Videokanál klubu

Pán kolega, ja budem reagovať len na tú druhú časť, na tých poľnohospodárov. Ja tiež sa cítim byť takým gazdom. Je to, myslím si, dobrý návrh. A ja by som nedával len na to sezónne, ale možno aj počas celého roka naozaj to nepeňažné plnenie v tých naturáliách, aby boli veľakrát aj možno tí zamestnanci takto odškodnení. Na Slovensku naozaj to tak funguje. Ty si z Oravy, ja som zo Spiša a východu Slovenska, ja viem, že niektorí tí poľnohospodári prvovýrobcovia takto fungujú. Naozaj by bolo treba poľnohospodárov odbremeňovať a zjednodušovať im mnohé veci, a tá prvovýroba alebo tá práca na poli je naozaj veľmi ťažkou, veľmi náročnou prácou, tam zvýhodniť dokonca tých poľnohospodárov a tam, kde by sa vytvárali tie rodinné podniky alebo rodinné farmy, zamyslieť sa aj nad odvodmi aj z toho odbremeniť tých poľnohospodárov.
Ten nápad s tými naturáliami. Tak, hej, si spomenul tú minulosť, že za boľševika ten nemal problém, prihodil tie dve vrecia zemiakov, keď sa chodilo na tie brigády. Áno, pamätáme si to, už v stredných rokoch ktorí sú, ako to fungovalo. A nemali s tým problém.
Ja keď porovnávam dve krajiny, znova si takto pomôžem, Švajčiarsko a našu krajinu. Pri mnohých veciach, ktoré u nás deklarujeme a o ktorých hovoríme, že sa u nás neoplatia, ja si kladiem otázku: Neoplatia sa, hej, pre chudobné Slovensko, alebo no tak už nechcem to celkom povedať chudobné, alebo stredne chudobné, by som to tak nazval, ale bohatému Švajčiarovi sa to oplatí. Keď sme tu na júnovej alebo júlovej schôdzi hovorili že, pani kolegyňa sedí hore, že si nevie predstaviť na Miletičovej predávať 500-kilového býka, ja si to viem predstaviť. Keď v centre Zürichu sa môže pásť kravy, kone, ovce, sú tam špičkové strojárske firmy, špičkové čokoládovne, prečo by to nemohlo byť aj u nás na Slovensku. Pohnime sa trošku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Naozaj Švajčiarsko je inou krajinou, s inou skúsenosťou a históriou, tak ako to bolo načrtnuté. Švajčiari sami si v referende odhlasujú aj zvýšenie platenia daní, resp. rozhodujú referendom pri minimálnej mzde. Je to úplne iná kultúra.
Len som chcel tak poukázať, no ono, hej, na druhej strane na Slovensku je takým národným športom nielen obchádzať veci, ale dokonca podvádzať pri tom možno aj podnikaní aj pri tých zákonoch, ale zas na druhej strane treba doceniť aj tú skutočnosť, aké je veľmi náročné, pán minister, vytvoriť čo len jedno pracovné miesto alebo zamestnať len seba samého. A sú tí podnikatelia, tak ako ste to naznačili, aj ste to docenili, vytvárajú tie nové pracovné miesta. Treba, aby to bolo také optimálne, aby sa oplatilo žiť v tejto krajine. A práve tie stredné aj kapitálové spoločnosti, to nie sú len živnostníci, ale aj malé podniky, kapitálové spoločnosti sú nosným pilierom vyspelých ekonomík aj v Európe.
To Švajčiarsko som spomenul len preto, lebo som na vás cez prázdniny veľmi často myslel aj som si odfotil „registračnú pokladňu“. Tam doslova, do písmena sme sa obslúžili, tovar sme si naložili, na kalkulačke si ho môžete zrátať, bola tam taká len pokladnička na stene primontovaná, tam sme hodili tie franky a bola vec vybavená, nikto nás nekontroloval, nikto od nás nepýtal peniaze. Áno, je to iná kultúra ako na Slovensku, na ktorú sme zvyknutí, ale nemôžeme donekonečna takisto sťažovať to podnikateľské prostredie a zaťažovať ho odvodmi a sprísňovať to, pretože tak nebude sa vytvárať vhodné prostredie pre podnikanie a nebude ani tvorba nových pracovných miest, tak ako to v podstate aj všetci očakávame.

Ďakujem. Ja celkom súhlasím s filozofiou, ktorú si, pán minister, spomenul o tom, že môže byť zdobrovoľnený 80-percentný odpis z nejakého spotrebného tovaru. Len mi presne vadí to isté, čo predrečníkom, že kategorizujeme ako keby dve kategórie ľudí zamestnancov a staviame ich proti podnikateľom pri práve tomto prejave, pretože otázka 1,6 mil. ľudí, ktorí sa živia prácou, a podnikateľov, ktorí svojimi vlastnými eseročkami tvoria hodnoty, je jedna vec. Druhou vecou sú, samozrejme, v tých eseročkách tie výhody. Ja by som sa chcel tak možno rečnícky opýtať, v koľkých rodinách na Slovensku neexistuje niekto, kto má firmu, ktorá vie odpisovať DPH, či existuje štatistika, kde autá, počítače a podobne nie sú pre manželky, deti a neviem čo, ale je to široko, kde v spoločnosti na rozdiel od vašej interpretácie existuje úzka dohoda, že títo ľudia si navzájom pomáhajú a pomáhajú si nie veľmi z pohľadu štátu v bohumilej činnosti, čo je, že podnikateľ im umožní, že kúpi sa auto na firmu, ktorá pochádza buď z rodinného, alebo priateľského prostredia, podobné je to s počítačom, alebo sa posúvajú tie bločky. A nemyslím si, že tejto atmosfére pomáha vaša interpretácia stavania ich proti sebe, lebo oni to vnímajú trošička inak, pretože asi sa zhodneme na tom, že je národným športom, ak sa bavíme o tej kultúre švajčiarskej a slovenskej, čo najviac optimalizovať či už rodinné alebo aj firemné výdavky. Stavať ich proti sebe je krátkozraké, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Zákon o dani z príjmov má zlepšovať podnikateľské prostredie, a nie len mať za cieľ napĺňať Štátnu pokladnicu, aj keď som presvedčený o tom, že pán minister naozaj chce, aby to podnikateľské prostredie sa zlepšilo.
Aj si dovolím nesúhlasiť s niektorými vecami a napríklad aj práve tá vec je to, ktorá je pri odpisovaní nehnuteľností, či je to 20 alebo 40 rokov. Ako si to, kolega, spomenul, ak má niekto biznis plán, podnikateľský zámer a má v tom zarátané tie odpisy na 20 rokov, odrazu to má zmeniť na 40, tak je to problém.
To 48-tisícové auto, tak to môže byť. Naozaj môžeme viesť tú polemiku, tak ako sa tu ona vedie. No, áno, ten súkromný podnikateľ, ktorý nemá príjmy a si kupuje také luxusné auto, tak myslím si, že je nerozumný, aby proste minul tie prostriedky tak, a zhorší sa tým len jeho podnikateľské prostredie alebo tá jeho pozícia. No pán minister či má jazdiť na aute Sportage alebo na bavoráku, určite, pán minister, máte jazdiť na bavoráku, ani nie na svojom aute, ak ste v práci. Štátna správa a ministri tak naozaj potrebujú mať nielen akože to luxusné auto, ale predovšetkým bezpečné auto, zabezpečené istým aj komfortom, lebo veľa sa pohybujete na tých cestách. S tým ja nemám žiaden problém, tam spokojne môže stáť aj 70 000 takéto auto, čo aj toľko stojí.
Myslím si, že štát by mal vytvárať podnikateľské prostredie tak, aby sa tu naozaj dobre žilo, aby neutekali mladí ľudia od nás.
Pán minister, bol som vo Švajčiarsku. Keby ste videli tú registračnú pokladňu, ja som si ju tam odfotil, tam si vyberiete tovar, ale to nestihnem vám povedať, a hodíte peniaze do takej pokladnice a tam si len na kalkulačke to zrátate. To bola... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V prvom rade chce predniesť svoj postoj, že aj napriek prezentovanej snahe o zjednotenie výberu daní z motorových vozidiel a takej prezentovanej snahe o nastavenie spravodlivej metodiky ma mrzí, že pri príprave a tvorbe tohto zákona neboli zohľadňované možné negatívne sociálno-ekonomické dopady hlavne na malých a stredných autodopravcov, ktorým sa vlastne v podstate podľa toho, ako som mala možnosť vypočuť si to, a prečítať si tento zákon, ich náklady na prevádzkovanie svojej činnosti daňovým zvýšením, ich podnikanie sťaží. V takýchto podmienkach jednoducho nemôže sa očakávať, že títo autodopravcovia budú mať možnosti nakupovať modernejšie a ekologickejšie vozidlá, o čo samotnému zákonodarcovi ide. Takže v takomto duchu som presvedčená, že takto predstavený vzorec alebo takto predstavený legislatívny návrh iba zvýši a znova len prehĺbi nerovnosť šancí a možností podnikania v autodoprave. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Blanár, skúste mi povedať, čomu ste nerozumeli v tom, keď som rozprával o tom, že malí autodopravcovia nemajú za súčasného stavu šancu kúpiť si nové auto, pretože si naň nezarobia. Nezarobili si naň a ani si naň nezarobia, aj napriek tomu, keby si ho kupovali na lízing.
Čomu ste nerozumeli v tom, keď som hovoril, že keď povedali, že tieto dane budú pre nich likvidačné, tak odídu radšej do zahraničia, nielen teda oni, lebo zoberú si tam celú svoju malú firmu a tým pádom budú musieť tu na Slovensku prepustiť svojich zamestnancov. Čomu ste nerozumeli v tejto časti, to by ma tiež zaujímalo.
A čomu ste nerozumeli v tom, keď som hovoril, že keď odídu zo Slovenska malí dopravcovia alebo teda väčšina z nich, tak naozaj to bude mať negatívny dopad nielen na štátny rozpočet, ale tým pádom aj na tie VÚC-ky, ktoré ste tak hájili, áno, že niekde sa vyberie viac, niekde sa vyberie menej, má sa to harmonizovať. To je síce v poriadku, ale prečo to má byť takýmto spôsobom.
A okrem toho sú tu naozaj polemiky o zmene územnosprávneho členenia, o ktorom hovorí váš predseda a o ktorom sa hovorí, ale úplne iným spôsobom.
A kritizovali ste to, že už od zavedenia tejto reformy samosprávneho systému je to zle nastavené. Tak mi vysvetlite, lebo ja nerozumiem zase tomu, čo ste robili štyri roky vo vláde od roku 2006 a čo ste robili doteraz po týchto dvoch rokoch, keď ste tam doteraz sedeli alebo teda máte tam sedieť. A dokonca ste už jednofarebnými, nikto vám do toho ani nekibicuje. K tomuto ste už mohli pristúpiť dávno. Takže, opäť, je to polemické.
No a o ekologickej bonifikácii som vám vysvetlil, akým spôsobom to je. Tie autá, ktoré boli tak od roku 2005, majú EURO V, to je už celkom prísna norma, a tieto ju majú ešte prísnejšiu, dobre, EURO VI, ale nemyslím si, že je na tom niečo nezrozumiteľné, lebo tie autá sa používajú a naozaj ich používajú skôr tí malí.
Takže mne je jasné, že vy nemôžete ísť proti svojmu vlastnému ministrovi, preto táto rétorika.

Ja by som chcela vo faktickej vystúpiť nielen na podporu toho, čo predniesol pán poslanec Hraško, ale aj na argumenty, ktoré predložili zástupcovia Únie autodopravcov. Ja si rovnako myslím, a som presvedčená, že to, že mnohí malí a strední autodopravcovia a podnikatelia v tomto segmente nemodernizujú stav a neinvestujú do ekologickejších vozidiel, nie je výrazom ich nezáujmu. Veď to je neprirodzené. Predsa každý autodopravca má záujem viezť sa a poskytovať služby v modernejšom a ekologickejšom vozidle. To, že nemodernizujú stav svojich vozidiel, je výrazom už i tak výraznej odvodovej aj daňovej záťaže. A presne tak, ako to povedal aj pán Hraško a ako pri tom argumentujú aj zástupcovia Únie autodopravcov, toto opatrenie, ktoré predkladáte, vôbec nie je nastavené na to, aby sa harmonizovali a nejakým spôsobom objektivizovali, vyvažovali možnosti konkurencieschopnosti medzi veľkými, malými a strednými. Práve, naopak, toto opatrenie a táto zvýšená daňová povinnosť pre malých a stredných autodopravcov bude kontraproduktívna. Zvýrazní možnosti a posilní konkurencieschopnosť už i tak silných autodopravcov veľkých spoločností na úkor záujmov a potrieb malých, stredných autodopravcov. Preto budem rada, ak sa v druhom čítaní objavia pozmeňujúce návrhy, ktoré to upravia a zamedzia takémuto rozdielu. Verím, že to bude vládnou stranou podporené. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, daňové zákony naozaj nie sú jednoduchou záležitosťou a vždycky prinášajú nejaké svoje „pre“ a „proti“ a väčšinou sú teda politicky motivované. A tam sú teda politické rozhodnutia, keď ich niekto povie, že takto to bude a hotovo, lebo má z toho niečo do budúcnosti byť.
Ako pán minister povedal, tento zákon bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Je to zaujímavé, pretože sem by práve mali prichádzať zákony, ktoré by mali mať pozitívny dopad na štátny rozpočet. A väčšinou teda v oblasti daní sa to stáva.
Čudujem sa tak trochu, že sa nepristúpilo k zníženiu DPH na základné potraviny alebo vo všeobecnosti, tak ako to bolo deklarované a sľubované v minulosti. Ale dane niekde treba vybrať a vždycky dochádza určitým spôsobom k daňovej optimalizácii. Firmy, ktoré na to majú, tak dane optimalizujú.
Postavil som si otázku, komu má vlastne pomôcť tento zákon. Pán minister tvrdí, že budú z toho výpadky v štátnom rozpočte. Takže štátu asi nepomôže. VÚC-kam, je to tiež polemické pri prerozdeľovaní, v podstate svojím spôsobom tiež asi veľmi nepomôže. Ale môže istým spôsobom pomôcť autodopravcom. Teraz je otázka, ktorých autodopravcov sa to týka, pretože opäť tento zákon je selektívny a niektorých zvýhodňuje a niektorých, naopak, znevýhodňuje.
Hovorí sa tu o spôsobe platenia dane ekologickým spôsobom, alebo teda za ekologický dopad. S tým sa dá, samozrejme, vždy súhlasiť, pretože čím je nižší dopad na životné prostredie, tým by sa za vozidlo mala platiť nižšia daň. A to platí nielen o veľkých autodopravcoch, to isté by malo platiť aj o malých dopravcoch alebo teda o vlastníkoch motorových vozidiel, o bežných občanoch. Neviem si však predstaviť, kde by si dôchodca, ktorý má ešte starú škodovku stodvadsiatku, ktorá chrlí neskutočné olovo do životného prostredia, mal zaplatiť za ňu vyššiu daň oproti tomu, kto má nové auto podľa súčasných najnovších euronoriem. A toto je aj problém tohto zákona.
EURO trieda je emisná kategória, ktorá spĺňa prísne európske environmentálne normy. Kategória EURO V je už na trhu od roku 2005. To znamená, že budúci rok to už bude 10 rokov odvtedy, keď tieto vozidlá začali brázdiť naše cesty. Týchto vozidiel je, samozrejme, veľmi veľa. A hlavne tieto vozidlá má väčšina autodopravcov na Slovensku. Dokážu ešte svoje pojazdiť, pretože sú to pomerne kvalitné vozidlá, niektoré z nich už majú, sú po nejakých opravách, po doplnkoch, ale stále jazdia, ale už majú motory s emisnými normami EURO V. EURO III a EURO IV sú v podstate vo výbehu od roku 2001. Tie sa používajú síce menej, ale hlavne v komunálnych službách – ešte stále, pretože ani mestá a obce nemali na to, aby si nakúpili drahé vozidlá, – ktoré si, samozrejme, zabezpečujú samy, na odvozy a zvozy. To sa týka odpadov, smetí, lokálneho zásobovania, stavebníctva a podobne.
Čiže pri emisných normách EURO III a vyšších podľa tohto navrhovaného zákona budú autodopravcovia platiť o 20 % viac. Je otázne, či si to takíto malí autodopravcovia môžu dovoliť. Oni by možno boli radi, keby si mohli kúpiť nové auto, ktoré je už podľa súčasných emisných euronoriem, ale otázne je, či majú na to, zarobili si na to alebo zarobia si na to. No najlepšie by bolo na to opýtať sa ich. Ja som sa s nimi rozprával a oni mi povedali, že to nie je možné. Pre koho je teda tento zákon určený? No skôr je pre veľké firmy, ktoré si môžu dovoliť nakúpiť nový vozový park. A tým pádom zlikvidujú tých malých, aj vlastne týmto zákonom. To znamená, že jedna tretina autodopravcov teda by mohla byť diskvalifikovaná. Ich jedna tretina už bola v podstate diskvalifikovaná zavedením mýta v roku 2011. Z toho, čo tu ostalo po mýtnej reforme, už jedna tretina je v zahraničí, aj tam ostala.
Hovorí sa tu, že máme úplne iný štandard oproti ostatným okolitým aj členským krajinám Európskej únie. Takže ak ho nebudeme mať aspoň, ako je v Českej republike, tak do konca roka odíde väčšina autodopravcov zo Slovenska. Čiže Slovenská republika na dani z motorových vozidiel môže vybrať veľké nič. To znamená, že všetky cestné dane odídu von a už sa nikdy nevrátia. Plus odídu, samozrejme, aj firmy, ktoré si založia sídla a tam budú platiť dane v zahraničí. Ale v zahraničí si budú musieť zamestnať ľudí. To znamená, že u nás môže poklesnúť aj zamestnanosť. To všetko so všetkým súvisí. A to je práve ten synergický efekt. Synergický efekt môže byť buď pozitívny alebo negatívny. V tomto prípade sa javí, že návrhom takéhoto zákona ten synergický efekt bude ďaleko, ďaleko negatívnejší, ako by si niekto mohol myslieť. To znamená, že aj dôsledky na rozpočty nielen štátu, ale aj v konečnom dôsledku VÚC-ok môžu byť katastrofálne. V Českej republike sú podľa podobného zákona zľavy 48, 42 a 25 % a u nás sa navrhujú 25, 20, 10 %. Podľa niektorých je to šialenstvo a jasný odkaz autodopravcom: „Utekajte von, vás tu nechceme.“ A to sa týka hlavne tých malých autodopravcov, ako hovorím, pretože tým veľkým, ktorí na to majú, aby si kúpili nové autá, to je jedno.
A teraz sa vrátim ešte raz k tomu, pre koho je tento zákon určený. Spomenul som, že je pre tých, ktorí na to majú. Malí podnikatelia si tak nebudú môcť kúpiť nákladné auto, ani na lízing, lebo ho nebudú mať z čoho splácať pri aj súčasných teda zľavách na dani. Ak má malý podnikateľ staršie vozidlo, tak aj doprava napríklad stavebného materiálu by bola lacnejšia. Ale ak budú na trhu len veľkí hráči, budú mať nakúpené drahé autá, tak aj služby poskytujúce budú drahé. Je veľmi jednoduchý príklad. Malý dopravca má auto síce s EURO V, ale kdesi až z roku 2005, zo začiatku, tak bude musieť platiť vyššiu daň. Ale aj napriek tomuto za súčasných podmienok dokázal doviezť, povedzme, piesok na stavbu alebo fúru štrku na betónovanie za úplne iných podmienok ako, povedzme, nejakí veľkí autodopravcovia. To znamená, že ak si teraz vyženieme a vylikvidujeme malých autodopravcov, ktorí nám mohli ten štrk na tú stavbu kdesi doviezť, pretože väčšinou ľudia to riešia takýmto spôsobom, keďže nemajú na to, aby si zaplatili drahé dodávky a komplexné veľkých firiem, tak títo malí autodopravcovia odídu preč a ostanú tu naozaj len tí veľkí, ktorí budú mať drahé autá. No ale za svoje služby si dajú zaplatiť. To znamená, že v konečnom dôsledku ten človek, ktorý si bude chcieť dať doviezť fúru štrku na stavbu, tak bude platiť viacej. A nebude tu ani konkurencia, pretože tí veľkí hráči si budú diktovať ceny a nebude im ich mať kto znižovať práve tou konkurenciou, ktorá tu bola tými malými dopravcami so staršími vozidlami, pozor, nie starými, ale staršími, ktoré už spĺňali určité euronormy, emisné euronormy, ktoré už nechrlia toľko splodín do ovzdušia ako naozaj staré nákladné vozidlá. Takže o koľko sa zdvihnú ceny pre tých drobných ľudí, ktorí si takéto služby budú chcieť zadovážiť? No ťažko povedať. To zistíme časom.
Takže ešte raz otázka: Pre koho je tento zákon určený? Mám taký dojem, že je zase len pre tých veľkých, ktorí tuná už majú svoje firmy, ktorí robia v tejto oblasti dlhé roky, ktoré spolupracujú s veľkými hráčmi na tomto trhu a naozaj majú na to, aby si mohli zadovážiť nové autá. A tým pádom budú platiť potom aj nižšie sadzby dane, pretože majú nové autá s nižšími emisiami. Opäť je to zákon, ktorý znevýhodňuje určitú skupinu, ako som hovoril, znevýhodňuje práve tých malých autodopravcov, ktorí sa kedysi na začiatku snažili o to, aby mali teda dobré auto, ale, žiaľ, súčasná situácia, však medzitým prebehol rok 2008, kríza, predpokladám, je, že asi nemali na to, aby si zarobili na to, aby si kúpili nové vozidlo. To znamená, že stále fungujú s tým, čo majú.
Dal som vám do lavíc aj také porovnávacie tabuľky, ktoré vypracovala Únia nákladných autodopravcov Slovenska. Tam si máte možnosť porovnať tie ceny, ktoré sú v okolitých štátoch a u nás alebo teda v Českej republike. A koniec koncov zrejme to asi bude pravda, keď hovorili, že však pôjdu do Čiech, niektorí možno do Maďarska, možno to tam majú bližšie, niektorí možno do Poľska, ale skutočne tento zákon môže mať ďaleko negatívnejší dopad ako len výpadok 20 mil. v štátnom rozpočte, pretože môžu tak odísť celé firmy, autodopravcovia, zamestnanci, tri aspekty to dokáže ovplyvniť negatívnym spôsobom.
Takže naozaj dávam na zváženie pánovi ministrovi, či tento návrh je naozaj dobrý alebo či radšej treba počkať, alebo to už dostal od niekoho nadiktované a len tu sa tvári, že počúva, číta si noviny pre istotu alebo to len tak listuje. Takže naozaj treba zvažovať, či takýto zákon bude dobrý alebo nebude dobrý pre našu spoločnosť do budúcnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja iba krátko zareagujem. Myslím, že v chaose sa žiť nedá. Ja teda nedokážem v chaose žiť. A, tak ako tu už bolo spomínané aj predrečníkmi, kto iný, ak nie štát by mal vedieť, aký majetok má? Takže tiež vítam túto iniciatívu. A tiež som bol trošku zaskočený ako bývalý pracovník štátnej správy tým, že vlastne my nevieme, čo máme v našom portfóliu.
Alojz, chytil si sa aj trošku cirkevného majetku. No tam, žiaľ, ja tvrdím, v reštitúcii ešte nie je všetko vrátené. Ešte sú tam nejaké podlžnosti štátu voči cirkvi tak ako voči fyzickým osobám. Aj tie reštitučné zákony, ktoré boli v deväťdesiatych rokoch prijímané na vrátenie majetku, bolo to termínované. Dovtedy to uplatníte, máte na to nárok, neuplatníte, ten nárok vám prepadá. Takže trošku keď to brali v roku 1948, nikto sa na to nepýtal, bralo sa to en bloc všetko. Akonáhle sa to má vracať, tak už sú tam lehoty. Keď si ich neuplatníš, prepadne to. Je to aj u fyzických, aj u právnických osôb, teda aj cirkvi. A to sa mi zdá trošku diskriminačné. Takže pokiaľ by sme chceli túto tému nejakým spôsobom rozobrať, tak hovorím, áno, tak nech je paušál, ale tak, všetko aby to išlo a aby to išlo potom aj fyzickým osobám, kde reštituovaný majetok nebol vrátený. Môžem povedať, že tretina ho nebola vrátená tak, ako možnože mohli ho dostať a nedostali ho, lebo termín im to zakázal, resp. boli obmedzení na určitú výmerovú plochu, ktorá nebola možná.
Ale vítam, že pán minister s takýmto zákonom prišiel. Tak ako som hovoril, že štát nevie gazdovať, tak dúfam, že to nebude pravda a že štát bude vedieť gazdovať so svojím majetkom. A v prvom rade musí vedieť, aký ten majetok má. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja mám trošku vážnejšiu tému. Vážená pani predsedajúca, aj s ohľadom na včerajšie vystúpenie bývalého predsedu Najvyššieho súdu nie som nadšený, že musím pripomenúť, že včerajšie rokovanie o voľbe nového člena Súdnej rady neprebehlo v súlade s rokovacím poriadkom. Podľa § 25 rokovacieho poriadku, budem citovať: "Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr dvadsaťštyri hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie." Rozhodnutie predsedu bolo v stredu o sedemnástej. Materiály boli doručené...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Aký máte procedurálny návrh?

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
... ráno na ďalší deň. Rokovanie začalo o pätnástej. Lehota nemohla byť v žiadnom prípade dodržaná, pani predsedajúca.
Po preverení záznamu musím konštatovať, že k žiadnemu takému schváleniu, že by sme skrátili tú lehotu alebo by tá lehota nebola, neprišlo. Domnievam sa preto, že zvolenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Aký máte procedurálny návrh? Žiadne... (Reakcie z pléna.) Pán poslanec, poprosím vás.
Nech sa páči.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ja nemám ten návrh, ja iba pripomínam, že vaše rozhodnutie bolo nezákonné.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre. Ale viete, procedurálny návrh je o tom, že dávate nejaký návrh.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ten člen tam bude neoprávnene. To je problém.