Videokanál klubu

Áno, pán kolega, doplnil ste ma. Je to tak. Myslel som to, zle som to povedal. Ďakujem za opravu.

Ďakujem. S časťou toho vystúpenia súhlasím, Maťo, a chcel by som možno opozičným kolegom, keďže sa tu od vystúpenia predrečníka pána poslanca Kaníka chcela rozohrať nejaká šachová partia a podobne. Ja iba upozorňujem na to, že sme v prvom čítaní o ústavnom zákone a tým pádom 90 hlasov nie je treba. Čiže on prejde aj hlasmi 76 poslancov. A predpokladám, že táto šachová partia by mala tak isto ctiť pravidlá, takže my sa pri novele asi stretneme aj v druhom čítaní, či budeme alebo nebudeme za ňu hlasovať, iba aby sme to ďalej už v tých rozpravách nemuseli prepierať.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán predkladateľ tu neni, ale aj toho zdravím, ak ma počuje, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja trošku pridal mojich úvah k tej predkladanej novele ústavy.
Nebudem sa opakovať, pretože mali sme na minulej schôdzi zákon o vodách, tam som si povedal, čo som mal na srdci, trošku obšírnejšie. Viac-menej je to tá istá problematika, akurát že to dáme do ústavy, a myslím si, že ústava, ako tu už bolo spomenuté mojimi predrečníkmi, sa neotvára každý deň. Tým pádom mala by tú vážnosť mať o to väčšiu. Súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že voda je tým najväčším bohatstvom, ktoré máme na Slovensku, a hazard s ním je pre mňa nemysliteľný.
To, čo spomínal kolega Chren, a tá jeho analýza tiež sa mi dostala do rúk a myslím, že mnohým aj z vás, a myslím, že je úplne správna. Áno, dá sa to vykladať rôznymi spôsobmi, ten slovosled a význam tých slov. Myslím si, že tak ako z mojej praxi môžem povedať, že každý súd konkrétne si vysvetľuje po svojom, a mal som možnosť absolvovať niekoľko súdnych procesov. Vždy, keď sme sa súdili v Košiciach o tú istú vec, tak Trenčín rozhodol ináč, Banská ináč, Košice ináč. Takže, kolegovia právnici, ktorí ste tohto vzdelania, nie som právnik, by ste o tom vedeli hovoriť asi celé traktáty, ako to vyzerá, keď sa má rozhodovať o veci. Samozrejme, ústava je ten najvšeobecnejší obal, tá strecha, ktorá sa tvorí, a malo by sa to potom v príslušných zákonoch upravovať. Vláda, resp. predkladateľ pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že chceme chrániť vodu pre nasledujúce generácie a chce to, samozrejme, aj vláda. Pýtam sa, kto by nechcel, aby tu boli ďalšie generácie, a ktoré by vlastne pokračovali v nejakom diele, ktoré sme započali alebo chceme započať.
Keď si pozrieme konkrétne, čo je tu predkladané, tak ja by som sa chcel upriamiť na jednu skutočnosť, a síce upovedomiť, aký široký záber to má. Je to síce spomenuté v dôvodovej správe, ale pre úplnosť aj pre našich občanov, ktoré možno to sledujú a budú počúvať, aby mali jasno, čo znamená vodný útvar, lebo tak sa to hovorí, že prepravu vody odobratej z vodných útvarov. Tak tie vodné útvary sú všetky zdroje, a to: podzemné vody, prírodné minerálne zdroje, prírodné liečivé zdroje, geotermálne vody a tiež povrchové vody, teda vodné toky, vodné nádrže a vodárenské nádrže, kanále, jazerá a podobne, chcem ale zase povedať, veškerá voda, ktorá, všetka voda, ktorá sa nachádza, spadne na naše územie alebo sa na našom území nachádza, aj tá podzemná, aj tá povrchová.
Mňa ale zaujíma druhá vec. Ak máme v našej ústave zadefinované v čl. IV, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, tak mi to vysvetlite, čo to znamená v praxi. Vyzval som to aj minule pána ministra, aby mi vysvetlil, ako si to majú vysvetľovať naši občania. Ja si to vysvetľujem tak, že keď je to vo vlastníctve republiky, Slovenskej republiky, tak nieže sa to stratí po štyroch rokoch, lebo tu bude nejaká vláda, ktorá povie, že to ideme rozpredať a že tu ostáva doslova naveky. A pýtam sa, máme referencie, ako sa u nás ponižuje alebo neponižuje toto vlastníctvo týchto hodnôt nášho územia rok čo rok.
Mne to teraz pripadá tak, že my sme raz povedali áno, je vo vlastníctve, ale ak niekto hľadá, povie, že to predáme. Pýtam sa, až takú kompetenciu máme my? Veď to je predsa vlastníctvo občanov Slovenskej republiky. Nemali by to povedať v referende občania Slovenskej republiky, či chcú predávať toto svoje vlastníctvo, ktoré my sme deklarovali do ústavy? Vážení, usmernite ma, povedzte, že sa mýlim, ale rád by som vedel, ako si to vysvetľuje aj súčasná vláda, aj ďalšie vlády, ktoré by tu mali prísť, ako to cítime, ako to vnímame, lebo keď my to nebudeme mať vo vlastníctve, tak potom sa pýtam, načo to tam je, keď to môžeme postupne predávať. A môžeme to predávať postupne pod rúškom toho, že dáme nejakú výnimku. Aj tu teraz dáme výnimku. Je zákaz, ale výnimka sa tam už dáva nejaká. A to, čo povedal kolega Chren, stopercentne je to tak proste, že v obaloch a v neobaloch, to znamená pitná voda všetka, akú tu máme durch, ber, chceš-nechceš, preprava cisternami, ropovodmi, neviem čím všetkým možným, potrubím, aké tu bude, a nech to ide preč.
Takže, vážení, nehnevajte sa, o tak závažnej veci, keď nemá rozhodnúť občan Slovenskej republiky, tak ja neviem potom. Potom ja nechápem, čo znamená táto veta, že je to vlastníctve Slovenskej republiky. Viacej asi sa k tomu nebudem rozoberať, pretože to, čo som mal na pláne, už to bolo kolegami povedané, a myslím si, že jednoznačne občania Slovenskej republiky by mali povedať, či tak závažný klenot našich hodnôt, ako je voda, má alebo nemá byť predmetom predaja v referende, a budem za tým trvalo stáť. Pokiaľ aj ja nemám chuť zahlasovať za tento, túto novelu ústavy, pretože doslova dávam lístok, že predávajte pitnú vodu zo Slovenska. A to ja hovorím, pokiaľ nebudeme mať, nie iba ja hovorím, viacerí hovoríte, pokiaľ tu nebudeme mať jasné vyčíslené, koľko toho máme, ako to každý rok čo rok nám to ubúda, ako sa nám znehodnocuje tá voda, čo sa týka kvality, tak mne sa zdá, že nemôžme o tak vážnej veci rozhodnúť iba tým, že niekto si tu príde a má za to, že tých 90 hlasov tu bude mať a rozhodne to. Mali by to povedať občania v referende. Hlavne ďakujem, že ste ma vypočuli, a dúfam, že každý má to svedomie má také, aké má, a že sa zamyslí nad mojimi slovami, ktoré som povedal v tejto rozprave.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, prítomní páni poslanci, pani poslankyne aj občania, ja sa teším tomu, čo dnes môžem vidieť, čo dnes môžem sledovať, a ako vývojom postúpil zákon, vodný zákon aj návrh zmeny ústavy do svojho zabudnutia, a verím, že aj do svojho rozptylu. Úprimne sa teším tomu, že vlastne aj dnešným dňom bol usvedčený špekulatívny obchodný zámer súčasnej vlády, neviem, či to môžem stavať na celú vládu alebo len na rezort ministerstva životného prostredia, ktorá špekulovala, kalkulovala s tým plánovaným sprivatizovaním pitnej vody. Tak ako tu bolo povedané mojimi predrečníkmi, nielen vodný zákon vyvolal veľké rozpory a prejavil mnoho nejasností, mnoho nezrozumiteľností, rovnako tak výrazne neurčitým a nezrozumiteľným je aj predkladaný návrh novely ústavy, o ktorom dnes rokujeme. Veľmi exaktne a veľmi explicitne to prezentoval práve pán poslanec Chren, keď poukázal na dve zradné miesta, resp. dve podmienky, dve výluky, na základe ktorých nemalo dochádzať alebo mal byť zakázaný predaj, preprava alebo prevod vody.
Naozaj snažila som sa to aj ja v rámci odborných právnych kruhov zisťovať, či takáto formulácia a tá skladba slovných výrazov, to učenie, že sa to, tento zákaz netýka pitnej vody, minerálnej vody a prírodnej liečivej vody balenej do spotrebiteľských obalov, nie je zradná. Naozaj bolo to potvrdené, že takýto výklad je neurčitý, je nejednoznačný a je možné takýmto spôsobom pripraviť živnú pôdu pre uskutočňovanie nekalých špekulatívnych zámerov, kedy môže dochádzať k preprave a prevodu vody do zahraničia na komerčnom princípe.
Rovnako tak ďalšiu nástrahu, pre ktorú si dovoľujem takto predložený návrh zmeny ústavy považovať za bianko šek, vidím v podmienke alebo vo výnimke poskytovania vody do zahraničia formou humanitárnej pomoci, pretože opäť takáto formulácia ústavného návrhu predpokladá následné zmeny v zákone o humanitárnej pomoci, ktoré, sa obávam, že zmenou ústavy, po zmene ústavy, ak by bola prijatá, už my ako poslanci vzhľadom na skladbu parlamentu by sme nedokázali ovplyvniť.
Bez riadneho definovania toho alebo neurčenia toho, ako by boli zadefinované spotrebiteľské obaly alebo ako by bola v konečnom dôsledku zadefinovaná humanitárna pomoc, je pre mňa takto postavený návrh zákona absolútne neprijateľný, absolútne neprípustný. Ja na nekoncepčnosť, nesystémovosť a nelegitímnosť prípravy legislatívnych návrhov poukazujem už dlhodobo a tejto kritike sa nevymkne ani takto pripravený návrh zmeny ústavy a napokon ani samotného vodného zákona. To, čo mi v tomto zákone o zmene ústavy chýba a chýbalo mi to aj v prvom čítaní vodného zákona, bolo to, že my sme ako poslanci nemohli formou načítanej dôvodovej správy vychádzať z exaktných údajov z riadnej dôvodovej správy, ktorá by obsahovala riadne stanoviská, odborné stanoviská, ako to vyzerá na Slovensku vôbec s vodnou bilanciou, či vôbec Slovensko má dostatok či už pitnej, alebo aj úžitkovej vody. Jednoducho pre mňa je nepredstaviteľné, že tak ako v iných zákonoch, obzvlášť v tomto zákone, ktorého predmetom je prerokovanie toho, ako budeme nakladať s tou jednou najstrategickejšou, najvzácnejšou surovinou, ako je voda, pre mňa to je neprípustné, že takýto materiál neobsahuje základné východiská. Základné východiská, ktoré by ukazovali aspoň na ten najzákladnejší atribút, na to základné určenie a tým v tomto prípade je, či vôbec Slovensko disponuje dostatkom či už úžitkovej, alebo pitnej vody.
Ak som sa radila v kruhu odborníkov, ktorí sa vode venujú dlhé roky, spomeniem Michala Kravčíka, pretože on je uznávaný, uznávanou odbornou autoritou, ten nielen mňa, verím, že nielen mňa, ale aj iných poslancov, upozornil na to, že Slovensko už teraz má výrazný pokles vody. Odhady sú 200 mil. kubíkov vody ročne. A približne v takomto objeme sa plánoval prevod a preprava vody do zahraničia.
Neviem, ako my si môžeme za takéhoto stavu, za stavu nešpecifikovania základných atribútov, základných informácií vôbec pripravovať takéto zákony. Pre mňa je to absolútne neprípustné, že zákony v našej krajine, ktoré pojednávajú o strategických zdrojoch, o strategických surovinách, sú pripravované do legislatívneho procesu bez toho, aby sa tieto materiály opierali o štúdie, odborné štúdie a odborné stanoviská odbornej verejnosti. To už vôbec nehovorím o tom, čo tu spomínala aj poslankyňa pani Žitňanská, že ak sa robia takéto zásahy do ústavy, obzvlášť, ak to vyvoláva a poburuje občiansku verejnosť, súčasťou legislatívneho procesu vôbec nebola prerokovaná petičná akcia, ktorej sa zúčastnilo niekoľko tisíc občanov.
K tomu chcem len povedať, že aj napriek tomu, že táto, tento zákon návrh zmeny ústavy nebol prerokovaný s občanmi, i tak si myslím, že dnešný ústup vládnej strany, neaktuálnosť, nepoužiteľnosť tohto zákona, návrhu zmeny ústavy, aj preto dnešné dianie, aj pre neúčasť opozície na hlasovaní je veľkým víťazstvom občanov. Občanov, ktorí sa aktivizovali v tomto procese. Ja som presvedčená, že nebyť toho, že by sa dvihli občianske rady, ak by sa aktivisti, ktorým na osude vody na Slovensku záležalo, ak by sa nezmobilizovali, nedosiahol by sa ani potrebný tlak na zjednotenie opozície v tejto otázke. A bez spojenia občianskej aktivizovanej platformy a bez spojenia sa s opozíciou, ktorá v tomto smere, a to sa veľmi tomu teším, že sa vyjadrila svojím negatívnym postojom, by dnes tento návrh zákona a vôbec úvahy o privatizácii vody nepadli do zabudnutia.
Ja si myslím, že viac k tomuto nie je čo povedať. Som rada, že aj s odstupom času, ale aj činorodosťou občianskych skupín jednoznačným vyjadrením sa zástupcov opozície sa zabránilo takémuto odhalenému špekulatívnemu zámeru, o to viac, že ho uskutočňuje práve strana, ktorá je, odkedy sa o politiku, o politické dianie ja sama zaujímam, príznačná tým, že občanom sľubovala posilňovanie štátu v strategických odvetviach, zdôrazňovala, že tam, kde vo forme nastolenej moci alebo vlády nemala možnosť spätne ovplyvniť privatizačné procesy v strategických oblastiach, odvetviach, bude tieto dopady z nesprávnej privatizácie eliminovať, že dnes táto strana, ktorá toto všetko ľuďom sľúbila, sa na takýchto špekulatívnych procesoch privatizácie toho najvzácnejšieho, čím voda nesporne je, takýmto spôsobom podieľala.
Ja verím, že toto odhalenie a usvedčenie, ktorého sme dnes všetci svedkami, bude pre vás veľkou príručkou a ponaučením do budúcna, že viac tento parlament nebude zneužívaný a nebude zatláčaný takýmito špekulatívnymi zámermi, kde sa nehrá na verejný záujem a kde dochádza k ohrozovaniu základných práv a slobôd našich občanov. Voda je a prístup k nej je základným ľudským právom. Verím, že tento dnešný deň a udalosti, ktoré máme za sebou, budú pre vás veľkým ponaučením a viac sa s takýmito zradnými návrhmi v parlamente nebudeme musieť stretávať. A verím, že bude to veľkou prevenciou pre to, že nebudú nútení občania, ktorí už aj tak majú dosť starostí s tým, aby zvládali dnešné náročné sociálno-ekonomické podmienky a veľkú záťaž, aby neboli nútení chrániť to, na čo volili svojich zástupcov, že sa občania na uliciach nebudú musieť mobilizovať a chrániť pred vlastnými volenými zástupcami, ktorí ich majú záujem, ako sme toho svedkami, klamať.
Ďakujem.

Ďakujem. Vzhľadom na stav demokratických procesov tohoto parlamentu a možno aj preto, aby si nemusel, Dodo, pán poslanec Hlina, nastavovať svoju vlastnú hruď, by si mohol dať procedurálny návrh, že pre účely tohoto rokovania a tohoto hlasovania by predseda parlamentu mal päť hlasov a dvaja podpredsedovia po tri a tým pádom by si bol tejto svojej dilemy, či máš nasadiť hruď, alebo nie, elegantne zbavený. Ak dokáže v tradícii parlamentarizmu Slovenskej republiky byť vylúčený poslanec alebo vyradených desať bodov z rokovania parlamentu, ktoré pochádzajú od opozície, možnože väčšina tohoto parlamentu pre účely tak dôležitej zmeny nebude mať problém odhlasovať to, aby vedenie parlamentu malo viac hlasov ako všetci ostatní poslanci. Možnože budeš prekvapený. Ďakujem.

Ja v úvode mojej faktickej poznámky hneď len upozorním na to, že chystám sa vystúpiť aj v ústnej rozprave, ale chcela som si vypočuť kolegov, ako oni reagujú, ako vnímajú pripravený návrh zmeny ústavy. Rada si to vypočujem a potom zhrnutím možno aj doplním svoj postoj, ktorý sa mi podarilo získať na základe komunikácie, či už s aktivizovanými občanmi, ktorí robili petíciu za zákaz predaja vody, alebo aj so skutočným snemom, ktorý si zhŕňal z odborných kruhov tieto poznatky, prípadne aj od Michala Kravčíka, ktorý upozorňuje na úbytok vody. V tejto polohe mnou prijímaná snaha a výzva pred prázdninami zo strany ministra, že sa zakáže predaj vody, vyznieva naozaj ako zradný návrh pripravený do pléna, hlavne s určením dvoch podmienok, ktoré tým, že sa, že odkazujú na následnú úpravu špecifických zákonov, nie sú ničím iným ako bianko šekom. Takže podrobnejšie vystúpim potom v mojom príspevku v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda, sťahujem spolu po dohode spolu s predkladateľom Jozefom Kollárom návrh č. 1143 vzhľadom na to, že po včerajšom vyradení bodov z rokovania tejto schôdze mám za to, že po mnohých krokoch, ktoré za posledné obdobie robíte, ste zaviedli podľa mňa neslušný moment rokovania parlamentu. Dúfam, že nabudúce, pri otvorení budúcej schôdze hlasovaním nám neodoberiete tieto mikrofóny a budete rokovať vzhľadom na efektivitu tohto pléna bez opozície. Dúfam, že sa tak nestane.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ja stále tomu nemôžem uveriť, ale teda asi je to pravda. Takže s pocitom ozajstného smútku nad tým, čoho ste sa včera dopustili, beriem medzi, za skupinu poslancov, ktorá predložila návrh zákona o zodpovednosti za škodu štátu, spôsobenú štátu a uplatnení práv na náhradu škody štátu a treťou osobou v mene štátu a o odmene tretej osobe za uplatnenie tohto práva, t. j. návrh zákona, ktorý je v terajšom programe zaradený pod č. 72 a má č. tlače 1105, beriem teda tento návrh späť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predseda. Vzhľadom k tomu, že nezamestnanosť mladých ľudí sa blíži k 30 %, robím to veľmi nerád, ale aj ja musím stiahnuť svoj návrh, teda beriem späť svoj návrh (tlač 1135).

Ďakujem. V mene poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností protestujem proti vyradeniu a opätovnej neochote zaradiť body, ktoré ste bezdôvodne a nezmyselne vyradili včerajším hlasovaním, a na tento protest v mene predkladateľov beriem späť návrh pod parlamentnou tlačou 1159 o zákone, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľoch Slovenskej republiky. Ďakujem.