Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

31.5.2013 o 9:46 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 31.5.2013 9:46 - 9:50 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Dovoľte mi, aby som predložil súvisiacu zmenu zákonov s predošlým návrhom zákona. V podstate hovorí o tom istom, takže nemienim to nejako naťahovať, len by som zopakoval tie základné argumenty, ktoré som použil v predošlom vystúpení alebo v obhajobe ústavného zákona.
Ide o návrh zákona, ktorým sa mení zákon o rokovacom poriadku a zákon o petičnom práve v znení neskorších predpisov, kde podrobnejšie rozoberáme, a teda navrhujeme spôsob, akým by teda vlastne ľudia si, tá zákonodarná iniciatíva sa dostala na rokovanie Národnej rady, presne ako vlastne tá petícia má byť zozbieraná, ako to má vyzerať, aby to teda bolo v súlade so súčasnými, nie zaužívanými pravidlami.
Napríklad navrhujeme to, aby poverený zástupca ľudí petičného výboru mohol predniesť ten návrh zákona tuná v pléne Národnej rady, ale teda potom zväčša ide o technikálie, ktoré dávajú do súladu náš návrh s tým vlastne zaužívaným chodom, aby to nebolo niečo, čo by vlastne chod Národnej rady nejakým spôsobom narušilo, a aby ani sami sme pomaly nerozoznali, ako dnes pri tom prerokovávaní ani skoro nerozoznávame, nejaký veľký rozdiel medzi vládnym návrhom a poslaneckým, okrem toho, že tu sedí teda príslušný minister. Tak aby v tomto prípade jediný rozdiel bol, že tu bude sedieť poverený zástupca petičného výboru, ktorý by vlastne návrh odprezentoval.
Opakoval by som sa, možno by to bolo zaujímavé takýmto spôsobom sa dožadovať pozornosti, predtým vás tu bolo šesť a pol, teraz vás je tu osem a pol, asi by to veľký nejaký zmysel nemalo. Takže predpokladám... (Reakcie z pléna.) Predpokladám, že bude stačiť iba zopakovať, že v obidvoch vlastne návrhoch, aj v predošlom ústavnom, teda ale aj v tomto k zmene rokováku a k zmene zákona o petičnom práve navrhujeme to, aby popri tom, že...
Kolegyňa, ktorá tu predtým nebola, sa ozvala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán poslanec, myslím si, že aj to bolo také zneváženie, vás tu je osem a pol, naozaj, na túto rannú hodinu, ktorý poslanec si to chcel vypočuť, tak prišiel, tak nezľahčujte...

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Jasné. Dobre, dobre, pani predsedajúca, beriem.
Čiže v súlade s tým, aký je tu záujem o diskusiu, tak v súlade s tým aj zostručním to vystúpenie.
Navrhujeme, aby popri možnosti, ktorú dnes má vláda, popri možnosti, ktorú dnes má poslanec, rovnakú možnosť predložiť návrh zákona mala aj skupina 15-tisíc občanov, ktorí sa pod konkrétne vypracovaný návrh zákona podpíšu, pod vypracovaný návrh zákona v súlade so všetkými pravidlami, ktoré zaužívané v Národnej rade máme, čiže v súlade so všetkými zákonnými predpokladmi, ktoré predkladanie návrhov upravujú.
A myslíme si, že by to bol dobrý krok v prospech priamej demokracie, bol by to ústretový krok voči viac ako polovičke ľudí, ktorí voliť nechodia alebo ktorých hlasy vo voľbách prepadnú a ich politický zástupca sa sem nedostane, čiže títo by získali aspoň možnosť predložiť návrh zákona, samozrejme, nezískali by možnosť, aby za návrh zákona si zahlasovali. Naďalej by táto možnosť zostala na nás, čiže neubudlo by nám z našej suverenity alebo suverenity Národnej rady ako zastupiteľskej demokracie.
Myslíme si, že v dobe, ktorú zažívame, že ľudia už čím ďalej, tým menej veria svojim politickým reprezentantom a chcú sa viacej podieľať na správe vecí verejných, by to bol sympatický krok práve v tomto duchu, a preto vás poprosím o podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 31.5.2013 9:39 - 9:45 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Na začiatku, keď som videl to husté zastúpenie, ktoré tu v sále bolo, tak ešte som pozeral na tých pár poslancov SMER-u, že možno, možno sú fanúšikovia toho návrhu, ale potom, keď začapkali vystúpeniu pána Zajaca, tak som pochopil, že asi ktorá bije a pravdepodobne je rozhodnuté. Ale napriek tomu by som bol veľmi rád, aby rozhodnuté nebolo, aby sme úplne bez nejakých politických okuliarov pozreli na návrh a zvážili, či si ľudia nezaslúžia možnosť aspoň predložiť návrh zákona. Nie možnosť hlasovať v Národnej rade, ale možnosť aspoň predložiť návrh zákona.
My sa ich teda aj v tom dodatočnom návrhu, ktorý následne predstavím, je, my ich nezvýhodňujeme v ničom. Jednoducho musia predložiť presne rovnakým spôsobom ako poslanci, ako vláda so všetkými náležitosťami v súlade s legislatívnymi pravidlami, čiže, Martin Poliačik, nemusíš mať obavy, že by ten návrh zákona bol v nejakom stave, ktorý by sa, ktorý by tu spôsobil nejaký chaos. Rovnaké podmienky kladieme na ten návrh zákona jako na vládu, jako na poslancov.
Možno ešte ku kolegovi Zajacovi teda, ktorý jediný mal odvahu takto, takto verejne vyjadriť svoj protinázor, by som mu chcel pripomenúť, že volilo ho 4 482 ľudí, kolegu Přidala, ktorý tu nie je, 1 600 ľudí. Čiže volilo ťa omnoho menej ľudí, ako my navrhujeme, aby počet ľudí, ktorí by mohli predložiť návrh zákona. Čiže volila ťa ani nie tretina z tých ľudí, od ktorých my by sme vyžadovali, aby sa museli podpísať, urobiť túto prácu, podpísať sa pod návrh zákona. A už osobne iba z tohto dôvodu podľa mňa by si mohol mať úctu voči tomu, že vlastne vyžadujeme od tých ľudí omnoho viacej ako od teba samého, ktorého volilo výrazne menej ako tých 15-tisíc ľudí.
Keď hovoríš, že v parlamente je širokospektrálne zastúpenie, takže keď neuspeje u teba, možno uspeje u druhého, ale práve keď tu veľakrát máme plné ústa toho, jak nám záleží na tých, ktorí majú menšinový názor, ktorých názor nemôže zaznieť. Možno aj z môjho pohľadu to vyznie zvláštne, ale ja si myslím, že by sme mali pozerať aj na to, čo i naši politickí oponenti, ktorí neprekročia 5 %, čo mali, mali na srdci a chceli predložiť. A tieto návrhy tu jednoducho nezaznejú mnohé, lebo tí ľudia, ktorí tieto strany volili, tu necítia alebo nemajú svojho zastupiteľa. To sú možno ľudia, ktorí sú a priori sklamaní z politiky, čiže 40 % ľudí na Slovensku z dospelej populácie, ktorí ani voliť nechodia, čiže tí tu svojho poslanca nemajú, a to je z tých 60 %, ktorí voliť chodia, približne 20 % hlasov, ktoré prepadnú pri stranách, ktoré neprekročia 5-percentné kvórum. Tí tu takisto nemajú svojho zastupiteľa.
Čiže tento návrh, a dokopy keď toto zrátame, my tu reprezentujeme, alebo ani nie polovička dospelých ľudí nad 18 rokov s volebným právom na Slovensku tu má svojho poslanca, ktorého aspoň stranu, keď nie krúžok, volili. To znamená, že viac ako polovička ľudí vzhľadom na prepadnuté hlasy a vzhľadom na neúčasť vo voľbách tu nemajú(nemá) svojho poslanca, ani nezávislého, ani závislého, ani v straníckom košiari, ani mimo straníckeho košiara. Čiže viac ako polovička ľudí nemá svojho poslanca. Nenúťme týchto ľudí, aby sa doprosovali tým poslancom, ktorých nevolili, dajme im takúto aspoň symbolickú možnosť, ale teda reálnu možnosť predložiť návrh zákona, im to pomôže a nám to neublíži.
Nevidím žiadny dôvod na to, aby sme týmto ľuďom hádzali polená pod nohy a aby sme im nedali pocit, že Národná rada Slovenskej republiky je zastupiteľský orgán aj ich samých. Aj keď nebudú tu mať ľudí, ktorí budú možno hlasovať v súlade s ich presvedčením, alebo ich jednoducho tu nedostali, alebo sú sklamaní zo všetkých z nás po tých rokoch, čo politici na Slovensku predvádzajú, alebo aspoň budú mať možnosť predložiť tú iniciatívu. Stále nám to z krásy neubudne, stále ty si budeš môcť vybrať "za", "zdržal sa" alebo "proti", alebo nebudeš hlasovať. Čiže stále my budeme mať to právo, ktoré nám ľudia vo voľbách dali, len ľudia získajú trošičku práva navyše. Pár, dva-tri zákony, návrhy zákonov, kebyže aj podľa mňa preháňam, ak by sa dostali na plénum Národnej rady, tak pri tých 99, čo tuším máme na tejto schôdzi, určite by to nikomu neublížilo. Možno za hodinku by parlament ich spláchol, vyjadril sa, nevyjadril sa, nikto by možno nenabral ani odvahu sa k tomu vyjadriť a návrhy zákona odsúdime na večné veky niekam do koša. Ale ľudia budú mať možnosť aspoň si konfrontovať, kto sa s ich návrhom stotožnil a kto nie.
A nepodceňoval by som ľudí, tak ako si to urobil ty, že automaticky predpokladať, že teda takýmto spôsobom sem budú chodiť extrémistické názory a iba poslanci sú jediný schopný filter, ktorí extrémistické názory dokážu z parlamentu vyfiltrovať. Extrémistických názorov tu máme každý deň, myslím si, že na jednej ruke by sme ich nespočítali.
Ďakujem veľmi pekne. Poprosím, ak je to možné, zvážiť prípadne ešte podporu. Mne to pripadalo, aj som to vybadal v rečiach niektorých predstaviteľov SMER-u po voľbách a hlavne v čase protestov Gorila, že takýto prísľub vlastne voči tým protestujúcim zo strany predstaviteľov vládnej strany zaznel. Skúsim si ho do čítania druhého návrhu zákona, ten citát niektorého vášho kolegu predstaviteľa, nájsť, aby som vám ho prečítal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2013 9:35 - 9:37 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Kolega Zajac, máš také pekné priezvisko a ako možno aj preto si mi sympatický, ale možno aj pre tú svoju činnosť, ale inokedy návrhy, alebo teda postoje, ktoré máš, vcelku beriem, ale teraz si neodpustím, keď som teda začal, že aké máš priezvisko, povedať, že "zabudol vôl, že teľaťom bol". V momente, ako si sa stal poslancom, zrazu ty si ten pán, ty si ten, ktorý dokáže posúdiť, či ten návrh, ktorý ti nejaký občan pošle, či je správny, alebo nie, a ty, keď sa rozhodneš, ho predložíš, alebo nie. A iba ty, iba ty, iba ty si ten správny filter, ktorý môže rozhodovať o tom, že či niečo je extrémistické, alebo nie. Presne toto, bohužiaľ, si tu krátko, ale už si nabral maniere klasického slovenského politika, ktorý vystúpi na slonovinovú vežu, tam sa zamkne a zvrchu pozerá na ľudí. Presne takto sa, bohužiaľ, správaš.
Čiže ešte raz, "zabudol vôl, že teľaťom bol", po východniarsky možno "zabudul vul, telatum bul", nevím, to ty vieš presne, ako sa to hovorí. Ale skús si tri-štyrikrát dneska pred zrkadlom to zopakovať a podľa mňa úplne inak sa budeš na ten návrh pozerať.
Nie je žiadne, nie je namieste, aby sme ľuďom brali možnosť iniciatívy. Oni jednoducho možno voči tebe a nikomu z nás nemajú žiadnu dôveru, oni nechcú ti ani poslať návrh zákona a dupľom možno nie kádehákovi, dupľom nie Matovičovi, dupľom nie nejakému smerákovi, jednoducho nemajú voči nám dôveru. A preto chcú napriamo si využiť svoju možnosť a nie doprosovať sa nejakému poslancovi, aby sa nad nimi zmiloval a predložil nejakú iniciatívu.
A preto nevidím najmenší dôvod, aby sme im to zakazovali, aby sme im hádzali polená pod nohy. Naďalej ty budeš pán poslanec, ktorý bude môcť tlačiť správne tlačítko, možno podľa svedomia, možno podľa príkazu, ale ty rozhodneš, či ten návrh zákona prejde, alebo nie. A nakoniec ešte raz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2013 9:28 - 9:30 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Zajac, ja vás radím medzi takú tú, tú sympatickejšiu časť tohto, tohto pléna a ja si, si myslím, som, teda myslím si, že hovoríte pravdu, že keď hovoríte, že vy predložíte návrh zákona, ak vám to pošle občan. Ale ja vám môžem povedať, že ja teda odpisujem na každý jeden e-mail a dostávam častokrát odpoveď, že waw, že vy ste jeden z mála, ktorý mi dokáže odpísať. Väčšina, drvivá väčšina, a to hovorím o 140 ľuďoch, ignoruje maily občanov. Takže možno, možno aj ty si jeden z nich, ktorý neignoruje, čomu sa ja teším.
Ale čo tým chcem povedať, že je nutné dať týmto ľuďom, ktorí majú kopec dobrých nápadov, právo, aby, ak sa zíde 15-tisíc ľudí a podpíše návrh zákona, oni budú vedieť, čo budú podpisovať. Nebudú podpisovať extrémistické návrhy, budú vedieť, aký je návrh zákona, čo sleduje, bude mať dôvodovú správu, bude to komplet, tak ako je to tu.
Inými slovami, tých 15-tisíc, neviem, či som to dobre vyjadril, zodpovedá skutočne priemernému počtu ľudí, ktorí, ktorí dali mandát jednému poslancovi. Čiže, ergo to znamená, jeden poslanec rovná sa 15-tisíc občanov.
Ja sa naozaj nebojím žiadnych extrémistických návrhov, že by niečo také sa malo stať. A keby aj, veď ten parlament tu je na to, aby to potom, aby to potom zamietol. Proste príde to sem, ten človek si to odprezentuje, ten človek si dal nejakú námahu a parlament povie, toto je neprijateľné, toto extrémistické, my to zamietame.
A ruku na srdce, si tu asi dlhšie ako ja a koľko tu bolo - či nie? -, tak je tu viacero poslancov, ktorí sú dlhšie ako ja, boli tu rôzni poslanci. Skúste si zájsť do análov a zistíte, že boli tu aj extrémisti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2013 9:21 - 9:22 hod.

Vašečka Richard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Mne sa to veľmi páči nielen preto, že som spolupredkladateľ, ale tá myšlienka ma zaujala preto, priznám sa, že nie som ten hlavný iniciátor, že som spolupredkladateľ, ale tá myšlienka sa mi zapáčila preto, že môže prísť skupina občanov priamo predložiť návrh zákona a snáď by k tomu zákonu mohla prebehnúť aj seriózna diskusia, pretože by ju nepredkladal SMER alebo opozícia, alebo niekto, kto je z nejakého dôvodu osobne nejaký neprijateľný, alebo mu nechceme prihriať polievočku, nechať zarobiť politické body. Bol by to proste vecný návrh občanov, z ktorých by asi pravdepodobne bola veľká zmes voličov rôznych strán. Čiže by to nemusel byť nejaký stranícky boj, ale skutočne by mohla prebehnúť vecná debata.
Ak ho chceme potom zamietnuť, tak by to nebolo, keď to poviem tak ľudovo, lebo Fico, lebo opozícia, ale mohla by tam byť naozaj, tento návrh zákona je dobrý alebo zlý, tento návrh zákona môžme pustiť do druhého čítania a tam ho môžme prípadne vylepšiť. A myslím si, že by to prispelo k atmosfére konštruktívnosti a serióznej debaty a snáď by sa to potom nakazilo aj smerom k tým opozičným návrhom a tiež by sme možno boli viac náchylní debatovať aj o nich z hľadiska vecnosti, či sú dobré, alebo zlé, ale nie či sú vládne, alebo opozičné.
Takže podporujem, samozrejme, návrh tohto zákona a myslím, že by to bol konštruktívny a prospešný prvok v našej parlamentnej demokracii.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.5.2013 9:14 - 9:21 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené torzo kolegov, dovoľte mi, aby som aspoň v krátkosti vystúpil k obhajobe predkladaného zákona. Takáto iniciatíva nie je nová a má základy už v našej ústave a minimálne v čl. 2 ods. 1, kedy sa hovorí, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov". Niečo podobné sa konštatuje aj v čl. 30, kedy "občania majú právo priamo spravovať veci verejné". Inými slovami to aj znamená tá spojka "alebo" medzi priamo alebo volenými zástupcami, že čo do kvality zákonodarca nerozlišuje medzi volenými zástupcami, medzi kvalitou ich rozhodovania a medzi rozhodovaním priamo občanmi. Prax je však úplne iná. V našich podmienkach to poznáme najmä v podobe referenda, ktoré však je u nás nefunkčné. Tu sme mohli vidieť sedemkrát, kedy vlastne sedemkrát bolo referendum vyhlásené, z toho iba päť, pardon, šesť bolo vykonaných, päť bolo neplatných.
Sa mi javí, že toto volebné obdobie je poznačené hlavne tým, že sa tu prvýkrát intenzívnejšie hovorí o priamej demokracii, čomu sa ja osobne veľmi teším a aj v tomto zmysle som spolu s kolegami predložil niekoľko návrhov, ktorými sa inštitúty priamej demokracie pokúšame do našeho právneho poriadku celkom legitímne zapracovať. Naše návrhy však boli bez odôvodnenia zmietnuté zo stola. Parlament, a teda volení zástupcovia ako keby dávali najavo, že nepotrebujú počúvať ľudí, nepotrebujú, aby si nechali poradiť od občanov častejšie ako raz za štyri roky, a to zväčša pred voľbami.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, každý štát, ktorý je založený na zásadách právneho štátu a demokracii, by sa mal snažiť vytvárať priestor pre čo najširšiu mieru účasti verejnosti vo verejnom živote. Ambíciou každej demokratickej vlády by malo byť vytvorenie takých podmienok, aby proces tvorby právnych predpisov mohol byť ovplyvnený nielen tvorcami, ale aj samotnými adresátmi. V dnešnej dobe však medzi občanmi Slovenskej republiky vládne skôr apatia a nezáujem o správu verejných vecí, ktorá je spôsobná dlhoročným nezáujmom politikov o problémy bežných ľudí. Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť občanom Slovenska, teda nositeľom štátnej moci, prejaviť svoju vôľu pri správe vecí verejných priamo a nie len prostredníctvom svojich volených zástupcov, a to formou podania legislatívneho návrhu na prijatie právnej úpravy.
Pred malou chvíľou sa ma kolega z vládnej strany pýtal, že ako si to predstavujeme, či je to naozaj aplikovateľné. Zrejme by bolo treba ešte objasniť, že my nechceme, aby každý občan mal legislatívnu iniciatívu, ale aby 15-tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí podpíšu petíciu spolu s návrhom zákona, aby ich jeden zástupca mal oprávnenie predstúpiť pred tento parlament a predniesť zákon, tak ako každý iný poslanec.
Počet 15-tisíc nie je vymyslený. Tento počet zodpovedná tzv. republikovému číslu, ktoré je známe najmä z volebného zákona, ktoré vlastne zodpovedná jednému mandátu poslanca. Inými slovami, je to priemer, ktorý tu zastupuje každý jeden z nás.
Podobný inštitút ľudovej iniciatívy je integrálnou súčasťou viacerých právnych poriadkov, čiže nie je to žiadne nóvum. Nachádza sa napríklad vo Švajčiarsku, Fínsku, Poľsku, ale aj Srbsku. Bolo tu povedané, že podobný inštitút sa nachádza aj v práve Európskych spoločenstiev. Je tomu naozaj tak, kedy aj istá skupina občanov môže podať Európskej komisii návrh, aby pretlačila istú legislatívnu iniciatívu.
Ako vidíme, ako predpokladám, tento návrh nebude zrejme prijatý, aj zo skúseností, aj z toho, koľko nás tu je a koľkých to zaujíma, ale ja sa musím opýtať, prečo to tak je? Pýtam sa, prečo je kvalita rozhodovania bežných ľudí horšia ako kvalita rozhodovania nás poslancov? Prečo odmietame aj vypočuť si riešenie občanov na otázky nezamestnanosti, hazardu či životnej úrovne?
Niektorí, čo mám možnosť pozorovať, tak niektorí, ako keby sme boli odtrhnutí od reality a nechceme si nechať poradiť, nechceme si vypočuť názory bežných občanov. Ako keby sa bojíme im dať moc na to, aby mohli predstúpiť pred túto sieň zákonnosti a povedať, ako si predstavujú správu tejto krajiny. Veď rovnako, ako keď každú schôdzu zamietneme 30 až 50 opozičných návrhov, každú schôdzu môžme zamietnuť aj jeden či dva zákony alebo návrhy zákonov občanov. Nie je na tom nič zlé, aby bežný občan mohol a mal právo vystúpiť pred túto sieň zákonnosti, ak zastupuje 15-tisíc ľudí, pričom tento počet zodpovedá v priemere každému jednému poslancovi.
Kolegovia, dovoľujem si vás veľmi úprimne požiadať, aby sme zostúpili z piedestálu falošnej dokonalosti a dali možnosť ľuďom vyjadriť sa, ako si oni predstavujú správu tejto krajiny, lebo oni sú nositelia moci, oni platia dane a oni si zaslúžia byť počúvaní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 31.5.2013 9:02 - 9:12 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil veľmi jednoduchý návrh zákona, a to návrh ústavného zákona, ktorým by sme veľmi malou zmenou konečne ukázali, že na ľuďoch a na tom, čo si ľudia myslia, nám záleží. Návrh alebo podstata návrhu spočíva v tom, že vlastne všetci poslanci nášho hnutia, lebo ide, či klubu, lebo ide o spoločný návrh všetkých poslancov našeho klubu, navrhujeme, aby sme popri možnosti predkladať návrhy zákonov, ktoré má vláda, ktoré máme každý jeden z nás, čiže poslanci, aby sme zaviedli aj tretiu možnosť, aby mohli návrhy predkladať aj ľudia, alebo teda skupina ľudí, ktorí by sa pod konkrétny návrh zákona podpísali.
Tento návrh zákona je vlastne, ústavného zákona má spojitosť aj s nasledujúcim návrhom zákona, alebo teda novelou zákona rokovacieho poriadku, kde podrobnejšie rozoberáme ten návrh. Ale v podstate v ústave navrhujeme iba veľmi, veľmi jednoduchú zmenu, a to, aby sme v čl. 87 ods. 1 nahradili slovo "a" slovom, alebo teda vetou: "A občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15-tisíc občanmi."
Čiže ešte raz jednoducho. Dnes tú zákonodarnú iniciatívu, čiže myslené v duchu môže predložiť návrh zákona do Národnej rady, aby sa Národná rada slobodne rozhodla, či prijme, alebo neprijme, môže predložiť vláda alebo poslanec. My navrhujeme ešte jedno "alebo": alebo skupina 15-tisíc občanov, ktorí sa podpíšu pod petíciu, pod konkrétny návrh zákona.
Prečo 15-tisíc? Alebo najprv, že prečo to navrhujeme. No navrhujeme preto, lebo si myslíme, že je správne, aby aj ľudia sa mohli aj počas volebného obdobia zapájať do legislatívneho procesu. Síce iba jednosmerne, že by mohli navrhnúť návrh zákona a stále by hlasovala Národná rada o tom, že či ten návrh zákona prijme, alebo neprijme, ale už by ľudia nemuseli podliehať veľakrát skepse a apatii, že vlastne ich poslanci, ktorých si volili, alebo politické strany, ktorých si volili, ich vôbec nezastupujú, a mohli by priamym spôsobom v podstate nám poslancom sem podsunúť ich návrhy zákona a my by sme sa naďalej veľmi slobodne, väčšinovo rozhodli o tom, či návrh zákona podporíme, alebo nepodporíme. Čiže Národná rada by nestrácala suverenitu, nebúrali by sme vlastne parlamentnú demokraciu takýmto spôsobom, ani by sme žiaden jej pilier neohrozili, iba by sme umožnili, aby popritom, ako vláda alebo ktorýkoľvek z nás poslancov môže predložiť návrh zákona, rovnaké právo získalo 15-tisíc ľudí. Keď to zoberieme, teda 15-tisíc a jeden poslanec, tak už aj tam si myslím, že je celkom slušné vyjadrenie toho, že teda rešpektujeme to, že poslanec bol zvolený na základe slobodných volieb, mal nejakú silu alebo počet hlasov, ktoré získal, a preto dávame na tej druhej strane, nehovoríme, že jeden človek môže navrhnúť návrh zákona, aby nebol chaos, ale 15-tisíc ľudí považujeme za dostatočne silnú masu ľudí, ktorí by takéto právo získať mohli.
Tým som zároveň odpovedal aj na to, na také protiargumenty, ktoré som na túto tému počul. A to je to, že vlastne takto by sme nabúrali parlamentnú demokraciu. Nenabúrali. Lebo naďalej parlament by rozhodoval.
Takto druhý argument, ktorý zaznieva, že takto by sme zahltili Národnú radu kopou hlúpostí. Zamyslime sa sami nad sebou, či aj dnes kopu hlúpostí tu nepredkladajú individuálni poslanci. Takže nemyslím si, že by toto bol argument, že by tých 15-tisíc ľudí akurát za hlúposti by sa podpisovalo. Ak by sa aj náhodou vyskytlo jedna, dve hlúposti do mesiaca, nič sa nestane. Tých hlúpostí dnes je tu možno 10, 15, 20 do mesiaca. Alebo na tej jednej, na schôdzi Národnej rady.
Ďalší argument zaznel, že Národná rada potom by sa nemala čas venovať dôležitým veciam. Zase s rukou na srdce, máme dosť voľného času medzi schôdzami Národnej rady na to, aby sme jeden deň povedzme z toho venovali návrhom, ktoré sem predložia vlastne skupiny občanov. A tým pádom si vôbec nemyslím a nezdieľam teda ten názor, že vlastne Národnej rade by nezostával priestor na serióznu prácu. Zostával. Nám by z krásy neubudlo. Ľudia by mali dobrý pocit a videli by, my by sme, nikto by nás nenútil, ako by sme pri tých ich návrhoch mali hlasovať. My by sme naďalej zostali svojprávnymi. Zahlasovali by sme. A ľudia, ktorí sa pod návrh zákona podpísali, by videli iba, ktorý poslanec sa možno ako v rozprave vyjadril a akým spôsobom hlasoval.
Ešte možno trošku k tomu, že prečo 15-tisíc. Pätnásťtisíc sme zvolili, tento počet, preto, jeden dôvod možno aj taký, že už raz toto číslo v ústave máme, že 15-tisíc ľudí vlastne svojimi podpismi môže navrhnúť niekoho za prezidenta, za kandidáta na prezidenta. A druhý dôvod, ku ktorému ja sa osobne viacej prikláňam, je ten, že 15-tisíc je plus-mínus približne priemerný, priemerné volebné číslo za posledné tri voľby do Národnej rady. To znamená, že približne 15-tisíc ľudí v priemere volili každého z nás, ktorí sa tu v pléne nachádzame, á, alebo teda poslancov, ktorí boli zvolení do Národnej rady. Možno niekoho viac, niekoho menej, o tom nechcem polemizovať. Ale jednoducho v priemere nás každého jedného volilo 15-tisíc ľudí, tým pádom myslím si, že by sme tých 15-tisíc ľudí, mohlo by byť vhodné číslo na to, aby sme vlastne použili ako počet ľudí, ktorí sa pod petíciu by podpísať mohli.
Ďalší potom možno taký podporný dôvod, ktorý, ktorý existuje, prečo by takáto iniciatíva možno mohla fungovať, tak je tzv. európska iniciatíva občanov, ktorá, všetci vieme, že keď sa milión ľudí v rámci Európskej únie podpíše pod nejaký návrh, tak vlastne takýmto spôsobom občania, táto skupina občanov získa vlastne kvázi zákonodarnú iniciatívu. Vo vzťahu k Európskej únii alebo Európskemu parlamentu a tým pádom a z tohto počtu na Slovensku má byť podpísaných niečo vyše 8-tisíc ľudí, keď sa nemýlim.
Čiže ak by naši ľudia chceli získať takéto právo voči európskym štruktúram, tak nejakých 8-tisíc treba, aby sa podpísali pod petíciu. My navrhujeme voči zákonodarnému zboru, alebo teda parlamentu Slovenskej republiky, aby ich bolo 15-tisíc.
Tento návrh zákona podľa nás nebude mať žiadne nejaké negatívne ekonomické vplyvy, nebude mať vplyvy na informatizáciu, ale určite na taký, na sociálne vplyvy, alebo takú rovnosť príležitostí a vplyv mať bude. Už iba ten pocit, že ľudia budú môcť si navrhnúť svoj návrh zákona, podpísať sa iniciatívne pod neho, predložiť ho do Národnej rady, a aj keď nebudú môcť o ňom hlasovať, už tento pocit pre mnohých ľudí bude na nezaplatenie. Lebo dnes, my sme im iba 23 rokov ukazovali, že ľuďmi opovrhujeme a chceme iba, aby prišli raz za štyri roky, odvolili si, splnili si svoju občiansku povinnosť a potom nám dali pokoj, lebo potom už rozhodujeme my. My, ktorých si zvolili, my najmúdrejší poslanci a iba my sme tí, ktorí vieme spracovať a navrhnúť návrh zákona.
Podporme takýmto rukolapným spôsobom občiansku iniciatívu, občiansku angažovanosť a konečne urobme niečo, kde by sme práve tú občiansku angažovanosť neubíjali, ako ju ubíjame. Napríklad 50-percentným kvórom pri referende. A urobme niečo, ústretový krok voči ľudom, ktorý nám poslancom z moci neuberie a ľudom veľmi pomôže.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 18:34 - 18:36 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Rodina je naozaj sociálnym systémom, nie socialistickým systémom, ale sociálnym systémom a v rodine prebieha práve také, primárna, primárna socializácia každého jedinca, každého dieťaťa, preto je veľmi, veľmi dôležitá. A tento návrh zákona veľmi úzko s tým súvisí, aby tá socializácia tu mohla prebiehať. Kedysi staré mamy brali svoje deti v plachte na roľu. Ešte aj s motykou, keď okopávali zemiaky, tak to dieťa mali pri sebe. Tie sociálne väzby tuná boli veľmi silné. Aj matka, kojaca na medzi, roli, u nás boli, u nás sú medze, sadla na medzu a nakojila to dieťatka, dieťatko. Takže tá socializácia je veľmi dôležitá toho dieťaťa.
A, samozrejme, vzťah muža a ženy. Veď to je ten prvok lásky, ktorý spája muža a ženu, aj tie deti, keď vidia milujúcich rodičov a majú ten obraz pred sebou a sú tam prítomní, fyzicky prítomní, čo dnes sa vytráca z našej rodiny. Dnes mnohé deti vidia otca možno raz za mesiac. A veľakrát dneska musím povedať aj matku, hej, a je to veľmi bolestivé. Tá matka ešte oveľa viac absentuje v tých rodinách ako, ako samotný otec. Ale, samozrejme, aj jeden, aj druhý rodič je veľmi, veľmi dôležitý.
Rodinný podnik je stabilnou firmou. Naozaj je stabilnou, ja som to tak spomenul, ale ešte raz to zopakujem. Vlastnú, vlastný rodinný podnik nebude nikto tunelovať a odpadne tu aj tá ekonomická kriminalita, ktorá tu veľakrát je aj prebieha. Nebudeš podvádzať vo vlastnom podniku, lebo naozaj si buduješ vlastný vzťah, aj to dedenie z generácie na generáciu aj tých podnikov. To nie je len tej pôdy a tej role, ale aj ten rodinný podnik, ktorý ty zdedíš, ďalej ho budeš aj zveľaďovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 18:25 - 18:34 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vnímam a som, alebo som rád, že otvárame túto tému. Lebo tak to skorej beriem ten, ten váš návrh zákona vzhľadom na to, že ste opozičný poslanec alebo opozičný poslanecký klub, a vzhľadom na to, aké praktiky tuná vládnu, tak nemám veľkú nádej, že ten návrh prejde. Takže skorej to beriem ako otvorenie témy a bavenie sa na tému rodiny a podnikania a vytvárania pracovných miest. Vnímam rodinu ako najprirodzenejšie vlastne spoločenstvo ľudí a hlavne také najprirodzenejšie. Čiže žiadne umelé, žiadna trieda v škole, žiadna trieda v škôlke, žiadna firma založená na základe nejakého biznisplánu, kde sa možno teda nejakí akcionári si kúpia akcie. Jednoducho, je to prirodzené spoločenstvo, ktoré má silnejšie väzby k sebe ako len to, že sa stretnú tí ľudia na, za účelom dosiahnutia zisku, ako to býva zvyčajne vo firmách. Z toho vyplýva, že keďže tie väzby sú aj iné ako iba, iba také tie, chuť podnikať, tak práve v tých krízových situáciách, ako aj na Slovensku vlastne dnes prežívame, alebo k takej stagnácii, v akej sa na Slovensku nachádzame, lebo teda rast ekonomiky nejakých 0,8 percenta je de facto pre takú ekonomiku, ako sme my, číslo, ktoré nám iba zvyšuje nezamestnanosť. Jednoducho, to nie je rast, ktorý je schopný pokrývať zvyšovanie produktivity práce. Jednoducho, to je de facto pokles ekonomiky z pohľadu zamestnanosti.
A v takýchto situáciách tie prirodzené spoločenstvá majú omnoho, vyžarujú omnoho väčšie parametre súdržnosti, to znamená, že omnoho lepšie prežívajú akúkoľvek krízu, a preto si myslím, že to je správna cesta. Hľadať cestu, takto beriem aj ten váš návrh, priznám sa, že ani som ho nedočítal do konca, lebo bol teda dosť, dosť obšírny, ale aj v tom, čo som prečítal, bolo tam kopu dobrého, bola tam kopa vecí, ktoré by som robil možno inak, ale pre mňa je najdôležitejšie to, že otvárate tému, že dávate na stôl návrh na to, aby sme zvýhodnili rodinu pri podnikaní, či už teda v poľnohospodárstve, alebo teda v malom, drobnom podnikaní, v službách a aj teda v niečom inom. Ale hovorím, beriem to ako začiatok diskusie na túto tému a dúfam, že neustane. Čiže určite je správne vytypovať si ako rodinu ako ten prirodzene súdržiaci moment, ten súdržný prvok, ktorý aj v čase nejakých búrok dokáže držať dokopy nie iba preto, lebo chce dosahovať zisk, ale preto, lebo je rodina.
V minulosti rodina vlastne zabezpečovala takú, takú stabilitu a de facto vlastne taký sociálny systém v rodine. Čiže rodičia vedeli, že keďže neexistovali nejaké sociálne dávky, neexistoval dôchodok, že čím lepšie si deti vychovám, tým väčšiu pravdepodobnosť mám, že sa tie deti o mňa v budúcnosti postarajú, keď budem starý. Čiže bol, vlastne rodina je v malom nejaký ten sociálny systém alebo sociálny štát, nechcem to takto nazvať, ale taký prirodzený. Na základe tohto si ale niekto pred časom povedal, že urobí z celého štátu sociálny štát, že z celého štátu urobí rodinu, kde bude nejaký dobrý jeden štát, ktorý sa o každého človeka postará. Ale ono to spôsobuje, a nie veľa ľudí si to uvedomuje , že sociálny štát de facto rozbíja rodinu. Rozbíja súdržnosť rodiny, lebo zrazu sa nespoliehate na svojich členov rodiny, na ostatných ľudí, ktorí v tej rodine s vami spolu žijú, ale spoliehate sa na nejakého štát, štáta, na štát, na nejakého uja štát a to je ten, ktorý vám potom pomôže v tej správnej chvíli a vlastne takýmto spôsobom tie väzby, prirodzené väzby, ktoré za stáročia, tisícročia sa vytvárali v rámci rodiny. V podstate tá teória alebo snaha vybudovať sociálny štát, ktorý sa o každého postará, každého núdzneho, v núdznej situácii, rozbíja tie prirodzené väzby medzi ľuďmi a de facto rozbíja rodinu. Ako sociálny štát z tohto pohľadu na jednej strane, áno, je to správne, asi nie je správne nechať ľudí v štichu, ale na druhej strane dôsledok budovania sociálneho štátu je rozpad rodiny.
Veľmi podobný vlastne dopad má aj ten, možno ten kapitalistický individualizmus alebo zdôrazňovanie kapitalistického individualizmu. Nie, neboj sa, postav sa na svoje nohy, choď si svojou cestou a možno, nie je tu akurát Richard, škoda, Sulík, aj ten, aj ten liberalizmus, to je jedno. Dnes máš jednu ženu, zajtra môžeš mať druhú, to je jedno. Choď si svojou cestou, hlavne že tebe je dobre. Čiže liberalizmus, kapitalistický individualizmus alebo sociálny štát, všetky v podstate nejaké tie formy spoločnosti, ktoré, ktoré sa na svete dnes vyskytujú, všetky sú de facto protirodinne zamerané, lebo rodinu rozbíjajú, lebo búrajú väzby, búrajú odkázanosť jedného človeka voči druhému v rámci rodiny a vytvárajú odkázanosť človeka voči štátu. Nie voči inému členu, členovi rodiny.
Dopad 23 rokov budovania kapitalizmu na Slovensku dnes poznáme. Skoro každé druhé manželstvo sa nám rozvádza a deti odchádzajú od rodičov. Deti si, či rodičia si vychovajú deti, ale keďže tie deti nemajú prácu v tom prostredí, kde bývajú, tak odchádzajú - aj s podporou rodičov - za, do lepšieho sveta. Niekedy do zahraničia, niekedy iba do Bratislavy, možno niekedy do nejakého vzdialeného mesta na Slovensku, ale zvyčajne to je Bratislava, alebo do sveta. Čiže zostávajú nám dediny, ktoré sú plné ľudí, bezprizorných, ktorí stratili zmysel života, ktorí síce prežívajú, ale to, prečo žili a prečo vlastne vznikla tá ich rodina, to je niekde, alebo tí ľudia sú niekde ďaleko, niekedy aj za oceánom a tí rodičia sú veľmi radi, keď možno raz do roka na Vianoce za nimi prídu a prídu im ukázať vnúčatá, ako podskočili v raste.
Čiže aj to, čo vlastne my sme urobili zo Slovenska, a nechcem to tu rozvážať, ale, samozrejme, že to aj, že tá práca nie je v tých regiónoch, je aj dôsledok korupcie a šafárenia politikov na Slovensku. A keď si to nechceme priznať, tak len zakrývame oči pred pravdou, tak sme spôsobili to, že po prvé, systém, systém sociálneho štátu, ale aj teda systém, ktorý vytvára nezamestnanosť, nám rozbíja rodiny. A preto si myslím, že je veľmi, veľmi dôležité urobiť čokoľvek, čo nám rodiny znova späť nejakým spôsobom stmelí a dá šancu tým rodičom na to, že im tie deti nevyletia z hniezda rovno do Anglicka alebo, alebo do Spojených štátov, do Austrálie a podobne a nikdy viac ich neuvidia, alebo uvidia ich kedy-tedy, sporadicky.
Čiže tento návrh z tohto pohľadu považujem za správny, ako som povedal na začiatku, ako, hlavne ako otvorenie diskusie. A myslím si a teda dúfam, že bude v tomto duchu rozmýšľať aj vládna strana a keď aj nepodporia vás, tak že prídu s obdobnou nejakou iniciatívou, ktorá by pomohla pomaličky na Slovensku zaviesť systém, možno ako v tom Švajčiarsku funguje, že Švajčiarsko stojí hlavne na malých rodinných firmách a tie tisíce, desaťtisíce malých rodinných firiem vlastne dávajú tú stabilitu a ekonomickú prosperitu Švajčiarsku, z ktorého by sme si v tejto veci mohli brať vzor. Čiže určite váš návrh zákona podporím, napriek tomu, že teda mám tam aj výhrady voči tomu, ale však je to prvé čítanie, ale nemal by som najmenší problém.
Dovidenia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 18:24 - 18:25 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, páni kolegovia, za vašu podporu a vyjadrenie. Budem reagovať na pána Hraška, na kolegu. Áno, máš pravdu, je to o tom, aby ten prvoprodukt, ktorý vyrobí ten poľnohospodár, sa spracoval v danom regióne a vtedy sa s ponukou, s tou pridanou hodnotou, ktorú môžme cez tú živočíšnu, respektíve inú výrobu ten prvoprodukt spracovať a ponúknuť našim obyvateľom. A tvrdím jedno, mala by sa urobiť mikrozamestnanosť. To znamená, to bude jedna z podmienok proste, čo nám umožní aj cez tie rodinné firmy a farmy tú mikrozamestnanosť urobiť a aby tie celky boli kvázi čo najviac sebestačné, aby to nemuseli zvážať z druhého konca republiky, respektíve z iných krajín.
Takže myslím si, že to je zmysel týchto malých fariem, firiem, aj rodinných, a myslím si, že keď na to vsadíme, tak neprerobíme, lebo celý svet je doteraz o takomto, nie o tých veľkých kolosoch, ktoré sme, žiaľ, po vzore Sovietskeho zväzu, ZSSR bývalých, sme prebrali a rozorali celiny. Ako sa hovorí, rozorali sme Tatry a zisťujeme, že všetko sa musí so zdravým rozumom a s mierou, ako v našej krajine sme v stave urobiť a zniesť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis