Videokanál klubu

Ďakujem. No tak idem odzadu. Ja si myslím, že SMER môže hocikedy, hocijakú argumentáciu vymyslieť, aj keby sme sa pridali. Nepotrebuje žiadnu argumentáciu. To vidíme denne pri hlasovaniach desaťkrát, že bez argumentácie, bez prihlásenia sa do rozpravy jednoducho nezahlasuje alebo sa zdrží. Takže toto, toto neobstojí.
Potom hovoríme, že teraz či sme ako nejakí Talibanci alebo čo? Nehnevajte sa, dva týždne sme o tomto rozprávali. Vtedy sme nevedeli, že 83 hlasov má ten SMER? Čo si teraz myslíme?
A keď, pán Novotný, ak, ak priznávame, že teda ako, ak, ak si myslíme, že problémy sú dôvodom, finančné problémy v Sociálnej poisťovni sú legitímnym dôvodom, aby sme znížili z deväť na štyri, sedem, tak potom prečo chceme tu nejakým umelým navyšovaním a politickým tlakom túto legitimitu už ďalej nepriznávať? A čo keď bude ešte horšie?! Toto hovorím. To je proste, práveže týmto priznávame, že je to legitímne, lebo majú problémy, no tak môžme zobrať, no akurát viac hlasov bude k tomu treba.
A čo sa týka, na záver ešte k pani Jurinovej. Konsenzus ja nemyslel som konsenzus politický, ale myslel som konsenzus v prospech toho človeka, o ktorého sa tu my bijeme, o ktorého peniaze my sa tu bijeme. On nemá z toho, on z toho nemá konsenzus. My môžme z toho mať konsenzus, že môžme niekde to povedať, že sme aspoň niečo dosiahli, aspoň sme niečo. Ale on čo získal? On normálne nezískal nič. Jemu sme posvätili, že polku sme mu zobrali, to je celé.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, no nestihol som reagovať na tvoje úvodné slovo, ešte úplne prvé úvodné slovo, vo faktickej poznámke, lebo som nemal tu kartičku, tak využívam teda rozpravu, aj keď som neplánoval. Ale tie tvoje úvodné slová boli o trochu, dosť ideologicky prepletené ako tento posledný apel na pragmatický prístup. A tá ideologická výčitka bola najmä k postoju MOST-u – HÍD. Ty si nám, strane MOST-u – HÍD, vyčítal, že nechceme podporiť váš racionálny návrh a principiálny prístup. No, za stranu MOST – HÍD môžem povedať, že ste nás nepresvedčili, že je to racionálny návrh, lebo nemáte k tomu podporu vládnej strany. A za stranu MOST – HÍD chcem aj to povedať, že podľa nás nie je to ani principiálny návrh, lebo nemôže to byť principiálny návrh, keď len pred rokom a pol okresaný druhý pilier, za ktorý sme dva týždne bojovali a mali sme mimoriadnu schôdzu, teraz by sme, neprincipiálne by sme zradili vlastne tú myšlienku.
Teraz máme posvätiť vlastne dva roky starý krok SMER-u smerom k tomu, že teda dá siahnuť na tieto peniaze? Pre mňa principialita je naozaj nekompromisný prístup. Principiálny je: nie. Ja sa opýtam: Aký je rozdiel zobrať niekomu polovičku úspor alebo celú úsporu? Podľa mňa to nie je o princípe, toto je o kompromisoch. Ja poviem, že kompromis nemám rád. Kompromisy, pri kompromisoch každý sa cíti, že niečoho sa vzdal, a v zásade je negatívny postoj k tomu. Ja mám rád konsenzus, kde každý má pocit, že niečo získal. A teraz možno my tu získame niečo. Ale ja sa opýtam: Čo získal takýmto prístupom ten sporiteľ, komu už polku úspory zobrali? Nič nezískal, nič nezískal. Tým nezískal. Tým sme len posvätili to, že prvú polku sme mu zobrali. A viete, o čo by sme prišli? O morálny apel, o morálny argument. A potom sa len už budeme hrať o číselka. To znamená, keby sa to menilo pred začatím sporenia, tak dovolím si tvrdiť, že áno, je otvorená vec. Okamžite jak niekto do toho vkladá akoby vlastné peniaze a rieši to a počíta s tým ako s vlastnými a potom zrazu zoberieme čo i len korunu, a to posvätíme, už potom ďalej bude len chodiť, že teda koľko a kedy. A to, že chceme vyššou, vyšším kompromisom dosiahnuť, že zabetónovať, aby to jedna strana nemohla rozhodnúť? Ja vás poprosím pekne, záleží tomu občanovi, že či jedna strana o tom rozhodla, že mu zoberú prachy, alebo tri strany vyskladajúce 67 %, a potom mu zoberú tie peniaze? Že im je to úplne jedno.
A na záver ako chcem len to povedať, že teda načo nám vyčítaš nejakú neprincipionalitu, čo asi nemáme teda, lebo my sa držíme teda pôvodného, ale načo nám nevyčítaš neracionalitu, keď nie je tu žiadna dohoda? Ja mám taký názor, že jednoducho SMER dostal niektoré pravicové strany do situácie, že dnes už nemôžu obhajovať princíp, že nesiahať na úspory ľudí, lebo sami navrhujú tu nejaký znížený, znížené siahanie na tých ľudí.
A na záver by som chcel povedať, lebo tuto aj toto odznelo, že SMER je nastavený na zrušenie druhého piliera, tak ja si myslím, že potom to aj urobia. A ja si myslím, že to už pred dvomi rokmi vedeli, že to urobia. A preto ja nevidím nijaký dôvod na to, aby pravica, aby opozícia, alebo keď minimálne strana MOST - HÍD by, sa vzdá, mala vzdať svojich princípov, aby urobil potom klišé k tomu, že keď ste súhlasili s tým, že 4,7, tak daná situácia bude, nám prinesie, že bude treba asi celých 9 zobrať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Prosím vás, pri hlasovaní č. 145 mi vykázalo, že som nehlasoval, ale na rozdiel od kolegov poviem, že snažil som sa hlasovať, ale asi som, asi som to zle zatlačil, takže bol za alebo mienil som hlasovať za.

Pán predseda, prosím vás, ja mám len procedurálny návrh, lebo teraz som si všimol, že ma vykázalo, že som nehlasoval...(Prerušenie rečníka predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Ľudovíta Kaníka, Júliusa Brocku, Jozefa Mihála a Eriky Jurinovej na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov (tlač 909) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 915 z 3. marca navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu ústavného zákona uzniesla sa na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, som svoju spravodajskú informáciu ukončil a prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, predkladaný návrh zákona fakticky je vykonávacím predpisom zákona o používaní jazykov národnostných menšín, a to § 4 odstavec alebo odsek 3, ktorý hovorí o možnosti označovať železničné zastávky aj teda v jazyku národnostných menšín, pokiaľ sú splnené podmienky. To znamená, že minimálne v tej danej dedine alebo, alebo meste žije 20 % občanov inej ako slovenskej národnosti.
Ja si myslím, že, chcel som povedať normálnej, ale poviem občianskej spoločnosti, by bolo absolútne normálne, prijateľné, keby vláda okamžite reagovala na, na zákon, to znamená, keby vydala vykonávací predpis. A ak zistí, že počas tvorby vykonávacieho predpisu sú nejaké zádrhely, ako sme to neskoršie zistili aj v prípade povedzme iného zákona o dráhach, tak samozrejme dá návrh zákona, zmeny zákona do parlamentu a tento problém rieši. Nakoniec pred siedmimi mesiacmi sme sa snažili suplovať túto povinnosť vlády, a preto sme podali tento návrh do parlamentu. Vtedy sme neboli pochopení. Návrh sme podali znovu.
Rozdiel medzi tým, čo sa udialo pred siedmimi mesiacmi aj teraz, je v tom, že sme dostali pozitívne stanovisko z ministerstva. Ministerstvo hovorí, že akceptuje navrhnuté zmeny, len samozrejme ešte, ešte potrebovali určitý časový priestor na to, aby v druhom čítaní, ak zákon prejde do druhého čítania, aby tie otázky, ktoré zo strany ministerstva vznikli, aby mohli byť zakomponované priamo do novely zákona. Takže samozrejme sme optimisti, ale, ale čí, čí teda to optimizmus bude, bude v budúcnosti, to znamená, že na ďalšej schôdzi Národnej rady aj premenený na drobné, to závisí a záleží len od vás.
V občianskej spoločnosti samozrejme žiadna vláda nečakala skoro tri roky na to, aby zákon a povedzme tento paragraf zákona mohol byť uplatnený. A dokonca ja si myslím, že ani poslanci hociktorej vlády alebo vládnej väčšiny by neodmietli zákon len preto, lebo, lebo povedzme necítia ten problém, povedzme problém danej menšiny.
A dovoľte mi povedať aspoň jednu takú vetu, ako to cítim ja. A to hovorím napriek tomu, že napríklad tento návrh zákona, o ktorom, teda na ktorý ako nadväzujeme a chceme k tomu prijať vykonávací predpis, náš kolega Rudolf Chmel fakticky tu sedel a predložil, a viete, že je slovenskej národnosti. Ale možnože by bolo už žiaduce a ja by som sa veľmi rád dožil toho, že v budúcnosti, ak, ak vznikne nejaký problém, problém povedzme v prípade uplatnenia zákona v prospech niektorej menšiny, že aj predstaviteľ väčšinového národa sa toho schopí a povie, že prečo by som to neriešil, však to sú takí istí občania ako, ako hocikto iný na Slovensku. Ja si myslím, že ak k tomuto dôjde niekedy v budúcnosti, tak môžme potom povedať, že sme sa navzájom pochopili a fakt budujeme demokratickú občiansku spoločnosť. Bol by som rád, keby sme samozrejme k tomu dostali aj z druhej ruky tú ponúknutú ruku, keby tá ponúknutá ruka z druhej strany, pardon, bola prijatá.
Ďakujem za vašu pozornosť.
A samozrejme si myslím, že tú ruku prijmete nielen teraz, ale aj v druhom čítaní. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážení páni opoziční poslanci, dovoľte mi, aby som povedal úvodné slovo k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súvislosti s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, skupina poslancov zo strany MOST - HÍD predkladá tento poslanecký návrh zákona z dôvodu potreby zosúladenia právneho vzťahu v oblasti používania jazykov národnostných menšín s označovaním železničných staníc. Zákon č. 184/1990 Zb. o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje uvádzať označenie obce v jazyku národnostnej menšiny v obciach vymedzených nariadením vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z. aj pri označení železničnej stanice.
Súčasná právna úprava zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však takúto povinnosť dotknutým orgánom štátnej správy neukladá. Vlastný jazyk je základným znakom identity každej národnostnej menšiny. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín.
Predkladaná právna úprava je okrem iného aj v súlade s Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín, ako aj Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, v zmysle ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť a podporiť používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov regionálnych alebo menšinových jazykov.
Vážení kolegovia, z vyššie uvedených dôvodov vás preto žiadam o podporu predloženého vládneho zákona. Myslím si, že toľko na úvod toto. (Reakcie a smiech v sále.) Vládneho...? O podporu predloženého návrhu zákona. Dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ešte raz.

Érsek, Árpád, poslanec NR SR
Už to pochopili.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. nechcem zbytočne naťahovať čas, i keď pôvodne po tom vystúpení kolegu Lebockého som myslel, že bolo by na mieste, aby sme k tomuto návrhu zákona priradili jedno uznesenie Národnej rady, ktoré by znelo, že Národná rada žiada vládu, aby do konca tohto roku predložila komplexné legislatívne riešenie vysporiadania vlastníkov v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Ale vzhľadom k času, pokročilému času a vzhľadom k tomu, že jednoducho to nie je možné technicky už teraz pripraviť, tak to nepredložím.
Veľmi pekne by som sa chcel poďakovať kolegom za ochotu pouvažovať vôbec nad tým, že treba tento problém prehodnotiť a treba prijať iné riešenie. To, že to treba prehodnotiť, vychádza aj z toho, že tak ako pán kolega Fecko poukázal, § 4 ods. 1 zákona o reštitúciách, teda či už 229, alebo obdobný paragraf zákona 503, jasne vymedzuje, že ktoré je to rozhodujúce obdobie, kedy mal majetok prejsť na štát: 25. 2. 1948 a 1. 1. 1990. Vo Vojenskom obvode Javorina sa to tak nestalo. Je evidentné pri vzniku vojenského katastrálneho úradu, že ten majetok alebo zmeny v pozemkovej knihe vykonávané boli. To znamená, že tí vlastníci o to neprišli. Súčasný stav, súhlasím s tým, aj to, čo povedal pán minister, že to, čo na pozemkových úradoch vytvorili, v jednotlivých úradoch, ktoré rozhodovali o tom, že začali vydávať a vracať podiel na veľkom celku, nie je správnym krokom. Nie je správnym krokom aj preto, lebo dnes vlastníci ten svoj podiel užívajú, alebo tí, ktorí sa dostali k tomu, že môžu užívať, tak užívajú na základe dohody s ministerstvom obrany. Dokedy tento stav bude? Po nich, keď niekto bude dediť, kto s nimi uzatvorí zmluvu o užívaní? Nebolo by lepšie a spravodlivejšie raz a navždy tento problém vyriešiť tak, aby ten vlastník vedel, že "odtál-potál" je to moje? Aj urbár? Asi áno. A preto, preto, že ste tomu dali šancu, že sa to môže vysporiadať, ešte raz, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
A dovoľte, aby som ešte raz opätovne vás požiadal, pretože zdá sa, že keď sa vypustí čl. 19 spoločnej správy, tak všetky návrhy týkajúce sa Javoriny strácajú zmysel. Prosím, chcel by som upozorniť, že môj prvý návrh, teda môj návrh, ktorý som predložil, že ministerstvo na území bývalého Vojenského obvodu Javorina nesmie predávať poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu až do ukončenia reštitúcií, je opodstatnený a je potrebné dostať ho do legislatívneho procesu. Pretože armáda, teda ministerstvo obrany predáva tie svoje budovy, ktoré tam sú, aj s pozemkami. A môže sa stať, že za dva roky práve vlastník nedostane svoju pôdu naspäť preto, lebo armáda v tomto čase tento pozemok predá. Poukázal som vo svojom prvom vystúpení, že áno, aj v civilnom živote, teda nedotýkajúc sa ministerstva obrany, takýto postup bol použitý alebo užívaný a nevidím najmenší dôvod, prečo by sa to nemalo urobiť aj vo Vojenskom obvode Javorina.
Pán kolega Puci, vo svojej faktickej pripomienke ste sa vyjadrili k tomu, že de facto vlastníctvo je vlastníctvom vtedy, kedy je to zapísané do katastra nehnuteľností. Toto nie je pravda. Nie je pravdou, pretože od roku 1949 akýkoľvek zápis, akýkoľvek doklad o kúpe vlastníctva súdy dneska na Slovensku normálne uznávajú, do roku 1992 akýkoľvek takýto právny úkon, aj nevyznačený v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knižnej vložke, zakladá právo na vlastníctvo v Slovenskej republike. Áno, je pravdou, že postupom času sa zaviedlo, že každý zápis musí byť vykonaný do troch rokov na správe katastra, ale to rozhodujúce obdobie, o ktorom sa rozprávame, v tom rozhodujúcom období akákoľvek, akékoľvek dedičské rozhodnutie vyznačené na pozemko-knižnej vložke, alebo nevyznačené, je právoplatným dokladom vlastníctva. ROEP-ka, ROEP je len sumarizácia údajov, ktoré sa nachádzajú v rôznych evidenčných databázach, ale vlastníctvo ako také nevzniká zápisom do katastra, ale dokladom preukazujúcim vlastníctvo. A toto zaručuje aj ústava čl. 20. Poprosím, keby ste sa tomu vedeli venovať a pozrieť sa na to.
Keďže takéto uznesenie alebo návrh uznesenia, ktorým by sme požiadali vládu, nebude, tak dovoľte, aby som touto cestou požiadal ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka, aby on sám z vlastnej iniciatívy takýto návrh do Národnej rady po širokej diskusii doniesol do konca tohto roku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán predseda, vzhľadom na mierne zmenenú politickú situáciu sme sa rozhodli s predkladateľmi návrhu novely zákona 577 o zdravotnej starostlivosti, že náš návrh pred hlasovaním berieme späť a skúsime získať pre to väčšiu podporu a predložíme v ďalšom rokovaní. Súhlasia všetci štyria predkladatelia.

Ďakujem pekne. Pán kolega, máte v plnej miere pravdu v tom, že rozhodujúce obdobie na to, aby mohol byť pozemok alebo nárok oprávnený, musel byť zoštátnený do 1. januára 1990. Ale pýtam sa, keď v roku 1994 súdy Slovenskej republiky preriedili majetok v bývalom Vojenskom obvode Javorina, tak ako je splnená litera zákona? Aj toto je ten skutočný dôvod. A ten chaos, ktorý sa do toho vniesol vďaka tomu vojenskému katastrálnemu úradu, že by bolo asi naj, fakticky najlepším riešením, keby ten bod č. 19 išiel von, pán minister by doniesol komplexné riešenie. Možno aj priznať, že vo Vojenskom obvode Javorina treba postupovať od samého začiatku z pucu nanovo, pretože, teda tak, aby každý vlastník bol uspokojený, pretože týmto, čo urobil vojenský katastrálny úrad v roku tisíc deväťsto, teda po roku 1997, je absolútne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a toto nie je možné opo-me-núť.
Ďakujem pekne.