Videokanál klubu

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Ďakujem, vážený pán minister, som vďačný za konštruktívnu odpoveď a aj za spoločné zamyslenie. Tak ako ste hovorili, tak vlastne reagujeme na podnety z pedagogickej praxe riaditeľov a učiteľov škôl, ja sám v minulom roku, teda v rodine sme mali deviataka, vieme to, ten marec, apríl, je to dobrý posun, je to dobrá myšlienka, ale upozornili ma kolegovia, pretože som aj teda bývalý učiteľ, že vlastne po šiestich dňoch voľna, kde tie deti sú častokrát rozcestované a tak, tá sústredenosť je nízka. Určite sa to stalo nie úmyselne, preto som na to upozornil a dovolím si teda položiť tú doplňujúcu otázku.
Viacerí kolegovia učitelia sa pýtali na to, či sa neuvažuje, resp. v akom horizonte sa uvažuje nad tým, že by sa z testovania, z tohto celoslovenského testovania stali de facto prijímacie skúšky, ktoré by boli celoplošné. Poviem aj konkrétny príklad, tým, že minulý rok sme mali takéto testovanie v rodine, tak môj syn urobil teda podľa požiadaviek strednej školy toto testovanie a nemusel robiť prijímacie skúšky. Na mnohých školách to takto je. Že či sa uvažuje v tomto smere posunúť a zjednotiť to testovanie s prijímacími skúškami nejakým silnejším spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť k úmyslu toho zákona a hlavne k ambícii toho zákona, pretože si myslím, že nie je, nie je ambiciózny. To je prvá taká poznámka, ktorú je nutno povedať. A to hlavne v kontraste s tým, že si na tomto zákone dal niekto záležať. Myslím si, že ak sa majú robiť zákony, mali by vyzerať takto, čo sa týka aj procesu, aj spracovania. Hovorím hlavne o dôvodovej správe. Týmto vlastne priamo chválim tím ministra spravodlivosti, ktorý naozaj celkom podrobne vysvetlil účel navrhovanej úpravy aj to, čo sa navrhuje, aj teda právne, právny základ, čo teda je naozaj chvályhodné.
Čo mi však vadí, je, že z časového pohľadu tento zákon sleduje až, až niekedy záver obchodného vzťahu. Nie ten úvod, čo je veľká škoda. A to najmä hovorím s ohľadom na register diskvalifikácie osôb, ktorý, ktorého myšlienka je výborná, len do toho registra sa dostane tá osoba až po právoplatnom rozhodnutí, ktoré častokrát trvá rok, dva, tri, čiže pomerne neskoro. Počas tohto obdobia podnikateľ, štatutár môže urobiť toľko obchodných vzťahov, že napácha škôd, ktoré ani ten register diskvalifikovaných osôb nezmaže. Je pravda, že už potom nebude tie škody páchať, ale ten časový horizont je naozaj, naozaj veľký. Preto dávam na zváženie – a verím, že sa tým možno budeme zaoberať na výbore, možno pred výborom – zaviesť aj iný register, nie iba register právoplatne uznaných ako vylúčených zo spoločnosti z konania, teda zo štatutárneho orgánu alebo dozornej rady, ale aj register tých, ktorí sú v konkurze. Viem o tom, že je to v Obchodnom vestníku. Ale ten Obchodný vestník je často tak neprehľadný, že neviete tam dohľadať človeka, ktorý, ktorého potrebujete. Musíte mať platenú službu, ktorá, samozrejme, obmedzuje podnikateľa, pretože za to musíte zaplatiť.
Ja nevidím problém, aby ministerstvo viedlo register nie iba právnických osôb, ale aj tých osôb, ktoré stoja za tými spoločnosťami, nech si vie potencionálny obchodný partner preveriť podnikateľa, s ktorým ide obchodovať. Čiže toto je naozaj podnet a môžme ísť do viacero úrovní, len kam smerujem a kde bude smerovať celé moje vystúpenie, aby sme posilnili dôveru obchodných vzťahov a už v úvode, nie na konci. A toho sa vlastne týka aj konkurz.
Celkom podrobne sa v tejto novele rieši novela konkurzu, ale opäť. Je to až konečná fáza obchodného vzťahu, kedy pri konkurze je vymožiteľnosť pohľadávok veriteľov plus-mínus 15 percent. Čo naozaj pre niektorých nenásobí, nedelí, a preto si myslím, že tá novela mohla byť viac ambicióznejšia, pretože je spravená dobre, čo sa týka legislatívy. Ale mohlo byť kľudne, mohli sme ísť trošku viacej dopredu. To znamená k tým obchodných vzťahom a pri ich vzniku. A to sme práve my hovorili s kolegom Chrenom asi pred pol rokom, kedy sme okrem navrhnutia jednoeurovej eseročky hovorili aj o zodpovednosti alebo ručení spoločníkov.
Dnes platí, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu, čo je v zásade okej. Ale my sme chceli túto zodpovednosť rozšíriť, pretože vo väčšine prípadov je tento vklad splatený. A chceli sme, aby táto, aby táto zodpovednosť bola stále obmedzená. Nie aby bola bezhraničná. Ak by spoločník, ak by veriteľ sa nemohol domôcť svojich vkladov, svojich pohľadávok, mal by za istých okolností právo žiadať spoločníka o uhradenie tejto straty, škody alebo teda inej pohľadávky. Toto bol náš úmysel a to dávam opäť do pľacu, aby pán minister mohol sa opäť nad tým zamyslieť, lebo toto je tá reálna, reálna cesta, ako pomôcť vymožiteľnosti práva.
Na trhu máme nespočetné množstvo spoločností s ručením obmedzeným, kde spoločníci sú, nie sú konateľmi. To znamená, oni sú iba vykonávateľmi vlastníckych práv a konatelia, v úvodzovkách, iba konajú. Stáva sa, že konateľ splnomocní spoločníka. To pán minister isto vie. A je to možno urobiť tak, aby konal ten spoločník, de facto vykonával práva aj ako štatutár. A vtedy, v týchto situáciách je ten spoločník nezodpovedný de facto aj právne a toto je podľa mňa veľká škoda. Môžte, môže mi pán minister oponovať, že je zodpovedný štatutár. Okej. Okrem toho štatutármi bývajú často biele kone, čo sa postupne, viem o tom, že ministerstvo sa ich pokúša postupne vyčistiť. Zodpovednosť štatutára v § 135a Obchodného zákonníka síce je napísaná pomerne precízne, ale ja osobne nepoznám žiadne súdne rozhodnutie, kedy by štatutár bol braný na zodpovednosť a bol by právoplatne zaviazaný na náhradu škody veriteľovi.
Áno, je to vec súdnej praxe, ale asi nám tu voľačo, asi je niekde chyba, keď zákon, ktorý tu je, pravidlo, ktoré tu je, nie je v praxi, neobjavuje sa, ako keby nebolo uplatniteľné. Čiže skúsme sa opäť zamyslieť nad reálnou vymožiteľnosťou od štatutárov. Je veľmi dobré, že tam dodávate ten dovetok, alebo ak poruší povinnosť pri konkurze, povinnosť vyhlásiť konkurz, to môže pomôcť, len sám som zvedavý, čo ukáže prax.
A druhú vec, čo sme s kolegom Chrenom navrhovali, ktorá je podľa mňa ešte možno o niečo zásadnejšia, je, aby ak ten spoločník bude zodpovedať za dlhy tej spoločnosti, bude zodpovedať za dlhy, ktoré vznikli za jeho pôsobenia v spoločnosti, to znamená, nezbaví sa tejto zodpovednosti prevodom na inú osobu. Takto skutočne zabránime daňovým podvodom, trestným činom, ukracovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa a hlavne spôsobíme to, že pohľadávky z obchodných vzťahov, ktoré majú byť motorom našej ekonomiky, budú vymožiteľné, a myslím si, že toto by malo byť účelom aj tejto novely.
Ďakujem za pozornosť a naozaj úprimne verím, že pán minister zváži tieto zmeny a zapracuje ich tak, aby boli, tak, aby boli výhodné.

Ďakujem pekne, Jozef. Nič iné, len poďakovať a naozaj mať nádej, že slovo udávať v súvislosti so statočnosťou bude už dnes definitívne v tejto sieni pochované. Som rád, že si spomenul aj tie ďalšie mená, aj keď vždy sme nespravodliví, lebo vždy je možné spomenúť ďalších a ďalších a my tiež v našom klube nedisponujeme všetkými prípadmi, aj keď sa na nás obracia veľa ľudí. Ale to neni cieľom, možno ani našou hlavnou aktivitou, aby sme konkrétnym prípadom sa snažili až tak veľmi pomôcť, aj keď sa snažíme.
Pán minister, vy to máte v rukách. Tento zákon treba uviesť do života so všetkými dôsledkami, aby nebol iba prijatý, lebo prijatý bude, ale aby bol naozaj ctený a podporovaný všetkými. Veľmi ho potrebujeme. Veľmi. A všetci. A možno ani netušíme, že keď začne fungovať aspoň na 50 %, aká zázračná zmena sa udeje aj s morálkou tejto krajiny, aj s financiami, ktoré máme k dispozícii.
Ďakujem pekne.

Je možno za škodu veci, že tretím sektorom ocenený človek, ktorý sa hrdí titulom biela vrana, čiže bojovníka proti korupcii, ktorý zastavil jednu obrovskú lesnícku kauzu, keď sa rozhodovala. Ten príbeh poznám, či do toho ísť alebo neísť, si zbalil svojich päť švestiek a poslal list. Je to Ján Mičovský a možno práve tým, že podával trikrát návrh zákona, ktorý má za cieľ bojovať proti korupcii a odmeňovať ľudí, ktorí s ňou bojujú, nebol povšimnutý exekutívou, možno ľuďmi, ktorí pracujú a predkladajú vládne návrhy. Ale koniec koncov sa tam dozvedel, že je tam veľa styčných bodov, a tým pádom možno z inšpirácie to na koniec padlo na úrodnú pôdu.
Janko, chcem ťa len podporiť v tom, že aj projekt Spájame statočných, kde, či už spomínaš učiteľa Žarnaya, kontrolórku Lapinovú alebo aj MUDr. Pechočiakovú, alebo Vandu Tuchyňovú, sú ľudia, ktorí dostali ocenenie Ďurka Langsfelda, a myslím si, že naozaj ten apel aj na predkladateľa zákona, aby aj spoločensky tento zákon pôsobil, by mohol padnúť na úrodnú pôdu, keď do tej miery, ktorú si hovoril, sa inšpirovali tvojím návrhom zákona.
Zároveň ma veľmi teší, že smerácky kolega, ktorý niekedy sem príde a veľmi ohnivo, rečník, a nazval tvoju snahu o predkladanie tohoto zákona, že predkladáš zákon o udavačoch, nakoniec vyústil do toho, že prišiel minister a sám predkladá tento zákon, pretože predpokladám, že sám vie, že to nie je zákon o udavačoch, ale zákon, ktorý môže Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a zároveň podpredseda vlády, zdá sa, že niekedy sa veci zbehnú na jeden deň a ako keby sa chceli tak zdôrazniť, akcentovať, že to, čo tu dlhé časy nie je, potom zrazu je to prítomné behom pár hodín a človek sa spytuje možno, že prečo. V každom prípade ma to úprimne mrzí. Mali sme tu pred chvíľočkou zákon, ústavný zákon o vode a mne tu chýbala v jednej chvíli taká politická arogancia, mám na mysli poukázanie pána poslanca Chrena na zjavnú chybu v texte ústavného zákona, ktorým sa mala meniť ústava. Naozaj to vysvetlil veľmi presne, presvedčivo a nespochybniteľne, aspoň mne to tak pripadalo a doslova som sa tešil na to, keď v záverečnom slove prišiel k pultu pán minister Žiga, a hovorím si, určite to je tá správna chvíľa, aby sa ukázalo, že aj politickí súperi môžu hrať fair play a vedia oceniť svojho partnera, a doslova som až tak ťahal z jeho pier to, že povie teraz, tak toto vám nejak ušlo, toto, na čo upozornil pán poslanec Chren, je skutočne zjavné a na to sa budeme musieť pozrieť. Pán minister stadiaľto odišiel, nepovedal ani slovko. Ja som zase asi stále medzi tými naivnými, že teraz si hovorím, preboha, prečo, veď to bolo také jasné. Je to arogancia, je to pýcha alebo je to práveže tá vyššia etáž úrovne rozmýšľania politika, ktorej ja nerozumiem ani jej rozumieť nechcem, že naschvál takáto vec tam bola zakomponovaná?
Pán minister a vážený pán podpredseda vlády, hovorím o tom preto, lebo sa tu zopakovalo teraz druhýkrát. Dvaja ministri z vlády a dvakrát tu chýbala elegancia. Politická obyčajná elegancia alebo nazvime to politický fair play. Jasná vec je, že tvrdíte svoju muziku a my svoju, a je to správne, že tu bojujeme slovami, ale ono to vidieť aj na športoviskách, a prečo by to nemohlo vidieť aj tu. Niekedy sa tak žiada tak oceniť súpera a povedať si, áno, hrám fér a viem to aj priznať. Hoci mám teda prevahu a možno práve preto, že mám prevahu a viem, že napokon si svoj návrh presadíme, o to ľahšie by sa niekedy mali vyslovovať vám a vôbec všetkým, ktorí sú v tej chvíli na tej pozícii, keď sa hrá tak trocha z kopca a ľahšie, s vetrom v chrbte, že by ste mohli dokázať oceniť súpera. A ja viem, možno v tejto chvíli rozmýšľate, kam mierim, ja vám to teraz hneď poviem. Vy ste to prvýkrát urobili pred štyrmi mesiacmi, keď ste prvýkrát na tlačovke spomínali zákon o podpore bojovníkov proti korupcii. Potom ste to možno ešte aj niekde publikovali a dnes pri vašom úvodnom slove ste to zopakovali.
Vy ste naschvál alebo naozaj sme takí nepatrní tu, v klube Obyčajných, ja viem, býva to takým zvykom, napokon nielen zo SMER-u, že ako keby sme neexistovali, ale veď to neni podstatné, ale ja sa obraciam na vás, že vy naozaj neviete, že okrem pána Lipšica a pána Figeľa, teda okrem NOVY a KDH, tu bol trikrát zákon o podpore ľudí, ich ochrane a ich odmeňovaní, ktorí bojujú s korupciou. Naozaj to podpredseda vlády a minister vnútra nevie? No ak to neviete, tak potom beriem tie slová o tom, že nie ste bojovník fair play, možno späť, ale mne sa nechce veriť, že pri tak dôležitom zákone a pri tak dôležitej téme, ktorá určite aj vám musí napĺňať kuloáre, keď sa rozprávate v klube, že tých korupčných vecí je toľko, že vám začínajú robiť šarapatu aj vo vašom vnútornom prostredí, že by ste vy o tomto nevedeli? (Reakcia ministra.) Boli z dielne, vy ste ich aj teraz pomenovali teraz, že to sú z dielne teda akože už z ministerstva, že boli také predpripravené a že v podstate neboli dotiahnuté do konca a vy až teraz prichádzate s návrhom, ktorý už dorástol, ktorý tie detské chyby už má za sebou, už má za sebou detské nemoci a môžte ho predložiť.
Pán minister, začali ste štyrmi jednotkami. No možnože tie jednotky by nemuseli byť úplne nenáležité, možno by sme nejakú dvojočku dali do toho svedectva, ale v zásade by sme mohli pre to technické prevedenie tie štyri jednotky aj nechať a možno, že tú dvojočku, nech teda aby sme neboli až takí dokonalí, lebo dokonalosť patrí inde. Ale umelecký dojem, pamätáte, voľakedy v korčuľovaní bola technická hodnota a potom umelecký dojem. Umelecký dojem vášho vystúpenia štyri päťky. Päť, päť, päť, päť. Pretože vám chýbala práve tá elegancia toho džentlmena, toho súpera. A viete, prečo umelecký dojem bol zlý? Lebo váš návrh je dobrý. A viete, prečo je dobrý? Lebo na vysoké percento, 80, 90, teda neviem, je to náš návrh. Vy veci, ktoré zdôrazňujete, ja vám to teraz za chvíľočku rozmením na drobné a potom v druhom čítaní môžme ísť úplne na podrobný výčet. Ja, samozrejme, aj v tejto chvíli sa hlásim k tomu, že tento zákon je dobrý a hodný podpory, a konečne, tak ako povedal pán poslanec Zajac, ale naozaj ten umelecký dojem kazíte tým, že klub Občajných ľudí a nezávislých osobností to už za dva roky, prvýkrát to bolo teda pred skoro dvomi rokmi, predkladá zákon, ktorý má tie atribúty, ktoré vy dnes dávate ako nóvum vo vašom návrhu, keď to porovnávate s návrhmi pána Lipšica a pána Figeľa.
Veď to ozaj nemusíme sa biť o to, že kto teda bol prvý, lebo naozaj sa musíme starať o to, aby to platilo, a lepšie neskoro ako nikdy. Len mne tento moment chýba, pretože ja neverím, že by ste vy nevedeli, že tieto momenty tam my sme zapracované mali. A ja to teraz chcem ešte zvrtnúť aj do inej roviny. Čo sa to udialo, pán podpredseda vlády, že vôbec ten zákon prišiel? Ako ste vy zabojovali s vaším klubom? Jasné, ste minister, podpredseda vlády, tak možno vás 82 kolegov, 83 kolegov z parlamentu poslúchne, ale predsa len museli ste vy dačo s nimi urobiť. (Ruch v sále.) Ja počkám. A viete prečo? Lebo za ten dvojročný interval viacerí kolegovia naši, poslanci zo strany SMER - sociálna demokracia, pri našich návrhoch veľmi jasne zdôrazňovali, že takýto zákon je za prvé hnusný, že ho netreba a že je to zákon pre udavačov.
Vy ste, pán minister, prišli so zákonom pre udavačov alebo sa dačo muselo udiať, že nesúhlasíte so svojimi kolegami a ste presvedčený, že to je zákon pre statočných ľudí, ktorí môžu byť tejto krajine na prospech, pretože ani vaši policajti nemôžu byť všade, ale ľudia, ktorí majú srdce, svedomie a odvahu a ktorým pomôže tento zákon, tí sú skoro všade. Tak, pán minister, kde bude teraz problém? Už sú to nie udavači alebo nerešpektujete a nezdieľate názor vašich kolegov? Povedal to pán poslanec Martvoň, povedal to pán poslanec Číž, aby som bol dvakrát menovitý, možno si to mysleli viacerí, bola to vec, ktorá ma tu vždy veľmi pobúrila. Zákon pre udavačov my nepotrebujeme, my máme zákony dostatočné, ľudia, ktorí chcú byť charakterní a poukázať na trestnú činnosť, tí majú dostatočné zákonné krytie zo súčasného legislatívneho súboru. Takže naozaj to nechcem teda brať ako, že hej, teraz sa budem vyžívať, že to budem opakovať, ale viete dva roky tu zaznieva o tom, že to je pre udavačov, a teda dovoľte, aby som vám poďakoval, že zrejme nezdieľate ten názor, lebo by ste asi neprišli so zákonom, ktorý má slúžiť udavačom. Takže verím, že už sa tento výraz tu v snemovni, v sieni zákonnosti nikdy nevyskytne, pretože váš akt, ktorý ste dnes odštartovali prvým čítaním tohto zákona, svedčí o tom, že aj vy cítite potrebu takého zákona a že budeme sa už rozprávať o statočných ľuďoch.
Ale už to povedal aj pán poslanec Zajac a ja sa musím k tejto otázke pridať, že či predsa je nám nie ľúto tých peňazí na jednej strane a tých ľudských osudov na druhej strane, ktoré mohli byť zachránené, teda aj tie peniaze aj ľudské osudy, keby sme sa počúvali viac a keby sme ten zákon možnože pod vašou kuratelou, ja som vám to už aj v interpelácii napísal, že sme pripravení, keby sme ho mali schválený, lebo ozaj tu často skloňujeme nejaké mená a tých mien je oveľa viacej. Ale viete, ako teraz žije učiteľ Oto Žarnay v Košiciach? Keď pred dvomi rokmi poukázal na to, že na jeho škole sa šafári, a celá východoslovenská klika sa postavila na stranu jeho oponentov a tvrdia, že sa nešafári, učiteľ Oto Žarnay žije už po skončení podpory v nezamestnanosti, dlhú dobu zo 117 eur mesačne. Človek, ktorý poukázal na bezcharakterné narábanie so zdrojmi svojej školy. Človek, ktorému jeho zistenie potvrdil pán JUDr. Farkaš, najvyšší kontrolór Košického samosprávneho kraja. Viem, možno sa niekedy niektoré mená zneužívajú, ale možno toho Ota Žarnaya tu spomíname pričasto, ale on sa ozaj stáva symbolom. Symbolom, ktorý ukazuje na niečo, čo je zlé a čo vy určite týmto zákonom už nechcete, aby sa opakovalo, pretože keby ten zákon platil, tak nikto nemôže učiteľa Ota Žarnaya zaradiť medzi ľudí, ktorí sú pre svojho zamestnávateľa prebytoční, pretože by platila tá klauzula, ktorú ste tam dali, o ktorej ste, aj preto zdôrazňujem, že ju tam máte, ale, pán podpredseda vlády, tú tam máme aj my, preto som hrdý na váš návrh, lebo je to návrh aj náš.
Možno by bolo, keď som hovoril o tom fair play, viete, čo je teraz dobré, vy ste určite aj osobne v dobrom kontakte s pánom premiérom. Možno by to bolo gesto, ktoré by vám možno aj politicky pomohlo, a ja by som ho vedel oceniť, aj keď by nebolo spravodlivé, ale spravodlivosť na tomto svete nehľadajme. Keby sme týchto ľudí, ktorí sa stali symbolmi nepodporovania statočnosti v tejto krajine, keby možno pán premiér povedal, že má osobitný fond a keby aspoň, keď už nie tú zdravotnú a morálnu ujmu, aspoň tú finančnú ujmu povedal, nečakajte na súdy, nečakajte, kedy to bude platiť, tu dávam zo svojho osobitného fondu premiéra tejto krajiny 20-tisíc eur, dajte tomu Žarnayovi. Možno by ste zabodovali tak, že až by ste nám vietor z plachát zobrali, ale určite by sa pohnevali ďalšie, desiatky a stovky ľudí, ktoré tu nemenujeme, ale predsa ešte jeden prípad. Žarnay poukázal na 70-tisícové, sa spreneverili.
Taká kontrolórka Ľuba Lapinová z Národného lesníckeho centra, tiež sa stala nezamestnaná. Tá už mala trocha väčšie číslo za svojím zistením ako vrchnej kontrolórky, 700-tisíc eur za program, o ktorom hovoria špecialisti, keď sa naň pozerajú, len zrejme ešte vaši teraz, ja viem, že niekedy to ide pomaly, ale existuje ten proces vašich expertov, ktorí veci zisťujú, tak ešte to možno nezistili. Hovoria odborníci zo softvérovej brandže, že to je hodnota nie 700-tisíc, ale že 7-tisíc je veľa za ten program. Vyšetruje sa. Opäť nechcem šíriť tieto debaty o konkrétnom prípade, ale žena, ktorá sa stará o svoju chorú matku, žije s ňou v Podkriváni sama, ktorá 28 rokov vykonávala kontrolórku a ktorá raz poukázala na tender, ktorý nebol v poriadku, sa stala pri najbližšej možnej príležitosti pre svojho zamestnávateľa prebytočná. No keby platil tento zákon, s ktorým tu dnes prichádzate a ktorý sme my v dobrej viere tu dali pred dvomi rokmi a niečo podobné, ale skutočne len podobné, pretože my, naše zákony sú veľmi identické, kdežto kolegovia, ktorých tu spomínam, tie návrhy boli o niečo stručnejšie. No opäť by pani Ľubu Lapinovú nikto nemohol prepustiť a opäť by sa mohla starať o svoju chorú matku s tým, že by mala normálny plat, a nie nenormálnu podporu.
Takže to sú veci, ktoré, jasné, no však nikto nemôžme ísť dozadu, zákony platia od istej chvíle, a keby sme toto hodnotili tak, že prečo nie skôr, tak by sme pomaličky rozmýšľali, že prečo desať Božích prikázaní bolo schválených iba pred 2-tisíc rokmi, a nie pred 20-tisíc rokmi, takže je mi to jasné, že to zase neni možné takto chápať, ale predsi by ste mohli vy byť ten, ktorý by možno na tom kolbišti politického fair play teraz dačo vymyslel na túto situáciu, lebo naozaj, pán minister, čosi v tom opakovaní ignorovania nášho návrhu nie je v poriadku. Ak máte takýchto politických poradcov, že radšej si tých Obyčajných nevšímame, tento ich návrh, že to najlepšie, čo môžte urobiť, možno majú pravdu aj tí odborníci, ale hoc by aj mali tú pravdu, že to je dobré pre voličskú základňu, ale ľudsky, ľudsky vám toto nemôže sedieť, pretože ja vás predsi len vnímam ako človeka, ktorý predsi nemôže túžiť po tom, aby, aby nebol spájaný s istou eleganciou. Veď vy máte aj takú povesť človeka, ktorý vie pomerne elegantne prejsť cez problémy a vyriešiť ich možno aj istým čarom osobnosti, ale toto vám to čaro nepridáva, pán minister. Toto fakt by chcelo, aby ste uznali aj tým šašom z Obyčajných, že možno boli v niektorých ohľadoch lepší, lebo, viete, všetci panovníci potrebujú svojich šašov, tí totižto hovoria pravdu. A vy tú pravdu niekedy nechcete počúvať a toto mi je osobne veľmi ľúto, pretože nejde o to, že my sa tu teraz vyrozprávame, ale ani vy, ani ja nežijeme so 114 eur mesačne. A ja si to neviem predstaviť, ako tí ľudia z toho žijú, a keby sa o to pričinili sami svojou babráckosťou, svojou nepoctivosťou, svojou lumpárčinou, tak nech žijú alebo nežijú. Ale to sú ľudia, ktorí by mali dostať od nás ocenenie, pretože, ako som povedal, ani vaši policajti, vôbec celá mašinéria ochrany zákonnosti a poriadku, nech ju spravuje ktokoľvek, však to neni len tento čas, nedokáže sa postaviť všade tam, kde sa dokážu postaviť statoční ľudia, ktorí majú záujem povedať odvážne slovo aj tam, kde ostatní mlčia. Takáto vlastnosť bude vždycky nedostatková. Ľudí, ktorí si to dovolia, nech máme akékoľvek zákony, bude vždy v menšine. O to viacej by sme si ich mali vážiť, ďakovať im a vytvárať im zákonné podmienky na to, aby sme im pomohli aj podporili, pretože v opačnom prípade neničíme iba ich osudy. História ľudstva je plná zničených osudov, ale ničíme aj hodnoty tejto krajiny, ktoré nám unikajú. Niekto to hovorí, že je to 500 mil., niekto miliarda. Sú to čísla, ktoré nikto presne nenapočíta, ale všetci vieme, že tá čierna a šedá mašinéria, ktorá roztáča tie spodné vody temné, je veľmi, veľmi veľká a tie krútňavy, ktoré sa tam krútia s tými peniazmi, sú veľmi silné. Stiahli už nejeden osud, takže by bolo veľmi dobré, keby sme sa pokúsili už od dnešného dňa rozprávať o týchto veciach ako o čomsi, či je vhodné všeobecnej podpory nielen tu v snemovni zákonnosti, ale všetkých ľudí, ktorí sa týmto zákonom majú riadiť.
A teraz ja sa pozriem, aj keď bude pri druhom čítaní na to viacej priestoru, na niekoľko tých vecí, ktoré usvedčujú vás, vašich ľudí. Usvedčujú, ktoré potvrdzujú, že to technické prevedenie vášho zákona je preto tak vysoké, že ste použili veľa toho, čo sme použili dávno pred vami.
Povedal som niečo nevhodné? (Reakcia z pléna.) Pán minister nesúhlasí, ale bojujem, ale, ale... (Reakcia z pléna.) Ale, pán minister viete, ja by som použil teraz všetko možné v tejto chvíli, ale ten šarm s tých smiechom sa tu nehodí. Lebo, lebo... (Reakcia z pléna.) Nechcem, aby ste vysvetľovali, len viete, je tu téma, ktorá bytostne postihuje veľa ľudí. Ľudí, ktorí nasadili chrbát za náš poriadok v tejto krajine. A vy minister vnútra sa chcete pri tejto téme usmievať. Vážne je to na smiech?! (Reakcia z pléna.) No tak okopírovali, veď už toto býva bežným zvykom, že sa niekedy myšlienky berú. Ale veď dobre, veď toto údajne patrí... (Reakcia z pléna.) Dobre.
Skúsime sa, nie, nie nehrozte, poďakujte, že teda si to, viete, ministerskí pracovníci sú možno dobrí, lebo oni nie sú na vine, že to nemohlo ísť. Vy, politickí šéfovia, ste to nepustili skôr. Keď už sme chceli urobiť nejakú aspoň ako prvý polkrok, prečo ste sa pohrávali s KDH a nechali ich ísť do druhého čítania a potom sa to stornovalo. Tomu som tiež neporozumel. Na čo je to dobré? Asi by som v živote nemohol byť poradcom politickým alebo nejakým politickým imidžmejkrom, pretože to sú veci, ktorým bytostne nerozumiem. Niekoho nechať zájsť do druhého čítania a potom ho utopiť.
Ale dobre, dobré je to preto lebo riešime tak, že máme veľa podobného. V niečom - v dosť podstatnom a dosť rozšírenom - sme lepší, v niečom ste lepší aj vy, ale toho je menej. Napríklad my to riešime nielen v pracovnoprávnom pomere možnosť takejto ochrany a podpory, ale vôbec každý človek v spoločnosti má možnosť byť krytý týmto zákonom. Ja viem, že väčšina korupčných vecí sa odohrá na nejakom pracovisku a nejaký zamestnanec odvážnejší - ako ekológovia - to vidí a povie, ale myslíte si, že už dôchodca alebo niekto, kto je mimo pracovného pomeru, alebo niekto, kto je z inej firmy, ako sa udeje korupcia, on je zamestnanec firmy A a korupcia sa deje vo firme B. Prečo by ste takýchto ľudí nepodporili? Takže možnože ešte bude práve priestor na to, aby sme v tom druhom čítaní tie veci, ktoré by ste boli ochotní uznať, že by bolo treba zmeniť, meňme ich. To je napríklad jedna takáto vec.
Zhodli sme sa na utajenosti, aj keď sú tam rôzne slová použité, veľmi správne. Obmedzenie pracovnoprávnych úkonov, vy ste to zdôraznili pri svojej tlačovke, že keď to KDH a Lipšic nedali, tak aby obyvatelia vedeli, že to treba proste vytvoriť nejaké prostredie. Pán minister, my ho máme vytvorené. Dokonca elegantnejšie ako vy, pretože to máme tam premyslené aj zo stránky systému webovej stránky a tak. Takže ale to sú detaily, ktoré možno v tejto chvíli netreba zdôrazňovať. Ale je to proste prostredie, ktoré sme sa tiež zhodli, že musí každý zamestnávateľ to urobiť, ale škoda, že vy to vzťahujete len k podniku, ktorý má viac ako 50 zamestnancov. Naozaj, ja si myslím, že keď sa udeje miliónový podvod v podniku, ktorý má 47 zamestnancov, bola by škoda takýto systém nevytvoriť, pretože ten počet ľudí, zamestnancov vždy potom dáva istú hranicu, ktorá je umelá, neni na ňu dôvod. A ak považujeme korupciu za vážny problém, tak každá firma, nech má len 20 ľudí, nech má povinne tento systém nahlasovania vytvorený, nielen tá, ktorá má viac ako 50.
A tie vnútorné predpisy. Formy ochrany riešime dosť podobne, je tu veľa nuáns. Aj formu žiadosti, aj utajenia. V podpore sme trocha širší. Vy dávate len právnu pomoc a aj to len v prípade materiálnej núdze. (Reakcia z pléna.) Ale nie, pardon, vy im dávate materiálnu núdzu, aj keď dávate to podľa zákona o materiálnej núdzi, ale je možné, že v prípade, keď sa to použije aj pre človeka, ktorý nie je, nespĺňa parametre materiálnej núdze, tak sa to môže použiť. Toto je, v tomto ste vlastne prospešnejší pre oznamovateľa. My by sme tam trvali na podmienkach splnenia materiálovej núdzi.
Štátne vyznamenania je síce len taký prívesok, ale, pán minister, viete, že morálne ocenenie je rovnako dôležité ako finančné, a vieme, že mnohokrát aj dôležitejšie. Prečo nechcete tiež pomôcť takýmto ľuďom aj takým spôsobom? Že predsi morálne ocenenie, keby začiatkom roka pán prezident na Hrade mohol odovzdať vyznamenanie Žarnayovi, Lapinovej a ďalším za to, že zabojovali s korupciou. To by bolo možno viac ako tá podpora, pretože to by videli ľudia. Povedali by si, a v tejto krajine sa oplatí byť statočným a odvážnym, pretože si to ocenia najvyšší predstavitelia štátu. Takže to štátne vyznamenanie, neosobujem si práve rozhodovať o tom, že kedy má byť z rúk najvyšších predstaviteľov štátu pridelené. Ale škoda, že ho neriešite. Ja by som odporučil, že by bolo dobré možno z tohto nášho zákona prebrať aj túto časť.
Obrátené dôkazové bremeno, áno. My dávame tam aj dotáciu na prevenciu, ktorá by mala byť v kuratele vášho ministerstva. Vy to neriešite. Tiež by som navrhoval, že je dobré byť nielen v boji s chorobami, ale aj v boji s takýmito neduhmi, ako je korupcia, orientovaný na prevenciu.
Výchovu. My v našom zákone riešime aj výchovu, pretože ohýbaj ma, mamko. Prečo by sme nezdôraznili, že tento obrovský neduh je naozaj neduhom už v primeranom vekovom štádiu našich detí a študentov. Máme to rozpracované pomerne slušne.
Pozrime sa na odmeny. Ako často tu zaznievalo, že odmeňovať ľudí za to, že dodržiavajú zákony, že si plnia svoju základnú povinnosť. Vy by ste chceli platiť niekomu za to že, že dodržiava zákon? Toľkokrát to tu bolo zohavené, keď sme s tým prišli. No vy to tu máte. Takže to znamená, že aj tu, ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, stotožňujete sa s tým, že asi nie je zlé odmeniť aj ľudí. Tobôž keď zachránia tomuto štátu veľký obnos, prečo by sme niečo z neho nedali. A keď mám na mysli ten veľký obnos, tak mám otázku, že prečo len 50-násobok minimálnej mzdy. To je dnes okolo 17 500 eur, ten 50-násobok. Ak nám niekto zachráni milióny, prečo by sme mu nedali nejaký podiel. My navrhujeme, že to môže byť až 30 %. A zároveň hovoríme, že keď sa to dokáže a preukáže, tak je na to právny nárok. Vy to necháte v rukách úradníkov, že teda právny nárok na to nie je. Navrhoval by som zvážiť, že ak sa preukáže, že ten človek svojou statočnosťou a odvahou nielen dal morálny nejaký stimul spoločnosti, ale aj zachránil reálne peniaze, ak niekto zachráni milión, prečo mu nedať 100-tisíc. Stále sme ešte ziskoví v štátnej kase 900-tisíc. Tých 50-násobok, to je také, že aj teda tú odmenu, ale aby nás to veľa nestálo. Trocha granda ste mohli urobiť pri tomto, keď už súhlasíte s odmenou. A je tam toho viacej. Určite pri tom druhom čítaní bude ten priestor väčší.
Ja vás si dovolím poprosiť, vážený pán minister, pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, skúste zvažovať možno aj v tomto konkrétnom prípade ten fakt, že sme sa dopustili v tom dobrom slova zmysle dobrého návrhu. Skúste to niekedy povedať. Nie preto, že by ste nám nahnali preferencie alebo že by sme mali z toho mať nejaký prospech. Ja si dokonca myslím, že to môže pomôcť politicky vám. No čo by sa stalo, keby minister vnútra, ktorý predložil tento návrh, zároveň povedal, že je rád, že je tu zhoda cez politické spektrum a že oceňujete, že niektoré návrhy tu už zazneli. Niežeby nám to chýbalo, že by to malo byť, ja vás o to neprosím z toho pohľadu, že by nám to pohladilo naše nejaké egá, ale že je celkom možno dobré, keby sme zdôraznili spolu aj spolu, aj s kolegami z KDH, ktorí sa o to isté snažili, aj s pánom Lipšicom z NOVY, že je to naozaj téma, ktorá je dôležitá, pretože my ju zákonom, keď ho prijmeme, len, len odobríme a odštartujeme cieľ, ale ešte ho nedosiahneme. Ten cieľ bude vtedy, keď možno tento zákon budeme môcť zrušiť, že už je nepotrebný, že už ľudia majú takú vysokú citlivosť na korupciu, že vôbec ich netreba špeciálne chrániť, odmeňovať a podporovať, pretože si ľudia nedovolia, tí, ktorí majú sklony k tomu, páchať také korupčné činy. Zatiaľ je problém v tom, že u nás je to hlavný prúd. U nás je skoro smiešny ten, kto nedáva, neponúka netočiteľné peniaze.
Rád spomínam Nórsko, za to, že som tú česť párkrát s tými ľuďmi rozprávať, s lesníkmi z Nórska. Pamätám si to zdôrazňovanie, že aj u nich sa nájdu percentá ľudí, ktoré podľahnú zbojstvám a pokušeniam špinavých peňazí. Ale tých ľudí neodsúdi ani tak zákon, ale tých ľudí odsúdi samotná verejnosť, ktorá ich znemožní tak, že ich deti sa budú hanbiť za svojich rodičov. Takýto čas možno raz príde aj k nám. Bude to možno ešte trvať, ale bude o to kratší, o čo viac spoločne zabojujeme za to, aby Otovia Žarnayovia pre neexistenciu takéhoto zákona nemuseli žiť v tejto krajine za 117 eur mesačne za to, že zasadili svoju statočnosť a odvahu za nás všetkých aj za vás, pán minister.
Ďakujem.

Ďakujem za obe poznámky. Viete, pán predseda výboru, tuná ako keby sa stretávali dva svety. Ja si vyhradzujem právo, aby keď počas dní sviatkov a pracovného pokoja sem prišla návšteva, aby tak, ako bol doteraz zavádzaný režim, že musia strpieť kontrolu, musia dostať vizitku "návšteva", prejdú bezpečnostnými zariadeniami a tým pádom sa stávajú mojou osobnou návštevou. Toto bol ten režim, ktorý ste akceptovali dlhodobo aj vy, aj ja, ale aby medzi toto vstupoval v nejakom predčasnom ohlásení kancelár, je nad rámec. A neviem, či ste o tej smernici vedeli. Ja som to aj na základe teda tej komunikácie, že sme sa to dozvedeli, že od apríla tento režim funguje. To, čo sa dialo 1. 9. okrem toho, čo spomínal kolega Mičovský, to, že nemôže ísť asistent do objektu budovy, je takisto podľa mňa za rámec a vtedy sa do budovy nedostali ani naši asistenti. Toto nebol štandardný prípad a mám pocit, že naozaj ten scenár pokračuje aj tým, že opozícia nemá právo prerokovať vtedy, kedy položila a riadne predložila návrhy na túto schôdzu. Takže dívate sa na to z akého uhla pohľadu, niečo divné sa naozaj deje.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi poslancovi s tým, že našiel si, Jozef, riešenie, ktoré, myslím, že by si mal pán minister osvojiť. Aj keď v prvom čítaní nie je možné dávať pozmeňujúce návrhy, ale ja si myslím, že výhrada je úplne jasná, a mne sa páči práve to, že si hľadal možnosť, ako z tohto textu robiť text, na ktorom by sme sa vedeli zhodnúť. Lebo, opakujem, ja si myslím, že v zásade tento úmysel je vhodný podpory a že ho nepodporíme dnes pri hlasovaní, časť snemovne, je dôsledok toho, čo včera urobila tu vládna väčšina poslancov. Takže veľmi konštruktívny prístup. Ja si myslím, že presne to je to, čo by táto téma potrebovala, a páči sa mi aj tvoje prepojenie na upozornenie na to, čo sa tu dialo 1. septembra. Naozaj to nebolo v poriadku. Bolo to niečo výnimočné, platili tu nejaké veľmi zvláštne pokyny, pretože nieže hostí sme si nemohli doviesť v tento deň, ale ani len návšteva na naše izby, ktoré sú v tomto širšom objekte, bola povoľovaná veľmi ťažko až na základe intervencie a divných telefonátov. Aký tu bol režim, neviem, ale štandardný nie. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, mojím úmyslom vystúpiť v rozprave boli v podstate dve linky, ktoré som chcel troška osvetliť.
Prvý vyplynul z debaty od vystúpenia pána poslanca Kaníka, ktorý predpokladal, že treba 90 hlasov, ale to už som sa bol vo faktickej poznámke snažil osvetliť, že toto čítanie a ten zásadný boj budeme zvádzať až v októbri, keďže aj pri ústavných a návrhoch ústavných zákonov je treba na to, aby mohlo prebehnúť druhé čítanie, len 76 hlasov, a chcel som to ozrejmiť, aby sme naše argumentačné linky už neviedli týmto smerom, že tu existuje nejaký strategicko-taktický boj pre potreby tohoto čítania a vyjadrovali sa k filozofii predmetného zákona priamo.
A druhá tá linka, ktorú som chcel osvetliť, súvisí s tým, čo rozprával môj predrečník pán poslanec Chren. Chcel by som, som sa týmto aj poďakovať skutočnému snemu, ktorý, a teda aj týmto pádom aktivistom, ktorí dôsledne bdejú nad legislatívnymi textami a predkladanými legislatívnymi textami a ja by som mal a mám problém podporiť tento návrh zmeny ústavy presne a v tom bode, ktorý spomínal, pretože zákaz sa nevzťahuje na pitnú vodu, je kameňom úrazu legislatívneho textu, ktorý máme a máte. A tým, že tu nastali nejaké procedurálne zmeny, že opozícia sa zaviazala nehlasovať na tejto schôdzi, takže to máte v rukách plne, páni poslanci SMER-u.
Chcel by som sa možno apelom obrátiť aj na ministra, ak naozaj v dobrej viere a koná teda bona fide a v dobrej viere, tak za pitnú vodu doplní to isté, ako je za znením prírodnú minerálnu vodu, čiže na pitnú vodu balenú a prírodnú minerálnu vodu balenú. Bavíme sa o jednom slovku, a preto ja dám procedurálny návrh možno, aby sa otvorili dvere aj možnej oprave pre potreby prvého čítania pri takto dôležitej úprave a aby sa tento, aby sa rokovanie o tomto návrhu zákona, pán spravodajca, zastavilo a bola možná jeho úprava a predloženie na októbrovú schôdzu. Vyrieši sa tým viacero problémov. Čiže ak znenie, zákaz sa nevzťahuje na pitnú vodu a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky, som navrhoval, keďže sa to v prvom čítaní nedá zmeniť pozmeňovacím návrhom, aby toto, táto výnimka bola doplnená na zákaz sa nevzťahuje na pitnú vodu balenú a na prírodnú vodu balenú.
Myslím si, že po tej debate aj tom, polročnej snahe občianskeho sektora, ktorý, či už zberom podpisov pre hromadnú pripomienku, alebo aj samotnú petičnú akciu, by si zaslúžil naozaj vyšpecifikovaný text, aby bolo všetkým jasné, keďže tu je aj predseda ústavnoprávneho výboru, ktorý asi vie, čo je to dbať na čistotu legislatívneho textu alebo právneho textu, takže ak tu vzniká možný interpretačný spor, aby bol priamo odstránený a predložený nášmu plénu, aby sme o tom mohli rozprávať s tým, čo naozaj zákonodarca má schváliť a čo je úmyslom zákonodarcu upraviť.
Ja tu možno uvádzam, možno aj v širšom kontexte, pretože v celkovej atmosfére, v ktorej rokujeme, a to je, že začali sme rokovanie tým, že bol upravený program Národnej rady vylúčením alebo vyňatím možnosti prerokovania bodov, ktoré predložila opozícia, a toto ide ako keby v nejakej, v jasnom scenári a v jasnej linke aj napríklad s tým, čo sa dialo 1. septembra, kedy po mediálnej komunikácii s vedením parlamentu sme kritici toho, čo sa 1. 9. stalo, dostali odpoveď od vedenia parlamentu, že vraj nepoznáme dobré vnútorné smernice tejto budovy, kde v apríli 2014 nastala zmena, a vás, vážení páni poslanci, chcem informovať o tom aj pri tejto príležitosti, že nesmiete si sem nosiť návštevy, a ak ich chcete priniesť, musíte o to požiadať kancelára. Čiže ak chcete - a toto spôsobil legislatívny text čl. 24 písm. 3f), kde výkon mandátu poslanca, ak mu sem príde návšteva, musí informovať kancelára, lebo bude budova zavretá, ako 1. 9. bolo, a veľmi pofiderným a zlým spôsobom a príkladom sa má poslanec vkrádať do Národnej rady nie hlavným vchodom, ktorý je zamknutý, ale zadným. Ja si myslím, že nemali by sme preto aj v tomto kontexte vôbec uvažovať o hlasovaní o nedokonalých legislatívnych textoch, lebo sa nám stane to, že ak vás príde pozrieť alebo za vami prídu dôchodcovia, študenti, možno vaši rodinní príslušníci, budete o súhlas na to, aby za vami mohli ísť vo sviatkoch, a keď nerokuje plénum, žiadať kancelára. Toto tu nebolo. Myslím, že si viacerí z vás nevšimli, od apríla 2014 toto vyžaduje kancelár. Ak sa my proti tomu ohradíme, vraj klameme.
Takže v kontexte prijímania návrhov, ktoré by mali mať presne to, čo chceme upraviť, a to je to, aby pitná voda sa nedala vyvážať, musí byť doplnené slovo za aj tento, túto entitu a tento predpoklad, ktorý chceme upraviť, to slovko balenú a tým pádom sa vieme baviť o tom, že naozaj pitná voda ani minerálna voda sa nebude alebo sa naozaj zákaz vzťahuje aj na pitnú vodu ako takú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegom. Milý kolega poslanec Huba, veľmi si vážim ja tvoje názory aj veľmi často diskutujeme. Ja verím, že vždy je možné nájsť veľa zhodného pri riešení takýchto dilem. Ponechám si svoju naivnosť, že som nepozeral na minulosť ani na širšie súvislosti. Úprimne chcem veriť, že bez ohľadu na tieto širšie súvislosti prijatie tohto znenia, tobôž vylepšeného o úpravu samotného textu, tých nuáns by bolo na prospech našej prírode. Nie SMER-u, nie opozícii, ale prírode. Takže toto by som presvedčenie ponechal aj naďalej, aj keď viem, že môžem sa hlboko mýliť a že tie obavy, ktoré v podobe rôznych mín boli predpokladané v tomto znení, sa môžu aj naplniť.
A čo sa týka neprítomného pána poslanca Číža, no pospomínal aj rôzne obchody, pri ktorých ja som nebol. On si pamätá tu zrejme už hodne veľa. Ja len, ak on kdesi v diaľke ešte počúva, tak sa ho chcem úprimne spýtať, vážený pán poslanec Číž, vy naozaj ste presvedčený, že to, čo sa tu včera udialo ústami pani podpredsedníčky Národnej rady Laššákovej a hlasovacím valcom poslancov SMER-u, bolo v poriadku? Ozaj si to vnútorne myslíte? Ja v mene vás v tom, že predsi len ste človek uvažujúci a určite dokážete vnímať súvislosti, som presvedčený, že to nemyslíte vážne a že keby ste mali sebe samému odpovedať, nemôžte si tento akt odsúhlasiť. Určite nebol správny a verím, že to viete.
Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister životného prostredia, vážený pán minister hospodárstva, ctená snemovňa, myslím si, že sú chvíle, keď človek musí jednoducho byť voči sebe taký poctivý a snažiť sa skutočne možno povedať v istej situácii nejednotnosti to, čo považuje za to hlavné, a možno potlačiť to, čo je podružné. A to je práve taká situácia, beťárska, zaujímavá, zvláštna. Pán poslanec Hlina to tak trocha aj popísal, že čo by vlastne v tejto situácii, v tejto chvíli, malo byť tak politicky správne, aký je zámer predkladateľa. Väčšina z nás, z opozície nemá dobrú mienku o zámeroch SMER-u a mnohokrát to dokázali, že naozaj v ich návrhoch sú skryté úmysly, ktoré nemajú prioritný cieľ pomáhať občanovi.
Ale napriek tomu, že toto presvedčenie zdieľam úplne úprimne, v tejto chvíli sa mi nezdá a nechce sa mi súhlasiť s tým väčšinovým názorom, ktorý tu teraz tak jednoznačne zaznieva, tobôž keď si pripomeniem časy júlové, keď sme preberali novelu klasického zákona o vode, keď unisimo sme sa zhodli na tom, že je tu veľký strach z toho, že voda bude predávaná, a my sme naozaj považovali za potrebné hľadať všetky možné argumenty na to, aby sme predkladateľa od jeho zámeru, od toho § 17a nejakým spôsobom odvrátili. A ja som sa vtedy dopustil niečoho, čo sa stalo svojím spôsobom dosť jedinečným, že som 2. júla tu z tohto miesta navrhol pánovi ministrovi, že ak to myslia úprimne, že naozaj nás presviedčajú, že tá 17a-čka má stopnúť, a nie tak, ako sa domnievame, umožniť predaj pitnej vody, tak aby to dali do ústavy. Uznávam, bolo to z mojej strany tak trocha rečnícke a málo prezieravé. Nuž ale, pozrime sa, stala sa taká zaujímavá vec, že uplynulo niekoľko dní, a myslím, že hneď nasledujúci pondelok o niekoľko dní nato pán minister stál aj s pánom premiérom pred kamerami, asi to bolo na vašom ministerstve a oznámili ste, že idete pripraviť zákon ústavný, ktorý by presvedčil o vašich dobrých úmysloch. Nie preto, že som to vtedy takto ako keby predvídal. Nie je to moja šikovnosť, je to náhoda. Aj keď to vyšlo z presvedčenia, že teda ak niekto myslí vo vláde úprimne a je s tým veľká polemika, tak môže aj takýmto spôsobom zdôrazniť pravdivosť svojich úmyslov.
Ale pretože si naozaj myslím, že v tejto fáze, keď sa rozprávame o obrovských zásobách vody, ktoré máme k dispozícii, ale za slovom obrovské môžme dosadiť veľmi rôzne čísla. Nikto z nás presne nevie, aké sú skutočne súčasné stavy pitnej vody, a tobôž nikto z nás - a nehnevajte sa, pán minister, ani vy na ministerstve, ani ozaj odborníci, ktorými určite disponujete - nevieme hlavne vývoj v tomto období, keď klimatické zmeny nie sú len púhym pojmom, odhadnúť vývoj toho, čo sa bude so zásobami podzemných i povrchových vodných tokov vôd diať. Nuž, myslím si, že v takejto situácii by snaha hľadať úmysly a ako to ten SMER myslí, či chce, či nechce, čo mu vlastne viac pasuje. Mne to tak trocha pripomínalo keď kolega pán poslanec Hlina hovoril o týchto možnostiach, hovoril veľmi zaujímavo, že to je ako tá situácia z toho filmu, keď ten pyrotechnik rozmýšľa do poslednej chvíli, ktorý strihnúť. Červený? Zelený? Kedy to buchne? Alebo tie drôtiky. No, možno že boli tam iné farby, ale v zásade... (Reakcia z pléna.) Aha, vy pán predkladateľ, zrejme hľadáte v tom istú analógiu farieb (reakcia z pléna), teraz ste spravodajca, istú analógiu tých farieb. Ale ja si myslím, že práve to je situácia, keď by sme možno nemuseli myslieť na takéto filmové zážitky, a uvedomiť si, že hlas svedomia je to najdôležitejšie, čo by mal poslanec uplatniť vo chvíli, keď naozaj možností je viacej a otázka, ktorý drôtik prestrihnúť, nie je jasne zodpovedateľná až do tej chvíli, kým to neurobíme. A preto sa mi veľmi žiada povedať, že keby, a nie, že sa mi žiada, ja to teda musím povedať v súlade so svojím svedomím, že keby neexistovalo to embargo, na ktorom sme sa dohodli, tak ja by som dnes hlasoval za túto nie šťastnú novelu s tým, že veľmi sa mi páčili pripomienky pána poslanca Chrena, ktorý určite našiel tam mnoho dôvodov na to, aby sa nie to pozastavilo, ale aby sa tam našli v druhom čítaní tie správne formulácie.
Ja keď som si to prečítal tak, ako ste vy na to nás upozornili, tak naozaj sa musím stotožniť s tým, že tá nejednoznačnosť je tam zakomponovaná, ale to nemôže byť tou hlavnou prekážkou k tomu, aby sme si, a ak to chceme povedať, aj jasne povedali tu z tohto miesta, že voda je príliš vzácna na to, aby sme v stave nejednotnosti sa rozhodli, že teda, keď je to úmysel ústavným zákonom, zmenou ústavy, nie ústavným zákonom, ale zmenou ústavy doslova zastaviť možnosť predaja vody, tak až do čias, kým nebudeme mať jasno raz v budúcnosti, aby sme takúto možnosť nevyužili, a v snahe byť politicky možno nejakí prefíkaní a hľadať tie nevyslovené rôzne odpovede na nevyslovené otázky. Radšej to teraz z takého politického dôvodu, že teda keď to ten SMER takto raz tak, raz tak, tak im to zase zrátajme, vtedy sme boli proti tomu zákonu a teraz budeme aj proti tomuto. Nezdá sa mi to vnútorne poctivé.
Nespochybňujem, že tie argumenty, ktoré zazneli zo strany opozície, sú vážne, a vôbec si nemyslím, že mám teraz absolútnu pravdu, len hovorím, že moje svedomie človeka, ktorý má veľký vzťah k prírode a ktorý je presvedčený, že my naozaj nevieme, ako sa bude stav zásob vyvíjať v najbližších rokoch, a že voda je teda tekutina, ktorá nahradí to zlato čierne, ktoré dnes má vo svete takú cenu. Som presvedčený, že ten pomer tých cien sa bude v prospech vody vyvíjať. To čierne zlato bude novou technologickou možnosťou sveta, môže jeho cena upadať a cena vody ako nenahraditeľnej tekutiny bude určite stúpať. Preto sa mi žiada zdôrazniť, že do čias, kým nebudem mať v tomto jasno, je potrebné naozaj využiť takúto možnosť a v stave neistoty ústavnú záklopku pred možnosťou predaja vody s tým, že sa tam opravia tie veci, ktoré dnes možno chápať ako nejednoznačné, použiť.
A použil by som tento argument aj kvôli tomu, že tu hovoríme už o predaji vody v stave, keď teda nepoznáme bilancie presné. Pán minister, to, čo ste mi povedali pred dvoma mesiacmi, že SHMÚ tie bilancie vypracuje pomerne rýchlo a kvalitne, neverím. Ani tak ako ste to do 17a-čky napísali, ani tak to nie je zrealizovateľné, pretože naozaj vedieť presne určiť vývojové grafy toho, čo sa bude diať s vodou, to je možno v tejto chvíli nad schopnosti viacerých nositeľov Nobelových cien, Nobelových cien, ktorí by sa posadili nad týmto rébusom. Takže dovtedy by sa mi žiadalo zdôrazniť, že ak tento stav neistoty je, tak nepredávajme. A nepredávajme aj kvôli tomu, že my sme sa vlastne nevysporiadali ešte s vnútorným obchodom a už chceme robiť zahraničný.
Vďaka komu a vďaka čomu máme tie podľa nášho názoru stále slušné, nadpriemerné, nadštandardné zásoby vody? Vďaka tomu, že táto krajina bola v posledných stáročiach spravovaná správne a že patríme medzi vysoko lesnaté krajiny, ktoré vďaka práve tejto lesnatosti disponujú dobrým kolobehom vody a vysokými zásobami spodných vôd. To je fakt, ktorý sa nedá odškriepiť. O tom svedčia krajiny, ktoré nemali múdrych panovníkov, ktorí nemali lesnícky stav a ktoré sú dnes vyprahnuté, kde prejdete desiatky kilometrov a strom nenájdete a kde v jednej dedine nájdete jeden pramienok tenučkej čurky vody, na ktorú chodí celá obec, pretože vody tam niet. Máme inflačne veľa bohatstva lesného a z toho vyplývajúceho aj zatiaľ bohatstva vodného. To však neznamená, že by sme si to nemali vážiť, a to neznamená, že by sme sa najprv nemali vysporiadať s vnútorným obchodom, keď už by sme chceli predávať a kupovať. Koľkože to lesníci dostali za tú vodu peňazí, ktoré sa točia v tomto obchode aj vnútroštátnom? Odpoveď je veľmi jasná. Lesníci ako garancia kolobehu vôd a vodných zásob, nedostali za túto vodu v rámci prerozdelenia prostriedkov doteraz nič. A to je chyba, pretože to neni tak, že len stromy nám rastú sami od seba. Správnou lesníckou politikou, účelovou a vysoko odbornou sa dá ovplyvniť nielen množstvo vôd, ale aj ich kvalita. Ja vám poviem úprimne, ja keď pijem vodu z vodovodu tu v Bratislave a v Humennom, tak ja ten rozdiel v kvalite vôd cítim. Naozaj nie je jedno, aká kvalitná je pitná voda, aj keď viem, že normy to spĺňa. Ale to máte tak ako s vínom. Nie je víno biele a červené, ale sú vína rôznej kvality. A presne tak je to aj s vodou. A presne to dokážu lesníci ovplyvniť. Takže ja by som navrhoval – nie preto, že mojím účelom je zdôrazňovať význam lesníctva aj v legislatívnej činnosti, ale kvôli tomu, že naozaj je to nespravodlivé –, že ak by sme raz niekedy chceli v budúcnosti uvažovať o tom, že by sme povolili vývoz vody do zahraničia, tak dovtedy bude treba vyriešiť, ako zaplatiť predaj a kúpu vody vo vnútrozemí medzi producentmi a spotrebiteľmi.
Je mi veľmi ľúto, že teda hlasovať ale za tento návrh napriek tomu, že moje odborné vnútorné argumenty mi hovoria, hlasuj, nebudem kvôli tomu, niežeby som bol až taký disciplinovaný a že tú dohodu považujem, ktorá dnes bola vytvorená na strane opozícii, za absolútnu alfu a omegu, axiómu, ktorá nijakým spôsobom sa nedá z mojej strany prekročiť. Ale si uvedomujem, že tá jednota nebola vytvorená náhodne. Veď táto naša opozícia sa za tie dva roky, čo som tu, nikdy na ničom poriadne nezhodla. Vždy sme sa vedeli tak trocha nepodržať navzájom. To, že sa to stalo teraz po včerajšku, že takéto rozhodnutie prišlo, je dôsledok nie toho, že by sa opozícia zrazu zo dňa na deň tak skvalitnila a že by si uvedomila, že v jednote je v tomto prípade sila, aj keď nikdy nebude mať väčšinu pri tomto parlamentnom matematickom stave. Ale je to dôsledkom toho, že to, čo sa včera stalo, je naozaj neuveriteľným porušením - podľa môjho názoru, nie som ústavný právnik - zásad ústavy parlamentu a normálnej poctivej, politickej slušnosti. Ja naozaj som včera neveril vlastným ušiam, mne to museli kolegovia ako menej chápavému zdôrazniť, že, že to ozaj si pani podpredsedníčka dovolila vyradiť sadu návrhov, ktoré s akýmkoľvek úmyslom, či dobrým, či zlým, či propagandistickým, či, či poctivým, priniesli zástupcovia ľudu. To je tak neskutočná vec pre mňa, neuveriteľná, že som jej uveril veľmi ťažko, a preto ak by som si dovolil teraz na misky váh položiť na jednej strane ten fakt, že takto neuveriteľne bola porušená naša, náš mandát predkladať zákony, a na druhej strane otázku svedomia a presvedčenia, že voda sa naozaj predávať nemá a že tento návrh, nech by sa čokoľvek udialo v júli, je napokon dobrým riešením alebo je najlepším riešením z možných. Nuž ak to položím tak poctivo, tak si musím povedať, že to, čo sa udialo včera, je silnejšie a len kvôli tomu a práve preto nebudem hlasovať za tento ústavný zákon, ktorým by sa mala zmeniť ústava v čl. IV, čl. IV často slávne spomínaný. Zvláštne, že prišiel zase v takejto situácii v úplne iných politických pomeroch do hry, ale mne tie pomery toho čl. IV pripomínajú to, čo sa včera stalo, že, že naozaj dôjde možno k veľmi realistickému pripomínaniu toho, že je tu demontáž istých základných demokratických princípov.
Ak sa aj neporušila ústava, možnože ústavní právnici na to prídu, že sa neporušila, že pani podpredsedníčka to urobila v súlade s ústavou a že je to správne a že nemožno ju viniť z nejakých politických chýb a že neporušila zákon, ale určite boli včera veľmi hrubo porušené základy elementárnej slušnosti a možnosti zástupcov ľudu prehovoriť spôsobom podania návrhov zákonov, ktoré by im mali slúžiť. Takže túto svoju dilemu si riešim takýmto neštandardným spôsobom. Priznávam sa, že by som, tak ako to kolega Hlina povedal, asi mal pokušenie byť za tento návrh so všetkými jeho chybami a nedostatkami, veď napokon prvé čítanie by malo byť o filozofii a tá filozofia je z môjho pohľadu správna, ale to, čo sa udialo včera, je oveľa silnejšie, a preto som sa rozhodol tak, ako som vám oznámil.
Ďakujem pekne.