Videokanál klubu

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, čo dodať? Myslím si, že v tejto situácii je veľmi málo toho, čo tuná z týchto pravých lavíc tejto scény, tejto sály zákonnosti, ako vravieva Janko Mičovský, môžeme urobiť.
Zazneli tu argumenty, označenia o volebnom podvode, o tom, že mali by sme si zobrať aj na paškál skupinu, ktorá signál nemá a predsa tie poplatky platí.
Hovoríme o tom, že znovu zavádzame alebo obnovujeme platnosť a účinnosť nechvalne známeho zástrčkového zákona. Myslím si, že u opozičných asi nedokážeme zmariť snahu o to, aby ľudia naďalej platili sumu 4,64 eur každomesačne. A podľa súčasného generálneho riaditeľa a možno aj podľa medializovaných informácií od pána ministra sumu okolo 6 eur budeme do budúcna po schválení tohto zákona platiť všetci tí, ktorí máme doma zástrčky.
Myslím si, že bolo dostatočne objasnené to, akým spôsobom sme chceli a prečo sme zaviedli platenie za službu a za médiá, verejné služby zo štátneho rozpočtu. Percento z HDP presne fixované, zavesené na to, akým spôsobom bude HDP rásť, tak bude tak rásť aj suma, ktorá bude odvádzaná zo štátneho rozpočtu tomuto médiu, je presne to, čo zabezpečuje nezávislosť. Myslím si, že ak by sme si toto priblížili z nejakej inej oblasti, napr. takej, že ak niekomu dáme dostatočné množstvo prostriedkov na to, aby si vedel zabezpečiť svoje vlastné financovanie v danom roku, aby vedel plánovať to, akým spôsobom bude firmu, médium v tomto prípade, riadiť do budúcnosti a mal teda nejakú minimálne finančnú istotu alebo istotu finančného plánu do budúcnosti, tak týmto spôsobom zabezpečujeme tú aj vami spomínanú nezávislosť, ak to necháme v tomto stave, keď je vždy závislá z roka na rok ad hoc dohoda ministra kultúry s ministrom financií od toho, či bude dostatočné množstvo finančných prostriedkov, závislá aj od toho, či bude vybraté dostatočné množstvo finančných prostriedkov od občanov a či cez tzv. nástroj zmluvy so štátom, ktorý je inak čím ďalej, tým viacej zapeklitý, budú médiá dotované, a z roka na rok sa budeme zaoberať tým, v akej výške to bude, tak vtedy si myslím, že strácajú médiá nezávislosť. Strácajú ju preto, že tam nedokáže manažment, nedokáže rada sa zamerať na to, akým spôsobom sa budú médiá vyvíjať, pretože nevedia, akú presnú sumu na ministerstve financií vymôžu, čo teda minister financií dokáže poskytnúť v tejto rovine médiu verejnej služby.
Raz som tu zažil také prirovnanie. Myslím si, že to bol pán poslanec Poliačik, ktorý hovoril, vtedy si pomohol takým príkladom zo zvieracej ríše. A hovoril o psovi, kedy je pes nezávislý alebo nezávislejší, či vtedy, ak mu dá plnú misku majiteľ ráno a tým pádom si môže ten psík pobehovať voľne celý deň, alebo ho nedostatočne nakŕmi a potom za pamlsok urobí v každý moment, keď potrebuje, to, čo od neho ten majiteľ vyžaduje. Myslím si, že mali by sme zostať pri tom, aby boli médiá verejnej služby financované na základe toho, že je stanovená pevná suma percentom z HDP, ktorá je závislá od rastu percenta, od rastu HDP. Čiže ak sa krajine lepšie darí, darí sa aj médiám verejnej služby. A myslím si, že nemali by byť zaťažovaní v súčasnej dobe občania tejto krajiny ďalším poplatkom, ktorý by od 1. 1. 2013 platiť nemuseli. Tu neobstojí argument, že nič sme vlastne nie znovu zaviedli, alebo vy teda znovu nie zavádzate, pretože inak už o pár týždňov by všetky domácnosti, ktoré si platia elektrickú energiu a takisto aj právnické osoby nemuseli odvádzať poplatok za službu verejnosti, niekým tu volané koncesie na základe zákona, ktorý znovu obnovíte.
Na záver by som sa chcel opýtať pána ministra, či by v záverečnom slove vedel vyjadriť, keďže môj predrečník tuná, myslím, pán poslanec Hudacký presne vyčíslil tie obce, že ich je 265, či má vedomosť o tom, akým spôsobom sa určuje podľa zmluvy s Towercomom to, kto ten signál chytá a kto ho nechytá. Podľa mojich informácií je to určené nie na základe toho, že sa nameria nejaký signál dostupnosti, ale podľa toho, ako to určí softvér, ktorý je vybavený na to, že takéto pokrytie na Slovensku existuje. A to, či niekto nameria, že tam ten signál skutočne je alebo nie je, nie je relevantné, lebo relevantné je to, či softvér určujúci výkonnosť príslušných vysielačov zabezpečuje dostatočný signál do jednotlivých domácnosti, 265 obcí na Slovensku nemá uvedený signál a platí za službu, ktorú nevie dostať, ktorej sa nemôže zúčastniť.
To, že táto daň je nesociálna, bolo takisto obsahom vystúpení mojich predrečníkov. Keďže by som chcel vyhovieť požiadavke, že dnes už o 17.00 hodine sa o tom hlasovať bude, chcel by som aj svojím hlasovaním vyjadriť to, že som proti znovuzavedeniu od 1. 1. 2013 koncesionárskych poplatkov. A bolo dostatočne dosť už povedané ohľadom tém, prečo by k tomuto nemalo byť pristúpené.
Svoje vystúpenie ukončím možno výzvou k tomu, aby nielen poslanci opozície, ale hlavne poslanci vládnej strany nezahlasovali za znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov a naplnili tak svoj sociálnodemokratický odkaz, ktorý vo voľbách sľubovali. A ak zahlasujú za tento zámer, myslím si, že ho porušia. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, pár poznámok k vášmu úmyslu v podstate ponechať koncesionárske poplatky.
Na začiatok musím povedať, áno, uznávam, že vlastne tento zákon alebo súčasný platný stav v podstate mal nadobudnúť reálnu účinnosť až od 1. januára, ale nemôžme sa tváriť, že vlastne vy tým pádom nič nerušíte. Jednoducho meníte súčasný právny stav, meníte vlastne budúci právny stav, ktorý nastane od 1. januára, odkedy by ľudia neplatili koncesionárske poplatky. A takýmto spôsobom poplatky platiť budú. A preto je to v príkrom rozpore s tým, čo ste sľúbili ľuďom pred voľbami. A takisto po voľbách to váš hlavne pán premiér opakoval, že vaše šetrenie alebo konsolidácia verejných financií sa dotkne len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Vzhľadom na to, ako tu bolo teraz spomenuté v podstate, koncesionárske poplatky sa vyberajú v podstate takým zástrčkovým systémom. Čiže de facto každý, kto má zástrčku, koncesionárske poplatky platí, tak. A keďže vieme, že elektrifikácia Slovenskej republiky je blízka 100 % okrem pár chatrčí v osadách, tak v podstate koncesionárske poplatky na Slovensku platí zjednodušene povedané 100 % ľudí a 100 % nemôže byť 12 %. Čiže je to v rozpore naozaj s tým veľmi zásadným vaším predvolebným a povolebným sľubom, že budete postihovať iba 12 % najbohatších ľudí. Týmto zákonom postihujete 100 % ľudí na Slovensku okrem pár chudákov v chatrčiach, ktorí koncesionárske poplatky neplatia, lebo nemajú elektriku.
Druhá vec. Ja, samozrejme, nie som tu od toho, aby som vám dával rozumy, ale hovoríte, že ste sociálnodemokratická vláda, že ste sociálni demokrati, že máte sociálne cítenie. Podľa mňa ak je niekto raz sociálne cítiaci, potom nikdy v živote nemôže podporovať niečo, čo je sociálne nespravodlivé. A takýto poplatok, nemôžem to ani nazvať daň, je podľa mňa veľmi, veľmi nespravodlivý, lebo ten chudobný človek možno na ten koncesionársky poplatok dá 100 % svojho disponibilného príjmu, ktorý mu zostane po zaplatení svojich výdavkov, a milionár dá na koncesionársky poplatok možno jednu tisícinu percenta zo svojho príjmu. Čiže je to v podstate daň, ktorá má nie progresívny, ale degresívny charakter. Čiže platí, že čím si bohatší, tým platíš nižšie percento dane, keď to nazveme ako daň a porovnáme to s daňami. Čiže je to veľmi nespravodlivý spôsob výberu dane, veľmi nespravodlivo zaťažujeme vlastne tých najchudobnejších presne rovnako ako tých najbohatších. A preto som očakával od vás, že, dobre, o. k., keď už takého niečo predošlá vláda schválila a tie peniaze vám chýbajú, čo beriem akože je legitímne konštatovanie a chvályhodné od vás, aj keď pod medzinárodným tlakom, že sa správate omnoho, omnoho racionálnejšie v porovnaní s prvou vládou Roberta Fica, že sa priznávate k tomu medzinárodnému záväzku Slovenskej republiky a chcete konsolidovať, chcete šetriť a na jednej strane vyberať peniaze od ľudí, že namiesto tohto výpadku, ktorý je teda možno 70 mil. eur, prídete a premietnete to do inej dane, napríklad spotrebnej dane, a niektorú sadzbu spotrebnej dane zvýšite tak, aby ste tento výpadok nahradili. Ale keďže spotrebná daň je vlastne priamo úmerná spotrebe, to znamená, že tí najbohatší majú najvyššiu spotrebu a tí chudobní majú najnižšiu spotrebu pri niektorých tovaroch pri spotrebnej dani, tak napríklad takýmto spôsobom naozaj rovnomerne premietnete to zaťaženie a bohatých zdaníte viac za účelom vlastne získania peňazí pre RTVS a tých chudobných zdaníte menej. Toto by bolo v súlade so sociálnodemokratickým alebo sociálnym cítením sociálnodemokratickej vlády. Ste sami vo vláde. Nikto vám do toho nekafre. Toto som očakával od vás, že urobíte, že nebudete naďalej vlastne podporovať daň, ktorá je drasticky nespravodlivá vlastne pri zohľadnení príjmu jednotlivých ľudí. Ešte raz hovorím, najchudobnejší takýmto spôsobom platia možno až 100 % svojho príjmu na koncesionárske poplatky. Jednoducho keď chudobnému zostane v ročnom rozpočte 50 eur, tak dá to na koncesionárske poplatky. Ale ten najbohatší, ktorému zostane 50 miliónov eur, tak dá 50 eur na koncesionárske poplatky. Čiže na to jeden dá 100 % a najbohatší dá možno tisícinu, možno milióntinu percenta zo svojho disponibilného príjmu.
Druhá nespravodlivosť pri koncesionárskych poplatkov, ktorá je a bola tu už dnes spomenutá je, že vlastne platia ich aj tí ľudia, ktorí sa, bohužiaľ, k službám verejnoprávnych médií nemajú možnosť dostať. Je to 265 dedín na Slovensku, ktoré tento signál nemajú a platia ich. A tam si fakt už potom predstavme, že zvyčajne tie dediny sa nachádzajú v takých hladových dolinách, pánubohu za chrbtom, kde nie je ani žiadna práca, je nezamestnaný, chudák fakt hlavne prežíva, má tu zástrčku, musí to preto zaplatiť. Zaplatí to z toho mála, čo má, za to, čo nemá, za signál, ktorý nemá, zaplatí 53 eur, približne tuším to ročne tak vychádza. Na druhej strane ten bohatý, ktorý má signál, ktorý má milióny na účte, zaplatí rovnakých 50 eur ročne. To sú dve nespravodlivosti, ktoré týmto, že ponechávame tento zákon v platnosti alebo dávame ho vlastne do pôvodného stavu a znova zavádzate koncesionárske poplatky, tak vlastne naďalej v systéme nechávate. A pripadá mi to, nehnevajte sa, nesociálne z vašej strany. Keď raz hovoríte, že ste sociálne cítiaci, tak takúto nesociálnu vec nemôžete podporiť. Predsa nemôžete chcieť, aby platil bohatý dramaticky menej a chudobný dramatický viac v porovnaní teda s tým bohatým a aby chudobný platil ešte dupľom za to, čo v skutočnosti nemá, aby chudobný v hladovej doline platil za signál verejnoprávneho média, ktorý nemá, aj keď ide o 50 eur. Nemožno sa na vec pozerať iba pri vysokých sumách. Aj toto je relatívne malá suma, ale dokopy je to 74 miliónov eur vybraných od ľudí. Nikto iný nám to nezaplatí.
Aj pri prvom čítaní, aj teraz pri druhom čítaní, pán minister, hovorili ste o tom, že vlastne, aj v dôvodovej správe je to napísané, ide vám aj o zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií a vlastne preto k tomuto pristupujete a chcete vlastne naďalej podporovať taký priamy vzťah medzi divákom alebo poslucháčom a verejnoprávnym médiom a vlastne takýmto spôsobom chcete zabezpečiť nezávislosť, lebo popisujete to tak, že v prípade, ak by nastal ten stav, ktorý je v súčasne platnom znení, že by v podstate peniaze museli byť vyčlenené pevnou sumou zo štátneho rozpočtu, tak v tom prípade by prišlo k ohrozeniu nezávislosti, ako kebyže teda médium je v rukách politickej garnitúry, a teda takýmto spôsobom vy chránite nezávislosť. Nehnevajte sa, hovoril som to aj v prvom čítaní a teraz to musím povedať, kým ľudia v tejto sále budú či mať vplyv na volenie nejakej rady, ktorá zvolí generálneho riaditeľa, či priamo môcť voliť generálneho riaditeľa, či ovplyvňovať výšku štátneho rozpočtu, z ktorého sa bude vyčleňovať suma pre RTVS, či schvaľovať zákon a rozhodovať, kto koncesiu bude platiť alebo nebude platiť, všetky tieto štyri spôsoby, ktoré doteraz v podstate Slovensko zažilo alebo teda mohlo aj zažiť, ten jeden sme zatiaľ nezažili a mohli sme ho zažiť od januára, nezakladajú žiadnu možnosť nezávislosti RTVS. Jednoducho ak raz sa na pozíciu generálneho riaditeľa môže dostať ten človek, nad ktorým sa zmiluje väčšina v tejto sále, nikdy ten človek nie je nezávislý. Jasné, bolo by super, ak by sa správal nezávisle, ale obávam sa však, že to bude ako v minulosti, že v momente, ak trošičku začal vystrkovať rožky a začal sa správať nezávisle, tak bol veľmi rýchlo uprataný. Takže nemyslím si, že toto je cesta k zabezpečeniu nezávislosti RTVS, a myslím si, že používate to naozaj iba ako takú zásterku toho, že v skutočnosti idete pošliapať si po jazyku v tom, čo ste povedali pred voľbami, po voľbách, že budete šetriť alebo brať peniaze iba tým 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Nie, týmto zákonom ideme zobrať peniaze 100 %, 99,9 % ľuďom na Slovensku, ktorí majú doma zástrčku. Mrzí ma to o to viac, že ste sami vo vláde, že máte v názve sociálna demokracia a že prezentujete sa ako sociálne cítiaci.

Ďakujem za slovo. Chcem vyjadriť súhlasné stanovisko s predrečníkom, že verejnoprávne médiá majú byť financované plne zo štátneho rozpočtu. Nemusel by tak pán minister dostávať takúto mapu, kde všade ten signál Slovenská republika má alebo nemá. Pre mňa je to naozaj nová informácia, že až 265 obcí na Slovensku tento signál nemá. Ale ten systém poplatkov je naozaj nastavený nespravodlivo, pretože platia za túto službu aj tí, ktorí tieto služby verejnoprávnych médií nevyužívajú, či už z dôvodu takého, že nemajú ten dostatočný signál vo svojom regióne, alebo z dôvodu takého, že túto službu sa jednoducho rozhodli neprijímať. My v podstate týmto zákonom alebo koncesionárskymi poplatkami nútime všetkých občanov, aby platili bez ohľadu na to, či tieto služby verejnoprávnych médií využívajú alebo nevyužívajú. Najspravodlivejšie teda by naozaj bolo to, tak ako to kolega spomenul, aby verejnoprávne médiá naozaj boli plnohodnotne financované zo štátneho rozpočtu, pretože všetci občania tejto republiky platia dane. A keď teda platia dane, tak tento štát recipročne mal by vo forme takejto služby vyjsť v ústrety každému človeku. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Jarjabek, nie je problém v právnej definícii násilia a neviem čoho, problém je, že v civilizovanej Európe to majú a na Slovensku a v Čechách to nemáme. Nechoďme cez Košice, ako sa to hovorí. Ale toto je celý problém. Všade to majú, my to nemáme. A teraz budem mierne politický, mierne, nechcem povedať, demagogický, ale naozaj, pán minister, ale vôbec aj plénum, máme šancu urobiť to, že tie Vianoce môžu byť s menšou obavou. My tých obáv už budeme mať dosť o to, aký bude ďalší rok, koľko bude peňazí, ale ešte nepridávajme rodičom obavu, či pustiť telku môžu alebo nemôžu. A máte to, držíte to v rukách. Keď to trošku zjednoduším, hyperbolizujem, tak môžem povedať, že dneska máte šancu vrátiť na dopracovanie zákon, ktorý by zakázal to, že počas detskej rozprávky ide reklama na súťaž s mŕtvou osobou. Viete, že niekto urobil chybu a za chyby sa platí. Čiže keď niekto už urobil tú chybu, pani Žitňanská vravela, že to vie zistiť, kedy to bolo, ja som to nevidel, ja len reprodukujem to, čo ona hovorila, tak za chyby sa platí. Ja som tiež veľakrát, často zaplatil za moje chyby. Čiže to je tiež v celku spravodlivé. Keď proste sa k tomu dopracujete, tak naozaj máte v rukách, páni poslanci dneska to, že Vianoce môžu byť o niečo jednoduchšie a že vám to nikto nemôže obúchavať o hlavu, že ste nezmenili zákon, ktorý mohol zakázať to, že počas detskej rozprávky, a poviem to tretíkrát a naposledy, ide reklama na súlož s mŕtvou osobou. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja tak sa na vás obrátim priamo, pán minister, aby ste dokázali svoju odvahu a naozaj ukázali v tomto štáte, že máte väčšiu moc ako má dramaturg alebo možno aj parlamentný výbor, aby ste stiahli tento návrh zákona, tak ako to bolo predložené tuná.
Naozaj bolo to tu spomenuté. Teraz je to duplicitné. Keď bežia programy pre deti a možno mládež, tak vsúvame do toho mravne nevhodné reklamy. Skutočne je to čosi, čo veľmi negatívne vplýva na výchovu našich detí a mládeže. Veľakrát sme voči tomu bezmocní, lebo tie naše deti sedia pred rozprávkou alebo mládežníckym programom, neodbehneme a neskontrolujeme to, aká reklama tam beží.
Neviem, pán minister, či ste počúvali, čo som hovoril, že vás povzbudzujem k tej odvahe, aby ste ten návrh zákona vrátili a naozaj ho aj prepracovali a dokázali tak tú svoju silu, že máte naozaj väčšiu moc, ako má dramaturg. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja len krátko k tejto veci. Skôr si neodpustím uštipačnú poznámku, že ono už dnes SDKÚ v parlamente nie je, nieto ešte, že nebude po ďalších voľbách... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, k veci.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, k tomu, o čom sa rozprávame. Ja som čakal teda, či sa zjaví alebo nezjaví nejaký pozmeňujúci návrh okrem návrhu tuná kolegovho, ktorý po schválení by upravoval vec, ktorá podľa mňa viac trápi, i keď toto tiež trápi asi. Ale priznám sa, som až tak hlboko v tom zasvätený nie, ale určite cítime, že viacej túto spoločnosť trápi niečo iné. To znamená, či sa budeme konfrontovať s tým alebo či naberieme v sebe nejaké ešte zbytky síl na to, aby sme sa postavili k tomu, povedzme to možno aj takými slovami, ktoré k tomu sú náležité, určitému mediálnemu teroru, ktorým sme konfrontovaní nielen my, ale aj naše deti. Takže ako som na to čakal, nedočkal som sa toho, takže skúsim ja dať návrh, na konci dám procedurálny návrh, ktorý by možno mohol aj prejsť, keby ste náhodou prípadne počúvali čo budem hovoriť.
Už aj pán minister pripustil, že idiotizácia spoločnosti naberá grády. Tomu som rád. Aj minule sme tu mali na túto tému diskusiu, že čo sa deje, čo sa nedeje. Pozbierať po dvadsať eur na nejakých úbožiakov po dedine a potom z nich robiť farmárov, to nie je asi tá cesta. Dokonca urobil aj to, čo deklaroval. To znamená, stôl síce nebol okrúhly, ale bol. Bola to taká panelová diskusia, kde zase to, čo som ja predpokladal, sa aj stalo. Čiže tie osobnosti, ktoré on k tomu vyzýval, a možno aj myslel, že tam budú, tam neboli. Ale nehovorím tým, že tam nejaké osobnosti neboli, tam práve, naopak, fakt nedajbože, aby si to tak niekto nevysvetlil. Bola tam kopa naozaj ľudí, ktorí sú prínosom pre túto spoločnosť. Ale kopa ľudí tam nebola podľa mňa tých, ktorí mali tam byť. Nuž ale aj tá diskusia sa uberala takým smerom, že aj ja som sa pozeral. A potom som aj povedal pánovi ministrovi zase slová, ktoré rád zopakujem.
Ale chcem upozorniť na jednu vec. Ja som nováčik v parlamente. A človek analyzuje, aké sú systémy práce, ráno sa zobudím, niečo ma napadne, alebo sú systémy práce nejaké koncepčnejšie a potom metódy vôbec, že to nejako analyzujeme. Takže tá metóda, ktorá, si myslím, neublížila alebo vždycky ublíži menej ako také že ad hoc riešenie alebo riešenie, ako sa vyspím, je metóda nejakých komparácií, teda metóda porovnávania sa s krajinami, kde už predsa len nejakú historickú tradíciu majú. Minule mi to prišlo aj tak zvláštne, že sa možno aj dotknem niektorých krajín. Avšak oni to nepočujú v tej Botswane, aby sa neurazili, s tými krajinami, ktoré sú tak nejako aj historicky, aj geograficky blízko.
A tam na tej panelovej diskusii v tej peknej sále na ministerstve kultúry pán Mistrík prezentoval takú tabuľku peknú, kde teda hovoril, ako to majú v iných krajinách v rámci Európy. A nuž čo sme sa dozvedeli, vážení? Dozvedeli sme sa, to že všade v civilizovanej Európe, dokonca spomínal aj prípady mimo Európy, majú časové opony. Kde sme na to zabudli, to bolo Slovensko a Česko. A mňa inak fakt zarazila tá jeho poznámka, že on bol z toho prekvapený. Pán Mistrík na konci povedal, že sám bol z toho prekvapený, ako to je inde riešené. Tak ja som mu to vtedy vytkol. On potom mi to ako loptičku vrátil tým, že oni si to refrešujú v nejakých časových intervaloch. Ale mne to jeho prekvapenie, ako to deklaroval, prišlo, že bol prekvapený absolútne. To znamená, že to sa nezmenilo z roka na rok. To znamená, že minulý rok to nemali. Čiže tak sa stihol za ten rok prekvapiť. Čiže to, že to niekde majú, je normálne (tie časové opony). Len my sme tu na to zabudli. Čiže my sme umožnili vyrásť obrovským silám. A tak to aj konšpiračne znelo. Ale zjednoduším to, poviem, často dramaturg má väčšiu moc v tomto štáte ako parlamentný výbor. Tam sme to dopracovali, vážení. Tu sa poslanec aj minister bojí viac riaditeľa televízie. Viete, to nie je určite správne. Ja som si všimol, že na tej diskusii bol riaditeľ STV, pán riaditeľ JOJ. A myslím, že tam nebol, alebo som to neregistroval, niekto z Markízy, minimálne tam od nich teda pani riaditeľka nebola. A to, čo to predznamenáva a napríklad aj ja identifikujem, je, že proste ten profesionalizmus tej americkej stanice je v tom, že oni rešpektujú zákonodarstvo tej-ktorej krajiny. Potom sú také akože domáce televízie, ktoré vlastne sa majú snahu tu nejakým spôsobom korigovať a upravovať, lebo pán Borovský aj v tej diskusii vystúpil takým tým smerom, že proste sa snažil argumentačne vyvážiť tú polohu. Len ono je to dosť ťažké. Viete, to je ťažká úloha, zobrať si na seba vysvetliť to ľuďom, keď všade v Európe to majú okrem Slovenska a Česka. Takže to je naozaj náročná úloha. A mám pocit, že pán Borovský na konci to aj uznal.
Život je často plný paradoxov, tak mám pocit, aj som to niekde zachytil, že existuje údajne nejaký návrh, ktorý by bol kompromisom v tejto veci. To znamená, sa vytvorí nie kategória pätnástky alebo nejakej šestnástky a údajne niektorí z tých predstaviteľov, ktorých som aj teraz menoval, nejako v príprave alebo v návrhu nejakej možnej diskusie sú otvorení. Ja už neviem, ako to nejako zamotať, aby som niečo nepokazil. Čiže čo chcem tým povedať? To znamená, že už samotní prevádzkovatelia uznali, že možno niekde sa prestrelilo a že možno tá spoločnosť už naozaj toho dostala dosť na to, aby sa upokojila situácia. Čiže je to taká hodená loptička. Otázka stojí, či tu hodenú loptičku autority tohto štátu prijmú. A to je to napríklad, čím som aj končil, keď som tam kratučko vystúpil. A som povedal, že v tomto prípade je to celé príbehom osobnej odvahy pána ministra, či to dokáže, či bude toho schopný, lebo, samozrejme, to bude mať dopad a dosah. Môže to teoreticky aj pre pána ministra znamenať politickú smrť, lebo však nahnevá niekoho a môže sa nad ním urobiť nomen omen s tým, že čo už s ním, lebo však nám to všetko pokazil. Ale, zase, ten váš príspevok pre zdravie tejto spoločnosti je rádovo vyšší, pán minister, ako keby niekto nad vami urobil kríž. Takže ja by som celkom tú obetu aj zobral, keby bolo odsúdením toho celého to, že už nebudete v televízore. Ale potom by možno efektom toho celého bolo to, že naozaj, pani Žitňanská to spomínala, pri detskej rozprávke nejde upútavka na film, kde sa hovorí, že niekto súloží s mŕtvym človekom, to tam odznelo, ja len opakujem, čo tam bolo, čiže to sa stalo. Viete, to sa naozaj tu stalo. My sme Slovensko, takže tu by možno stálo za to, tú obeť priniesť.
Takže ten môj návrh. A ešte skôr, ako ho poviem, tak poviem to, s čím som tu dneska začal, že by sme sa možno mali dopracovať k tomu, že by sme mali vládne návrhy kategorizovať. Tie základné by mali byť lobistické, operačno-taktické, potrebné a opravné. Tak tento zákon, čo je momentálne tu, je v kategórii potrebných. Ale nie je až tak potrebný, ako by bol potrebný v tom, keby sa tam doplnili tie ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné, lebo my máme šancu v tom, že keď trebárs vy by ste akceptovali ten môj návrh, aby sa tento zákon stiahol na dopracovanie, že nám sem príde v novembri dopracovaný návrh o dohodu, ktorú dokonca, zdá sa, ponúkajú samotné médiá, lebo ja nemám súhlas z druhej strany povedať, že môžem o tom takto informovať. Ale taký nejaký návrh je a podľa mňa o ňom viete. Tak my sme v novembri to mohli schváliť. A výsledkom by bolo to, že cez Vianoce by sme sa nemuseli báť zapnúť televízor pre deti. Neviem, či by sa to stihlo. (Reakcia z pléna.) No tak dobre, od januára, dajme tomu, nech to je. Čiže to je veľká výzva pre nás všetkých, či sa nad tým zamyslíme alebo nezamyslíme, na zváženie, samozrejme. Ja viem, že toto je ťažké v tomto pléne, ale skúšam to, hej. Takže, pán spravodajca, ak môžem, tak teda dávam procedurálny návrh vrátiť návrh na dopracovanie.
A čo sa týka toho samotného dopracovania. Viete, keď naozaj niekto počas detskej rozprávky pustí upútavku na sex s mŕtvou osobou a za to dostane tritisíc alebo možno ani nedostane pokutu, tak je na to čas, i keď je možno riziko, že vás nepustia do televízie, že vás zhasnú ako lacnú žiarovku z Baumaxu. A paradoxne dokonca sami to tí ľudia už uznávajú, že je možno na to čas. To je aj takou troška našou hanbou, alebo takým tým wake up kolom, že, áno, naozaj je na to čas.
Takže naozaj ďakujem za pochopenie a očakávam, že sa minimálne tým budete zaoberať. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, sme sa dostali do druhého čítania o spomínanej a predkladateľom predstavenej zmene zákona alebo doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. A hovorili sme takisto ako v prvom čítaní o tom, že sa jedná o transpozíciu z európskeho práva, a to v dvoch bodoch, o liekoch a o tom, aby boli upravené pravidlá pri kvótach diel, ktoré sú dávané, tzv. on demand, aby sme určili dvadsaťpercentnú kvótu pri dielach európskej proveniencie alebo pôvodu. K tomuto som sa vlastne vyjadroval aj v prvom čítaní, že táto snaha ad jedna z Európskej únie a možno aj ten náš pohľad na to, keďže v rôznych štátoch Európskej únie, spomínal som Českú republiku, ktorá má napríklad v tomto duchu nastavenú inú, desaťpercentnú kvótu na európske diela s alternatívnou povinnosťou vynaložiť percento z výnosov tejto služby za sledované obdobie na tvorbe európskych diel alebo nadobudnutie práve európskych diel a podobne, je to v podstate chvályhodný čin. Možno som iba poznamenal, či by sme sa nezaoberali alebo neotvorili túto otázku aj pri dielach čisto slovenských. Zároveň som aj pri prvom čítaní hovoril o tom, že mohla by byť snaha, keďže sa otvára tento zákon, aj v trošička inej oblasti. A nechcel by som byť obvinený z toho, že otváram otázku, ktorá ide nad rámec povinností, pravdepodobne sa tomu nevyhnem. Ale zvažoval som presne v tomto bode, či sa oplatí otvárať predmetný zákon sólo vlastnou novelou. Ale sú niektorí poslanci, ktorí na predchádzajúcej schôdzi toto urobili. A neboli úspešní. A ich snaha neprešla ani prvým čítaním. Tak si dovoľujem následne vo vystúpení predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby sme vyrovnali práva vysielateľov a práva tých, ktorí signál šíria na Slovensku, na jednu úroveň a aby mohli byť šírené v našich káblových rozvodoch diela alebo programy našich vysielateľov na základe toho, že sa vyrovná vzťah vysielateľa a tzv. retransmittera alebo broadcastera, alebo toho, čo tento signál šíri, aby sa to dialo v súkromnoprávnej rovine a aby do toho zbytočne nezasahoval štát.
Keďže mám vypracovanú analýzu k tomuto bodu, chcel by som možno veľmi krátko opísať, čo som týmto sledoval.
Chcel by som ešte upozorniť, že s touto snahou neprichádzam prvýkrát. Už raz výbor pre médiá a kultúru za bývalej vlády tento zámer schválil. A na základe toho, že bol daný prísľub, že sa danej téme povenujeme v širších súvislostiach v rámci komplexného otvorenia spomínaného zákona č. 308/2000 Z. z., o tomto návrhu v pléne sa nehlasovalo.
K podstate toho, k tejto mojej iniciatíve. Ide o to, aby sa vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie, keďže ide o vzťah čisto súkromnoprávnej povahy, narovnal. Tento vzťah je regulovaný a mal by byť regulovaný vzájomnou dohodou vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie a autorským zákonom. Sledujem touto zmenou vypustenie požiadavky predkladania vyhlásenia pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej služby. A týmto pádom si myslím, že do tohto vzťahu zavedieme menšiu mieru regulácie a uvoľnenie vzťahu medzi vysielateľom a šíriteľom retransmisie. Zásah štátu do súkromnoprávneho vzťahu medzi prevádzkovateľmi retransmisie a vysielateľom by mal byť, si myslím, prehodnotený z pohľadu nevyhnutnosti a proporcionality. Vysielanie je činnosť, ktorá si vyžaduje nielen dostatok finančných prostriedkov, ale aj potrebné know-how a znalosť práva pre oblasť práv súvisiacich s autorským zákonom čiže vysielacích práv. Je preto odôvodnené očakávať, že vysielateľ bude schopný samostatne uchrániť svoje záujmy dotýkajúce sa ochrany jeho vysielania. Preto nie je dôvod, aby bol suplovaný nejakým verejnoprávnym orgánom. Týmto zámerom by som chcel odstrániť duplicitu súhlasu vysielateľa, nakoľko súhlas vysielateľa s použitím jeho vysielania je výlučne majetkovým právom, ktoré je vyjadrené jednak v legislatívnych aktoch (smernica z roku 2006/115/ES), v medzinárodných dohodách, medzinárodných dohovoroch o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielateľov (tzv. Rímsky dohovor), ako aj vo vnútroštátnej právnej norme u nás (autorský zákon). Udelenie súhlasu na použitie alebo zákaz použitia vysielania je teda aktom spadajúcim do súkromnoprávnej roviny, vzťahu medzi vysielateľom na jednej strane a prevádzkovateľom retransmisie na strane druhej. V prípade ak by k poskytovaniu retransmisie dochádzalo v rozpore s právnym poriadkom, existuje dostatok možností, ako tento stav napraviť aj prostriedkami súkromnoprávnej povahy.
Chcel by som možno uviesť veľmi krátko, čo tento stav, ktorý teraz máme, spôsobuje, keďže predkladanie súhlasu pôvodného vysielateľa spoločne so žiadosťou o registráciu retransmisie nie je obvyklou podmienkou pre tento akt ani v okolitých štátoch a napríklad v Českej republike sa táto podmienka, ktorú my máme, nevyskytuje vôbec. Keď chystali v Českej republike úpravu, jej predkladatelia upustili od podobného prístupu úplne, pretože skúsim spomenúť niektoré príklady z praxe, čo sa deje, ak táto podmienka platí. Vyžadovanie podmienky o registráciu sa stalo predmetom aj odbornej, aj laickej verejnosti, pretože plnenie tejto povinnosti je obchádzané prevádzkovateľmi retransmisie tým, že títo sa registrujú v štátoch, kde sa plnenie tejto povinnosti nevyžaduje, hoci reálne dochádza k poskytovaniu služieb retransmisie na našom území. Táto skutočnosť negatívne ovplyvňuje tu usadených a registrovaných prevádzkovateľov a narušuje podmienky hospodárskej súťaže, má negatívny dopad na hospodárstvo, ako aj príjmy Audiovizuálneho fondu, ktorému prevádzkovatelia retransmisie registrovaných v Slovenskej republike odovzdávajú časť svojich príjmov. A tí, ktorí síce retransmisiu na Slovensku prevádzajú, ale sú registrovaní v iných krajinách, tento odvod neodvádzajú do Audiovizuálneho fondu. Zároveň keďže pretrváva ten stav, odchod prevádzkovateľov satelitnej retransmisie a registrácia ich aktivít mimo územia Slovenska, hoci služba satelitnej retransmisie stále poskytovaná na území Slovenskej republiky má výrazný dopad na plnenie odvodových povinností týchto subjektov, vyžadovanie registrácie aj od prevádzkovateľov a poskytovateľov služieb satelitnej retransmisie má za následok vznik odvodovej povinnosti voči Audiovizuálnemu fondu, ako som spomínal, za poskytovanie tejto služby. Podľa § 27 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení zákonov v platnom znení prevádzkovateľ retransmisie je povinný platiť príspevok do fondu. Toľko zákonná úprava v tomto bode.
Základom pre výpočet pri príspevku podľa tohto zákona sú celkové príjmy prevádzkovateľa retransmisie za poskytovanie retransmisie, ako aj obsahovej služby koncovému užívateľovi za posledný kalendárny rok, výška príspevku je určená na jedno percento zo základu. Preto môžeme, keďže tá zákonná úprava je v tomto bode presná, hovoriť o tom, že za posledné obdobie sú známe dva prípady, pri ktorých došlo k zmene poskytovateľa služby retransmisie, UPC a Towercom, pričom prinajmenšom jeden z nich, Towercom, je priamym dôsledkom rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, z ktorého vyplynula povinnosť registrácie retransmisie poskytovanej prostredníctvom DVD-S. Dôsledkom tohto prístupu je aj obchádzanie povinnosti platiť odvod do Audiovizuálneho fondu. V prípade služby Skylink (satelitná retransmisia) túto pôvodne poskytovala spoločnosť Towercom, dnes ju poskytuje spoločnosť Trade Tec registrovaná v Českej republike. Odhadovaná suma odvodu do Audiovizuálneho fondu v prípade tejto konkrétnej služby vychádza z predpokladaného obratu za poskytovanie služieb na úrovni 1,6 mil. až 12 mil. eur za rok 2010, čo by znamenalo odvod vo výške 116 000 až 120 000 eur.
Nechcem ísť k ďalším číslam. Ako som spomínal, ak sa predkladateľovi bude zdať, že táto zmena ide nad rámec zamýšľanej, keďže ide o transpozíciu, zamýšľanej právnej úpravy, budem s ním súhlasiť, napriek tomu si myslím, že aj pri tom, ako sú tieto podmienky nastavené a že finančné prostriedky takýmto spôsobom odchádzajú z územia Slovenskej republiky, by sme mohli prikročiť k tomu, že pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, by mohol byť podporený. A by sme tým ad jedna ochránili Audiovizuálny fond a ad dve vyrovnali vzťah medzi vysielateľom a retransmitterom a nechali to na ich vlastnej dohode. Dovolím si teda, tak ako mi povinnosť káže, predložiť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa dopĺňa návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča takto:
Po prvé. V článku I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: „V § 17 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c)." Doterajšie písmená d) až h) sa označujú ako písmená c) až g). Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V skratke odôvodnenie. Vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie je vzťahom čisto súkromnoprávnej povahy. Tento vzťah je regulovaný ich vzájomnou dohodou a zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom.
Po druhé. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 57 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d)." Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená d) až h).
Odôvodnenie. Predkladanie súhlasu spoločne so žiadosťou o registráciu retransmisie nie je obvyklou podmienkou pre tento akt ani v okolitých štátoch, napr. v Českej republike sa takáto
podmienka nevyžaduje vôbec. Vyžadovanie tejto podmienky je navyše v poslednom čase predmetom diskusie odbornej aj laickej verejnosti. Plnenie tejto povinnosti je obchádzané prevádzkovateľmi retransmisie tým, že títo sa registrujú v štátoch, kde sa plnenie tejto povinnosti nevyžaduje, hoci reálne dochádza k poskytovaniu služby retransmisie na území Slovenskej republiky.
Po tretie. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 60 ods. 9 sa slová „§ 57 ods. 2 písm. e)“ nahrádzajú slovami „§ 57 ods. 2 písm. d)“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.
Po štvrté. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 63 ods. 1 písm. d) sa slová „§ 17 ods. 1 písm. c) a e)“ nahrádzajú slovami „§ 17 ods. 1 písm. d)“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Takisto ide o legislatívnotechnickú úpravu, bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto doplňujúceho návrhu.
Po piate. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: “V § 67 ods. 1 písmeno a) znie: „a) nesplnil povinnosti ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) až c) a g )“.“
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Takisto sa jedná o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto doplňujúceho návrhu.
Záverom by som chcel ešte raz požiadať o podporu ako predkladateľa, tak i vás, kolegyne a kolegovia, aby sme mohli v tomto bode pristúpiť k úprave a aby sme to, čo prevádzkovatelia retransmisie robia aj tak, buď sa teda sťahujú do iných krajín a vyhýbajú sa odvodovej povinnosti a odvodom do Audiovizuálneho fondu, alebo to robia spôsobom takým, že programy ako Prima a Nova sa vyskytujú v službách programových ako testovacie prevádzky, ktoré trvajú aj niekoľko rokov, a tým pádom i tak sa objavujú u našich retransmitterov, alebo poskytovateľov retransmisie, tento právny stav narovnali a získali finančné prostriedky ktoré nám týmto unikajú. Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Myslíte, že ani do budúcna tu nie je šanca, keby náhodou rozpočet nebol taký deficitný, majú vôbec šancu tí ľudia aspoň sa nádejať? Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia, za vašu reakciu. Takže odpoviem pánu Gálovi. Myslím, že som ostatných zamestnancov štátnej správy neznevážil, pretože nakoniec tá definitíva, o ktorej som konečne hovoril, by mala sa týkať aj ich a všetkých ostatných. Ako pán Beblavý hovoril o školskom krajskom úrade, tak ja som si dovolil hovoriť o krajskom pozemkovom úrade a o jeho kompetenciách.
A k pani Vaľovej. No, vidíte, aj vy ste príkladom poslankyne, ktorá si pletie pozemkový úrad s pozemkovým fondom. Pýtali ste sa ma, kto ma nominoval do pozemkového fondu. No nikto ma tam nenominoval. Ja nie som pracovníkom pozemkového fondu, ja som pracovníkom pozemkového úradu, ešte raz vám to hovorím, pani kolegyňa. Kto ma tam nominoval? Nikto, lebo v roku 1991 som išiel na výberové konanie ako nezávislý poslanec, ako nič, ako obyčajný človek do výberového konania a stal som sa štátnym pracovníkom na pozemkovom úrade. Takže k tomu to je asi toľko.
A myslím si, že nie som proti reforme, ktorá túto štátnu správu privedie k tomu, aby občan bol spokojný. Takže som nepovedal, že som proti tomu, ale som povedal, že by to bolo efektívne, ako hovoríte vo svojom názve ESO. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pani predsedajúca, ja som si poznačil z toho vystúpenia takú milú vetu, keď nemáme jasný ten grunt, nemáme nič. Ten pozemkový úrad aj pozemkový fond sú vážnymi úradmi, aj keď naozaj sú to dva oddelené úrady, ako sa to kolega tu snažil nám vysvetliť.
Ak sme dávali pozor. On nehovoril len o pozemkovom úrade, ale hovoril aj o definitíve v štátnej správe. A tá definitíva v štátnej správe sa má dotýkať všetkých tých úradov, aj ako to vo svojom úvode prečítal. Takže o tej definitíve prakticky tu rozprávame 20 rokov a stále títo štátni úradníci túto definitívu nemajú. Naozaj je to problémom v štátnej správe, že sú schopní, šikovní ľudia, ktorí tam nastúpia, naučia sa túto agendu a po piatich rokoch z týchto úradov utekajú.
Čo sa týka reformy predkladanej ESO, uvidíme, aké to bude mať dôsledky, či teda sa priblížime k tomu občanovi alebo sa od neho vzdialime. Naozaj rizikom je to, ak rozhodovanie na úrovni aj prvého, aj druhého stupňa bude sa diať pod jednou strechou.
Tak ako to kolegovia tu spomínali, naozaj tie personálne väzby, ktoré tuná sú, vieme veľmi dobre, ako to funguje. A malo by sa konečne skončiť s politickým dosadzovaním naozaj na tieto pozície, a to hlavne tam, kde sa vyžaduje odbornosť. Je potrebné hľadieť predovšetkým na odbornosť, a nie na to, kto akým politickým nominantom je. Ale to je na beh na dlhé trate. Ďakujem pekne.