Ďakujem. Keďže bolo tu viacej poznámok na tému ústavného zákona, dovoľte teda, aby som sa ja k tomu akože vyjadril. Mňa ako mrzí osočovanie. Ale budiš, však ja viem tiež používať taký slovník, ale, samozrejme, ja nebudem takým spôsobom až používať.
Ústavný zákon je veľmi dôležitá vec. To si myslím, že každý viete, a ja to sám tiež viem na vlastnej skúsenosti, keď som predkladal ústavný zákon o nezvyšovaní daňového zaťaženia. A...
Ďakujem. Keďže bolo tu viacej poznámok na tému ústavného zákona, dovoľte teda, aby som sa ja k tomu akože vyjadril. Mňa ako mrzí osočovanie. Ale budiš, však ja viem tiež používať taký slovník, ale, samozrejme, ja nebudem takým spôsobom až používať.
Ústavný zákon je veľmi dôležitá vec. To si myslím, že každý viete, a ja to sám tiež viem na vlastnej skúsenosti, keď som predkladal ústavný zákon o nezvyšovaní daňového zaťaženia. A ústavný zákon, pokiaľ má prejsť, reálne má prejsť, tak musí byť skutočne dohodnutý naprieč politickým spektrom, nehovorím všetkými, ale naprieč politickým spektrom. Ja na rozdiel od niektorých kolegov mám skúsenosti, ako treba urobiť ústavný zákon. Teraz narážam na to, že počas minulého volebného obdobia sme z rôznych strán experti urobili zákon o tzv. dlhovej brzde. Musím povedať a aj teraz to zopakovať a poďakovať všetkým kolegom od pána Štefanca, Kollára, samozrejme, Kažimíra, Počiatka aj Matoviča, jednoducho vtedy, keď sme chceli urobiť ten ústavný zákon, sme pracovali na tom, stretávali sme sa aj neformálne, aj formálne a ten záver bol jednoznačný. Takže tým som chcel povedať, že keď skutočne niekto chce prijať niečo, tak ono to chce aj nejakú štábnu kultúru a jednoducho pri tomto štábna kultúra alebo vôbec niečo takéto nebolo.
Ja som sa osobne zúčastnil buď dvoch, alebo troch neformálnych stretnutí tu v parlamente, kde mi bolo predložených osem bodov a ja som sa jasne vyjadril, že so šiestimi bodmi súhlasím a nemám najmenší problém to podporiť. Tieto body sa týkali prvého piliera, či sa týkalo o odchod do dôchodku, valorizácie a tak ďalej, a ja som sa vyjadril aj v mojej úvodnej reči pochvalne na adresu pána ministra, že veľa vecí v prvom pilieri presadil v prospech udržateľnosti tohto piliera a nemal by som najmenší problém aj proste zakotviť toto. Mimochodom, ja si myslím, že, že niektoré veci aj boli predkladané, alebo časť tých vecí bola predkladaná minulou vládou. Dokonca aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vyjadrila pozitívne k zmenám v tom prvom dôchodkovom pilieri. Takže ja som povedal ako svoje jasné politické stanovisko, že s tým nemám najmenší problém. Čo som, samozrejme, mal problém, a to bolo s akceptovaním zníženia príspevkov do druhého piliera a ja som sa nikdy, nikdy tým netajil. Je irónia osudu, že pred rokom, rokom sme, opozícia robila petičnú akciu na zachovanie deviatich percent, pričom plná moc tejto petičnej akcie bola vlastne daná na pána Kaníka. Keďže mňa nazval, ako? Že detské pripomienky alebo niečo takého? No to je jedno v podstate, to je jedno. Ja neviem, ja keď si myslím, že som presvedčený, že robím, robím, už tretíkrát zdôrazňujem, akciu, ktorá je na podporu toho, aby ľudia mali deväť percent v druhom pilieri, tak rok na to súhlasiť so súčasným stavom, aj keď sa to tam dá jedno slovíčko, minimálne, jednoducho je to, je to zvláštne. Ja som presvedčený, ja som presvedčený, že, že o takto, takýmto spôsobom jednoducho, to je môj názor a ja som presvedčený, že legitimizovať takýmto spôsobom, čo vlastne strana SMER urobila, hoci, ako som spomínal v tom mojom úvode, že jednoducho sľubovala pred voľbami, že nepovažujem za správne.
Na margo toho ústavného zákona, aby som povedal zase pravdu a kolega Kaník to musí teda, keď už ma tak napadol, tak aj povedať, že proste ja som mailom dostal 28. 2. mail od neho, kde proste oznámil, že finálna verzia ústavného zákona je taká a taká, pričom vôbec tam neboli body, ktoré som jasne spomenul a s ktorými súhlasím, to znamená ohľadom toho prvého piliera, okrem jedného, hej, aby som zase bol korektný. Takže to, že pán Kaník sa rozhodol a oslovil poslancov, však to je v poriadku, ale, ale to, že som sa nepripojil k tomu, jednoducho ja mám právo na svoj odborný názor. A môj odborný názor je veľakrát, nie prvýkrát, veľakrát úplne iný ako pána Kaníka.
Môj odborný názor bol aj pred desiatimi rokmi úplne iný, ako robiť dôchodkovú reformu, bol úplne iný na to, že či treba rozdeliť dôchodcov na starodôchodcov a novodôchodcov a tak ďalej. To by som ako toľko vecí spomínal, že jednoducho vás nechcem zaťažovať. A samozrejme, aj úplne iný na to, že čo bolo v tom zákone napísané, čo pán Kaník presadil, že tá povinnosť kúpy, povinnosť kúpy dôchodkov vo výške 0,6 % je zakotvená. Vôbec to tam nemalo byť. Ale budiš. Ja len hovorím, že mám právo proste mať na to iný názor.
A poslednú vec, ale preto, že teraz sa máme venovať nie pánovi Kaníkovi, ale tejto novele, tak ako on povedal, že on podporí túto novelu, tak ja hovorím, že ja budem proti.
No a teraz poďme, poďme ešte, ešte k jednej veci, že ono, viete, keď niekto necíti niekoho ako svoje dieťa, tak nepomôže ani jeden ústavný zákon, ktorý rieši len a len jednu časť toho, tej záležitosti, to znamená výšku príspevkov. Pretože pokiaľ niekto chce zmeniť zásadným spôsobom, tak jednoducho tých možností je proste toľko veľa a napríklad aj keď táto anuitná novela prejde v takom stave, v akom prejde, a dúfam teda, že nie, ešte uvidíme do druhého čítania, tak jednoducho je to také poškodenie, že jednoducho nie je to len o tých percentách príspevkov v druhom, v druhom pilieri.
Bolo tu, bolo tu povedaných zopár záležitostí a stále, stále, stále sa, ja to budem donekonečna opakovať, ja to musím ešte raz zopakovať, lebo, tú moju hlavnú výhradu, ako úplne hlavnú výhradu, ktorá stále ešte v tej diskusii nebola podľa môjho názoru pochopená. Ja nehovorím o tom, že alternatíva kúpy dôchodku je jednorazový výber. Ja hovorím o tom, že ľudia by mali možnosť a právo na výber, či akceptujú ponuku životnej poisťovne, alebo; hovorím alebo; si budú čerpať peniaze z toho vlastného účtu. Toto je to. To znamená, že ja som proti povinnosti kúpy dôchodku, ale nie som proti tomu, aby bol programový výber.
Ja to možno ešte raz zdôrazním. To znamená, príklad: Ja mám našetrených 10-tisíc euro a teraz tento zákon hovorí o tom, že tých, za týchto 10-tisíc euro musím povinne akceptovať žiadosť životnej poisťovne, musím tých 10-tisíc euro previesť do poisťovne a ona mi za to, za tých 10-tisíc euro sľúbi približne, teraz ma neberte za slovo, 54 euro dôchodok doživotný mesačný. A alternatíva tohto je, že ja si tých 10-tisíc euro nechám a tých 54 euro; príklad, hej; budem si čerpať z toho vlastného účtu. To znamená, že ja si vyberiem možnosť, buď si kúpim tú anuitu, alebo ten dôchodok, alebo postupne si budem čerpať z tohto vlastného účtu. Toto je moja hlavná výhrada a, samozrejme, nemám nič proti jednorazovému výberu, ale teraz to nechcem proste pliesť. To znamená, že to nikdy som nepovedal, že proste že peniaze na dôchodok si máme zobrať a proste minúť akýmkoľvek, ako chceme.
To, že tento zákon nie je technická záležitosť, bolo tu niekoľkokrát povedané, ale zásadná. Toto vôbec nemá nič spoločné, to má princíp filozofický. To znamená, že musím ja kúpiť si ten doživotný dôchodok, alebo si tie peniaze budem postupne čerpať. Tu vôbec nejde štvornásobok, troj-, niekto tu, kto chce proste dotiahnuť, tak neurobme to štvornásobok, trojnásobok urobme, dvaapolnásobok a tak ďalej, ale stále je tu povinnosť uzavrieť zmluvu, ktorá, ako som vysvetlil, vôbec nemusí byť výhodná konkrétne pre toho sporiteľa, pre toho občana.
To, že je to, tento zákon je šitý na mieru, tak ja si myslím, že táto diskusia ukázala, že v podstate ide o to, aby tie životné poisťovne boli spokojné. To znamená, ich zaujímajú ľudia, ktorí majú peniaze, a irónia osudu je, že tí, ktorí majú málo peňazí v II. pilieri, tak tí si môžu vybrať, lebo o tých nie je záujem, na tých sa veľa nezarobí. Ale tých, čo majú viacej, tak jednoducho oni sú povinní si zakúpiť produkt, ktorý vlastne možno vôbec ani takým spôsobom nepotrebujú.
Argument, že neni to také podstatné; no, je to veľmi podstatné, lebo ak sa prijme takýto zákon, a ja dúfam, že ešte stále je nejaká možnosť, aspoň verím do poslednej chvíle, tak môže sa v skutočnosti stať, že ak to urobia takým spôsobom, tú povinnosť, povinnosť kúpy, že výsledok môže byť to, že mnohí ľudia nakoniec zistia, že keby zostali len v I. pilieri, tak ten, budú mať vyšší dôchodok ako z dvojpilierového systému. A toto sme chceli? Toto chceme podporiť? Proste aby na tom zarobili nejaké životné poisťovne a ten človek potom by mal ešte nižší dôchodok? Ja sa pýtam, rečnícka otázka.
Takže ja ešte poviem trošku tak akože, som rozmýšľal, že či to vôbec mám povedať, ale predsa to len poviem, ono to vyzerá akože veľmi zložitá záležitosť, ale ja si myslím, že dá sa to, dá sa to prepočítať aj s kalkulačkou. Tuná kolega Brocka, Brocka, neni tu kolega Brocka, ale urobil jeden pokus prepočtu, prepočtu, kde vlastne hovoril o tom, že keby to tak zostalo, ako je teraz v tom zákone, s čím ja nesúhlasím tiež, to znamená ten starý zákon, to, 0,6-násobok, 0,6-násobok životného minima, za to musí si človek kúpiť ten dôchodok, čo v súčasnosti, ale hovorím súčasnosť k dnešnému dňu je 120 euro, tak vlastne na takúto povinnosť by ste museli mať na účte 22-tisíc euro. A ja sa vám priznám, že ja, čo si teda ako nie som, nie som, teda nepatrím medzi nízkopríjmové skupiny, ale ja k dnešnému dňu mám na účte 7 500 euro.
Tým chcem povedať, že keby ste boli trošku sofistikovaní, tak by vám stačilo tých Kaníkových 0,6 euro, pretože každý človek v súčasnosti by tak či tak, pokiaľ by, pokiaľ by mal peniaze, tak by musel ísť do tých poisťovní, ale na tých 22-tisíc euro by si mohol vybrať takzvaný programový výber. Ono prečo je to tak? No tak z logického dôvodu, lebo akonáhle vy znížite príspevok z 9 na 4 %, tak už našetriť si tých 22-tisíc euro alebo ekvivalent bude mnohonásobne ťažšie ako pri tej 9-percentnej sadzbe. Takže vôbec, vôbec keby, keby nemal niekto veľmi veľké oči, že chce všetkých mať, hej, úplne by to stačilo a myslím si, že, že, ale dúfam, že zase opačne, dúfam, že to nedopadne teraz opačne takto, ako som skonštatoval, že zistíte, že vlastne aj tak tí ľudia si nenašetria veľa, takže netreba vôbec rozmýšľať o nejakom štvornásobku. Stále zdôrazňujem, teraz už je, ten príspevok sadzieb je 4 % a s nejakým štvrť percentom po, pre ďalšiu vládu od roku 2017 navyše.
Takže v podstate človek platí 14 % do I. piliera, plus rezervný fond 4,75, čo je dôchodkový fond, hej, a to nehovorím o tom, že sa prelievajú nejaké fondy. Takže vždy, pokiaľ bude takáto sadzba, to zásadné gro tak či tak bude mať človek z I. piliera alebo teda ako nárok z toho I. piliera.
Dobre, takže na záver, ja ešte tu chcem oznámiť, povedať jednu vec. Mne sa celkom páčilo teda aj pána, vystúpenie pána Mihála, neni tu, kde povedal aj zaujímavú vec, ktorú som ja teda vedel, ale som nedopovedal, že s tými životnými poisťovňami, tam je totiž úplne iná regulácia ako v DSS-kách. DSS-ky sú najprísnejšie regulované, aj čo sa týka poplatkov, však stále sa tu hádame o výške poplatkov v DSS-kách a tak ďalej. To znamená, že ony skutočne, čo sa týka tých poplatkov, a keď robili kampaň, tak aj presolili, to znamená, že dali príliš vysoké náklady na získanie klientov, ale je to, je to veľmi limitované. Ale životné poisťovne majú zase iné pravidlá hry. Takže paradoxné je, že možnože niektorým DSS-kám vôbec nebude vadiť, hovorím niektorým, že tie peniaze pôjdu do životných poisťovní, nie vybraných, pretože väčšinou tie DSS-ky sú aj tak, aj tak dcérami životných poisťovní. A logický podnikateľský zámer je, že kde z tej čiastky peňazí, v ktorom systéme, alebo v ktorej dcére zarobí viacej, tak jednoducho to tak presne presuniem, a preto ja si stále myslím, že jednoducho tú moju zásadnú výhradu, ja nie som proti poisťovniam, nikdy som nebol, proste ony si napočítajú, tak chcú zarobiť, dobre. Ale som proti tomu, aby som si povinne kupoval nejaký produkt, ktorý jednoducho nepotrebujem.
No a na záver mi dovoľte povedať, že mrzí ma, mrzí ma, že nikto nerozmýšľa, že čo je pre toho občana výhodné. Tuná sa hráme, kto akú taktiku bude proste viacej vykrikovať, kto čo presadí, aj keď dobre vie, že tak sa to aj tak nepresadí a jednoducho vôbec nikto sa nezamyslí, že ten občan, v tomto prípade občan sporiteľ, aký je vlastne jeho záujem. Proste dobre, ja ešte, ja ináč pochopím, zase poviem jednu kontroverznú vec, že ste, pochopím, nesúhlasím, ale pochopím, že ste znížili príspevky z 9 % na štyri, pretože automaticky sa zníži ten momentálny deficit, hej, tomu rozumiem. Ale tento argument, to znamená v prospech verejných financií a ja neviem, v prospech súčasných dôchodcov, ja neviem, čokoľvek, sa to dá nejako argumentovať, aj keď s tým nesúhlasím, ale tento argument uniká, lebo teraz v podstate vy robíte, že ľudia majú v jednej súkromnej spoločnosti peniaze a vy ich nútite, aby tie peniaze presunuli do inej súkromnej spoločnosti. To znamená, to nemá nič spoločné s verejnými financiami. To sa nedá vyargumentovať a už tie argumenty, to ako s tými domovmi dôchodcov, prosím vás, to akože radšej to ani nepoužívajte, lebo proste to je akože smiešne, lebo keď vy poviete, že niekto má málo peňazí, tak si ich môže zobrať, lebo je nezaujímavý pre životné poisťovne, a ostatní, o ostatných sa treba postarať. No tak ja vám teda poviem, že osobne o mňa sa teda netreba postarať, ja sa postarám sám o seba.
Tak, takže ani tento argument, že stále, ja si myslím, že nič sa nestane, nikomu sa nič nestane, keď prerobíte, stiahnete ten zákon. Ja som teda už podal procedurálny návrh, aby sa stiahol ten zákon, a jednoducho urobíte to, že aby tí ľudia si z tej DSS-ky mohli, nemali povinnosť kupovať tie, tie anuity a aby si mohli čerpať prostredníctvom programového výberu, to znamená, že nie naraz, z vlastných, teda z vlastného účtu peniaze. A pokiaľ to takto prerobíte, tak ja som ochotný proste diskutovať na túto tému, ako by to bolo čo najlepšie.
Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
