Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja iba zareagujem, že už je to v druhom čítaní, takže vyzerá, že už sme v tom druhom čítaní a bude aj tretie podľa všetkého, lebo tak to je.
Ale, áno, plne zdieľam váš názor, že prečo sme na to neprišli už skôr. A pýtam sa, koľko je takých ešte ako anomálií, ktoré možnože sa týkajú, nehovorím teraz miliónov ľudí, možno sa týkajú 50-tisíc ľudí, 100-tisíc ľudí, určitých kategórií, kde takto možno sú hendikepovaní, keď v nejakom prípade zastupuje, resp. reprezentujú štát a potom sa im to prejaví na nejakej, by som povedal, inej diskriminačnej jednotke, čo sa týka financií. Samozrejme, tiež ho podporujem.
A, žiaľ, že ste navodili, kolegovia, takúto atmosféru, že v súčasnosti na tom hlasovaní moje svedomie nemôže byť, pretože keď vylučujete naše zákony opozičné, aj ja som tam mal nejaký s našimi kolegami a takisto nekandidujem do žiadnych komunálnych volieb, v žiadnych komunálnych voľbách na žiadny post, lebo tvrdím, že jeden mandát stačí, tak, žiaľ, som za, aspoň takouto formou dávam podporu, ale hlasovania sa zúčastniť nemôžem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Petrák, zareagujem na jednu vašu myšlienku, ktorú ste povedali, že pokiaľ niekto vystúpil z nejakého hnutia alebo strany, poslanec, takže je nezávislý. Pán kolega, nepodsúvajte to občanom, že takýto poslanec je nezávislý. Je ne-za-ra-de-ný. Ešte raz opakujem, ne-za-ra-de-ný.
Národná rada diskriminuje nezávislých poslancov, aby mohli kandidovať do Národnej rady. Do komunálu môžu, do VÚC-ky môžu, do Národnej rady nezávislí kandidovať nemôžu. Jediní nezávislí, ktorí sú tu, sú z nášho hnutia, ktorí sme aj takto vznikli, a voláte nás neštandardná politická strana. Takže nepodsúvajte ľuďom, že ten, kto vystúpi z nejakého hnutia alebo strany, že je nezávislý v parlamente. Ten by sa mal podľa môjho názoru vzdať mandátu a je nezaradený. Takže v takomto duchu by som žiadal aj naďalej, aby sme našich občanov usmerňovali, čo je nezávislý a nezaradený.
Nezávislý je u mňa ten, ktorý hlasuje podľa svojho svedomia a presvedčenia, ako sme dávali na Ústavu Slovenskej republiky sľub.
A ešte sa vrátim k pánu Brockovi, súhlasím s vami, že je to nonsens, aby sme poberali toľko platov, koľko si ani nevieme predstaviť. A poviem iba jedno. Nájdime štátnikov, nie politikov v parlamente. Štátnik to vidí na 20 rokov, na 30 rokov, politik na 4 roky. Niektorí kolegovia, ktorí ste tu už boli viacej ako ja, ste povedali, že ešte sa štátnici na Slovensku nenarodili. Ja tvrdím, že narodili sa, len ich treba nájsť.
Takže dúfam, že raz sa dožijem, že Slovensko bude mať štátnikov a bude národ viesť 30, 50, 100 rokov, akú má víziu, a jedno, či tu bude modrá, červená, biela, tá vízia sa musí splniť a je to vybavené.
Ďakujem pekne, pán kolega.

Ďakujem za slovo. Kolega Simon, ďakujem vám, že ste sa presne dotkli tohto problému, ktorý je problémom tejto 37. schôdze Národnej rady, kedy nám podpredsedníčka parlamentu vyhodila naše návrhy zákonov z dôvodov, že je to predvolebná kampaň. Toto je presne ten z príkladov, okrem teda tých zákonov, ktoré predložil minister Richter, ktoré majú byť také tie ľúbivé pred voľbami do samospráv.
Zaujímalo by ma, prečo napríklad tento zákon nepredložila vláda, alebo prípadne prečo ho nepredložila napríklad poslankyňa Vaľová? Jaj, v Humennom nie je zlato, aha, prepáčte. No tak to je jasné potom. Takže tam, kde je zlato, tam sú poslanci, ktorých sa to týka, prečo by to nepredložili tí. Takže presne tento zákon je určený v predvolebnej kampani do komunálnych volieb. A je to tak. A zaujímavé, že tento zákon nebol vyhodený.
Okrem toho ste sa ich mohli ešte opýtať, že prečo nebol riešený priamo s návrhom pána poslanca Rašiho, keď sa jednalo o ťažbu uránu v Košiciach. Jedná sa predsa o podobnú problematiku a mohla byť riešená v jednom zákone. Nie. Pretože to bolo načasované tak, aby sa teraz pred komunálnymi voľbami mohli poslanci SMER-u aspoň trošku pozitívne zviditeľniť v danom regióne.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Maňo Huba, toto je opäť zákon, ktorý je taký ľúbivý a po zákone, ktorý predložil pán kolega Raši, je zase jeden z tých, ktorý má pred voľbami ukázať tú akože pozitívnu tvár strany SMER. Ale opäť ten zákon je ľúbivý len v tom, že zakazuje jednu časť, ale nerieši vec systémovo a komplexne.
V prípade, že sa snažíme poukázať na tento nedostatok, sú nám vytýkané rôzne veci. Nediskutovanie a podobné záležitosti. Ja som už zažil zopár takýchto diskusií a bolo to také, že, no, vy si môžete predkladať, čo chcete, aj tak vám nič neprejde. Takže toto je taká dvojtvárnosť vládnej strany. A aj pri tých rečiach, že prečo ste za nami neprišli. No preto, že je to zbytočné. Pretože vy sa nám vysmejete do ksichtu a potom aj tak nič neprijmete. Takže toto je z princípu zlé a stále o tom niekto rozpráva.
Takže, Maňo, ja ti kvitujem aj ten pozmeňovák. V podstate sú, je tam teda niekoľko problémov, ale to treba riešiť komplexne a súvisí to aj s ťažkou toho uránu, alebo teda rádioaktívnych nerastov, kde sa rieši samotná ťažba. Ale vôbec sa zákon nezaoberá porovnateľne bezpečnostným spracovaním. V tomto prípade ide o spracovanie zlata, povedzme ešte aj striebra. Ale ide len o metódu kyanidového lúhovania. Ale sú aj iné chemické procesy, ktoré do tohto už ale nespadajú a takisto môžu mať negatívny dopad na životné prostredie.
Zatiaľ čo pri použití technológie kyanidového lúhovania je navrhnutý v § 30 banského zákona, zákaz dobývania rádioaktívnych nerastov je zakotvený v geologickom zákone. To môže byť aj problematické, keďže banský zákon nie je geologický zákon, má podľa predmetu úpravy riešiť problematiku dobývania nerastných surovín vrátane rádioaktívnych nerastov.
Takže treba veci naozaj doťahovať do dobrej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, som jeden z predkladateľov, takže viac-menej súhlasím, samozrejme, ako si to predniesol. A na margo predkladateľov, som rád ,tohto pozmeňujúceho návrhu, že držia slovo. Ako pán Senko povedal, že vrátime sa k tomu v najbližšom čase. Takže, áno, je tu, bodaj by to sa takéto počiny zo strany vládnych poslancov konali čo najviac.
Samozrejme, tiež kvitujem, že došlo pozmeňujúcim návrhom v gestorskom výbore k podstatnému otočeniu a vlastne celá metóda je anulovaná, možnosť jej použitia. Ako je to v odôvodnení v spoločnej správe, tak navrhuje, citujem: "Navrhuje sa zjednodušiť predložený návrh zákona tým, že použitie technológie kyanidového lúhovania sa zakáže zo zákona a nebude nutné uskutočňovať miestne referendu, ktoré je administratívne a finančne náročné. Túto požiadavku predložili samotní občania, zástupcovia viacerých, najmä dotknutých samospráv."
Kolegovia, tu by som, koniec citátu, tu by som sa trošku pristavil. Veď predsa vieme aj pred podaním toho pôvodného návrhu pozmeňujúceho, že referendá sú náročné finančne aj administratívne. A myslím si, že na to vás nemuseli upozorňovať občania. To, myslím, že každý chápe a vie. Bodaj by hlas ľudu, ako hovoríme, je hlas Boží, boli takto, ako ste to tu zdôvodnili, aj ďalšie podnety občanov našich vypočutých v ďalších zákonoch, ktoré sa tu predkladajú, kde v mnohých, musím povedať, že tento hlas ľudu neni vypočutý a to ma trošku mrzí. Obdobne to bolo aj pri ťažbe uránu, kde som apeloval na to, aby aj v ďalších katastrálnych územiach tá hrozba bola eliminovaná. Žiaľ, nestalo sa tak.
Takže asi toľko k tomuto. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, naozaj v tomto prípade sa jedná o vecnú, vecný problém a myslím si, že toto je jeden z mála zákonov, s ktorým sa dá naozaj súhlasiť a bez akýchkoľvek alebo teda bez väčších problémov, najmä teda čo sa týka poplatku za kúpeľníctvo alebo teda za tých, ktorí sú, sa, zo zdravotných dôvodov sa v týchto kúpeľoch nachádzajú. Takže skutočne, toto je jeden z mála zákonov, voči ktorému neboli nejaké extra veľké námietky. V každom prípade aj ja súhlasím s týmto navrhovaným, žiaľ, ako už sme, vďaka zložitej situácii nezúčastňujeme sa hlasovania, takže aspoň takto vyjadrujem podporu práve týmto zmenám, ktoré uľahčia kúpeľníkom oslobodiť ich od dane, tých, ktorí sú zo zdravotných dôvodov v týchto kúpeľných zariadeniach.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia. Súhlasím s tým, ako predostrel v úvodnom slove pán minister, že dlho očakávaný návrh zákona na zriadenie kultúrneho fondu, a je dobrou správou, že tento návrh zákona máme na stole, že sme v druhom čítaní a dokonca prišlo – či už na výbore, alebo teraz priamo v pléne – k niektorým vylepšeniam tohoto zákona. Toto, ak som dobre pochopil, hovorí o tom, že miera subjektov, ktoré sa môžu zúčastniť, nebude mať limit sto členov, ale, ak to poviem možno všeobecne, akákoľvek inštitúcia, ktorá sa má ambíciu uchádzať, sa môže zúčastniť, čo, čo vítam. Zároveň, zároveň, ako bolo predoslaté v úvodnom slove, aj špecifikácia pôsobnosti riaditeľa, ktorý bude podľa pozmeňujúceho návrhu predneseného na výbore, ktorý bude viazaný, riaditeľ budúci, ktorý bude viazaný rozhodnutím správnej rady, je to, čo by som; komisiou, pardon; je to, čo by som privítal.
Mám však dve otázky. Priznám, že chcel by som vidieť pôsobenie tohoto fondu a možno tie dve otázky budú súvisieť s ambíciami do budúcnosti. Prvá hovorí o tom, že to, že kultúrne, kultúrne prostredie na Slovensku je finančne poddimenzované, na tom sa asi zhodneme, ale nechcem to brať tak všeobecne, lebo peňazí je vždycky málo, ale to, že chýbajú nejaké pravidlá donorstva alebo zákon o sponzoringu a podobne, možno nespôsobí to, že budeme mať v tomto spor. Áno, zákon o sponzoringu by pre potreby slovenského kultúrneho prostredia možno bol vhodný. A tu je tá otázka, že či by sa ministerstvo nezamyslelo nad tým, že priamo takáto inštitúcia, ktorá – a opravte ma, ak sa mýlim – je z 50 % zamýšľaných 20 miliónov viazaná na kapitolu ministerstva kultúry a druhých 50 % je fakultatívne viazané na možný odvod z hazardných hier, otázka smeruje v tom, že či by ministerstvo v kroku otvoriť tak, ako zamýšľa, teda otvoriť ten donorský alebo prakticky neexistujúci model mecenášstva podpore kultúrnych aktivít zo súkromných zdrojov nemohlo urobiť taký medzikrok, čo by teda znamenalo, že ak by inštitúcia zo súkromného sektora mala ambíciu podporovať kultúrne podujatia priamo cez tento fond, či by po konzultáciách s ministerstvom financií a podobne nemohla toto za cenu nejakých daňových úľav urobiť tým, že by sa napriamo naviazalo, nie všeobecne, že by teda podporovali akcie, ktoré si tieto súkromnosektorové organizácie vyberú, a z tohoto by mali daňové úľavy, to sa často dnes obchádza cez nejaké reklamné účely a podobne, ale by priamo podporovalo tento fond. Tam by som potom naozaj súhlasil s tým, že zakladáme alebo trošička pootvárame dvere mecenášstvu a podpore kultúrnych aktivít zo súkromných zdrojov, pretože by ten súkromný sektor vedel na nejakých parametroch odpustenia alebo zníženia daňového zaťaženia, ak by podporil tento fond.
Čo by tým vzniklo? Neotvárali by sme ten priestor úplne navoľno, to znamená, že by sme nemohli predpokladať, že sa nám všetky súkromné spoločnosti začnú pro forma venovať kultúre, a mala by to v rukách inštitúcia, ktorá by dokázala potom narábať s finančnými zdrojmi aj zo súkromného sektora s možným nárastom, ktorý priamo my teraz, ja som to teda v zákone nenašiel, by priamo mohla vzniknúť vlastne zdrojovosť a trošička by sme donorov, mecenášov odbremenili od daňového zaťaženia a táto inštitúcia a jej finančná kapacita by narástla a naozaj by sme mohli hovoriť o adekvátnom viaczdrojovom financovaní, pretože nemyslím si, že každý jeden donor by sa toho chcel zúčastniť, ale určite sú súkromné spoločnosti, hlavne tie veľké, ktoré vo svojich vlastných donorských programoch niektoré sa venujú environmentálnej agende, niektoré sa venujú iným aktivitám, ale sú aj také, ktoré by vedeli podporovať priamo kultúru, pretože to majú zapísané vo svojom VNA, a týmto, že by sme im umožnili pri podpore fondu nejaké relevantné daňové úľavy, by mohla kapacita a aj viac zdrojov z tohoto fondu narásť. Toto je tá prvá otázka, či s týmto ministerstvo kultúry uvažuje, do akej miery. A myslím si, že toto je ten správny kompromis, ktorý ako keby vynechával tú debatu, že ak by sme to pustili úplne navoľno, tak by sa nám naozaj súkromný sektor mohol možno aj podvodným spôsobom alebo využívajúc tento inštitút, rozbehnúť tak, že by si vytváral svoje vlastné súkromné kultúrne akcie, kade by mohli unikať potom daňové príjmy štátneho rozpočtu. Preto ja aj tento návrh vítam, pretože vytvára sa ako keby inštitút, ktorý, do ktorého priamo štát nezasahuje, pretože tak ako to vnímam a ak sa to uchopí naozaj dobromyseľne, a teda že orgány od riaditeľa začínajúce, teda ďalšie, ktoré zákon predpokladá, budú navolené odborne a ľuďom, a takými ľuďmi, ktorí budú mať naozaj na srdci kultúru, rozvoj a jej financovanie, tak by to mohlo vyjsť. Chcem veriť, že tento úmysel dobromyseľný bol aj pri chystaní tohoto návrhu zákona.
Druhá otázka súvisí s – možno to len na osvetlenie – priamo so zdrojovosťou tohoto fondu. Ja som sa to tak snažil v tom prvom vstupe, čiže, tých 10 miliónov eur, ktoré sú v kapitole ministerstva kultúry, bude pre rok 2015, môžme ešte vnímať tak, že sú tam tie administratívne náklady 200, respektíve rátame na 410-tisíc eur, čiže predpokladám, že tá, tie výdavky s administráciou a tak budú súvisieť s vybavením a proste so všetkou tou administratívou okolo zriadenia tohoto fondu, a nasledujúce roky 2016, 2017 hovoria a predpokladajú o 20-miliónovej účasti, kde 10 miliónov je z kapitoly ministerstva kultúry, myslí sa navýšenie kapitoly ministerstva kultúry, alebo sa myslí to, že zostáva zhruba ten 170-miliónový budget ministerstva kultúry a z neho tých 10 miliónov. To som ani v tej dôvodovej, ani v tej tabuľke vplyvov veľmi neodhalil, možnože to neviem dobre čítať, čiže ak by to bolo o navýšení kapitoly ministerstva kultúry, či je to takto myslené, alebo je to myslené spôsobom, že s tým, čo ministerstvo doteraz disponuje, bude v rámci toho budgetu, ako bol rátaný na dvetisícštrnásty, dvetisícpätnásty a potom následne šestnásty, čiže ako keby bol ponížený a odovzdaný na účely teda fondu. Verím tomu, že ten odvod, ktorý má ísť z odvodu hazardných hier, tam sa podarí naplniť, a teda tá kapacita 10 miliónov, ktorá je rátaná, aby bolo 20 miliónov kapacita tohoto fondu, bude teda naplnená. Čiže ak sa naozaj teda bavíme o 20 miliónov na financovanie tohoto kultúrneho fondu, do akej miery ráta rozpočet ministerstva kultúry alebo kapitoly ministerstva kultúry s navýšením o 10 miliónov, respektíve s navýšením o 10 miliónov, respektíve teda či zostáva alebo ten predpoklad je, že zostane rovnaký a ministerstvo kultúry bude musieť na rok 2016 chystať rozpočet zhruba v tých parametroch, ako je chystaný aj na rok 2015, a z neho bude odčlenené na fond?
To sú tie dve otázky a dúfam, že po schválení tejto právnej normy vznikne nezávislá inštitúcia, ktorá v rámci kultúrneho sveta prinesie aspoň to základné minimum a nejaké otvorenie alebo nadýchnutie, finančné nadýchnutie mnohých inštitúcií, ktoré v kultúrnom svete pôsobia.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, pán minister, prítomní poslanci, dovoľte mi z pozície zástupcu aj mimovládnej organizácie, ktorá sa venuje spotrebiteľskému právu a ktorá sa práve špecializovala na možnosti alternatívneho mimosúdneho riešenia sporov, vyjadriť sa k navrhovanej, k navrhovanému zákonu. Ja som sa na jednej strane, pán minister, potešila tomu, že v tom predchádzajúcom zákone, v ktorom sa upravuje rozhodcovské konanie a kde sa uvádza, že práve v prípadoch spotrebiteľských sporov sa toto rozhodcovské konanie neosvedčilo a boli s ním negatívne skúsenosti, potešila som sa v tomto prvom návrhu, že rozhodcovské konanie ako také nebude ďalej využívané pri spotrebiteľských sporoch, kde obzvlášť v oblasti finančného práva a v toľko prerokovávaných a namietaných práve spotrebiteľských sporoch vyplývajúcich z uzavretých zmlúv o spotrebiteľských úveroch nebude viac aplikované v našej spotrebiteľskej praxi.
A preto nevítam tento návrh a vôbec úvahu ministerstva, že zavádza špeciálny inštitút pre uplatňovanie rozhodcovského konania pri riešení spotrebiteľských sporov, pretože som presvedčená, že spotrebiteľské spory, hlavne tie, ktoré sa týkajú úžerne uzavretých spotrebiteľských zmlúv o spotrebiteľskom úvere, budú riešené hlavne cestou civilných súdov. Bolo to navrhované odporúčanie mnohých sudcov, ale aj aplikátorov z či už mimosúdnej, alebo súdnej spotrebiteľskej praxe, že je nevyhnutné riešenie spotrebiteľských sporov hlavne z oblasti finančného spotrebiteľského práva preniesť na civilné súdy.
Už ani nehovorím o tom, že viackrát pri návrhoch zákona o ochrane spotrebiteľa som dávala do pozornosti, že je potrebné v súbehu s možnosťami posilneného využívania mimosúdneho riešenia opraviť a rozšíriť predmet zákona o mediácii, pretože potenciál, ktorý tu existuje, v zozname mediátorov máme okolo 700 mediátorov, vôbec tento potenciál mediátorov sa nevyužíva. Vôbec sa nepripisuje význam a možnosti aplikácie mediácie v mimosúdnej praxi, obzvlášť v spotrebiteľských sporoch, ktoré sa vyznačujú spormi o nízke náklady, o predmety nízkonákladové.
Chcem vám v tomto smere znova dať do pozornosti, že už v roku 2008 – 2009 práve v oblasti spotrebiteľského práva cestou mnohých mimovládnych organizácií, spotrebiteľských organizácií boli uskutočnené a realizované projekty, ktoré boli podporené či už z európskych prostriedkov, alebo opakovane z dotácií ministerstva hospodárstva, teda z verejných prostriedkov, ktoré boli účelovo viazané práve na podporu rozvoja mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov cestou mediácie. A preto ma prekvapuje, prečo, ak sa ukazuje, že rozhodcovské konania sa negatívne odzrkadlili pri riešení spotrebiteľských sporov, a to tak, že boli skôr na ujmu už i tak poškodených spotrebiteľov, prečo sa nevenuje pozornosť tomu, čo odzrkadľujú potreby spotrebiteľov, na čo sa má viazať, čo sa má viazať na spoločenskú objednávku. Prečo sa neupravuje to, čo potrebujeme rozvíjať, v čom máme aj pripravený ľudský potenciál, a to je úprava a rozšírenie zákona o mediácii?
Ja si viem predstaviť, že práve cestou profesionalizácie mimovládnych organizácií, do ktorých je možné cestou spotrebiteľských organizácií zaangažovať aj mediátorov – a ešte raz zdôrazňujem, že takéto projekty už tu boli aplikované – je možné v ďaleko väčšej miere mimosúdne efektívne riešiť práve spotrebiteľské spory, nevynímajúc hlavne oblasť spotrebiteľských sporov z finančného práva, ktoré súvisia s ochranou spotrebiteľa na finančnom trhu. Takže práve keďže viem, že zákon o mediácii patrí pod gesciu ministerstva spravodlivosti a ministra spravodlivosti, tak viem o tom aj, že mediátori vyvinuli viaceré snahy v rámci asociácie mediátorov, kedy svoje pripomienky skompletizovávali, opakovane k zákonu o mediácii predniesli a dali ich do pozornosti. Neviem, prečo sa nevenuje pozornosť tomuto zákonu, ktorý by v ďaleko efektívnejšej miere a v nezávislejšej miere dokázal byť nástrojom, ako zvládať, efektívne zvládať riešenie spotrebiteľských sporov. S udržiavaním rozhodcovských konaní pri riešení spotrebiteľských sporov obzvlášť v tak citlivej oblasti, ako je oblasť ochrany spotrebiteľov pred úžerne nastavenými spotrebiteľskými zmluvami, nepovažujem za šťastné riešenie a ani nekorešponduje s tým, k čomu sa vláda zaviazala a čo aj vládni predstavitelia prezentujú, že je tu záujem, eminentný záujem vysporiadať sa s úžerou na Slovensku. Ja som presvedčená, že ak by tento záujem bol úprimný, už dávno by malo ministerstvo záujem v oveľa väčšej miere spolupracovať a angažovať sa do riešenia úžery a problémov poškodených spotrebiteľov, do uzavretých spotrebiteľských zmlúv o spotrebiteľských úveroch v ďaleko väčšej miere a ďaleko aktívnejšie by sa do tohto procesu ochrany poškodených spotrebiteľov zapojilo.
Chcem zdôrazniť, že mnohé spotrebiteľské organizácie, ktoré by dokázali svoju činnosť profesionalizovať a rozšíriť práve na mimosúdne riešenia a takto pomôcť spotrebiteľom pri zvyšovaní vymožiteľnosti ich práv, by takúto ústretovosť zo strany ministerstva aj parlamentu privítali. Nie je mi jasné, prečo minimálne takú pozornosť nevenujeme tomu, čo sa osvedčilo a čo si žiada aplikačná spotrebiteľská prax.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, ono bolo to aj na výbore úsmevné, aj teraz sú tu určité humorné chvíle, ale ono vzhľadom na celú tú mozaiku ostatných dní je to smiech cez slzy. Nič iné. Tu už nikto nepochybuje o tom, že pre vládnu stranu neplatia princípy parlamentarizmu, právneho štátu, neplatí ústava, neplatí rokovací poriadok, neplatia žiadne pravidlá, žiadne pravidlá. Tu je len otázka, kto dáva tie direktívy. Odkiaľ prichádzajú? Áno, pri dni otvorených dverí, keď sa z neho stal deň zatvorených dverí, to bol pán predseda Paška.
Pri vyradení bodov, protiprávnych, protiprávne vyradenie, čo sa tu údajne stalo iba jeden jediný raz, nadviažem na pána poslanca Poliačika, kedy to robil Mečiar, že vraj iba raz a iba jeden bod. Tu ich bolo desať či jedenásť, len tak, bez kropají potu na čele pána predsedu a na návrh pani podpredsedníčky Laššákovej. Skrátené konanie nedávne? Mimoriadne okolnosti? To boli ktoré? Vianoce neprichádzajú každý rok v decembri? Ale prichádzajú. Páni poslanci, najmä pán minister Richter, ktorý tu nie je, s jeho aparátom, väčším ako je čínska centrála politbyra, zaspal, podriemkaval a potom sa zobudil. Alebo to bola agenda ku komunálnym voľbám? Ak by to bola, predpokladám, pani podpredsedníčka by to navrhla vyradiť. Neurobila tak.
Mozaika, ako to SMER myslí so správou našej krajiny a s justíciou, sa naozaj dotvára do obludných rozmerov. Proces odvolania pána Čima, ktorý prišiel bleskovo, z ničoho nič, ani nie deň predtým, vlastne večer deň predtým, pán predseda Madej mi povie: Prišlo to o pol štvrtej deň predtým. Je to podľa neho dostatok. No pre mňa určite nie.
Čo bolo horšie, na čo poukázala pani poslankyňa Žitňanská, návrh prišiel účelovo pripravený. Pripravený omnoho skôr, ako mohol ktokoľvek, pardon, ako mohol ktokoľvek z opozície o tom vedieť. Všetci alebo tí hlavní z vládnej strany to vedeli. Tá disproporcia je úplne jasná. A tak dôležitá funkcia, ako je funkcia člena Súdnej rady práve v týchto chvíľach, kedy pôjde o každý jeden hlas, určite vyžadovala tohto kandidáta vypočuť. Nič takého sa na výbore nestalo. Či chceme, alebo nechceme, člen Súdnej rady, ktorý môže byť kedykoľvek odvolaný, nie je nezávislý. Preto členovia Súdnej rady, ktorí sú nominovaní vládnou stranou, zrejme nie sú nezávislí. Vládna strana si pripravuje živnú pôdu a systematicky deformuje justíciu cez personálne nominácie. A boli to práve personálne nominácie a vytvorenie podmienok pre dosadenie ľudí, ktorí justícii za ostatných desať rokov poškodili. Nielenže to vládna strana robí zle a účelovo, domnievam sa, že to robí aj v rozpore so zákonom.
Pani podpredsedníčka, ja som nezachytil, a ak si dobre čítam rokovací poriadok, myslím, že je to § 24 alebo 25, že o bode schôdze sa môže rokovať iba vtedy, ak boli doručené materiály všetkým poslancom komplet 24 hodín pred začatím rokovania. Nezachytil som, že by sme akýmkoľvek, či všeobecným súhlasom tento bod prelomili. Ak sa tak nestalo o tomto bode, ak sa tak nestalo, o tomto bode rokujeme nezákonne, v rozpore s rokovacím poriadkom, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca. Čiže nemali by sme o ňom vôbec rokovať. A argument "schválili sme program schôdze" nie je argument, pretože zákon jasne hovorí o tom, že všetky materiály musia byť doručené 24 hodín. Materiál pána Slovinského, som sa dozvedel inak o jeho mene dneska, dneska z jednej televízie, prišiel až dnes na výbor. Dnes na výbor, nie včera. Podľa mňa to je krátko. Dnes.
Ak sa nestalo to, čo predpokladá rokovací poriadok, toto rokovanie o tomto bode nie je v súlade so zákonom, je v rozpore so zákonom.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Vyzerá, že bola dosť obšírna, a myslím si, že mnohých usmernila, že ako to vlastne stojí, lebo v médiách toho veľa teraz v poslednom čase nebolo. Chcem sa opýtať, týka sa to, bude sa to rozširovať, aj nejaké šatstvo? Alebo šatstvo v tom nebude? Takto, to je otázka. A chcem veriť, že urobíte maximum pre to, aby sme to logisticky zvládli, lebo minule logistika nebola zvládnutá, čo sa týka distribúcií, takže beriem vás za slovo, že neostaneme v hanbe ako Slovenská republika, ako sme s tým naložili. Takže toľko, keby ste boli tak dobrý, teda to šatstvo, či to pôjde alebo nie. Ďakujem.