýkoľvek nový zákon do takéhoto neznalostného prostredia, je vopred odsúdené na neúspech, tobôž v prípade, že sa má stať bičom aj na tých chovateľov, ktorí doteraz legislatívu neporušovali. Tí, ktorí ju porušovali a neboli za to potrestaní, sa nám smiali doteraz a budú sa smiať aj naďalej.
O koho ide? O tisícky psov, ktorým nie je poskytnutá starostlivosť v súlade s legislatívne prijatými imperatívmi odrážajúcimi ich biologické i etologické potreby. Ide o tisícky chorých, no neliečených psov, tisícky utečených, vyhodených a túlajúcich sa psov, vzájomne sa páriacich bez akejkoľvek kontroly ich majiteľov a spoločnosti. Ide o tisícky psov celoživotne uviazaných na reťaziach či zavretých v kotercoch. To všetko naša legislatíva už dlhodobo zakazuje. A aké sú výsledky? Výsledky sú žalostné. A práve tieto nedostatočné, no takmer nikým nekontrolované podmienky generujú psov, ktorí sa neskôr dopúšťajú toho, čo sa predložený zákon usiluje riešiť, napádanie a ohrozovanie občanov. Tu vôbec nie je až tak dôležité, či ide o psov, ktorí sú formálne považovaní za nebezpečných. Ide o psov, ktorých nedostatočná starostlivosť zo strany človeka priviedla do stavu zvýšenej iritácie ich psychiky, ktorú pri prvej vhodnej príležitosti, napríklad pri náhodnom úteku, uvoľnia voči prvému subjektu, ktorý sa im ocitne v dosahu.
Druhou nesprávnou rovinou je delegovanie nových, rozšírených právomocí obciam. Ak existuje problém so správaním psov, tak patrí do rúk odborníkom a nie samosprávam. Navrhované úpravy mali rozšíriť právomoci veterinárnych správ a ich inšpektorov ochrany zvierat, a nie starostov obcí, ktorí od roku 2002 až doteraz venovali tejto problematike okrajový záujem, hoci mali na to konkrétne právomoci, najmä v riešení ohrozovania osôb psami a sankcionovaní pohryznutí občanov. Ba obce spravidla nedokážu ani len previesť plošnú kontrolu fyzického stavu psov a ich zaradenia do evidencie obce. Iba 74 percent psov na Slovensku je prihlásených do evidencie.
Ako chce nový zákon riešiť a postihovať tých vlastníkov psov, ktorí nemajú psa ani len prihláseného v evidencii, a teda de jure nie sú ich držiteľmi? Nariaďme najprv výkon plošnej kontroly evidencie psov, ktorá jediná umožní vykonateľnosť akéhokoľvek chovateľského zákona v plnej miere.
Dnešná navrhovaná úprava zákona 282 o niektorých podmienkach držania psov rozširuje právomoci obce, hoci pre obce sa skôr stanú neželanými povinnosťami. Ak by ste sa našich starostov opýtali, čo by si oni sami želali v tomto zákone zmeniť, bola by to zmena nezmyselného paragrafu, ktorý nariaďuje držiteľovi psa ohlásiť stratu svojho psa do tridsiatich dní. Tu sa totiž jednoznačne žiada zmena na okamžité nahlasovanie bezprostredne po zistení straty psa. Tak to potom v našich obciach vyzerá, že sa po nich potuluje množstvo bezprizorných psov, ktorých majiteľ nie je v tom čase známy.
Na záver môjho vystúpenia ešte spomeniem ešte základné chyby v koncepcii predkladaných opatrení. Tento zákon naozaj nemohli pripravovať odborníci, ba aj jeho výkon prenáša na odborne úplne nezdatné obce, zároveň na akési vymyslené poverené organizácie, ktorých ustanovenie nemusí mať vždy dostatočné odborné zázemie. Napriek tomu im zákon prisudzuje výrazné kontrolné a rozhodovacie právomoci, pričom v skutočnosti pôjde o komerčných cvičiteľov, ktorí vo všeobecnosti tak radi cvičia psov na obranu nácvikom útoku psa na figuranta s ochranným rukávom, teda ich cvičia na útok proti človeku, a s tým je vždy spojené dráždenie psa za účelom zvýšenia jeho agresivity. Tieto osoby majú teraz na celom Slovenku učiť chovateľov psa agresivitu znižovať, potláčať a blokovať.
Ostáva nám sa už len naozaj modliť, aby to všetko negatívne, čo som spomenul, sa naozaj nestalo. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, poslanecký klub strany MOST - HÍD túto novelu zákona nepodporí.
A ja dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v prerokovávaní tohto návrhu, aby sa uvedená novela stiahla z rokovania tejto schôdze.
Ďakujem.
Skryt prepis
