216.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie podpredsedníčky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti odôvodnil poslanecký návrh zákona, ktorým by sme veľmi radi riešili možno súčasnú veľmi negatívnu prax, ktorá sa nám dneska vo vzťahu k spotrebiteľom zaviedla v slovenskom súdnictve.
Stáva sa to veľmi často, že voči ľuďom spotrebiteľom sú uplatnené nároky zahraničnými spoločnosťami zo zmeniek. Keď si spomínate, dámy a páni, v minulosti boli zmenky ako také zakázané v spotrebiteľských vzťahoch. Nevadí to však, pretože sa na Slovensku objavilo obrovské množstvo zmeniek aj z minulosti, ktoré boli žalované na slovenských súdoch. Boli žalované na slovenských súdoch zo zahraničia, pretože slovenská zmenka bola indosovaná, teda postúpená do cudzieho štátu Európskej únie a naspäť vymáhaná z cudzieho štátu na Slovensko.
Bohužiaľ, sa tak do istej miery ale aj laxnosťou niektorých, ktorí o týchto nárokoch rozhodovali, stalo, že mnohé z nárokov, ktoré je sporné, či by priznané mali byť, boli voči spotrebiteľom priznané. Nedávna prax ukázala, že pani, ktorá si požičia 600 eur, podpíše zmenku na 1 100 eur, je voči nej v exekučnom konaní vymáhané 8 000. To je jeden z tisícov príkladov, ktoré na Slovensku môžete vidieť.
Problém je v tom, že zmenkovým konaním sa dodnes na kauzu, teda základný pôvodný vzťah, neprihliada, a napriek tomu, že už dnes jasná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie hovorí, že aj v zmenkovom konaní sú súdy členských štátov povinné prihliadať na ochranu spotrebiteľa, je tomu napríklad v rozsudku európskeho Súdneho dvora pod spisovou značkou C419/2011 Česká sporiteľňa proti nemenovanému pánovi, tak naše súdy, žiaľ, pri tom, ako boli zmenky uplatnené na súdoch, sa na nič iné nepýtali.
Aj vzhľadom k tomu je veľké množstvo rozhodnutí a možno očakávať ďalšie veľké množstvo rozhodnutí, ktoré idú proti spotrebiteľom, proti ľuďom na Slovensku, pretože v tých rozhodnutiach nie je uplatnená, dámy a páni, iba istina, ale v tých nárokoch je, uplatnených, aj príslušenstvo v neúmernej, neprimeranej výške: 0,25 % denne; 0,25 % denne, keď niekto vydá rozsudok, tak sa mu to zdá akože suma, ktorá je úplne v pohode. Dámy a páni, ale keď si prepočítate a vynásobíte 0,25 x 365 dní v roku, tak vám vyjde, že slovenské súdy priznávajú v zmenkovom konaní proti slovenským spotrebiteľom 91,25 % ročne, k tomu ešte zákonný úrok z omeškania 6 %, tak sme na 97,25 %, čo je vlastne pomaly 100 %, každý rok navyšuje sa dlh spotrebiteľov a ľudia sa dostávajú do situácie, keď nie sú schopní splácať úvery.
Či je to šikovnosť, alebo skôr nedbanlivosť súdov, môžeme polemizovať. Môžeme polemizovať preto, že nie je možné povedať, že máme úplne zlé zákony. Niektoré súdy ich aplikujú, bohužiaľ, tak, iné inak. Napríklad Krajský súd v Prešove chráni spotrebiteľov a svoje rozhodnutia smeruje k tomu, aby nároky, ktoré sú uplatnené voči spotrebiteľom, napríklad zo zmeniek, ktoré už aj vtedy boli obmedzené, keď ich ľudia vystavovali a boli postúpené do Čiech, nepriznáva.
Sú súdy, napríklad v obvode Krajského súdu v Bratislave, ktoré priznajú istinu, ten človek asi predsa je dlžný, ale to úžernícke príslušenstvo 91 % povie, že je to v rozpore s dobrými mravmi. A v časti príslušenstva návrh zákona zamietne.
Sú súdy, napríklad v obvode Krajského súdu v Trenčíne, konkrétne Krajský súd v Trenčíne, ktoré, keď je uplatnený nárok zo zmenky voči spotrebiteľovi a okresný súd v obvode Krajského súdu v Trenčíne rozhodne, že prizná istinu a odmietne príslušenstvo, 91 % ročne úrok neprizná, tak Krajský súd v Trenčíne zmení rozsudok okresného súdu v časti príslušenstva a ešte prizná aj 91 % ročne.
Môžeme teda konštatovať, že je nejednoznačná a rozporná aj rozhodovacia činnosť súdov. To treba oceniť skutky, ktoré aj v nedávnej dobe po dlhodobom štúdiu naozaj náročnom v rozhodovacej činnosti vykonalo ministerstvo spravodlivosti. Minister spravodlivosti sa obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby túto nejednoznačnú prax, rozhodovaciu prax súdov, aby ju Najvyšší súd posúdil, vydal zjednocujúce stanovisko a tak usmernil krajské súdy, ako vlastne majú, dámy a páni, rozhodovať. Je to štandardný, bežný krok, ktorý by minister spravodlivosti a iné oprávnené subjekty mohli v takýchto prípadoch urobiť. A ja oceňujem to, že minister spravodlivosti to aj urobil.
Náš návrh zákona, a verím pevne, že to je prvý krok, ktorý povedie k tomu, že na Slovensku spotrebitelia budú do istej miery pred takýmito úkonmi chránení.
Druhá vec, ktorá s týmto priamo, dámy a páni, súvisí, je, že na Slovensku sa môžu objaviť zmenky aj zo zahraničia voči spotrebiteľom, ktorú náš spotrebiteľ zmenku podpíše v cudzine. Alebo sa môže objaviť zmenka aj zo Slovenska, ktorá je indosovaná znovu do zahraničia a vráti sa naspäť. Ale my chceme plne dodržiavať európske právo, dámy a páni, a súčasťou európskeho práva sú aj rozhodnutia európskych súdnych orgánov. A keď už citujem, Súdny dvor Európskej únie povie, že v zmenkovom konaní je potrebné ex offo prihliadať na postavenie spotrebiteľa, musíme tomu prispôsobiť, dámy a páni, naše zákonodarstvo tiež. Je pravdou, dámy a páni, že v zásade by sme si mohli povedať, že to netreba, pretože rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sú priamo záväzné aj pre nás v rámci acquis communautaire. Ale nič nebráni tomu, aby sme takúto úpravu, keď sa náhodou objaví zmenka v súdnom konaní, aby sme takúto úpravu dali aj do našich zákonov. Možno je to proti alibizmu tých, ktorí o tom rozhodujú, aby nemohli povedať, že prišiel mi návrh, je to zmenkové konanie, nemohol som robiť inak, len som rozsudok vydal.
Poukazujem, dámy a páni, na rozhodnutie a rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove a dokonca vo veci príslušenstva neprimerane vysokého na rozhodovaciu prax iných krajských súdov, ktorí aspoň v časti uplatňovaných nárokov 91 % proti ľuďom ročne nepriznávali a treba im za to poďakovať a pochváliť.
Toto opatrenie, pevne verím, že do budúcnosti nás uchráni, ale aj tam, kde sú zmenky dovolené v iných štátoch, keď sa budú vymáhať proti našim občanom, im zabezpečí, aby aj tie zmenky, ktoré boli legálne vystavené, tak bolo možné prihliadať na neprimerané neprijateľné zmluvné podmienky voči spotrebiteľovi.
Nehovoriac o tom, ak máme dneska zmenkové konanie a na druhej strane hmotné právo zakazuje používať zmenku, tak v takom prípade síce zmenka vystavená v rozpore s hmotným právom sa uplatní v zmenkovom konaní a procesne vám súd povie, že predsa on nepreskúmava zmenku ako cenný papier a nemôže prihliadať na kauzu, to znamená, nárok zo zmenky prizná. Takže jedno, čo robí, hmotné právo zakazuje, nemáme garantované v procesnom práve, dámy a páni, že by nároky, nároky, ktoré sú uplatnené voči spotrebiteľom, sa odfiltrovali od tých, ktoré pri zmenkách určené majú byť.
Chcel by som uistiť aj pána poslanca Zajaca, ktorý nepochybne príde k mikrofónu rozprávať, že toto všetko objavila opozícia, že tomu tak neni, pán poslanec Zajac. Celé leto sme strávili štúdiom rozhodovacej činnosti slovenských súdov, päťsto, vyše päťsto rozsudkov sme prečítali a musím sa poďakovať aj ďalším kolegom z Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými som na tomto intenzívne spolupracoval, za energiu, ktorú sme tomu naozaj venovali.
Považujem to za veľmi dôležité a je pravdou, keď niektorí odborníci povedia, že zmenkové právo, zmenka, zákon zmenkový a šekový, ktorý je už z 50. roku, ja si uvedomujem, že tu máme nejaký dohovor, ktorý síce vydaný je, ale ratifikovaný úplne nie. A máme veľmi pekný čistý zákon, ale dnes v podmienkach Slovenskej republiky, tak ako sa zmenky používajú a používali, nemôžeme konať inak, ako chrániť ľudí. Dámy a páni, tisíce ľudí. To by som chcel povedať a odkázať odborníkom aj na zmenkové právo.
Dámy a páni, pokiaľ ide o ďalšie návrhy, dotknem sa už len dvoch tém, a to je Exekučný poriadok. Dnes v Slovenskej republike je obrovské množstvo rozsudkov, ktoré, môžeme povedať, že boli vydané v konaniach príliš rýchlych, možno trochu alibistických, kde sa priznávali úroky neprimerané, a to je veľmi slušné slovo. A analogicky poukazujem na rozhodcovské rozhodnutia, rozhodcovské rozsudky, kde sa v exekučnom konaní povedalo, pokiaľ je tam výhrada verejného poriadku, pokiaľ je exekučný titul v rozpore s právnym poriadkom, tak v takýchto prípadoch je možné exekúciu zastaviť.
Prinášame riešenie, ktoré bude aj do budúcnosti možno mementom pre tých, aby sa nezbavovali svojej roboty možno príliš rýchlym vyhádzaním sa rozsudkami proti spotrebiteľom, proti ľuďom na Slovensku, pretože zavádzame nový dôvod na zastavenie exekúcie. Pokiaľ boli rozhodnutia vydané zo zmeniek a neprihliadalo sa na ochranu spotrebiteľa, naozaj budeme veľmi radi, pokiaľ bude zákon posunutý do druhého čítania, hovoriť o týchto veciach prakticky, čo to bude znamenať.
Posledný bod z tejto novely, dámy a páni, je nemenej dôležitý. Zažili ste, keď pohľadávku bankovú alebo nebankovú, to je už jedno akej spoločnosti, vymáha cyperská firma? Pán poslanec Hrušovský zažil. Určite mnohí na Slovensku. A vychádzame z jedného, jedného veľmi dôležitého predsavzatia, že spotrebiteľský vzťah nezačína a nekončí len uzavretím zmluvy, ale spotrebiteľský vzťah začína od poskytnutia napríklad pôžičky po jej splatenie, resp. pri nezaplatení, až po jej vymáhanie, až po jej celkové vymoženie. Keď si povieme, že spotrebiteľský vzťah musíme kontrolovať, pretože sa veľmi často voči ľuďom na Slovensku zneužíva, zaviedli sme tu dozor, dohľad Národnej banky Slovenska nad finančným trhom, tak si myslím, že je veľmi dôležité, aby pohľadávka voči spotrebiteľovi bola vždy pod kontrolou Národnej banky. V návrhu zákona navrhujeme, aby pohľadávky zo spotrebiteľských úverov okrem výnimočných zákonných situácií nebolo možné postúpiť práve z dôvodu, a to je náš hlavný motív, aby pohľadávka voči spotrebiteľovi a celkové jej vymáhanie bolo pod kontrolou dozorového orgánu, orgánu dohľadu nad finančným trhom, ktorým je Národná banka. Máme za to, že aj pri vymáhaní pohľadávok sa môžu uskutočňovať nekalé praktiky a práve kvôli tomu vymáhať by mal len ten, kto má licenciu od Národnej banky Slovenska, a tým pádom môže byť voči nemu uplatnená sankcia.
Nehovoriac o tom, dámy a páni, že keď niekto postúpi pohľadávky do cudzieho štátu - kde generuje zisk, kde platí dane, kde platí odvody?
Prišli sme v dobrej viere so spotrebiteľskými vzťahmi na Slovensku tu trochu poupratovať a pevne verím, že sa nám to touto novelou podarí. Tisíce ľudí na Slovensku, voči ktorým sú uplatňované úžernícke úroky, si to zaslúžia.
Preto prosím o podporu návrhu zákona.
