Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, programové vyhlásenie, ktoré vláda predložila do parlamentu, považujem za pragmatické a reálne. Treba povedať, že v čase globálnej hospodárskej a finančnej krízy ministrom veľký manévrovací priestor nezostáva. Predovšetkým musia šetriť a získavať nové finančné zdroje a popri tom, ako sociálne orientovaní politici, musia sa pozerať na to, v akej miere jednotlivé opatrenia dopadnú na...
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, programové vyhlásenie, ktoré vláda predložila do parlamentu, považujem za pragmatické a reálne. Treba povedať, že v čase globálnej hospodárskej a finančnej krízy ministrom veľký manévrovací priestor nezostáva. Predovšetkým musia šetriť a získavať nové finančné zdroje a popri tom, ako sociálne orientovaní politici, musia sa pozerať na to, v akej miere jednotlivé opatrenia dopadnú na ľudí. Okrem toho treba pozorne sledovať situáciu v Európskej únii, ktorej sme súčasťou, nielen z hľadiska prijímania opatrení, ale najmä ich dopadov na našu ekonomiku. Tieto základné kritériá programové vyhlásenie spĺňa, je vyvážené a v danej situácii dostatočne prihliada na princípy solidarity, teda potreby a istoty najslabších občanov.
Okrem rozdielnosti prístupu v riešení problémov z hľadiska ľavice, pravice, opozícia kritizuje SMER za to, že v programovom vyhlásení chýbajú konkrétne čísla. Osobne si myslím, že v kontexte celoeurópskych problémov a s prihliadnutím na situáciu v jednotlivých rezortoch po bývalej vláde, kde je výkričníkom hlavne zdravotníctvo, by bolo nereálne samoúčelne sa zaväzovať ku konkrétnym ukazovateľom. Podstatná je cesta, ktorou chce vláda ísť, a spôsob, ako chce problémy riešiť. Kam až na tejto ceste dôjde, do akej miery, vo veľkej miere bude záležať na vývoji európskej ekonomiky, na ktorú sme ako malá otvorená krajina veľmi silno naviazaní. Takže dávať si tu nejaké bombastické ciele, aby sme vládu potľapkávali po pleci, nemá zmysel. Rozhodujúci bude konečný odpočet a ten nie je o tom, či sa dané čísla podarilo dosiahnuť, ale o tom, ako sa v tejto krajine bude žiť.
V sociálnej oblasti sú zmeny nevyhnutné. Dôchodkový prvý systém je zle nadstavený. Druhý pilier je neudržateľný. Obyvateľstvo starne a v starobe ľudia už aj dnes živoria. Kým prvý pilier je nevyhnutnosťou zabezpečenia dôchodcov na výplaty dôchodkov a používa ho zhruba 90 - 92 % Európy, druhý pilier, tak ako je nadstavený, nespĺňa očakávania. Štát pritom platí neudržateľnú cenu za fikciu, že ľudia si v druhom pilieri na vyššie dôchodky našetria. Vysoké odvody do správcovských spoločností odčerpávajú značnú sumu Sociálnej poisťovni a štát tieto výpadky musí nahrádzať pôžičkami, za ktoré platí vyššie úroky, ako sú zisky dôchodcovských správcovských spoločností. Inými slovami, všetci sa skladáme na stratu sporiteľov v druhom pilieri, ktorých je vďaka masívnej mediálnej kampani neuveriteľných milión štyristotisíc ľudí. Vývoj úspor pritom naznačuje, že v budúcnosti si sporitelia nenašetria na dôchodok v takej miere, aby štát odbremenili.
Chcem sa podrobne vrátiť k druhému pilieru, pretože tu už dlhodobo počúvam, hlavne v poslaneckých laviciach, aký je druhý pilier výhodný, ako ľudia, ktorí sú v druhom pilieri, si našetria. Škoda, že tu nie je pán minister Kaník, bývalý pán minister Kaník, teraz poslanec pán Kaník. Jeho bludy, ktoré tu donekonečna omieľa, a nastavenie zákona štyristo šesťdesiat jedničky, ktorá má do dnešného dňa štyridsaťtri zmien, z toho dve sú protiústavné, rozhodol Ústavný súd, zákon štyridsať trojka o starobnom sporení má dvadsať zmien. Všetky prepočty, ktoré na ministerstve práce a sociálnych vecí sa nachádzajú, či to bolo od bývalého ministra Magvašiho, alebo potom nastúpením pána ministra Kaníka, sú nerelevantné, sú absolútne zle postavené. Čiže východisková základňa na štyristo šesťdesiat jedničku a na postavenie druhého piliera, tak ako je nadstavený, je od prvej chvíle zlá.
Vláda Mikuláša Dzurindu z privatizácie SPP, z privatizácie energetiky odložila na druhý pilier čiastku zhruba 73 mld. slovenských korún. Celý zákon bol postavený, ako sa budú premietať peniaze do druhého piliera z rastu slovenskej ekonomiky.
Rast HDP a rast slovenskej ekonomiky sa nenapĺňal, ani sa nenaplní. Všetky prepočty, ktoré sú spravené a ktoré považujem za najväčšiu chybu vtedajšej vlády a hlavne podpredsedu vlády pre ekonomiku a ministra financií Mikloša, ktorý počítal, že druhý pilier bude nadstavený v prvom rade na 4 % a najviac potom na 6 %, a nie tak, ako nakoniec bol prijatý na 9 %. Pretože tie prepočty boli robené, tak ako hovorím, 4 %, 6 % a nie na 9 %. Slovenská ekonomika nemala nikdy výkonnosť a nebude ju mať, keď ju porovnávam s českou ekonomikou, ktorá je dvakrát silnejšia, ako je slovenská ekonomika, a, páni poslanci, keď si zoberiete, český parlament prijal iba teraz dôchodkovú reformu, ktorú má spustiť od 1. 1. 2013, a druhý pilier a parametre druhého piliera sú úplne inak nadstavené. Treba povedať, že druhý pilier je potrebný, druhý pilier je zásluhový, ale v druhom pilieri majú byť ľudia, ktorí do druhého piliera patria, a zároveň si otvoria tretí pilier a budú šetriť v treťom pilieri, tak ako je to vo vyspelej západnej Európe, čiže vo vyspelej pätnástke. A nie tak, ako sme to nadstavili my, čilský model. Tento model prepadol v Južnej Amerike, prepadol v Anglicku, kde dorovnávali. A netreba ísť ďalej. Treba sa pozrieť, čo hovorí OECD, čo hovorí Svetová banka na druhý pilier.
Treba tiež povedať, ako rastú kapitálové trhy, aký je kapitálový trh na Slovensku, koľko odborníkov máme na kapitálový trhoch na Slovensku. Čiže tá situácia, pokiaľ sa týka, na kapitálovom trhu je oveľa zložitejšia a okrem farmaceutických akcií všetky ostatné akcie, kapitálové trhy sa prepadli. Myslím, neviem, kto tu včera povedal, myslím, že to bol pán Hlina, ale ja sa pýtam vás, páni poslanci, ktorí si šetríte v treťom pilieri, keby ste mi povedali, aké sú výnosy tretieho piliera. Škoda, že tu nie je bankár a poslanec pán Kollár, aby nám povedal, aké je zhodnotenie ľudí, ktorí majú peniaze v treťom pilieri. Takže by bolo dobré, keby sme sa zamysleli, prišlo k politickej zhode, ako má byť nadstavený druhý pilier. Pretože, aby do Sociálnej poisťovne, minister financií má každý rok odviesť viac ako miliardu eur, aby predával štátne dlhopisy, tieto odviedol do Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa ich odvedie do správcovských spoločností. Správcovských spoločností, kde Slovenská republika nepotrebovala na počet šesť správcovských spoločností, ale bolo treba, takže sme zriadili šesť správcovských spoločností a na tieto správcovské spoločnosti, čiže minister financií predá možno za 2,5 - 3 %, alebo jeho organizácia, a odvedieme to do Sociálnej poisťovne.
Prečo hovorím, že je to rozvrat verejných financií? Je to preto rozvrat verejných financií, keď vezmem, v rastovom fonde je deväťstotridsaťdva tisíc ľudí, vo vyváženom fonde je tristosedemdesiat tisíc a v konzervatívnom fonde je stoštyridsaťdva tisíc ľudí, keď som porovnával, ako dopadlo Poľsko. A treba si zobrať ďalší prípad, ako dopadlo Maďarsko. Maďarskí socialisti založili a otvorili druhý pilier. Maďarská pravica, Orban druhý pilier znárodnil. Nechcem, aby sme sa uberali touto cestou, ale treba sa spýtať maďarských kolegov, koľko z tých 9 mld. im zostalo a koľko mohla maďarská vláda v tom svrabe, v ktorom sa nachádza, použiť teraz na sanovanie maďarskej ekonomiky. Takže tu treba nie hovoriť o tom, že ako je výhodný, ale treba povedať koľko ľudí ostane v druhom pilieri. Pretože ešte musím vám povedať ďalej, že zhruba 25 % ľudí nemá žiaden príjem, čiže nemá z čoho odvádzať do druhého piliera. Ďalej zhruba 60 % ľudí je tam takých, ktorí nemajú dôchodok, pardon, priemernú mzdu vyššiu ako 500 eur. A potom si musíme zobrať aj časové rady, ktoré, keď si nadstavíme, že keď si budeme odvádzať určitú sumu a po tridsiatich rokoch čo budeme mať našetrené. A po tridsiatich rokoch, aká bude inflácia a koľko bude z toho druhého pilieru vyplatené, pokiaľ budú správne spravované tie finančné prostriedky? A akú cenu budú mať peniaze po tých tridsiatich rokoch?
Takže by som poprosil, aby sme nehovorili stále, čo má nová vláda spraviť. Nová vláda iste sa k tejto problematike vráti a prijme isté politické hodnotenie. Tak isto vystúpenie pána bývalého ministra, pána Mihála. Je mi na smiech, keď bývalý minister hovorí a kritizuje túto vládu. Ten pán vôbec nemal sedieť na tej stoličke, kde sedel. Ja vám poviem prečo. Ja by som bol rád, keby nám tu povedal, koľko počas svojho života odviedol do Sociálnej poisťovne? Pokiaľ vám to on nepovie, tak vám to poviem ja.Tri roky platil do Sociálnej poisťovne, nehovoriac o tom, že navádzal ľudí, ako neplatiť do Sociálnej poisťovne, obchádzať Sociálnu poisťovňu, takže nemá žiadne morálne právo, aby mi tu vysvetľoval, čo je druhý pilier a čo je prakticky prvý pilier. Rád by som počul od neho (Potlesk.) a od vás všetkých ekonómov, ktorí mi tu tvrdíte, že sa dá reformovať prvý pilier. Áno, prvý pilier sa dá reformovať v Rakúsku, prvý pilier sa dá reformovať možno v Nemeckej republike alebo prvý pilier sa dá reformovať v Grécku. Ale ja by som vás rád upozornil, že tak ako je nastavený dôchodkový systém, ako ho nastavil pán Kaník, prvý raz poškodil dôchodcov, invalidných, ktorý nakoniec sme museli naprávať ústavným rozhodnutím, kde to bolo medzi 2 - 3 mld. korún. Druhý raz poškodil všetkých dôchodcov, ktorí išli od 1. 1. 2004 do dôchodku, a všetci dôchodcovia, ktorí išli do dôchodku od roku 1992 a prakticky boli pred rokom 2004, všetci boli postihnutí a prakticky do dnešného dňa bola na nich spáchaná neslýchaná krivda. To si treba povedať na rovinu. A teraz poďme reformovať ten prvý pilier, ktorý, tu tí naši slávni ekonómovia hovoria, keď 60 % má pod 300 eur. Tak sa vás pýtam, ako máme riešiť, aké sú vývojové rady? Netreba, nahoďte si priemernú, aká bude inflácia ročná, ako budete valorizovať, či bude valorizovať švajčiarskou cestou, alebo budete valorizovať pevnou čiastkou alebo akúkoľvek čiastku si vezmete. A som zvedavý na tých 300 eur, no 300 eur ešte nemá všetkých, tam je hŕba ľudí, a to nie je moja dogma, asi 220 a 270 eur, ktoré majú dôchodcovia, ktorí dnes žijú, tí musia vymrieť. Ale vezmime si dnes jestvujúci zákon štyristošesťdesiat jedničku, ktorá, ideme, ľudia, ktorí idú do dôchodku, tak sme si namodelovali, priemerná mzda je takáto, čiže ľudia, ktorí majú priemernú mzdu, proste zhruba to zas vieme, aké percento ľudí má priemernú mzdu a čo je pod priemernou mzdou, aký dôchodok dostane, v akej hranici sa bude dnes pohybovať. Môžeme, keď sme ho modelovali, 400 - 500, tak si ho vymodelujte za dvadsať rokov, kde sa dostanete. Nedostanete sa na rakúske dôchodky, budete hlboko pod ktorýmkoľvek európskym priemerom z hľadiska dôchodkov. Takže prvý dôchodok, áno, treba spraviť v dôchodkovom systéme zmeny. Ja som predložil bývalému ministrovi práce, sociálnych vecí to, čo Sociálna poisťovňa potrebuje, zmeny, jednotlivé. Žiadne zmeny nespravil, pretože pani premiérka mu to nedovolila, aj keď musím povedať, že bývalý pán minister mal určité myslenie a chcel niektoré zmeny riešiť.
Prečo som sa zameral a prečo hovorím k tomu druhému pilieru a vôbec k sociálnej oblasti? Pretože tak ako je to dnes nastavené, je to absolútny rozvrat verejných financií. A je to grécka cesta, páni. Keď vezmeme, tí, čo tu, čo poznáte, z čoho vznikli grécke dlhy, tak grécke dlhy vznikli, to isté, čo sme aj my spravili, ale nie v dôchodkovej oblasti, ale z hľadiska reformy verejnej správy a samosprávy ešte v deväťdesiatom ôsmom roku, kde vláda naša, ktorá tu je, si dala za úlohu zoštíhľovať štátnu správu. Druhá vec, grécke cesty, grécka cesta bola - vysoké dôchodky, vysoká štátna administratíva, ale hlavne pôžičky, ktoré brali a ktoré im podávali grécke a francúzske banky na zbrojenie Grécka. Grécko ako jeden z účastníkov NATO malo perfektne vyzbrojenú armádu a stálo ho to nemalé peniaze. A preto aj sanácia európskych bánk je ku Grécku a k Európskej únie natoľko zhovievavá.
Pokiaľ sa týka, ešte k sociálnej oblasti, navrhujem širokú politickú zhodu a diskusiu na tom, ako bude vyzerať druhý pilier, ako bude zabezpečené vôbec dôchodkové zabezpečenie našich dôchodcov. Teraz už nehovorím o tom, o dedení, o zakúpení si anuity a ďalšie veci, ktoré nie sú dotiahnuté. Takže tu vládu čakajú nemalé problémy, ako sa s týmto, ako sa s touto vecou popasovať. Pripomínam, že zmeny treba koordinovane robiť, prvý a tretí pilier v náväznosti na celý dôchodkový systém. Dôležité je to, že vláda, napriek parlamentnej väčšine tieto opatrenia nechce robiť direktívne, ale v rámci celospoločenskej diskusie a na základe analýz. Kam v jednotlivých opatreniach pôjdeme, to by malo byť výsledkom celospoločenskej dohody, kým by dôchodkový systém konečne získal potrebnú stabilitu.
Dôchodcov a vôbec celú skupinu odkázaných ľudí, teda mamičky, chorých, mladé rodiny, sociálne slabších, treba osobitne sledovať a opatrenia nastaviť tak, aby nepadli pod kritickú hranicu. Z toho hľadiska vítam aj snahu o zavedenie minimálneho dôchodku, čo je síce nie práve systémové opatrenie, ale v dobe, ale doba si od ľavicovej strany takýto krok vyžaduje. Čudujem sa tiež súčasnej opozícii, že v súčasnej kríze, do ktorej doviedla zdravotníctvo, chce konkrétne záväzky od vlády. Bývalá vláda pravicových strán schválením nekrytých platových požiadaviek vytvorila pre nemocnice ďalšiu čiernu dieru v rezorte, čo vyvolalo väčšie napätie a nedôveru medzi vedením nemocníc a stavovskými organizáciami. Tu by som chcel tiež podotknúť a tiež neviem pochopiť ani pána poslanca Novotného, ktorý bol osem rokov predsedom výboru, a tak isto neviem pochopiť ani pána poslanca Uhliarika, ktorý sa pýta, že aké čísla. No čísla mu poviem, zhruba 170 mil. treba, aby vláda získala na platy sestier a lekárov. Ak si pamätáte všetci dobre, vláda Roberta Fica ešte v období 2006 - 2010 požičala nemocniciam 168 mil. eur, aby oddlžila tú časť, aby mohli čerpať štrukturálne fondy, čiže majú tam nemocnice 168 mil. dlh.
Druhá záležitosť je, keď si napočítam zo súvah a z výsledovky, ktoré nemocnice, ako boli stratové za minulý rok, tak mi vychádza, že potrebujú ďalších 200 mil. eur na to, aby vôbec prežili, aby mohli vykonávať tú činnosť, načo sú nemocnice postavené. Tu tak isto sme vytvorili, lebo hovoríme, že Zajacove reformy, áno, potrebovali sme šesť zdravotných poisťovní pre malé Slovensko. A chcel som sa ešte vrátiť, ktoré mi ušlo, pokiaľ dokončím zdravotníctvo, že tak isto tu nepotrebujeme šesť zdravotných poisťovní, nepotrebujeme tu žiaden zisk, stačila jedna štátna zdravotná poisťovňa všeobecná a jedna súkromná.
Ale chcel by som sa vrátiť ešte, páni, k správcovským spoločnostiam. Lebo to, čo predviedla Dôvera z hľadiska pôžičky 2 mld., to isté predviedli správcovské spoločnosti. Keď vznikli správcovské spoločnosti, keby ste si pozreli na internete výkaz, ale môžete si získať informácie, aj keď dôchodcovské správcovské spoločnosti nepodliehajú žiadnej kontrole, tak do účtovníctva si dali 6 mld. ako praktický nábeh. Asi to boli jednak masívna reklama klientov, ktorá do druhého piliera bola daná, a potom to bola asi čiastka, ktorú bolo treba zaplatiť, filozofujem, za licencie. Čiže 6 miliárd. Keď som ich napadol v roku 2008, kde ma všetci nazvali, že som blbec, tak potom samozrejme z týchto 6 mld. bolo preúčtovaných na pôžičku na dobu 30 rokov. Aby sme si povedali, máme k tomu, sú fakty a čísla, ktoré vás jednoducho nepustia, ako preúčtovali správcovské spoločnosti týchto 6 miliárd. A odporúčam vláde, aby sme tu predtým, ako príde k zásadnej zmene, či príde o pol roka alebo o rok, k druhému pilieru, aby druhá, aby vláda požiadala o medzinárodný audit, aby spravil, aké sú dnes skutkové skutočné stavy v druhom pilieri u jednotlivých správcovských spoločností. A z toho nám, samozrejmá vec, vyjdú aj čísla, aká je výnosnosť, a môžeme pokračovať ďalej a nemôžeme nikoho obviňovať, ani ľavicu, ani pravicu. Z tých čísel bude úplne jasné, čo sa v druhom pilieri skrýva, čo si jednotliví ľudia našetrili, lebo dnes vieme, aká je tam aj skladba, a dostaneme sa úplne veľmi korektne a seriózne k tejto celej záležitosti.
My, ja chcem ešte povedať k tomu, že my sme mali tiež pripravený druhý pilier, ako SMER, a viedol tú komisiu vtedy Boris Zala, bol tam Ing. Lukáčik, Maroš Kondrót a ďalší, kde sme preto nechceli privatizovať strategické podniky, energetiku a slovenských plynárov, aby dividendy z týchto podnikov boli nastavené a boli odvádzané do druhého piliera. Materiály, ktoré máme, môžeme vám dať k dispozícii, aby ste boli videli, aký je rozdiel medi druhým pilierom, ktorý bol nastavený, boli tam samozrejme ľudia z Výskumného ústavu sociálnych vecí, boli tam ľudia z Vysokej školy ekonomickej, čiže táto celá záležitosť, ako bola nastavená, ale potom, tak ako prebehla privatizácia.
Pokiaľ sa týka, ešte pre krátkosť času by som sa ešte chcel vrátiť aj k niektorým veciam, pretože my tu stále hovoríme, ako, a počúvam jalové reči, a to teraz hovorím úplne vážne, akým spôsobom znížime nezamestnanosť. Páni, keď si preštudujeme materiály, ktoré dávajú americké spoločnosti, že za posledných dvadsať rokov čo predviedli informačné technológie z hľadiska zamestnanosti. V automobilovom priemysle zvýšili nezamestnanosť, čiže ušetrili ľudí medzi 23 až 30 percent, v poľnohospodárstve, kde som bol presvedčený, že to nebude, sa pohybuje tiež medzi 13 a 17 percentami. Celkovo informačné technológie, ktoré dnes sú a ktoré samozrejme sa stále vyvíjajú a idú ďalej, riešia prakticky, čiže zvyšujú nezamestnanosť. To treba si povedať, čiže aj táto vláda bude mať problémy, aby riešila zamestnanosť. Treba si povedať ešte jednu vec, ktorú Slovensko má špecifickú a ktorú, neviem, si uvedomuje možno len pár ľudí, ktorí robia v sociálnej oblasti, že my máme zhruba tristo tisíc ľudí v pracovnom veku, ktorí sú dnes vonku, v Českej republike, v Írsku, v Španielsku, z toho niektorí majú zelené karty, niektorí nemajú zelené karty. Vieme, aká situácia je, a títo ľudia sa postupne, keď dosahujú päťdesiat rokov alebo viac, strácajú zamestnanie a vracajú sa naspäť. Čiže tu bude ďalší problém ľudí, ktorí keď sa vrátia naspäť, akým spôsobom budú riešení a čo si našetria a akým spôsobom budú mať vyplácané dôchodky, či padnú znova do hmotnej núdze.
Takže k tej sociálnej oblasti, ktorá je veľmi zložitá, veľmi problematická, a treba ju veľmi citlivo riešiť, pretože všetci raz budeme starí a všetci budeme odkázaní na ten dôchodok. A tým, že budeme odkázaní na dôchodok alebo budeme aj chorí, takže budeme mať oveľa vyššie nároky a oveľa vyššiu časť na to, ako prežiť a hlavne zaplatiť veci, pretože tá inflácia bude. Takže to, čo tu hovorím, hovorím konkrétne veci.
Pre krátkosť času ešte uvediem niektoré ďalšie dôležité oblasti, kde boli navrhované riešenia vlády, ktoré považujem za správne. Budovanie energetickej bezpečnosti Slovenska. Ja už som tu včera, keď vystúpil pán Přidal ku energetike, povedal svoj názor, že energetika, vieme za čo bola predaná, za 33 mld. boli predané štyri bloky Jaslovských Bohuníc, čiže dva funkčné, dva Mochovce, vodné elektrárne. A k tomu pridaný ani bonbónik, ktorý nebol vôbec v tendri, v medzinárodnej súťaži vypísaný, Gabčíkovo na tridsať rokov, ktoré zaplatilo za tých tridsať rokov, pretože výnos Gabčíkova z ENEL-u ročne sa pohybuje medzi 1,400 mld. až 1,700 mld. korún. Dostavba Mochoviec, dvoch blokov, predstavuje 3 miliardy. Takže porovnajte si, aká to bola výhodná privatizácia. A spýtajme sa, prečo neprivatizovali Česi, keď hovoríme, že prečo majú Česi energetiku v štátnych rukách.
Ďalej, náprava deformácií daňového odvodového systému a následne uvážené prepojenie celého finančného systému, prijatie opatrenia a naštartovanie a budovanie diaľnic, keď tu stále hovorili, musím sa vrátiť, pretože nemôžem znova počúvať ohľadne diaľnic. Ak si dobre pamätáte, Mečiarova vláda pristúpila a naštartovala budovanie diaľnic v 90. roku. V 98. roku prišiel slávny Palacka, zastavil veškerú výstavbu a diaľnice sa nebudú stavať. A pričom, keď počúvam ceny, znova si spravte vývojové rady, páni ekonómovia, že čo stáli kilometre diaľnic v 92., 95., v 2000., v 2010. a čo budú stáť v roku 2020, lebo tu hovoríme, že zadlžujeme naše deti. Tak si len zoberte cenové veci, ktoré boli z hľadiska jedného kilometra diaľnic pri výstavbe. Môžete si to zobrať, vám to vygenerujú stavebníci, stavebné firmy, veľmi krátku záležitosť. Takže každá diaľnica, ktorá bude v roku 2020 postavená, bude iste o 50%, možno o 60 % drahšia, ako stojí dnes.
Ďalej veľmi dobre sa venuje vláda poľnohospodárstvu, kde treba zabezpečiť rozvoj poľnohospodárstva, ktoré nám stagnuje, a tým zároveň nám stagnuje aj vidiek. Pokiaľ by sa poľnohospodárstvo ďalej pohlo, samozrejmá vec, že by to bolo na prospech aj cestovnému ruchu, kde treba povedať, že cestovnému ruchu ani jedná vláda od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nevenovala pozornosť.
Predo mnou bol pán bývalý minister Nagy, ktorý povedal, že sa mu niektoré veci nepodarili. Páni, nemohli sa mu ani podariť a myslím si, že nepodaria sa ani tejto vláde, a poviem prečo. Pretože zonácia, tak ako je nastavená, a Natura 2000, tak ako je prijatá, nezáleží len od slovenských odborníkov. My môžeme niektoré veci riešiť, môžeme niektoré veci navrhnúť, minister životného prostredia, ale Natura 2000 je do roku 2014, a pokiaľ budeme chcieť čokoľvek z hľadiska chránených území prehodnotiť, pán Huba mi to iste potvrdí, tak to prehodnocuje francúzska spoločnosť, ktorá je na to stanovená Bruselom, a Brusel poverí túto firmu, ktorá prehodnotí naše chránené územie. Pretože my máme zhruba 30 % chráneného územia, tiež je to rarita z hľadiska Európskej únie. Druhá vec, ani to by ma nemrzelo, pokiaľ sme dali do ochrany prírodu, lebo ja sa považujem za ekológa, mám k prírode vzťah, pokiaľ by sme prijali vyhlášku, to, čo v Európskej únii je, že keď je to chránená oblasť, tak zaplaťme tým ľuďom, urbariátom, zaplaťme štátnym lesom za to, že nemôžu poľovať, že nemôžu tieto veci obhospodarovať. Pretože tam je takisto legislatívna diera, ktorá nie je riešená, a pokiaľ urbariáty sa spamätajú a začnú žalovať, tak bude to túto vládu stáť nemalé finančné prostriedky. Pretože keď sme nahlasovali Naturu 2000, zase to musí potvrdiť pán predseda výboru, však v Natura 2000 potrebujete mať od všetkých, či to je od urbariátov, zmluvy podpísané a Slovensko nemá žiadnu zmluvu, čiže ochrana štátnej prírody nemá žiadnu zmluvu, resp. ochrana jednotlivých regiónov, nemá žiadne zmluvy ani s urbariátmi, ani s tými, ktorí vlastnia poľnohospodársku pôdu. Je tu pán bývalý minister poľnohospodárstva Simon, môže sa takisto k tejto problematike vyjadriť. Takže táto situácia je takisto veľmi zložitá a bude veľmi zložitá v tom, aby sme sa pohli z miesta, aby sme mohli, hlavne pokiaľ sa týka, pohnúť aj v cestovnom ruchu, pretože ten môže naviazať určitý počet ľudí, hlavne tých nezamestnaných a tých, ktorí sú.
V krátkosti to bolo všetko, čo som chcel povedať k vládnemu programu. Dovolím si povedať, že vládny program je dobre spracovaný a vládny program podporím.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
